22.1.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/28

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 3. decembra 2001 o ďalších krokoch v nadväznosti na zelenú knihu o sociálnej zodpovednosti podnikov (1),

—

so zreteľom na uznesenie Rady zo 6. februára 2003 o podnikovej sociálnej zodpovednosti (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Modernizovanie zákona o spoločnosti a zlepšenie riadenia podniku v Európskej únii – plán postupu (COM(2003)0284) (akčný plán o riadení podnikov),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Balík „Zodpovedné podniky“ (COM(2011)0685),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie – Vytvárať prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií (COM(2011)0682),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2002 o Zelenej knihe Komisie o podpore európskeho rámca podnikovej sociálnej zodpovednosti (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. mája 2003 s názvom Oznámenie Komisie o sociálnej zodpovednosti podnikov: príspevok podnikov k trvalo udržateľnému rozvoju (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo (5),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 24. mája 2012 o oznámení Komisie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“ (COM(2011)0681),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0017/2013),

1.

zdôrazňuje, že podniky nemôžu nahrádzať funkcie verejných orgánov, pokiaľ ide o presadzovanie, uplatňovanie a kontrolu sociálnych a environmentálnych noriem;

2.

zdôrazňuje, že súčasná celosvetová hospodárska kríza je dôsledkom základných omylov v oblasti transparentnosti, spoľahlivosti a zodpovednosti a krátkodobého zmýšľania a že EÚ musí zaručiť, aby sa z nich všetci poučili; víta zámer Komisie uskutočniť prieskumy Eurobarometra týkajúce sa dôvery v podniky; žiada, aby sa všetky zainteresované strany plne zapojili do diskusie o výsledkoch týchto prieskumov a aby konali podľa nich; dôrazne sa zasadzuje za sociálnu zodpovednosť podnikov (ďalej len „SZP“) a domnieva sa, že ak ju uskutočňujú správne všetky podniky, a nie len veľké podniky, môže plnohodnotne prispieť k obnoveniu stratenej dôvery, ktorá je rozhodne nevyhnutná na oživenie hospodárstva a môže zmierňovať sociálne dôsledky hospodárskej krízy; konštatuje, že keď podnik prevezme zodpovednosť za spoločnosť, životné prostredie a zamestnancov, vytvorí tým obojstranne výhodnú situáciu, ktorá rozširuje základ dôvery potrebnej pre hospodársky úspech; zastáva názor, že je v záujme podnikov a spoločnosti ako celku, aby sa SZP stala súčasťou udržateľnej podnikateľskej stratégie; pripomína, že mnohé podniky – najmä malé a stredné podniky – sú v tejto oblasti vynikajúcim príkladom;

3.

domnieva sa, že podniky môžu prispievať k rozvoju sociálneho trhového hospodárstva a k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 tým, že budú zaručovať zamestnanosť a uľahčovať obnovu hospodárstva;

4.

domnieva sa, že je potrebné začleniť diskusiu o sociálnej zodpovednosti podnikov do širšieho kontextu, v ktorom sa síce zachová primárne dobrovoľná orientácia SZP, no ktorý v prípade potreby umožní dialóg o regulačných opatreniach;

5.

súhlasí s novou definíciou, ktorú navrhuje Komisia a ktorá odstraňuje rozpor medzi dobrovoľnými a povinnými prístupmi;

6.

domnieva sa, že dobrá správa a riadenie podniku je kľúčovým prvkom sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä pokiaľ ide o vzťah k verejným orgánom a zamestnancom a ich zastupujúcim združeniam, a pokiaľ ide o politiku, ktorú podnik vykonáva v oblasti bonusov, výplat a odmeňovania; domnieva sa, že najmä v prípadoch, keď je podnik v ťažkostiach, sú nadmerné bonusy, náhrady a odmeny manažérov nezlučiteľné so sociálne zodpovedným správaním;

7.

domnieva sa, že fiškálna politika podniku by sa mala považovať za súčasť SZP, a preto sú stratégie vyhýbania sa daňovým povinnostiam alebo využívania daňových rajov nezlučiteľné so sociálne zodpovedným správaním;

8.

domnieva sa, že pri hodnotení sociálnej zodpovednosti podniku sa musí zohľadniť správanie podnikov, ktoré sú súčasťou jeho dodávateľského reťazca, a jeho prípadných subdodávateľských podnikov;

9.

žiada Komisiu a orgány jednotlivých štátov, aby propagovali modely inovatívnych podnikov zamerané na upevnenie vzájomného vzťahu medzi podnikmi a sociálnym prostredím, v ktorom tieto podniky rozvíjajú svoju činnosť;

10.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila súčasné diskusie prebiehajúce v oblasti revízie smerníc o účtovníctve a transparentnosti, aby nová navrhovaná stratégia v oblasti SZP dopĺňala revidovanú smernicu;

11.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať inovatívne riešenia, ktoré by podnikom umožnili čeliť sociálnym a environmentálnym výzvam, ako sú inteligentná doprava a ekologicky účinné výrobky, ktoré sú prístupné a určené pre všetkých;

12.

povzbudzuje iniciatívy, ktoré podnikla Komisia na podporu povedomia o sociálnej zodpovednosti podnikov a šírenia najlepších postupov a zasadzuje sa o to, aby sa na európskej úrovni zaviedlo uznávanie SZP v podnikoch a konzorciách; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby okrem iných činností zvážila, či by na tento účel mohlo byť zavedené európske sociálne označenie;

13.

víta vytvorenie viacstranných platforiem v záujme sociálnej zodpovednosti podnikov a súhlasí so zvoleným sektorovým prístupom;

14.

uznáva význam a potenciál iniciatívy s názvom Sociálne zodpovedný európsky podnik 2020, ktorá môže významne prispieť k upevneniu vzťahu medzi SZP a konkurencieschopnosťou a uľahčiť šírenie najlepších postupov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali väčšiu súčinnosť, pokiaľ ide o ciele rozvoja politík a iniciatív pre sociálne inovácie a tvorbu pracovných miest; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila úsilie siete pre sociálnu zodpovednosť podnikov Europe s primárnym cieľom posilniť spoluprácu medzi podnikmi a členskými štátmi, na posilnenie rozvoja národných akčných plánov a šírenie osvedčených postupov;

15.

podporuje návrh Komisie vykonávať pravidelné prieskumy zamerané na hodnotenie dôvery a postojov občanov voči podnikom, pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov; odporúča prepojiť obsah prieskumov s revíziou akčného plánu pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu s cieľom zistiť, aké prekážky bránia zodpovednejšej spotrebe;

16.

naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala konkrétne opatrenia na boj proti zavádzajúcim a nepravdivým informáciám týkajúcim sa záväzkov voči sociálnej zodpovednosti a súvisiacim so životným prostredím a sociálnym dosahom výrobkov a služieb, a to nad rámec opatrení stanovených v smernici o nekalých obchodných praktikách, najmä so zreteľom na otázky podávania a posudzovania sťažností na základe otvoreného a jednoznačného postupu a na začatie vyšetrovania; domnieva sa, že falošná ekopropaganda (tzv. green-washing) nie je len klamlivou a zavádzajúcou praktikou pre spotrebiteľov, verejné orgány a investorov, ale znižuje aj dôveru v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov ako účinného nástroja na presadzovanie inkluzívneho a udržateľného rastu;

17.

súhlasí s cieľom zlepšiť zahrnutie sociálnych a environmentálnych aspektov do verejného obstarávania; v tejto súvislosti si želá, aby sa odstránilo kritérium zadávania pri najnižšej cene, ako aj väčší dôraz na zodpovednosť v rámci subdodávateľského reťazca;

18.

vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie iniciatívy zamerané na odblokovanie a posilnenie potenciálu SZP v oblasti boja proti zmene klímy (prostredníctvom jej prepojenia s účinným využívaním zdrojov a energie), napr. v prípade postupov, ktoré využívajú spoločnosti pri nákupe surovín;

19.

zdôrazňuje, že pomoc EÚ poskytovaná vládam tretích krajín pri uplatňovaní sociálnej a environmentálnej regulácie predstavuje spolu s účinnými systémami kontrol nevyhnutný doplnok rozšírenia sociálnej zodpovednosti európskych podnikov na celom svete;

20.

zdôrazňuje, že sociálne zodpovedné investície (SZI) sú súčasťou procesu uplatňovania SZP pri prijímaní rozhodnutí o investíciách; poznamenáva, že aj keď v súčasnosti neexistuje žiadne všeobecné vymedzenie pojmu SZI, zvyčajne sa toto chápe ako prepojenie finančných cieľov investorov s ich obavami týkajúcimi sa sociálnych, environmentálnych a etických otázok a s problematikou správy a riadenia spoločností;

21.

uznáva, že je dôležité, aby podniky šírili informácie o udržateľnosti, napríklad v oblasti sociálnych a environmentálnych faktorov, s cieľom zistiť, čo ohrozuje udržateľnosť, a zvyšovať dôveru investorov a spotrebiteľov; v tejto súvislosti poukazuje na dosahovaný pokrok a vyzýva Komisiu, aby podporila cieľ Medzinárodnej rady pre integrované podávanie správ (International Integrated Reporting Council, IIRC) zameraný na to, aby sa integrované podávanie správ stalo v nasledujúcom desaťročí celosvetovým štandardom;

22.

zdôrazňuje, že prísne dodržiavanie ľudských práv, zásad náležitej starostlivosti a transparentnosti je nevyhnutné na zabezpečenie SZP v celom dodávateľskom reťazci, hodnotenie vplyvu európskych podnikov na udržateľnosť a boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a protiprávnym peňažným tokom;

23.

zdôrazňuje, že zodpovednosť podnikov sa nesmie zredukovať na marketingový nástroj, ale že naopak jedinou cestou k jej plnohodnotnému rozvoju je, aby sa SZP stala súčasťou celkovej podnikovej stratégie a uplatňovala a realizovala sa v každodennej činnosti a finančnej stratégii; uvítal by prepojenie medzi riadnou zodpovednosťou podnikov a dobrou správou a riadením spoločnosti; domnieva sa, že Komisia by mala nabádať spoločnosti k tomu, aby rozhodovali o stratégii SZP na úrovni predstavenstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli kódexy správy podnikov odrážajúce význam zodpovednosti pre všetkých v rámci spoločnosti a vytvárajúce pevnú väzbu medzi environmentálnou, sociálnou a ľudskoprávnou výkonnosťou spoločnosti a jej finančnými výsledkami;

24.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby podniky, ktoré sa angažujú v oblasti SZP, mohli investori a spotrebitelia ľahko identifikovať, pretože by ich to podporilo v ich úsilí;

25.

zdôrazňuje, že sociálne zodpovedné investovanie (SZI), ktoré je súčasťou procesu uplatňovania SZP pri investičných rozhodnutiach, je kombináciou finančných a hospodárskych cieľov investorov so sociálnymi, environmentálnymi, etickými a kultúrnymi aspektmi a aspektmi v oblasti vzdelávania;

26.

so záujmom sleduje diskusie o legislatívnom návrhu o transparentnosti sociálnych a environmentálnych informácií poskytovaných podnikmi; želá si, aby bol prijatý legislatívny návrh, ktorý by umožnil zachovať čo najväčšiu flexibilitu konania, s cieľom zohľadniť viacrozmerný charakter SZP a jej diferencované uplatňovanie v podnikoch, spolu s dostatočnou úrovňou porovnateľnosti na splnenie potrieb investorov a iných zúčastnených strán, ako aj potrebu poskytnúť spotrebiteľom jednoduchý prístup k informáciám o vplyve podnikov na spoločnosť vrátane hľadísk správy vecí verejných a metodiky nákladov na životný cyklus; domnieva sa, že informácie o udržateľnosti by mali tam, kde je to vhodné, zahŕňať aj subdodávateľský a dodávateľský reťazec a mali by sa zakladať na všeobecne uznávaných metodikách, ako je globálna iniciatíva pre podávanie správ alebo Rada pre integrované podávanie správ; požaduje, aby sa na MSP uplatňovala výnimka alebo zjednodušený rámec;

27.

požaduje zvýšené, inkluzívnejšie a transparentnejšie monitorovanie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov v obchodnej politike EÚ s jednoznačnými referenčnými kritériami na meranie zlepšení, aby tak bolo možné posilniť dôveru v systém;

28.

nabáda EÚ, ako aj členské štáty, aby poskytovali konkrétne informácie o SZP, ako aj vzdelávanie a odbornú prípravu v jej rámci, aby podniky mohli plne využívať SZP a aby ju dokázali zapracovať do svojej organizačnej kultúry;

29.

nabáda mediálne spoločnosti, aby do svojich politík SZP začlenili normy transparentného novinárstva vrátane záruk ochrany zdroja a práv informátorov;

30.

vyzýva ďalej Komisiu, aby zhodnotila záväzné a nezáväzné opatrenia zamerané na zjednodušenie uznávania a podpory úsilia podnikov, pokiaľ ide o transparentnosť a sprostredkúvanie nefinančných informácií;

31.

dôrazne odmieta zavedenie konkrétnych parametrov, ktoré by mohli spôsobiť zbytočné administratívne zaťaženie a neefektívne operačné obmedzenia, ako napríklad ukazovatele výkonnosti na úrovni EÚ; namiesto toho vyzýva Komisiu, aby poskytla spoločnostiam medzinárodne uznávané metodiky, ako je globálna iniciatíva pre podávanie správ alebo Rada pre integrované podávanie správ;

32.

považuje však za nevyhnutné, aby Komisia čo najskôr vytvorila plánovanú spoločnú metodiku na meranie environmentálneho správania založenú na nákladoch na životný cyklus; domnieva sa, že táto metodika by bola užitočná z hľadiska transparentnosti informácií podnikov, ako aj na účely hodnotenia environmentálneho správania podnikov verejnými orgánmi;

33.

víta zámer Komisie vytvoriť tzv. spoločenstvo, ktoré by sa zaoberalo postupmi v súvislosti so SZP a sociálnou činnosťou podnikov; domnieva sa, že tieto postupy musia dopĺňať kódex vhodných postupov pre spoločnú reguláciu a samoreguláciu, ktorý umožní zapojenie všetkých zainteresovaných strán do procesu spoločného vzdelávania s cieľom zlepšiť efektívnosť a zodpovednosť, pokiaľ ide o činnosti viacerých zainteresovaných strán;

34.

vyzýva na plnohodnotné a aktívne konzultácie a zapájanie zastupujúcich organizácií vrátane odborov do prípravy, realizácie a monitorovania procesov a štruktúr v oblasti SZP v rámci podnikov, pričom spolupráca so zamestnávateľmi by mala mať podobu skutočného partnerstva;

35.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby povinnosť systematického podávania správ o zásadných informáciách v oblasti udržateľnosti nebola pre podniky nadmerne zaťažujúca, keďže je potrebné, aby podniky pozitívne prijali akúkoľvek novú stratégiu v oblasti SZP; vyzýva Komisiu, aby umožnila prechodné obdobie predtým, než pre podniky nadobudne účinnosť povinnosť pravidelného podávania iných než finančných správ, keďže toto prechodné obdobie by podnikom poskytlo možnosť najprv riadne zaviesť SZP do praxe na vnútornej úrovni a vytvoriť presnú a podrobnú politiku v oblasti SZP v rámci vnútorných systémov riadenia;

36.

podporuje návrh Komisie, aby podmienkou pre všetky investičné fondy a finančné inštitúcie bola povinnosť informovať všetkých ich klientov (občanov, podniky, verejné orgány atď.) o prípadných kritériách etického alebo zodpovedného investovania, ktoré uplatňujú, alebo o normách a pravidlách, ktorými sa riadia;

37.

podporuje smernicu Komisie o minimálnych štandardoch pre obete; žiada, aby politiky v oblasti SZP v prípade podnikov v príslušných odvetviach (ako cestovanie, poisťovníctvo, ubytovanie a telekomunikácie) obsahovali pozitívne a praktické stratégie a štruktúry na podporu obetí trestných činov a ich rodín počas krízy a na vytvorenie osobitných politík pre každého zamestnanca, ktorý sa stane obeťou trestného činu, a to na pracovisku či inde;

38.

uznáva významnú hodnotu a potenciál nástrojov samoregulácie a koregulácie, ako sú kódexy správania na úrovni sektorov; víta ochotu Komisie zlepšiť existujúce nástroje prostredníctvom osvedčených postupov v tejto oblasti; nesúhlasí však s jednotným prístupom, ktorý nezohľadňuje špecifiká jednotlivých odvetví ani konkrétne potreby podnikov;

39.

poukazuje na osobitný charakter MSP, ktoré fungujú najmä na miestnej a regionálnej úrovni a v rámci konkrétnych odvetví; nazdáva sa preto, že je nevyhnutné, aby politiky Únie v oblasti SZP vrátane národných akčných plánov pre SZP zohľadňovali konkrétne potreby MSP a boli v súlade so zásadou „myslieť najskôr v malom“ a uznávali neformálny a intuitívny prístup MSP k SZP;

40.

poukazuje na dôležitosť zapájania malých a stredných podnikov do SZP a uznávania ich výsledkov v tejto oblasti;

41.

uznáva, že mnoho MSP v Európe už v súčasnosti uskutočňuje politiky v oblasti SZP, napríklad zamestnávanie miestnych pracovníkov, zapájanie sa do života miestneho spoločenstva, uplatňovanie politík dobrej správy v rámci svojho dodávateľského reťazca atď., poukazuje však na to, že väčšina z týchto MSP nevie, že skutočne zavádza do praxe postupy v oblasti udržateľnosti, SZP a dobrej správy podniku; vyzýva preto Komisiu, aby pred posúdením špecifických stratégií v oblasti SZP určených konkrétne pre MSP najprv preskúmala súčasné postupy MSP;

42.

odmieta všetky iniciatívy, ktoré by mohli spôsobiť administratívne, byrokratické či finančné zaťaženie pre MSP; namiesto toho podporuje opatrenia umožňujúce malým a stredným podnikom realizovať spoločné opatrenia;

43.

žiada členské štáty a regionálne orgány, aby presadzovali inteligentné využívanie kohéznych fondov s cieľom podporovať úlohu sprostredkovateľských organizácií MSP v oblasti propagácie SZP, ktoré je založené na príkladoch, ako je hlavný nemecký program spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom;

44.

žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi, sprostredkovateľskými organizáciami MSP a ďalšími zúčastnenými stranami určila stratégie a opatrenia na podporu výmeny osvedčených postupov v oblasti SZP medzi malými a strednými podnikmi, ako je napríklad databáza, ktorá bude zhromažďovať prípady a postupy a bude zahŕňať informácie týkajúce sa projektov realizovaných v rôznych krajinách;

45.

požaduje, aby sa vypracovali príručky a manuály o SZP určené malým a stredným podnikom; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu intenzívnejšieho akademického výskumu metód na zlepšenie uznávania sociálnej zodpovednosti podnikov zo strany MSP, ako aj výskumu vplyvu SZP na sociálnu sféru, hospodárstvo a životné prostredie na miestnej a regionálnej úrovni;

46.

domnieva sa, že v záujme zabezpečenia skutočného vplyvu na zníženie chudoby by sa program SZP mal zameriavať aj na MSP, pretože ich kumulatívny sociálny a environmentálny vplyv je významný;

47.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby určili stratégie rozvoja a podpory pre rozšírenie SZP medzi malými a strednými podnikmi; odporúča najmä, aby sa vypracovali konkrétne opatrenia pre malé podniky a mikropodniky;

48.

zdôrazňuje, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy má byť Parlament v plnom rozsahu informovaný o tom, ako sa zistenia hodnotení vplyvu dohôd na trvalú udržateľnosť začleňujú do rokovaní pred uzavretím týchto dohôd a aké kapitoly v týchto dohodách boli zmenené, aby sa predišlo akýmkoľvek negatívnym vplyvom zisteným v hodnoteniach vplyvu dohôd na trvalú udržateľnosť;

49.

zdôrazňuje, že budúce dvojstranné investičné zmluvy podpísané Európskou úniou musia zaručiť spravodlivú rovnováhu medzi potrebou chrániť investorov a potrebou umožniť zásah štátu, najmä pokiaľ ide o sociálne, zdravotné a environmentálne normy;

50.

požaduje, aby sa u zamestnávateľov podporovala myšlienka sponzorstva;

51.

pripomína, že pre riešenie obchodných sporov a/alebo požadovanie odškodnenia za negatívne externé vplyvy nezodpovednej alebo nezákonnej podnikateľskej činnosti už existujú tak súdne konania, ako aj alternatívne spôsoby riešenia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ďalej zvyšovala informovanosť o oboch týchto prostriedkoch v rámci podnikateľskej komunity a širokej verejnosti; pripomína, že Medzinárodná obchodná komora (International Chamber of Commerce, ICC) poskytuje služby riešenia sporov pre jednotlivcov, podniky, štáty, štátne subjekty a medzinárodné organizácie hľadajúce alternatívy súdnych konaní, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu účinného prístupu k spravodlivosti pre obete v prípadoch porušenia zodpovedných obchodných praktík s následnými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi škodami v EÚ a/alebo v zahraničí;

52.

zdôrazňuje, že zvyšovanie informovanosti o význame sociálnej zodpovednosti podnikov a následkoch nedodržiavania týchto zásad na úrovni spoločností musí byť – ako úloha Komisie EÚ – sprevádzané príslušným zvyšovaním povedomia a budovaním kapacít na úrovni vlád hostiteľských krajín s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie práv týkajúcich sa sociálnej zodpovednosti podnikov a prístup k spravodlivosti;

53.

domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali nabádať európske spoločnosti, aby prijali iniciatívy zamerané na presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov a aby si vymieňali osvedčené postupy so svojimi partnermi v ostatných krajinách;

54.

zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať prípadné regulačné opatrenia v pevnom právnom rámci a v súlade s medzinárodnými normami s cieľom zabrániť odlišným výkladom v jednotlivých štátoch a rizikám konkurenčných výhod a nevýhod na regionálnej, národnej a makroregionálnej úrovni;

55.

povzbudzuje snahy Komisie zamerané na podporu zodpovedného správania vo vzťahoch s ostatnými štátmi a regiónmi sveta; v tejto súvislosti žiada zvýšiť snahy o zakotvenie zásady reciprocity obchodných výmen;

56.

potvrdzuje, že rozvoj SZP by mal pokračovať prostredníctvom prístupu založeného na účasti viacerých zainteresovaných strán, v ktorom majú najdôležitejšiu úlohu podniky, ktoré musia mať možnosť zaujať prístup zodpovedajúci ich konkrétnej situácii; opakuje, že je potrebné prijať konkrétne opatrenia a prístupy na rozvoj SZP u malých a stredných podnikov;

57.

konštatuje, že súčasná stratégia Komisie pre SZP pokrýva obdobie 2011 – 2014; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa včas prijme ambiciózna stratégia na obdobie po roku 2014;

58.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.