DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Všeobecný kontext

Táto iniciatíva je zakotvená v stratégii na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu Európa 2020[1], ktorá stavia digitálne infraštruktúry do popredia ako súčasť hlavnej iniciatívy Digitálna agenda pre Európu[2]. Zdôrazňuje sa v nej V digitálnej agende ide okrem iného o to, aby sa rozvinuli cezhraničné verejné služby on-line v záujme uľahčenia mobility podnikov a občanov. Interoperabilita verejných služieb sa vyžaduje najmä v oblastiach, v ktorých sa právne predpisy a iniciatívy jednotného trhu (napr. smernica o službách alebo akčný plán elektronického obstarávania) opierajú o možnosť, že podniky budú reagovať a podnikať s orgánmi verejnej správy pomocou elektronických prostriedkov a cez hranice. V digitálnej agende sa ďalej zdôrazňuje potreba zabezpečiť zavádzanie a využívanie širokopásmového pripojenia s narastajúcou rýchlosťou pre všetkých, tak prostredníctvom pevných, ako aj bezdrôtových technológií, a uľahčiť investície do nových veľmi rýchlych, otvorených a konkurencieschopných internetových sietí, ktoré budú sú hlavnými tepnami budúceho moderného hospodárstva. Pokiaľ ide o zavádzanie a využívanie širokopásmového pripojenia, EÚ si stanovila do roku 2020 ambiciózne ciele.

Dňa 29. júna 2011 Komisia prijala oznámenie „Rozpočet stratégie Európa 2020“ o novom viacročnom finančnom rámci (ďalej aj „VFR“) (2014 – 2020)[3], v ktorom sa navrhuje vytvorenie nového Nnástroja na prepojenie EurópySpájame Európu (ďalej aj „CEF“) na podporu dokončenia prioritných energetických, dopravných a digitálnych infraštruktúr s jednotným fondom 40 miliárd EUR, v rámci ktorého Komisia navrhla, aby sa 9,2 miliardy určilo na digitálne siete a služby.

Dňa 8. februára 2013 Európska rada prijala závery v súvislosti s novým VFR a stanovila rozpočet pre tzv. „digitálny CEF“ na 1 miliardu EUR. Vzhľadom na uvedené Komisia navrhuje upraviť jej návrh nariadenia o usmerneniach pre transeurópske telekomunikačné siete. V čase prípravy návrhu totiž rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom o novom viacročnom finančnom rámci ešte neboli ukončené. Takisto rokovania o návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje CEF, stále prebiehajú.

Tento upravený návrh zohľadňuje v najvyššej možnej miere najnovšie stanoviská v Rade a v relevantných výboroch Európskeho parlamentu. Kladie si za cieľ, aby sa nástroj CEF zameral na intervenciu v prípade malého počtu infraštruktúr digitálnych služieb na základe prísneho súboru kritérií prednosti pri financovaní a na obmedzené prispievanie na širokopásmové pripojenie prostredníctvom finančných nástrojov s cieľom dosiahnuť pákový efekt pri súkromných investíciách, ako aj pri investíciách z verejných zdrojov iných ako CEF. Napriek obmedzenému finančnému príspevku, pokiaľ ide o širokopásmové pripojenie, sa v tomto návrhu stanovuje rámec umožňujúci širšie možnosti prispenia zo strany podnikov a inštitucionálnych aktérov, akou je napr. Európska investičná banka.

Cieľ návrhu

Cieľom tohto nariadenia je pripraviť sériu usmernení týkajúcich sa cieľov a priorít predpokladaných pre širokopásmové siete a infraštruktúry digitálnych služieb v oblasti telekomunikácií v súvislosti s nástrojom Spájame Európu CEF.

Usmerneniami v prílohe sa identifikujú projekty spoločného záujmu pre oblasť zavádzania širokopásmových sietí a infraštruktúr digitálnych služieb a širokopásmových sietí. Tieto projekty prispejú k zlepšeniu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva vrátane malých a stredných podnikov (MSP), podporia prepojenie a interoperabilitu vnútroštátnych, regionálnych a miestnych sietí, ako aj prístup k takýmto sieťam, a podporia rozvoj digitálneho jednotného digitálneho trhu. Budú oprávnené na finančnú podporu EÚ pomocou nástrojov dostupných v rámci nariadenia o nástroji Spájame Európu, ktoré sprevádza toto nariadenie.

Toto nariadenie si kladie za cieľ Koncepcia zvolená v tomto nariadení si kladie za cieľ odstrániť prekážky, ktoré bránia dobudovaniu jednotného digitálneho trhu, t. j. zabezpečiť pripojiteľnosť k sieťam a prístup, vrátane cezhraničného, k infraštruktúram verejných digitálnych služieb. Spomaľovanie prevádzky telekomunikačných sietí na rozdiel napríklad od financovania vonkajšieho okruhu okolo hlavného mesta, ktorý je nevyhnutný pre plynulosť cestnej premávky v dopravnom koridore, súvisí tak s ponukou, ako aj s dopytom. Na strane ponuky obmedzenia súvisia s vysokou úrovňou zlyhaní so situáciou na trhu, ktorá nie je optimálna, a so sprievodnými slabými obchodnými argumentmi v prospech investovania do širokopásmových sietí a poskytovania základných služieb vo verejnom záujme (napr. e-zdravotníctva, e-totožnosti či e-obstarávania a ich cezhraničnej interoperability). Na strane dopytu digitálny jednotný digitálny trh so svojím značným rastovým potenciálom závisí od pripojenia všetkých občanov, podnikov a orgánov verejnej správy na digitálne siete.

Cieľom nástroja Spájame Európu je používať inovačné finančné nástroje na podnietenie investícií do infraštruktúr pomocou znižovania investičného rizika a poskytovania dlhodobejšieho financovania pre alternatívnych aj dominantných investorov. Inovačné finančné nástroje prinášajú významný pákový efekt, pokiaľ ide o súkromné a iné verejné investície, pričom sa ešte vždy opierajú o trhový mechanizmus. Ak sú obchodné argumenty pre investovanie do infraštruktúr obzvlášť slabé, nástroj Spájame Európu takisto umožňuje ponúknuť spolufinancovanie prostredníctvom grantov.

V oblasti širokopásmových sietí opatrenia prispievajúce k projektom spoločného záujmu zameraným na široké pásmo podporia investovanie do sietí schopných do roku 2020 dosiahnuť ciele univerzálneho pokrytia rýchlosťou 30 Mb/s, ktoré sú súčasťou Digitálnej agendy pre Európu, alebo prinajmenšom cieľ, aby 50 % domácností malo zmluvu na pripojenie s rýchlosťou nad 100 Mb/s. Vytvorí sa vyvážené portfólio projektov využívajúcich rýchlosti 30 a 100 Mb/s a mali by sa náležite zohľadniť aj investičné potreby členských štátov, ktorých výška sa výhľadovo odhaduje na 270 miliárd EUR.

V prípade infraštruktúr digitálnych služieb sa prekážky z hľadiska zavádzania týchto služieb do interoperabilných rámcov riešia pomocou schém obstarávania a priamych grantov, v určitých prípadoch väčšinou financovaných v celej výške z platforiem na úrovni EÚvysokým pomerom spolufinancovania, pretože európska infraštruktúra interoperabilných služieb nemá prirodzených vlastníkov. Vlastne ani členské štáty jednotlivo, ani súkromní investori by nezabezpečili zavedenie cezhraničných služiebby v interoperabilnom rámci. Pridaná hodnota na úrovni EÚ je preto vysoká.

VMedzi projektochy spoločného záujmu v oblasti infraštruktúr digitálnych služieb sa uprednostňujú najmä stavebné bloky, ako sa uvádzajú v prílohe), patria transeurópske vysokorýchlostné pripojenia k chrbticovej sieti pre verejné správy, cezhraničné poskytovanie služieb elektronickej verejnej správy založených na interoperabilnej identifikácii a autentizácii (napr. celoeurópske elektronické postupy zakladania firiem, cezhraničného obstarávania, e-justície, cezhraničných služieb e-zdravotníctva), umožňovanie prístupu k informáciám vo verejnom sektore vrátane digitálnych zdrojov európskeho dedičstva, data.eu a viacjazyčných zdrojov, bezpečnosť a zabezpečenie (bezpečnejší internet a infraštruktúry kritických služieb) a služby inteligentnej energetiky. Projekty spoločného záujmu môžu zahŕňať aj prevádzku elektronických verejných služieb vykonávanú v rámci iných programov Spoločenstva, ako je program ISA („Riešenie interoperability pre európsku verejnú správu“. Každoročne v závislosti od finančných zdrojov k dispozícii sa budú identifikovať špecifické infraštruktúry digitálnych služieb z prílohy v záujme ich zavádzania.

Pokiaľ ide o širokopásmové siete, podľa tohto nariadenia bude pre ne k dispozícii iba malé množstvo zdrojov. Hoci zostáva v platnosti koncepcia, že podpora z verejných financií je potrebná v oblastiach s nedostatočnými súkromnými investíciami, uvedená podpora bude musieť prichádzať prednostne zo zdrojov iných ako z nástroja CEF, najmä z vnútroštátnych zdrojov a z európskych štrukturálnych a investičných fondov, kde sú informačné a komunikačné technológie pravdepodobne zaradené do tematických cieľov vyplývajúcich z požiadaviek na tematickú koncentráciu priorít.

Vzhľadom na kľúčovú dôležitosť širokopásmových sietí pre rast a zamestnanosť a zohľadňujúc výzvy, tak finančného, ako aj technického charakteru, súvisiace s verejnými investíciami v uvedenom odvetví, sa v tomto nariadení predsa len predpokladá síce obmedzená intervencia, ale aspoň taká, ktorá umožňuje činnosť. Nástrojom CEF sa bude financovať malý príspevok na zriadenie finančných nástrojov na úrovni Európskej únie (ďalej len „Únia“), najmä v spolupráci s Európskou investičnou bankou, s potenciálom uľahčiť efektívne využitie iných verejných, ako aj súkromných zdrojov. Takže CEF samotný bude môcť financovať len obmedzený počet projektov širokopásmového pripojenia, ale okrem toho uľahčí efektívne prideľovanie napr. z európskych štrukturálnych a investičných fondov tým, že umožní riadiaci orgánom, aby pridelili príspevok z operačných programov. Takéto príspevky budú účelovo viazané na použitie v príslušných členských štátoch alebo regiónoch a mohli by uľahčiť dosiahnutie kritickej masy a úspor z rozsahu pri realizácii projektu. Stanovením rámca umožňujúceho širšie finančné zapojenie podnikov a inštitucionálnych aktérov sa tento návrh snaží znásobiť možnosti finančného prispenia na projekty spoločného záujmu v oblasti širokopásmového pripojenia tak, aby nezostalo len pri možnostiach ponúkaných týmto nariadením.

Akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu budú oprávnené na finančnú podporu EÚ pomocou nástrojov dostupných v rámci nariadenia, ktorým sa zriaďuje CEFnástroj Spájame Európu[4]. Tento návrh treba preto vnímať v spojení s návrhom uvedeného nariadenia. V nariadení sa taktiež ustanovujú kritériá identifikácie nových projektov spoločného záujmu na základe posúdenia meniacich sa politických priorít, technického rozvoja alebo situácie na príslušných trhoch, ktoré vykoná Komisia.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Otázkam zavádzania širokopásmového pripojenia boli venované početné konzultácie, ktoré prebehli s členskými štátmi, priemyselným odvetvím a zainteresovanými stranami zo sociálnej sféry. Predovšetkým k nim patril okrúhly stôl, za ktorým sa stretla podpredsedníčka Kroesová s výkonnými riaditeľmi spoločností zaoberajúcich sa poskytovaním obsahu, výrobcami zariadení, investormi a prevádzkovateľmi telekomunikačných služieb z popredných svetových spoločností, ako sú Nokia, Alcatel Lucent, Google, Ericsson, News Corp a iné, a prvé zhromaždenie pre digitálnu agendu, ktoré sa konalo v Bruseli 16. a 17. júna 2011 a na ktorom sa zišlo viac ako 1 000 účastníkov zo súkromného aj verejného sektora, ako aj zástupcov občianskej spoločnosti. Pri tejto i mnohých iných príležitostiach sa zainteresované strany do značnej miery stotožnili s úsudkom Komisie, že existujúci model investovania do telekomunikácií nestačí na zavádzanie cenovo prístupných vysokokvalitných širokopásmových infraštruktúr pre všetkých občanov Európy, a privítali jej plány na využitie cielených verejných investícií, napríklad použitie inovačných finančných nástrojov s pákovým efektom na stimuláciu potrebných investícií do infraštruktúry a podporu alternatívnych a udržateľnejších investičných modelov.

Európsky parlament v návrhu správy o budúcom viacročnom finančnom rámci (MFF) uznal dôležitosť využitia rozpočtu na dosiahnutie pákového efektu pri investíciách do širokého pásma.

Pokiaľ ide o infraštruktúry cezhraničných digitálnych služieb, Komisia pracovala mnoho rokov s rozličnými skupinami zainteresovaných strán. Hodnotenia a odborné poradenstvo týkajúce sa existujúcich činností, ako je Europeana (pokiaľ ide o kultúrne dedičstvo) alebo program Bezpečnejší internet, si zvyčajne vyžadujú pokračovanie a rozširovanie činností.

Vzhľadom na orientačný rozpočet pristrihnutý z 9,2 miliardy EUR na 1 miliardu EUR vzniká jednoznačná potreba obmedziť rozsah pôsobnosti programu. V prípade infraštruktúr digitálnych služieb by sa to mohlo dosiahnuť buď znížením pôvodne navrhovaného počtu služieb, alebo zavedením prísnejšieho súboru kritérií pre financovanie. V prekladanom návrhu Komisie v skutočnosti dochádza k obidvom: z rozpočtových dôvodov neboli ponechané v prílohe k tomuto návrhu dve služby („Transeurópske vysokorýchlostné pripojenia k chrbticovej sieti pre orgány verejnej správy“ a „Riešenia v oblasti informačných a komunikačných technológií pre inteligentné energetické siete a poskytovanie inteligentných energetických služieb“), zatiaľ čo jedna infraštruktúra všeobecných služieb bola doplnená (pozri ďalej).

Pri doterajšom prerokúvaní legislatívnych aktov pracovná skupina Rady pre telekomunikácie navrhla doplnenie týchto ďalších infraštruktúr digitálnych služieb: „Elektronické postupy na presun z jednej európskej krajiny do druhej“, „Európska platforma prepojenia služieb zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia“ a „Elektronická platforma administratívnej spolupráce“. Z rozpočtových dôvodov neboli v prílohe k tomuto návrhu ponechané všetky.

Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku doplnil tieto ďalšie infraštruktúry digitálnych služieb: „Zavádzanie infraštruktúr vo verejnej doprave umožňujúcich využívanie bezpečných a interoperabilných mobilných služieb na miestnej úrovni“, „Platforma riešenia sporov online“, „Európska platforma na prístup k vzdelávacím zdrojom“ a „Cezhraničné interoperabilné služby elektronickej fakturácie“. Niektoré z nich sú v prílohe k tomuto návrhu zachované.

V oblasti širokopásmového pripojenia program buď nemohol stanoviť žiadnu intervenciu, alebo mohol stanoviť obmedzenú intervenciu v záujme dosiahnutia pákového efektu pri súkromných a iných verejných zdrojoch. Keďže pre oblasť širokopásmového pripojenia budú k dispozícii zdroje EÚ v rámci európskych štrukturálnych fondov a investičných fondov, najmä v rámci štvrtej témy koncentrácie priorít Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a keďže využívanie štrukturálnych fondov pre širokopásmové pripojenie bolo istou výzvou, v predkladanom návrhu sa stanovuje zriadenie finančných nástrojov s cieľom poskytnúť efektívny spôsob, ako prideľovať okrem iného štrukturálne fondy.

Rada aj Parlament sa zhodli na názore, že intervencia by nemala nahradiť súkromné investície. Obe inštitúcie sa ďalej dohodli, že by mala byť založená na zásade technologickej neutrality – napriek uvedenému Európsky parlament prezentoval veľmi ambiciózny cieľ, pokiaľ ide o rýchlosť prenosu („pokiaľ možno 1Gb/s a vyššiu“), zatiaľ čo niektoré členské štáty sa snažili zmierniť pôvodný návrh Komisie, prepájajúci intervenciu nástrojom CEF s druhým cieľom Digitálnej agendy pre Európu, a to 30 Mb/s. V predkladanom návrhu sa zdôrazňuje, že fondy EÚ by mali byť prednostne využívané na špičkové technológie, poskytuje sa v ňom členským štátom pružnosť pri výbere projektov vo vlastných krajinách, ktoré by mali prístup k dlhodobému čerpaniu zdrojov, a potvrdzuje sa v ňom prepojenie s cieľmi digitálnej agendy, to všetko v duchu preferencií vyjadrených oboma inštitúciami. Uskutočnili sa ďalšie diskusie o uprednostňovaných metódach intervencie, t. j. grantoch alebo finančných nástrojoch (pôžičky, záruky, dlhopisy na projekty, vlastný kapitál). Vzhľadom na obmedzené zdroje sa v tomto návrhu stanovuje len zriadenie finančných nástrojov ako zdrojov dlhodobého financovania s efektívne stanovenou cenou, zosúladených s infraštruktúrnymi potrebami.

V horizontálnej rovine sa v pôvodnom návrhu Komisie predpokladalo využitie právomoci prijímania delegovaných aktov na zmenu zoznamu projektov spoločného záujmu v prílohe. V predkladanom návrhu sú zohľadnené obavy vyjadrené predovšetkým členskými štátmi, takže je v ňom uprednostnené dostatočne flexibilné znenie prílohy a uznáva sa v ňom, že nevyhnutné úpravy programu sa budú uskutočňovať vykonávacími aktmi.

Počas trvania legislatívnych a rozpočtových rokovaní bol nástroj CEF schválený početnými zainteresovanými organizáciami, napr. Digitálnou Európou, nadáciou Europeana, Alianciou pre informácie vo verejnom sektore, Multilinguálnou alianciou pre európske technológie (META), Združením európskych prevádzkovateľov telekomunikačných sietí, Združením európskych konkurenčných telekomunikácií a Radou pre FTTH.

Pôvodná Sspráva o posúdení vplyvu, vypracovaná v roku 2011, sa zaoberala sa zaoberá dvoma možnosťami. V prvej, základnej možnosti sa pre širokopásmové pripojenie nepredpokladaloá nijaké financovanie zo zdrojov EÚ okrem potenciálneho financovania z európskycho štrukturálnych a investičných fondov a pokračovania Programu pre konkurencieschopnosť a inovácie v prípade infraštruktúr digitálnych služieb, a to len pre pilotné projekty. V tomto scenári by sa nedosiahol kritický objem ani zavedenie digitálnych služieb a investície do širokopásmového pripojeniaého pásma by v mnohých regiónoch naďalej zostávali na nedostatočnej úrovni a neefektívne financované v dôsledku chýbajúceho konkurenčného tlaku a vysokého obchodného rizika. Rovnako sa dá očakávať, že verejné služby online by zostávali nedostatočne vyvinuté a neinteroperabilné v cezhraničnom kontexte v dôsledku roztrieštenosti alebo suboptimálnych snáh a technických riešení, nedostatku kritickej masy a vysokých nákladov pre poskytovateľov i prijímateľov služieb. Preto by táto možnosť neprispela k dosiahnutiu jednotného digitálneho trhu a mnohým Európanom by naďalej chýbali digitálne príležitosti.

V druhej možnosti sa ponúkajú finančnéý nástroje, ktoréý by dopĺňali finančné zdroje dostupné v súčasnosti v rámci prvej možnosti a umožňovali by dosiahnutie pákového efektu. Toto je akčná línia zahrnutá v návrhu MFF, ktorý vydala Európska komisia 29. júna 2011 a v ktorom sa vytvára „nástroj Spájame Európu“ s cieľom financovať infraštruktúru. Novým nástrojom sa budú financovať projekty v oblasti infraštruktúry s vysokou pridanou hodnotou EÚ, a to nie len „materiálne“ infraštruktúry, ale aj „nemateriálne a inteligentné“ infraštruktúry a riadiace štruktúry na realizáciu dopravnej „základnej siete“, energetických „prioritných koridorov“, ako aj digitálnej infraštruktúry. Nástroj sa zameria na projekty s vysokou európskou pridanou hodnotou, ako sú cezhraničné prepojenia alebo zavádzanie systémov v rámci celej EÚ, ktoré sa musia vykonať do roku 2020. Na maximalizáciu účinku by sa vhodnými ustanoveniami zabezpečila kombinácia trhových nástrojov a priamej podpory EÚ s cieľom podporiť účasť investorov špecializujúcich sa na infraštruktúry. V prípade grantov by Komisia zostala zodpovedná za celkové plánovanie a výber projektov s možnou podporou výkonnej agentúry, zatiaľ čo navrhovatelia projektov by zabezpečovali fyzickú implementáciu na mieste. V prípade finančných nástrojov sa vykonávanie bude delegovať na špecializované finančné inštitúcie, ale Komisia bude určovať oprávnenosť. Členské štáty budú prispievať k úsiliu prípravou vnútroštátnych plánov vysokorýchlostného internetu v súlade s cieľmi v oblasti širokého pásma, zatiaľ čo zmapovaním širokopásmovej infraštruktúry a služieb (na úrovni EÚ a na celoštátnych/regionálnych úrovniach) sa identifikujú medzery v pokrytí a stimulujú iniciatívy vychádzajúce od množstva súkromných i verejných investorov. V tomto novom návrhu sa nemení od základov podstata metód intervencie analyzovaných v druhej možnosti, prostredníctvom prísnejších kritérií oprávnenosti sa však obmedzuje jeho rozsah pôsobnosti.

Veľký počet cezhraničných digitálnych služieb implementujúcich výmeny medzi európskymi orgánmi verejnej správy v záujme podpory politík EÚ je našou dnešnou realitou. Pri poskytovaní nových riešení je dôležité efektívne zhodnotiť existujúce riešenia používané v kontexte iných európskych iniciatív, vyhnúť sa duplicite a zabezpečiť koordináciu a zosúladenie koncepcií a riešení použitých v širokej škále iniciatív a politík, napr. v programe ISA, v programe Fiscalis a v iniciatíve Horizont 2020.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právny základ

Týmto návrhom nariadenia sa zruší a nahradí rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1336/97/ES zo 17. júna 1997 o sérii smerníc pre transeurópske telekomunikačné siete.

Navrhovaná intervencia bude v súlade s článkom 172 ZFEÚ, v ktorom sa ustanovuje právny základ pre intervencie EÚ podporujúce zriadenie a rozvoj transeurópskych sietí v oblastiach dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr.

Subsidiarita a proporcionalita

Koordinovaný rozvoj transeurópskych telekomunikačných sietí s cieľom podporiť zavádzanie širokopásmových infraštruktúr širokopásmového pripojenia a propagáciu služieb na jednotnom európskom trhu a hospodársku, sociálnu a teritoriálnu súdržnosť si vyžaduje konanie na úrovni Únie, pretože členské štáty by opatrenia nemohli prijímať jednotlivo.

Tento návrh je v súlade so zásadou proporcionality a neprekračuje rozsah činností v oblasti transeurópskych telekomunikačných sietí, ako sa vymedzuje v článku 170 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Výber právneho nástroja

Súčasné usmernenia pre telekomunikácie boli navrhnuté a prijaté ako rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je špecificky určené členským štátom, a preto sú usmernenia záväzné v celom rozsahu pre všetky členské štáty.

Tento nástroj však uľahčí najmä zavádzanie telekomunikačných infraštruktúr a podporu služieb pre súkromné subjekty (vrátane operátorov, verejnoprospešných služieb, výrobcov zariadení atď.) a regionálne i miestne orgány. Keďže sa do plánovania, rozvoja a prevádzky digitálnych telekomunikačných sietí zapájajú okrem členských štátov aj ostatní aktéri, je dôležité zabezpečiť, aby boli usmernenia záväzné pre všetkých. Komisia si preto ako právny nástroj pre tento návrh zvolila nariadenie.

Finančné prostriedky

Projekty spoločného záujmu budú oprávnené na finančnú podporu EÚ pomocou nástrojov dostupných v rámci nariadenia, ktorým sa zriaďuje CEFSpájame Európu [XX/20012]. Finančná podpora sa bude poskytovať v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi prijatými Úniou, prioritami v rámci financovania a dostupnosťou zdrojov.

Delegovanie právomoci

Telekomunikačné siete podliehajú rýchlemu vývoju a je možné, že zoznam projektov spoločného záujmu bude v budúcnosti potrebné upraviť tak, aby sa v ňom zohľadnil tento rýchly vývoj. Aby sa to dosiahlo, navrhuje sa, aby právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bola delegovaná na Komisiu.

Vplyv na iné návrhy Komisie

Táto predkladaná úprava návrhu Komisie má vplyv na ďalší akt, ktorý je v súčasnosti v legislatívnom procese; je ním nariadenie, ktorým sa zriaďuje CEF. V tomto nariadení sa určujú podmienky, metódy a postupy poskytovania finančnej pomoci Únie pre transeurópske siete v sektore dopravy, energetiky a telekomunikácií.

Nevyhnutné zmeny nebudú mať vplyv na horizontálne prvky nariadenia o nástroji CEF až na to, že ho zmenia na nariadenie s významom pre EHP v záujme umožnenia participácie krajín EHP.

Zmeny v nariadení o nástroji CEF budú obmedzené a môžu zahŕňať preformulovanie určitých odôvodnení v záujme zachytenia posunu v nasmerovaní intervencie a úpravu alebo vypustenie určitých ustanovení vrátane článku 7 ods. 4 o oprávnenosti a podmienkach finančnej pomoci v oblasti telekomunikácií a článku 10 ods. 4 písm. b) o mierach financovania v prípade opatrení pre širokopásmové pripojenie. V článku 20 už nebude potrebné delegovanie právomoci s cieľom zmeniť časť prílohy týkajúcu sa telekomunikácií.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh si nevyžaduje žiadne dodatočné náklady z rozpočtu EÚ.

Návrh nariadenia o usmerneniach pre implementáciu transeurópskych telekomunikačných sietí je spojený s návrhom nariadenia, ktorým sa zriaďuje CEFSpájame Európu (CEF, z angl. Connecting Europe Facility), ktorým sa ustanovíuje legislatívny a finančný rámec. V návrhu Komisie na nový VFR sa na telekomunikácie v rámci balíka CEF predpokladala V rámci CEF sa pre telekomunikácie vyhradzuje suma 9,2 miliardy EUR[5]. V záveroch Európskej rady z 8. februára 2013 o VFR 2014 – 2020 sa na telekomunikačnú časť nástroja CEF vyčlenila suma 1,0 miliardy EUR (v cenách z roku 2011). Konečná suma pridelená na telekomunikácie bude známa po dosiahnutí politickej dohody o jednotlivých položkách VFR a po prijatí nového právneho základu legislatívnym orgánom.

2011/0299 (COD)

Zmenený návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o usmerneniach pre transeurópske telekomunikačné siete a o zrušení rozhodnutia č. 1336/97/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 172,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[6],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[7],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Telekomunikačné siete a služby sa v čoraz väčšej miere stávajú infraštruktúrami založenými na internete s úzko prepojenými širokopásmovými sieťami a digitálnymi službami. Internet sa stáva dominantnou platformou pre komunikácie, služby a podnikanie. Preto je pre ekonomický rast a jednotný trh nevyhnutná transeurópska dostupnosť rýchleho pripojenia na internet a digitálnych služieb vo verejnom záujme.

(2)       Dňa 17. júna 2010 Európska rada schválila Digitálnu agendu pre Európu[8], ktorou si kladie za cieľ určiť smerovanie úsilia o maximalizáciu spoločenského a hospodárskeho potenciálu informačných a komunikačných technológií.  Cieľom digitálnej agendy je stimulovať dopyt, ponuku a konkurencieschopnosť sektora vysokorýchlostnej internetovej infraštruktúry a digitálnych služieb založených na internete v záujme vytvorenia skutočného jednotného digitálneho trhu, ktorý je nevyhnutný pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

(3)       V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [.../...], ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepojenie Európy (CEF)[9], sa určujú podmienky, metódy a postupy poskytovania finančnej pomoci Únie transeurópskym sieťam v oblasti dopravy, energetiky a digitálnej komunikácie. Keďže v sektore upravenom nariadením o nástroji CEF sa vyskytujú podobné výzvy aj príležitosti, vzniká široký priestor na výskum synergií vrátane možnosti kombinovania financovania prostredníctvom nástroja CEF s inými finančnými zdrojmi.

(4)       Veľký počet cezhraničných digitálnych služieb implementujúcich výmeny medzi európskymi orgánmi verejnej správy v záujme podpory politík EÚ je našou dnešnou realitou. Pri poskytovaní nových riešení je dôležité efektívne zhodnotiť existujúce riešenia používané v kontexte iných európskych iniciatív, vyhnúť sa duplicite a zabezpečiť koordináciu a zosúladenie koncepcií a riešení použitých v širokej škále iniciatív a politík, napr. v programe ISA, v programe Fiscalis a v iniciatíve Horizont 2020. Takisto je dôležité, aby boli riešenia zladené s dohodnutými normami, špecifikáciami a orientáciami, napr. s európskym rámcom interoperability pre európske verejné služby (EIF)[10].

(5)       Rozsiahle pilotné projekty medzi členskými štátmi spolufinancované programom pre konkurencieschopnosť a inovácie, napr. PEPPOL, STORK, epSOS, eCODEX alebo SPOCS, potvrdili dôležitosť kľúčových cezhraničných digitálnych služieb na vnútornom trhu založených na spoločných stavebných blokoch. Tieto projekty už dosiahli alebo v blízkej budúcnosti dosiahnu úroveň zrelosti potrebnú na ich zavedenie do praxe. Existujúce projekty spoločného záujmu už preukázali jednoznačnú pridanú hodnotu akcie na európskej úrovni, uveďme napr. činnosť v oblasti kultúrneho dedičstva (Europeana), ochranu dieťaťa (Bezpečnejší internet), sociálne zabezpečenie (EESSI), zatiaľ čo ďalšie projekty, napr. v oblasti ochrany spotrebiteľa (riešenie sporov online, RSO), boli navrhnuté.

(6)       Zavedenie infraštruktúr digitálnych služieb v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES zo 16. septembra 2009 o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA)[11] uľahčí elektronickú cezhraničnú a medzisektorovú interakciu medzi európskymi orgánmi verejnej správy. Tým sa obratom umožní poskytovanie základných služieb v takých oblastiach, akými sú okrem iného elektronická identifikácia a obstarávanie, cezhraničné prepojenie obchodných registrov, interoperabilné elektronické cezhraničné služby zdravotnej starostlivosti, ako aj cezhraničná spolupráca v oblasti kybernetickej bezpečnosti, čo predstavuje participáciu na dobudovaní jednotného digitálneho trhu. Uvedené interakcie medzi správami sa dosiahnu prostredníctvom vytvorenia a/alebo posilnenia interoperabilných základných platforiem služieb, vybudovaných na existujúcich spoločných stavebných blokoch a/alebo poskytujúcich doplňujúce stavebné bloky nevyhnutné pre vývoj ďalších základných platforiem služieb, a súvisiacich generických služieb prepájajúcich vnútroštátne infraštruktúry so základnými platformami služieb v záujme poskytovania cezhraničných digitálnych služieb.

(7)       Pokiaľ ide o infraštruktúry digitálnych služieb, stavebné bloky sú uprednostnené pred inými infraštruktúrami digitálnych služieb, keďže predstavujú základnú podmienku infraštruktúry digitálnych služieb. Infraštruktúry digitálnych služieb by mali byť okrem iného európskou pridanou hodnotou a mali by spĺňať preukázané potreby. Mali by dosiahnuť dostatočnú úroveň zrelosti na zavedenie do praxe preukázanú najmä úspešnými pilotnými projektmi, a to po technickej i prevádzkovej stránke. Mali by vychádzať z konkrétnych plánov udržateľnosti v snahe zabezpečiť dlhodobú prevádzku základných platforiem služieb aj bez nástroja CEF. Takže finančná pomoc podľa tohto nariadenia by sa mala, kedykoľvek to bude možné, postupne znižovať na nulu a mali by sa mobilizovať snahy o financovanie zo zdrojov iných ako z nástroja CEF.

(8)       Infraštruktúry digitálnych služieb, ktoré sú potrebné na splnenie právnych záväzkov v rámci právnych predpisov EÚ a/alebo na vývoj a poskytovanie stavebných blokov, s možným veľkým vplyvom na rozvoj celoeurópskych verejných služieb, by mali byť pri financovaní uprednostnené v záujme podpory viacnásobných infraštruktúr digitálnych služieb a postupného vybudovania európskeho ekosystému interoperability v priebehu času. Právnymi záväzkami sú v tomto kontexte špecifické ustanovenia vyžadujúce buď vybudovanie, alebo používanie infraštruktúr digitálnych služieb, alebo vyžadujúce výsledky, ktoré možno dosiahnuť jedine prostredníctvom európskych infraštruktúr digitálnych služieb.

(9)       Členské štáty by mali povzbudzovať miestne a regionálne orgány, aby sa naplno a účinne zapojili do správy infraštruktúr digitálnych služieb, a mali by zabezpečiť, aby sa v projektoch spoločného záujmu týkajúcich sa cezhraničného poskytovania služieb elektronickej verejnej správy zohľadňovali odporúčania EIF-u.

(10)     Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2011 o širokopásmovom pripojení v Európe: investície do digitálne riadeného rastu[12] zdôraznil, že služby širokopásmového pripojenia sú rozhodujúce pre konkurencieschopnosť priemyslu Únie a vo veľkom prispievajú k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a k vytváraniu kvalitných pracovných miest.

(11)     V Digitálnej agende pre Európu sa zdôrazňuje, že do roku 2020 by všetci Európania mali disponovať prístupom k rýchlostiam pripojenia na internet presahujúcim úroveň 30 Mb/s a najmenej 50 % európskych domácností by malo mať zmluvu na pripojenie na internet s rýchlosťou nad 100 Mb/s.

(12)     Pri zavádzaní a modernizácii širokopásmových sietí by mal zohrávať vedúcu úlohu súkromný sektor, podporovaný konkurenčným regulačným rámcom, ktorý je prístupný investíciám. Ak sa ukáže nedostatok súkromných investícií, členské štáty by mali vyvinúť potrebné úsilie, aby sa dosiahli ciele digitálnej agendy. Finančná pomoc sektoru širokopásmového pripojenia pochádzajúca z verejných zdrojov by sa mala obmedziť na programy alebo iniciatívy zamerané na projekty, ktoré nemožno financovať iba zo súkromného sektora, ako by vyplynulo napr. z posúdenia ex-ante poukazujúceho na nedokonalosti trhu alebo suboptimálne investičné situácie.

(13)     Finančné nástroje pre širokopásmové siete nesmú nevhodne narúšať hospodársku súťaž, vytláčať súkromné investície ani vytvárať prostredie, ktoré by súkromných prevádzkovateľov odrádzalo investovať. Budú zosúladené najmä s článkami 101, 102, 106 a 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(14)     Keďže finančné zdroje k dispozícii v rámci nástroja CEF sú obmedzené, finančná pomoc by sa mala sústrediť na zavedenie finančných mechanizmov na úrovni Únie, ktoré by pritiahli ďalšie investície, spôsobovali by znásobujúci efekt a uľahčovali by tým efektívne využívanie súkromných aj verejných zdrojov na investovanie. Opísaný prístup umožňuje prispievanie podnikov a inštitucionálnych aktérov, ktorého rozsah ďaleko prekračuje možnosti priameho financovania z CEF-u.

(15)     Podpora z nástroja CEF na rozvinutie širokopásmového pripojenia v praxi by mala byť doplnkom pomoci poskytovanej inými programami a iniciatívami Únie vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov v prípadoch, keď sa posúdením ex-ante zistia nedokonalosti trhu alebo suboptimálne investičné situácie a keď o tom rozhodnú riadiace orgány. Finančná pomoc z nástroja CEF na rozvinutie širokopásmového pripojenia v praxi by mala dopĺňať úsilie členských štátov, a to buď priamo, alebo poskytnutím investičného nástroja na dobrovoľné, účelovo viazané príspevky z iných zdrojov vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov, umožňujúc členským štátom využiť know-how a úspory z rozsahu vlastné mechanizmu riadeného na úrovni EÚ v záujme zvýšenia efektívnosti verejných výdavkov.

(16)     Únia smie podporiť zavádzanie širokopásmových sietí, prispievajúc tým k cieľom Digitálnej agendy pre Európu, vo všetkých typoch regiónov vrátane prímestských, vidieckych, riedko zaľudnených a menej rozvinutých oblastí. Patrí sem aj zavádzanie širokopásmových sietí na pripojenie ostrovov, vnútrozemských, horských, najvzdialenejších a okrajových regiónov vrátane ostrovných členských štátov s centrálnymi regiónmi Únie a/alebo opatrenia na zlepšenie spoľahlivosti alebo výkonu pripojenia medzi takýmito regiónmi a centrálnymi regiónmi Únie.

(17)     Pri vykonávaní tohto nariadenia by metóda intervencie mala byť zosúladená s charakterom predmetného opatrenia. Takže v oblasti infraštruktúr digitálnych služieb by mali byť základné platformy služieb, ktoré nemožno financovať z iných zdrojov, prioritne financované formou obstarávania alebo výnimočne formou grantov, zatiaľ čo generické služby by mali dostať iba obmedzenú finančnú pomoc z CEF-u. Okrem toho cieľom akejkoľvek finančnej pomoci z CEF-u by malo byť efektívne využívanie prostriedkov Únie, v dôsledku čoho by mali byť širokopásmové siete podporované finančnými nástrojmi, ktoré dokážu zaručiť vyšší pákový efekt ako granty.

(18)     Intervencia v rámci tohto nariadenia by si mala klásť za cieľ dosiahnutie synergií a interoperability medzi rozličnými projektmi spoločného záujmu opísanými v prílohe, ako aj s inými infraštruktúrami vrátane dopravných a energetických infraštruktúr podporovaných z CEF-u, relevantných výskumných infraštruktúr podporovaných okrem iného iniciatívou Horizont 2020 a relevantných infraštruktúr podporovaných európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, pričom je potrebné zamedziť duplicitu a nevhodné administratívne zaťaženie.

(19)     Finančná pomoc projektom spoločného záujmu by mala dopĺňať horizontálne akcie vrátane technickej pomoci, opatrení a koordinácie na povzbudenie dopytu, v ktorých by mala byť prítomná snaha o maximalizáciu vplyvu intervencie zo strany EÚ.

(20)     Pri viazaní prostriedkov na intervenciu pre širokopásmové siete by mala Komisia zohľadniť výsledky hodnotení existujúcich finančných nástrojov Únie.

(21)     Voľba nových akcií na financovanie z CEF-u, ako aj výška ich financovania budú tvoriť súčasť ročného pracovného programu navrhovaného Komisiou.

(22)     Komisii by mala pomáhať skupina odborníkov zložená zo zástupcov členských štátov, od ktorej sa budú žiadať konzultácie a ktorej úlohou je prispievať okrem iného k monitorovaniu vykonávania týchto usmernení, k plánovaniu, hodnoteniu a k riešeniu problémov vzniknutých pri ich vykonávaní,

(2)       Dňa 26. marca 2010 Európska rada privítala návrh Komisie na spustenie stratégie Európa 2020. Jednou z troch priorít stratégie Európa 2020 je inteligentný rast realizovaný rozvojom hospodárstva založeným na znalostiach a inováciách. Investície do telekomunikácií, najmä do širokopásmových sietí a infraštruktúr digitálnych služieb sú nutnou podmienkou pre inteligentný, ale aj udržateľný a inkluzívny hospodársky rast Únie.

(3)       Dňa 17. júna 2010 Európska rada schválila Digitálnu agendu pre Európu[13] a vyzvala všetky inštitúcie, aby sa zaangažovali do jej úplnej realizácie. Cieľom digitálnej agendy je určiť smerovanie úsilia o maximalizáciu spoločenského a hospodárskeho potenciálu informačných a komunikačných technológií, najmä zavedením vysokorýchlostných širokopásmových sietí a snahou zabezpečiť, aby do roku 2020 mali všetci Európania prístup k rýchlostiam pripojenia na internet presahujúcim úroveň 30 Mb/s a aby najmenej 50 % európskych domácností malo zmluvu na pripojenie na internet s rýchlosťou nad 100 Mb/s. Cieľom Digitálnej agendy pre Európu je vytvorenie stabilného právneho rámca na podporu investícií do otvorenej a konkurencieschopnej vysokorýchlostnej internetovej infraštruktúry a do súvisiacich služieb, skutočného jednotného trhu online obsahu a služieb, aktívna podpora digitalizácie európskeho kultúrneho bohatstva a podpora prístupu na internet a jeho využívania všetkými, najmä prostredníctvom podpory digitálnej gramotnosti a prístupnosti. Okrem toho by členské štáty mali implementovať národné prevádzkové plány vysokorýchlostného internetu so zameraním verejného financovania na oblasti, ktoré nie sú plne pokryté súkromnými investíciami do internetových infraštruktúr, a podporiť zavedenie a využívanie moderných služieb prístupných online.

(4)       V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Široké pásmo v Európe: investície do digitálne riadeného rastu[14] sa dospelo k záveru, že kľúčovú úloha internetu znamená, že sa výhody pre spoločnosť ako celok javia oveľa väčšie ako súkromné pohnútky investovať do rýchlejších sietí. Verejná podpora tejto oblasti je preto potrebná, nemala by však nevhodne narúšať hospodársku súťaž.

(5)       V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Rozpočet stratégie Európa 2020[15] sa berie na vedomie vytvorenie nástroja Spájame Európu v kontexte viacročného finančného rámca s cieľom riešiť potreby infraštruktúry v oblastiach dopravy, energetiky a informačných a komunikačných technológií. Synergie medzi týmito sektormi, ako aj s inými investičnými programami Únie majú kľúčový význam, pretože sa vynárajú ďalšie podobné výzvy, ktoré si vyžadujú riešenia schopné obnoviť rast, znižovať roztrieštenosť, posilňovať súdržnosť, uprednostňovať využívanie inovačných finančných nástrojov a riešiť zlyhania trhu, ako aj odstraňovanie prekážok, ktoré bránia dobudovaniu jednotného trhu.

(6)       V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. […/…] z […], ktorým sa zriaďuje nástroj Spájame Európu[16], sa určujú podmienky, metódy a postupy poskytovania finančnej pomoci Únie transeurópskym sieťam s cieľom podporiť projekty v oblasti dopravných, energetických a telekomunikačných infraštruktúr.

(7)       Opatrenia v oblasti širokopásmových sietí budú v súlade s príslušnými politikami, právnymi predpismi a usmerneniami Únie. Patria k nim súbory pravidiel a usmernení týkajúcich sa telekomunikačného trhu a najmä regulačný rámec pre elektronickú komunikáciu prijatý v roku 2009, ktorý prináša súdržnú, spoľahlivú a flexibilnú koncepciu regulácie elektronických komunikačných sietí a služieb na rýchlo sa meniacich trhoch. Tieto pravidlá v súčasnosti implementujú vnútroštátne regulačné orgány a Orgán európskych regulátorov v oblasti elektronickej komunikácie (BEREC). Cieľom odporúčania o NGA[17] prijatého v roku 2010 je pomôcť rozvoju jednotného trhu posilnením právnej istoty a podporovaním investícií, hospodárskej súťaže a inovácií na trhu so službami širokopásmového prístupu najmä pri prechode na prístupové siete novej generácie (NGA).

(8)       Tieto opatrenia budú aj v súlade s článkami 101, 102 a 106 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj s usmerneniami Spoločenstva týkajúcimi sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci vzhľadom na rýchly rozvoj širokopásmových sietí prijatými v roku 2009, v ktorých sa pre zainteresované strany a členské štáty ustanovil rámec zrýchleného a rozšíreného zavádzania širokého pásma. V usmernení EÚ pre riadiace orgány EÚ a iné príslušné agentúry týkajúcom sa investičných modelov pre NGA (uverejnenom v októbri 2011) sa uvádza podrobná koncepcia implementácie celého radu modelov zabezpečujúcich spravodlivú hospodársku súťaž medzi všetkými dodávateľmi a zameraných na dosiahnutie cieľov politík súdržnosti a rozvoja vidieka.

(9)       V rámci systému otvorených a konkurenčných trhov je intervencia Únie nevyhnutná v prípadoch, keď je potrebné prekonať zlyhanie trhu. Poskytnutím finančnej podpory a dodatočného finančného pákového efektu pre projekty z oblasti infraštruktúry môže Únia prispieť k vytvoreniu a rozvoju transeurópskych sietí v oblasti telekomunikácií, a vygenerovať tak vyššie prínosy z hľadiska vplyvu na trh, administratívnej efektívnosti a využitia zdrojov.

(10)     S vyššími rýchlosťami širokopásmového pripojenia sa viažu významné hospodárske a sociálne prínosy, ktoré investorom neumožňujú, aby ich zachytili alebo finančne vyjadrili. Rýchle a ultrarýchle široké pásmo je kľúčovou infraštruktúrou potrebnou na rozvoj a zavádzanie digitálnych služieb, ktoré sa opierajú o dostupnosť, rýchlosť, spoľahlivosť a odolnosť fyzických sietí. Zavádzanie a využívanie rýchlejších sietí otvára priestor pre inovatívne služby využívajúce väčšie rýchlosti. Na maximalizáciu synergií a interakcie medzi týmito dvoma komponentmi digitálnych telekomunikačných sietí je potrebné opatrenie na úrovni Únie.

(11)     Zavádzanie ultrarýchleho širokopásmového pripojenia bude prínosom najmä pre malé a stredné podniky (MSP), ktoré často nemôžu profitovať z webovo orientovaných služieb, ako je napríklad tzv. cloud computing (výpočtové mračno) v dôsledku nedostatočnej prepojiteľnosti a rýchlosti existujúcich širokopásmových pripojení. Tým sa pre MSP uvoľní potenciál podstatného zvýšenia produktivity.

(12)     Otváraním obchodných príležitostí bude zavádzanie širokopásmových sietí a infraštruktúr digitálnych služieb podporovať vyváranie pracovných príležitostí v Únii. Budovanie širokopásmových sietí bude mať aj okamžitý účinok na zamestnanosť, najmä v sektore stavebného inžinierstva.

(13)     Rozvoj širokopásmových sietí a infraštruktúr digitálnych služieb bude prispievať k cieľu Únie znížiť emisie skleníkových plynov tým, že umožní zavedenie energeticky efektívnych riešení v mnohých sektoroch hospodárstva Európy. Tento pozitívny účinok bude obmedzený, ale len do istej miery, rastúcimi požiadavkami na energiu a zdroje súvisiacimi najmä s budovaním širokopásmových sietí a prevádzkou infraštruktúr digitálnych služieb.

(14)     Interoperabilita širokopásmových sietí a infraštruktúry digitálnej komunikácie pridruženej k energetickým sieťam umožní konvergenciu komunikácií potrebnú pre zavádzanie energeticky efektívnych, spoľahlivých a nákladovo efektívnych digitálnych sietí. Okrem toho konvergencia sa rozšíri za hranice prepojiteľnosti a umožní dodávateľom energie ponúkať energetické balíky a poskytovateľom telekomunikačných služieb balíky telekomunikačných služieb.

(15)     Rozvoj, zavedenie a dlhodobé poskytovanie interoperabilných cezhraničných služieb elektronickej verejnej správy zlepší fungovanie jednotného trhu. Uznáva sa, že verejná správa má poskytovať verejné online služby prispievajúce k zvýšeniu efektívnosti a účinnosti fungovania verejného a súkromného sektora.

(16)     Prevádzka spoločných elektronických verejných služieb vykonávaná v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 922/2009/ES zo 16. septembra 2009[18] sa bude usilovať dosiahnuť dostupnosť spoločných služieb v rámci podpory cezhraničnej a medzisektorovej interakcie medzi európskymi orgánmi verejnej správy.

(17)     V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti[19] sa poskytuje právny rámec pre cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane služieb e-zdravotníctva v Európe. Očakáva sa, že ich zavedenie zlepší kvalitu starostlivosti a bezpečnosť pacientov, zníži náklady na liečenie, prispeje k modernizácii systémov zdravotnej starostlivosti v jednotlivých štátoch a zvýši ich efektívnosť a umožní im, aby sa lepšie prispôsobili individuálnym potrebám občanov, pacientov, profesionálnych zdravotníkov a problémom starnúcej spoločnosti.

(18)     Zvýšenie a udržanie prístupu k európskemu bohatému a rozmanitému kultúrnemu obsahu a údajom, ktoré majú v držbe orgány verejného sektora, a ich sprístupnenie pre opätovné využívanie pri plnom rešpektovaní autorských a s nimi súvisiacich práv podporí tvorivosť a podnieti inováciu a podnikavosť. Nekomplikovaný prístup k opätovne využiteľným viacjazyčným zdrojom pomôže prekonávať jazykové bariéry, ktoré podkopávajú vnútorný trh online služieb a obmedzujú prístup k znalostiam.

(19)     V oblasti bezpečnosti a zabezpečenia platforma zabezpečujúca na celoúnijnej úrovni spoločné využívanie zdrojov, informačných systémov a softvérových nástrojov podporujúcich bezpečnosť online prispeje k vytvoreniu bezpečnejšieho prostredia online pre deti. Umožní, aby v rámci celej Európy fungovali strediská, ktoré spracúvajú tisíce žiadostí a výstražných upozornení ročne. Kritické informačné infraštruktúry zvýšia v celej Únii možnosti pripravenosti, spoločného využívania informácií, koordinácie a reakcie na ohrozenia kybernetickej bezpečnosti.

(20)     Očakáva sa, že sa objavia inovačné aplikácie obchodnej povahy využívajúce infraštruktúry digitálnych služieb. Ich objavovanie a testovanie možno spoločne financovať v rámci výskumno-inovačných projektov v programe Horizont 2020 a ich zavádzanie v rámci politiky súdržnosti.

(21)     S cieľom zohľadniť vývoj v oblastiach informačných a komunikačných technológií by na Komisiu mala byť delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia prílohy k tomuto nariadeniu. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce uskutočňovala náležité konzultácie aj na úrovni expertov. Cieľom tohto delegovania je reagovať na nový vývoj technológií a trhov, objavujúce sa politické priority alebo príležitosti na využitie synergií medzi rôznymi infraštruktúrami vrátane tých, ktoré existujú v oblastiach dopravy a energetiky. Rozsah delegovania je obmedzený na úpravu opisu projektov spoločného záujmu, doplnenie projektu spoločného záujmu alebo vypustenie zastaraného projektu spoločného záujmu v súlade s vopred stanovenými, jasnými a transparentnými kritériami.

(22)     Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(23)     Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1336/97/ES zo 17. júna 1997 o sérii smerníc pre transeurópske telekomunikačné siete[20] sa pokrývajú ciele, priority a základné línie opatrení zamýšľaných pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry. Vzhľadom na posledný vývoj by sa toto rozhodnutie malo nahradiť.

(24)     Rozhodnutie č. 1336/97/ES by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1 Predmet úpravy

1.           Týmto nariadením sa stanovujú usmernenia pre včasné zavádzanie a interoperabilitu projektov spoločného záujmu v oblasti transeurópskych telekomunikačných sietí,týkajúce sa určovania tých transeurópskych telekomunikačných sietí, ktoré sa budú podporovať v súlade s nariadením XXX (nariadenie CEF) v súvislosti s vývojom, implementáciou, zavádzaním, prepojiteľnosťou a interoperabilitou.

V týchto usmerneniach sú uvedené ciele a priority projektov spoločného záujmu, identifikujú sa projekty spoločného záujmu a stanovujú sa kritériá na identifikáciu nových projektov spoločného záujmu.

2.           V tomto nariadení sa stanovujú najmä:

a)      ciele projektov spoločného záujmu;

b)      podmienky, za ktorých projekty spoločného záujmu môžu byť oprávnené na finančnú pomoc Únie v súlade s nariadením (EÚ) č. xxx/2012 [nariadenie o nástroji CEF] v súvislosti s ich vývojom, vykonávaním, zavádzaním, prepojiteľnosťou a interoperabilitou;

c)      kritériá stanovovania priorít, ktoré projekty spoločného záujmu môžu čerpať alebo využívať finančnú pomoc Únie.

Článok 2 Ciele

Projekty spoločného záujmu:

(1) Prispievajú k hospodárskemu rastu a podporujú rozvoj jednotného trhu, ktorého výsledkom je zlepšovanie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva vrátane malých a stredných podnikov (MSP).

(2) Prispievajú k zlepšovaniu každodenného života pre občanov, podniky a verejnú správu prostredníctvom podpory prepojenia a interoperability vnútroštátnych telekomunikačných sietí, ako aj prístupu k takýmto sieťam.

(3) Podporujú celoeurópske zavádzanie rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí, ktoré zase uľahčia vývoj a zavádzanie transeurópskych digitálnych služieb.

(4) Uľahčujú udržateľné zavádzanie infraštruktúr transeurópskych digitálnych služieb, ich interoperabilitu a koordináciu na európskej úrovni, ich prevádzku, údržbu a modernizáciu.

(5) Prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov, ako aj k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia.

Článok 2 3 Vymedzenie pojmov

1.           Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov stanovené v článku 2 nariadenia (EÚ) č. xxx/2012 (nariadenie o nástroji CEF).:

2.           Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

a)      „Telekomunikačné siete“ znamenajú širokopásmové siete a infraštruktúry digitálnych služieb.

b)      „Infraštruktúry digitálnych služieb“ znamenajú zosieťované služby ponúkané elektronicky, v typickom prípade prostredníctvom internetu, poskytujúce transeurópske interoperabilné služby spoločného záujmu pre občanov, podniky a/alebo verejnú správu. Infraštruktúry digitálnych služieb sú tvorené základnými platformami služieb a generickými službami.

c)      „Stavebné bloky“ znamenajú opätovne využiteľné infraštruktúry digitálnych služieb.

d)      „Základné platformy služieb“ znamenajú centrálne uzly infraštruktúr digitálnych služieb, ktorých cieľom je zabezpečiť transeurópsku pripojiteľnosť, prístupnosť a interoperabilitu. K základným platformám služieb majú prístup členské štáty a môžu k nim mať prístup aj iné subjekty.

e)      „Generické služby“ znamenajú služby, ktorými sa prepája jedna alebo viac vnútroštátnych infraštruktúr s jednou alebo viacerými základnými platformami služieb v záujme poskytovania cezhraničných digitálnych služieb.

f)       „Širokopásmové siete“ znamenajú drôtové a bezdrôtové prístupové siete (vrátane satelitných), pomocnú infraštruktúru a základné siete schopné ponúkať prepojiteľnosť charakterizovanú veľmi vysokými rýchlosťami, čím prispievajú k cieľom Digitálnej agendy pre Európu týkajúcim sa širokopásmového pripojenia.

(g)     „Infraštruktúry digitálnych služieb“ znamenajú zosieťované služby ponúkané elektronicky, v typickom prípade prostredníctvom internetu, poskytujúce transeurópske interoperabilné služby vo verejnom záujme a s progresívnym vplyvom na občanov, podniky a/alebo verejnú správu.

(h)     „Európska pridaná hodnota“ znamená hodnotu vyplývajúcu z intervencie EÚ, ktorá sa pridá k hodnote, aká by sa inak bola dosiahla opatrením jedného členského štátu alebo skupiny členských štátov.       Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú aj vymedzenia pojmov stanovené v nariadení XXX (nariadenie CEF).

Článok 3 Ciele

1.           Projekty spoločného záujmu prispievajú k dosiahnutiu všeobecných cieľov vymedzených v článku 3 nariadenia (EÚ) č. xxx/2012 [nariadenie o nástroji CEF].

2.           Okrem všeobecných cieľov projekty spoločného záujmu sledujú jeden alebo viaceré z týchto špecifických cieľov:

a)      hospodársky rast a podpora dobudovania jednotného digitálneho trhu na podporu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva vrátane malých a stredných podnikov (MSP);

b)      skvalitnenie každodenného života občanov, podnikov a verejných správ prostredníctvom podpory prepojenia a interoperability štátnych, regionálnych a miestnych telekomunikačných sietí, ako aj prístupu k takýmto sieťam.

3.           K dosiahnutiu cieľov uvedených v odsekoch 1 a 2 prispievajú tieto operačné priority:

a)      interoperabilita, prepojiteľnosť, udržateľné zavádzanie, prevádzka a modernizácia transeurópskych infraštruktúr digitálnych služieb a ich spoločných stavebných blokov, ako aj koordinácia na európskej úrovni;

b)      efektívne prúdenie súkromných a verejných investícií so stimulačným účinkom na zavádzanie a modernizáciu širokopásmových sietí v záujme prispenia k dosiahnutiu cieľov Digitálnej agendy pre Európu týkajúcich sa širokopásmového pripojenia.

Článok 4 Priority projektov spoločného záujmu

Vzhľadom na ciele stanovené v článku 2 prioritami projektov spoločného záujmu sú:

(a) zavádzanie ultrarýchlych širokopásmových sietí zabezpečujúcich dátové prenosy rýchlosťou 100 Mb/s a vyššou;

(b) zavádzanie širokopásmových sietí s cieľom spojiť ostrovné, vnútrozemské a okrajové regióny s centrálnymi regiónmi Únie a zabezpečiť v týchto regiónoch dostatočné rýchlosti dátového prenosu na umožnenie širokopásmového pripojenia s rýchlosťou 30 Mb/s a vyššou;

(c) podpora základných platforiem služieb v oblasti infraštruktúr digitálnych služieb;

(d) opatrenia umožňujúce dosiahnuť synergie a interoperabilitu medzi rôznymi projektmi spoločného záujmu v oblasti telekomunikácií, medzi projektmi spoločného záujmu týkajúcimi sa rozličných druhov infraštruktúr vrátane dopravných a energetických, medzi projektmi spoločného záujmu v oblasti telekomunikácií a projektmi podporovanými zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ako aj relevantnými výskumnými infraštruktúrami.

Článok 4 5 Projekty spoločného záujmu

1.           Projekty spoločného záujmu uvedené v prílohe prispievajú k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2.

1.           Projekty spoločného záujmu predovšetkým:

a)      sledujú vytvorenie a/alebo posilnenie interoperabilných a, kedykoľvek to je možné, medzinárodne kompatibilných základných platforiem služieb a ich spoločných stavebných blokov, doplnených generickými službami pre infraštruktúry digitálnych služieb;

b)      poskytujú efektívne investičné nástroje pre širokopásmové pripojenie, priťahujú nové kategórie investorov a podporovateľov projektov a majú stimulačný účinok na replikovateľnosť inovačných projektov a podnikateľských modelov.

2.           Projekty spoločného záujmu môžue zahŕňať celý svoj cyklus vrátane štúdií realizovateľnosti, realizácie, priebežného fungovania, koordinácie a vyhodnotenia.

3.           Projekty spoločného záujmu môžu byť podporované prostredníctvom horizontálnych akcií.

4.           Projekty spoločného záujmu a akcie prispievajúce k týmto projektom sú podrobnejšie opísané v prílohe k tomuto nariadeniu.

3.           Členské štáty a/alebo ďalšie subjekty zodpovedné za realizáciu projektov spoločného záujmu alebo prispievajúce k ich realizácii zabezpečia potrebné právne, administratívne, technické a finančné opatrenia v súlade so zodpovedajúcimi špecifikáciami tohto nariadenia.

4.           Únia môže uľahčiť realizáciu projektov spoločného záujmu pomocou regulačných opatrení, ak je to vhodné, pomocou koordinácie, pomocou podporných opatrení a pomocou finančnej podpory na podnietenie ich zavedenia a využívania, ako aj verejných a súkromných investícií.

5.           Akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu budú oprávnené na finančnú podporu EÚ v rámci podmienok a nástrojov dostupných podľa nariadenia, ktorým sa zriaďuje nástroj Spájame Európu [REF]. Finančná podpora sa bude poskytovať v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi prijatými Úniou, prioritami v rámci financovania a dostupnosťou zdrojov

6.           Komisia je oprávnená prijímať delegované akty upravujúce opis projektov spoločného záujmu uvedených v prílohe, dopĺňať nové projekty spoločného záujmu do prílohy alebo vypúšťať zastarané projekty spoločného záujmu z prílohy v súlade s nasledujúcimi odsekmi 7, 8 a 9 a v súlade s článkom 8.

7.           Pri prijímaní delegovaného aktu uvedeného v odseku 6 Komisia posúdi, či úprava opisu projektu spoločného záujmu alebo doplnenie nového projektu spoločného záujmu zodpovedá potrebám vyplývajúcim z:

(a) nového vývoja v oblasti technológií a na trhu alebo

(b) objavujúcich sa politických priorít alebo

(c) nových príležitostí na využitie synergií medzi rôznymi infraštruktúrami vrátane tých, ktoré existujú v oblastiach dopravy a energetiky.

8.           Okrem kritérií uvedených v odseku 7, ak sa delegovaný akt týka doplnenia nového projektu spoločného záujmu, Komisia tiež posudzuje, či takýto projekt spĺňa všetky tieto kritériá:

(a) prispieva k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2;

(b) je založený na vyzretých technológiách pripravených na zavedenie;

(c) preukazuje európsku pridanú hodnotu.

9.           Pri prijímaní delegovaného aktu, ktorým sa z prílohy vypúšťa zastaraný projekt spoločného záujmu, Komisia posúdi, či taký projekt už nezodpovedá potrebám uvedeným v odseku 7 alebo už nezodpovedá kritériám uvedeným v odseku 8.

Článok 5 Metódy intervencie

1.           V oblasti infraštruktúr digitálnych služieb základné platformy služieb implementuje najmä Únia, zatiaľ čo generické služby implementujú strany, ktoré sa pripájajú k príslušným základným platformám služieb. Investície do širokopásmových sietí uskutočňuje predovšetkým súkromný sektor. Podpora z verejných zdrojov sa poskytuje len v prípade zlyhania trhu alebo suboptimálnej investičnej situácie.

2.           Členské štáty vrátane miestnych a regionálnych orgánov a/alebo iné subjekty zodpovedné za vykonanie projektov spoločného záujmu alebo prispievajúce k vykonaniu projektov spoločného záujmu prijmú potrebné právne, administratívne, technické a finančné opatrenia v súlade so zodpovedajúcimi špecifikáciami v tomto nariadení.

3.           Akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu sú oprávnené na finančnú podporu EÚ za podmienok a v rámci nástrojov dostupných podľa nariadenia (EÚ) č. xxx/2012 [nariadenie o nástroji CEF]. Finančná podpora sa poskytuje v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi prijatými Úniou, prioritami v rámci financovania a s dostupnosťou zdrojov. Platí najmä:

a)      Akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu v oblasti infraštruktúr digitálnych služieb môžu byť podporené prostredníctvom:

a)       obstarávania a/alebo

b)      grantov.

b)      Akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu v oblasti širokopásmových sietí môžu byť podporené:

a)       finančnými nástrojmi v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. xxx/2012 [nariadenie o nástroji CEF], ktoré sa neuzatvárajú pred ďalšími príspevkami z iných častí Nástroja na prepojenie Európy, z iných nástrojov, programov a rozpočtových riadkov v rozpočte Únie, od členských štátov vrátane regionálnych a miestnych orgánov a od akýchkoľvek iných investorov vrátane súkromných investorov v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. xxx/2012 [nariadenie o nástroji CEF] a/alebo

b)      kombináciou finančných nástrojov a grantov z verejných zdrojov iných ako z nástroja CEF, či už na úrovni EÚ, alebo vnútroštátnych.

c)      Horizontálne akcie sú podporované:

a)       obstarávaním a/alebo

b)      grantmi.

4.           V prípade, ak podpora z CEF-u dopĺňa európske štrukturálne a investičné fondy a inú priamu podporu z verejných zdrojov, dosahovanie synergií medzi akciami CEF-u a podporou z európskych štrukturálnych a investičných fondov je možné posilniť použitím vhodného koordinačného mechanizmu.

Článok 6

Kritériá oprávnenosti a prednosť pri financovaní

1.           Akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu v oblasti infraštruktúr digitálnych služieb musia preto, aby boli oprávnené na financovanie, kumulatívne:

a)      dosiahnuť dostatočnú úroveň na to, aby mohli byť zavedené, čo je preukázané najmä prostredníctvom úspešných pilotných projektov v rámci takých programov, akými sú programy Únie týkajúce sa inovácií a výskumu;

b)      prispievať k politikám a aktivitám Únie na podporu jednotného trhu;

c)      vytvárať európsku pridanú hodnotu a dlhodobú udržateľnosť, v náležitom prípade prostredníctvom finančných zdrojov iných ako z nástroja CEF, čo je preukázané posúdením uskutočniteľnosti a pomerom nákladov a prínosov;

d)      vyhovovať dohodnutým normám, špecifikáciám a orientáciám pre interoperabilitu, napr. európskemu rámcu interoperability, a efektívne zhodnocovať existujúce riešenia.

2.           Stavebné bloky nevyhnutné pre vývoj, zavádzanie a prevádzku ďalších infraštruktúr digitálnych služieb a disponujúce preukázateľnými vyhliadkami na to, že budú použité pri vývoji, zavádzaní a prevádzke ďalších infraštruktúr digitálnych služieb, vymenované v prílohe, majú pri financovaní absolútnu prednosť.

3.           Druhé v poradí sú infraštruktúry digitálnych služieb na podporu špecifických ustanovení právnych predpisov EÚ a založené na existujúcich stavebných blokoch.

4.           Prihliadajúc na ciele stanovené v článku 3 a na rozpočet k dispozícii, v pracovných programoch je možné vymedziť ďalšie kritériá oprávnenosti a prednosti pri financovaní v oblasti infraštruktúr digitálnych služieb.

5.           Akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu v oblasti širokopásmových sietí spĺňajú preto, aby boli oprávnené na financovanie, kumulatívne tieto kritériá:

a)      významne prispievajú k realizácii cieľov Digitálnej agendy pre Európu;

b)      sú v dostatočne zrelom štádiu vývoja a prípravy projektu, podloženom účinnými implementačnými mechanizmami;

c)      riešia nedokonalosti trhu a suboptimálne investičné situácie;

d)      nevedú k deformáciám trhu a k vytláčaniu súkromných investícií;

e)      používajú technológie, ktoré sú pokladané za najvhodnejšie na riešenie potrieb predmetnej oblasti, zohľadňujúc geografické, sociálne a ekonomické faktory založené na objektívnych kritériách a v súlade s technologickou neutralitou;

f)       používajú špičkové technológie a/alebo vychádzajú z inovačných podnikateľských modelov, a majú vysoký potenciál replikovateľnosti.

6.           Kritérium uvedené v písm. f) predchádzajúceho odseku sa nevyžaduje pre projekty financované z ďalších účelovo viazaných príspevkov poskytnutých v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. xxx/2012 [nariadenie o nástroji CEF].

7.           Kritériá oprávnenosti pre horizontálne akcie sa stanovia v pracovných programoch.

Článok 7 6

Spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

Únia môže nadviazať kontakty, viesť diskusie, vymieňať informácie a spolupracovať s verejnými orgánmi alebo ktorýmikoľvek inými organizáciami v tretích krajinách v záujme dosiahnutia ktoréhokoľvek z cieľov uvedených v týchto usmerneniach, ak takáto spolupráca vedie k vzniku európskej pridanej hodnoty. Okrem iného bude cieľom tejto spolupráce aj snaha o podporu interoperability medzi transeurópskymi telekomunikačnými sieťami v Únii a telekomunikačnými sieťami tretích krajín.

2.           Únia môže v záujme dosiahnutia ktoréhokoľvek z cieľov uvedených v týchto usmerneniach ďalej nadväzovať kontakty, viesť diskusie, vymieňať informácie a spolupracovať s medzinárodnými organizáciami a právnickými osobami so sídlom v tretích krajinách.

Článok 8 7 Výmena informácií, monitorovanie a podávanie správ preskúmanie

1.           Na základe informácií získaných podľa článku 21 nariadenia XXX, ktorým sa zriaďuje CEFSpájame Európu, si členské štáty a Komisia budú vymieňať informácie o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní týchto usmernení.

2.           Komisii radí a pomáha skupina odborníkov zložená zo zástupcov členských štátov (jeden zástupca za každý štátjedného), ktorej úlohou je monitorovať vykonávanie týchto usmernení, pomáhať pri plánovaní prostredníctvom vnútroštátnych stratégií pre zavedenie vysokorýchlostného internetu a mapovaní infraštruktúr a vymieňať si informácie. Skupina odborníkov môže zvažovať aj iné problémy týkajúce sa rozvoja transeurópskych telekomunikačných sietí. Skupina odborníkov pomáha Komisii najmä pri:

a)      monitorovaní vykonávania týchto usmernení;

b)      príprave národných plánov alebo národných stratégií, podľa uplatniteľného prípadu;

c)      uskutočňovaní opatrení na hodnotenie vykonávania pracovných programov po technickej a finančnej stránke;

d)      riešení existujúcich alebo objavujúcich sa problémov pri vykonávaní projektu.

Skupina odborníkov môže riešiť aj akúkoľvek inú otázku týkajúcu sa transeurópskych telekomunikačných sietí.

3.           V spojení so strednodobým hodnotením a hodnotením ex post nariadenia XXX, ktorým sa zriaďuje CEFSpájame Európu, a po konzultácii so skupinou odborníkov Komisia uverejní správu o pokroku pri vykonávaní týchto usmernení. Táto správa sa predloží Európskemu parlamentu a, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu a Výboru regiónov.

4.           V týchto správach Komisia hodnotí aj to, či rozsah pôsobnosti projektov spoločného záujmu aj naďalej odráža politické priority, technologický vývoj a inovácie, ako aj vývoj v regulačnom alebo trhovom a hospodárskom sektore a či by sa, zohľadňujúc uvedený vývoj a potrebu dlhodobej udržateľnosti, financovanie niektorých z podporovaných projektov spoločného záujmu nemalo postupne znížiť na nulu alebo financovať iným spôsobomalebo situáciu na príslušných trhoch. V prípade veľkých projektov, ktoré by mohli mať výrazný vplyv na životné prostredie, tieto správy obsahujú analýzu vplyvu na životné prostredie zohľadňujúcu v náležitom prípade potreby adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania a odolnosti voči katastrofám. Takéto hodnotenie preskúmanie sa môže vykonať aj inokedy, keď sa to uzná za vhodné.

5.           Dosahovanie sektorových cieľov stanovených v článku 3 sa meria ex post okrem iného:

a)      dostupnosťou infraštruktúr digitálnych služieb, meranou počtom členských štátov pripojených ku každej infraštruktúre digitálnych služieb;

b)      percentom občanov a podnikov používajúcich infraštruktúry digitálnych služieb a dostupnosťou takýchto služieb za hranicami;

c)      objemom investícií pritiahnutých do oblasti širokopásmového pripojenia a pákovým efektom.

Článok            8 Delegovanie právomocí

1.           Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty s výhradou splnenia podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 6 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.           Európsky parlament alebo Rada môžu kedykoľvek odvolať delegovanie právomocí uvedené v článku 5 ods. 6. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo od neskoršieho dátumu, ktorý sa v ňom uvádza. Nemá vplyv na platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť.

4.           Komisia ihneď po prijatí delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.           Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote 2 mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Uvedená lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o 2 mesiace.

Článok 9 Zrušenie

Rozhodnutie č. 1336/97/ES, zmenené a doplnené rozhodnutím č. 1376/2002/ES, sa zrušuje.

Článok 10 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA

PROJEKTY SPOLOČNÉHO ZÁUJMU

Oddiel 1. Infraštruktúry digitálnych služieb

Intervencie v oblasti infraštruktúr digitálnych služieb sa vo všeobecnosti opierajú o dvojstupňovú koncepciu výstavby: základné platformy služieb a generické služby. Keďže základné platformy služieb sú prvotnou podmienkou pre zavedenie infraštruktúry digitálnych služieb, podpora základných platforiem služieb a ich spoločných stavebných blokov má prednosť pred generickými službami.

Základné platformy služieb a ich spoločné stavebné bloky riešia potreby interoperability a bezpečnosti projektov spoločného záujmu. Sú určené na umožnenie digitálnych interakcií medzi orgánmi verejnej správy a občanmi, orgánmi verejnej správy a podnikmi a organizáciami alebo medzi orgánmi verejnej správy rozličných členských štátov, a to prostredníctvom štandardizovaných, cezhraničných a užívateľsky ústretových interakčných platforiem. Infraštruktúry digitálnych služieb, ktoré sú stavebnými blokmi, majú prednosť pred inými infraštruktúrami digitálnych služieb, keďže sú pre ne prvotnou podmienkou. Generické služby poskytujú pripojenie k základným platformám služieb a umožňujú službám s národnou pridanou hodnotou používať základné platformy služieb. Predstavujú kanály medzi vnútroštátnymi službami a základnými platformami služieb a umožňujú vnútroštátnym orgánom verejnej správy a organizáciám, podnikom a/alebo občanom prístup k základným platformám služieb v záujme vykonania cezhraničných transakcií. Zabezpečí sa kvalita služieb a podpora pre zainteresované strany, ktoré sa zúčastňujú na cezhraničných transakciách. Oni podporujú a stimulujú zavádzanie základných platforiem služieb.

Pozornosť sa nevenuje iba tvorbe infraštruktúr digitálnych služieb a súvisiacich služieb, ale aj správe týkajúcej sa prevádzky takýchto platforiem.

Nové základné platformy služieb sú založené najmä na existujúcich platformách a ich stavebných blokoch a/alebo, keď je to možné, pridávajú nové stavebné bloky.

1.           Infraštruktúry digitálnych služieb, ktoré sú stavebnými blokmi, a priori identifikované ako také, ktoré sa majú začleniť do pracovných programov v súlade s článkom 6 ods. 1 a 2:

a)      Elektronická identifikácia a autentifikácia: ide o služby, ktoré umožňujú cezhraničné uznanie a validáciu elektronickej identifikácie a elektronického podpisu.

b)      Elektronické doručovanie dokumentov: ide o služby na umožnenie bezpečného, vysledovateľného cezhraničného prenosu elektronických dokumentov.

c)      Automatizovaný preklad: ide o nástroje strojového prekladu a špecializované lingvistické zdroje vrátane nevyhnutných nástrojov a programových rozhraní potrebných na prevádzku celoeurópskych digitálnych služieb vo viacjazyčnom prostredí.

d)      Podpora kritických digitálnych infraštruktúr: ide o komunikačné kanály a platformy určené na posilnenie kapacít EÚ ako celku, pokiaľ ide o pripravenosť, výmenu informácií, koordináciu a schopnosť reakcie v súvislosti s počítačovými hrozbami.

e)      Elektronická fakturácia: ide o služby, ktoré umožňujú elektronickú výmenu faktúr.

2.           Iné infraštruktúry digitálnych služieb a priori identifikované ako oprávnené v súlade s článkom 6 ods. 1:

a)      Interoperabilné cezhraničné služby elektronického obstarávania: ide o súbor služieb, ktorý môžu použiť poskytovatelia služieb elektronického obstarávania vo verejnom i súkromnom sektore na zriadenie cezhraničných platforiem elektronického obstarávania. Táto infraštruktúra umožní ktorejkoľvek spoločnosti v EÚ reagovať na zadanie verejnej zákazky ktorýmkoľvek obstarávateľom, či už verejným, alebo nie, v ktoromkoľvek členskom štáte a bude zahŕňať postupy elektronického obstarávania pred zadaním zákazky aj po ňom a také funkcie, ako napr. elektronické predkladanie návrhov, virtuálna dokumentácia spoločnosti, e-katalógy, e-objednávky a e-faktúry.

b)      Interoperabilné cezhraničné služby elektronického zdravotníctva: ide o platformu, ktorá umožňuje interakciu medzi občanmi/pacientmi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, prenos údajov medzi rôznymi inštitúciami a medzi rôznymi organizáciami alebo priamu komunikáciu medzi občanmi/pacientmi a/alebo zdravotníckymi pracovníkmi a inštitúciami. Medzi tieto služby patrí cezhraničný prístup k elektronickým zdravotným záznamom, elektronické služby predpisovania liekov, ako aj diaľkové zdravotno-asistenčné teleslužby atď.

c)      Európska platforma prepojenia európskych obchodných registrov: ide o platformu, ktorá poskytuje súbor centrálnych nástrojov a služieb umožňujúcich, aby si obchodné registre vo všetkých členských štátoch mohli vymieňať informácie o registrovaných spoločnostiach, ich pobočkách, fúziách a likvidačných konaniach. Poskytuje aj viacjazyčnú vyhľadávaciu službu zahŕňajúcu viac krajín pre používateľov, ktorí používajú centrálny prístupový bod dostupný prostredníctvom portálu elektronickej justície.

d)      Prístup k opätovne využiteľným informáciám verejného sektora: ide o platformu pre jednotné prístupové miesto k viacjazyčným súborom údajov (v úradných jazykoch EÚ) v držbe orgánov verejnej správy v EÚ na európskej, celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; vyhľadávacie a vizualizačné nástroje pre súbory údajov; uistenie o platnosti licencie na zverejňovanie, redistribúciu a opätovné použitie dostupných súborov údajov vrátane auditu trailu týkajúceho sa pôvodu údajov, takisto uistenie o tom, že sú tieto údaje riadne anonymizované, a prípadne aj o tom, že je za ne stanovená cena.

e)      Elektronické postupy pre zriadenie a prevádzkovanie podniku v inej európskej krajine: táto služba umožní vybaviť všetky potrebné administratívne postupy elektronicky zo zahraničia prostredníctvom jednotných kontaktných miest. Táto služba sa požaduje v smernici 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.

f)       Prístup k digitálnym zdrojom európskeho dedičstva: ide o základnú platformu služieb založenú na súčasnom portáli Europeana. Platforma poskytne jednotné kontaktné miesto pre obsah európskeho kultúrneho dedičstva na úrovni jednotlivých prvkov, súbor špecifikácií rozhraní umožňujúcich interakciu s infraštruktúrou (hľadanie a sťahovanie údajov), podporu metaúdajovej adaptácie a ingescie nového obsahu, ako aj informácie o podmienkach opätovného použitia obsahu prístupného prostredníctvom infraštruktúry.

g)      Infraštruktúra služieb pre bezpečnejší internet: ide o platformu, ktorá umožňuje centrám bezpečnejšieho internetu (SIC) v členských štátoch získavať, prevádzkovať a udržiavať spoločné výpočtové zdroje, databázy a softvérové nástroje. Zahrnuté sú aj podporné operačné úseky na riešenie nahlásených prípadov obsahu súvisiaceho so sexuálnym zneužívaním, ako aj napojenie na policajné orgány, a to aj medzinárodné organizácie, ako je Interpol, a v náležitých prípadoch zabezpečenie odstránenia tohto obsahu z príslušných webových stránok. Uvedené bude podporené spoločnými databázami.

h)      Interoperabilné cezhraničné služby on-line: ide o platformy, ktoré uľahčujú interoperabilitu a spoluprácu medzi členskými štátmi v oblastiach spoločného záujmu, najmä pokiaľ ide o zlepšenie fungovania jednotného trhu, napr. elektronická justícia, ktorá umožní občanom, podnikom, organizáciám a právnikom v praxi cezhraničný prístup on-line k právnym prostriedkom/dokumentom a súdnym konaniam, ďalej riešenie sporov online (RSO), ktoré umožní riešenie cezhraničných sporov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi, a elektronická výmena informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI), ktorá pomôže orgánom sociálneho zabezpečenia v EÚ vymieňať si informácie rýchlejšie a bezpečnejšie.

Oddiel 2. Širokopásmové siete

1.           Rozsah pôsobnosti akcií

Akcie pozostávajú najmä z jedného alebo viacerých z týchto prvkov:

a)      zavedenie pasívnej fyzickej infraštruktúry, aktívnej fyzickej infraštruktúry alebo ich kombinácie a prvkov pomocnej infraštruktúry, doplnené službami potrebnými na prevádzkovanie takejto infraštruktúry;

b)      pridružené prostriedky a pridružené služby, ako je kabeláž v budovách, antény, veže a iné podporné konštrukcie, káblovody, kanály, stožiare, káblové šachty a skrine;

c)      využívanie potenciálnych synergií medzi zavádzaním širokopásmových sietí a iných verejnoprospešných sietí (energetických, dopravných, vodárenských, kanalizačných atď.), predovšetkým tých, ktoré sa vzťahujú na inteligentné systémy na distribúciu elektrickej energie.

2.           Prispievanie k dosahovaniu cieľov Digitálnej agendy pre Európu

Všetky projekty finančne podporované podľa tohto nariadenia významne prispievajú k dosahovaniu cieľov Digitálnej agendy pre Európu.

a)      Akcie financované priamo Úniou:

a)       sú na báze špičkovej technológie, buď drôtovej, alebo bezdrôtovej, a dokážu poskytnúť služby vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, čím uspokojujú dopyt po aplikáciách, ktoré si vyžadujú väčšiu šírku pásma; alebo

b)      vychádzajú z inovačných podnikateľských modelov a/alebo priťahujú nové kategórie podporovateľov projektov alebo nové kategórie investorov; alebo

c)       majú vysoký potenciál replikovateľnosti, čím umožňujú dosahovanie väčšieho vplyvu na trh prostredníctvom svojho demonštračného účinku.

b)      Akcie financované z ďalších účelovo viazaných príspevkov poskytnutých v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. xxxx/2012 [nariadenie o nástroji CEF] obohacujú trh o významné nové možnosti, pokiaľ ide o dostupnosť služieb širokopásmového pripojenia, jeho rýchlosť a kapacitu. V projektoch, ktoré poskytujú rýchlosti dátového prenosu nižšie ako 30 Mb/s, by malo byť zabezpečené, aby sa tieto rýchlosti zvýšili v priebehu času minimálne na 30 Mb/s.

3.           Posúdenie projektov v záujme stanovenia optimálnych štruktúr financovania

Vykonávanie akcií je založené na komplexnom posúdení projektov. Takéto posúdenie projektu obsahuje okrem iného trhové podmienky vrátane informácií o existujúcej a/alebo plánovanej infraštruktúre, regulačné povinnosti pre podporovateľov projektov, ako aj obchodné a marketingové stratégie. V posúdení projektu sa zisťuje zvlášť to, či program:

a)      je nevyhnutný na riešenie nedokonalostí trhu alebo suboptimálnych investičných situácií;

b)      nevedie k deformáciám trhu a k vytláčaniu súkromných investícií.

Plnenie týchto kritérií sa zisťuje predovšetkým na základe príjmového potenciálu a úrovne rizika spojeného s projektom a na základe typu geografickej oblasti, na ktorú sa akcia vzťahuje.

4.           Modality financovania

a)      Projekty spoločného záujmu v oblasti širokopásmového pripojenia sú financované prostredníctvom finančných nástrojov. Rozpočet vyčlenený na uvedené nástroje má byť dostatočný, nemá však presahovať výšku potrebnú na uskutočnenie plne funkčnej intervencie a na dosiahnutie minimálnej veľkosti efektívnosti nástroja.

b)      Podliehajúc pravidlám obsiahnutým v nariadení o rozpočtových pravidlách, v nariadení (EÚ) č. xxxx/2012 [nariadenie o nástroji CEF] a v nariadeniach (EÚ) č. xxxx (2013) [všetky nariadenia o európskych štrukturálnych a investičných fondoch], finančné nástroje uvedené v písmene a) je možné kombinovať s ďalšími príspevkami:

a)       z iných častí Nástroja na prepojenie Európy;

b)      z iných nástrojov, programov a rozpočtových riadkov z rozpočtu Únie;

c)       od členských štátov vrátane regionálnych a miestnych orgánov, ktoré sa rozhodnú prispieť vlastnými zdrojmi alebo zdrojmi dostupnými z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Príspevky z európskych štrukturálnych a investičných fondov budú geograficky účelovo viazané, aby sa zabezpečilo, že sa použijú v členskom štáte alebo v regióne, ktorý príspevok poskytuje;

d)      od akéhokoľvek iného investora vrátane súkromných investorov.

c)      Finančné nástroje uvedené v písmenách a) až b) je možné kombinovať s grantmi od členských štátov vrátane regionálnych a miestnych orgánov, ktoré si želajú prispieť vlastnými zdrojmi alebo zdrojmi dostupnými z európskych štrukturálnych a investičných fondov, a to za podmienky, že:

a)       predmetná akcia spĺňa všetky kritériá financovania podľa tohto nariadenia; a

b)      príslušná štátna pomoc bola schválená.

Oddiel 3. Horizontálne akcie

Zavádzanie transeurópskych telekomunikačných sietí, ktoré pomôže odstrániť prekážky existujúce na jednotnom digitálnom trhu, budú sprevádzať štúdie a akcie zamerané na podporu programu. Tieto akcie môžu obsahovať:

a)      technickú pomoc pozostávajúcu z prípravy alebo podpory implementačných akcií pri ich zavádzaní, správu a riešenie existujúcich alebo objavujúcich sa implementačných problémov;

b)      akcie na stimuláciu existujúceho dopytu alebo vytváranie nového dopytu po infraštruktúrach digitálnych služieb;

c)      koordináciu podpory Únie v rámci tohto nariadenia s podporou z iných dostupných zdrojov a súčasné zamedzenie duplicity infraštruktúry a predchádzanie nevhodného použitia súkromných investícií.

Projekty spoločného záujmu si kladnú za cieľ odstrániť prekážky, ktoré bránia dobudovaniu jednotného digitálneho trhu, t. j. zabezpečiť pripojiteľnosť k sieťam a prístup, vrátane cezhraničného, k infraštruktúram digitálnych služieb.

Zavedenie a zdokonalenie transeurópskych telekomunikačných sietí (širokopásmových sietí a infraštruktúr digitálnych služieb) prispeje k podpore hospodárskeho rastu, vytváraniu pracovných miest a dosiahnutiu dynamického jednotného digitálneho trhu. Predovšetkým ich zavedenie umožní rýchlejší prístup na internet, prinesie občanom vrátane detí a mladých ľudí, podnikom a verejnej správe zlepšenia každodenného života umožnené informačnými technológiami, zvýšenú interoperabilitu a uľahčí zosúladenie so všeobecne uznávanými normami alebo konvergenciu s nimi.

Oddiel 1. Horizontálne priority

Zavádzanie transeurópskych telekomunikačných sietí, ktoré pomôže odstrániť prekážky existujúce na jednotnom digitálnom trhu, budú sprevádzať štúdie a akcie zamerané na podporu programu. Sú to:

(a) Inovačné riadenie, mapovanie a služby. Opatrenia technickej podpory, pokiaľ budú potrebné pre zavádzanie a riadenie, budú zahŕňať plánovanie investícií a projektov a štúdie realizovateľnosti na podporu investičných opatrení a finančných nástrojov. Mapovanie celoeurópskej infraštruktúry širokopásmového pripojenia bude rozvíjať prebiehajúce podrobné fyzické testovanie a dokumentáciu príslušných lokácií, analýzu práv prístupu, posúdenie možnosti modernizácie súčasných zariadení atď. Mali by sa pri ňom dodržiavať zásady smernice 2007/2/ES (smernice Inspire) a s ňou súvisiacich normalizačných činností. Opatrenia technickej podpory môžu slúžiť aj na podporu zopakovania úspešných modelov investovania a zavádzania.   Medzi tieto akcie je možné zaradiť aj zabezpečenie odolnosti proti zmenám klímy s cieľom posúdiť riziká súvisiace so zmenou klímy a zabezpečiť odolnosť infraštruktúry proti katastrofám v súlade s príslušnými požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch EÚ alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

(b) Podporné akcie a iné technické podporné opatrenia Tieto akcie sú potrebné na prípravu alebo podporu vykonávania projektov spoločného záujmu alebo na zrýchlenie ich prijímania. V oblasti digitálnych služieb podporné akcie budú takisto stimulovať a podporovať prijímanie nových infraštruktúr digitálnych služieb, ktoré sa možno stanú potrebnými alebo užitočnými v dôsledku technologického vývoja, zmien na príslušných trhoch alebo objavujúcich sa politických priorít.

Oddiel 2. Širokopásmové siete

Všetky investície do širokého pásma na území Únie rozširujú kapacitu sietí a sú prínosom pre všetkých potenciálnych používateľov vrátane používateľov z iných členských štátov, než je krajina, v ktorej sa investuje. Investovanie do týchto sietí prinesie hospodárstvu zvýšenie konkurencieschopnosti a viac inovácií, premietne sa do efektívnejších a účinnejších verejných služieb a prispeje k cieľom EÚ v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva a k celkovej konkurencieschopnosti a produktivite EÚ.

Do širokopásmovej infraštruktúry investovali prevažne investori zo súkromného sektora a očakáva sa, že tomu tak bude aj naďalej. Dosiahnutie cieľov digitálnej agendy si vyžiada investovanie do oblastí, v ktorých nie je jasný obchodný dôvod alebo v ktorých obchodný dôvod môže byť potrebné v časovom horizonte cieľov zlepšiť. Na základe pravdepodobnosti investícií možno charakterizovať tieto typy oblastí:

Predmestské oblasti/oblasti so strednou hustotou osídlenia sú typicky obsluhované stredne rýchlymi pripojeniami, no zvyčajne im chýbajú vyššie rýchlosti. Tam, kde sa ukazuje, že obchodný dôvod na investovanie do vyspelých technológií je z krátkodobého hľadiska pre súkromných investorov nedostatočný, by finančná podpora mohla zabezpečiť investovanie s výhľadom na dlhodobý zisk tým, že by odstránila medzeru v životaschopnosti a stimulovala hospodársku súťaž.

Vidiecke a riedko osídlené oblasti sú typicky obsluhované pomalými pripojeniami a v niektorých prípadoch nie sú obsluhované vôbec. Obchodný dôvod na investovanie nebude pravdepodobne dostatočný a európske ciele sa pravdepodobne do roku 2020 nedosiahnu. Investovanie v týchto oblastiach si vyžaduje vyššiu finančnú podporu poskytovanú formou grantov, prípadne v kombinácii s finančnými nástrojmi. Do takýchto oblastí patria aj vzdialené a riedko zaľudnené regióny, kde sú buď náklady na investície veľmi vysoké, alebo príjmy nízke. Podpora prostredníctvom nástroja Spájame Európu v týchto oblastiach sa pravdepodobne bude dopĺňať podporou z dostupných kohéznych fondov alebo fondov rozvoja vidieka a iných verejných prostriedkov priamej podpory.

Husto zaľudnené oblasti/mestské oblasti – s výnimkou niektorých nízkopríjmových regiónov – sú typicky dobre obslúžené stredne rýchlymi až rýchlymi pripojeniami, v rámci ktorých často existuje konkurenčná ponuka káblových a telekomunikačných operátorov. V dôsledku tejto pomerne uspokojivej situácie na trhu však trhové podnety na investovanie do vysokorýchlostných sietí, ako sú optické siete až do domu, zostávajú obmedzené. A tak je možné si predstaviť finančnú podporu investíciám aj v mestských oblastiach s hustým osídlením, ktoré nepriťahujú dostatočne investorov napriek sociálnym prínosom, ktoré by sa vytvárali, za predpokladu, že sa poskytne v úplnom súlade s článkami 101, 102 a 106 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj, ak je to relevantné, s usmerneniami Spoločenstva pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí.

V menej rozvinutých regiónoch by sa podpora zavádzania širokopásmových sietí mala poskytovať v prvom rade prostredníctvom nástrojov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Granty a/alebo finančné nástroje z nástroja Spájame Európu môžu dopĺňať takúto podporu, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. Dosiahnutie synergií medzi akciami CEF v týchto regiónoch a podporou zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu je možné posilniť využitím vhodného koordinačného mechanizmu[21].

Klasifikácia regiónov podľa uvedených kategórií je náznakovo poskytnutá v nasledujúcej mape.

Akcie prispievajúce k projektu spoločného záujmu v oblasti širokopásmových sietí musia tvoriť vyvážené portfólio zahŕňajúce akcie prispievajúce k cieľom Digitálnej agendy, tak rýchlosť 30 Mb/s, ako aj rýchlosť 100 Mb/s, a musia pokrývať predovšetkým predmestské a vidiecke oblasti, ako aj oblasti v celej Európskej únii.

Akcie prispievajúce k projektu spoločného záujmu v oblasti širokopásmových sietí musia, bez ohľadu na využívanú technológiu:

(a) podporovať investície do širokopásmových sietí schopných splniť cieľ Digitálnej agendy 2020 – univerzálne pokrytie rýchlosťou 30 Mb/s alebo

(b) podporovať investície do širokopásmových sietí schopných splniť cieľ Digitálnej agendy 2020 a dosiahnuť, aby aspoň 50 % domácností malo zmluvu na pripojenie s rýchlosťou nad 100 Mb/s;

(c) byť v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi, najmä z oblasti hospodárskej súťaže

a najmä pozostávať z jednej alebo viacerých z týchto akcií:

(a) zavedenie pasívnej fyzickej infraštruktúry alebo zavedenie kombinácie pasívnej a aktívnej fyzickej infraštruktúry a prvkov pomocnej infraštruktúry doplnenej službami potrebnými na prevádzkovanie takejto infraštruktúry;

(b) pridružené prostriedky a pridružené služby, ako je kabeláž v budovách, antény, veže a iné podporné konštrukcie, vedenia, kanály, stožiare, prielezy a skrine;

(c) využívanie potenciálnych synergií medzi zavádzaním širokopásmových sietí a iných verejnoprospešných sietí (energetických, dopravných, vodárenských, kanalizačných atď.), predovšetkým tých, ktoré sa vzťahujú na inteligentné systémy na distribúciu elektrickej energie.

Zavádzanie širokopásmových sietí na prepojenie ostrovných, vnútrozemských a okrajových regiónov s centrálnymi regiónmi Únie vrátane, ak je to potrebné, podmorských káblov, sa podporí, ak to bude nevyhnutné na zabezpečenie širokopásmového pripojenia s rýchlosťou aspoň 30 Mb/s pre izolované komunity. Táto podpora by sa mala dopĺňať prostriedkami z iných fondov, či už EÚ, alebo vnútroštátnych, ktoré sú k dispozícii na tento účel.

Aby sa odstránili prípadné pochybnosti, do rámca akcií prispievajúcich k projektu spoločného záujmu v oblasti širokopásmových sietí nepatria služby, ktoré poskytujú alebo uplatňujú edičnú kontrolu nad obsahom prenášaným prostredníctvom elektronických komunikačných sietí a služieb, a služby informačnej spoločnosti v súlade s vymedzením v článku 1 smernice 98/34/ES, ktoré nepozostávajú bezvýhradne alebo prevažne z prenosu signálov v rámci elektronických komunikačných sietí.

K prijímateľom podpory EÚ na projekty spoločného záujmu v oblasti širokopásmového pripojenia patria okrem iného aj:

(a) Telekomunikační operátori (dominantní, či už investujúci priamo, alebo cez dcérsku spoločnosť, alebo noví účastníci) rozbiehajúci investície do rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí.

(b) Komunálne podniky (napr. vodárne, kanalizácie, dodávatelia energie a dopravcovia), od ktorých sa očakáva, že budú investovať do pasívnych širokopásmových sietí, či už samostatne, alebo v rámci partnerstiev s operátormi.

(c) Tvorcovia rozhodnutí na regionálnej úrovni vrátane samospráv, ktorí môžu vydávať koncesie na širokopásmové infraštruktúry. Dodávateľov zariadení môže zaujímať takáto úprava prostredníctvom účelovo vytvorenej spoločnosti.

(d) Partnerstvá medzi niekoľkými operátormi aktívne pôsobiacimi na trhoch drôtového a bezdrôtového pripojenia uzavreté na účely vybudovania infraštruktúr novej generácie.

Pri vytváraní portfólia sa náležitá pozornosť venuje investičným potrebám členských štátov v súvislosti s počtom domácností, ktoré sa majú pripojiť s podporou nástroja Spájame Európu.

Okrem toho sa bude podporovať vysokorýchlostné pripojenie na internet na verejných prístupových miestach, predovšetkým vo verejných zariadeniach, ako sú školy, nemocnice, mieste úrady a knižnice.

Oddiel 3. Infraštruktúry digitálnych služieb

Implementácia infraštruktúr digitálnych služieb prispeje k realizovaniu jednotného digitálneho trhu tým, že odstráni existujúce prekážky, pokiaľ ide o zavádzanie služieb. Toto sa dosiahne vytvorením a/alebo zlepšením platforiem infraštruktúry interoperabilných digitálnych služieb doplnených najdôležitejšími základnými infraštruktúrami digitálnych služieb. Vychádzať sa bude z dvojvrstvovej koncepcie:

(1) Základné platformy služieb sú centrálnym(-i) prvkom(-ami) alebo uzlom(-ami) infraštruktúr digitálnych služieb nevyhnutným(-i) na zabezpečenie transeurópskej pripojiteľnosti, prístupnosti a interoperability. Môžu zahŕňať aj fyzické vybavenie, ako sú servery, vyhradené siete a softvérové nástroje. K základným platformám služieb majú prístup subjekty vo všetkých členských štátoch.

(2) Generické služby poskytujú funkčnosť a obsah infraštruktúr digitálnych služieb. Môžu byť prepojené prostredníctvom základnej platformy služieb.

K projektom spoločného záujmu v oblasti infraštruktúr digitálnych služieb patria:

Transeurópske vysokorýchlostné pripojenia k chrbticovej sieti pre orgány verejnej správy

Verejná transeurópska chrbticová infraštruktúra služieb poskytne veľmi vysoké rýchlosti a prepojiteľnosť medzi verejnými inštitúciami EÚ v oblastiach, ako je verejná správa, kultúra, vzdelávanie a zdravotníctvo. Táto chrbticová infraštruktúra bude podporovať verejné služby s európskou hodnotou prostredníctvom riadenej kvality služieb a bezpečného prístupu. Zaručí preto digitálne kontinuum poskytovania verejnej služby na väčší prospech občanov, podnikov a orgánov verejnej správy. Umožní hromadenie dopytu po prepojiteľnosti, dosiahnutie kritického objemu a zníženie nákladov.

Základná platforma služieb:

Infraštruktúra bude založená na existujúcej internetovej chrbticovej sieti a tam, kde to bude potrebné, sa zavedú nové siete. Prepojenia sa budú uskutočňovať priamo alebo prostredníctvom infraštruktúr riadených na úrovni regiónov alebo štátov. Predovšetkým sa umožní prepojiteľnosť s inými transeurópskymi službami, okrem iného s tými, ktoré sa uvádzajú v tejto prílohe. Táto infraštruktúra bude plne integrovaná do internetu ako kľúčová kapacita pre transeurópsku verejnú službu a bude podporovať prijímanie novovznikajúcich noriem (napr. internetových protokolov, ako je IPv6[22]). Ak to bude potrebné z bezpečnostných dôvodov, môže sa uvažovať o vyhradenej základnej infraštruktúre na prepojenie orgánov verejnej správy.

Generické služby:

Integráciu základnej platformy do európskych verejných služieb uľahčí zavedenie generických služieb: schvaľovanie, autentizácia, medzidoménová bezpečnosť a šírka pásma na požiadanie, federácia služieb, riadenie mobility, kontrola kvality a kontrola výkonnosti, integrácia vnútroštátnych infraštruktúr.

Interoperabilné služby cloud computing poskytnú funkčnosť chrbticovej infraštruktúry, na ktorej sa budú môcť ponúkať „oblaky“ pre transeurópske verejné služby. Patria sem sieťové typy transeurópskych služieb, ako sú videokonferencie, virtualizované úložiská a podporné aplikácie náročné na výpočtové kapacity, vrátane služieb súvisiacich s inými projektmi spoločného záujmu.

Cezhraničné poskytovanie služieb elektronickej verejnej správy

V prípade elektronickej verejnej správy ide o digitálnu interakciu medzi verejnými orgánmi a občanmi, verejnými orgánmi a podnikmi a organizáciami a medzi verejnými orgánmi rôznych krajín. Štandardizované, cezhraničné a používateľsky ústretové platformy interakcie vygenerujú nárast efektívnosti tak v hospodárstve, ako aj vo verejnom sektore, a prispejú k budovaniu jednotného trhu.

Základná platforma služieb:

Interoperabilná elektronická identifikácia a autentizácia v rámci celej Európy. Zavedie sa sada spojených a zabezpečených autentizačných serverov a protokolov, ktorá zabezpečí interoperabilitu rôznych typov autentifikačných a identifikačných a autorizačných systémov, ktoré existujú v Európe. Táto platforma umožní občanom a podnikom prístup k online službám, keď ho budú potrebovať napríklad pri štúdiu, práci, cestovaní, zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti alebo vybavovaní pracovných záležitostí v zahraničí. Bude pozostávať zo základnej vrstvy pre všetky digitálne služby, pre ktoré bude potrebná elektronická identifikácia a autentizácia: napr. elektronické obstarávanie, online zdravotnícke služby, štandardizované obchodné oznámenia, elektronickú výmenu informácií v oblasti súdnictva, transeurópsku online registráciu spoločností, služby elektronickej verejnej správy pre podniky vrátane komunikácie medzi obchodnými registrami týkajúcej sa cezhraničných fúzií a zahraničných pobočiek. Táto platforma môže využívať aj zdroje a nástroje viacjazyčnej základnej platformy.

Generické služby:

(a) Elektronické postupy pre zriadenie a prevádzkovanie podniku v inej európskej krajine: Táto služba umožní vybaviť všetky potrebné administratívne postupy elektronicky zo zahraničia prostredníctvom jednotných prístupových miest. Táto služba sa požaduje aj v smernici 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.

(b) Interoperabilné cezhraničné služby elektronického obstarávania: Táto služba umožní ktorejkoľvek spoločnosti v EÚ zúčastňovať sa na európskych výberových konaniach v ktoromkoľvek členskom štáte, pričom pokryje činnosti elektronického obstarávania pred aj po udelení zákazky a integrujú sa v nej činnosti, ako je elektronické predkladanie ponúk, virtuálna dokumentácia spoločnosti, e-katalógy, e-objednávky a e-faktúry.

(c) Interoperabilné cezhraničné služby e-justície: Táto služba umožní online cezhraničný prístup občanov, podnikov, organizácií a právnych zástupcov k právnym prostriedkom/dokumentom a súdnym konaniam. Umožní online cezhraničnú interakciu (prostredníctvom výmeny údajov a dokumentov) medzi právnymi orgánmi v rôznych členských štátoch a zároveň zlepší schopnosť účinnejšieho spracovávania cezhraničných právnych prípadov.

(d) Interoperabilné cezhraničné služby e-zdravotníctva: Tieto služby umožnia interakciu medzi občanmi/pacientmi a poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti, prenosy údajov medzi rôznymi inštitúciami a medzi rôznymi organizáciami alebo priamu komunikáciu medzi občanmi/pacientmi a/alebo zdravotníckymi pracovníkmi a inštitúciami. Infraštruktúra, ktorá sa zavedie, bude v súlade so zásadami ochrany údajov, ako sa stanovujú najmä v smerniciach 95/46/ES a 2002/58/ES, ako aj s medzinárodnými a vnútroštátnymi etickými pravidlami týkajúcimi sa využívania zdravotných záznamov pacientov a iných osobných údajov. Služby budú obsahovať cezhraničný prístup k elektronickým zdravotným záznamom a elektronickej službe predpisovania liekov, ako aj diaľkové zdravotno-asistenčné teleslužby, cezhraničné viacjazyčné sémantické služby spojené s viacjazyčnou základnou platformou, prístup k informáciám o sociálnom poistení založený na infraštruktúre EESSI (Electronic Exchange of Social Security Information – Elektronická výmena informácií o sociálnom poistení) atď.

(e) Európska platforma prepojenia európskych obchodných registrov: Tento nástroj poskytne sadu centrálnych nástrojov a služieb umožňujúcich, aby si obchodné registre vo všetkých členských štátoch vymieňali informácie o registrovaných podnikoch, ich pobočkách, fúziách a rušení. Pre používateľov využívajúcich centrálne prístupové miesto prostredníctvom portálu e-justície bude k dispozícii aj viacjazyčná vyhľadávacia služba zahŕňajúca viac krajín.

Umožnenie prístupu k informáciám verejného sektora a viacjazyčným službám

Prístup k digitálnym zdrojom európskeho dedičstva

Cieľom tejto infraštruktúry je sprístupniť veľké zbierky európskych kultúrnych zdrojov v digitálnej forme a podporovať ich opätovné využívanie tretími stranami v plnom súlade s autorskými a s nimi súvisiacimi právami.

Základná platforma služieb:

Vývoj základnej platformy služieb sa bude zakladať na súčasnom európskom portáli. Platforma – ktorá si vyžaduje vývoj, prevádzkovanie a správu distribuovaných výpočtových systémov, zariadení na ukladanie údajov a softvéru – poskytne jednotné prístupové miesto k obsahu európskeho kultúrneho dedičstva na úrovni jednotlivých prvkov, súbor špecifikácií rozhraní umožňujúcich interakciu s infraštruktúrou (hľadanie a sťahovanie údajov), podporu metaúdajovej adaptácie a ingescie nového obsahu, ako aj informácie o podmienkach opätovného použitia obsahu prístupného prostredníctvom infraštruktúry.

Poskytne aj prostriedky na vytvorenie interakcie s poskytovateľmi obsahu, používateľmi (občanmi využívajúcimi portál) a opätovnými používateľmi (kreatívny priemysel), na podporu platformy, koordináciu súvisiacich sietí a výmenu informácií.

Generické služby:

(a) Hromadenie obsahu v držbe kultúrnych inštitúcií a súkromných držiteľov obsahu v členských štátoch

(b) Nástroje „crowd-sourcingu“ (distribuované riešenie problémov využívajúce zapojenie verejnosti – pozn. prekl.) podporujúce interaktivitu a umožňujúce používateľom aktívne prispievať k obsahu webových stránok

(c) Používateľsky ústretové služby pre portál riešiace problémy, ako je zlepšovanie možností vyhľadávania a prezerania, ako aj viacjazyčný prístup

(d) Výmena informácií o právach a licenčné infraštruktúry

(e) Strediská kompetencií pre digitalizáciu a uchovávanie digitálneho kultúrneho dedičstva

(f) Úložiská obsahu pre kultúrne inštitúcie a obsah vyprodukovaný používateľmi a ich dlhodobé uchovávanie

Prístup k opätovne využiteľným informáciám verejného sektora

Táto infraštruktúra digitálnej služby umožní prístup k opätovnému využívaniu zverejniteľných informácií v držbe verejného sektora v EÚ.

Základná platforma služieb:

Distribuované výpočtové systémy, ukladanie údajov a softvérové nástroje umožnia: jednotné prístupové miesto k viacjazyčným súborom údajov (vo všetkých úradných jazykoch EÚ) v držbe verejných orgánov v EÚ na európskej, celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; vyhľadávacie a vizualizačné nástroje pre súbory údajov; uistenie o platnosti licencie na zverejňovanie a redistribúciu dostupných súborov údajov vrátane audit trailu týkajúceho sa pôvodu údajov; súbor rozhraní na programovanie aplikácií pre interakciu softvérových klientov s infraštruktúrou (vyhľadávanie údajov, zber štatistických údajov, sťahovanie údajov) na vývoj aplikácií tretích strán. Takisto sa umožní zber a uverejňovanie štatistických údajov o prevádzke portálu, dostupnosti údajov a aplikácií a spôsobe ich využívania.

Generické služby:

Postupné rozširovanie prístupu ku všetkým držaným a zverejňovaným súborom údajov prakticky všetkých orgánov verejnej správy v EÚ vrátane viacjazyčného vyhľadávania, ktoré sa dosiahne pomocou:

(a) hromadenia súborov medzinárodných/EÚ/celoštátnych/regionálnych/miestnych údajov;

(b) interoperability súborov údajov vrátane právnych a licenčných problémov s cieľom umožniť lepšie opätovné využívanie;

(c) rozhrania na prepojenie s otvorenými infraštruktúrami údajov v tretích krajinách;

(d) úložísk údajov a služieb dlhodobého uchovávania.

Viacjazyčný prístup k online službám

Táto infraštruktúra služieb umožní všetkým súčasným aj budúcim poskytovateľom online služieb, aby ponúkali svoj obsah a svoje služby v najširšom rozsahu jazykov EÚ nákladovo najefektívnejším spôsobom.

Základná platforma služieb:

Platforma umožní získavanie, udržiavanie a sprístupňovanie veľkých zbierok údajov o živých jazykoch a opätovne využiteľných nástrojov jazykového spracovania. Bude sa týkať všetkých jazykov EÚ a bude v súlade s príslušnými normami a dohodnutými požiadavkami v oblasti služieb, ako aj právnymi požiadavkami. Platforma umožní flexibilné rozširovanie, spracovávanie a opravovanie jazykových údajov a nástrojov prispievateľmi a pre organizácie, ktoré ponúkajú alebo vyvíjajú jazykovo orientované služby, zabezpečí ľahký, spravodlivý a bezpečný prístup k takýmto zdrojom a ich prehodnocovanie. Platforma bude podporovať aj spoluprácu a kooperáciu s podobnými iniciatívami a dátovými strediskami, existujúcimi alebo vznikajúcimi, v EÚ i mimo nej.

Generické služby:

Platforma bude zahŕňať široký výber opätovne využiteľných údajov a softvérových zdrojov, pričom budú pokryté všetky jazyky EÚ. Bude zhromažďovať a harmonizovať takéto údaje a softvérové prvky a integrovať ich do infraštruktúry distribuovaných služieb. Bude sprístupňovať a v niektorých oblastiach vyvíjať alebo rozširovať dátové a softvérové zdroje, ktoré sa budú môcť využívať ako stavebné bloky na vyvíjanie, prispôsobovanie a poskytovanie viacjazyčných služieb alebo viacjazyčných brán k online službám.

Bezpečnosť a zabezpečenie

Infraštruktúra služieb pre bezpečnejší internet

Podpora bude poskytovať integrované a interoperabilné služby na európskej úrovni založené na spoločnom povedomí, zdrojoch, nástrojoch a praktikách a zamerané na maximálne zlepšovanie možností využívania internetu deťmi, rodičmi, opatrovateľmi a učiteľmi.

Základná platforma služieb:

Základná platforma služieb umožní centrám bezpečnejšieho internetu (SIC) v členských štátoch a ich podporným operačným úsekom („back-office operations“) získavať, prevádzkovať a udržiavať spoločné výpočtové zdroje, databázy a softvérové nástroje a reagovať na oznámenia o obsahu týkajúcom sa sexuálneho zneužívania vrátane kontaktovania policajných orgánov, a to aj medzinárodných organizácií, ako je Interpol, a ak je to vhodné, zabezpečiť odstránenie tohto obsahu z príslušných webových stránok. Na jej podporu budú slúžiť spoločné databázy.

Generické služby:

(a) Linky pomoci pre deti, rodičov a opatrovateľov informujúce o najlepších spôsoboch využívania internetu deťmi, pri ktorom je možné vyhnúť sa hrozbám vyplývajúcim zo škodlivého a nezákonného obsahu a správania, a infraštruktúra podporných operačných úsekov.

(b) Horúce linky na oznamovanie nezákonného obsahu týkajúceho sa sexuálneho zneužívania detí na internete.

(c) Nástroje na zabezpečenie prístupu k obsahu a službám primeraným veku.

(d) Softvér umožňujúci ľahké a rýchle oznamovanie nezákonného obsahu a jeho odstránenie, ako aj oznamovanie „groomingu“ a šikanovania.

(e) Softvérové systémy umožňujúce lepšiu identifikáciu (neoznámeného) obsahu týkajúceho sa sexuálneho zneužívania detí na internete, ako aj technológie na podporu policajných vyšetrovaní, najmä s cieľom identifikovať detské obete, páchateľov a obchodovanie s takýmto obsahom.

Kritické informačné infraštruktúry

Vyvinú sa a zavedú komunikačné kanály a platformy s cieľom zlepšiť celoúnijné schopnosti v oblastiach pripravenosti, výmeny informácií, koordinácie a reakcie.

Základná platforma služieb:

Základná platforma služieb bude pozostávať zo siete celoštátnych/vládnych tímov reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT, z angl. Computer Emergency Response Team) vychádzajúcej z minimálneho súboru základných schopností. Sieť bude tvoriť chrbticu európskeho systému výmeny informácií a varovania (EISAS, z angl. European Information Sharing and Alert System) pre európskych občanov a MSP.

Generické služby:

(a) proaktívne služby – sledovanie technológií a šírenie a zdieľanie informácií súvisiacich s bezpečnosťou; posúdenia bezpečnosti; poskytovanie usmernení o bezpečnostných konfiguráciách; poskytovanie služby odhaľovania narušení;

(b) reaktívne služby – riešenie incidentov a reakcia na incidenty; vyhlasovanie pohotovosti a vydávanie varovaní; analýza a riešenie zraniteľnosti, zaobchádzanie s artefaktmi (poskytovanie vysokokvalitných upozornení na nový malvér a iné artefakty).

Zavádzanie riešení v oblasti informačných a komunikačných technológií pre inteligentné energetické siete a poskytovanie inteligentných energetických služieb

Inteligentné energetické služby využívajú moderné informačné a komunikačné technológie na uspokojovanie potrieb občanov (ktorí môžu byť výrobcami, ako aj spotrebiteľmi energie), poskytovateľov energie a verejných orgánov. Inteligentné energetické služby zahŕňajú interakciu medzi občanmi a poskytovateľmi energie, prenos údajov medzi organizáciami a priamu (peer-to-peer) komunikáciu medzi občanmi. Vďaka týmto službám sa otvárajú príležitosti pre existujúcich i nových aktérov na trhoch telekomunikácií i energetických trhoch (napr. spoločnosti poskytujúce energetické služby nazývané tiež ESCO). Môžu takisto umožniť podnikom i občanom sledovať emisie skleníkových plynov súvisiace s ich nákupnými rozhodnutiami.

Základná platforma služieb:

Komunikačná infraštruktúra, ktorú typicky zavádzajú poskytovatelia verejnoprospešných služieb v spolupráci s prevádzkovateľmi telekomunikačných sietí a s využitím potrebného IT hardvéru, ktorý sa bude zabudovávať do energetických komponentov (napr. napájacích staníc). Zahŕňa aj základné služby umožňujúce monitorovanie majetku, kontrolu riadenia energie, automatizácie a riadenia údajov a komunikovanie medzi rôznymi aktérmi (poskytovateľmi služieb, prevádzkovateľmi sietí a iných verejnoprospešných služieb, spotrebiteľmi atď.).

Generické služby:

Generické služby typicky dodáva široký okruh nových a inovačných aktérov, ako sú poskytovatelia energetických služieb, ESCO, energetickí zoskupovatelia, ktorí uľahčujú najmä vstup rôznym druhom miestnych MSP a bránia monopolizácii maloobchodného trhu.

Túto funkcionalitu sprístupnia zákazníkom a umožnia im riadiť ich energetický dopyt, obnoviteľné zdroje energie a ich úložné kapacity s cieľom optimalizovať ich využívanie energie, znižovať náklady na energiu a emisie skleníkových plynov a zároveň zaisťovať ochranu a bezpečnosť údajov.

(a) Infraštruktúra inteligentných meračov, ktoré budú merať spotrebu energie a informovať o nej. Do generických služieb patrí aj vybavenie na riadenie energie v sídle zákazníka, čiže hardvérové zariadenia IT napojené na domáce siete a prepojené s inteligentným meračom.

(b) Softvéroví agenti schopní prijímať rozhodnutia o tom, kedy treba nakupovať/predávať energiu a zapínať/vypínať zariadenia, na základe cenových signálov od poskytovateľov energie, predpovedí počasia, správy údajov a ich oznamovania, ovládacích a automatizovaných zariadení a ich zosieťovaných riešení.

[1]               KOM(2010) 2020.

[2]               KOM(2010) 245.

[3]               KOM(2011) 500/I v konečnom znení a KOM(2011) 500/II v konečnom znení (Prehľady politík).

[4]               Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[5]               Čísla sa uvádzajú v stálych cenách z roku 2011.

[6]               Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[7]               Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[8]               KOM(2010) 245 v konečnom znení/2.

[9]               Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[10]             Príloha II k dokumentu KOM(2010) 744 v konečnom znení.

[11]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA); Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009, s. 20.

[12]             2013/C 33 E/09.

[13]             KOM(2010) 245 v konečnom znení/2.

[14]             KOM(2010) 472.

[15]             KOM(2011) 500 v konečnom znení.

[16]             Ú. v. EÚ […], […], s. […].

[17]             Ú. v. EÚ L 251, 25.9.2010, s. 35.

[18]             Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009, s. 20.

[19]             Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45.

[20]             Ú. v. ES L 183, 11.7.1997, s. 12.

[21]             Ako sa ustanovuje v článku 11 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho fondu námorného a rybného hospodárstva, na ktoré sa vzťahuje spoločný strategický rámec, a ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006, KOM(2011) 615 v konečnom znení.

[22]             Odkaz na oznámenie o ipv6: KOM(2008) 313 Rozvoj internetu, akčný plán zavádzania verzie 6 internetového protokolu (IPv6) v Európe.