12.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/65

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 26 až 110 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (COM(2008)0727), ktorý predložila Komisia,

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií (COM(2012)0631) a ktorý predložila Komisia,

—

so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2011)0121), ktorý predložila Komisia,

—

so zreteľom na návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (COM(2011)0169) a ktorý predložila Komisia,

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 11. septembra 2012 o daniach z príjmov právnických osôb: o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov (prepracované znenie) (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. júna 2012 o konkrétnych spôsoboch posilnenia boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom aj vo vzťahu k tretím krajinám (COM(2012)0351),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012 s názvom Akčný plán Komisie na posilnenie boja proti daňovým podvodom a únikom (COM(2012)0722),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 6. decembra 2012 o agresívnom daňovom plánovaní (C(2012)8806),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 6. decembra 2012 v súvislosti s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach (C(2012)8805),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2012 o posilnení jednotného trhu odstránením cezhraničných daňových prekážok pre osobné automobily (COM(2012)0756),

—

so zreteľom na návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje akčný program pre dane v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) (COM(2012)0465), ktorý predložila Komisia,

—

so zreteľom na správu Komisie o verejných financiách v hospodárskej a menovej únii (European Economy č. 4/2012),

—

so zreteľom na svoju správu zo 16. januára 2013 o verejných financiách v HMÚ – 2011 a 2012 (2),

—

so zreteľom na správu Komisie o daňových reformách v členských štátoch EÚ (European Economy č. 6/2012),

—

so zreteľom na správu „Current Tax Agenda 2012“(Aktuálny program zdaňovania na rok 2012) (3),

—

so zreteľom na správu OECD s názvom Riešenie narúšania daňových základov a presun zisku (Addressing Base Erosion and Profit Shifting) (4),

—

so zreteľom na správu Deutsche Bank z 5. októbra 2012 o dôsledkoch systémov zdaňovania pre hospodársky rast v Európe (5),

—

so zreteľom na stratégiu Európa 2020 (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na závery Rady Ecofin z 10. júla 2012 (6),

—

so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2013 vypracovaný Komisiou (COM(2012)0750),

—

so zreteľom na závery Rady z 12. februára 2013 o správe o mechanizme varovania 2013 (7),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 29. júna, 19. októbra a 14. decembra 2012,

—

so zreteľom na záverečné vyhlásenie zo stretnutia ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20, ktoré sa konalo 15. – 16. februára 2013 v Moskve (8),

—

so zreteľom na pracovný program írskeho predsedníctva Rady,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0154/2013),

A.

keďže vyhliadky ekonomík v EÚ na hospodársky rast a rast zamestnanosti sú v blízkej budúcnosti skromné až negatívne, a to v mnohých prípadoch z dôvodu toho, že v rámci súčasných politík sa nevenuje dostatočná pozornosť investíciám, konkurencieschopnosti, zamestnanosti a spravodlivému a efektívnemu daňovému systému; keďže eurozóna sa ako celok v súčasnosti nachádza v druhej fáze recesie;

B.

keďže od vypuknutia nedávnej dlhovej krízy sa štruktúra daňových príjmov v niekoľkých členských štátoch dosť výrazne zmenila a je veľmi ťažké rozpoznať súvisiace štrukturálne a cyklické účinky tejto zmeny; keďže pri vypracúvaní daňovej politiky by mali byť v plnej miere zohľadnené zásady subsidiarity a viacúrovňového riadenia, a to v súlade s náležitými právnymi predpismi členských štátov;

C.

keďže s dôvodu krízy, ktorá odhalila štrukturálne nedostatky niektorých ekonomík EÚ a ktorá naďalej poškodzuje potenciál hospodárskeho rastu v EÚ, prekonávajú členské štáty problémy spojené s nutnosťou vyrovnať svoje rozpočty a zároveň presadzovať hospodársky rast a zamestnanosť;

D.

keďže od prelomu tisícročia možno pozorovať v EÚ tendenciu smerom k rozvoju daňového systému, ktorý sa viac zameriava na rast;

E.

keďže daňové systémy v EÚ majú byť priaznivé z hľadiska podnikov tak, aby sa posilnila ich schopnosť vytvárať rast a zamestnanosť;

F.

keďže v prostredí pomalého rastu a recesie vytvára neskoré vrátenie daňových preddavkov ďalšie problémy s likviditou podnikov;

G.

keďže dôsledky krízy by sa mali zmierniť pomocou daňovej politiky, ktorá bude zlučiteľná s cieľmi stratégie EÚ 2020, čo by malo byť prioritou;

H.

keďže je potrebné obnoviť dôveryhodnosť rozpočtových politík a znížiť štátny dlh, z čoho plynie potreba upraviť rozpočtové výdavky, zaviesť štrukturálne reformy podporujúce rast a zároveň zlepšiť metódy výberu daní upraviť isté dane, pričom treba prípadne dbať na uprednostnenie kapitálových daní, zdanenia činností poškodzujúcich životné prostredie a niektorých druhov spotreby pred zdanením práce;

I.

keďže inteligentný a aktívny rozvoj politiky v oblasti ekologického zdaňovania je zásadným kľúčom na vykonávanie zásady „znečisťovateľ platí“, na posilňovanie rastu a zabezpečenie udržateľných vyhliadok rastu;

1.

poznamenáva, že daňová politika zostáva vnútroštátnou právomocou a že z toho dôvodu je treba rešpektovať rozdielne daňové systémy členských štátov; poznamenáva, že prenos právomocí v daňovej oblasti z vnútroštátnej úrovne na úroveň Únie si vyžaduje zmenu zmluvy, na čo je zase potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov; poznamenáva však tiež, že toto nevylučuje efektívnu koordináciu daňových pravidiel na európskej úrovni; zdôrazňuje, že pri vypracúvaní daňovej politiky by mali byť v plnej miere zohľadnené zásady subsidiarity a viacúrovňového riadenia, a to v súlade s náležitými právnymi predpismi členských štátov;

2.

poznamenáva, že optimálna koncepcia daňových systémov závisí od množstva faktorov, a preto je v každej krajine odlišná; preto zdôrazňuje, že v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom časovom horizonte je potrebné náležité plánovanie a úprava daňových politík;

3.

zdôrazňuje, že v oblasti koordinácie daňových politík boli dosiahnuté zlepšenia, ale poukazuje na to, že občania a podniky EÚ zapájajúce sa do cezhraničných činností stále čelia značným nákladom, administratívnej záťaži a právnym medzerám, ktoré treba čo najskôr odstrániť, aby sa im umožnilo v plnej miere vyťažiť z výhod jednotného trhu;

4.

poznamenáva, že spravodlivá a zdravá hospodárska súťaž medzi jednotlivými daňovými systémami na jednotnom trhu má povzbudzujúci vplyv na európske ekonomiky; na druhej strane zdôrazňuje, že škodlivá daňová súťaž má nepriaznivý hospodársky účinok; so zreteľom na správu OECD s názvom Riešenie narúšania daňových základov a presun zisku (Addressing Base Erosion and Profit Shifting) prízvukuje, že sú nevyhnutné funkčné inštitúcie opierajúce sa o zdravý a spravodlivý právny a administratívny rámec;

5.

poznamenáva, že okrem zabezpečovania súladu s udržateľnými fiškálnymi politikami je v záujme dosiahnutia hospodárskej rovnováhy potrebné vykonávať opatrenia vedúce k rastu, akými sú boj proti daňovým podvodom a únikom, posun zdaňovania smerom k väčšej podpore rastu a zmysluplné daňové úľavy pre samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj pre malé a stredné podniky, najmä s cieľom presadzovať inovácie a činnosti v oblasti rozvoja a výskumu;

6.

zdôrazňuje, že vytvorenie jasného, predvídateľného, transparentného a stabilného daňového prostredia v rámci jednotného trhu je v záujme podnikov a občanov, pretože nedostatočná transparentnosť v oblasti daňových predpisov je prekážkou cezhraničnej činnosti a domácich a zahraničných investícií v EÚ; odporúča, aby jednotlivci a podniky mali vo všetkých členských štátoch k dispozícii väčšie množstvo kvalitnejších informácií o daňových pravidlách, požiadavkách a predpisoch;

7.

odporúča, aby členské štáty postupovali pri úprave existujúcich daní a zavádzaní nových daní opatrne a zabezpečili pritom, aby sa neohrozil rast a aby občania a podnikateľský sektor mali dostatočný čas a príslušné prostriedky na to, aby sa pripravili pred vstupom nových fiškálnych opatrení do platnosti;

8.

vyjadruje znepokojenie nad dôsledkami, ktoré by mohol mať trend zaznamenaný v mnohých členských štátoch spočívajúci v posune k väčšiemu zdaneniu spotreby na sociálne nerovnosti; vyzýva členské štáty, aby tomuto potenciálnemu problému venovali pozornosť a starostlivo posúdili negatívne dôsledky narušenia progresivity daňového systému ako celku; je presvedčený, že systém DPH by mal byť do istej miery pružný, aby na niektoré kategórie produktov, a to v riadne opodstatnených prípadoch v súlade so smernicou o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktoré súvisia s kultúrou alebo so základnými potrebami, bolo možné ukladať nižšie daňové sadzby, ako je bežné;

9.

chápe, že na to, aby sa rozpočet EÚ stal užitočným nástrojom na posilnenie rastu, sú nevyhnutné vlastné zdroje, ktoré Komisii umožnia pri vypracúvaní návrhov viac autonómie;

10.

poznamenáva, že hospodársky rozvoj závisí od faktorov, ako sú práca, kapitál, technologický pokrok a efektívnosť využívania zdrojov a produktivita, a že daňová politika by sa mala týmto trom faktorom v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte prispôsobovať; zdôrazňuje preto, že na tento účel je dôležité prijímať spoločné rozhodnutia;

11.

poznamenáva, že daňová politika by mala byť formulovaná s cieľom posilniť hospodárstvo, okrem iného budovaním daňových štruktúr, ktoré z dlhodobého hľadiska stimulujú celkový dopyt, uľahčujú činnosti zamerané na vývoz, podnecujú tvorbu pracovných miest a presadzujú udržateľný rozvoj;

12.

predpokladá, že zvyšovanie daní v niektorých oblastiach, napríklad spotrebné dane, by mohli mať istý pozitívny účinok tým, že by vytvorili ďalšie zdroje, a tým by prospeli reálnemu hospodárstvu;

13.

zdôrazňuje, že poskytovanie daňových stimulov pre výskum a vývoj pravdepodobne bude z dlhodobého hľadiska prínosné v podobe rastu a tvorby pracovných miest v ekonomikách založených na znalostiach, najmä vtedy, ak budú súčasťou vyváženej celoplošnej stratégie v oblasti zdaňovania; nazdáva sa, že by sa to malo zohľadniť na európskej a vnútroštátnej úrovni;

14.

uznáva, že ďalšie príjmy pre členské štáty by skôr než zvyšovanie daňových sadzieb alebo zavádzanie nových daní mohlo vytvoriť rozšírenie už existujúcej daňovej základne;

15.

pripomína, že zníženie daní by malo vychádzať zo stabilnej a zodpovedne plánovanej fiškálnej politiky, ktorú budú sprevádzať opatrenia zamerané na zvyšovanie konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti, pričom v žiadnom prípade nesmie dôjsť k ohrozeniu udržateľnosti verejných financií;

16.

nazdáva sa, že je na základe dôkladnej analýzy potrebné vytvoriť celoeurópsky informačný systém, ktorý bude slúžiť nielen na harmonizáciu rozličných daňových štruktúr, ale na uľahčenie ich koordinácie sústavným a transparentným spôsobom, pričom sa budú sledovať obmedzenia a zvýšenia zaznamenané v každej štruktúry;

17.

konštatuje, že pre fungovanie takéhoto systému by bol dobrým základom rámec európskeho semestra, pretože súbežne s inými osobitnými makroekonomickými opatreniami by sa mohol poskytnúť dobrý prehľad o jednotlivých daňových politikách rozličných členských štátov, pričom by sa v plnej miere zohľadňovali všeobecné hospodárske predpovede, všeobecné zásady a budúce perspektívy príslušných členských štátov a spoločné európske ciele; v tejto súvislosti povzbudzuje Komisiu a členské štáty k tomu, aby do európskeho semestra začlenili stratégiu zameranú na obmedzenie medzier v daňových príjmoch;

18.

berie na vedomie posilnenú spoluprácu v otázkach dane z finančných transakcií (DFT), ktorá má byť zavedená v jedenástich členských štátoch spolu predstavujúcich dve tretiny HDP EÚ;

19.

zdôrazňuje, že v krajinách, v ktorých sú náklady na prácu v porovnaní s produktivitou vysoké a v ktorých je preto znevýhodnená tvorba pracovných miest, by sa mohli preskúmať možné daňové opatrenia na zníženie týchto nákladov a/alebo zvýšenie produktivity, pričom treba vyvíjať rozhodné úsilie o zvýšenie produktivity; podčiarkuje, že daňové reformy musia slúžiť na podporu účasti na trhu práce s cieľom zvýšiť ponuku pracovnej sily a presadzovať inkulzívnosť; v tomto smere zdôrazňuje, že by sa mali vždy v plnej miere dodržiavať práva pracujúcich a úlohy sociálnych partnerov;

20.

víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa vytvorenia jednotných usmernení pre výpočet daní z príjmov právnických osôb; vyzýva členské štáty, aby odsúhlasili a začali uplatňovať spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb; zdôrazňuje, že ako hlavný referenčný bod v tejto súvislosti by sa mala používať pozícia Parlamentu;

21.

zdôrazňuje, že v oblasti zmierňovania a odstraňovania daňových prekážok brániacich cezhraničným aktivitám na jednotnom trhu existuje značný potenciál rozvoja; zdôrazňuje, že kľúčovými faktormi na zabezpečenie úplného využitia tohto potenciálu je revízia smernice o DPH, práca na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb a rozvoj administratívnej spolupráce v daňovej oblasti;

22.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne prijala opatrenia na posilnenie transparentnosti a regulácie v oblasti registrov spoločností a registrov koncernov a nadácií;

23.

vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s vnútroštátnymi daňovými orgánmi v plnej miere podporili iniciatívy Komisie, zamerané na potlačenie fiškálnych prekážok súvisiacich s cezhraničnými činnosťami, a pomohli tak ďalšej koordinácii a spolupráci v tejto oblasti; povzbudzuje členské štáty, aby naplno využili potenciál programov Fiscalis a Customs; vyzýva Komisiu, aby identifikovala ďalšie oblasti, v ktorých by sa mohli zlepšiť právne predpisy EÚ a administratívna spolupráca medzi členskými štátmi s cieľom obmedziť daňové podvody a agresívne daňové plánovanie;

24.

vyzýva členské štáty, aby boli v prostredí pomalého rastu alebo recesie veľmi obozretné a aby zabránili oneskorenému vracaniu daňových preddavkov, pretože to by mohlo viesť k ďalším problémom s likviditou, najmä v MSP;

25.

vyzýva členské štáty, aby podstatne zdokonalili svoje kapacity pre daňový dohľad, kontrolu a výber daní, čím vytvoria ďalšie zdroje na podporu rastu a pracovných miest, ako sa ustanovuje v stratégii EÚ 2020; zdôrazňuje, že by sa mali transparentným spôsobom zostaviť vnútroštátne osvedčené postupy zefektívnenia daňovej správy – prioritne v európskom kódexe osvedčených postupov v rámci celoeurópskeho systému daňových informácií – a mali by sa starostlivo zohľadňovať vyjadruje znepokojenie nad tendenciou viacerých členských štátov znižovať stavy zamestnancov a ďalšie zdroje v rámci daňových úradov a podobných orgánov; zdôrazňuje, že by to mohlo viesť k oslabeniu schopnosti poskytovať podnikom a jednotlivcom regulárne a efektívne služby a bojovať proti daňovým podvodom a únikom; vzhľadom na to naliehavo vyzýva členské štáty, aby pre svoje vnútroštátne daňové správy a orgány daňového auditu vyčlenili primerané finančné a ľudské zdroje;

26.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoju administratívnu spoluprácu v oblasti priamych daní;

27.

opätovne vyzýva Komisiu, aby poskytla väčšie rozpočtové zdroje a viac zamestnancov pre GR TAXUD na pomoc pri vypracúvaní politík EÚ a návrhov týkajúcich sa dvojitého nezdanenia, daňových únikov a podvodov;

28.

víta oznámenie Komisie s názvom Akčný plán Komisie na posilnenie boja proti daňovým podvodom a únikom, ako aj jej odporúčania v súvislosti „s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach“ a o „agresívnom daňovom plánovaní“;

29.

vyzýva členské štáty, aby vyvíjali aktívne úsilie v súlade s oznámením a odporúčaniami Komisie tým, že prijmú okamžité a koordinované opatrenia proti daňovým podvodom, daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, agresívnemu daňovému plánovaniu a daňovým rajom, a zaručili tak spravodlivejšie rozdelenie ťarchy fiškálneho úsilia a zvýšené príjmy; nalieha na členské štáty, aby v záujme potláčania agresívnych praktík daňového plánovania urýchlene spomedzi mnohých konkrétnych opatrení, ktoré je potrebné v tejto súvislosti prijať, vykonali návrh Komisie na zavedenie všeobecného pravidla na zabránenie zneužitia a do svojich dohôd o dvojitom zdanení zahrnuli doložku, ktorá by zabránila dvojitému nezdaneniu;

30.

poznamenáva, že podľa odhadov EÚ každoročne prichádza o verejné príjmy vo výške 1 bilióna EUR v dôsledku daňových podvodov a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na zníženie medzier v daňových príjmoch aspoň na polovicu do roku 2020;

31.

zdôrazňuje, že zníženie miery podvodov a únikov by posilnilo potenciál rastu v ekonomike tým, že by sa ozdravili verejné financie – v dôsledku čoho by sa zvýšili verejné finančné prostriedky dostupné na podporu investícií a posilnenie európskeho sociálneho trhového hospodárstva – a súťaž medzi podnikmi by prebiehala v rámci čestných a rovných podmienok;

32.

naliehavo žiada členské štáty, aby sa zapojili do vážnych rokovaní a dokončili postupy súvisiace so všetkými prerokúvanými legislatívnymi návrhmi v oblastiach daňových podvodov, daňových únikov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam, agresívneho daňového plánovania a daňových rajov; okrem iného vyzýva členské štáty, aby uzavreli proces revízie a rozširovania pôsobnosti smernice o zdaňovaní úspor a aby v následnosti na správu Parlamentu bezodkladne prijali a uskutočnili návrh Komisie týkajúci sa mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH;

33.

víta v oblasti dane z príjmu právnických osôb intenzívnejšie medzinárodné úsilie zamerané na riešenie narúšania daňových základov a presunu zisku; považuje správu OECD na túto tému za kľúčový príspevok a očakáva následný akčný plán, ktorý má byť predložený tento rok v lete; očakáva, že ministri financií skupiny G20 potom, čo správu schválili na svojej nedávnej schôdzi v Moskve, prijmú odvážne a spoločné opatrenia vychádzajúce z tohto akčného plánu;

34.

zdôrazňuje v súlade s pevným presvedčením Komisie, že ekologické dane patria v relatívnom vyjadrení medzi najpriaznivejšie pre rast; zdôrazňuje, že ekologické dane by sa mali popri generovaní príjmov dôsledne a dynamicky využívať na zachovanie udržateľného hospodárskeho rozvoja; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné hodnotenie existujúcich nedostatkov v rámci internalizácie a následne predložila primerané legislatívne návrhy;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.