This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013PC0721
Proposal for a COUNCIL DIRECTIVE amending Directive 2006/112/EC on the common system of value added tax as regards a standard VAT return
Návrh SMERNICA RADY, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o jednotné daňové priznanie k DPH
Návrh SMERNICA RADY, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o jednotné daňové priznanie k DPH
/* COM/2013/0721 final - 2013/0343 (CNS) */
Návrh SMERNICA RADY, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o jednotné daňové priznanie k DPH /* COM/2013/0721 final - 2013/0343 (CNS) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU V rámci systému DPH musia podniky vypĺňať
pravidelné daňové priznania k DPH, v ktorých podrobne uvádzajú informácie
potrebné na platbu a kontrolu DPH, a to môže byť obzvlášť zložité pri podávaní
daňových priznaní k DPH v rôznych členských štátoch. Táto zložitosť
je dôsledkom poskytovania rozličných informácií, ktoré nemajú zosúladené
vymedzenia pojmov, chýbajúcich dobrých spoločných usmernení, rozličných
pravidiel a postupov pre podávanie priznaní a opravy, ako aj povinnosti
používať národný jazyk. To všetko vedie k zvýšenej záťaži pre podniky, k
zníženej presnosti a včasnosti daňových priznaní k DPH a k obmedzovaniu
cezhraničného obchodu. S cieľom riešiť tieto problémy sa Komisia
snažila získať názory zainteresovaných strán na jednotné daňové priznanie k DPH
prostredníctvom konzultácií o Zelenej knihe o budúcnosti DPH[1]. Pozitívne reakcie
zainteresovaných strán viedli Komisiu k tomu, aby do oznámenia o budúcnosti
DPH[2] zahrnula záväzok predložiť
návrh jednotného daňového priznania k DPH do konca roka 2013. Návrh podporuje aj ďalšie iniciatívy Komisie.
Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v EÚ pomáha presadzovať
skupina na vysokej úrovni, zriadená do októbra 2014, ktorá poskytuje Komisii
poradenstvo v súvislosti so znižovaním administratívnej záťaže spojenej
s právnymi predpismi EÚ. Zameriava sa na malé a stredné podniky (ďalej len
„MSP“) a mikropodniky, ako aj na to, ako dosiahnuť efektívnejšiu verejnú správu
členských štátov, ktorá by lepšie reagovala na potreby zainteresovaných strán
pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ. Jednotné daňové priznanie k DPH
zodpovedá vo veľkej miere uvedeným cieľom týkajúcim sa znižovania záťaže. Kľúčovým cieľom Komisie je nadviazať na zásadu
„Najskôr myslieť v malom“ z iniciatívy „Small Business Act“ tým, že sa
zníži byrokratická záťaž pre MSP. V nedávnom oznámení Inteligentná regulácia –
Plnenie potrieb malých a stredných podnikov sa na základe internetového
prieskumu MSP zdôrazňuje, že smernica o DPH[3]
je oblasťou, v ktorej sú právne predpisy EÚ najväčšou záťažou. Najmä daňové
priznanie k DPH sa spomína ako oblasť, v ktorej rozdiely predstavujú
prekážku pre obchod v EÚ. Cieľom tohto návrhu, v súlade s cieľom
zdôrazňovaným v oznámení o inteligentnej regulácií[4], je zníženie záťaže pre všetky
podniky, a najmä pre MSP. Podniky sa čoraz viac sťažujú, že podnikať v
súlade s pravidlami DPH v rámci EÚ môže byť ťažké. To môže platiť predovšetkým
pre elektronický obchod a dodávky tovaru na vnútornom trhu, pri ktorých je
zákazníkom súkromná osoba a dodávateľ musí registrovať, priznávať a platiť DPH
v členskom štáte zákazníka. Tieto povinnosti môžu vytvárať prekážky pre
cezhraničný obchod a jednotné daňové priznanie k DPH môže tieto prekážky
znížiť. Akt o jednotnom trhu II[5]
preto vyzýva na zavedenie jednotného daňového priznania k DPH. Inteligentná fiškálna konsolidácia je okrem
toho jednou z piatich priorít ročného prieskumu rastu za rok 2012. Keďže DPH
predstavuje približne 21 % vnútroštátnych daňových príjmov, pričom
12 % príjmov z DPH zostáva nevybraných, je potrebný efektívnejší systém
DPH odolný voči podvodom. Včasná výmena informácií medzi členskými štátmi je
kľúčovým prvkom pri znižovaní podvodov a zlepšovaní dodržiavania právnych
predpisov a jednotné daňové priznanie k DPH môže v tejto súvislosti pomôcť. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU Konzultácie
so zainteresovanými stranami Jednotné daňové priznanie k DPH bolo predmetom
viacerých konzultácií. Bolo zahrnuté v Zelenej knihe o budúcnosti DPH,
ktorej výsledky možno nájsť na internetovej stránke: http://ec.europa.eu/taxation_customs/common/consultations/tax/2010_11_future_vat_en.htm Počas štúdie, ktorú vykonala spoločnosť PWC a
ktorá zahŕňala seminár Fiscalis usporiadaný v októbri 2012, sa uskutočnili
konzultácie s podnikmi a členskými štátmi. Okrem toho prebehli ďalšie
konzultácie s podnikmi na stretnutiach skupiny odborníkov v oblasti DPH v januári
2012, na stretnutí so zainteresovanými stranami pôsobiacimi v sektore MSP
nadväzujúcom na iniciatívu „Small Business Act“ v apríli 2013 a na
stretnutí s členskými štátmi v rámci skupiny pre budúcnosť DPH usporiadanom v
januári 2013. Výsledky skupiny odborníkov v oblasti DPH
možno nájsť na internetovej stránke: http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/vat/key_documents/expert_group/index_en.htm Výsledky skupiny pre budúcnosť DPH možno nájsť
na internetovej stránke: http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/vat/key_documents/discussions_member_states/index_en.htm Posúdenie
vplyvu K tomuto návrhu je pripojené posúdenie vplyvu.
Z možností, ktoré sa podrobne vyhodnotili, sa
uprednostňuje možnosť zaviesť jednotné daňové priznanie k DPH povinné pre
členské štáty a podniky, ktoré by obsahovalo zoznam štandardizovaných
informácií, pričom len malý počet z týchto položiek by sa vyžadoval
vo všetkých prípadoch. Takto sa maximalizuje zníženie záťaže pre podniky,
pričom sa obmedzia náklady pre členské štáty. Pri využití uvedenej uprednostňovanej možnosti
sa odhaduje zníženie administratívnej záťaže až o 15 miliárd EUR ročne. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU Návrh vychádza z článku 113 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie (ZFEÚ) v tom zmysle, že zosúladenie je potrebné, aby sa
zabezpečilo fungovanie vnútorného trhu a predišlo narušovaniu hospodárskej
súťaže. Zásada
subsidiarity Ciele tohto návrhu nie je možné uspokojivo
dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov. Štandardizáciu povinností
týkajúcich sa daňového priznania k DPH možno dosiahnuť len prostredníctvom
legislatívneho procesu EÚ, a to zmenou smernice o DPH, ktorá stanovuje
príslušné pravidlá pre daňové priznanie k DPH. Rozsah pôsobnosti návrhu je obmedzený na to,
čo možno dosiahnuť len právnymi predpismi EÚ, a je preto v súlade so zásadou
subsidiarity. Zásada
proporcionality Zmeny smernice o DPH sú potrebné na
dosiahnutie štandardizácie daňových priznaní k DPH a na obmedzenie požadovaných
informácií len na tie, ktoré sú potrebné na kontrolu a výber DPH, aby sa tak
znížila záťaž pre podniky a odstránili prekážky pre riadne fungovanie
vnútorného trhu. Okrem toho možno ľahšie predísť narúšaniu
hospodárskej súťaže pomocou zlepšených možností kontroly, ktoré členským štátom
poskytuje štandardizovaný formulár. Návrh je preto v súlade so zásadou
proporcionality. Výber
nástrojov Navrhovaným nástrojom je smernica, pretože
právnym predpisom, ktorý sa mení, je smernica, takže žiadny iný právny akt by
nebol vhodný. Vysvetľujúce
dokumenty Od členských štátov sa žiada, aby Komisii
oznámili znenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich smernicu a zároveň
poskytli dokument vysvetľujúci vzťah medzi zložkami tejto smernice a
príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Je to odôvodnené a
primerané. 4. VPLYV NA ROZPOČET Návrh nemá žiadny negatívny vplyv na rozpočet
EÚ. 5. PODROBNÝ OPIS NÁVRHU Zmyslom jednotného daňového priznania k DPH je
umožniť všetkým podnikom poskytovať každému členskému štátu štandardizované
informácie predkladané v spoločnom, pokiaľ možno elektronickom formáte.
Týmto spôsobom môže podnik, ktorý podáva daňové priznanie k DPH v jednom
členskom štáte ľahko vyplniť a podať daňové priznanie k DPH v inom
členskom štáte, pretože informácie a podávanie sú štandardizované. Jednotné daňové priznanie k DPH by malo byť
dostupné pre všetky podniky, pretože jeho obmedzenie na určité kategórie
podnikov by iba znižovalo rozsah jeho pôsobnosti, zvyšovalo zložitosť a tým by
sa obmedzilo zníženie záťaže. Takisto s cieľom znížiť náklady a zložitosť pre
členské štáty by na úrovni EÚ malo byť k dispozícii len jedno daňové priznanie
k DPH – jednotné daňové priznanie k DPH. Návrh sa zameriava na problémy týkajúce sa
obsahu, podávania – pokiaľ ide o čas a spôsob – a opráv jednotného
daňového priznania k DPH. Pokiaľ ide o obsah, kľúčovými prvkami pri znižovaní
záťaže pre podniky je množstvo informácií, ako aj ich štandardizácia. V návrhu
sa uvádza maximálny počet dvadsiatich šiestich políčok na údaje, ktoré musia
podniky vyplniť, pričom sa členské štáty môžu rozhodnúť oslobodiť podniky od
vypĺňania všetkých s výnimkou piatich políčok. Poskytnuté informácie by
mali byť konzistentné vo všetkých členských štátoch, aby sa tak informácie
priznávané v jednom členskom štáte určovali presne rovnakým spôsobom, ako je
tomu vo všetkých ostatných členských štátoch. Okrem toho môžu členské štáty požadovať
dodatočné informácie na kontrolu a správu DPH pre určité regióny, územia alebo
osobitné režimy povolené v právnych predpisoch o DPH vo výnimočných
prípadoch. Iba v týchto náležite odôvodnených prípadoch môžu členské štáty od
podnikov vyžadovať, aby vyplnili viac ako uvedených dvadsať šesť štandardných
políčok na údaje. Pokiaľ ide o podávanie priznaní, v návrhu sa
stanovuje minimálny štandard. Všetkým podnikom by sa malo umožniť podávať
mesačné daňové priznania k DPH, pričom DPH by mala byť splatná a zaplatená
do konca mesiaca nasledujúceho po danom zdaňovacom období pre DPH. Okrem toho
môžu členské štáty ďalej znižovať záťaž tým, že umožnia predĺženie zdaňovacieho
obdobia pre DPH až na obdobie jedného roka a predĺženie lehoty na predkladanie
a na platbu až o ďalší mesiac. To by malo zabezpečiť, že žiadny podnik nebude
povinný podávať daňové priznania k DPH častejšie, ani platiť DPH splatnú
v kratšej lehote. Návrhom sa takisto podporuje elektronické
podanie. Podniky by mali mať právo podávať jednotné daňové priznanie k DPH
vo všetkých členských štátoch elektronickou formou, tiež pomocou súboru
zaslaného elektronicky, s využitím zdokonalených elektronických podpisov
interoperabilných v celej EÚ alebo iných technológií, ktoré poskytujú
podobnú úroveň bezpečnosti. S cieľom zabezpečiť štandardizáciu určitých
technických aspektov daňového priznania k DPH, ktorú nemožno dosiahnuť
prostredníctvom smernice, sa v návrhu poskytuje priestor aj pre využitie
komitologického postupu. S týmto sa počíta v prípade potreby, pokiaľ ide
o technické podrobnosti daňového priznania, spoločné vymedzenia pojmov a
postupy, podrobnosti týkajúce sa opráv, ako aj o spoločné metódy elektronického
podania. Články 178,
185, 211, 271 a 318 V prípadoch, kde sa v smernici používa termín
„daňové priznanie k DPH“, sa tento termín nahrádza výrazom „jednotné daňové
priznanie k DPH“, aby sa tak predišlo nejasnostiam, keďže v hlave XI sa
kapitola 5 rozdelila na dva oddiely, konkrétne na „Jednotné daňové priznanie k
DPH“ a „Iné daňové priznania a informácie“. To má vplyv na zmeny článkov 178,
185, 211, 271 a 318. Vymedzenie pojmu „daňové priznanie k DPH“ v
článku 357 bode 5 a od 1. januára 2015 v článku 358
bode 4 je špecifické pre kapitolu týkajúcu sa osobitných úprav pre
neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby
rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby nezdaniteľným
osobám, a môže zostať nezmenené. Články 206
a 252 Článok 206 v jeho súčasnej podobe umožňuje
členským štátom zvoliť si inú lehotu splatnosti, ako je lehota na podanie
daňového priznania k DPH, a vyžadovať platenie preddavkov. Takéto ustanovenie,
ktoré umožňuje koexistenciu rozličných lehôt splatnosti, by čiastočne
eliminovalo prínosy navrhovaného jednotného daňového priznania k DPH. V
článku 206 sa preto zachováva všeobecné pravidlo, že sa DPH zaplatí pri podaní
jednotného daňového priznania k DPH, avšak možnosť pre členské štáty
vybrať si akýkoľvek iný termín platby sa vypúšťa. V článku 252 sa stanovuje, že jednotné
daňové priznanie k DPH sa podáva do konca mesiaca nasledujúceho po jednotnom
zdaňovacom období pre DPH. Aby sa zabránilo skráteniu lehôt splatnosti pre
podniky v niektorých prípadoch, členské štáty môžu predĺžiť lehotu na podávanie
jednotného daňového priznania k DPH o ďalší mesiac. Daňové priznanie k DPH
sa teda podáva a platba je zároveň splatná minimálne jeden mesiac a maximálne 2
mesiace od uplynutia zdaňovacieho obdobia pre DPH. Jednotné zdaňovacie obdobie pre DPH sa
stanovuje v článku 252 na jeden mesiac. Aby sa však zabránilo tomu, že by
podniky museli podávať jednotné daňové priznania k DPH častejšie než v
súčasnosti, členské štáty im môžu povoliť podávať jednotné daňové priznania
k DPH za zdaňovacie obdobie dlhé najviac jeden rok. V súlade so spoločnou politikou Únie, ktorá sa
týka vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov[6], môžu mikropodniky s ročným
obratom nižším ako 2 000 000 EUR podávať štvrťročné daňové priznania
k DPH, pokiaľ neexistuje riziko spojené s kontrolou a výberom DPH. Článok 250 Vo všetkých jednotných daňových priznaniach k
DPH sa vyžaduje päť údajov, ktoré zodpovedajú dani účtovanej na výstupe a
vstupe, súvisiacim čistým hodnotám a čistej sume, ktorá sa má zaplatiť alebo má
byť vrátená. Všetky členské štáty v súčasnosti tieto údaje vyžadujú a je to
upravené v súčasnom článku 250 ods. 1. Spoločné pravidlá pre opravy daňových priznaní
k DPH sú potrebné na dosiahnutie želanej úrovne štandardizácie. Členské štáty
by však mali mať možnosť určiť svoju vlastnú lehotu na opravy, keďže tieto
lehoty sú úzko prepojené s vnútroštátnymi audítorskými postupmi. V druhom
odseku sa preto zavádza zásada, že zdaniteľné osoby majú možnosť opravy
daňových priznaní k DPH v lehote stanovenej členskými štátmi. Celkové hodnoty dodaní
tovaru v rámci Spoločenstva a nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva sa
môžu stanoviť na základe zoznamov predajov v EÚ, a preto by nemali
byť do jednotného daňového priznania k DPH zahrnuté. Prechodné obdobie je
však potrebné na prispôsobenie vnútroštátnych štatistických systémov, ktoré sa
v súčasnosti pri zostavovaní štatistiky obchodu s tovarom v rámci
Spoločenstva[7]
spoliehajú do veľkej miery na informácie poskytované v daňových priznaniach k
DPH. Článok 251 Okrem povinných údajov môžu členské štáty v jednotnom
daňovom priznaní k DPH na účely analýzy rizík a kontrolné účely požadovať
aj iné informácie. S cieľom znížiť záťaž pre podniky a vylúčiť informácie
potrebné na štatistické účely, a nie na účely DPH, by sa mali požiadavky na
dodatočné informácie štandardizovať a obmedziť na najnižšiu možnú mieru. Časť týchto doplňujúcich informácií je
špecifická pre určité transakcie stanovené v smernici o DPH a je
štandardizovaná. Ustanovenia článku 251 ods. 1 umožňujú osobitné
štandardizované informácie v súvislosti s predajom a splatnou DPH a
zahŕňajú osem údajov. Ustanovenia článku 251 ods. 2 umožňujú trinásť
štandardizovaných údajov v súvislosti s nákupmi a odpočítateľnou DPH. Ďalšie doplňujúce informácie sú však potrebné
v prípade, keď členské štáty uplatňujú osobitné pravidlá v určitých regiónoch
alebo na určitých územiach, alebo v prípade osobitných úprav vzťahujúcich
sa na určité zdaniteľné osoby alebo transakcie. Toto sa stanovuje v článku 251
ods. 3. Obsah doplňujúcich informácií, na ktoré sa odkazuje v článku 251
ods. 3, bude vzhľadom na ich osobitný charakter štandardizovaný
prostredníctvom komitologického postupu. Ak členské štáty požadujú ďalšie informácie,
mali by to oznámiť príslušnému výboru, aby sa tak zabezpečila transparentnosť a
uľahčilo sa dodržiavanie právnych predpisov pre podniky. Nový článok
252a Elektronické podávanie (e-filing) by sa
malo naďalej podporovať a hoci členské štáty musia elektronické podanie umožniť
a môžu ho vyžadovať, toto by sa malo naďalej posilňovať s cieľom umožniť
prenos súborov, ako je tomu v prípade súhrnných výkazov, a zabezpečiť spoločné
bezpečné metódy prenosu vrátane využitia zdokonalených elektronických podpisov.
Vymedzenia pojmov použitých v tomto článku sú v súlade so smernicou 1999/93/ES[8] o elektronických podpisoch.
Je však možné, že tieto vymedzenia pojmov bude potrebné po prijatí návrhu
nariadenia Komisie o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre
elektronické transakcie na vnútornom trhu[9]
upraviť. Týmto článkom sa ďalej štandardizuje súčasný
článok 250 ods. 2. Článok 253 Tento článok sa vypúšťa, pretože ide o
osobitné opatrenie, ktoré sa vzťahuje iba na Švédsko a ktoré by bolo v rozpore
s cieľmi jednotného daňového priznania k DPH. Článok 254 Obsah tohto článku sa presúva do nového článku
257a do nového oddielu 2 s názvom „Iné daňové priznania a
informácie". Dôvodom je skutočnosť, že žiadne osobitné informácie
požadované od predávajúceho nového dopravného prostriedku by podľa v súčasnosti
platného článku 254 nemali byť zahrnuté do jednotného daňového priznania
k DPH, avšak tieto informácie sú stále potrebné. Článok 255 Týmto článkom sa nahrádzajú články 255, 256 a
257 a spájajú sa do jediného článku. Nedochádza k žiadnej podstatnej zmene. Články 256
a 257 Obsah týchto článkov sa presúva do článku 255. Články 258 a
259 Článok 258 o podávaní informácií o nadobúdaní
nových dopravných prostriedkov a výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, ako
aj článok 259 o informáciach potrebných na kontrolu správneho uplatňovania
pravidiel týkajúcich sa nadobúdania nových dopravných prostriedkov, sú stále
potrebné, ale menia sa, aby odrážali skutočnosť, že tieto informácie sa môžu
vyžadovať v iných daňových priznaniach. Článok 260 Informácie o dovoze tovaru sú teraz zahrnuté v
článku 251 ods. 1 písm. g) a článku 251 ods. 2 písm. g) a v
dôsledku toho by sa tento článok mal vypustiť. Článok 261 Členské štáty už nesmú vyžadovať, aby
zdaniteľné osoby každoročne podávali súhrnné daňové priznanie k DPH, v ktorom
sa uvádzajú podrobnosti všetkých transakcií priznaných v predošlých
pravidelných ročných daňových priznaniach k DPH a ktoré obsahuje
informácie potrebné na akékoľvek úpravy. Úpravy sú zahrnuté do jednotného
daňového priznania k DPH prostredníctvom článku 251 ods. 2
písm. h), a preto by sa mal článok 261 vypustiť. Nové články 255a a 255b Ako tomu bolo v prípade daňového priznania
k DPH, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré
poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania
a elektronické služby nezdaniteľným osobám, v smernici o DPH by sa mali
stanoviť požiadavky na informácie a vykonávacím nariadením Komisie by sa mali
stanoviť technické podrobnosti. V týchto článkoch sa preberá uvedený postup v
tom zmysle, že technické podrobnosti týkajúce sa údajov uvedených v
článkoch 250 a 251, spoločné vymedzenia pojmov a postupy na predkladanie
informácií, spoločné postupy na vykonávanie opráv a spoločné elektronické
metódy nad rámec zdokonalených elektronických podpisov môžu byť dohodnuté
prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie s využitím komitologického
postupu. Nový článok 257a Článok 254 sa presúva do nového oddielu 2 s
názvom „Iné daňové priznania a informácie“, keďže informácie o predaji nových
dopravných prostriedkov nie sú súčasťou jednotného daňového priznania
k DPH. Článok 272 V snahe zaistiť konzistentné uplatňovanie
jednotného daňového priznania k DPH by sa členským štátom malo umožniť
oslobodiť zdaniteľné osoby od povinnosti podávať daňové priznanie k DPH
iba v určitých obmedzených prípadoch. Takýmito prípadmi sú situácie, kedy
zdaniteľná osoba nepodlieha DPH v súvislosti s nadobúdaním v rámci
Spoločenstva, alebo sa na ňu vzťahuje oslobodenie od dane pre malé podniky,
alebo spoločná paušálna úprava pre poľnohospodárov. Článok 273 S cieľom zabezpečiť, aby jednotné daňové
priznanie k DPH bolo skutočne štandardizované, členské štáty by nemali mať
možnosť ukladať podnikom iné než uvedené dodatočné povinnosti týkajúce sa
jednotného daňového priznania k DPH, a preto sa možnosť tak urobiť
stanovená v článku 273 vo vzťahu k jednotnému daňovému priznaniu k
DPH vylučuje. 2013/0343 (CNS) Návrh SMERNICA RADY, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o jednotné daňové
priznanie k DPH RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej
únie, a najmä na jej článok 113, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
parlamentu[10], so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[11], konajúc v súlade s mimoriadnym
legislatívnym postupom, keďže: (1) V smernici Rady 2006/112/ES[12] sa vyžaduje, aby zdaniteľné
osoby podávali daňové priznania k DPH, avšak členským štátom sa umožňuje
flexibilita pri určovaní, ktoré informácie potrebujú. Vedie to k vzniku
rozdielnych pravidiel a postupov upravujúcich podávanie daňových priznaní
k DPH v Únii, k zvýšenej zložitosti pre podniky a k povinnostiam
týkajúcim sa DPH, ktoré vytvárajú prekážky pre obchod v Únii. (2) S cieľom znížiť záťaž pre
podniky a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu by sa malo zaviesť jednotné daňové
priznanie k DPH pre všetky podniky, ktoré vykonávajú obchodnú činnosť v
Únii. Používanie štandardizovaných daňových priznaní k DPH by malo uľahčiť
kontrolu daňových priznaní k DPH zo strany členských štátov. (3) Je potrebné, aby sa
administratívna záťaž znížila na minimum. Informácie vyžadované v jednotnom
daňovom priznaní k DPH by preto mali byť obmedzeným súborom povinných
informácií. Okrem toho, pokiaľ ide o jednotné daňové priznanie k DPH a iné
daňové priznania, členským štátom by sa nemalo umožniť požadovať iné
informácie, ako sú informácie stanovené v hlave XI kapitole 5 smernice. (4) Členským štátom by sa malo umožniť
požadovať ďalšie informácie od zdaniteľných osôb a na tento účel je vhodné
zaviesť štandardizovaný zoznam dodatočných informácií, ktoré sa môžu požadovať.
Je to prínosné z hľadiska analýzy rizík a na účely kontroly. V záujme
zabezpečenia transparentnosti a štandardizácie by mali členské štáty, ktoré
požadujú takéto dodatočné informácie, informovať Stály výbor pre
administratívnu spoluprácu. (5) Aby členské štáty mohli
prispôsobiť svoje systémy na zostavovanie štatistík o dodaniach a
nadobudnutiach tovaru v rámci Únie, mali by byť informácie o celkovej
hodnote dodaní tovaru v rámci Únie a nadobudnutí tovaru v rámci Únie
do 31. decembra 2019 súčasťou povinných údajov uvádzaných
v jednotnom daňovom priznaní k DPH. (6) Zdaňovacím obdobím pre všetky
podniky by mal byť jeden mesiac s výnimkou mikropodnikov, ktoré by mali podávať
jednotné daňové priznania k DPH štvrťročne. Členské štáty by mali mať
naďalej možnosť v záujme zníženia administratívnej záťaže toto obdobie
predĺžiť až na jeden rok. (7) Mala by sa stanoviť spoločná
minimálna lehota na podanie jednotného daňového priznania k DPH, ktorou je
koniec mesiaca nasledujúceho po uplynutí daného zdaňovacieho obdobia, aby sa
vytvoril minimálny štandard, ktorý však členským štátom poskytuje flexibilitu predĺžiť
uvedenú lehotu o ďalší mesiac s cieľom zabrániť nárastu záťaže pre
podniky. (8) V záujme zníženia
administratívnej záťaže by sa mali zosúladiť lehoty splatnosti a čistá suma DPH
by sa mala zaplatiť v čase podania jednotného daňového priznania k DPH
alebo v každom prípade pred uplynutím lehoty, v ktorej sa musí jednotné daňové
priznanie k DPH podať. (9) V záujme podpory
elektronického podania by sa malo umožniť podávanie jednotného daňového
priznania k DPH elektronickými prostriedkami. (10) Keďže jednotné daňové
priznanie k DPH obsahuje všetky informácie potrebné na akékoľvek úpravy, ktoré
sa majú vykonať, je vhodné upustiť od osobitných požiadaviek týkajúcich sa
dovozu tovaru a ročného súhrnného daňového priznania k DPH. (11) Jednotné daňové priznanie k
DPH by mali používať všetky podniky, ktoré realizujú určité podobné dodania, a
preto by sa mala možnosť členských štátov oslobodiť určité podniky od
povinnosti podávať jednotné daňové priznania k DPH obmedziť, aby sa
požiadavka podávať toto priznanie uplatňovala konzistentne v rámci celej
Únie. (12) V prípade nových dopravných
prostriedkov a výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani majú požadované
informácie špecifický a inherentne limitovaný charakter. Štandardizácia
takýchto informácií v jednotnom daňovom priznaní k DPH nie je vhodná.
Uvedené informácie by sa namiesto toho mali zbierať prostredníctvom osobitného
daňového priznania, aby sa tak znížila záťaž pre väčšinu podnikov. (13) S cieľom zabezpečiť jednotné
podmienky vykonávania smernice 2006/112/ES by sa mali vykonávacie právomoci
delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o stanovenie technických podrobností spolu s
jednotnou elektronickou správou na prenos informácií, spoločného súboru
vymedzení pojmov a postupov na podávanie, spoločných postupov na vykonávanie
opráv a spoločných elektronických metód, ktoré umožňujú dostatočnú úroveň
bezpečnosti na podávanie jednotného daňového priznania k DPH. Tieto
právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá
a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú
vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[13]. (14) V súlade so spoločným
politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011
k vysvetľujúcim dokumentom[14]
sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k oznámeniu
svojich transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých
sa objasní vzťah medzi zložkami smernice a príslušnými časťami
vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Vo vzťahu k tejto smernici sa
zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené. (15) Smernica 2006/112/ES by sa
preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, PRIJALA TÚTO SMERNICU: Článok 1 Smernica 2006/112/ES sa mení takto: 1. V článku 178 sa písm. c) nahrádza takto: „c) na odpočítanie dane uvedené v článku
168 písm. c) týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, musí
uviesť v jednotnom daňovom priznaní k DPH ustanovenom v článku
250 výšku DPH splatnej z tovaru nadobudnutého v rámci Spoločenstva a mať
faktúru vyhotovenú v súlade s hlavou XI kapitolou 3 oddielmi 3, 4
a 5;“ 2. V článku 185 sa odsek 1
nahrádza takto: „1. Úprava odpočítanej dane sa vykoná najmä
vtedy, keď sa zmeny vo faktoroch, ktoré boli použité pri určení výšky
odpočítanej dane, objavia po podaní jednotného daňového priznania k DPH,
napríklad v prípadoch zrušenia nákupu alebo získania cenovej zľavy.“ 3. Článok 206 sa nahrádza takto: „Článok 206 Každá zdaniteľná osoba, ktorá je osobou povinnou
platiť daň, musí zaplatiť čistú výšku DPH pri podaní jednotného daňového
priznania k DPH ustanoveného v článku 250, alebo v každom prípade
pred skončením lehoty, v ktorej sa musí toto jednotné daňové priznanie k DPH
podať.“ 4. V článku
211 sa pododsek 2 nahrádza takto: „Členské štáty môžu najmä stanoviť, že DPH
splatná z tovaru dovezeného zdaniteľnými osobami, prípadne určitými kategóriami
týchto osôb, alebo osobami, ktoré sú povinné platiť DPH, prípadne určitými
kategóriami týchto osôb, nemusí byť zaplatená v čase dovozu pod podmienkou, že
sa daň ako taká uvedie v jednotnom daňovom priznaní k DPH podanom
v súlade s článkom 250.“ 5. Pred článok 250 sa vkladá tento oddiel: „Oddiel 1 Jednotné
daňové priznanie k DPH“ 6. Články 250, 251 a 252 sa
nahrádzajú takto: „Článok 250 [Článok 250 ods.1] 1. Každá zdaniteľná osoba podá jednotné daňové
priznanie k DPH, ktoré obsahuje jej identifikačné číslo pre DPH alebo
daňové registračné číslo a predmetné zdaňovacie obdobie, pričom v ňom uvedie: a) výšku daňovej povinnosti; b) výšku odpočítateľnej dane; c) čistú výšku DPH, ktorú má zaplatiť,
alebo ktorá má byť vrátená; d) celkovú hodnotu bez DPH za
transakcie, na ktoré sa vzťahuje daňová povinnosť, vrátane hodnoty transakcií
oslobodených od dane; e) celkovú hodnotu bez DPH za
transakcie, na ktoré sa vzťahuje odpočítateľná daň; f) celkovú hodnotu dodaní tovaru
uvedených v článku 138 za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2019; g) celkovú hodnotu bez DPH za tovar
nadobudnutý v rámci Spoločenstva, ako aj za transakcie, ktoré sa za
nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva považujú, za zdaňovacie
obdobia do 31. decembra 2019. 2. Členské štáty umožnia vykonávať opravy
jednotného daňového priznania k DPH a stanovia lehotu, v ktorej sa takéto
opravy môžu vykonať. Článok 251 [Článok 251] 1. V prípade transakcií, pri ktorých vznikla
daňová povinnosť v zdaňovacom období, môžu členské štáty požadovať, aby
jednotné daňové priznanie k DPH za dané zdaňovacie obdobie obsahovalo
okrem údajov uvedených v článku 250 ods. 1 aj niektoré alebo všetky
tieto údaje: a) daň a celkovú hodnotu bez DPH za dodania
tovaru a poskytnutia služieb za každú sadzbu; b) celkovú hodnotu dodaní tovaru uvedených v
článku 138 za zdaňovacie obdobia po 31. decembri 2019; c) celkovú hodnotu bez DPH za poskytnutia
iných služieb ako tých, ktoré sú oslobodené od DPH v členskom štáte, v ktorom
je transakcia zdaniteľná, a z ktorých je príjemca povinný platiť daň podľa
článku 196; d) celkovú hodnotu bez DPH za dodania tovaru
alebo poskytnutia služieb, ktoré nie sú zahrnuté v bode c) a z ktorých je
príjemca povinný platiť daň; e) celkovú hodnotu dodaní tovaru uvedených v
článku 146 ods. 1 písm. a) a písm. b); f) celkovú hodnotu akýchkoľvek iných
transakcií oslobodených od dane, na ktoré sa nevzťahujú písmená b) až e); g) daň z: i) nadobudnutia tovaru v rámci
Spoločenstva alebo z transakcií, ktoré sa za takéto nadobudnutie považujú v
zmysle článku 21 alebo 22; ii) prijatých dodaní tovaru alebo služieb,
za ktoré je príjemca povinný platiť DPH; iii) dovozu tovaru v prípade, keď členský
štát využíva možnosť podľa článku 211 ods. 2. 2. V prípade transakcií, pri ktorých sa
vykoná odpočítanie DPH v zdaňovacom období, môžu členské štáty požadovať, aby
jednotné daňové priznanie k DPH za dané zdaňovacie obdobie obsahovalo okrem
údajov uvedených v článku 250 ods. 1 aj niektoré alebo všetky
tieto údaje: a) daň a celkovú hodnotu bez DPH za prijaté
dodania tovaru a služby, ktoré nie sú uvedené v písmenách b) až g); b) celkovú hodnotu bez DPH za tovar
nadobudnutý v rámci Spoločenstva alebo za transakcie, ktoré sa za nadobudnutie
tovaru v rámci Spoločenstva považujú, za zdaňovacie obdobia po 31. decembri
2019; c) daň z tovaru nadobudnutého v rámci
Spoločenstva alebo z transakcií, ktoré sa za nadobudnutie tovaru v rámci
Spoločenstva považujú; d) daň a celkovú hodnotu bez DPH za prijaté
dodania tovaru alebo služby, z ktorých je príjemca povinný platiť daň
podľa článku 199 alebo 199a, alebo podlieha vnútroštátnemu opatreniu povoleného
podľa článku 199b alebo článku 395; e) daň a celkovú hodnotu bez DPH za prijaté
služby okrem služieb, ktoré sú oslobodené od DPH v členskom štáte, v ktorom je
transakcia zdaniteľná, a z ktorých je príjemca povinný platiť daň podľa
článku 196; f) daň a celkovú hodnotu bez DPH za dodania
tovaru alebo poskytnutia služieb, ktoré nie sú zahrnuté v bodoch c) a d) a
z ktorých je príjemca povinný platiť daň; g) daň a celkovú hodnotu bez DPH za dovezený
tovar; h) akúkoľvek úpravu odpočítanej dane podľa
článku 184. 3. V prípade transakcií pochádzajúcich
z určitého regiónu alebo územia, alebo určených pre určitý región alebo územie,
na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá alebo osobitná úprava odlišná od
všeobecnej úpravy uplatňovania DPH, pri ktorých vznikla za zdaňovacie obdobie
daňová povinnosť, môžu členské štáty požadovať okrem údajov uvedených
v článku 250 ods. 1, aby jednotné daňové priznanie k DPH za dané
zdaňovacie obdobie obsahovalo jednu alebo obe tieto informácie: a) informáciu potrebnú na výpočet daňovej
povinnosti; b) informáciu potrebnú na výpočet
odpočítateľnej DPH. 4. Členské štáty informujú výbor zriadený
článkom 58 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010[15] o vnútroštátnych
legislatívnych opatreniach prijatých podľa odsekov 1, 2 a 3 tohto článku. Článok 252 [Článok 252] 1. Jednotné daňové priznanie k DPH sa
musí podať v lehote, ktorú určia členské štáty. Táto lehota nesmie byť
kratšia ako jeden mesiac a nesmie prekročiť dva mesiace od uplynutia každého
zdaňovacieho obdobia. 2. Zdaňovacím obdobím je jeden kalendárny
mesiac. Členské štáty však umožnia zdaňovacie obdobie
v trvaní troch kalendárnych mesiacov pre zdaniteľné osoby, ktorých ročný obrat
vypočítaný v súlade s článkom 288 nie je vyšší ako suma
2 000 000 EUR, alebo jej ekvivalent v národnej mene, s výnimkou
osobitných prípadov, v ktorých je obdobie jedného kalendárneho mesiaca potrebné
na predchádzanie daňovým únikom alebo podvodu. Členské štáty môžu v iných prípadoch povoliť
dlhšie zdaňovacie obdobia za predpokladu, že tieto obdobia nepresiahnu jeden
rok.“ 7. Vkladá sa tento článok 252 a: „Článok 252a [Článok 250 ods. 2 a nový] Členské štáty povolia a môžu vyžadovať, aby sa
jednotné daňové priznanie k DPH podávalo elektronickými prostriedkami. To
má zahŕňať aj možnosť využiť elektronické zasielanie súborov. Jednotné daňové priznania k DPH podané
elektronickými prostriedkami musia členské štáty akceptovať, ak je vierohodnosť
ich pôvodu a neporušenosť ich obsahu zaistená prostredníctvom zdokonaleného
elektronického podpisu v zmysle článku 2 bodu 2) smernice Európskeho
parlamentu 1999/93/ES[16],
ktorý je založený na kvalifikovanom certifikáte a vytvorený bezpečným
zariadením na vytvorenie podpisu v zmysle článku 2 bodov 6) a 10) smernice
1999/93/ES, alebo prostredníctvom iných metód, ktoré poskytujú podobnú úroveň
bezpečnosti.“ 8. Články 253 a 254 sa vypúšťajú. 9. Článok 255 sa nahrádza takto: „Článok 255 [Články 255, 256, 257] Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na
zabezpečenie toho, aby nasledujúce osoby dodržiavali povinnosti týkajúce sa
jednotného daňového priznania k DPH stanovené v tomto oddiele: a) nadobúdateľ investičného zlata ako
osoba povinná platiť DPH podľa článku 198 ods. 1 alebo nadobúdateľ
zlata vo forme suroviny, polotovaru alebo investičného zlata v zmysle
vymedzenia pojmov v článku 344 ods. 1 v prípade, že členský štát uplatňuje
možnosť stanovenú v článku 198 ods. 2 a určí ho ako osobu, ktorá je povinná
platiť DPH; b) osoby, ktoré sa podľa článkov 194 až
197 a článku 204 považujú za osoby povinné platiť DPH namiesto zdaniteľnej
osoby, ktorá nie je usadená na ich území; c) nezdaniteľné právnické osoby, ktoré
sú povinné platiť DPH z nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva podľa článku 2
ods. 1 písm. b) bodu i).“ 10. Vkladajú sa tieto články 255a a 255b: „Článok 255a [nový] V súlade s postupom uvedeným v článku 255b sa
stanoví toto: a) technické podrobnosti spolu s
jednotnou elektronickou správou na prenos informácií uvedených v článkoch 250 a
251; b) spoločný súbor vymedzení pojmov a
postupov na predkladanie informácií uvedených v článkoch 250 a 251; c) spoločné postupy na vykonávanie
opráv jednotného daňového priznania k DPH; d) spoločné elektronické metódy
poskytujúce dostatočnú úroveň bezpečnosti na podávanie jednotného daňového
priznania k DPH. Článok 255b [nový] 1. Komisii pomáha výbor zriadený článkom 58
nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010(*). Tento výbor je výborom v zmysle
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(**). 2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa
článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. __________________________ (*) Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1. (**) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.“ 11. Články 256 a 257 sa vypúšťajú. 12. Za článok 255b sa vkladá tento názov
oddielu: „Oddiel 2 Iné
daňové priznania a informácie“ 13. Vkladá sa tento článok 257a: „Článok
257 [Článok 254] Pokiaľ ide o nové dopravné prostriedky dodané
v súlade s podmienkami stanovenými v článku 138 ods. 2
písm. a) zdaniteľnou osobou identifikovanou pre DPH nadobúdateľovi, ktorý
nie je identifikovaný na účely DPH, alebo zdaniteľnou osobou uvedenou v
článku 9 ods. 2, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie
toho, aby predávajúci poskytol všetky informácie potrebné na uplatnenie DPH a
preverenie jej uplatnenia zo strany správcu dane.“ 14) Články 258 a 259 sa nahrádzajú takto: „Článok
258 Členské štáty určia pravidlá pre podávanie
daňových priznaní v súvislosti s nadobúdaním nových dopravných
prostriedkov v rámci Spoločenstva podľa článku 2 ods. 1 písm. b)
bodu ii), ako aj v súvislosti s nadobúdaním výrobkov podliehajúcich
spotrebnej dani v rámci Spoločenstva podľa 2 ods. 1 písm. b) bodu iii). Článok
259 Členské štáty môžu požadovať, aby osoby, ktoré
nadobúdajú nové dopravné prostriedky v rámci Spoločenstva v zmysle článku
2 ods. 1 písm. b) bodu ii), poskytli pri podaní daňového priznania všetky
informácie potrebné na uplatnenie DPH a jej preverenie zo strany správcu dane. 15. Články 260 a 261 sa vypúšťajú. 16. V článku 271 sa úvodná veta nahrádza
takto: „Na základe oprávnenia uvedeného
v článku 269 môžu členské štáty, ktoré stanovia dlhšie ako
trojmesačné zdaňovacie obdobie, za ktoré musia zdaniteľné osoby podať jednotné
daňové priznanie k DPH uvedené v článku 250, oprávniť tieto
zdaniteľné osoby podať súhrnný výkaz za toto isté obdobie, ak tieto zdaniteľné
osoby spĺňajú nasledujúce tri podmienky:“ 17. Článok 272 sa mení takto: a) v odseku 1 sa druhý pododsek vypúšťa; b) vkladá sa tento odsek 1a: „1a. Členské štáty nesmú od týchto povinností
oslobodiť tieto zdaniteľné osoby: a) osoby uvedené v odseku 1
písm. b) od povinností týkajúcich sa fakturácie, stanovených
v kapitole 3 oddieloch 3 až 6 a v kapitole 4 oddiele 3. b) osoby uvedené v odseku 1 písm. b) a
c) od povinností týkajúcich sa jednotného daňového priznania k DPH stanovených
v kapitole 5 oddiele 1.“ 18) V článku 273 sa druhý odsek nahrádza
takto: „Možnosť stanovená v prvom pododseku sa nesmie
použiť na uloženie ďalších povinností týkajúcich sa fakturácie a jednotného
daňového priznania k DPH nad rámec tých, ktoré sú stanovené v kapitole 3 a v
kapitole 5 oddiele 1.“ 19) V článku 318 ods. 1 sa prvý
pododsek nahrádza takto: „S cieľom zjednodušiť postup výberu dane môžu
členské štáty po porade s Výborom pre DPH stanoviť, že pre určité
transakcie alebo pre určité kategórie zdaniteľných obchodníkov sa základ dane
pri dodaniach tovaru, ktorý podlieha úprave zdaňovania prirážky, určí za každé
zdaňovacie obdobie, za ktoré zdaniteľný obchodník musí podať jednotné daňové
priznanie k DPH stanovené v článku 250.“ Článok 2 1. Členské štáty uvedú do
účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na
dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2016.
Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach
alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti tohto
odkazu upravia členské štáty. 2. Členské štáty oznámia Komisii
znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v
oblasti pôsobnosti tejto smernice. Článok 3 Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym
dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 4 Táto smernica je určená členským
štátom. V Bruseli Za
Radu predseda [1] KOM(2010) 695 v konečnom znení. [2] KOM(2011) 851 v konečnom znení. [3] Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347,
11.12.2006, s. 1). [4] COM(2013) 122 final. [5] COM(2012) 573 final. [6] Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 týkajúce sa
vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L
124, 20.5.2003, s. 36). [7] Nariadenie (ES) č. 638/2004 Európskeho parlamentu
a Rady z 31. maca 2004 o štatistike Spoločenstva
o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi a o zrušení
nariadenia Rady (EHS) č. 3330/91 (Ú. v. EÚ L 102, 7.4.2004, s. 1). [8] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES
z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické
podpisy (Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12). [9] COM(2012) 238 final – 2012/0146 (COD). [10] Ú. v. EÚ C , , s. . [11] Ú. v. EÚ C , , s. . [12] Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347,
11.12.2006, s. 1). [13] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. [14] Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14. [15] Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o
administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej
hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1). [16] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13.
decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (Ú. v. ES L 13,
19.1.2000, s. 12).