27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/44

—

zdôrazňuje, že vďaka lepšiemu predchádzaniu vzniku odpadu a riadnemu dodržiavaniu zásady „znečisťovateľ platí“ bude možné obmedziť finančnú a organizačnú záťaž miestnych a regionálnych orgánov spojenú s nakladaním s odpadom. Žiada, aby sa na základe najlepších súčasných výsledkov prijali ambiciózne a záväzné ciele. Do roku 2020 by sa malo znížiť množstvo komunálneho odpadu na jednu osobu o 10 % v porovnaní s úrovňami zaznamenanými v roku 2010;

—

žiada, aby členským štátom boli stanovené minimálne, záväzné, kvantitatívne a oddelené ciele pre každú kategóriu odpadu definovaného ako opätovne použiteľného s prihliadnutím na mieru dodržiavania súčasných cieľov v celej EÚ;

—

vyslovuje sa za to, aby sa preskúmali možnosti, ako do roku 2025 zvýšiť súčasný povinný cieľ v oblasti recyklácie tuhého komunálneho odpadu na 70 % s prihliadnutím na dodržiavanie súčasných cieľov v celej EÚ, pričom by sa malo rokovať o strednodobých cieľoch a prechodných obdobiach;

—

zasadzuje sa za prijatie cieľov týkajúcich sa recyklácie priemyselného odpadu. Tieto ciele by sa mohli určiť podľa konkrétnych materiálov, a nie v závislosti od druhu odpadu a mali by byť rovnako ambiciózne ako ciele stanovené pre odpad z domácností;

—

zdôrazňuje potrebu prijať najprísnejšie spoločné regulačné normy v oblasti triedenia a čistenia odpadu. Do roku 2020 by sa malo triediť 100 % odpadu;

—

žiada, aby sa do roku 2020 zakázali skládky organického alebo biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa môže opätovne použiť, úplne alebo čiastočne recyklovať, alebo ktorý má výhrevnú hodnotu. Celkovým cieľom by mohlo byť 5 % alebo menej odpadu akéhokoľvek pôvodu alebo druhu určeného pre skládky.

—

je za to, aby sa preskúmali možnosti, ako zvýšiť ciele týkajúce sa recyklácie odpadu zo všetkých plastových obalov na 70 % a ciele týkajúce sa recyklácie sklených obalov, kovových obalov, papierových a lepenkových obalov a drevených obalov na 80 % s prihliadnutím na mieru dodržiavania súčasných cieľov v celej EÚ, pričom by sa malo rokovať o strednodobých cieľoch a prechodných obdobiach.

Spravodajca

Michel LEBRUN (BE/EĽS), poslanec Parlamentu francúzskeho spoločenstva

Referenčný dokument

Žiadosť Európskej komisie zo 14. decembra 2012

1.

Domnieva sa, že cieľom zodpovednej a udržateľnej politiky v oblasti predchádzania vzniku odpadu a nakladania s odpadom musí byť zmiernenie negatívnych dôsledkov výroby odpadu a nakladania s odpadom na ľudské zdravie a životné prostredie v čo možno najväčšej miere, ako aj zachovanie prírodných zdrojov a opätovné zaradenie materiálov do hospodárskeho cyklu predtým, ako sa z nich stane odpad.

2.

Konštatuje, že v oblasti predchádzania vzniku odpadu a nakladania s odpadom sa dosiahol pokrok vďaka aktívnemu európskemu regulačnému rámcu. Teší ho, že niektoré členské štáty a miestne a regionálne orgány idú nad rámec cieľov stanovených Európskou úniou v tejto oblasti. Budúce právne predpisy musia dbať na to, aby sa tie členské štáty a miestne a regionálne orgány, ktoré najviac zaostávajú, podporovali v ďalšom zlepšovaní výsledkov.

3.

Berie na vedomie, že v oblasti nakladania s odpadom sú medzi členskými štátmi veľké rozdiely. EÚ musí predovšetkým podnecovať a podporovať rozvoj zariadení, metód a kapacít, pokiaľ ide o dobré nakladanie s odpadom členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré najviac zaostávajú, a v prospech týchto členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov, a to hlavne tak, že sa posilní národná a regionálna spolupráca na miestnej a medzinárodnej úrovni.

4.

Zdôrazňuje význam európskej štatistiky o odpadoch s cieľom získavať ďalšie údaje aj na regionálnej úrovni. V tejto súvislosti víta, že databáza Eurostatu už obsahuje údaje o recyklácii komunálneho odpadu pre regióny vo viacerých krajinách. Je užitočné vyhodnotiť regionálne rozdiely v nakladaní s odpadom, pretože výrazné rozdiely v rámci jednotlivých krajín poukazujú na význam a relatívny úspech regionálnych politík (1).

5.

Je si vedomý skutočnosti, že toto stanovisko prichádza v začiatočnom štádiu hodnotenia a prepracovania v súčasnosti platných právnych predpisov. Nové ciele, ktoré z tohto hodnotenia a prepracovania vyplynú, by mali byť v súlade s ambicióznymi cieľmi stanovenými v pláne efektívneho využívania zdrojov (2) a mali by nadväzovať na siedmy environmentálny akčný program (3) – ktorý prispeje k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast – a podporia opatrenia prijaté v rámci iniciatívy EÚ v oblasti zachovania surovín (4).

6.

Víta, že ho Európska komisia vyzvala, aby sa vyjadril k otázke prepracovania cieľov EÚ v oblasti nakladania s odpadom v súvislosti s revíziou rámcovej smernice o odpade (5), smernice o skládkach odpadu (6) a smernice o obaloch a odpadoch z obalov (7).

7.

Domnieva sa, že návrh ambicióznejších cieľov na úrovni celej EÚ musí aj v prípade, že by sa stanovili prechodné obdobia a strednodobé ciele pre menej pokročilé členské štáty a miestne a regionálne orgány, predbežne zohľadniť preskúmanie dôvodov, prečo neboli v jednotlivých územných celkoch splnené súčasné ciele.

8.

Vyzdvihuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri implementácii európskych právnych predpisov v tejto oblasti, budovaní a financovaní zariadení na spracovanie a skladovanie odpadu a prevádzkovom riadení tokov. Optimálne nakladanie s odpadom je v súčasnosti jedným z najväčších problémov, ktorému sú miestne a regionálne orgány vystavené. VR preto žiada, aby bol zapojený do všetkých fáz prípravy politických opatrení, ktoré budú v tejto oblasti prijaté.

9.

Zdôrazňuje, že jednou z piatich priorít pracovného programu VR pre subsidiaritu na rok 2013 je zhodnotenie politiky EÚ v oblasti odpadu, čím VR demonštruje vôľu posilniť účasť miestnych a regionálnych orgánov na vypracovaní nových cieľov, ktoré by mali sledovať. VR v tejto súvislosti žiada, aby EÚ miestnym a regionálnym orgánov zabezpečila takú mieru zapojenia a spolupráce, ktorá bude v plnom rozsahu dodržiavať zásadu subsidiarity. VR uskutočnil konzultácie so svojou expertnou skupinou pre subsidiaritu a s partnermi siete na monitorovanie subsidiarity týkajúce sa subsidiarity v súvislosti s revíziou právnych predpisov EÚ v oblasti odpadu.

10.

Poznamenáva, že pri prijatí nových cieľov sa musí dodržať zásada proporcionality. Žiada EÚ, aby dodržiavala zásadu predchádzania škodám a pamätala na možný dosah nových opatrení na miestne a regionálne orgány, ich rozpočty, administratívne a prevádzkové kapacity. Osobitná pozornosť sa musí venovať uskutočniteľnosti budúcich politík v prípade najmenej výkonných členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov. Konečné ciele bude možné dosiahnuť iba vtedy, ak sa príjmu správne vyvážené strednodobé ciele a miestnym a regionálnym orgánom sa poskytne určitá prevádzková flexibilita. V tejto súvislosti bude treba zohľadniť geografické, demografické a sociálno-ekonomické osobitosti.

11.

Odporúča, aby základom revízie cieľov bol princíp blízkosti. Tento princíp sa bude chápať v miestnom a medzinárodnom zmysle: budúce právne predpisy musia predovšetkým podporiť zachovanie a rozvoj činností spojených s nakladaním odpadu na území EÚ. Žiada, aby sa zabezpečilo, že revíziou cieľov sa neohrozí konkurencieschopnosť ani rovnosť príležitostí verejných a súkromných subjektov pôsobiacich v tomto sektore, ale sa podporí jeho hospodárska činnosť v rámci EÚ.

12.

Odporúča prijať v rámci EÚ jedinú metódu výpočtu odpadu, ktorá bude účinná a transparentná a ktorá umožní racionalizáciu cieľov a porovnanie stavu a dosiahnutého pokroku. Pri prijímaní tejto metódy je potrebné zohľadniť miestne špecifiká jednotlivých členských štátov. Požaduje predovšetkým, aby terajšie štyri metódy výpočtu pre ciele pre odpad z domácností a podobný odpad stanovené v rámcovej smernici o odpadoch (8) boli nahradené jednou, transparentnou, spoľahlivou a ambicióznou metódou výpočtu.

13.

Žiada, aby sa vypracoval európsky slovník, ktorý bude obsahovať presné a úplné odborné termíny vzťahujúce sa na odpad, spôsoby jeho spracovania, druhotného použitia, recyklácie a zhodnotenia, štruktúry a zariadenia, ako i na subjekty pôsobiace v tomto sektore.

14.

Nabáda, aby sa vytvorila európska nomenklatúra odpadu, ktorá bude zahŕňať celý tok odpadu, čo umožní vytvoriť nespochybniteľnú kategorizáciu v rámci hierarchie odpadového hospodárstva.

15.

Odporúča, aby sa ciele oddelili a aby sa v rámci celkových cieľov, ktoré budú stanovené pre každú úroveň hierarchie odpadového hospodárstva, prijali odlišné ciele podľa druhu odpadových tokov a materiálov, ktoré sa budú spracúvať.

16.

Vyzýva na prijatie osobitných cieľov pre kritické materiály, ktoré sú dôležité pre hospodárstvo a ktorých zachytávanie nebude možné výlučne prostredníctvom osobitných cieľov týkajúcich sa odpadových tokov.

17.

Žiada, aby sa prijala zásada, podľa ktorej budú jednotlivé druhy odpadu automaticky presunuté do najvyššej úrovne hierarchie, ktorá im bude dostupná. Pri kategorizácii odpadových tokov v rámci hierarchie odpadového hospodárstva sa musí uprednostniť typ materiálov obsiahnutých v odpadových tokoch pred druhom odpadu.

18.

Praje si, aby EÚ prioritne financovala činnosti spadajúce do najvyšších úrovní hierarchie odpadového hospodárstva. Poskytnutie dotácií projektom spadajúcim do nižších úrovní by malo byť podmienené zavedením všetkých opatrení nevyhnutných pre splnenie cieľov stanovených pre vyššie stupne.

19.

Konštatuje, že nakladanie s odpadom umožňuje iba čiastočne zmierniť dosah na životné prostredie. Preto je dôležité podporovať udržateľné nakladanie s odpadom, ktoré bude viesť k nahradeniu prírodných zdrojov materiálmi vyrobenými z odpadu. Predchádzanie vzniku odpadu je naďalej prvým a hlavným spôsobom, ktorý umožňuje zmierniť záťaž na životné prostredie.

20.

Zdôrazňuje, že vďaka lepšiemu predchádzaniu vzniku odpadu, ako i riadnemu dodržiavaniu zásady „znečisťovateľ platí“, bude možné obmedziť finančnú a organizačnú záťaž miestnych a regionálnych orgánov spojenú s nakladaním s odpadom.

21.

Žiada, aby sa sprísnili požiadavky v oblasti predchádzania vzniku odpadu. Na základe najlepších súčasných výsledkov by sa mali prijať ambiciózne a záväzné ciele. Do roku 2020 by sa preto malo znížiť množstvo komunálneho odpadu na jednu osobu o 10 % v porovnaní s úrovňami zaznamenanými v roku 2010. V prípade, že je celkový cieľ zníženia odpadu v rámci novej smernice v rozpore s cieľom zníženia odpadu na osobu, mal by sa uprednostniť prvý z nich.

22.

Vyzýva, aby sa prijali opatrenia na zníženie plytvania potravinami a odpadom z obalov a aby sa zároveň hľadali aj ďalšie možnosti poskytnúť potraviny, ktoré sú ešte vhodné na spotrebu, rodinám odkázaným na pomoc a rodinám v hmotnej núdzi. V rámci týchto opatrení by sa mala propagovať lepšia informovanosť spotrebiteľov o dátume spotreby a konečnej použiteľnosti výrobkov, ich uhlíkovej stope, ako aj o environmentálnych výhodách opätovne použiteľných obalov. Mala by sa uskutočňovať osveta občanov o potrebe prispôsobiť množstvo kupovaných potravín skutočným potrebám a o tom, ako treba druh obalu vedome zohľadniť pri rozhodovaní o kúpe tovaru. Okrem toho by sa téma znižovania plytvania potravinami mala stať súčasťou odbornej prípravy v oblasti výroby, spracovania, gastronómie a obchodu.

23.

Konštatuje, že zásada rozšírenej zodpovednosti výrobcov alebo dovozcov je v určitých prípadoch účinným nástrojom politiky zameranej na predchádzanie vzniku odpadu. Okrem systematizácie zberu použitých výrobkov účinným spôsobom vedie výrobcov a dovozcov k tomu, aby zmenili koncepciu výrobkov na účely zlepšenia ich environmentálnej efektívnosti a ekodizajnu.

24.

Uznáva, že v dôsledku rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov znášajú náklady koneční spotrebitelia, pričom zisky sa neinvestujú do odpadového hospodárstva. Žiada, aby sa prostriedky získané zo zavedenia a z kontroly opatrení prijatých v tejto súvislosti venovali na financovanie zariadení určených na triedenie, prípravu na druhotné použitie, čistenie a recyklovanie odpadu.

25.

Požaduje začlenenie zásady dozoru nad výrobkami do právnych predpisov EÚ o odpadoch, aby mali predajcovia väčšiu zodpovednosť za zber a návrat výrobkov výrobcom.

26.

Požaduje, aby členské štáty zaviedli referenčné hodnoty pre bežne používané výrobky, pri ktorých sa predpokladá opotrebovanie, pričom by sa mala zohľadniť životnosť, opraviteľnosť a opätovná použiteľnosť. Tieto údaje by mali byť použité v priebehu piatich rokov na stanovenie minimálnych noriem. Výrobcovia by mali byť povinní predávať výrobky s predĺženou zárukou a ponúkať náhradné diely potrebné na opravu. Podporovať by sa mali podniky, ktoré dodávajú spotrebiteľské výrobky, ako sú veľké domáce spotrebiče, skôr formou služby než predaja, pretože by sa tým zvýšil dopyt po výrobkoch s dlhou životnosťou a možnosťou opravy.

27.

Chcel by, aby sa sprísnili právne predpisy v oblasti ekodizajnu v záujme optimalizovania postupov demontáže, čistenia, recyklácie a zhodnotenia odpadu už v štádiu navrhnutia výrobkov. Prijatie najvyšších noriem v tejto oblasti by umožnilo zaradiť niektoré druhy odpadu do vyšších úrovní hierarchie.

28.

Súhlasí s väčšou podporou výskumu a vývoju zo strany EÚ v sektore ekodizajnu prostredníctvom štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskej investičnej banky. Musí sa pritom postupovať opatrnejšie, aby sa predišlo prípadným narušeniam hospodárskej súťaže, ku ktorým by mohlo dôjsť v dôsledku prijatia nových noriem.

29.

Žiada, aby členským štátom boli stanovené minimálne, záväzné, kvantitatívne a oddelené ciele pre každú kategóriu odpadu definovaného ako opätovne použiteľného s prihliadnutím na mieru dodržiavania súčasných cieľov v celej EÚ.

30.

Poukazuje na potenciál, ktorý predstavuje druhotné použitie a príprava na druhotné použitie odpadu v rozvoji obehového hospodárstva. Mali by sa prijať opatrenia v podobe uľahčenia prístupu k tokom odpadu, finančnej pomoci alebo vypracovania hospodárskeho a obchodného projektu na podporu subjektov, ktoré rozvíjajú činnosti v tomto sektore.

31.

Odporúča, aby sa do prípravy budúcich právnych predpisov EÚ v oblasti druhotného použitia a prípravy na druhotné použitie odpadu prizvali subjekty sociálneho hospodárstva.

32.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek progresívnemu zvýšeniu objemu recyklovaného odpadu a jeho energetického zhodnotenia sa naďalej skládkuje alebo spaľuje veľký objem recyklovaného alebo zhodnocovateľného materiálu v zariadeniach s nízkou energetickou účinnosťou. Budúce právne predpisy by sa mali zamerať na zlepšenie využívania zdrojov obsiahnutých v odpade.

33.

Vyslovuje sa za to, aby sa preskúmali možnosti, ako do roku 2025 zvýšiť súčasný povinný cieľ v oblasti recyklácie tuhého komunálneho odpadu na 70 % s prihliadnutím na dodržiavanie súčasných cieľov v celej EÚ (9). V rámci celkového priemerného cieľa EÚ by sa malo rokovať s členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi, najmä s tými najmenej pokročilými, o strednodobých cieľoch a prechodných obdobiach.

34.

Predpokladá, že v dôsledku zvýšenia všeobecných cieľov sa časť tokov odpadu určeného na spálenie alebo skládkovanie presmeruje na recykláciu. Zvýšenie objemu odpadu určeného na recykláciu si vyžiada vybudovanie nových zariadení a nové investície do tohto sektora. Miestne a regionálne orgány, ktoré sú v prevažnej miere zodpovedné za prevádzku nakladania s odpadom, musia mať v prípade potreby možnosť získať logistickú a finančnú podporu. Zároveň by sa malo podporovať zachovanie surovín a druhotné použitie materiálov.

35.

Opätovne žiada, aby EÚ disponovala právnym rámcom, pokiaľ ide o cieľ týkajúci sa recyklácie organického odpadu v rámci revidovanej rámcovej smernice o odpade. Uvedený rámec by umožnil podporovať tento sektor a stanoviť kvantitatívne ciele, a zároveň by každému členskému štátu a miestnym a regionálnym orgánom ponechal voľnosť pri spolupráci a organizovaní recyklácie v závislosti od svojich konkrétnych potrieb.

36.

Vyzýva, aby sa predchádzaniu vzniku organického odpadu venovala osobitná pozornosť. Miestne a regionálne orgány by sa mali podporovať v tom, aby prijali opatrenia uľahčujúce ekologické záhradkárstvo a individuálne kompostovanie a disponovali vlastnými kapacitami na skladovanie a spracovanie organického odpadu.

37.

Vyslovuje sa za optimalizáciu recyklácie organického odpadu a presadzuje zákaz skládkovania, ako i obmedzenie spaľovania tohto odpadu. Považuje za nevyhnutné, aby sa na európskej úrovni harmonizovali požiadavky týkajúce sa kvality kompostu a stanovili systémy zaručujúce kvalitu pre výstupné produkty, ktoré by zabezpečili vysokú úroveň ochrany životného prostredia.

38.

Zasadzuje sa za prijatie cieľov v oblasti recyklácie týkajúcich sa priemyselného odpadu. Tieto ciele by sa mohli určiť podľa odpadu a nie v závislosti od druhu výrobku a mali by byť rovnako ambiciózne ako ciele stanovené pre odpad z domácností.

39.

Upozorňuje na skutočnosť, že začlenením priemyselného odpadu do toku určeného na recykláciu sa výrazne zaťažia miestne a regionálne orgány. Bude potrebné zabezpečiť, aby boli týmto orgánom poskytnuté nevyhnutné prostriedky na plnenie ich úloh. Z tohto dôvodu bude nevyhnutné, aby sa vo všetkých členských štátoch v plnej miere uplatňovala zásada „znečisťovateľ platí“.

40.

Zdôrazňuje potrebu prijať najprísnejšie spoločné regulačné normy v oblasti triedenia a čistenia odpadu, nielen pokiaľ ide o domácnosti a priemysel, ale tiež o samotné triediace strediská. Do roku 2020 by sa malo triediť 100 % odpadu. Výbor sa navyše domnieva, že pre členské štáty a miestne a regionálne orgány, ktoré ešte nedosiahli uspokojujúci pokrok v oblasti recyklácie odpadu, by bolo vhodné stanoviť a dohodnúť s nimi strednodobé ciele a prechodné obdobia. Odporúča, aby sa zároveň so zvýšením cieľov týkajúcich sa zberu a triedenia odpadu stanovili primerané finančné prostriedky a posilnili kontrolné opatrenia.

41.

Podporuje žiadosť Európskeho parlamentu (10), aby Európska komisia navrhla zákaz spaľovania recyklovateľného a biologického odpadu do roku 2020, okrem tých zariadení, ktoré majú veľmi vysoký stupeň účinnosti pri výrobe tepla, kombinovanej výrobe tepla a elektriny alebo kogenerácii, pričom by sa zohľadňovali fyzikálno-chemické vlastnosti odpadu.

42.

Znepokojuje ho skutočnosť, že spaľovne, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke v niektorých členských štátoch, by mohli spaľovať väčšie množstvo nerecyklovateľného odpadu, než je celkové množstvo odpadu v týchto členských štátoch. Táto situácia môže viesť k tomu, že do spaľovní budú smerovať toky odpadu, ktoré by mohli byť recyklované alebo opätovne použité.

43.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty neinvestovali dostatočne do predchádzania vzniku, triedenia a recyklácie odpadu, aby zachovali niektoré nadbytočné spaľovne alebo spaľovne s nadmernou kapacitou.

44.

Žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala preskúmaniu akýchkoľvek budúcich investícií do zariadení na spaľovanie alebo energetické zhodnocovanie odpadu alebo akéhokoľvek budúceho financovania týchto zariadení. Prostriedky zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu by sa mali vyčleniť na takéto projekty iba vtedy, ak vo všetkých smeroch rešpektujú nakladanie s odpadom zahŕňajúce postačujúce zariadenia, ktoré vopred zabezpečia triedenie, čistenie a recykláciu zozbieraného odpadu.

45.

Praje si, aby sa na zariadenia určené na energetické zhodnocovanie odpadu vzťahovali najvyššie normy v oblasti využitia tepla, výroby energie a znižovania emisií CO2 a spätného získavania a využitia škvary. Tieto dynamické a spoločné normy by sa mali stanoviť na úrovni EÚ.

46.

Žiada, aby sa do roku 2020 zakázali skládky organického alebo biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa môže opätovne použiť, úplne alebo čiastočne recyklovať, alebo ktorý má výhrevnú hodnotu. Celkovým cieľom by mohlo byť 5 % alebo menej odpadu akéhokoľvek pôvodu alebo druhu určeného pre skládky.

47.

Konštatuje, že zvýšenie poplatkov za tonu odpadu určeného na skládkovanie bude účinným nástrojom na zníženie množstva odpadu a uľahčenie presmerovania tokov odpadu do vyšších stupňov hierarchie. Ceny by mali byť stanovené v závislosti od ich účinnosti. EÚ by mohla zvážiť možnosť stanovením minimálnych noriem zharmonizovať tieto ceny, aby sa predišlo narušeniam vo fungovaní tohto sektora.

48.

Je za to, aby sa preskúmali možnosti, ako zvýšiť ciele týkajúce sa recyklácie odpadu zo všetkých plastových obalov na 70 % a ciele týkajúce sa recyklácie sklených obalov, kovových obalov, papierových a lepenkových obalov a drevených obalov na 80 % s prihliadnutím na mieru dodržiavania súčasných cieľov v celej EÚ (11). V rámci celkového priemerného cieľa EÚ by sa malo rokovať s členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi, najmä s tými najmenej pokročilými, o strednodobých cieľoch a prechodných obdobiach, ktoré by sa im mali následne stanoviť.

49.

Konštatuje, že zásada rozšírenej zodpovednosti výrobcov alebo dovozcov je účinným nástrojom politiky zameranej na predchádzanie vzniku odpadu z obalov. Povinné zhodnocovanie samotnými výrobcami alebo dovozcami alebo prostredníctvom prevádzkovateľov by sa mohlo ukázať ako nevyhnutné pre dosiahnutie väčšej zodpovednosti výrobcov alebo dovozcov.

50.

Žiada, aby budúce právne predpisy vychádzali zo spoločných zásad, akými je integrované nakladanie s tokmi odpadu, uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, transparentnosť prevádzkového nakladania s odpadom, financovania, nákladov, platných daňových opatrení, kontroly, vysledovateľnosti a zohľadnenie úlohy miestnych a regionálnych orgánov a orgánov, ktoré zabezpečujú spoluprácu medzi nimi. Transparentné schémy implementácie právnych predpisov EÚ umožnia porovnanie stavu, hodnotenie jednotlivých postupov a postupné vytvorenie spoločného základu vzájomných osvedčených postupov.

51.

Žiada, aby súčasťou stanovenia ambicióznych cieľov do roku 2020 bolo prijatie pracovného plánu, ktorý sa dohodne s každým členským štátom a prípadne s príslušnými miestnymi a regionálnymi orgánmi. Tieto plány by mali obsahovať predbežný harmonogram a strednodobé ciele prispôsobené jednotlivým druhom odpadu a úrovni hierarchie odpadového hospodárstva, ktoré by mohli byť dosiahnuté v danom členskom štáte v dlhšom časovom horizonte, než stanovuje celkový priemerný cieľ EÚ. Takéto opatrenie by subjektom, ktoré najviac zaostávajú, zabezpečilo vyrovnať rozdiely a zároveň by sa tým podporila snaha najvýkonnejších subjektov.

52.

Odporúča, aby sa všetky politické opatrenia prijaté EÚ v oblasti nakladania s odpadom a jeho spracovania riadili všeobecnou zásadou blízkosti. Podľa tejto zásady by programy odpadového hospodárstva mali umožniť spracovanie odpadu najbližšie k miestu jeho vzniku, hoci sa očakáva, že dopravu odpadu v terajšom rámci EÚ bude potrebné zachovať vtedy, keď miestne riešenie nie je praktické. Povolené ročné kapacity na spracovanie alebo skladovanie by mali byť preto prioritne vyhradené pre miestnu a regionálnu výrobu. Zároveň odporúča, aby prípadné zúčastnené strany pôsobiace vo verejnom alebo v súkromnom sektore v oblasti nakladania s odpadom boli miestne subjekty, vďaka čomu sa zmierni zaťaženie životného prostredia spôsobené prepravou odpadu a umožní sa vytváranie nových pracovných miest na miestnej úrovni. Tento posun k cyklickejšiemu hospodárstvu by mal byť vyjadrený prostredníctvom realistických harmonogramov, aby sa tak umožnil rozvoj infraštruktúry a plánovanie.

53.

Žiada, aby sa vytvorili mechanizmy koordinácie a spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi najmä na cezhraničnej úrovni. EÚ by mala podporovať a starať sa o vytváranie regionálnych pólov v oblasti nakladania s odpadom a jeho spracovania, aby sa umožnila racionalizácia riadenia tokov odpadu a optimálne využívanie zariadení a zdrojov dostupných v tomto sektore.

54.

Zdôrazňuje, že podmienkou poskytnutia dotácií z prostriedkov EÚ musí byť schválenie programov odpadového hospodárstva predložených členskými štátmi Európskou úniou, aby sa zabezpečil súlad uskutočňovaných politík a aby sa predišlo nepotrebným investíciám, či dokonca kontraproduktívnych investíciám. Investície by mali byť v súlade s cieľmi stanovenými v programoch odpadového hospodárstva.

55.

Žiada, aby sa subjekty a zariadenia, ktoré tvoria cezhraničný regionálny pól, mohli zohľadniť pri uskutočňovaní a hodnotení národného programu odpadového hospodárstva členského štátu, na území ktorého sa nachádza časť týchto subjektov a zariadení.

56.

Podporuje myšlienku vytvoriť európsku informačnú platformu, ktorá bude zhromažďovať osvedčené postupy v oblasti predchádzania vzniku odpadu a nakladania s ním uplatňované v EÚ, či dokonca mimo nej. Táto platforma by mala uplatňovať prístup založený na regionálnej spolupráci, v rámci ktorej by miestne a regionálne orgány, pokiaľ by prejavili záujem, mohli spolupracovať so svojimi cezhraničnými susedmi. Takáto platforma by uľahčila výmenu informácií, ako i postupné zavádzanie spoločných osvedčených postupov na úrovni EÚ.