52013DC0915

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o rôznych metódach omračovania hydiny

1.           Všeobecný kontext

V článku 27 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1099/2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania[1] sa stanovuje že, „Komisia najneskôr do 8. decembra 2013 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o rôznych metódach omračovania hydiny, konkrétne o omračovaní viacerých kusov vo vodnom kúpeli, v ktorej zohľadní aspekty dobrých podmienok zvierat, ako aj sociálno-ekonomické a environmentálne vplyvy.“

Komisia si na vypracovanie tejto správy objednala štúdiu o rôznych metódach omračovania hydiny, pričom konečná správa bola Komisii predložená v roku 2012 (ďalej len „štúdia z roku 2012“)[2].

2.           Metódy omračovania hydiny

Hydinové bitúnky využívajú väčšinou metódu omračovania nazývanú omračovanie viacerých kusov vo vodnom kúpeli (alebo vodný kúpeľ). Ide o zavesenie jedincov hlavou dole na závesné háky, potom sa čiastočne ponoria po krídla do vodného kúpeľa, kde dostanú zásah elektrickým prúdom. Prúd prejde cez ich telo a omráči ich pred vykrvením.

Hlavnou alternatívnou metódou je omračovanie v kontrolovanom ovzduší (Controlled Atmosphere Stunning – CAS), pomocou ktorej sa hydina omráči vo vzduchovej komore, kde je vystavená zmesi plynov.

V EÚ sa 80 % brojlerov (kurčatá na mäso) omračuje vodným kúpeľom a 20 % metódou CAS[3].

Táto percentuálna miera sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši (napríklad 60 % metódou CAS v Nemecku a 5 % vo Francúzsku)[4].

Ďalšie alternatívy k vodnému kúpeľu sú omráčenie iba do hlavy a omráčenie pod nízkym atmosférickým tlakom (Low Atmosphere Pressure Stunning – LAPS).

Omráčenie elektrickým prúdom aplikovaným iba do hlavy pozostáva z použitia osobitných elektród, ktoré premostia mozog. Táto metóda je dobre známa pre všetky druhy, ale až donedávna nebola z dôvodu vysokej rýchlosti linky bitúnku prispôsobená pre hydinové bitúnky. V posledných rokoch sa metóda zlepšila a obchodne sprístupnila na používanie v komerčných bitúnkoch (až 9 000 jedincov za hodinu).

Metóda LAPS je metóda založená na podobnom princípe ako omráčenie plynom, ale namiesto nahradenia atmosféry plynom sa v prípade metódy LAPS progresívne odstraňuje vzduch a vytvára sa nedostatok kyslíka, ktorý spôsobí omráčenie. Metóda LAPS nie je v EÚ zatiaľ povolená, ale v USA sa používa.

Na základe extrapolácie súčasného vývoja by priemerná situácia v EÚ o päť rokov mohla byť taká, že by sa 15 % presunulo z vodného kúpeľa na metódu CAS (t. j. 65 % brojlerov omračovaných vo vodnom kúpeli a 35 % metódou CAS).

Tento vývoj sa však bude v jednotlivých členských štátoch líšiť, čo je zapríčinené rozdielnymi kľúčovými faktormi, ako sú dopyt spotrebiteľov (po dobrých životných podmienkach zvierat, ale aj po druhu mäsa – celé kurčatá alebo filety) a náklady práce.

Očakáva sa, že málo členských štátov zmení na metódu CAS viac ako 80 % svojej výroby (Nemecko, Rakúsko a Fínsko), ale značný počet by mal zmeniť na vyše 50 % (Belgicko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Taliansko). U ostatných členských štátov sa očakáva, že si ponechajú vodný kúpeľ ako hlavnú metódu omračovania.

3.           Aspekty dobrých podmienok zvierat

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vydal pred prijatím nariadenia (ES) č. 1099/2009 v rokoch 2004 a 2006 dve stanoviská o aspektoch dobrých podmienok zvierat pri omračovaní a usmrcovaní[5][6].

Úrad EFSA vo svojom stanovisku z roku 2004 určil dva hlavné problémy:

– prevrátenie alebo vešanie jedincov je bolestivé, najmä pre ťažké alebo krehké jedince[7], a môže spôsobiť dislokáciu kostí a fraktúry;

– množstvo prúdu dodaného jednotlivým jedincom kolíše podľa elektrického odporu jedinca a nedá sa kontrolovať.

Ako odpoveď na tieto stanoviská sa v nariadení (ES) č. 1099/2009, ktoré sa uplatňuje od 1. januára 2013, stanovujú elektrické parametre (150 mA pre frekvencie od 200 do 400 Hz) pre omračovanie vo vodnom kúpeli.[8] Tieto parametre odporúča aj Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE)[9].

V roku 2011 navrhli dva členské štáty zmenu minimálnych elektrických parametrov pre vodný kúpeľ požadovaných v nariadení (ES) č. 1099/2009. Úrad EFSA preskúmal tieto údaje a v roku 2012 prijal stanovisko v tejto veci[10], podľa ktorého omračovanie vo vodnom kúpeli spôsobí až 96 % účinné omráčenie merané elektroencefalografom (EEG). V stanovisku sa zdôraznila aj potreba ďalšieho výskumu a otázky presadzovania, t. j. prevádzkovatelia bitúnkov, ktorí zvykli znižovať prúd z dôvodov obáv o kvalitu mäsa.

V stanoviskách úradu EFSA sa tiež poukazuje na to, že metódou CAS sa riešia nevýhody vodného kúpeľa, keď sa metóda používa s parametrami, ktoré usmrcujú jedince:

– jedince sa neprevracajú ani sa nezavesujú pri vedomí;

– dokáže zabezpečiť usmrtenie 100 % jedincov pred vykrvením.

Stanoviská úradu EFSA z rokov 2004 a 2006 neposudzovali metódu omračovania iba do hlavy, ktorá sa v súčasnosti vyvíja pre komerčné linky bitúnkov.

4.           Hospodárske aspekty

Kľúčové hospodárske údaje o výrobe hydinového mäsa EÚ a o súvisiacom vonkajšom obchode sa uvádzajú v prílohe I.

4.1.        Porovnanie vodného kúpeľa a iných metód

4.1.1.     Výrobné náklady a nákladový model

Na porovnanie komerčne dostupných metód omračovania hydiny sa vytvoril nákladový model[11]. Do úvahy sa brali tieto náklady: inštalácia[12], údržba, práca pri prijímaní a vešaní, spotreba vody, voda na čistenie, elektrická energia na omračovanie, plyn na omračovanie, ostatné náklady práce spojené s omračovaním.

Priemerné náklady EÚ na jedinca sa vypočítali pre bitúnky s vysokou kapacitou (12 000 jedincov za hodinu) a s nižšou kapacitou (6 000 a 3 000 jedincov za hodinu), zosumarizované sú v tabuľkách 1 a 2. Tieto údaje závisia od miestnych nákladov na jednotlivé zdroje (kapitál, energia, voda a práca)[13].

Tabuľka 1: Základné výpočty nákladov na rôzne metódy omračovania pre kapacitu 12 000 jedincov za hodinu

Nákladový faktor || Vodný kúpeľ || Metóda CAS || Omračovanie iba do hlavy || Omračovanie vo vákuu

Náklady na inštaláciu || 43 000 EUR || 308 300 EUR || 370 000 EUR || 500 000 EUR

Údržba (% z nákladov na inštaláciu) || 3,45 % || 6,90 % || 3,00 % || 2,40 %

Práca na prijímanie a vešanie || 97 hodín za deň || 90 hodín za deň || 96 hodín za deň || 90 hodín za deň*

Voda na omračovanie a čistenie || 9,0 m3 za deň || 3,5 m3 za deň || 0,96 m3 za deň || 3,5 m3 za deň*

Elektrická energia || 5,2 kWh za deň || 127,0 kWh za deň || 9,6 kWh za deň || 1 136,0 kWh za deň

Spotrebovaný plyn || - || 3,1 tony za deň || - || -

Ostatná práca || 3 hodiny za deň || 5 hodín za deň || 0,5 hodiny za deň || 5 hodín za deň*

Náklady na jedinca (priemer EÚ) || 2,439 centa || 3,495 centa || 2,521 centa || 2,641 centa

Náklady na jedinca (vysoké ceny práce, vody, elektrickej energie) || 4,135 centa || 5,105 centa || 4,151 centa || 4,367 centa

Náklady na jedinca (nízke ceny práce, vody, elektrickej energie) || 0,389 centa || 1,562 centa || 0,549 centa || 0,679 centa

Zdroje a hmotnosť || Výrobcovia: 45 %; Prieskum bitúnkov s kapacitami 9 000 – 13 000 (údaje upravené na kapacitu 12 000) 45 %; Literatúra: 10 % || Výrobcovia: 45 %; Prieskum bitúnkov so všetkými kapacitami (údaje upravené na kapacitu 12 000) 45 %; Literatúra: 10 % || Výrobcovia || Výrobcovia; odhadovaná práca pre metódu CAS

*            Údaje prevzaté z odhadov pre metódu CAS so zreteľom na podobnosť systémov a nedostatok konkrétnych údajov. Z dokumentácie vyplynulo, že v postupe omračovania metódou LAPS sa nepoužíva žiadna voda, ale v systémoch CAS sa používa voda na čistenie.

Tabuľka 2: Nákladový model pre bitúnky s kapacitami 6 000 a 3 000 jedincov za hodinu

Nákladový faktor || Vodný kúpeľ || Metóda CAS || Omračovanie iba do hlavy || Omračovanie vo vákuu

Rozdiely na úrovni 6 000 jedincov za hodinu

|| Mierne nižšie náklady na inštaláciu; nižšia spotreba vody a práce; približne rovnaká spotreba elektrickej energie. || Rovnaké náklady na inštaláciu, rovnaká spotreba vody a elektrickej energie. Úmerne nižšia spotreba práce a plynu. Nižšia údržba z dôvodu nižšej kapacity. || Miernie nižšie náklady na inštaláciu (350 000 EUR), úmerne znížené náklady na prácu a elektrickú energiu. || Náklady na inštaláciu zmenšené o polovicu odstránením polovice vákuových komôr (250 000 EUR), úmerne znížené náklady aj na elektrickú energiu a prácu.

Náklady na jedinca (priemer EÚ) || 2,541 centa || 3,687 centa || 2,716 centa || 2,667 centa

Náklady na jedinca (vysoké ceny práce, vody, elektrickej energie) || 4,294 centa || 5,330 centa || 4,356 centa || 4,412 centa

Náklady na jedinca (nízke ceny práce, vody, elektrickej energie) || 0,422 centa || 1,730 centa || 0,733 centa || 0,682 centa

Rozdiely na úrovni 3 000 jedincov za hodinu

|| Mierne nižšie náklady na inštaláciu; nižšie náklady na vodu a prácu; približne rovnaká spotreba elektrickej energie. || Rovnaké náklady na inštaláciu, vodu a elektrickú energiu. Úmerne nižšie náklady na prácu a plyn. Menšia údržba. || Náklady na inštaláciu ako na úrovni 6 000 jedincov za hodinu (350 t. EUR), úmerne znížené náklady na prácu a elektrickú energiu. || Inštalácia a elektrická energia ako na úrovni 6 000 jedincov za hodinu[14]. Úmerne znížená práca.

Náklady na jedinca (priemer EÚ) || 2,584 centa || 4,053 centa || 3,121 centa || 3,087 centa

Náklady na jedinca (vysoké ceny práce, vody, elektrickej energie) || 4,340 centa || 5,761 centa || 4,780 centa || 5,000 centov

Náklady na jedinca (nízke ceny práce, vody, elektrickej energie) || 0,463 centa || 2,046 centa || 1,116 centa || 1,024 centa

Priemerne je vodný kúpeľ najlacnejšou metódou omračovania a metóda CAS je najdrahšou metódou[15]. V prípade bitúnkov s veľkou kapacitou je rozdiel nákladov medzi týmito dvoma metódami nižší.

Omračovanie vo vodnom kúpeli má väčšie výhody oproti metódam s nižšími vstupnými nákladmi. V prípade, že vstupné náklady sú vyššie, najmä náklady na prácu, je však rozdiel nákladov medzi vodným kúpeľom a inými metódami menší. Toto zistenie je v súlade s empirickým zistením, že metóda CAS sa používa v regiónoch EÚ s pomerne vyššími nákladmi na prácu.

Rozhodnutie prevádzkovateľov bitúnkov o vybratí systému omračovania zrejme neovplyvňujú účinky na predajnú cenu (priemerná maloobchodná cena je 5,070 EUR za 1,5 kg normálneho kurčaťa), ovplyvňujú ich skôr veľké rozdiely počiatočných investičných nákladov a tiež priestor potrebný pre systém omračovania (pozri nižšie).

4.1.2.     Príjmy/trhy

Prevádzkovatelia bitúnkov si metódu omračovania vyberajú podľa trhu, kde chcú predávať.

Na príjmy majú vplyv tieto tri mechanizmy:

– Prístup na trh: distribútori môžu požadovať konkrétne metódy omračovania z dôvodov kvality, dobrých podmienok zvierat alebo náboženských dôvodov (halal[16], kóšer).

– Lepšia kvalita mäsa: trhy môžu zaplatiť viac, keď majú narezané kusy (prsia, krídla, stehná) konzistentne požadované aspekty (farba, žiadne krvavé škvrny).

– Straty spôsobené odrezkami: príjmy negatívne ovplyvňuje, keď metódy omračovania zvyšujú potrebu odrezkov (strata mäsa a pracovné náklady na odrezky).

V praxi je najdôležitejším trhovým faktorom to, či sa jedinec predáva ako celé kurča na ďalšie spracovanie (keď nedokonalosti nie sú také kritické) alebo či sa predáva v čerstvých narezaných kusoch na maloobchodnej úrovni (kde je dobrý vzhľad veľmi podstatný).

Neexistuje žiadna komplexná štúdia, v ktorej by sa priamo porovnávala kvalita mäsa z rôznych metód omračovania. Vplyv na kvalitu závisí navyše vo veľkej miere od súboru faktorov iných než metóda omračovania, najmä použitých parametrov, pôvodu kŕdľa, zaobchádzania s jedincami pred zabitím a dopravy atď.

Vzhľadom na tieto obmedzenia možno porovnanie kvality mäsa rôznych metód omračovania zosumarizovať takto:

– metóda CAS a systém omračovania iba do hlavy[17] poskytujú zrejme lepšiu kvalitu mäsa (vyšší podiel filiet z pŕs bez krvavých škvŕn) ako vodný kúpeľ,

– stehná sa zvyčajne viac poškodzujú v prípade vodného kúpeľa, a to z dôvodu vešania,

– krídla sa zvyčajne viac poškodzujú pri metóde CAS, a to z dôvodu väčšieho trepotania krídlami počas omračovania, najmä v prípade inertných plynov,

– koža sa môže viac poškodiť pri metóde CAS, a to z dôvodu ťažkostí so šklbaním peria.

Vo všeobecnosti je metóda CAS zrejme výhodnejšia pre trhy, ktoré požadujú filety z pŕs (prémiová kvalita), ale nemôže súťažiť s vodným kúpeľom na trhoch, ktoré vyžadujú celých jedincov.

4.1.3.     Priestor potrebný na inštaláciu systému omračovania

Okrem nákladového modelu uvedeného vyššie v texte je potrebné zohľadniť priestor potrebný v prípade prechodu z vodného kúpeľa na iný systém.

Náklady na výstavbu a štrukturálne zmeny súvisiace s prechodom zo systému vodného kúpeľa na metódu CAS (a možno na metódu LAPS) sú veľké a môžu dosiahnuť prohibitívnu úroveň. Tieto náklady budú pravdepodobne vyššie v prípade zmeny z vodného kúpeľa na metódu CAS (a možno metódu LAPS) ako na systém omračovania iba do hlavy, pre ktorý nie je potrebný väčší priestor ako pre vodný kúpeľ.

5.           Pracovné podmienky pre zamestnancov bitúnkov

Systémy, ktoré zamedzujú zaobchádzaniu so zvieratami pri vedomí (metódy CAS a LAPS), majú pozitívny vplyv na pracovné prostredie v porovnaní s inými metódami (vodný kúpeľ a omračovanie iba do hlavy), čo je spôsobené nižšou úrovňou prachu (žiadne trepotanie krídlami), normálnym osvetlením[18], menším počtom zranení pracovníkov a menšou fyzickou námahou. Podľa jedného zdroja[19] majú aj menšiu fluktuáciu zamestnancov, čo znižuje náklady na prijímanie zamestnancov.

6.           Environmentálne aspekty

V štúdii z roku 2012 sa porovnával vodný kúpeľ a metóda CAS so šiestimi environmentálnymi kritériami: prach a znečistenie zápachom, spotreba energie, tok nepoužiteľného odpadu, spotreba vody, emisie z chladenia a skleníkových plynov.

Hoci sa pri celkovom porovnaní zdá sa, že rozdiel medzi vplyvmi týchto dvoch metód na životné prostredie je malý, metóda CAS zrejme poskytuje viac environmentálnych výhod ako vodný kúpeľ, pokiaľ ide o prach/zápach, odpad a vodu, zatiaľ čo vodným kúpeľom sa spotrebúva menej elektrickej energie a produkuje sa menej emisií skleníkových plynov.

7.           Aspekty globálnej konkurencieschopnosti

Odvetvie hydiny EÚ sa musí posúdiť aj z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti a konkurenčného tlaku tretích krajín.

Brazília je popredný dodávateľ celých vtákov a bieleho mäsa (prsia) pre svetový trh (80 % a 85 % svetového obchodu), pričom v odvetví tmavého mäsa (stehná) je na druhom mieste (30 %).

O globálnej konkurencieschopnosti na svetovom trhu s hydinou rozhodujú najmä náklady na krmivo, ktoré predstavujú 50 % až 70 % celkových výrobných nákladov. Brazília, Argentína a USA majú v dôsledku lacnejšieho krmiva zvyčajne výhodu v podobe o 40 % nižších výrobných nákladov ako krajiny EÚ a ázijské krajiny. Ďalšími významnými nákladovými výhodami Brazílie a Thajska sú priaznivé klimatické podmienky a nižšie náklady práce.

Vedúce postavenie Brazílie na globálnom trhu s hydinou možno vysvetliť aj zameraním sa na vývoz, keďže dopyt na vývozných trhoch sa uprednostňuje pred domácim dopytom (na rozdiel od EÚ a USA, kde je vývoz predovšetkým vedľajším produktom domáceho dopytu).

Vývoz z USA do EÚ je veľmi obmedzený z dôvodu využívania antimikrobiálnej liečby (zakázanej v EÚ). USA však zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o hospodársku súťaž na vývozných trhoch, ako je Rusko, ktoré je dôležitou destináciou nadbytočného tmavého mäsa.

Thajsko vyváža do EÚ spracované výrobky, zvyčajne však nesúťaží s vývozcami EÚ na svetových trhoch.

Vodný kúpeľ zostáva najrozšírenejšou metódou omračovania hydiny na svete. Metóda CAS sa používa v niekoľkých tretích krajinách, prevažne je však obmedzená na EÚ.

Náklady na zabíjanie predstavujú 14 až 22 % celkových výrobných nákladov a väčšinou závisia od nákladov práce, čo z absolútneho a relatívneho hľadiska zvýhodňuje Thajsko a Brazíliu.

V dlhodobých hospodárskych odhadoch sa predpovedá značný nárast svetového trhu s hydinou. V dlhodobom meradle môže rastúci dopyt po ďalších spracovaných výrobkoch pôsobiť v prospech metódy CAS.

8.           Iné aspekty

Pre určitých prevádzkovateľov bitúnkov zohráva úlohu aj dodržiavanie moslimských náboženských predpisov, na základe ktorých sa uprednostňujú určité metódy omračovania alebo parametre. Nie vo všetkých moslimských spoločenstvách síce vládne spoločná zhoda, pokiaľ ide o omračovanie zvierat, väčšina z nich by však akceptovala omračovanie, ak by sa zviera mohlo prebrať k vedomiu, keby nedošlo k vykrveniu.

V závislosti od nastavenia parametrov omračovania môžu byť omračovanie vo vodnom kúpeli, metóda CAS a omračovanie iba do hlavy zvratné. Avšak vzhľadom na to, že omračovanie vo vodnom kúpeli a metóda CAS sú kolektívne metódy omračovania, jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby sa všetky zvieratá mohli prebrať bez vykrvenia, je znížiť parametre omračovania, a teda percentuálnu mieru riadne omráčených zvierat.

Metóda CAS sa zvyčajne používa na usmrcovanie zvierat, preto ju moslimské spoločenstvá málokedy akceptujú pre halal (riziko nezvratného omráčenia zvierat). Elektrické parametre, ktoré sa v nariadení vyžadujú pre vodný kúpeľ, nemusia zabezpečiť úplné zotavenie všetkých omráčených zvierat.

Ďalej treba výhody alebo nevýhody metódy omračovania z hľadiska dobrých podmienok zvierat posúdiť aj mimo samotných bitúnkov. Obmedzenie používania metód omračovania, ako je napríklad vodný kúpeľ, ktorý je v súčasnosti jedinou komerčne všeobecne dostupnou metódou pre malé bitúnky, bude znamenať, že zvieratá chované v regiónoch s rozsiahlymi chovnými systémami budú musieť byť prevážané na dlhé vzdialenosti.

9.           Záver

Spomedzi rôznych metód omračovania hydiny je omračovanie vo vodnom kúpeli najrozšírenejšou metódou používanou vo svete a v EÚ. Je to historicky prvá metóda, je lacná, technologicky dostupná, nevyžaduje si veľa priestoru a znehybní dostatočné množstvo jedincov na vykrvenie v automatickom zariadení na podrezávanie krkov v priemyselných bitúnkoch.

Zatiaľ čo sa očakáva, že metóda CAS sa bude v niektorých členských štátoch pre rastúci dopyt po kvalitnom mäse a vyššie náklady práce ďalej rozširovať, omračovanie vo vodnom kúpeli bude mať v EÚ naďalej široké využitie.

Metóda CAS predstavuje hlavnú komerčne dostupnú alternatívu k vodnému kúpeľu. Ostatné alternatívy k vodnému kúpeľu ešte nie sú dostatočne vypracované, aby predstavovali bezprostrednú možnosť. Metóda CAS má výhody pre dobré podmienky zvierat a tiež pre kvalitu mäsa a pracovné podmienky. Metóda CAS je však nákladná, vyžaduje si viac priestoru na inštaláciu a v súčasnosti je určená pre bitúnky s vyššou kapacitou.

Postupné vyradenie omračovania vo vodnom kúpeli nie je v súčasnosti hospodársky uskutočniteľnou možnosťou, pretože v súčasnej situácii neexistuje skutočná alternatíva pre bitúnky so strednou alebo nízkou kapacitou, ktoré predstavujú veľký počet zariadení v EÚ.

Je dôležité, aby členské štáty uplatňovali nové požiadavky na dobré podmienky zvierat jednotne, aby boli zaručené rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov bitúnkov a dobré podmienky zvierat.

Komisia naďalej starostlivo sleduje vykonávanie v členských štátoch, pričom  posudzuje, vykonáva referenčné porovnávane a šíri najlepšie postupy a inovácie pri uplatňovaní existujúcich pravidiel EÚ.

[1]               Ú. v. EÚ L 303, 18.11.2009, s. 1.

[2]               Štúdia o rôznych metódach omračovania hydiny vypracovaná Konzorciom pre hodnotenie potravinového reťazca − vedúca spoločnosť projektu Agra CEAS Consulting, 11.12.2012. (http://ec.europa.eu/food/animal/welfare/slaughter/study_stunning_poultry_en.pdf).

[3]               Metóda CAS zahŕňa viaceré systémy, ktoré môžu mať rôznu konštrukciu (horizontálnu/vertikálnu), integráciu do zvyšku spracovateľskej linky a použitú zmes plynov (oxid uhličitý alebo inertné plyny).

[4]               V prípade nosníc je pomer medzi vodným kúpeľom a metódou CAS 83 % a 7 %, rodičovských kŕdľov 61 % a 37 % a moriek 76 % a 24 % vyjadrený v počte zvierat.

[5]               Aspekty hlavných systémov omračovania a usmrcovania hlavných komerčných druhov zvierat, pokiaľ ide o dobré podmienky, vestník EFSA (The EFSA Journal) (2004), 45, 1 – 29.

[6]               Aspekty hlavných systémov omračovania a usmrcovania jeleňov, kôz, králikov, pštrosov, kačíc, husí a prepelíc chovaných na komerčné účely z hľadiska dobrých podmienok, vestník EFSA (The EFSA Journal) (2006) 326, 1 – 18.

[7]               Morky a brojlerové rodičovské kŕdle sú omnoho ťažšie ako štandardné komerčné brojlery a vyčerpané nosnice majú krehké kosti.

[8]               Pokiaľ ide o elektrické parametre, pozri bod 6 kapitoly II prílohy I, pokiaľ ide o vybavenie, pozri bod 5 prílohy II.

[9]               Článok 7.5.7 ods. 3 písm. b) elektrické omračovanie vtákov s použitím vodného kúpeľa – Kódex zdravia suchozemských zvierat OIE.

[10]             Vedecké stanovisko o elektrických požiadavkách na vybavenie vodného kúpeľa pre hydinu, vestník EFSA (EFSA Journal) 012; 10(6):2757. 80 s. doi:10.2903/j.efsa.2012.2757.

[11]             Metóda LAPS nie je v EÚ povolená, ale používa sa v jednom bitúnku v USA.

[12]             Náklady na inštaláciu nového vybavenia, nie však náklady na prechod.

[13]             V štúdii z roku 2012 sa diskutovalo o viacerých scenároch.

[14]             Predpokladajú sa rovnaké náklady na inštaláciu ako pre úroveň 6 000 jedincov za hodinu, keďže nie je jasné, či je možné systém upraviť na kapacitu nižšiu ako 6 000 jedincov za hodinu.

[15]             Údaje o omračovaní iba do hlavy a o metóde LAPS vychádzajú najmä z informácií výrobcov, ktoré môžu byť optimistickejšie ako komerčná prax.

[16]             Pozri oddiel 8.

[17]             Keďže komerčný systém na omračovanie iba do hlavy sa stále používa v niekoľkých bitúnkoch, informácie neboli nezávisle preskúmané.

[18]             Pracovníci, ktorí pracujú so živými jedincami, pracujú v prostredí s menšou úrovňou osvetlenia, aby jedince zostali pokojné.

[19]             PETA (2007) Usmrcovanie v kontrolovanom ovzduší v porovnaní s elektrickým znehybnením. Porovnávacia analýza systémov zabíjania hydiny z hľadiska dobrých podmienok zvierat, bezpečnosti pracovníkov a z hospodárskeho hľadiska. PETA USA, jún 2007.

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o rôznych metódach omračovania hydiny

Kľúčové hospodárske údaje odvetvia hydiny v EÚ[1]

1. Výroba v rámci EÚ: 12 miliónov ton[2]

Zdroj: AVEC, výročná správa z roku 2011.

1.1. Bitúnky

Približne 5 300 zariadení.

Neexistuje úplný zoznam hydinových bitúnkov/údajov z výroby je málo.

1.2. Hospodársky výstup

30 až 32,5 miliardy EUR v roku 2011.

1.3. Počet pracovníkov, ktorí sa dostávajú do kontaktu so živými zvieratami

Odhadovaný počet predstavuje 3 000 ekvivalentov plného pracovného času.[3]

2. Spotreba v EÚ: 11,6 milióna ton[4]

Spotreba na osobu približne 23 kg/rok.

3. Obchod v EÚ

Vývoz EÚ 9 % a dovoz 6 % z celkového objemu produkcie EÚ[5].

EÚ dováža najmä prsia a vyváža kusy nižšej hodnoty s výnimkou Francúzska, ktoré má osobitný vývozný trh s celými kusmi vtáctva do Saudskej Arábie.

Zdroj: Eurostat.

Zdroj: Eurostat.

[1]               Všetky údaje zozbierané v rámci štúdie zadanej Komisiou: Štúdia o rôznych metódach omračovania hydiny vypracovaná Konzorciom pre hodnotenie potravinového reťazca − vedúca spoločnosť projektu Agra CEAS Consulting, 11.12.2012.

[2]               Údaje za rok 2010 v hmotnosti jatočného tela.

[3]               Väčšina týchto pracovníkov však pracuje na kratší pracovný čas.

[4]               Údaje za rok 2009.

[5]               Údaje za rok 2010 v tonách. V roku 2010 dosiahol vývoz hodnotu 1,18 miliardy EUR a dovoz 1,97 miliardy EUR, čiže dovoz predstavuje 3,8 % a vývoz 6,4 % odhadovanej hodnoty produkcie hydinových bitúnkov v EÚ.