52013DC0833

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov

OBSAH

1........... Úvod............................................................................................................................. 4

2........... Na ceste k lepšiemu chápaniu problematiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov v EÚ         5

3........... Podpora udržateľnej sociálnej zmeny s cieľom predchádzať mrzačeniu ženských pohlavných orgánov    6

4........... Podpora členských štátov pri účinnejšom stíhaní mrzačenia ženských pohlavných orgánov           8

5........... Zabezpečenie ochrany pre ohrozené ženy na území EÚ............................................... 9

6........... Celosvetová podpora odstránenia mrzačenia ženských pohlavných orgánov............ 10

7........... Vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie................................................................ 12

8........... Záver........................................................................................................................... 12

1.           Úvod

Mrzačenie ženských pohlavných orgánov každý rok drasticky poznačí kvalitu života miliónov žien a dievčat na celom svete. Zákrok zahŕňa čiastočné alebo úplné odstránenie vonkajších pohlavných orgánov alebo iné poškodenie ich pohlavných orgánov z iných ako lekárskych dôvodov[1]. V Európe žijú tisícky žien a dievčat, ktoré sú touto praktikou postihnuté alebo ohrozené.

Mrzačenie ženských pohlavných orgánov sa medzinárodne považuje za porušovanie ľudských práv žien a za jednu z foriem týrania detí. Spoločne s inými formami násilia založeného na rodovej príslušnosti „je porušením základného práva na život, slobodu, bezpečnosť, dôstojnosť, rovnosť medzi ženami a mužmi, nediskrimináciu a telesnú a duševnú integritu“[2]. Je tiež porušením práv dieťaťa vymedzených v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa.

Na celom svete silnejú hlasy žiadajúce o skoncovanie s mrzačením ženských pohlavných orgánov. Pod vedením Africkej skupiny a za silnej podpory EÚ prijalo v roku 2012 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov („VZ OSN“) prelomovú rezolúciu: „Zintenzívnenie celosvetového úsilia o odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov“[3]. Následné vyhlásenie Africkej skupiny v Rade pre ľudské práva OSN z júna 2013, ktorému vyjadrili podporu členské štáty EÚ, sa zameriava na výzvy, ktorými sa svetové spoločenstvo musí zaoberať v záujme dosiahnutia nulovej tolerancie mrzačenia ženských pohlavných orgánov. Tomuto problému sa okrem toho venuje osobitná pozornosť aj v rámci monitorovania Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

Základné práva a rovnosť medzi ženami a mužmi sú základnými hodnotami Európskej únie. EÚ sa už dlho angažuje v odstraňovaní násilia založeného na rodovej príslušnosti a násilia páchaného na deťoch, ako sa uvádza v Stratégii rovnosti žien a mužov[4], v smernici o právach obetí[5] a v Programe EÚ v oblasti práv dieťaťa[6].

Toto oznámenie Komisie o problematike mrzačenia ženských pohlavných orgánov nadväzuje na prácu, ktorú už EÚ v priebehu mnohých rokov vykonala, a na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE)[7]. Takisto čerpá z výsledkov diskusií za okrúhlym stolom na vysokej úrovni o mrzačení ženských pohlavných orgánov[8], z príspevkov občianskej spoločnosti, medzinárodných organizácií, akademickej obce, subjektov pôsobiacich v oblasti rovnosti a z verených konzultácií[9], ako aj z písomného stanoviska Poradného výboru EÚ pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov[10]. Toto oznámenie sa zaoberá vnútornými aj vonkajšími politikami a prináša ucelený, integrovaný prístup s osobitným dôrazom na prevenciu.

2.           Na ceste k lepšiemu chápaniu problematiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov v EÚ

UNICEF[11] uvádza, že v súčasnosti trpí následkami mrzačenia ženských pohlavných orgánov viac ako 125 miliónov žien na celom svete. Táto praktika sa najčastejšie vyskytuje v západných, východných a severovýchodných regiónoch Afriky, v niektorých krajinách Ázie a Blízkeho východu a v celosvetovom meradle medzi niektorými migrantmi z týchto oblastí. V EÚ sa najčastejšie spomína údaj 500 000 obetí[12].

Je ťažké odhadnúť počet dievčat ohrozených touto praktikou. Za ohrozené možno považovať dievčatá, ktoré migrovali z krajiny, kde sa mrzačenie ženských pohlavných orgánov praktizuje, alebo ktoré majú jedného či oboch rodičov pochádzajúcich z takejto krajiny[13]. Pri presnom posúdení faktorov rizika by sa však mali brať do úvahy aj iné faktory, ako napríklad zmeny v správaní alebo náboženskom presvedčení rodičov v dôsledku migrácie.

Výskyt mrzačenia ženských pohlavných orgánov v členských štátoch EÚ[14]

Krajina || Rok uverejnenia || Počet žien, ktoré sa stali obeťou mrzačenia ženských pohlavných orgánov || Počet dievčat ohrozených mrzačením ženských pohlavných orgánov || Počet prípadov na trestných súdoch[15]

Belgicko || 2011 || 6 260 || 1 975 ||

Dánsko || || Údaje nie sú k dispozícii || 1

Nemecko || 2007 || 19 000 || 4 000 ||

Írsko || 2011 || 3 170 || Nie je k dispozícii ||

Španielsko || || Údaje nie sú k dispozícii || 6

Francúzsko || 2007 || 61 000 || Nie je k dispozícii || 29

Taliansko || 2009 || 35 000 || 1 000 || 2

Maďarsko || 2012 || 170–350 || Nie je k dispozícii ||

Holandsko || 2013 || 29 210 || 40 – 50 každý rok || 1

Švédsko || || Údaje nie sú k dispozícii || 2

Spojené kráľovstvo || 2007 || 65 790 || 30 000 ||

Okrem toho neexistuje dosť dôkazov o okolnostiach mrzačenia vykonávaného na dievčatách, ktoré žijú v EÚ. Koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov poskytlo niekoľko súdnych prípadov vo Francúzsku[16] dôkazy o mrzačení vykonanom na francúzskom území. Následne mohli odsúdenia rodičov a obrezávačiek[17] viesť rodiny k tomu, aby nechávali svoje dcéry obrezať v krajinách svojho pôvodu alebo v členských štátoch EÚ, v ktorých sú právne predpisy alebo ich presadzovanie voľnejšie. Z najnovších súdnych prípadov v EÚ vyplýva, že sa mrzačenie vykonáva tak v zahraničí (prípady z Talianska, zo Španielska, z Dánska a zo Švédska), ako aj v EÚ (prípady zo Španielska, z Francúzska).

Cieľ:

Lepšie chápať problematiku mrzačenia ženských pohlavných orgánov v EÚ.

Opatrenia:

Európska komisia:

– požiada Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby vypracoval spoločnú metodiku a ukazovatele na meranie výskytu mrzačenia ženských pohlavných orgánov s cieľom odhadnúť počet žien a dievčat v EÚ, ktoré sú ohrozené mrzačením ženských pohlavných orgánov;

– posúdi uskutočniteľnosť vypracovania prieskumu, ako aj kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu problematiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

– podporí členské štáty, aby ako súčasť opatrení EÚ nadväzujúcich na Pekinskú akčnú platformu OSN vyvinuli špecifické ukazovatele pre mrzačenie ženských pohlavných orgánov.

3.           Podpora udržateľnej sociálnej zmeny s cieľom predchádzať mrzačeniu ženských pohlavných orgánov

3.1.        Podpora udržateľnej sociálnej zmeny s cieľom predchádzať mrzačeniu ženských pohlavných orgánov

Mrzačenie ženských pohlavných orgánov je hlboko zakorenená spoločenská norma, ktorú rodiny vykonávajú pod tlakom, aby sa prispôsobili očakávaniam svojej komunity. Súvisí so spoločenskou kontrolou ženskej sexuality, ako aj so širokým spektrom presvedčení a obáv. Napriek závažným krátkodobým aj dlhodobým fyzickým a psychologickým následkom mrzačenia sa tento zákrok často praktizuje v domnienke, že bude pre dievča prínosom. V kontexte migrácie môže byť tiež prostriedkom na zachovanie prepojenia s krajinou pôvodu a na ochranu kultúrnej identity. Mrzačenie ženských pohlavných orgánov je intímna záležitosť a v dotknutých komunitách je často tabuizovanou témou. Preto je zásadne dôležité, aby sa zohľadnil zložitý charakter tejto problematiky.

Legislatívne rámce a ich presadzovanie sú potrebné, ale nepostačujú na zabezpečenie toho, aby sa od mrzačenia ženských pohlavných orgánov upustilo. Potrebné sú zmeny postojov a presvedčení v rámci príslušných komunít. Výsledky viacerých projektov financovaných z programu EÚ Daphne[18] ukázali, že je potrebné vypracovať cielené opatrenia na zvyšovanie povedomia za účasti dotknutých komunít a v ich rámci. Tieto opatrenia by sa mali zamerať na mužov aj ženy, náboženských vodcov a vodcov komunít, uznávané a vplyvné osobností v rôznych komunitách, na obete, ktoré sú ochotné vypovedať, mladých aj starších ľudí. Opatrenia musia vychádzať z existujúcej opozície voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v príslušnom obyvateľstve a musia prepojiť EÚ s krajinami pôvodu.

Z nedávno uverejnenej správy[19] vyplýva, že výskyt mrzačenia ženských pohlavných orgánov je vyšší v chudobných rodinách alebo rodinách, v ktorých majú rodičia nízku úroveň vzdelania. Preto je pri zavádzaní opatrení, ktoré majú pomôcť zabezpečiť odstránenie tejto praktiky, kľúčovou otázkou posilnenie postavenia žien, aby ženy mohli prijímať informované rozhodnutia za seba a svoje deti .

3.2.        Rozvíjanie multidisciplinárnej spolupráce

Zdá sa, že mrzačením by mohli byť ohrozené tisícky dievčat žijúcich v EÚ. S týmito dievčatami sú v kontakte pracovníci celého radu profesií, najmä z oblasti zdravotníctva, vzdelávania, ochrany dieťaťa, sociálnych služieb, súdnictva, prisťahovalectva a azylu. Ak sa má týmto dievčatám poskytovať primeraná ochrana a podpora, je potrebná multidisciplinárna spolupráca založená na solídnych vedomostiach problematiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov. V závislosti od svojich úloh a zodpovednosti by títo odborní pracovníci mali byť schopní identifikovať ohrozené dievčatá a ženy, ktoré sa stali obeťami mrzačenia ženských pohlavných orgánov, a nahlasovať takéto prípady príslušným orgánom, aby bolo možné mobilizovať príslušné ochranné mechanizmy a podporu. Na tento účel je potrebné zahrnúť problematiku násilia založeného na rodovej príslušnosti vrátane problematiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov do učebných osnov pre všetky povolania, ktoré by potenciálne mohli prísť do kontaktu s dotknutými komunitami. Je potrebné vypracovať vzdelávacie materiály a rozvíjať odbornú prípravu, zabezpečiť podporu mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa touto problematikou a zaviesť účinné viacodborové protokoly. Zásadný význam majú aj jasné pokyny týkajúce sa služobného tajomstva a podmienky poskytovania informácií.

Mrzačenie ženských pohlavných orgánov vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi je čoraz väčším dôvodom na obavy na celom svete. Niektoré mimovládne organizácie („MVO“) tiež upozornili na prípady žien, ktoré v nemocnici po pôrode podstúpia reinfibuláciu[20] na vlastnú žiadosť ženy alebo na žiadosť jej rodiny, a to aj napriek tomu, že je to podľa vnútroštátnych právnych predpisov v EÚ zakázané.

Okrem toho sa mnohé ženy, ktoré podstúpili mrzačenie ženských pohlavných orgánov, môžu stať obeťami aj iných foriem násilia, ako sú manželstvo v nízkom či detskom veku, nútené manželstvo alebo domáce násilie. Ako prisťahovalkyne môžu byť ženy závislé od svojich manželov, otcov alebo širšej rodiny, a teda obzvlášť zraniteľné. Členské štáty sa nabádajú, aby týmto ženám vo vhodných prípadoch uľahčovali primeraný prístup k dávkam a službám sociálnej ochrany, ako aj prístup k možnostiam vzdelávania.

Väčšine obetí mrzačenia ženských pohlavných orgánov je potrebné pomôcť prekonať krátkodobé a dlhodobé následky takéhoto zákroku. Ich potreby sa líšia v závislosti od ich veku či situácie. Poskytnutie dostatočnej podpory by pomohlo zvýšiť ich informovanosť o škodlivých zdravotných následkoch tohto zákroku. Niektoré členské štáty (ako sú Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Švédsko alebo Spojené kráľovstvo[21]) zriadili zdravotné strediská, ktoré sa špecializujú na starostlivosť o obete mrzačenia ženských pohlavných orgánov, pričom poskytujú väčšinou gynekologické služby, najmä tehotným ženám. Zdá sa však, že nie je dostatok služieb, ktoré by poskytovali ucelený prístup, zahŕňajúci napríklad psychologickú, psychosexuálnu alebo posttraumatickú podporu.

Členské štáty sa vyzývajú, aby zvyšovali povedomie zdravotníckych pracovníkov o mrzačení ženských pohlavných orgánov (identifikácia, prevencia, liečba, primeraná zdravotná starostlivosť počas tehotenstva a pôrodu) vrátane sledovania zdravého dieťaťa. Sú vyzývané k tomu, aby adekvátne informovali o mrzačení ženských pohlavných orgánov, a to najmä plným využívaním Medzinárodnej klasifikácie chorôb WHO.

Cieľ:

Podporovať účinnú prevenciu a opatrenia na podporu obetí, a to aj prostredníctvom zmeny spoločenských noriem, ako aj posilňovania postavenia žien.

Opatrenia:

Európska komisia:

– prostredníctvom pripravovaného programu Práva, rovnosť a občianstvo podporí rozvoj vzdelávacích modulov, viacodborových príručiek a protokolov. Tieto budú zamerané na príslušných odborníkov a ich cieľom bude predchádzanie mrzačeniu ženských pohlavných orgánov a podpora obetí;

– bude podnecovať členské štáty k tomu, aby posilnili svoje systémy na ochranu dieťaťa zabezpečením lepšej koordinácie a spolupráce medzi rôznymi službami, aby sa zlepšila ich integrácia a vybavenosť na riešenie konkrétnych prípadov zneužívania detí alebo ich rizík vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

– v nadväznosti na program Daphne EÚ v plnej miere využije nový program EÚ Práva, rovnosť a občianstvo[22] na financovanie činností vykonávaných MVO, ktoré sú zamerané na prevenciu násilia na ženách a deťoch, ako aj na informovanie detí o ich právach a podporu ich práva na vypočutie;

– v nadväznosti na program celoživotného vzdelávania a program Mládež v akcii plne využije program Erasmus+ a iné európske finančné nástroje, aby sa z nich vo vhodných prípadoch financovalo zvyšovanie povedomia a zmeny postojov (najmä rodičov) za účasti učiteľov, pedagogických pracovníkov, rodín a komunít. Cieľom týchto činností môže byť posilnenie postavenia mladých migrantiek, zlepšenie odbornej prípravy učiteľov a ďalších odborníkov, ktorí by potenciálne mohli prísť do styku s dotknutými komunitami, a prevencia násilia voči ženám;

– bude podporovať opatrenia v rámci budúceho azylového a migračného fondu zamerané na posilnenie postavenia migrantiek (žien aj dievčat) a na ich lepšiu integráciu do prijímajúcich spoločností;

– zahrnie problematiku násilia založeného na rodovej príslušnosti vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov do akejkoľvek budúcej činnosti týkajúcej sa usmernení EÚ pre systémy ochrany dieťaťa;

– bude rozvíjať špecifické moduly odbornej prípravy vrátane otázok súvisiacich s mrzačením ženských pohlavných orgánov pre zdravotníckych pracovníkov pracujúcich s migrantmi.

4.           Podpora členských štátov pri účinnejšom stíhaní mrzačenia ženských pohlavných orgánov

Rezolúcia OSN „Posilnenie celosvetového úsilia na odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov“[23] vyzýva štáty, aby prijali a presadzovali právne predpisy zakazujúce mrzačenie ženských pohlavných orgánov.

Mrzačenie ženských pohlavných orgánov je trestne stíhateľné vo všetkých členských štátoch EÚ, buď prostredníctvom všeobecných trestnoprávnych predpisov, alebo prostredníctvom osobitných ustanovení trestného práva.[24] Tieto predpisy často zahŕňajú zásadu extrateritoriality, ktorá umožňuje trestné stíhanie mrzačenia ženských pohlavných orgánov, aj keď je spáchané v zahraničí, ak sú obeť a/alebo osoba(y), ktorá tento zákrok vykonáva alebo plánuje, štátnymi príslušníkmi prešetrujúcej krajiny.

Prípady týkajúce sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov na trestných súdoch sú však zriedkavé, a to najmä preto, že obete nie sú ochotné podať podnet. Takisto chýbajú služby, ktoré by mali dostatočné skúsenosti a znalosti na podporu obetí, ktoré podnet predložili. Prijímaniu vhodných následných opatrení pre obete tiež bránia predpisy týkajúce sa služobného tajomstva, ako aj absencia mechanizmov, ktorými by ohrozené dievčatá alebo dievčatá, ktoré sa už stali obeťou mrzačenia ženských pohlavných orgánov, boli riadne odkázané na podporné služby.

Právne predpisy, účinné prenasledovanie a odsúdenia vinných rodičov a obrezávačiek sa zdajú byť nevyhnutné na to, aby odrádzali rodičov od mrzačenia svojich dcér a pomohli im odolať tlaku ich rodiny a komunity.

Je potrebné preskúmať vnútroštátne právne predpisy aj príslušné súdne prípady, keďže umožňujú pochopiť niektoré z hlavných právnych otázok súvisiacich s problematikou mrzačenia ženských pohlavných orgánov. Napríklad v Španielsku boli nedávno potrestaní rodičia za zmrzačenie svojej dcéry pred jej migráciou do Európy. Prvoradým zreteľom v celom priebehu akéhokoľvek trestného konania (od vyšetrovania až po odsúdenie) by mal byť najlepší záujem dieťaťa, napr. s cieľom predísť tomu, aby sa deti stali obeťou dvakrát, najskôr z dôvodu mrzačenia ženských pohlavných orgánov a potom odňatím z rodičovskej starostlivosti.

Cieľ:

Podporovať členské štáty pri presadzovaní právnych predpisov zakazujúcich mrzačenie ženských pohlavných orgánov.

Opatrenia:

Európska komisia:

– vykoná analýzu trestnoprávnych zákonov a súdnych prípadov týkajúcich sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov a zabezpečí výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom posúdiť, aké opatrenia na úrovni EÚ by mohli priniesť pridanú hodnotu;

– bude prostredníctvom príslušných platforiem šíriť existujúce materiály pre odbornú prípravu odborníkov z právnej praxe;

– bude presadzovať práva obetí trestných činov stanovené v smernici o právach obetí[25], najmä práva na prístup k službám všeobecnej aj špecializovanej podpory.

5.           Zabezpečenie ochrany pre ohrozené ženy na území EÚ

Smernica EÚ týkajúca sa oprávnenosti na medzinárodnú ochranu [26] zabezpečuje oprávnenosť na medzinárodnú ochranu pre ženy, ktoré majú oprávnenú obavu pred prenasledovaním alebo ktoré čelia riziku mrzačenia ženských pohlavných orgánov. Vzťahuje sa aj na rodičov ktorí sa obávajú prenasledovania alebo čelia reálnemu riziku utrpenia vážneho bezprávia, pretože odmietli udeliť súhlas s mrzačením ženských pohlavných orgánov svojho dieťaťa. V revidovanej smernici týkajúcej sa medzinárodnej ochrany[27] sa posilňuje ochrana pre tých, ktorí sa obávajú mrzačenia ženských pohlavných orgánov. Výslovne sa v nej uznáva, že aspekty súvisiace s rodovou príslušnosťou žiadateľa treba primerane zvážiť, ak sa týkajú oprávnenej obavy žiadateľa pred prenasledovaním. Tieto aspekty zahŕňajú rodovú identitu a sexuálnu orientáciu, ktoré môžu byť spojené s určitými právnymi tradíciami a zvyklosťami, vedúcimi napríklad k mrzačeniu pohlavných orgánov.

Prepracovaným znením smernice o konaní o azyle[28] sa do azylového konania zavádza zohľadňovanie rodového aspektu. V prvom rade i) budú mať všetky žiadateľky prístup k azylovému konaniu, umožní sa im individuálne posúdenie ich žiadostí a zabezpečí sa pre ne účinná ochrana, ak sú na ňu oprávnené; ii) musia byť zodpovedné orgány riadne pripravené na to, aby zohľadnili zložitosť žiadostí zahŕňajúcich rodové aspekty; iii) žiadateľky musia mať konkrétnu možnosť oznámiť azylovým orgánom svoje osobné skúsenosti v bezpečnom a dôvernom prostredí a musia mať nevyhnutné procesné záruky, ako napr. tlmočnícke služby a právne poradenstvo; iv) sa obetiam mučenia a iných závažných foriem sexuálneho, fyzického alebo psychického násilia poskytne dostatočný čas a podpora, aby sa mohli pripraviť na osobné pohovory a iné kľúčové procesné úkony.

Prepracované znenie smernice o podmienkach pre prijímanie žiadateľov o azyl[29] zavádza podmienky prijímania zohľadňujúce pohlavie žiadateľa, ktoré sa budú vzťahovať aj na osoby obávajúce sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov. Konkrétne: i) bude treba včas identifikovať osobitné potreby všetkých zraniteľných žiadateliek; ii) osoby, ktoré sa stali obeťou závažných násilných činov, by mali mať prístup k rehabilitačným službám, aby získali náležitú psychologickú a lekársku podporu a iii) v pobytových zariadeniach by sa malo zohľadňovať pohlavie ubytovaných osôb.

Ako doplnok týchto legislatívnych opatrení môže Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) podporovať najlepšie postupy a spoločný prístup k otázkam rodovej rovnosti, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu zamestnancov azylových služieb a informácie o krajine pôvodu.

Európsky fond pre utečencov a budúci fond pre azyl a migráciu poskytujú finančné stimuly členským štátom na dobrovoľné presídlenie (presun) osobitných kategórií osôb, vrátane ohrozených žien a detí, do daného členského štátu.

Cieľ:

Zaručiť ochranu pre ohrozené ženy v rámci súčasného právneho rámca EÚ v oblasti azylu.

Opatrenia:

Európska komisia:

– bude naďalej monitorovať včasnú transpozíciu a správne vykonávanie legislatívneho rámca EÚ v oblasti azylu, ktorý zaručuje ochranu ohrozeným ženám;

– zabezpečí, aby nástroje odbornej prípravy a informácie o krajine pôvodu vypracované úradom EASO obsahovali rodový rozmer vrátane odkazov na mrzačenie ženských pohlavných orgánov v relevantných prípadoch;

– bude naďalej podporovať členské štáty, aby využívali finančné stimuly stanovené v existujúcich legislatívnych nástrojov na zvyšovanie povedomia odborníkov pôsobiacich v oblasti azylu;

– bude podnecovať členské štáty, aby naďalej iniciovali alebo zvyšovali využívanie finančných stimulov na presídlenie ohrozených detí a žien vrátane tých, ktorým hrozí násilie založené na rodovej príslušnosti.

6.           Celosvetová podpora odstránenia mrzačenia ženských pohlavných orgánov

EÚ sa už mnoho rokov aktívne zúčastňuje na medzinárodnej spolupráci podporujúcej odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov. Na celosvetovej úrovni EÚ prispela k rozvoju pevných záväzkov vyzývajúcich všetky krajiny, aby zakázali a trestali spoločenské normy, ktoré podporujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, a aby prijímali náležité opatrenia na zmenu takýchto noriem. Podporila napríklad rezolúciu Valného zhromaždenia OSN[30] o odstránení mrzačenia ženských pohlavných orgánov a v roku 2012 sa spojila s Africkou skupinou v Rade OSN pre ľudské práva, aby ešte viac posilnili plnenie záväzkov uvedených v rezolúcii.

Európska únia tiež v rámci vzťahov s krajinami mimo EÚ a na medzinárodných fórach podporuje posilnenú medzinárodnú ochranu žien a dievčat ohrozených mrzačením ženských pohlavných orgánov na celom svete.

Činnosť EÚ v súvislosti s mrzačením ženských pohlavných orgánov mimo Európy vychádza z konkrétnych záväzkov politík EÚ a príslušných usmernení (usmernenia EÚ pre oblasť násilia voči ženám, strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny, v rámci ktorých je otázka mrzačenia ženských pohlavných orgánov prioritou v relevantných krajinách). Prevencia mrzačenia ženských pohlavných orgánov je tiež jedným z bodov spolupráce v rámci Dohody z Cotonou, ktorá je najcelistvejšou dohodou o partnerstve medzi EÚ a 79 africkými, karibskými a tichomorskými krajinami. Okrem toho sa základné príčiny mrzačenia ženských pohlavných orgánov riešia v rámci podpory EÚ venovanej širšiemu rozvoju cieľov v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien, najmä čo sa týka vzdelávania dievčat a žien, ich ľudských práv a sexuálneho a reprodukčného zdravia.

Od roku 2006 do roku 2012 sa z finančných prostriedkov EÚ vo výške približne 8 miliónov EUR podporilo 17 projektov zaoberajúcich sa problematikou mrzačenia ženských pohlavných orgánov v 18 krajinách. Týmito projektmi sa podporili snahy organizácií občianskej spoločnosti a vlád, ako aj organizácií OSN, najmä Detského fondu OSN (UNICEF).

Celkovo možno pozorovať pozitívny vývoj smerom k postupnému upúšťaniu od mrzačenia ženských pohlavných orgánov v 28 najviac dotknutých krajinách. Do dnešného dňa prijalo právne predpisy výslovne odsudzujúce mrzačenie ženských pohlavných orgánov 42 krajín. Silná angažovanosť zo strany príslušných vlád bola v tejto súvislosti mimoriadne dôležitá. Kľúčovú úlohu tu zohrávajú regionálne organizácie, najmä Africká únia („AÚ“). V protokole AÚ o právach žien, ktorý ratifikovalo 33 krajín, sa stanovuje, že na odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov je potrebné prijať všetky potrebné legislatívne a iné opatrenia, vrátane zvyšovanie povedomia verejnosti, zákazu tejto praktiky prostredníctvom legislatívnych opatrení podporených sankciami a podpory obetí.

EÚ bude pokračovať vo vykonávaní opatrení na podporu odstránenia mrzačenia ženských pohlavných orgánov na základe zdokumentovaných osvedčených postupov, ktoré sa ukázali ako najlepšie na dosiahnutie pokroku. Prijaté opatrenia budú založené na úspechoch dosiahnutých v minulosti aj v nedávnej dobe v rámci globálneho konsenzu o potrebe posilniť odhodlanie svetového spoločenstva skoncovať s mrzačením ženských pohlavných orgánov. Ukázalo sa, že prepojenie boja proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov s posilnením postavenia a vzdelávaním dievčat a žien, ako aj s otázkami ich sexuálneho a reprodukčného zdravia a s prevenciou manželstiev v nízkom či detskom veku a vynútených manželstiev napomáha odstraňovaniu problému.

Cieľ:

Podporiť celosvetové odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov a posilniť ochranu ohrozených žien v krajinách mimo EÚ.

Opatrenia:

Európska komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť:

– zahrnú otázku mrzačenia ženských pohlavných orgánov do výročných dialógov EÚ s organizáciami občianskej spoločnosti v príslušných partnerských krajinách;

– vypracujú usmerňujúce oznámenie o problematike mrzačenia ženských pohlavných orgánov pre vedúcich misií EÚ v príslušných partnerských krajinách;

– začlenia otázku mrzačenia ženských pohlavných orgánov do odbornej prípravy v oblasti práv dieťaťa určenej pre zamestnancov EÚ pracujúcich v delegáciách EÚ v dotknutých krajinách;

– podporia regionálne kampane zamerané na odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

– budú naďalej úzko spolupracovať s Africkou úniou a Africkou skupinou v rámci OSN na ďalších iniciatívach zameraných na posilnenie celosvetového boja proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov;

– budú v prípade potreby naďalej podporovať akcie na skvalitnenie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

– budú naďalej podporovať iniciatívy zamerané na budovanie kapacít verejných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti;

– budú pokračovať v riešení otázok súvisiacich s mrzačením ženských pohlavných orgánov v politických dialógoch, ako aj v dialógoch týkajúcich sa ľudských práv a politík s príslušnými partnerskými krajinami vrátane tých, kde je hlavným sektorom spolupráce zdravotníctvo;

– budú v rámci vzťahov s krajinami mimo EÚ a na medzinárodných fórach naďalej podporovať posilnenú medzinárodnú ochranu žien ohrozených mrzačením ženských pohlavných orgánov na celom svete.

7.           Vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie

Na zabezpečenie rýchleho pokroku a dosiahnutie cieľov tohto oznámenia bude ad hoc skupina medziútvarovej skupiny Komisie pre rodovú rovnosť skúmať, hodnotiť a monitorovať opatrenia uvedené v tomto oznámení a každoročne podá správu o realizovaných opatreniach. Dva roky po prijatí tohto oznámenia Komisia vyhodnotí zavedené opatrenia a rozhodne o ďalšom postupe.

Okrem tohto interného monitorovania bude Európska komisia pravidelne konzultovať s MVO a expertmi pôsobiacimi v tejto oblasti. Mimovládne organizácie vždy zohrávali a naďalej budú zohrávať hlavnú úlohu, pokiaľ ide o ochranu ohrozených dievčat, zabezpečovanie odbornej prípravy pre odborníkov, citlivé zvyšovanie povedomia v dotknutých komunitách, rozvíjanie znalostí, materiálov a osvedčených postupov, zaraďovanie tejto otázky do programu politických predstaviteľov a budovanie mostov medzi Európou a krajinami pôvodu. Organizácie občianskej spoločnosti v celej EÚ stoja pred spoločnými výzvami a potrebujú príležitosti na výmenu informácií a osvedčených postupov, rozvoj projektov a metód, ako aj na vzájomné hodnotenie svojej práce.

Cieľ:

Realizovať opatrenia plánované v tomto oznámení a zabezpečiť trvalú pozornosť pre túto problematiku.

Opatrenia:

Európska komisia:

– bude monitorovať včasné vykonanie opatrení plánovaných v tomto oznámení a každoročne okolo 6. februára, ktorý je Medzinárodným dňa nulovej tolerancie voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, ich vyhodnotí;

– bude napomáhať výmenu skúseností a osvedčených postupov v otázkach mrzačenia ženských pohlavných orgánov medzi MVO a odborníkmi;

– vyzve predsedníctva Rady Európskej únie, aby problematiku mrzačenia ženských pohlavných orgánov zaradili do programu zasadnutí hlavných predstaviteľov oblastí zdravotníctva a ošetrovateľskej starostlivosti z krajín EÚ;

– v rámci Európskeho fóra o právach dieťaťa 2013 usporiada seminár o otázkach mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

– zaradí problematiku mrzačenia ženských pohlavných orgánov do programu neformálnej skupiny expertov členských štátov pre práva dieťaťa v roku 2014.

8.           Záver

Týmto oznámením o mrzačení ženských pohlavných orgánov Európska komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť znovu opakujú svoj záväzok bojovať proti násiliu voči ženám a za odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov v EÚ aj mimo nej, pričom uznávajú, že treba brať zreteľ na prepojenie medzi dotknutými komunitami v EÚ a ich krajinami pôvodu.

EÚ bude aj v budúcnosti upozorňovať na tento problém a bude podporovať tých, ktorí sa v tejto oblasti aktívne angažujú už mnoho rokov, najmä medzinárodné organizácie, členské štáty a MVO. EÚ bude aj naďalej vyvíjať politiky a vykonávať opatrenia, so zreteľom na to, že problematika mrzačenia ženských pohlavných orgánov má rôznorodé aspekty, ktoré si vyžadujú multidisciplinárne opatrenia a úzku spoluprácu s komunitami, v ktorých sa táto praktika vykonáva.

[1]               Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

[2]               Závery Rady týkajúce sa boja proti násiliu na ženách a poskytovania služieb podpory obetiam, prijaté 6. decembra 2012.

[3]               Rezolúcia VZ OSN č. 67/146 prijatá 20. decembra 2012.

[4]               KOM(2010) 491 v konečnom znení.

[5]               Smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.

[6]               KOM(2011) 60 v konečnom znení.

[7]               EIGE 2013. Mrzačenie ženských pohlavných orgánov v Európskej únii a Chorvátsku.

[8]               Niektorí z najdôležitejších svetových aktivistov proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov boli pozvaní na diskusiu pri okrúhlom stole, ktorá sa uskutočnila 6. marca 2013, aby poskytli náhľad na problematiku a rady. .

[9]               Výsledky týchto konzultácií sú k dispozícii tu: http://ec.europa.eu/justice/newsroom/gender-equality/opinion/130306_en.htm.

[10]             http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/other-institutions/advisory-comittee.

[11]             UNICEF, Female Genital Mutilation/Cutting: A Statistical Overview and Exploration of the Dynamics of Change (Mrzačenie/odrezávanie ženských pohlavných orgánov: Štatistický prehľad a preskúmanie dynamiky zmeny), New York, 2013.

[12]             Uznesenie Európskeho parlamentu o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov zo 14. júna 2012 (2012/2684 (RSP)). Treba poznamenať, že nie všetky krajiny majú k dispozícii odhady, pričom existujúce odhady nie sú nevyhnutne porovnateľné.

[13]             EIGE 2013, Mrzačenie ženských pohlavných orgánov v Európskej únii a Chorvátsku.

[14]             Zdroj: EIGE 2013, s výnimkou Holandska: Exterkate2013 — Female Genital Mutilation in the Netherlands. Prevalence, incidence and determinants. (Mrzačenie ženských pohlavných orgánov v Holandsku. Prevalencia, výskyt a zdravotné faktory.) Pharos — Centrum odborných znalostí o zdraví pre migrantov a utečencov.

[15]             Prípady na trestných súdoch vrátane odsúdení, zaznamenané do januára 2012.

[16]             EIGE 2012 — Štúdia na zmapovanie súčasnej situácie a trendov mrzačenia ženských pohlavných orgánov: správy z krajín.

[17]             Osoba (vo všeobecnosti žena), ktorá vykonáva mrzačenie ženských pohlavných orgánov.

[18]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 779/2007/ES z 20. júna 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje osobitný program na zamedzenie a potlačenie násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám a na ochranu obetí a ohrozených skupín (Daphne III) ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť. Pozri tiež http://ec.europa.eu/justice/grants/programmes/daphne/.

[19]             UNICEF 2013.

[20]             Podľa WHO je ženská obriezka (infibulácia) zúženie vaginálneho otvoru prostredníctvom vytvorenia krycieho uzáveru. Uzáver sa vytvorí odrezaním a premiestnením vnútorných alebo vonkajších pyskov ohanbia, pričom sa súčasne môže, ale aj nemusí odstrániť klitoris. Vaginálny otvor sa na účely pohlavného styku a pôrodu musí znova otvoriť, čo je postup známy ako „defibulácia“. V niektorých prípadoch po ňom nasleduje reinfibulácia.

[21]             EIGE 2013.

[22]             KOM(2011) 758 v konečnom znení.

[23]             Rezolúcia VZ OSN 67/146.

[24]             BE, DK, IE, IT, CY, ES, SE, UK, a HR majú osobitné ustanovenia pre otázku mrzačenia ženských pohlavných orgánov.

[25]             Smernica 2012/29/EÚ

[26]             Smernica Rady 2004/83/ES o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany.

[27]             Smernica 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany.

[28]             Smernica 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany.

[29]             Smernica 2013/33/EÚ, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu.

[30]             Rezolúcia VZ OSN 67/146. .