52013DC0809

I. Úvod

Dialóg medzi EÚ a Ukrajinou o vízach zameraný na preskúmanie podmienok bezvízového cestovania občanov Ukrajiny do EÚ sa začal 29. októbra 2008. Komisia predložila Ukrajine akčný plán na liberalizáciu vízového režimu (APVR)[1] dňa 22. novembra 2010. V APVR je stanovený súbor presných referenčných kritérií pre Ukrajinu týkajúci sa štyroch „blokov“[2] relevantných otázok s cieľom prijať legislatívny, politický a inštitucionálny rámec (fáza 1) a dosiahnuť jeho účinné a udržateľné vykonávanie (fáza 2).

Komisia pravidelne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní APVR. Prvá správa o pokroku vo vykonávaní akčného plánu na liberalizáciu vízového režimu Ukrajinou bola predložená 16. septembra 2011[3].

Druhá správa o pokroku vo vykonávaní akčného plánu na liberalizáciu vízového režimu Ukrajinou bola vydaná 9. februára 20123. V apríli 2012 sa konalo stretnutie vyšších úradníkov, počas ktorého bola prednesená druhá správa o pokroku a boli prerokované ďalšie kroky v procese.

Ukrajina 22. júla tohto roka predložila vlastnú tretiu správu o pokroku a jej aktualizáciu poskytla 11. októbra. Ide o posledný termín pre zohľadnenie novej legislatívy. Hodnotiace misie ku všetkým štyrom blokom, do ktorých sa zapojilo deväť odborníkov, prebehli v septembri 2013. Dňa 27. septembra sa konalo stretnutie vyšších úradníkov s Ukrajinou.

Táto správa Komisie je tretia správa o pokroku dosiahnutom v prvej fáze APVR. Obsahuje komplexné a konsolidované posúdenie vykonané Komisiou týkajúce sa pokroku, ktorý Ukrajina dosiahla pri plnení referenčných kritérií prvej fázy APVR týkajúcich sa vytvorenia legislatívneho, politického a inštitucionálneho rámca.

Otázky nad rámec referenčných kritérií APVR, ako napríklad problematika reformy súdnictva a prokuratúry, sa monitorujú formou ďalších dialógov, ktorými sú napríklad neformálny dialóg v oblasti súdnictva, ktorý sa začal vo februári 2013, Výbor pre spoluprácu, Rada pre spoluprácu, Samit, ale aj monitorovanie v súvislosti s programom pridruženia.

II. Posúdenie opatrení v rámci štyroch blokov akčného plánu na liberalizáciu vízového režimu

Blok 1: Bezpečnosť dokumentov vrátane biometrie

Všeobecné posúdenie

Základný legislatívny rámec (primárne právo) je už do značnej miery vytvorený. Boli prijaté akčné plány zavádzania biometrických pasov, ktoré sú v súlade s normami Medzinárodného orgánu pre civilné letectvo (ICAO), ako aj vyraďovania pasov nespĺňajúcich normy organizácie ICAO.

Komisia je toho názoru, že Ukrajina vo veľkej miere spĺňa referenčné kritériá stanovené v rámci bloku 1. Je potrebné bližšie objasniť používanie odtlačkov prstov ako povinného biometrického prvku pasov a treba ešte prijať potrebné vedľajšie právne predpisy, ktoré určia postupy vydávania dokladov.

Podrobné pripomienky

· Prijatie právneho rámca pre vydávanie strojovo čitateľných biometrických medzinárodných pasov v úplnom súlade s najvyššími normami ICAO na základe bezpečného spravovania totožnosti (evidencia obyvateľov a východiskové doklady) pri zohľadnení primeranej ochrany osobných údajov

Rámcový právny predpis[4] bol prijatý a v platnosti je od 20. novembra 2012. Vytvára sa ním jednotný štátny demografický register a určuje sa zoznam údajov, ktoré sa budú zhromažďovať a používať pre potreby vydávania dokladov totožnosti alebo cestovných dokladov s biometrickými údajovými prvkami. Zákonom sa zavádza 14 typov biometrických dokladov totožnosti, cestovných a pobytových dokladov pre Ukrajincov, cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti vrátane medzinárodných pasov a vnútorných pasov. Vnútorný pas je preukaz totožnosti, ktorý sa používa ako hlavný podklad k žiadosti o medzinárodný pas.

V zákone sa stanovuje väčšina základných pravidiel, ktorými sa riadi vydávanie cestovných dokladov spĺňajúcich normy organizácie ICAO (zásada „jedna osoba, jeden dokument“, nepredlžovanie platnosti, pravidlá ochrany údajov s uvedením účelov, na ktoré sa údaje zhromažďujú, uchovávajú a používajú atď.). Pokiaľ ide o biometrické prvky, ktoré majú byť zachytené, v zákone sa jasne spomína digitalizovaná fotografia a podpis, ale odtlačky prstov sa uvádzajú len ako doplnkový a voliteľný prvok bez spresnenia, odtlačky ktorých prstov sa majú zhromažďovať. Taktiež sa neuvádza, ktoré výnimky sa považujú za opodstatnené a aké postupy sa majú dodržiavať. Vyžaduje sa jednoznačné určenie, ktoré odtlačky prstov sa majú zhromažďovať a ukladať do pasu. Aj v právnych predpisoch je potrebné podrobnejšie zakotviť odkaz na odporúčania organizácie ICAO.

Bude potrebné prijať vykonávacie opatrenia týkajúce sa postupov vydávania dokladov a ďalších technických špecifikácií vzhľadom na pozastavenie opatrení prijatých v marci 2013. Zároveň možno využiť túto príležitosť na zjednodušenie a zefektívnenie postupu podávania žiadostí.

· Prijatie akčného plánu obsahujúceho harmonogram úplného zavedenia biometrických medzinárodných pasov, ktoré sú v súlade s normami ICAO, a to aj na ukrajinských konzulátoch v zahraničí, a postupné úplné vyradenie pasov, ktoré nie sú v súlade s normami ICAO

Akčný plán postupného vyraďovania pasov, ktoré nie sú v súlade s normami organizácie ICAO, bol prijatý už v roku 2011. Obsahuje súbor opatrení a činností, ktoré majú byť vykonané do 24. novembra 2015. Ďalej sa v ňom uvádza, že vyraďovanie sa bude zavádzať postupne, ako sa budú vydávať biometrické doklady, ale nestanovuje sa žiadny termín zavedenia týchto biometrických dokladov.

Pokiaľ ide o zavedenie biometrických pasov spĺňajúcich normy organizácie ICAO, 11. septembra 2013 bol prijatý akčný plán na roky 2013 – 2016, ktorý bude potrebné posúdiť, keď bude k dispozícii anglický preklad.

· Vytvorenie programov odbornej prípravy a prijatie protikorupčných etických kódexov zameraných na úradníkov akéhokoľvek verejného orgánu, ktorý sa zaoberá medzinárodnými pasmi, vnútrozemskými pasmi a inými východiskovými dokladmi

Štátna migračná služba (SMS) v rámci Ministerstva vnútra je orgánom zodpovedným za správu registra a vydávanie medzinárodných pasov a iných dokladov totožnosti.

Etický kódex, prijatý už v roku 2011, sa zameriava na bezúhonnosť v štátnej službe, majetkové priznania a pravidlá týkajúce sa informátorov. V roku 2012 bol prijatý všeobecnejší kódex pre zamestnancov orgánov vnútra Ukrajiny[5]. Vzhľadom na následné zmeny v celkovom právnom rámci boja proti korupcii treba preskúmať, či budú potrebné aktualizácie (ďalšie podrobnosti sa uvádzajú v časti venovanej bloku 3).

V rámci služby SMS bola v apríli 2012 vytvorená divízia boja proti korupcii, ktorá má potláčať korupciu a predchádzať jej. Riaditeľ služby SMS schválil ročný akčný plán prevencie trestných činov korupcie a boja proti nim.

Hoci zamestnanci pracujúci s medzinárodnými pasmi nemusia absolvovať žiadny osobitný výcvik, v spolupráci s vysokými školami bolo vyvinutých niekoľko pokročilých a špecializovaných interných prípravných kurzov pre pracovníkov SMS, ktoré sa uskutočnili už v tomto roku (jún 2013). Kurzy sa skladajú z týždenného programu venovaného otázkam boja proti korupcii a biometrie. Prednášateľom je Divízia boja proti korupcii.

Zdá sa, že majú komplexný obsah a prispievajú k zvyšovaniu informovanosti štátnych úradníkov o korupcii a súvisiacich postihoch.

Účinnosť týchto opatrení sa bude musieť znovu posúdiť, keď sa začnú vydávať biometrické doklady.

Blok 2: Nelegálne prisťahovalectvo vrátane readmisie

Všeobecné posúdenie

V oblasti riadenia hraníc sú zavedené všetky potrebné právne predpisy spolu s inštitucionálnym rámcom vrátane zabezpečenia odbornej prípravy a protikorupčných etických kódexov. Výmena informácií medzi jednotlivými rezortmi by sa mala zlepšiť prostredníctvom možnosti výmeny údajov na regionálnej a miestnej úrovni.

V súvislosti s riadením migrácie Ukrajina stanovila komplexný základ účinného systému riadenia migrácie a zaviedla príslušný legislatívny rámec.

Legislatívny základ existuje aj v oblasti azylu. Do veľkej miery je v súlade s európskymi a medzinárodnými normami, hoci sú potrebné aj ďalšie zlepšenia, najmä s ohľadom na rozšírenie definície doplnkovej a dočasnej ochrany a ustanovenia týkajúce sa zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl. Väčšina inštitucionálneho rámca je zavedená, hoci na vykonávanie právnych predpisov by malo byť pridelených viac zdrojov.

Podrobné pripomienky podľa politických oblastí

Blok 2/téma 1 – Riadenie hraníc

· Prijatie všetkých opatrení potrebných na realizáciu programu presadzovania práva pri rozvoji štátnych hraníc a koncepcie rekonštrukcie a rozvoja Štátnej pohraničnej stráže do roka 2015 vrátane právneho rámca medzirezortnej spolupráce medzi pohraničnou strážou, orgánmi presadzovania práva a ďalšími agentúrami zapojenými do riadenia hraníc a umožňujúcich účasť pohraničnej stráže na odhaľovaní a vyšetrovaní cezhraničnej trestnej činnosti v spolupráci so všetkými príslušnými orgánmi presadzovania práva

Legislatívny rámec už bol zavedený zákonom o kontrole hraníc, ktorý platí od decembra 2010, spolu s novelizáciou viacerých ďalších právnych predpisov a vedľajších predpisov. V posledných dvoch rokoch došlo len nepočetným drobným zmenám legislatívy týkajúcej sa hraníc. Jedna z nich – zmena príslušných ustanovení nového trestného poriadku – sa dotkla právomocí Štátnej pohraničnej stráže (ŠPS), ktorá stratila právo viesť predbežné trestné konanie. Procesnú kontrolu má prokurátor (vydanie príkazu na úkon). Vo fáze vykonávania bude potrebné objasniť presné dôsledky tejto zmeny na spôsobilosť ŠPS ako účinného orgánu presadzovania práva bojujúceho proti cezhraničnej trestnej činnosti.

Vymedzenie štátnych hraníc sa začalo hranicou medzi Ukrajinou a Ruskom v novembri 2012 a výrazne pokročilo na hranici medzi Ukrajinou a Moldavskom (dokončilo sa 95 % tejto hranice v celkovej dĺžke 1163 km vrátane 88 % v podnesterskom úseku). Vymedzenie hranice medzi Ukrajinou a Moldavskom sa dokončí do konca roka 2013. Na hranici s Bieloruskom sa ešte nezačalo pracovať, ale v júni 2013 Ukrajina a Bielorusko podpísali protokol o výmene ratifikačných poznámok k dohode o štátnej hranici, ktorú obe krajiny uzatvorili už v máji 1997. Tento dokument azda prinesie začiatok praktických prác na vytýčení ukrajinsko-bieloruskej hranice. Aj napriek nevytýčeniu hranice však existuje mechanizmus kontroly hraníc a hranice sú na oboch stranách pod kontrolou príslušných orgánov.

Z hľadiska medzinárodnej spolupráce ŠPS aktívne buduje vzťahy s orgánmi susedných krajín a inými subjektmi z oblasti medzinárodných hraníc. Tento vývoj pokračuje a v súčasnosti sa čoraz viac orientuje na podporu praktickej spolupráce. K značnému pokroku došlo najmä v oblasti spoločného monitorovania hraníc na základe bilaterálnych dohôd so susednými krajinami: dohoda s Maďarskom je v platnosti od mája 2012 a dohoda s Ruskom od februára 2012. Spolupráca s agentúrou Frontex pokračovala v rámci nového plánu spolupráce na obdobie rokov 2013 – 2015 s dôrazom na spoločné operácie, analýzy rizík, výmenu informácií, odbornú prípravu personálu a technologickú spoluprácu.

Jednou z oblastí, ktorej ešte stále treba venovať pozornosť, je medzirezortná spolupráca. Podnikli sa prvé kroky, ale efektívna medzirezortná spolupráca – predovšetkým výmena informácií – prebieha stále iba na najvyššej úrovni organizácií. Je nanajvýš dôležité uvedomiť si pridanú hodnotu spolupráce medzi jednotlivými rezortmi, a to nielen pre ŠPS, ale aj pre ďalšie orgány podieľajúce sa na prevencii cezhraničnej trestnej činnosti, a starostlivo zvážiť – aj z právneho hľadiska – či ešte stále existujú zbytočné prekážky. Výmena informácií na medzirezortnej úrovni prebieha prostredníctvom Virtuálneho kontaktného a analytického centra, ktoré prepája osobitné jednotky ŠPS, ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí, Štátnu migračnú službu, Štátnu colnú službu, Bezpečnostnú službu a Národnú agentúru pre verejnú službu, pričom ŠPS zohráva koordinačnú úlohu. Centrum vypracováva spoločné analytické správy, na základe, na ktorom vedenie ŠPS a Štátna colná služba prijíma rozhodnutia týkajúce sa ochrany hraníc.

· Prijatie národnej stratégie integrovaného riadenia hraníc a akčného plánu na jej účinné vykonávanie, ktorý obsahuje harmonogram a osobitné ciele, pokiaľ ide o ďalší rozvoj právnych predpisov, organizáciu, infraštruktúru, vybavenie ako aj o dostatočné finančné a ľudské zdroje v oblasti riadenia hraníc

Základné dokumenty už existujú – stratégia schválená v roku 2006 a akčný plán z roku 2007 do roku 2015 s cieľom transformovať ŠPS na moderný orgán presadzovania práva európskeho typu. Text reformy mobilných posádok bol prijatý v júli 2012 a stratégie („koncepcie“) námornej stráže a letectva boli prijaté v roku 2011.

Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že spomínané koncepcie sú vo všeobecnosti úspešne zrealizované (napr. pri úlohách hraničnej kontroly sa už prestali využívať branci a všetci pracovníci ŠPS sú zamestnaní na základe zmluvy a špeciálne vyškolení na plnenie svojich povinností). Čo sa týka letectva, zakúpili sa ďalšie lietadlá a piloti sú vyškolení v súlade s normami organizácie ICAO. V súvislosti s námornými zdrojmi sa dokončili projekty (bol nasadený hliadkovací čln Oral) a pripravuje sa návrh novej koncepcie výcviku a systému nadstavbového vzdelávania.

Na kontrolu osôb, vozidiel a tovaru prechádzajúcich cez štátnu hranicu sa používa integrovaný informačný a komunikačný medzirezortný systém Arkan. Prepája deväť rôznych ministerstiev a agentúr, umožňuje informačné aktivity a funkčnú podporu a používateľom umožňuje spravovať databázy, vstupovať navzájom do databáz a vymieňať si informácie chráneným a zabezpečeným spôsobom. Hoci je systém Arkan už v prevádzke, používa sa obmedzene, pretože nie je možná výmena informácií medzi jednotlivými orgánmi na miestnej a regionálnej úrovni.

· Vytvorenie programov odbornej prípravy a prijatie protikorupčných etických kódexov, ktoré sa osobitne zameriavajú na pohraničnú stráž a colných a akýchkoľvek ďalších úradníkov zapojených do riadenia hraníc

Akadémia ŠPS ďalej zlepšila svoju úroveň odbornej prípravy a podmienok prípravy. Pokiaľ ide o inštitucionálnu štruktúru, v ŠPS bolo zriadené zvláštne oddelenie s konkrétnymi úlohami na predchádzanie korupcii. Z hľadiska vzdelávania učebný plán ŠPS obsahuje 114 akademických hodín štúdia práva z oblasti boja proti korupcii a kódexu správania príslušníkov zodpovedných za riadenie hraníc. Príslušníci riadenia hraníc absolvujú aj špeciálnu odbornú prípravu na pokročilej úrovni.

Sú vytvorené aj ďalšie konkrétne opatrenia – existuje verejná podateľňa pre sťažnosti občanov a linka pomoci prevádzkovaná 24 hodín denne. Prebiehajú protikorupčné kampane, a to aj v spolupráci s niektorými mimovládnymi organizáciami.

Čo sa týka ciel, ministerstvo príjmov a daní posilnilo oddelenie pre vnútornú bezpečnosť, ktoré rieši prípady korupcie. Získalo širšie právomoci pre odhaľovanie trestných činov v colnej oblasti a ich prevenciu. Colná protikorupčná stratégia zahŕňa ciele týkajúce sa zníženia korupcie medzi pracovníkmi prostredníctvom preventívnej práce a formovania negatívneho postoja k prijímaniu úplatkov. Vo februári 2013 sa začala operácia Štátna hranica 2013 zameraná na riešenie tohto problému.

Blok 2/téma 2 – Riadenie migrácie

· Prijatie právneho rámca pre migračnú politiku, ktorý zabezpečí efektívnu inštitucionálnu štruktúru riadenia migrácie, pravidlá pre vstup a pobyt cudzincov, opatrenia pre opätovné začlenenie občanov Ukrajiny (dobrovoľný návrat alebo návrat na základe dohody o readmisii medzi EÚ a Ukrajinou), monitorovanie migračných tokov a opatrenia pre boj proti neregulárnej migrácii (vrátane postupov pri návrate, práv osôb, ktoré sú účastníkmi týchto postupov, podmienok zadržania, úsilia o uzatvorenie dohôd o readmisii s hlavnými krajinami pôvodu a odhaľovania nelegálnych migrantov vo vnútrozemí)

Rámcový zákon o cudzincoch a osobách bez štátnej príslušnosti už je prijatý a platí od septembra 2011. Vzťahuje sa na pravidlá vstupu, pobytu a návratu. V nadväznosti na predchádzajúce odporúčania Komisie sa novelizovalo päť ďalších následných právnych predpisov, ktoré stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa postupu vyhostenia, dokumentov vydávaných migrantom a ďalšie kompetencie Štátnej pohraničnej stráže v oblasti núteného návratu. Pridané boli aj ďalšie operačné predpisy formou vedľajších právnych predpisov, ktoré prinášajú väčšiu jasnosť do postupov týkajúcich sa legálneho pobytu.

Opätovná integrácia ukrajinských občanov vrátených v rámci readmisie alebo dobrovoľne je formálne súčasťou akčného plánu integrácie zameraného na migrantov aj vlastných občanov. Niektoré osobitné aspekty (uznanie odbornej prípravy získanej neformálne pri práci v zahraničí) boli upravené vedľajšími právnymi predpismi. Prezident zastával komplexnejší prístup k pracovnej reintegrácii (ročný príhovor k Najvyššej rade, jún 2013) a poveril ministerstvo sociálnej politiky vypracovaním návrhu zákona a adresného národného programu v tomto smere. Pravidlá dobrovoľného návratu boli vyjadrené vo vedľajšom právnom predpise z roku 2012, pomohlo by však ďalšie spresnenie mechanizmu.

Povinné alebo nútené vyhostenie nelegálneho migranta zahŕňa zadržanie cudzinca v Migračnom väzobnom stredisku (MVS) na obdobie potrebné na vykonanie súdneho rozhodnutia o povinnom vyhostení, ktoré by nemalo presiahnuť 12 mesiacov, ako je stanovené v príslušných ustanoveniach zákona z roku 2011 o právnom postavení cudzích štátnych príslušníkov a osôb bez štátnej príslušnosti[6]. Nestanovuje sa však súdne preskúmanie rozhodnutia o administratívnom zadržaní v Migračnom väzobnom stredisku, pokiaľ nie je spojené s odvolaním sa vo veci samotnej, t. j. vyhostením[7]; orgány presadzovania práva sú povinné iba do 24 hodín informovať prokuratúru.

Pokiaľ ide o inštitucionálne kapacity, Štátna migračná služba (ŠMS) je hlavným orgánom, ktorý vykonáva a koordinuje migračnú politiku. Bola zriadená v roku 2011 a v súčasnosti je plne funkčná. V ústredí pracuje 199 úradníkov a 5133 ďalších pracuje v regionálnych pobočkách. Plánuje sa prijať ďalších 1 500 zamestnancov, ktorí sa budú venovať nelegálnej migrácii. Do jej kompetencie patrí legálna aj nelegálna migrácia, aj keď v prípade nelegálnej (napr. zadržanie) musí zapojiť aj orgány presadzovania práva vzhľadom na svoj civilný charakter.

Čo sa týka readmisie, Ukrajina uzavrela dohody o readmisii s Európskou úniou (v platnosti od 1. januára 2008). Vykonávací protokol bol podpísaný s Rakúskom, rokovania o podobných protokoloch dospeli do záverečnej fázy s Českou republikou, Poľskom a Estónskom a prebiehajú s ďalšími 12 členskými štátmi. Bola podpísaná nová dohoda s Ruskom o zrýchlenej readmisii, ktorá nadobudla platnosť v roku 2013. Prebiehajú rokovania s radom ďalších krajín (krajinami západného Balkánu, Švajčiarskom a Islandom). V máji 2012 sa zišiel spoločný výbor EÚ a Ukrajiny pre otázky readmisie a konštatoval, že nedochádza k žiadnym závažným problémom s praktickým uplatňovaním tejto dohody, a zároveň prediskutoval celý rad odborných otázok.

· Prijatie národnej stratégie riadenia migrácie na účinné vykonávanie právneho rámca pre migračnú politiku a akčného plánu, ktorý obsahuje harmonogram, osobitné ciele, činnosti, výsledky, ukazovatele výkonnosti a dostatočné ľudské a finančné zdroje

Stratégia v oblasti migrácie a azylu bola prijatá 30. mája 2011. Určuje trendy, princípy a priority a spolu s akčným plánom stanovuje činnosti, harmonogram a zodpovedné orgány. Plnením migračnej politiky je poverená Dočasná medzirezortná komisia a na koordináciu činností z akčného plánu bola vytvorená koordinačná rada.

· Zavedenie mechanizmu na monitorovanie migračných tokov, ktorý prinesie pravidelne aktualizovaný migračný profil pre Ukrajinu spolu s údajmi o nelegálnej a legálnej migrácii, a vytvorenie orgánov zodpovedných za zhromažďovanie a analýzu údajov o migračných stavoch a tokoch

Mechanizmus na monitorovanie migračných tokov sa vytvára na základe uznesenia kabinetu ministrov z roku 2012 ako podsystém systému Arkan (integrovaný informačný medzirezortný systém, pozri tému 1 o riadení hraníc). Vypracovali sa referenčné východiská.

Migračné profily sa pravidelne aktualizujú, v prípade posledného z roku 2012 (vydaného v roku 2013) ho už viedla Štátna migračná služba s aktívnou pomocou odborníkov organizácie MOP.

V súvislosti s analýzou rizík sa na základe stratégie prijatej v roku 2011 ešte stále vyvíja metodika boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu prostredníctvom kontaktného analytického centra. V súčasnosti všetku prácu vykonáva analytická jednotka Štátnej migračnej služby, ktorá manuálne zhromažďuje štatistické a iné údaje, bez informačno-technologickej podpory z príslušných agentúr.

Blok 2/téma 3 – Azylová politika

· Prijatie legislatívy v oblasti azylu v súlade s medzinárodnými normami (Ženevský dohovor z roku 1951 s Newyorským protokolom) a normami EÚ, ktorými sa stanovujú dôvody medzinárodnej ochrany (vrátane foriem doplnkovej ochrany), procesné pravidlá posudzovania žiadostí o medzinárodnú ochranu a práva žiadateľov o azyl a utečencov

V platnosti je rámcový zákon z roku 2011 o utečencoch a osobách, ktoré potrebujú doplnkovú a dočasnú ochranu. Poskytuje pevný právny základ pre konania o azyle, ktorý je do veľkej miery v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. Niektoré aspekty však ešte stále treba zlepšiť, keďže ani napriek predchádzajúcemu odporúčaniu Komisie a úradu UNHCR, vydanému v správe o krajine z júla tohto roku[8], nedošlo k novelizácii tohto zákona. Potrebné je najmä rozšíriť vymedzenie doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany a potrebná zdravotnícka starostlivosť – prinajmenšom neodkladná zdravotnícka starostlivosť – by sa žiadateľom o azyl mala poskytovať bezplatne. ŠMS už vypracovala návrh, pokiaľ ide o zdravotnícku starostlivosť. V nadväznosti na odporúčania boli v roku 2012 prijaté opatrenia na zosúladenie ďalších právnych predpisov s rámcovým zákonom, a to zavedením rozličných práv pre osoby pod dočasnou a doplnkovou ochranou (školstvo, zdravotná starostlivosť, rodinné prídavky, sociálne služby atď.).

Zákon upravuje aj azylové konanie, hoci treba vykonať isté zlepšenia, najmä pokiaľ ide o lehotu na podanie odvolania, ktorá je v súčasnosti stanovená na päť dní, i keď podľa ukrajinských orgánov ju súdy striktne neuplatňujú. Takisto treba konkrétne uvádzať informácie o krajine pôvodu. Je potrebné objasniť také otázky, ako napríklad právo na tlmočníka, dôvernosť pohovorov, uvedenie dôvodov zamietnutia a neprípustnosti nárokov na azyl. A napokon treba bližšie špecifikovať pravidlá týkajúce sa zadržania s osobitným zreteľom na potrebné súdne povolenie.

V súvislosti s právnou pomocou existuje zákon o bezplatnej právnej pomoci, ktorý sa bude uplatňovať od roku 2014, zrejme aj prostredníctvom „právnych kliník“, ktoré zabezpečia právnika aj pre cudzincov a žiadateľov o azyl. Financovanie nie je celkom jasné. V zákone sa však právna pomoc predpokladá len pre štátnych príslušníkov krajín, s ktorými Ukrajina podpísala dvojstrannú dohodu o bezplatnej právnej pomoci. Toto ustanovenie de facto vylučuje mnohých žiadateľov o azyl z prístupu k bezplatnej právnej pomoci.

Z politického hľadiska je prijatý akčný plán z júla 2012 o integrácii utečencov a osôb, ktoré potrebujú dodatočnú ochranu. Otvára koordinovanejší prístup naprieč rôznymi orgánmi vrátane ministerstva sociálnej politiky, ale mal by riešiť aj dôležité otázky, ako napríklad zabezpečenie rozpočtových rezerv na jeho plnenie.

Štátna migračná služba (ŠMS) je z inštitucionálneho hľadiska hlavným štátnym orgánom, ktorý je príslušný rozhodovať o žiadateľoch o azyl. S ohľadom na realizáciu je potrebné zvýšiť počet zamestnancov prichádzajúcich do styku so žiadateľmi o azyl a zefektívniť rozhodovací proces. Vzťahy s organizáciami občianskej spoločnosti a UNHCR sa veľmi nezlepšili.

Blok 3: Verejný poriadok a bezpečnosť

Všeobecné posúdenie

Bol zavedený legislatívny a politický rámec týkajúci sa predchádzania organizovanej trestnej činnosti a boja proti nej. Je prijatý zákon o organizovanej trestnej činnosti, ako aj stratégia („štátna politika“) a sprievodný akčný plán, ktoré sú v prevažnej miere v súlade s európskymi a medzinárodnými normami.

Legislatívny, politický a inštitucionálny rámec týkajúci sa predchádzania obchodovaniu s ľuďmi a boja proti nemu je konsolidovaný a vo veľkej miere v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. V akčnom pláne na roky 2012 – 2015 sa stanovuje komplexný prístup k riešeniu problému obchodovania s ľuďmi.

Pokiaľ ide o politiku boja proti korupcii, aj napriek významnému pokroku z posledných dvoch rokov treba ďalšie zlepšenie na skompletizovanie právneho a politického rámca.

Z hľadiska spolupráce medzi agentúrami presadzovania práva došlo k celkovému zlepšeniu koordinácie, čo umožňuje účinnejšiu výmenu informácií. Bol zavedený legislatívny a politický rámec týkajúci sa predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a boja proti nim v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. Ukrajina pristúpila ku všetkým dohovorom OSN a Rady Európy v oblasti verejného poriadku a bezpečnosti a k väčšine dohovorov OSN a Rady Európy týkajúcich sa boja proti terorizmu.

Mali by sa prijať ďalšie kroky smerom k dosiahnutiu pokroku v súvislosti s uzavretím dohody s Europolom aj Eurojustom.

Legislatívny a inštitucionálny rámec ochrany údajov je v súlade s európskymi normami, hoci ešte stále treba vykonať isté úpravy, ktoré rozšíria kompetencie Úradu pre dohľad nad ochranou údajov.

Ukrajina zaviedla potrebný legislatívny, politický a inštitucionálny rámec v oblasti protidrogovej politiky, ktorý je v súlade s európskymi a medzinárodnými normami.

Pokračovala konsolidácia legislatívneho rámca týkajúceho sa justičnej spolupráce v trestných veciach. Ukrajina už ratifikovala Druhý dodatkový protokol k dohovoru Rady Európy o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach a príslušné ustanovenia zaradila do svojho nového trestného poriadku.

Treba poznamenať, že Ukrajina nad rámec referenčného kritéria APVR podnikla kroky smerom k reforme súdnictva a prokuratúry, čo úzko súvisí s ústavnou reformou.

Podrobné pripomienky

Blok 3/téma 1 – Predchádzanie organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a korupcii a boj proti nim

· Prijatie komplexnej stratégie boja proti organizovanej trestnej činnosti spolu s akčným plánom obsahujúcim harmonogram, osobitné ciele, činnosti, výsledky, ukazovatele výkonnosti a dostatočné ľudské a finančné zdroje

V zákone o organizácii a právnych zásadách boja proti organizovanej trestnej činnosti, revidovanom v roku 2011, sa vytvára legislatívny základ boja proti organizovanému zločinu stanovením všeobecného organizačného rámca a vytvorením systému zodpovedných štátnych orgánov, vymedzením ich kompetencií a metód spolupráce. Okrem zákona existuje aj stratégia („koncepcia“) štátnych politík v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, ktorá pochádza z októbra 2011 a je vyjadrená v akčnom pláne prijatom v januári 2012.

Právny rámec prevencie organizovanej trestnej činnosti a boja proti nej bol zavŕšený príslušnými novelizáciami trestného zákona, a to najmä prostredníctvom príslušných ustanovení nového trestného poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 19. novembra 2012. Trestný poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné na boj proti organizovanému zločinu. Ide najmä o podrobné pravidlá týkajúce sa utajených vyšetrovacích opatrení, zatiaľ čo v trestnom zákone sú vymenované kvalifikačné kritériá trestných činov, ktoré sa majú považovať za organizovanú trestnú činnosť a trestajú sa prísnejšie. Ochrana svedkov sa posilnila zavedením preventívnych opatrení, hoci by bolo žiaduce zaviesť ďalšie osobitné ustanovenia o spolupráci bývalých členov zločineckých skupín s orgánmi presadzovania práva vytvorením osobitných programov motivujúcich k spolupráci a odmeny za spoluprácu. S cieľom ešte viac zvýšiť účinnosť boja proti organizovanej trestnej činnosti by v súvislosti s trestným konaním bolo výhodné zaviesť pokročilejšie typy konfiškácie (rozšírená konfiškácia, konfiškácia, ktorá nie je založená na predchádzajúcom odsúdení, konfiškácia náhrady hodnoty a následne vytvorenie nezávislej agentúry spravujúcej zaistený a skonfiškovaný majetok).

V súvislosti s politickým rámcom sa dôkladne plní „koncepcia“ štátnych politík spolu s podrobným sprievodným akčným plánom, ciele a lehoty sa dodržiavajú a osobitný ohľad sa berie na analýzu príslušných legislatívnych a následných zmien a vývoj efektívneho mechanizmu spolupráce. Pomocou jediného a jednotného registra všetkých vyšetrovaní v prípravnom konaní, zriadeného na Generálnej prokuratúre, sa vykonáva každoročný systematický rozbor príčin a ovplyvňujúcich faktorov.

A napokon čo sa týka inštitucionálnej štruktúry, v novom trestnom poriadku je jasne vymedzená hlavná koordinačná a dozorná úloha prokuratúry a stanovuje sa, kto má rozhodovaciu právomoc v prípade rozporu. Štátne orgány vytvorené špeciálne na boj proti organizovanej trestnej činnosti – v rámci ministerstva vnútra a bezpečnostnej služby – môžu ďalej zlepšovať systém štátnych orgánov zapojených do boja proti organizovanému zločinu.

· Prijatie zákona o obchodovaní s ľuďmi a prijatie akčného plánu na účinné vykonávanie štátneho programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý bude obsahovať harmonogram, osobitné ciele, činnosti, výsledky, ukazovatele výkonnosti a dostatočné ľudské a finančné zdroje

Zákon o boji proti obchodovaniu s ľuďmi je v platnosti od októbra 2011. Určuje hlavné ustanovenia týkajúce sa prevencie obchodovania s ľuďmi a boja proti nemu, ako aj ustanovenia týkajúce sa podpory a ochrany, ktoré sa majú poskytnúť obetiam v súlade s príslušnými normami EÚ a medzinárodnými normami (Dohovor Rady Európy). Tento zákon v posledných dvoch rokoch doplnili rôzne legislatívne nástroje, ktoré podstatne zlepšujú a konsolidujú právny rámec a nadväzujú na takmer všetky odporúčania, ktoré Komisia uvádza v druhej správe o pokroku.

Pre potreby implementácie zákona boli v máji 2012 prijaté sekundárne právne akty (uznesenia kabinetu ministrov), ktorými sa zavádzajú štandardizované postupy uznávania pri priznávaní statusu obete obchodovania s ľuďmi. V auguste 2012 boli prijaté predpisy týkajúce sa vnútroštátneho mechanizmu interakcie medzi orgánmi boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Cieľom tohto mechanizmu je zabrániť prekrývaniu sa kompetencií a vytvoriť komplexný systém.

Pokiaľ ide o procesné práva obetí, niektoré nové ustanovenia o ochrane svedkov v novom trestnom poriadku (v platnosti od 19. novembra 2012) sa týkajú aj obetí obchodovania s ľuďmi (výsluch na kameru, vyšetrovanie v prípravnom konaní na diaľku a súdne konanie na diaľku). Procesné práva by mohol ďalej posilniť systém umožňujúci prijať preventívne opatrenia pred pohovorom s potenciálnymi obeťami a zaisťujúci dôvernosť už v tejto fáze. V súvislosti s obeťami z radov cudzincov je potrebné doplniť legislatívu o právnom postavení cudzincov tak, aby po uznaní ich statusu mohli získať povolenie na pobyt.

V máji 2012 bol prijatý akčný plán, v ktorom sa stanovujú opatrenia až do roku 2015 s konkrétnym harmonogramom, cieľmi, výsledkami a ukazovateľmi výkonnosti. Pomoc obetiam (rehabilitácia a sociálna, súdna, lekárska a psychologická pomoc) sa má posilniť prostredníctvom konkrétneho systému monitorovania a lepšej koordinácie. V oblasti prevencie sú naplánované informačné kampane a iné aktivity určené na zvýšenie informovanosti, na ktoré sú osobitne vyčlenené rozpočtové prostriedky. Prijali sa rozšírené vzdelávacie programy s osobitným rozpočtom pre štátnych zamestnancov vrátane príslušníkov pracujúcich priamo v teréne. Rozpočtové prostriedky pridelené na pomoc by však mohli byť špecifickejšie, aby sa zaručili dostatočné zdroje na celoštátnej aj miestnej úrovni.

Ministerstvo sociálnej politiky je od januára 2012 z inštitucionálneho hľadiska národným koordinátorom pre prevenciu. Spôsoby spolupráce boli dohodnuté s mimovládnymi organizáciami uvedenými v Memorande o spolupráci s celoukrajinskou koalíciou mimovládnych organizácií proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré bolo podpísané v apríli 2013. Je potrebné vytvoriť transparentný systém zapojenia občianskej spoločnosti do poskytovania sociálnych služieb pre obete obchodovania s ľuďmi.

Čo sa týka boja proti obchodovaniu s ľuďmi, orgány presadzovania práva koordinuje prokurátor. V rámci milície existuje od augusta 2013 osobitné oddelenie so zvláštnymi vyšetrovacími právomocami.

· Prijatie právnych predpisov o predchádzaní korupcii a boji proti nej a vytvorenie jednotného nezávislého protikorupčného úradu; posilnenie koordinácie a výmeny informácií medzi orgánmi zodpovednými za boj proti korupcii

Po prijatí právnych predpisov týkajúcich sa boja proti korupcii v apríli 2011 Ukrajina podnikla ďalšie legislatívne iniciatívy (napr. legislatívne balíčky z mája 2013) s cieľom riešiť niektoré zostávajúce odporúčania Komisie a Skupiny štátov proti korupcii (GRECO). Zároveň treba zdôrazniť, že časté a roztrieštené legislatívne zmeny – na rozdiel od jednotného strategického prístupu k reformám práva – predstavujú vážne nebezpečenstvo z hľadiska právnej istoty a môžu sťažiť vykonávanie politík boja proti korupcii. Je potrebné vynaložiť viac úsilia na skvalitnenie legislatívneho procesu, budovanie komplexného strategického prístupu založeného na dôkladných posúdeniach vplyvu a na zvyšovanie informovanosti o prebiehajúcich legislatívnych zmenách.

V oblasti rámca trestného práva badať zlepšenie, ako napríklad bližšie objasnenie predmetu trestných činov korupcie. Okrem toho bol prijatý právny predpis, ktorými sa zrušujú články kódexu o správnych deliktoch, ktoré zahŕňali trestné činy vyvolávajúce trestnú zodpovednosť za aktívnu alebo pasívnu korupciu. V roku 2012 boli prijaté pravidlá etického správania pre všetky osoby oprávnené zastávať funkcie v ústrednej alebo miestnej správe.

V oblasti súkromného sektora došlo k pokroku zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb za trestné činy korupcie spáchané v záujme právnickej osoby alebo v jej mene. Nie je úplne jasné, či a ako sa nová právna úprava vzťahuje na zodpovednosť právnických osôb v prípade absencie dohľadu alebo kontroly. Postihy, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú pri fyzických a právnických osobách za korupciu v súkromnom sektore, nie sú dostatočne odrádzajúce. Do parlamentu bol predložený návrh nového zákona, ktorý má zvýšiť pokuty, ale zároveň ponechať trest odňatia slobody pre fyzické osoby ako alternatívu pre menej závažné trestné činy.

Monitorovanie národnej protikorupčnej stratégie na obdobie rokov 2011 – 2015 je jednou z úloh Národného protikorupčného výboru. Príslušný akčný plán (štátny program), ktorý koordinuje Ministerstvo spravodlivosti, by bol lepší, ak by sa plánované opatrenia aktualizovali v konzultácii s občianskou spoločnosťou a ak by sa naň pridelili dostatočné rozpočtové prostriedky. V Národnom protikorupčnom výbore je zastúpená aj občianska spoločnosť (jedna pätina jeho členov). V praxi sa však výbor v minulom roku ani raz nezišiel a skutočné zastúpenie občianskej spoločnosti vo výbore mohlo priniesť len pár konkrétnych výsledkov, ak vôbec nejaké. Skupina GRECO zároveň poukázala na pretrvávajúce pochybnosti o tom, či Národný protikorupčný výbor je naozaj „schopný vykonávať zmysluplnú monitorovaciu funkciu“.

Novým trestným poriadkom, ktorý vstúpil do platnosti 20. novembra 2012, sa ešte viac posilnila dozorná úloha prokurátora v trestnom konaní. Zdá sa, že sa pripravuje nová legislatíva o fungovaní služieb prokuratúry. Neustále však panujú pochybnosti o tom, nakoľko súčasné inštitucionálne usporiadanie ponúka dostatočné záruky nezávislosti a účinnosti, a to aj v súvislosti s protikorupčnou špecializáciou orgánov presadzovania práva a orgánov prokuratúry, rozdelením ich úloh a konkrétnej spolupráce. Skupina GRECO podotkla, že jej odporúčania týkajúce sa záruk nezávislosti prokuratúry od politických zásahov ešte neboli plne zrealizované, pričom uznáva ústavné a praktické problémy, ktoré bránia schváleniu reformovaných predpisov o službách prokuratúry. Prijali sa nové zmeny trestného zákona a trestného poriadku vrátane ustanovení o konfiškácii náhrady hodnoty a konfiškácii majetku tretích strán.

V súvislosti s imunitou pretrvávajú obavy týkajúce sa imunity poslancov, ktorá ich chráni pred trestným konaním a zadržaním, čím vzniká riziko obštrukcie a politizácie súdnych konaní. Bez súhlasu parlamentu nemožno proti poslancovi viesť trestné konanie (vrátane predbežného vyšetrovania, vyhľadávania, odpočúvania, operácií v utajení a pod.). To môže vážne ovplyvniť účinnosť a spoľahlivosť trestného konania a v podstate môže viesť k situácii, keď parlament prevezme úlohu súdneho systému. Isté obavy pretrvávajú aj v súvislosti s imunitou sudcov a prokurátorov, ktorá ich chráni pred zadržaním a zaistením, nehovoriac o rozhodovaní v otázke zrušenia imunity. Túto právomoc má v súčasnosti parlament. Parlamentu bol predložený návrh právneho predpisu, ktorým sa má Vysokej súdnej rade udeliť právomoc zrušiť imunitu sudcov a prokurátorov.

Hoci Ukrajina má systém zverejňovania majetku týkajúci sa verejných činiteľov, treba urobiť viac pre zabezpečenie riadneho a nezávislého kontrolného mechanizmu a systému účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Vo verejných inštitúciách boli vytvorené špecializované vnútorné kontrolné mechanizmy a ministerstvo príjmov a daní bolo určené ako orgán zodpovedný za overovanie majetkových priznaní. Zabezpečenie širšieho zverejňovania majetkových priznaní a ich elektronická prístupnosť si však vyžadujú ďalšie kroky. Zatiaľ nie je jasné ani to, ako bude organizovaná overovacia činnosť ministerstva príjmov a daní, aké metodiky a nástroje sa použijú a ako sa zabezpečí jeho schopnosť vykonávať túto ďalšiu novú úlohu. Úrad nebude ani oprávnený sám uplatňovať postihy. Prípady môže jedine postúpiť iným orgánom alebo orgánom presadzovania práva. Je potrebné jasne definovať spoluprácu medzi Štátnym úradom pre príjmy a poplatky a inými správnymi orgánmi a orgánmi presadzovania práva na účely overovania majetkových priznaní. Čo sa týka problematiky konfliktu záujmov, predpokladá sa určitá vnútorná kontrola, ale neuplatňuje sa žiadne externé nezávislé overenie. Je nevyhnutné posilniť režim postihov, aby sa v praxi zabezpečilo včasné vykonávanie odrádzajúcich sankcií a opatrení s cieľom zaistiť nápravu škody, ktorá bola alebo mohla byť spôsobená verejnému záujmu.

V polovici roka 2012 boli prijaté právne predpisy o novom elektronickom systéme verejného obstarávania. Zostávajú tu nedoriešené problémy, ako napríklad potreba ďalej zlepšovať transparentnosť verejného obstarávania a zefektívniť prideľovanie verejných zákaziek, riešiť otázku existencie početných vylúčení z režimu verejného obstarávania a vyjasniť rozsah pojmu „obstarávatelia“, na ktorých sa vzťahujú pravidlá verejného obstarávania, najmä čo sa týka štátnych podnikov a podnikov verejného záujmu. V parlamente je v súčasnosti predložený návrh zákona, ktorý má zvýšiť transparentnosť verejných výdavkov, a to aj s ohľadom na štátne podniky.

Verejní činitelia sú v zmysle ukrajinských právnych predpisov povinní hlásiť korupciu. Právne predpisy obsahujú aj všeobecné ustanovenia o ochrane informátorov. V praxi sa ochrana informátorov chápe pomerne reštriktívne (t. j. obmedzuje sa len na vyšetrovanie trestných činov). Ukrajina v rámci nápravy tejto situácie zaviedla niekoľko všeobecných ustanovení v rade odvetvových predpisov. Je potrebné vyvinúť viac úsilia o ďalšie rozšírenie rozsahu ochrany a vytvorenie kultúry dôvery k mechanizmom podávania správ.

Výrazné nedostatky pretrvávajú v oblasti financovania politických strán a volebných kampaní. Pripravuje sa návrh právnej úpravy, ktorá má riešiť nesplnené odporúčania skupiny GRECO.

Začiatkom roka 2013 došla skupina GRECO k záveru, že 11 z 25 odporúčaní z prvých dvoch spoločných hodnotiacich kôl nebolo uspokojivo vykonaných. Skupina GRECO zdôraznila, že právny rámec, pokiaľ ide o také základné oblasti, ako je činnosť prokuratúry, reforma verejnej správy a verejné obstarávanie, „ešte stále nie je pevný, čo vedie k nedostatku právnej istoty a bezvýznamnosti potrebných vykonávacích opatrení“.

· Prijatie národnej stratégie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na boj proti nim, prijatie zákona o predchádzaní financovaniu terorizmu

V oblasti prania špinavých peňazí došlo v posledných rokoch k podstatnému zlepšeniu legislatívy a podľa všetkého existuje dobrý systém zabezpečenia dohľadu nad celkovou politikou. Každoročne sa prijíma ročný akčný plán, v ktorom sa podrobne uvádza národná stratégia na obdobie do roku 2015 (prijatá kabinetom ministrov). Akčný plán obsahuje konkrétne opatrenia a zodpovednosť za ich vykonávanie je jednoznačne pridelená jednotlivým inštitúciám. Plán zahŕňa aj termíny pre jednotlivé opatrenia.

Z inštitucionálneho hľadiska je zodpovednosť za dohľad na jednotlivé sektory spoločná, pričom vedúcu úlohu zohráva Finančná spravodajská jednotka. Finančná spravodajská jednotka zamestnáva dobre vyškolených analytikov, ktorí vyhodnocujú denné správy prijaté od účtovníckych jednotiek. V posledných rokoch sa konali programy budovania inštitucionálnych kapacít pre Finančnú spravodajskú jednotku a iné orgány presadzovania práva v oblasti prania špinavých peňazí.

Prijaté novelizácie právnych predpisov upravujú aj nevyriešené otázky týkajúce sa postihov za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom. Obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipulácia s trhom sa postihujú podľa kódexu o správnych deliktoch alebo podľa trestného zákona. Právnické osoby uznané vinnými z týchto trestných činov nesú finančnú zodpovednosť a postihujú sa zrušením licencie, na základe ktorej pôsobia na trhu.

Oblasti, na ktorých treba ďalej pracovať, sa týkajú potreby zabezpečiť, aby sa právne predpisy vzťahovali na domáce politicky exponované osoby, a potreby objasniť skutočnosť, že pranie špinavých peňazí je samostatný trestný čin napriek tomu, že existuje relevantná judikatúra poukazujúca v tomto smere. Pranie špinavých peňazí je potrebné vnímať širšie, a nielen ako spolčenie sa s páchateľmi na účely ukrytia dôkazov o trestnej činnosti, aby sa dosiahli lepšie výsledky v boji proti rozsiahlej hospodárskej trestnej činnosti a aby sa zločineckým skupinám zabavil nelegálne získaný majetok.

· Prijatie nového národného strategického programu boja proti drogám a súvisiaceho akčného plánu; ratifikácia memoranda o porozumení s EMCDDA

Príslušné legislatívne, politické a inštitucionálne opatrenia sú zavedené v súlade s európskymi a medzinárodnými normami.

Stratégia („koncepcia“) plnenia štátnej politiky v oblasti prevencie šírenia drogovej závislosti a boja proti obchodovaniu s drogami, psychotropnými látkami a prekurzormi na obdobie rokov 2011 – 2015 spolu s akčným plánom jej vykonávania existujú už od roku 2010. Existuje koncepcia monitorovacieho systému z roku 2011 spolu s následným akčným plánom, ktorý bol prijatý v júli 2012.

Prijali sa viaceré zákony a vedľajšie právne predpisy, ktorými sa vykonávajú tieto politické dokumenty.

Prezidentským dekrétom z 28. augusta 2013 bola schválená nová stratégia boja proti drogám do roku 2020. Dekrét zaisťuje národnú bezpečnosť, ale prioritu pripisuje ochrane ľudských práv (zjednodušenie prístupu k legálnym drogám na lekárske účely, celkový dôraz na lekársku a právnu pomoc, posilnenie profilov prevencie). Analytický monitorovací systém by mal v tomto smere umožňovať právnickým osobám poskytovať lekársku liečbu a používať drogové látky pri ich práci. Návrh stratégie bol prekonzultovaný s akademickou obcou, mimovládnymi organizáciami a medzinárodnými organizáciami vrátane Skupiny Pompidou Rady Európy.

Pokiaľ ide o inštitucionálny rámec, v roku 2011 bola vytvorená Štátna služba pre kontrolu liečiv ako hlavný orgán (spolu so šiestimi následne zriadenými regionálnymi pobočkami), ktorá zodpovedá za realizáciu politiky boja proti drogám. Štátna služba pre kontrolu liečiv pôsobí nielen ako koordinátor, ale aj iniciátor opatrení zameraných na boj proti obchodovaniu s drogami, znižovanie užívania drog, dosiahnutie integrovaného medzirezortného prístupu, posilnenie rehabilitácie drogovo závislých a zvyšovanie informovanosti. V marci 2013 bol zmenený zákon o drogách tak, aby vyjasnil koordinačné právomoci Štátnej služby pre kontrolu liečiv a jej vzťahy s ostatnými zainteresovanými stranami.

Zlepšila sa medziinštitucionálna a medzirezortná spolupráca a koordinácia. Na vykonanie opatrení a prevádzku inštitucionálnych štruktúr, najmä na regionálnych pobočiek, však treba jednoznačne vyčleniť rozpočtové prostriedky.

V roku 2011 bolo na päť rokov uzavreté Memorandum o porozumení medzi Ukrajinou (Ministerstvom zdravotníctva) a Európskym monitorovacím centrom pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), ktoré je odvtedy v platnosti bez nutnosti ratifikácie. Realizuje sa priebežne. Spolupráca je účinná (napr. pravidelná výmena informácií o nových typoch liekov, zavádzanie nových protokolov na Ukrajine týkajúcich sa infekčných chorôb v dôsledku užívania drog, registrácia nových ukazovateľov zneužívania drog).

Vláda rokuje o zákone umožňujúcom Ukrajine vstup do Skupiny Pompidou Rady Európy. Pokiaľ ide o aspekty presadzovania práva, Ukrajina je nielen tranzitnou krajinou, ale aj konečnou destináciou pre marihuanu, ópium a syntetické drogy (Subutex). Generálna prokuratúra presadzuje cieľ posilnenia vyšetrovania prostredníctvom prípravy policajtov, širšieho využívania agentov v utajení a vytvorenia špeciálnej divízie na ministerstve vnútra.

· Prijatie príslušných dohovorov OSN a Rady Európy v už uvedených oblastiach a v oblasti boja proti terorizmu

Ukrajina pristúpila ku všetkým dohovorom OSN a Rady Európy, ktoré sa týkajú už uvedených oblastí.

Ukrajina už pristúpila aj k protokolu z roku 2001 proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, ktorý ratifikovala v apríli 2013 a v máji 2013 prijala potrebné zmeny trestného zákona, ktoré začali platiť od 4. júla 2013.

Blok 3/téma 2 – Justičná spolupráca v trestných veciach

· Prijatie právneho rámca o vzájomnej právnej pomoci

Legislatívny rámec v oblasti vzájomnej právnej pomoci je zavedený a je v súlade s európskymi štandardmi.

Ako sa spomína v predchádzajúcej časti (v bloku 3/téme 1), Ukrajina uskutočnila reformu svojho trestného práva a trestného procesného práva, výsledkom čoho je prijatie nového trestného poriadku, ktorý je v platnosti od novembra 2012. Zákon o vzájomnej právnej pomoci bol prijatý už v júni 2011. Nový trestný poriadok obsahuje osobitné ustanovenia o všeobecných zásadách medzinárodnej spolupráce, poskytuje právny základ medzinárodnej právnej pomoci a príslušne upravuje otázky vydávania, postúpenia trestného konania, uznávania a výkonu rozhodnutí zahraničných súdov a odovzdávania odsúdených osôb.

Z hľadiska inštitucionálneho rámca sa v novom trestnom poriadku potvrdila úloha Generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti ako ústredných orgánov medzinárodnej právnej pomoci. Žiadosti o justičnú spoluprácu prijaté v prípravnom konaní posudzuje Generálna prokuratúra, žiadosti prijaté v priebehu súdneho konania ministerstvo spravodlivosti. Sú povolené priame kontakty medzi orgánmi, s určitými výnimkami v konkrétnych prípadoch, keď si pôsobnosť zachovávajú ústredné orgány.

· Ratifikácia Druhého protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej právnej pomoci

Druhý dodatkový protokol k dohovoru Rady Európy o vzájomnej právnej pomoci už bol ratifikovaný a nadobudol platnosť 1. Januára 2012, hoci s istými vyhláseniami a výhradami. Výhrady sa týkajú doručovania poštou (článok 16), cezhraničného sledovania (článok 17) a utajeného vyšetrovania (článok 19). Niektoré situácie, ktoré sú predmetom výhrad, upravuje nový trestný poriadok a iné právne predpisy, ako napríklad zákon o organizovanej trestnej činnosti z roku 1993 v znení neskorších predpisov.

I keď výhrady Ukrajiny neohrozujú úroveň medzinárodnej spolupráce, bolo by žiaduce, aby sa zrušili, čím by sa zlepšil rámec justičnej spolupráce.

V novom trestnom poriadku sú začlenené aj osobitné ustanovenia druhého dodatkového protokolu k dohovoru o vzájomnej právnej pomoci – prítomnosť zástupcov zahraničných orgánov pri procesných úkonoch, výsluch prostredníctvom videokonferencie alebo konferenčného hovoru, informovanie o trestnej činnosti, dočasné odovzdanie zadržaných na územie dožiadanej strany, kontrolované dodanie a spoločné vyšetrovacie tímy.

· Uzavretie dohody s Eurojustom

Návrh dohody s Eurojustom bol dojednaný a parafovaný už v decembri 2011 a na Generálnej prokuratúre už bol zriadený kontaktný bod. Ďalšie kroky smerujúce k podpisu dohody však závisia od výsledkov prebiehajúcej analýzy zmien legislatívneho rámca ochrany údajov, ktorú vykonáva Eurojust (pozri tému 4 o ochrane osobných údajov).

Blok 3/téma 3 – Spolupráca v oblasti presadzovania práva

· Zavedenie primeraného mechanizmu koordinácie medzi príslušnými vnútroštátnymi agentúrami a spoločná databáza zaručujúca priamy prístup na území celej Ukrajiny

V novom trestnom poriadku spolu s návrhom zákona o novej prokuratúre sa zaviedli veľké zmeny, takže nadväzujú na odporúčania uvedené v predchádzajúcich správach Komisie. V týchto odporúčaniach sa obhajovala revízia právomocí prokuratúry tak, aby bola okamžite informovaná o všetkých trestných činoch a v prípade potreby ich mohla klasifikovať ako špeciálnu trestnú činnosť (organizovanú trestnú činnosť) a prideliť vec príslušnému orgánu, ako aj zlepšenie úrovne koordinácie medzi orgánmi presadzovania práva.

Vytvoril sa jednotný (integrovaný) register vyšetrovaní v prípravnom konaní[9], do ktorého sa musia zapisovať hlavné údaje o odhalených trestných činoch ihneď (do 24 hodín), ako orgán presadzovania práva dostal informáciu o trestnej činnosti. Vyšetrovanie v prípravnom konaní sa môže začať na základe registrácie. Na správu registra dohliada Generálna prokuratúra, ktorá môže vo fáze prípravného konania začať vyšetrovacie úkony, prideľovať veci príslušnému orgánu a prijímať procesné rozhodnutia vrátane koordinácie žiadostí o medzinárodnú právnu pomoc. V trestnom poriadku sa ustanovuje aj založenie novej vyšetrovacej jednotky pod názvom Štátny úrad pre vyšetrovanie. Bude spôsobilý konať v prípravnom konaní pri vyšetrovaní trestných činov, ktoré spáchali úradníci v zvláštnom postavení, sudcovia a zamestnanci orgánov presadzovania práva. A napokon sa vytvorila nová súdna funkcia – vyšetrujúci sudca. Tento činiteľ má vydávať povolenia na všetky vyšetrovacie úkony, ktoré by mohli obmedziť práva a slobody občanov (zatknutie, domová prehliadka, výsluch a pod.), a vykonávať procesný dohľad nad vyšetrovaním. Pokiaľ ide o osobitné právomoci prokuratúry pri koordinácii vyšetrovania trestných činov spáchaných organizovanými skupinami, Generálna prokuratúra dohliada na vyšetrovacie úkony vykonávané špeciálnymi vyšetrovacími jednotkami vytvorenými na ministerstve vnútra podľa zákona o organizovanej trestnej činnosti.

V záujme fungovania Štátneho úradu pre vyšetrovanie je potrebné prijať ďalšie predpisy, pričom lehoty sú stanovené v konečnom a prechodnom ustanovení trestného poriadku. V tomto smere je nevyhnutné aj prijať zákon o verejnej prokuratúre.

V súvislosti s vytvorením centralizovaných databáz obsahujúcich informácie o trestných činoch spáchaných organizovanými skupinami, na ministerstve vnútra a v Bezpečnostnej službe sa používajú samostatné databázy. Ostatné orgány k nim majú prístup na základe oficiálnej žiadosti. Ministerstvo vnútra a tajná služba v máji 2011 vydali rozkaz s pokynmi týkajúcimi sa spolupráce orgánov presadzovania práva v oblasti organizovanej trestnej činnosti. Týka sa metód spolupráce (výmena informácií, vytváranie pracovných skupín, spoločnej analýzy stavu a štruktúry trestnej činnosti), ale neobsahuje konkrétne časové obdobie, ktoré treba pridať, aby bola zabezpečená riadna a pravidelná výmena informácií a primerané podávanie správ.

Neexistuje žiadny univerzálny štandard vytvorenia „spoločnej databázy“. Niektoré krajiny majú jedinú databázu, ďalšie majú samostatné databázy, je však dôležité zaviesť nástroje potrebné na aktívnu konzultáciu vo všetkých dostupných databázach, ako sa uvádza vyššie v texte.

· Uzavretie operačnej dohody s Europolom s osobitným dôrazom na ustanovenia o ochrane údajov

Rokovanie o operačnej dohode s Europolom závisí od toho, ako Europol posúdi príslušné normy ochrany údajov (pozri bod 4 v časti o ochrane údajov). Na strane Europolu práve prebieha toto posudzovanie. Ukrajina vyplnila dva súbory dotazníkov (v októbri 2011 a júni 2012). Europol čoskoro podnikne misiu na Ukrajinu, ktorá by mala bližšie objasniť aktuálny stav.

Blok 3/téma 4 – Ochrana údajov

· Prijatie vhodných právnych predpisov o ochrane osobných údajov a zriadenie nezávislého orgánu dohľadu nad ochranou údajov

Na Ukrajine platil zákon o ochrane osobných údajov od januára 2011, mal však mnohé nedostatky. Taktiež chýbal nezávislý orgán dohľadu nad ochranou údajov. V novembri 2012 a júli 2013 boli prijaté dva pozmeňujúce návrhy k zákonu o ochrane osobných údajov spolu so zmenami zákona o ombudsmanovi, ktorému tak boli zverené funkcie ochrany osobných údajov. Zmeny zákona o ochrane osobných údajov a zákona o ombudsmanovi majú začať platiť od 1. januára 2014.

Výrazný pokrok sa dosiahol pri riešení zistených nedostatkov. Legislatívny rámec je dnes vo veľkej miere v súlade s európskymi normami vrátane acquis EÚ.

Novelizáciou zákona o ochrane osobných údajov sa zaviedla zásadná výnimka v spracovaní údajov na umelecké a publicistické účely, ktorá nie je obmedzená len na profesionálnu žurnalistiku. Objasnili sa práva dotknutej osoby a vymedzenie kontrolóra údajov. Evidenčný systém, ktorý bol kritizovaný za byrokratickosť, bol nahradený systémom oznámenia o spracovaní citlivých údajov. Treba však ešte zabezpečiť nasledujúce veci: v zákone treba obnoviť definíciu súhlasu subjektu osobných údajov a oznámenie sa musí podať pred spracovaním citlivých údajov, a nie po tom, ako je v súčasnosti stanovené. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu správnej rovnováhy medzi slobodou prejavu a právom na súkromie. V tomto smere bude nevyhnutná aj primeraná interpretácia obmedzeného prístupu k osobným údajom, aby nedošlo k negatívnemu vplyvu na prístup k verejným informáciám.

Pokiaľ ide o inštitucionálny rámec, vytvoril sa nezávislý orgán dohľadu nad ochranou údajov zverením tejto úlohy ombudsmanovi, ktorého nezávislosť je zaručená podmienkami jeho vymenovania a odvolania a samostatným rozpočtom. Právomoci ombudsmana sú v zákone dobre definované (informovať, prijímať sťažnosti, vyšetrovať, hlásiť súdu porušovania predpisov, sledovať nové postupy, vytvoriť kategórie spracovanie údajov, ktoré musia byť oznámené, prijať odporúčania atď.). Jeho kompetencie však bude potrebné rozšíriť aj na súkromný sektor. Služba ochrany údajov, existujúca od roku 2011, bude zrušená. V septembri tohto roka bolo prijaté spoločné nariadenie ombudsmana a ministra spravodlivosti, ktoré obsahuje akčný plán uvádzajúci opatrenia nevyhnutné pre administratívny prenos právomocí na ombudsmana. Zatiaľ nie je jasné, ako budú zabezpečené potrebné ľudské a finančné zdroje a ako sa zvýši kapacita ombudsmana na zvládnutie tejto novej úlohy. Pred koncom tohto oka treba ešte prijať ďalšie vykonávacie predpisy. V súčasnosti prebiehajú medzirezortné konzultácie o návrhu nového zákona, ktorý rozšíri právomoci ombudsmana na súkromný sektor a bude obsahovať koncepciu súhlasu dotknutej osoby.

· Ratifikácia príslušných medzinárodných dohovorov, napríklad Dohovoru Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatickom spracovaní osobných údajov a jeho protokolu z roku 2001

Ukrajina už ratifikovala Dohovor Rady Európy z roku 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatickom spracovaní osobných údajov aj jeho dodatkový protokol z roku 2001 o dozorných orgánoch a cezhraničných tokoch údajov, ktoré nadobudli platnosť od 1. januára 2011.

Blok 4: Vonkajšie vzťahy a základné práva

Všeobecné posúdenie

Ukrajina dosiahla pokrok v rámci bloku 4 v oblasti vonkajších vzťahov a základných práv. Vyriešila predovšetkým otázku nediskriminačného vydávania dokladov pre utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti, pričom primerane predĺžila platnosť ich dokladov. Prijala zákon o predchádzaní diskriminácii a boji proti nej. Zároveň prijala stratégiu a akčný plán pre sociálne začlenenie rómskej menšiny. Zjednodušila postupy registrácie a zrušenia registrácie pobytu.

Právne predpisy zamerané na boj proti diskriminácii prijaté v septembri 2012 predstavujú krok správnym smerom, ale stále nie sú komplexné. Nedostatočná je najmä právna istota, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti práva predovšetkým v oblasti zákazu diskriminácie na základe rodovej identity a sexuálnej orientácie, s osobitným ohľadom na prístup k zamestnaniu a odbornej príprave. Takisto sú nedostatočne chránené práva obetí, keďže neexistuje možnosť obrátenia dôkazného bremena a mechanizmy odškodnenia nie sú jasné.

Hoci boli prijaté dokumenty (stratégia a akčný plán) týkajúce sa začlenenia rómskej menšiny, ktoré vytvárajú osobitný politický rámec, a toto hľadisko sa začalo do istej miery uplatňovať, obidva dokumenty majú viacero nedostatkov.

Postupy registrácie a zrušenia registrácie pobytu môžu aj napriek zjednodušeniu robiť zraniteľným osobám ťažkosti.

Podrobné pripomienky

Blok 4/téma 1 – Sloboda pohybu v rámci Ukrajiny

· Revízia právneho a regulačného rámca týkajúceho sa postupov prihlasovania a odhlasovania pobytu občanov Ukrajiny a legálneho pobytu cudzincov alebo osôb bez štátnej príslušnosti s cieľom predísť neodôvodneným obmedzeniam alebo povinnostiam v súvislosti so slobodou ich pohybu na území Ukrajiny, s osobitným odkazom na podmienky legálneho pobytu bez registrácie pobytu a opatrenia prijaté pre prípad nezaregistrovania sa, ako aj na zodpovednosť nájomníkov

Dňa 5. augusta 2012 začal platiť zákon o zmene niektorých zákonov Ukrajiny týkajúcich sa registrácie pobytu a bydliska osôb na Ukrajine.

Systém registrácie pobytov podľa nového právneho rámca spadá do právomoci štátnej migračnej služby, útvaru ministerstva vnútra vytvoreného v decembri 2010 (dekrét prezidenta Ukrajiny č. 1085/2010 z 9. decembra 2010, dekrét prezidenta Ukrajiny č. 405/2011 zo 6. apríla 2011), ktorý preberá zodpovednosť za celú problematiku týkajúcu sa migračnej a azylovej politiky a registrácie osôb.

Novým právnym rámcom sa zaviedlo niekoľko zlepšení, ktoré majú uľahčiť, urýchliť a zefektívniť tento postup. Na rozdiel od starej úpravy registrácia v súčasnosti prebieha v deň, kedy osoba predloží príslušné oznámenie na úrade Štátnej migračnej služby. Inak povedané, odhlásenie v predchádzajúcom mieste pobytu a prihlásenie v novom mieste pobytu sa uskutoční súčasne v rovnaký deň. Postup registrácie možno vykonať nielen osobne, ale aj prostredníctvom právneho zástupcu. Možnosť registrácie sa rozšírila aj na prípady, keď osoba býva v špecializovanej sociálnej inštitúcii (v domove s opatrovateľskou službou, na internáte, v rehabilitačnom stredisku atď.) a nielen v bytoch v osobnom vlastníctve a súkromných domoch.

Podmienkou registrácie je aj naďalej právny nárok na bytovú jednotku alebo pozemok, resp. zmluva s prenajímateľom. Registrácia pobytu sa môže zrušiť na základe individuálnej žiadosti, úmrtného listu, súdneho príkazu o zbavení vlastníctva alebo užívania bytu, ale aj na žiadosť vlastníka príbytku, ak uplynula platnosť nájomnej zmluvy. To môže predstavovať ťažkosti pri získaní alebo udržaní registrácie osôb zo zraniteľných skupín, ako sú napríklad utečenci alebo Rómovia bývajúci v neoficiálnych osadách, čo vytvára potrebu určitej nápravy v tejto oblasti. Možnosť pre bezdomovcov zaregistrovať sa prostredníctvom centier sociálnej starostlivosti nemusí dostatočne riešiť potreby týchto skupín.

V zmysle zákona o slobode pohybu[10] prihlásenie ani neprihlásenie osoby v mieste bydliska nemôžu byť základom pre uplatňovanie práv a slobôd zakotvených v Ústave a práve Ukrajiny a v medzinárodných zmluvách, ktorými je viazaná, ani dôvodom na obmedzenie týchto práv a slobôd. V praxi sa však vyžaduje potvrdenie o registrácii pre získanie prístupu k zdravotnej starostlivosti, zápis detí do školy alebo získanie dôchodku alebo sociálnych dávok a jednotlivci sa môžu stretávať s problémami s prístupom k týmto základným sociálnym právam, ak sú vzdialení od miesta svojho registrovaného pobytu. Táto prax by sa preto mala preskúmať vo fáze realizácie.

Zákon o slobode pohybu a súvisiace právne predpisy vo všeobecnosti poskytujú cudzincom práva a povinnosti na rovnakej báze ako ukrajinským štátnym príslušníkom (s určitými výnimkami), pokiaľ cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti má na Ukrajine právne postavenie v súlade s migračnými a azylovými právnymi predpismi. Cudzinci, ktorí bývajú na Ukrajine, majú zo zákona povinnosť nahlásiť svoje miesto pobytu do 10 dní od príchodu do nového bydliska. Podľa obvyklej interpretácie táto lehota začína plynúť od vydania právoplatného povolenia zo strany príslušných orgánov.

Blok 4/téma 2 – Podmienky a postupy vydávania dokladov totožnosti

· Revízia právneho a regulačného rámca tak, aby bol zabezpečený efektívny prístup k cestovným dokladom a dokladom totožnosti bez diskriminácie, najmä pokiaľ ide o zraniteľné skupiny

Ukrajinské orgány nadviazali na odporúčania z druhej správy o pokroku, aby neprimerane neobmedzovali platnosť dokladov o povolení na trvalý pobyt pre osoby bez štátnej príslušnosti, dokumentov a cestovných dokladov utečencov. V roku 2012 sa novelizáciou zmenili právne predpisy tak, aby osvedčenie utečenca platilo počas piatich rokov. Tým sa zabezpečí, že cestovný doklad utečenca (cestovný doklad podľa dohovoru o utečencoch) bude vydaný na obdobie platnosti osvedčenia utečenca, pokiaľ toto osvedčenie nie je vydané na menej ako päť rokov (článok 34 ods. 5). Tieto ustanovenia sú teraz plne v súlade so zákonom o utečencoch z roku 2011. Je potrebné vykonať nevyhnutné úpravy týkajúce sa statusu doplnkovej ochrany s cieľom zabrániť problémom pri plnom uplatňovaní širších práv spojených so statusom doplnkovej ochrany.

Blok 4/téma 3 – Práva občanov vrátane ochrany menšín

· Prijatie komplexných právnych predpisov proti diskriminácii, ktoré odporúčali monitorovacie orgány OSN a Rady Európy s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu pred diskrimináciou

Ukrajina v septembri 2012 prijala zákon o predchádzaní diskriminácii a boji proti nej. Ide o rámcový právny predpis, ktorý by mal poskytnúť potrebné nástroje na zabezpečenie účinnej ochrany pred diskrimináciou. Hoci jeho prijatie predstavuje pokrok, zákon nespĺňa všetky európske a medzinárodné požiadavky. Neposkytuje najmä dostatočnú právnu istotu, pokiaľ ide o zákaz diskriminácie na základe rodovej identity a sexuálnej orientácie. Neprispel ani k zlepšeniu ochrany práv obetí, keďže nezaviedol obrátenie dôkazného bremena. Navyše chýba vymedzenie niektorých foriem diskriminácie, a to najmä segregácie, viktimizácie a viacnásobnej diskriminácie. Tieto otázky sa majú riešiť spôsobom, ktorý zabezpečí nevyvrátiteľnú právnu istotu. Okrem toho je potrebné objasniť otázky rozsahu pôsobnosti (t. j. či sa vzťahuje aj na súkromný sektor, či sú zahrnuté všetky aspekty pracovného práva vrátane odbornej prípravy a účasti v organizácii zamestnancov) a ustanovenia o primeranom ubytovaní osôb so zdravotným postihnutím. V marci 2013 vláda predložila parlamentu pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu. Okrem iných zmien zahŕňajú zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie v zamestnaní a riešia otázku dôkazného bremena. Na jarných ani jesenných zasadnutiach parlamentu sa však o návrhu nehlasovalo.

Hoci za inštitúciu zodpovednú za vykonávanie zákona o zákaze diskriminácie bol určený ombudsman, nemá žiadne zákonné právomoci riešiť prípady diskriminácie vznikajúce medzi fyzickými osobami alebo medzi fyzickými a právnickými osobami. Ukrajina oznámila, že ďalšia legislatívna zmena poskytne ombudsmanovi právomoci riešiť prípady diskriminácie medzi občanmi alebo občanmi a právnickými osobami alebo súkromnými právnickými osobami. Tento pozmeňujúci návrh sa ešte len musí prijať.

V súvislosti s bojom proti diskriminácii bude Komisia pozorne sledovať akýkoľvek ďalší vývoj v otázke nedoriešených návrhov zákonov č. 0711 (neskôr 0945) a 0290, pričom prihliadne na obavy, ktoré vo svojom stanovisku vzniesla Benátska komisia[11].

· Aktívne dodržiavanie osobitných odporúčaní orgánov OSN, OBSE/ODIHR, Rady Európy/ECRI a medzinárodných organizácií pre ľudské práva pri vykonávaní politík v oblasti boja proti diskriminácii, ochrany menšín a boja proti trestným činom z nenávisti

Ukrajina v máji 1998 ratifikovala Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín a v januári 2006 podpísala Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. V júni 2012 prijala zákon o zásadách štátnej jazykovej politiky.

S cieľom nadviazať na predchádzajúce odporúčania Komisie z poslednej správy o pokroku Ukrajina v apríli 2103 schválila stratégiu začlenenia rómskej menšiny a v septembri 2013 prijala jej akčný plán. Hoci oba dokumenty boli prerokované s miestnou občianskou spoločnosťou, pred prijatím neboli predložené na konzultáciu s OBSE a Radou Európy a navyše do schváleného textu neboli zaradené hlavné odporúčania občianskej spoločnosti. Na vykonávanie skutočnej politiky v tejto oblasti treba rozvinutejší základný scenár s kvantifikovaným vymedzením problému (napr. odhady počtu Rómov bez dokladov a odhady počtu rómskych detí nezaradených do vzdelávania). Okrem toho je potrebné podrobnejšie stanoviť opatrenia a harmonogram a zabezpečiť dostatočné zdroje a skutočné zapojenie občianskej spoločnosti do procesu jej uskutočňovania. Primerané nadviazanie na tieto politické dokumenty si bude vyžadovať vytvorenie silného koordinačného orgánu a monitorovacieho mechanizmu v realizačnej fáze. Súčasná jednotka zodpovedná za rómsku politiku je súčasťou ministerstva kultúry, zatiaľ čo mnoho kľúčových otázok v oblasti sociálnej politiky a ochrany ľudských práv patrí do pôsobnosti iných ministerstiev.

Ukrajina 13. decembra 2006 ratifikovala Opčný protokol k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý v Ukrajine nadobudol platnosť 4. februára 2010. Ukrajina prijala aj viacero legislatívnych opatrení týkajúcich sa prístupnosti verejných miest a služieb.

· Ratifikácia príslušných listín OSN a Rady Európy v oblasti boja proti diskriminácii

Ukrajina je zmluvnou stranou vo väčšine textov OSN a Rady Európy o ochrane ľudských práv a boji proti diskriminácii.

Ďalšie úsilie je potrebné venovať skvalitneniu právnych predpisov v oblasti boja proti diskriminácii a zosúladeniu existujúcich právnych predpisov s ustanoveniami ratifikovaných zmlúv a medzinárodných dohovorov, ako je podrobnejšie opísané v predchádzajúcich častiach.

· Stanovenie podmienok a okolností potrebných na získanie ukrajinského štátneho občianstva

Podmienky a okolnosti potrebné na získanie ukrajinského štátneho občianstva určuje zákon o ukrajinskej štátnej príslušnosti prijatý 18. januára 2001. Ukrajina prijala zásadu jedinej štátnej príslušnosti. V zákone sa presadzuje zásada rovnosti ukrajinských občanov pred zákonom bez ohľadu na dôvody, poradie a dátum nadobudnutia štátnej príslušnosti. Z tohto hľadiska je zákon v súlade s Dohovorom Rady Európy o občianstve, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2000. Ukrajina v roku 2006 podpísala, ale zatiaľ neratifikovala Dohovor Rady Európy o zabránení stavu bez štátnej príslušnosti súvisiacemu s nástupníctvom štátov.

III. Celkové hodnotenie a ďalšie kroky

Komisia v súlade so zavedenou metodikou priebežne vyhodnocovala, ako Ukrajina plní referenčné kritériá akčného plánu na liberalizáciu vízového režimu (APVR), a podávala o tom pravidelné správy (prvá správa zo septembra 2011, druhá správa z februára 2012). Vychádzala z informácií a znení prijatých právnych predpisov, ktoré poskytla Ukrajina, ako aj z praktických hodnotiacich misií, ktoré absolvovali pracovníci komisie a ESVČ v sprievode odborníkov z členských štátov.

Okrem tohto intenzívneho procesu predkladania správ k APVR Komisia naďalej monitorovala aj pokrok, ktorý Ukrajina dosiahla v príslušných oblastiach APVR v rámci spoločného výboru EÚ a Ukrajiny pre zjednodušenie vízového režimu, readmisného výboru EÚ a Ukrajiny a spoločného podvýboru č. 3 EÚ a Ukrajiny. Stav dialógu a spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou sa v každom z týchto výborov považuje za pokročilý.

Dialóg medzi EÚ a Ukrajinou o vízovom režime je naďalej dôležitým a účinným nástrojom pre napredovanie reforiem v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí, ale aj mimo nich. Z posúdenia vyplýva, že Ukrajina dosiahla výrazný pokrok vo všetkých štyroch blokoch APVR, a to najmä od konca roka 2012 tým, že urýchlila plnenie plánu a prijala viacero zásadných legislatívnych balíčkov s cieľom riešiť zistené nedostatky. Musí však ešte splniť niektoré dôležité požiadavky z prvej fázy. Pokiaľ ide o bezpečnosť dokumentov, je potrebné legislatívne bližšie objasniť používanie odtlačkov prstov ako povinného biometrického prvku pasov. V oblasti azylu treba vykonať určité úpravy, najmä s ohľadom na dočasnú a doplnkovú ochranu a neodkladnú zdravotnícku starostlivosť pre žiadateľov o azyl.

 V oblasti boja proti korupcii je potrebné ďalšie legislatívne posilnenie, predovšetkým čo sa týka odrádzajúcich sankcií pre súkromný sektor, zabezpečenia nestranných kontrol majetkových priznaní, posilnenia pravidiel verejného obstarávania a stanovenia primeraných pravidiel týkajúcich sa imunity. Ďalšie posilnenie sa napokon vyžaduje aj pri legislatívnom rámci boja proti diskriminácii, aby sa zabezpečila primeraná právna ochrana proti diskriminácii v súlade s európskymi a medzinárodnými štandardmi. Očakávajú sa ďalšie informácie o plánovaných krokoch finalizácie legislatívneho a inštitucionálneho rámca ochrany údajov.

Komisia bude aj naďalej pracovať v úzkom kontakte s ukrajinskými orgánmi s cieľom bezodkladne riešiť zostávajúce problémy opísané v tejto správe, aby mohla informovať Európsky parlament a Radu, keď budú prijaté všetky opatrenia požadované v prvej fáze APVR.

[1] Dokument Rady SEK(2011) 1076 v konečnom znení.

[2] Tieto štyri bloky sú: 1) bezpečnosť dokumentov vrátane biometrie, 2) nelegálna migrácia vrátane readmisie, 3) verejný poriadok a bezpečnosť a 4) vonkajšie vzťahy a základné práva.

[3] SW(2012) 10 v konečnom znení.

[4] Ukrajinský zákon č. 5492 o jednotnom štátnom demografickom registri a dokladoch potvrdzujúcich ukrajinskú štátnu príslušnosť, totožnosť osoby a jej osobitný status.

[5] Nariadenie Ministerstva vnútra Ukrajiny č. 155 z 22. februára 2012, ktorou sa prijímajú pravidlá správania sa a profesijnej etiky zamestnancov orgánov vnútra Ukrajiny. V tejto vyhláške je upravená problematika konfliktov záujmov a predchádzanie korupcii.

[6] Článok 30 ods. 3 a 4 zákona o právnom postavení cudzích štátnych príslušníkov a osôb bez štátnej príslušnosti z roku 2011.

[7] Pozri najmä článok 183-5 ods. 2a článok 256 ods. 9 správneho poriadku.

[8] http://www.refworld.org/docid/51ee97344.html

[9] Príkazom vydaným Generálnou prokuratúrou dňa 17. augusta 2012 sa stanovuje postup ukladania a uchovávania údajov.

[10] Zákon 1382-IV z decembra 2003 o slobode pohybu a slobodnej voľbe miesta pobytu na Ukrajine.

[11] Pozri Stanovisko Benátskej komisie Rady Európy č. 707/2012 z júna 2013.