14.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/2

1.

články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

2.

stratégiu Európa 2020, najmä hlavný cieľ, ktorým je zvýšenie podielu mladých ľudí vo veku 30 – 34 rokov, ktorí ukončili terciárne alebo ekvivalentné vzdelanie, na najmenej 40 %;

3.

závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) (1), v ktorých sú podpora spravodlivosti, sociálnej súdržnosti a aktívneho občianstva stanovené za jeden z jeho štyroch strategických cieľov a v ktorých sa zdôraznilo, že politika v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy by mala všetkým občanom bez ohľadu na ich osobnú, sociálnu či ekonomickú situáciu umožniť, aby počas celého života nadobúdali, aktualizovali a rozvíjali zručnosti špecifické pre ich prácu, ako aj kľúčové zručnosti a kompetencie;

4.

závery Rady z 11. mája 2010 o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy (2), v ktorých sa zdôraznila dôležitosť zabezpečenia rovnakých možností prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu, ako aj rovnakého zaobchádzania a výsledkov nezávislých od sociálno-ekonomického prostredia a iných faktorov, ktoré môžu viesť k znevýhodneniu v oblasti vzdelávania, a v ktorých sa uznali hospodárske a sociálne dôvody pre zvýšenie celkovej úrovne dosiahnutého vzdelania a rozvíjanie vysokej úrovne zručností a poznamenalo sa, že zásadnú úlohu v zlepšovaní zamestnateľnosti občanov, ich sociálneho začlenenia a osobného naplnenia bude zohrávať poskytovanie kľúčových zručností a kompetencií pre všetkých;

5.

závery Rady z 28. novembra 2011 o modernizácii vysokoškolského vzdelávania (3), v ktorých sa členské štáty vyzvali, aby presadzovali systematické vypracúvanie účinných stratégií na zabezpečenie prístupu pre nedostatočne zastúpené skupiny a zintenzívnili úsilie o minimalizáciu počtu študentov, ktorí neukončili vysokoškolské štúdium, a to zlepšením kvality, relevantnosti a atraktívnosti štúdia, najmä prostredníctvom vzdelávania zameraného na študentov a poskytovania relevantnej podpory, usmerňovania a poradenstva po začatí štúdia;

6.

bukureštské komuniké ministrov zúčastnených na ministerskej konferencii v rámci bolonského procesu z 26. a 27. apríla 2012, v ktorom sa ministri dohodli, že prijmú vnútroštátne opatrenia na rozšírenie celkového prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelávaniu a potvrdili cieľ, ktorým je, aby študenti začínajúci a končiaci vysokoškolské štúdium odzrkadľovali rozmanitosť obyvateľstva Európy, ako aj osobitný prístup k sociálnemu rozmeru vo vysokoškolskom vzdelávaní v súlade so správou o vykonávaní bolonského procesu 2012, v ktorej sa skúmajú dostupné štatistické informácie týkajúce sa vplyvu prostredia, z ktorého študenti vyšli, na ich účasť na vysokoškolskom vzdelávaní, ako aj rôzne politické prístupy k rozšíreniu prístupu k vzdelávaniu;

7.

oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov  (4), v rámci ktorého sa v sprievodnom pracovnom dokumente (5) podporuje rozvoj a posilňovanie partnerstiev a flexibilných foriem celoživotného rozvíjania zručností;

8.

odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (6), v ktorom sa členské štáty dohodli, že zavedú opatrenia na validáciu takéhoto učenia sa s cieľom zabezpečiť, aby jednotlivci mali príležitosť využiť vo svojej kariére to, čo sa naučili mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na účel ďalšieho vzdelávania vrátane vysokoškolského vzdelávania;

9.

ročný prieskum rastu na rok 2013, v ktorom sa vzdelávanie spolu s inováciou a výskumom a vývojom vymedzujú ako kľúčová hnacia sila rastu a konkurencieschopnosti a v ktorom sa tiež zdôrazňuje, že investovanie do ľudského kapitálu zohráva kľúčovú úlohu pri riešení nezamestnanosti a príprave na oživenie hospodárstva;

10.

partnerské učenie sa v rámci ET 2020, týkajúce sa politík a postupov zameraných na zníženie predčasného ukončovania vysokoškolského vzdelávania a zvýšenie počtu osôb s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ktoré sa konalo v marci 2013 v Prahe a ktoré sa zameralo na prístupy na vnútroštátnej, inštitucionálnej a európskej úrovni s cieľom zvýšiť počet osôb s ukončeným vysokoškolským vzdelaním a prispôsobiť inštitucionálne podmienky rozmanitejšiemu študentstvu na základe dôkazov a analýzy;

1.

Hoci výzvy, ktorým dnes Európa čelí, nie je možné vyriešiť prostredníctvom len samotného vzdelávania a odbornej prípravy, z hospodárskeho i sociálneho hľadiska je zásadne dôležité poskytnúť ľuďom zručnosti a kompetencie na vysokej úrovni, ktoré Európa potrebuje, a to aj prostredníctvom úsilia o zabezpečenie spravodlivejšieho prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu, účasti na ňom a jeho ukončenia. Ešte stále je príliš veľa schopných osôb, ktoré sa nezúčastňujú na vysokoškolskom vzdelávaní zo sociálnych, kultúrnych a hospodárskych dôvodov alebo v dôsledku nedostatočných systémov podpory a usmerňovania.

2.

Oživenie hospodárstva Európy a jej úsilie o udržateľný rast, a to aj prostredníctvom posilneného výskumu a inovácie, sú stále viac závislé od jej schopnosti rozvíjať zručnosti všetkých jej občanov, čo poukazuje na vzájomnú závislosť sociálnych a hospodárskych cieľov. Popri úsilí o zlepšenie zručností prostredníctvom odborného vzdelávania a prípravy zohráva aj kvalitné vysokoškolské vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie zásadnú úlohu pri zvyšovaní zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti, pričom sa ním zároveň podporuje osobný a profesijný rozvoj študentov a absolventov a podnecuje sociálna solidarita a občianska angažovanosť.

3.

Bolonský proces a následné vytvorenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA), program EÚ zameraný na modernizáciu vysokoškolského vzdelávania a stratégia Európa 2020 sú dôkazom toho, že európska spolupráca a spoločné politické reakcie musia byť cenným prínosom, pokiaľ ide o riešenie spoločných výziev prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, komparatívnej analýzy politík na základe dôkazov a poskytovania finančnej podpory, ako aj prostredníctvom pomoci zameranej na zabezpečenie udržateľných mechanizmov na uľahčenie väčšej mobility rôznych skupín študentov.

1.

prijali vnútroštátne ciele zamerané na zlepšenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu, zvýšenie účasti na ňom, ako aj zvýšenie počtu absolventov vysokoškolského vzdelávania zo strany nedostatočne zastúpených a znevýhodnených skupín na účely dosahovania pokroku pri plnení cieľa bolonského procesu, ktorým je, aby študenti začínajúci vysokoškolské štúdium, zúčastňujúci sa na ňom a končiaci vysokoškolské štúdium na všetkých úrovniach odzrkadľovali rozmanitosť obyvateľstva členských štátov;

2.

nabádali na spoluprácu poskytovateľov vzdelávania na všetkých úrovniach vrátane tých, ktorí poskytujú neformálne vzdelávanie a možnosti informálneho učenia sa, a ďalších príslušných zainteresovaných strán s cieľom identifikovať konkrétne skupiny, ktoré môžu byť nedostatočne zastúpené vo vysokoškolskom vzdelávaní, ako aj podporovať väčšiu účasť nedostatočne zastúpených skupín v rámci samotného učiteľského povolania vo všetkých sektoroch vzdelávania;

3.

uľahčili rozvoj aktívnych stratégií a súvisiacich štruktúr na inštitucionálnej úrovni vrátane podporných činností a príležitostí celoživotného vzdelávania, poskytovania informácií o príležitostiach a výsledkoch súvisiacich s trhom vzdelávania a práce, usmernení týkajúcich sa výberu vhodných kurzov, partnerského mentorstva, poradenstva a podporných služieb;

4.

podporovali priestupnosť a vytvorenie flexibilných a transparentných plánov zameraných na umožnenie postupu do vysokoškolského vzdelávania, a to najmä z odborného vzdelávania a prípravy a z neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, na uľahčenie čoho majú slúžiť nástroje transparentnosti, ako napríklad národné kvalifikačné rámce spojené s európskym kvalifikačným rámcom;

5.

zvýšili možnosti flexibilného vzdelávania prostredníctvom diverzifikácie spôsobov odovzdávania poznatkov, a to napríklad prijatím prístupov k vyučovaniu a učeniu sa zameraných na študentov, vzdelávaním popri zamestnaní, vytvorením stáží založených na kreditoch, modularizáciou programov a diaľkového štúdia prostredníctvom využívania IKT a vytvorením otvorených kvalitných vzdelávacích zdrojov;

6.

preskúmali, ako by sa mechanizmami financovania mohla inštitúciám poskytovať motivácia na vypracovanie a poskytovanie kvalitných a flexibilných vzdelávacích príležitostí;

7.

preskúmali, aký vplyv má celková štruktúra inštitucionálneho financovania a finančnej podpory študentov na účasť nedostatočne zastúpených a znevýhodnených skupín na vysokoškolskom vzdelávaní, a zvážili, ako by sa finančná podpora dala čo najlepšie zamerať na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu, zvýšenie účasti na ňom, ako aj zvýšenie počtu osôb s ukončeným vysokoškolským vzdelaním;

8.

spolupracovali s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a inými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom zvýšiť počet študentov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním prostredníctvom zlepšovania kvality vyučovacieho a vzdelávacieho procesu, a to najmä flexibilnejším poskytovaním a zabezpečením podpôr po začatí vysokoškolského vzdelávania a zvýšením atraktívnosti a kurzov a ich relevantnosti pre trh práce;

9.

preskúmali prípadné regionálne a geografické rozdiely v rámci členských štátov, pokiaľ ide o prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu, účasť na ňom a jeho ukončenie, a snažili sa o zníženie takýchto rozdielov;

10.

zapájali sa do systematického zhromažďovania relevantných porovnateľných údajov pri optimálnom využívaní existujúcich zdrojov s cieľom zlepšiť základňu dôkazov pre rozvoj politík a umožniť účinné monitorovanie vnútroštátnych cieľov týkajúcich sa prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu, účasti na ňom a počtu absolventov vysokoškolského vzdelávania zo strany nedostatočne zastúpených a znevýhodnených skupín;

a)

začatia štúdie mapujúcej politiky týkajúce sa prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu, počtu študentov, ktorí ho nedokončili, a počtu študentov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním s cieľom analyzovať účinnosť rôznych vnútroštátnych a inštitucionálnych prístupov a vplyv štrukturálnych, inštitucionálnych, osobných, sociálno-kultúrnych a sociálno-ekonomických faktorov na nedokončenie alebo úspešné ukončenie vysokoškolského vzdelávania;

b)

spolupráce s Eurostatom na štúdii uskutočniteľnosti s cieľom zdokonaliť metodiku na zhromažďovanie administratívnych údajov týkajúcich sa trvania vysokoškolského štúdia a počtu študentov, ktorí toto štúdium ukončia;

c)

vypracovania štúdie o vplyve rôznych modelov financovania alebo spoločného znášania nákladov na účinnosť, efektívnosť a spravodlivosť vysokoškolského vzdelávania v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z programu zameraného na modernizáciu vysokoškolského vzdelávania z roku 2011 (7);

1.

pracovali na sociálnom rozmere vysokoškolského vzdelávania, a to napríklad rozvíjaním partnerského učenia sa a analýzy politík týkajúcich sa tejto témy na základe dôkazov prostredníctvom zapojenia sa do otvorenej metódy koordinácie, ako aj prácou v rámci bolonského procesu a v spolupráci s príslušnými útvarmi a prostredníctvom existujúcich iniciatív;

2.

využívali výsledky a závery štúdií a inej práce vykonávanej Komisiou a ďalšie relevantné zdroje ako základ pre ďalšiu diskusiu a politické aspekty pri skúmaní otázky prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu, účasti na ňom a jeho ukončenia, ako aj vplyvu rôznych modelov financovania, pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelávanie;

3.

posilnili synergie medzi EÚ a bolonským procesom pri realizácii sociálneho rozmeru vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom optimalizácie finančnej podpory v rámci programu Únie pre oblasť vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu po roku 2013;

4.

využili finančnú podporu v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí na poskytovanie cielených príležitostí v oblasti vysokoškolského vzdelávania pre znevýhodnených a nezamestnaných mladých ľudí vo veku do 25 rokov s cieľom umožniť im nadobudnutie konkrétnych zručností potrebných pre získanie zamestnania.