52013DC0785

Úvod

Finančná a hospodárska kríza preukázala, že Európa potrebuje hĺbkové štrukturálne reformy. Súčasťou reakcie Komisie je ambiciózny plán na zlepšenie fungovania jednotného trhu. Akty o jednotnom trhu I a II predstavujú súbor legislatívnych návrhov a iných opatrení na podporu rastu a zamestnanosti v Európe. Komisia takisto nedávno predložila návrhy na dobudovanie jednotného digitálneho trhu. Na účinné uvoľnenie úplného potenciálu jednotného trhu a jeho prispôsobenie potrebám 21. storočia je potrebné rýchle prijatie všetkých zostávajúcich návrhov.

Reforma právneho rámca EÚ však nestačí na to, aby jednotný trh fungoval dobre. Aby mohli obyvatelia, spotrebitelia a podniky efektívne využívať výhody jednotného trhu, musia pravidlá fungovať v praxi. Je potrebné vynaložiť značné a konzistentné úsilie zamerané na dobré fungovanie trhov a odstránenie zostávajúcich prekážok.

Päť rokov od začiatku krízy je badať známky oživenia. Mnohé členské štáty uskutočnili kroky zamerané na reformy a vytvorenie lepších trhových podmienok napriek krátkodobým tendenciám chrániť svoje domáce trhy.

Cieľom tejto správy je v kontexte stratégie Európa 2020 preskúmať spôsob fungovania jednotného trhu v rôznych členských štátoch. Táto správa obsahuje prehľad o pokroku dosiahnutom od začiatku krízy, o zistených pretrvávajúcich nedostatkoch a na tomto základe definuje súbor politických priorít. Prispieva tak k všeobecným prioritám, ktoré sú stanovené v ročnom prieskume rastu Komisie na rok 2014 a k ďalšiemu stanoveniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny v kontexte európskeho semestra.

Táto správa sa, tak ako minulý rok, zameriava na kľúčové oblasti s najväčším rastovým potenciálom: služby, siete a digitálnu ekonomiku. Odvetvia služieb rastú rýchlo a vytvárajú najviac pracovných miest. Hoci bol zaznamenaný pokrok, sú potrebné ďalšie opatrenia na uvoľnenie plného potenciálu odvetvia služieb. Keďže odvetvia služieb sú úzko prepojené s ďalšími odvetviami hospodárstva, najmä s výrobným odvetvím, zároveň je potrebné ďalšie úsilie s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu s priemyselnými výrobkami. Zatiaľ čo vnútorný trh s tovarom je úspešný, EÚ musí zaistiť, aby jeho právny rámec spĺňal svoj účel v globalizovanom svete, v ktorom inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu a dochádza k rýchlemu vývoju výrobkov. V tejto súvislosti Komisia predloží do konca roka preskúmanie o vnútornom trhu s priemyselnými výrobkami.

Táto správa sa takisto venuje otázkam fungovania finančného sektora, keďže lepší prístup k finančným prostriedkom a lepšia integrácia finančných trhov sú podstatou nastolenia dôvery a financovania reálnej ekonomiky.

Oporou hospodárstva naďalej zostávajú siete. Elektronické komunikácie, energetika a doprava predstavujú 8,9 % pridanej hodnoty a 6,1 % zamestnanosti v EÚ-27 a ich dôležitosť naďalej rastie[1]. Predstavujú zároveň dôležité vstupy pre ďalšie odvetvia hospodárstva. Digitálny sektor je tiež hlavnou hybnou silou produktivity, tvorivosti a inovácie. V niektorých hlavných ekonomikách (krajiny G8, Južná Kórea a Švédsko) bol vďaka internetovej ekonomike[2] v období rokov 2006 – 2011[3] zaznamenaný nárast HDP približne o 21 %.

Prvá časť tejto správy obsahuje analýzu kľúčových odvetví a stanovuje kľúčové politické priority. V druhej časti sa uvádzajú horizontálne zistenia o fungovaní jednotného trhu na základe analýzy hodnotových reťazcov v rámci EÚ a vo vzťahu k tretím krajinám. 

Časť I – Stav jednotného trhu v kľúčových oblastiach s najväčším rastovým potenciálom

2.1. Implementácia a presadzovanie – všeobecný prehľad

· V oznámení o lepšej správe z júna 2012[4] bol oznámený súbor opatrení s cieľom dosiahnuť rýchly pokrok v kľúčových oblastiach s najväčším potenciálom rastu. V prvom rade obsahovalo výzvu k prístupu „nulovej tolerancie“: Členské štáty by mali rýchlo a náležite transponovať a implementovať právne predpisy EÚ, ktoré sú uvedené v prílohe k oznámeniu, aby sa deficit v transpozícii a deficit súladu znížili na úroveň 0 %.

· O jeden a pol roka neskôr boli zaznamenané dobré výsledky (pozri prílohu). V prípade právnych predpisov, ktoré sú uvedené v prílohe k oznámeniu a týkajú sa finančných služieb, jednotného digitálneho trhu a dopravy, bol cieľ deficitu v transpozícii na úrovni 0 % dodržaný. Na opačnej strane sa však nachádza odvetvie energetiky. Zatiaľ čo, že viacero členských štátov zlepšilo svoje výsledky, mnohé členské štáty nedodržali lehoty na transpozíciu, pričom štyri členské štáty dokonca netransponovali tri zo štyroch príslušných smerníc.

· V oznámení boli členské štáty takisto vyzvané, aby v kľúčových oblastiach uplatnili aktívnejší prístup a presadzovanie. V prípade, že existujú náznaky o nedodržaní základnej legislatívy, konanie o porušení povinnosti  by nemalo trvať v priemere dlhšie než 18 mesiacov a úplné vykonanie rozsudkov Súdneho dvora by nemalo trvať v priemere dlhšie než 12 mesiacov. Vo viacerých oblastiach boli uskutočnené kroky s cieľom ráznejšie riešiť potenciálne porušenie právnych predpisov EÚ a výsledky tohto prístupu sú jasne viditeľné napr. v odvetví služieb (porovnaj s oddielom o infraštruktúre). Priemerná dĺžka konania o porušení povinnosti je však naďalej 29,4 mesiaca, pričom niektoré konania trvajú viac než 50 mesiacov alebo dokonca 84 mesiacov. Situácia je oveľa lepšia v oblasti energetiky (15 mesiacov) a dopravy (15,4 mesiaca).

2.2. Trhy so službami

Výkonnosť trhu a prekážky integrácie EÚ

Mnohé členské štáty zavádzajú reformy zamerané na lepšie fungovanie odvetví služieb. V minulom roku to boli najmä PT, ES, IT, GR a PL a v menšom rozsahu SI a CZ. Tieto reformy boli podporené v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny alebo v rámci programov dohodnutých s príslušnými vládami. Viaceré členské štáty však potrebujú reformy vrátane AT, BE, DE a FR, ktorým boli takisto adresované odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa služieb.

Ďalším podnetom pre reformy boli opatrenia Komisie v rámci prístupu nulovej tolerancie s cieľom zaistiť úplný súlad so smernicou o službách. Minulý rok zaviedlo 13 členských štátov ďalšie reformy v reakcii na projekt EU Pilot alebo konania o porušení povinnosti, ktoré začala Komisia. Tieto reformy sa týkajú najmä obmedzení obchodnej komunikácie, požiadavky miesta bydliska alebo územného obmedzenia povolenia.

V mnohých členských štátoch sa ďalej rozvíjali jednotné kontaktné miesta (JKM) ako súčasť širšieho úsilia ponúkať podnikom komplexné služby elektronickej verejnej správy (otázkam elektronickej verejnej správy je vo väčšej miere venovaný oddiel o digitálnych trhoch). Aby podniky prosperovali, potrebujú spoľahlivé a ľahko dostupné informácie o regulačných požiadavkách a možnosť vykonať všetky potrebné administratívne úkony online. To je cieľom JKM a nedávno schválenej charty JKM. V niektorých členských štátoch sú už JKM súčasťou štruktúr elektronickej verejnej správy (EE, ES, DK, NL, UK, SE, LU). Niektoré členské štáty počas minulého roka pokročili v tomto smere (BG, EL, FR). Osobitnú pozornosť je však potrebné venovať JKM v BE, DE, LV, PL a RO, najmä pokiaľ ide o vykonávanie administratívnych úkonov online.

Z uvedeného vyplýva, že potenciál jednotného trhu z hľadiska podpory rozvoja odvetvia služieb zostáva naďalej významný. Naďalej sú aktuálne trendy uvedené v minuloročnej správe, ktoré preukazujú, že integrácia v odvetví služieb je značne nižšia než na trhu s tovarom. Integrácia obchodu na jednotnom trhu s tovarom je na úrovni približne 22 %, zatiaľ čo na trhu so službami je na úrovni približne 5 %[5]. Spotrebitelia takisto hodnotia výkonnosť jednotného trhu so službami menej pozitívne než jednotného trhu s tovarom[6].

Ambicióznejší prístup k implementácii smernice o službách by mohol znamenať väčší prínos pre rast a zamestnanosť v EÚ. Opatrenia prijaté členskými štátmi na implementáciu smernice o službách zvýšia HDP počas obdobia 5 až 10 rokov o približne 0,8 %. Samotná ambicióznejšia implementácia smernice o službách by však znamenala dodatočných 0,6 % – 2,6 % HDP[7].

Nedávne partnerské preskúmanie týkajúce sa implementácie smernice o službách zároveň potvrdilo predchádzajúce hodnotenie,[8] že mnohé členské štáty nevykonali významné testy proporcionality zostávajúcich požiadaviek v odvetví služieb[9]. Vykonanie týchto testov je nevyhnutné s cieľom posúdiť, či sú tieto obmedzenia odôvodnené a či rovnaké ciele verejného záujmu nie je možné dosiahnuť prostredníctvom menej reštriktívnych opatrení. Dôsledkom sú ešte mnohé obmedzenia týkajúce sa práva usadiť sa, ako napríklad povinnosť pre spoločnosti, aby mali určitú právnu formu alebo požiadavky týkajúce sa vlastníckych podielov alebo kapitálu. Tieto prekážky môžu obmedziť zakladanie spoločností v odvetví služieb v rámci jednotného trhu, spomaliť rozvoj niektorých foriem podnikania alebo obmedziť investície do odvetvia, čo ovplyvňuje rast a inovácie.

Pretrvávajúcou otázkou zostáva fragmentácia vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa práce, zdaňovania, zdravia a bezpečnosti, ochrany spotrebiteľa a zmluvného práva. V cezhraničnom kontexte to spôsobuje náklady na zabezpečenie súladu, a to sa najviac dotýka mikropodnikov a malých podnikov.

Pokiaľ ide o prístup k odborným činnostiam, viaceré členské štáty začali reformy, ale  v mnohých odborných činnostiach prekážky vstupu pretrvávajú. Prekážky vstupu majú často formu požiadaviek týkajúcich sa odbornej kvalifikácie alebo obmedzení povoleného počtu poskytovateľov služieb na trhu. Možno ich zdôvodniť potrebou zaručiť kvalitu služieb, zaistiť primeranú úroveň technických znalostí odborníkov a chrániť spotrebiteľov pred nekalými praktikami. Zároveň spôsobujú značné obmedzenia pre prístup a výkon odborných činností. Viaceré členské štáty začali preskúmania s cieľom posúdiť, či verejné záujmy možno dosiahnuť bez uloženia obmedzení na prístup na trh a hospodársku súťaž. PT uskutočňuje komplexné preskúmanie a reformu regulovaných povolaní. IT revidovalo svoj horizontálny regulačný rámec. ES predložilo návrh zákona na obmedzenie právomocí profesijných združení v rámci sektorov. Reformy v rámci jednotlivých odvetví sa začali tiež v PL, CZ a SI a boli ohlásené v DK. Komisia bude naďalej podporovať takéto preskúmania prostredníctvom vzájomného hodnotenia v rámci revidovanej smernice o odborných kvalifikáciách[10], a to aj v krajinách, kde je priestor pre ďalšie reformy, ako sú napr. AT, DE alebo FR.

Pokiaľ ide o služby v oblasti zdravotnej starostlivosti, mnohé členské štáty ešte musia zriadiť národné kontaktné miesta s primeranými zdrojmi, ktoré budú pomáhať pacientom pri výkone ich práv v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.  Voľný pohyb odborníkov a poskytovateľov služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti prináša mnoho výhod, a to nielen pre pacientov.

V sektore maloobchodných služieb bolo začatých niekoľko reforiem, ktoré musia pokračovať s cieľom odstrániť zostávajúce prekážky, ktoré narúšajú hospodársku súťaž i zakladanie podnikov. FI začalo reformy na posilnenie hospodárskej súťaže v maloobchodnom sektore. ES uskutočnilo reformy týkajúce sa malých maloobchodných predajní, ale obmedzenia sa naďalej týkajú veľkých predajní. Zatiaľ čo niektoré obmedzenia možno vysvetliť cieľmi verejného záujmu (napr. vplyv na životné prostredie), niektoré je oveľa ťažšie zdôvodniť, najmä keď obmedzujú hospodársku súťaž s negatívnymi účinkami pre priemysel (modernizácia, efektívnosť) i pre spotrebiteľov (menší výber, vyššie ceny). Testy hospodárskych potrieb sú podľa smernice o službách zakázané, stále však platia v HU, NL a niektorých regiónoch DE a ES. Komisia vydala pre BE, DK, FI, FR, DE, HU a ES odporúčania pre jednotlivé krajiny na podporu ďalších reforiem. Ako bolo oznámené v akčnom pláne pre európsky maloobchod[11], Komisia začína rozsiahlejšiu diskusiu o výmene najlepších postupov medzi členskými štátmi, ktoré sa týkajú obchodných podnikov.

Obmedzenia týkajúce sa cezhraničného zásobovania tovarom môžu tiež narúšať hospodársku súťaž na maloobchodných trhoch. Maloobchodní predajcovia sa v rámci Európy nemôžu vždy zásobovať tovarom za najlepšiu cenu. Pre niektoré cenové rozdiely medzi vnútroštátnymi trhmi existujú odôvodnené príčiny, ale existujú aj informácie o tom, že na niektorých vnútroštátnych trhoch (LU a BE) existujú obmedzenia zásobovania na danom území, ktoré bránia znižovaniu cien, najmä v prípade značkových výrobkov. Komisia sa bude touto problematikou ďalej zaoberať počas roka 2014 prostredníctvom konzultácie so zainteresovanými stranami o údajných územných obmedzeniach zásobovania s cieľom rozhodnúť o ďalších možných krokoch.

Spotrebitelia sa naďalej niekedy ocitnú v situácii, keď im ich štátna príslušnosť alebo miesto bydliska prekážajú pri nákupe výrobkov alebo služieb na jednotnom trhu alebo spôsobujú, že musia zaplatiť vyššiu cenu, najmä pri nákupe online. Takáto situácia vnímaná ako diskriminácia nemusí byť vždy výsledkom objektívnych trhových podmienok a môže narúšať dôveru spotrebiteľov v jednotný trh.

Verejné orgány sú dôležitým spotrebiteľom služieb v Európe. Správne, účinné a transparentné uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania prináša značné zisky. Viaceré členské štáty začali reformy verejného obstarávania[12] vrátane IT, GR, PT a ES. V mnohých členských štátoch by poskytovatelia služieb a verejné orgány mohli čerpať ďalšie výhody zo skrátenia postupov, čím by sa posilnila hospodárska súťaž a transparentnosť vo verejných súťažiach a zabránilo by sa nezrovnalostiam (napr. investovaním do odbornej prípravy úradníkov zodpovedných za verejné obstarávanie alebo zvyšovaním úrovne zverejňovania oznámení) a zlepšila správa v tejto oblasti vo všeobecnosti (napr. prostredníctvom lepšieho monitorovania, informovania a šírenia najlepších postupov). Reformy sú najviac (ale nielen) potrebné v BG, DE, HU, IT, MT a RO, ako bolo zdôraznené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny adresovaných týmto krajinám v roku 2013. Okrem toho vzhľadom na ich hospodársky význam[13], by mohol lepší súlad s pravidlami verejného obstarávania v oblasti odpadového hospodárstva a v sektoroch IKT viesť k značným úsporám najmä v dôsledku lepšej hospodárskej súťaže na týchto trhoch.

Politické priority

Členské štáty by sa mali na základe uvedených skutočností zamerať na tieto kľúčové priority:

· Prijať ambicióznejší prístup týkajúci sa implementácie smernice o službách prostredníctvom systematickej kontroly regulačných rámcov vzhľadom na posúdenie potreby a primeranosti zostávajúcich prekážok. Osobitná pozornosť by mala byť venovaná obmedzeniam, ktoré boli zistené v kontexte nedávneho partnerského preskúmania právnych foriem a vlastníctva podielov.

· Náležite zohľadniť zásady jednotného trhu pri prijímaní vnútroštátnych pravidiel, ktoré majú vplyv na poskytovanie služieb a podnikanie, ako sú vnútroštátne zdaňovanie, pracovné právo a pravidlá v oblasti ochrany spotrebiteľa. Iba komplexný prístup k službám umožní značný pokrok v integrácii jednotného trhu so službami.

· Zjednodušiť právne predpisy v odvetví služieb takým spôsobom, aby viedli k zjednodušeniu pre podniky, najmä MSP. Elektronická verejná správa je významným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa. Členské štáty by preto mali pokračovať v zlepšovaní fungovania jednotných kontaktných miest, a to tak, aby sa stali súčasťou služieb elektronickej verejnej správy (pozri tiež oddiel o digitálnych trhoch).

· Využiť príležitosť, ktorú im ponúkajú transparentnosť a vzájomné hodnotenie prostredníctvom vykonania hĺbkovej kontroly existujúcich obmedzení na vnútroštátnej úrovni, ktoré sťažujú prístup k regulovaným povolaniam, ako aj prostredníctvom preskúmania odôvodnení na ich udržanie s náležitým ohľadom na ich reťazovú reakciu na iných trhoch. Preskúmať možnosť menej obmedzujúcich mechanizmov s cieľom zaručiť záujmy spotrebiteľov i verejný záujem.

· Posilniť hospodársku súťaž v rámci odvetvia služieb vrátane maloobchodných služieb prostredníctvom odstránenia prekážok. Odstrániť by sa mali najmä obmedzenia týkajúce sa slobody podnikov usadiť sa, ktoré nie sú potrebné a primerané, a postupne by sa mali systematicky zrušiť zostávajúce testy hospodárskych potrieb.

· Podporovať transparentnosť a informovanosť o cenových rozdieloch a právach spotrebiteľa na jednotnom trhu, a to najmä prostredníctvom európskych spotrebiteľských centier a iných zodpovedných orgánov. Znižovať neodôvodnenú diskrimináciu spotrebiteľa.

· Zriadiť národné kontaktné miesta na pomoc pacientom, ktorí hľadajú zdravotnú starostlivosť v zahraničí.

· Smerovať k zjednodušeniu a skráteniu postupov, zlepšiť hospodársku súťaž pri verejných zákazkách okrem iného prostredníctvom väčšej transparentnosti a úrovne zverejňovania a investovať do odbornej prípravy úradníkov zodpovedných za verejné obstarávanie. Takisto by mali aktívnym spôsobom predchádzať nezrovnalostiam a zlepšiť správu verejného obstarávania. Osobitná pozornosť by mala byť venovaná správnemu uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania v sektore odpadového hospodárstva a IKT.

2.3. Finančné služby

Výkonnosť trhu a prekážky integrácie EÚ

Fragmentácia finančného trhu, ktorou sa chápu rozdiely vo fungovaní a výkonnosti vnútroštátnych trhov spôsobené prekážkami pre voľný pohyb kapitálu a finančných služieb, sa vo všeobecnosti počas krízy zvýšila. Hoci v súčasnosti badať náznaky stabilizácie, tento trend by sa mal zvrátiť. Fragmentácia je zrejmá z odpovedí podnikov na SAFE[14], čo preukazuje značné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Fragmentácia je takisto zrejmá z porovnania rôznych úrokových sadzieb pre bankové úvery (typicky dôležité pre domácnosti a MSP) medzi jednotlivými členským štátmi (pozri graf 1).

Graf 1: Úrokové sadzby, úvery nefinančným podnikom (do splatnosti 1 roka; nesplatená suma, priemerné sadzby od januára do augusta 2013)

Zdroj: Európska centrálna banka. Údaje nie sú dostupné za Dánsko a Chorvátsko.

Značné rozdiely možno takisto pozorovať vo vzťahu k objemu úverov (pozri graf 2). Okrem toho, a zatiaľ čo údaje nie sú vždy porovnateľné z dôvodu rozdielov v cyklickom vývoji a konkrétnych opatrení, ktoré prijali členské štáty (napr. v ES niektoré úvery boli presunuté „zlej banke“, ktorá nie je PFI), je stále zrejmé, že obmedzené alebo nákladné poskytovanie úverov prispelo k značnému poklesu celkového objemu úverov poskytovaných prostredníctvom bánk do reálnej ekonomiky EÚ.

Graf 2: Úvery nefinančným podnikom, súvaha zostávajúcich PFI

(ročné miery rastu, august 2013)

Zdroj: Európska centrálna banka. Údaje nie sú dostupné za Dánsko, Spojené kráľovstvo a Chorvátsko.

Fragmentácia sa napokon odráža aj v hodnoteniach spotrebiteľov. Spotrebitelia hodnotia finančné služby[15] ako obzvlášť nevýkonnú skupinu trhov a ich hodnotenia sa najviac líšia medzi rôznymi členskými štátmi. Zvlášť nízke hodnotenia sú zaznamenané v členských štátoch južnej a východnej Európy[16].

Fragmentáciu v niektorých prípadoch zhoršil postup národných orgánov dohľadu v členských štátoch eurozóny i mimo nej. S cieľom reagovať na možné obavy týkajúce sa stability, ktoré vyvolala kríza štátneho dlhu, niektoré štáty prijali prudenciálne opatrenia, ktoré majú „ohraničujúce“ účinky, ako sú opatrenia zamerané na udržanie likvidity, dividend a iných bankových aktív v rámci vnútroštátnych hraníc[17]. Hoci reštriktívne prudenciálne opatrenia možno zdôvodniť udržaním stability finančných trhov, národné orgány dohľadu musia zaistiť, aby akékoľvek opatrenie, ktoré môže obmedziť voľný pohyb kapitálu, bolo nediskriminačné a primerané svojmu cieľu. Na tento účel je nevyhnutná úzka a lojálna spolupráca medzi národnými orgánmi dohľadu pod záštitou Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) s cieľom zmierniť riziká fragmentácie vnútorného trhu.

Nedávno prijatý balík o kapitálových požiadavkách pre banky[18] posilní banky EÚ, ako aj ich schopnosť náležite riadiť riziká spojené s ich činnosťou a absorbovať akékoľvek straty, ktoré im môžu vzniknúť. 28 členských štátov musí zaistiť, aby sa tieto pravidlá implementovali do 1. januára 2014.

Vypracovanie jednotného súboru pravidiel, ktorý zabezpečí jednotné pravidlá, dohľad a riešenie krízových situácií v rámci EÚ, a vytvorenie bankovej únie s cieľom obnoviť dôveru a tým uľahčiť financovanie a podporiť vnútorný trh finančných služieb. Dokončenie všetkých častí[19] a rýchla a účinná implementácia sú preto veľmi dôležité. Veľmi dôležité je takisto zaistenie správnej, rýchlej a jednotnej implementácie ostatných podstatných prvkov programu finančnej reformy, ktoré nadobúdajú účinnosť s cieľom zachovať finančnú stabilitu a obnoviť dôveru spotrebiteľov.

V tejto súvislosti sa podľa nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu vyžaduje, aby sa pred priamym dohľadom zo strany nového orgánu dohľadu, ktorým je ECB, vykonalo posúdenie kvality aktív. Toto preskúmanie bude súčasťou väčšieho súboru opatrení s účasťou Európskeho orgánu pre bankovníctvo a bude takisto zahŕňať posúdenia súvah bánk a stresové testy[20]. Tento súbor opatrení by mal zlepšiť dôveru v trh a prispieť k ďalšiemu znižovaniu fragmentácie finančného trhu. Preto je dôležité, aby sa členské štáty na tieto opatrenia dôkladne pripravili a vynaložili všetko potrebné úsilie, vrátane zriadenia primeraných bezpečnostných mechanizmov pred dokončením opatrení a prípravy na implementáciu revidovaných pravidiel o štátnej pomoci pre banky.

Pred nadobudnutím účinnosti smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“)[21] neboli činnosti správcov AIF v Európe dostatočne transparentné a regulačné mechanizmy a mechanizmy dohľadu neriešili súvisiace riziká dostatočným spôsobom. Zatiaľ čo dátum transpozície smernice uplynul v júli 2013, k dnešnému dátumu ju nie všetky členské štáty transponovali.

Integrovaný trh platieb v eurozóne bude znamenať lacnejšie, jednoduchšie a bezpečnejšie platby. Viac ako 10 rokov od zavedenia eura ako spoločnej meny a spoločného platobného prostriedku stále existuje 28 rôznych hotovostných platobných systémov. V nariadení o jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA)[22] je stanovený 1. február 2014 ako konečný dátum migrácie domácich úhrad a inkás v eurách, ako aj úhrad a inkás v eurách v rámci EÚ, na úhrady SEPA (SCT) a inkasá SEPA (SDD). Priamo sa to týka viac ako 35 miliárd úhrad a inkás, ktoré sa ročne uskutočňujú v eurozóne. Podľa ukazovateľa SEPA ECB bola celková miera migrácie v eurozóne v júli 50 % pre SCT (v porovnaní s 38,2 % vo februári) a 4,8 % pre SDD (v porovnaní s 2,3 % vo februári). To znamená, že všetky zúčastnené strany musia v značnej miere a bez odkladu posilniť pripravenosť SEPA, komunikáciu a implementačné opatrenia s cieľom dodržať lehotu na migráciu SEPA.

Na úrovni EÚ boli prijaté viaceré opatrenia s cieľom zlepšiť prístup MSP k financovaniu[23]. Na vnútroštátnej úrovni musia členské štáty zintenzívniť svoju podporu zameranú na prístup MSP k financovaniu a využiť pri tom opatrenia, prijaté na úrovni EÚ, medzi ktoré patria regulačné opatrenia, finančné nástroje EÚ, nové pravidlá o štátnej pomoci pre rizikové financovanie a ďalšie opatrenia s cieľom zlepšiť podmienky pre MSP.

Prístup k informáciám o spoločnostiach na celom vnútornom trhu je takisto zásadným prvkom pre MSP s cieľom uľahčiť ich cezhraničnú činnosť a ich financovanie. V tomto kontexte je veľmi dôležitý prvý nevyhnutný krok, a to včasná transpozícia smernice o prepojení centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností[24], ktorej lehota uplynie 7. júla 2014 a ktorá vyžaduje, aby všetky členské štáty elektronicky prepojili svoje obchodné registre. Ďalším krokom bude prepojenie konkurzných  registrov prostredníctvom európskeho portálu elektronickej justície[25] a modernizácia konkurzného práva v EÚ[26].

Politické priority

Členské štáty by sa na základe uvedených skutočností mali zamerať na tieto kľúčové priority:

· Zabezpečiť, aby sa nové pravidlá o kapitálových požiadavkách pre banky implementovali od 1. januára 2014.

· Prijať všetky potrebné kroky, vrátane zriadenia primeraných bezpečnostných mechanizmov a prípravy na implementáciu revidovaných pravidiel o štátnej pomoci pre banky pred posúdením kvality aktív, posúdeniami súvah bánk a stresovými testami.

· Zaistiť úplný súlad národných orgánov dohľadu s požiadavkami týkajúcimi sa spolupráce stanovenými v právnych predpisoch týkajúcich sa bánk s cieľom predchádzať nekoordinovaným alebo neprimeraným opatreniam v kontexte reštriktívnych prudenciálnych opatrení, ktoré prijímajú národné orgány dohľadu. Je to mimoriadne dôležité najmä pred tým, než začne jednotný mechanizmus dohľadu plne fungovať.

· Dokončiť implementáciu smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov.

· Zaistiť, aby všetci účastníci trhu dokončili migráciu na SEPA pred 1. februárom 2014. Je potrebné posilniť úsilie v oblasti komunikácie a informovanosti na vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o MSP, malé verejné správy a miestne orgány.

· Povzbudzovať a podporovať prístup MSP k financiám najmä prostredníctvom:

o Rozvíjania alternatív k bankovému financovaniu ako aj inovačných zdrojov financovania vrátane: možností pre rozvoj dlhopisov MSP a alternatívnych trhov cenných papierov, podpory vzniku trhov cenných papierov špecializovaných na kótovanie MSP alebo rýchlo rastúcich podnikov, kolektívne financovanie a rizikový kapitál. Pokiaľ ide o rizikový kapitál, v súčasnosti je to v Európe možné vďaka európskym fondom rizikového kapitálu[27] a európskym fondom sociálneho podnikania[28]. Budúce pravidlá o štátnej pomoci pre rizikové financovanie takisto prispejú k vytvoreniu rovnakých podmienok medzi členským štátmi a zjednodušia prístup MSP k rizikovému kapitálu.

o Zlepšovania kvality spôsobu určovania úverového ratingu pre MSP a uľahčenia cezhraničného prístupu k informáciám o spoločnostiach s cieľom dosiahnuť informovanosť o spoločnostiach v rámci celej EÚ. Prvým krokom v tomto smere je včasná transpozícia smernice o prepojení centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností.

o Zlepšenia finančných tokov v rámci dodávateľského reťazca, vrátane obchodných financií, a boja proti omeškaniam platieb, ktoré by prispeli k zmierneniu obmedzení likvidity a zlepšeniu prevádzkového kapitálu MSP.

2.4. Trhy s energiou

Výkonnosť trhu a prekážky integrácie EÚ

Tretí energetický balík je zameraný na dobudovanie vnútorného trhu so zemným plynom a elektrickou energiou. Viac než dva roky po uplynutí lehoty sú naďalej oneskorenia v jeho transpozícii, presadzovaní a účinného uplatňovania v praxi. K 25. októbru 2013 je naďalej otvorených 12 vecí v súvislosti s neuskutočnenou transpozíciou  smerníc, z čoho v 9 prípadoch Komisia podala žalobu na Súdny dvor EÚ a 3 veci sa nachádzajú vo fáze odôvodneného stanoviska voči 7 členským štátom (PL, SI, FI, EE, RO, IE a LT). Komisia okrem toho naďalej posudzuje súlad vnútroštátnych právnych predpisov, keďže mnoho oznámení bolo doručených iba nedávno.

Na zaistenie voľného toku energie a cezhraničného obchodu s cieľom posilniť bezpečnosť dodávok sú naďalej potrebné značné investície do energetickej infraštruktúry, ako sú potrubné vedenia a elektrické siete, projekty týkajúce sa skladovania a skvapalneného zemného plynu. V roku 2013 boli odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa potreby zvýšiť počet elektrických a/alebo plynovodných prepojení adresované 13 členským štátom (BG, EE, FR, DE, IT, LV, LT, MT, PL, RO, SK, ES, UK). Odvtedy sa elektrické a plynovodné prepojenia zlepšili (napr. plynovodné prepojenie v rámci koridoru Afrika – Španielsko – Francúzsko, elektrické prepojenie medzi PT a ES, UK, IE a Baltským regiónom a rozvoj projektov reverzného toku plynu najmä v strednej a východnej Európe). Tieto projekty prispeli k lepšiemu fungovaniu trhov. V októbri 2013 Európska komisia prijala zoznam 248 kľúčových projektov spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry. V prípade týchto projektov sa uplatní rýchlejší a účinnejší postup udeľovania povolení, lepšie regulačné zaobchádzanie a môže sa získať prístup k finančnej podpore z Nástroja na prepojenie Európy (CEF).

Trh výroby energie je stále veľmi koncentrovaný. V ôsmich členských štátoch ovláda viac ako 70 % výroby energie stále spoločnosť s historickým monopolom[29]. Vysoká koncentrácia (s trhovým podielom nad 75 %) je najmä v EE, LV, FR, LU a SK. Najnižší trhový podiel najväčšej spoločnosti výroby energie na vnútroštátnej úrovni je v PL a ES. V prípade maloobchodných dodávok zemného plynu, okrem LV, kde domáci predajný trh dominuje jeden subjekt, je koncentrácia nad 90 % v prospech najväčšej maloobchodnej spoločnosti v LT, PL a EE. Relatívne nízky trhový podiel pre najväčšiu maloobchodnú spoločnosť na vnútroštátnej úrovni (pod 30 %) je zaznamenaný v DE, HU a IT.

Spotrebitelia hodnotia trhy s elektrickou energiou a zemným plynom ako najmenej funkčné trhy[30]. Oba trhy dosiahli nižší výsledok než priemer, pokiaľ ide o výber, porovnateľnosť, zmenu dodávateľov a tarify, z čoho vyplýva, že spotrebitelia sa na trhu aktívne nezúčastňujú. Vo všeobecnosti sa trh s elektrickou energiou a trh so zemným plynom najviac zlepšili v BE, zatiaľ čo trh s elektrickou energiou sa najviac zhoršil v EE a BG.

Zavedenie inteligentných meracích systémov umožní spotrebiteľom, aby získavali presnejšiu a častejšiu spätnú väzbu o ich spotrebe energie, čím sa zníži počet chýb, zjednoduší fakturácia alebo zmena dodávateľa a zredukuje infraštruktúra. 16 členských štátov sa už rozhodlo zaviesť inteligentné meracie systémy najneskôr do konca roka 2020, čo predstavuje približne 84 % spotrebiteľov v EÚ a investície približne vo výške 35 mld. EUR. Pokiaľ ide o zemný plyn, 7 členských štátov sa už rozhodlo zaviesť tieto systémy, čo predstavuje okolo 30 % používateľov a investície približne vo výške 15 mld. EUR. Dôležitým prvkom úspešnej implementácie je dôvera spotrebiteľov, ako to bolo v prípade SE a FI. Pozornosť je potrebné venovať existujúcim obavám týkajúcim sa ochrany údajov a bezpečnosti.

Členské štáty by mali postupne prestať regulovať maloobchodné ceny. Táto regulácia sťažuje konkurenčný vstup na trh a investície pre nové, ako aj existujúce podniky. V prípade absencie maloobchodnej cenovej regulácie, by väčšia hospodárska súťaž, opatrenia členských štátov zamerané na väčšiu transparentnosť na maloobchodných trhoch s energiou a lepšie informačné nástroje pre spotrebiteľov by udržali ceny pod kontrolou a umožnili spotrebiteľom možnosť výberu a využívanie výhod hospodárskej súťaže. V dôsledku maloobchodnej regulácie cien je kvalita služieb a inovácií nižšia. Keďže sa postupne upúšťa od regulovaných cien, je potrebné posilniť podporu zraniteľných spotrebiteľov, a to prostredníctvom implementácie opatrení energetickej účinnosti a osobitných podporných opatrení (vrátane napr. finančnej pomoci pre zraniteľných spotrebiteľov, aby mohli platiť účty). V tomto smere boli prijaté opatrenia v AT, DE, NL, SE, kde podpora úzko súvisí s trhovými cenami energie. V roku 2013 dostali odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa regulovaných cien BG, FR, HU, PL, RO.

Na to, aby členské štáty dosiahli záväzné ciele týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020, konkrétne je potrebné pokryť výrobou z obnoviteľných zdrojov energie 20 % hrubej konečnej spotreby energie, sú tiež potrebné značné investície do výrobných kapacít. Hoci v roku 2011 väčšina členských štátov už dosiahla svoj dočasný cieľ 2011/2012 (okrem BE, FR, LV, MT, NL a UK), spokojnosť nie je na mieste. Z krátkodobého až strednodobého hľadiska je podpora pre technológie týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie stále potrebná v mnohých oblastiach. Mala by sa uplatňovať v súlade s usmerneniami o najlepších postupoch, ktoré vydala Komisia[31].

Niekedy sú potrebné mechanizmy odmeňovania budovania kapacít s cieľom zaistiť trvalú výrobu energie vzhľadom na rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie (veterná, slnečná). Takéto mechanizmy však potenciálne značne narúšajú trh, a preto by mali byť poslednou možnosťou až po využití všetkých opatrení v oblasti  dopytu, energetickej účinnosti a cezhraničnej spolupráce.

Politické priority

Členské štáty by sa na základe uvedených skutočností mali zamerať na tieto kľúčové priority:

· Včasná a komplexná transpozícia smerníc tretieho energetického balíka a riadne uplatňovanie nariadení tretieho energetického balíka.

· Prijatie a uplatňovanie sieťových predpisov v oblasti elektrickej energie a zemného plynu, ktoré upravujú každodenné fungovanie trhu z hľadiska zjednodušenia obchodu a cezhraničnú prevádzku sietí.

· Zvyšovanie kapacity prepojení so susediacimi štátmi, okrem iného prostredníctvom plného uplatňovania nariadenia s usmerneniami pre transeurópsku energetickú infraštruktúru. Zároveň by členské štáty mali prijať širší cezhraničný plán týkajúci sa otázok bezpečnosti dodávok energie.

· Posilnenie postavenia spotrebiteľov tým, že sa im zabezpečí lepší prístup k transparentným a jednoduchým informáciám, lepšie vybavenie na účasť na otvorených trhoch a vďaka zavedeniu inteligentných meracích systémov sa im umožní častejšie využívať údaje z meraní.

· Postupné upustenie od regulovaných cien a zabezpečenie ochrany zraniteľných spotrebiteľov. Podpora by sa mala zamerať na osobitné potreby zraniteľných spotrebiteľov, a zároveň by nemala neprimerane narúšať hospodársku súťaž na trhoch s energiou.

· Zmena prístupu k štátnym zásahom v súlade s najlepšími postupmi určenými Komisiou[32] s cieľom vyhnúť sa dotáciám, podporným mechanizmom, daniam alebo poplatkom v odvetví energetiky, ktoré majú rušivé vplyvy na fungovanie trhu alebo nepotrebný a neprimeraný vplyv na cenovú dostupnosť energie pre domácnosti a podniky.

2.5. Trhy dopravy

Výkonnosť trhu a prekážky integrácie EÚ

Vzhľadom na obmedzený pokrok integrácie dopravných služieb navrhla Komisia v roku 2013 hlavné iniciatívy pre sektor železničnej a leteckej dopravy[33]. S cieľom dosiahnuť skutočný vnútorný trh s dopravnými službami je potrebné urobiť viac na úrovni členských štátov, keďže rozdielne vnútroštátne priority a fragmentácia dopravného trhu majú naďalej negatívny vplyv na kvalitu dopravných služieb v Európe.

Spotrebitelia považujú železničné služby za jeden z najmenej výkonných sektorov služieb. V roku 2013 sa tento trh nachádza na 25. mieste spomedzi 31 trhov so službami. Pozitívom je, že výkonnosť trhu sa od roku 2012 o niečo zvýšila. Vtedy sa nachádzal na 27. mieste[34]. Zatiaľ čo trh leteckých služieb je vo všeobecnosti hodnotený dobre, jedna pätina všetkých cezhraničných sťažností sa týka leteckej dopravy cestujúcich alebo prepravy batožiny[35].

Pokiaľ ide o referenčné hodnoty v oblasti presadzovania práva (podrobné údaje pozri v prílohe), v odvetví dopravy boli dosiahnuté dobré výsledky – všetky členské štáty napokon transponovali všetkých sedem príslušných smerníc. V tejto oblasti však naďalej pretrvávajú ťažkosti týkajúce sa náležitej transpozície a implementácie kľúčovej legislatívy. Výsledkom je 20 prebiehajúcich konaní o porušení povinnosti v súvislosti s nesúladom právnych predpisov v oblasti dopravy voči 14 členským štátom.

Pokiaľ ide o osobitné druhy dopravy, najviac pretrvávajú prekážky v integrácii sektora železničnej dopravy. Napriek tomu, že sektor služieb nákladnej železničnej dopravy bol otvorený hospodárskej súťaži v roku 2007 a sektor služieb medzinárodnej osobnej dopravy v roku 2010, hlavným problémom je naďalej prístup na trh.

Viaceré členské štáty si udržiavajú zákonný monopol na domácom trhu osobnej dopravy (FI, FR, ES, BE, NL[36]). Mnohé ďalšie členské štáty udeľujú verejné zákazky na poskytnutie služby priamo bez verejnej súťaže (BE, CZ, EL, ES, FR, HR, IE, LU, RO, SI)[37]. Okrem toho v niektorých krajinách otvorenie trhu de jure nezmenilo situáciu, pretože počas verejných výziev na predkladanie ponúk na poskytovanie verejných služieb sa nenašli noví účastníci trhu (BG, LT, LV, SK).

Ďalšou prekážkou pre vstup nových hospodárskych subjektov a efektívne poskytovanie železničných služieb je nedostatočná nezávislosť a nedostatok finančnej transparentnosti medzi manažérmi infraštruktúry a poskytovateľmi služieb, čo môže mať za následok diskriminačné správanie a narušenia trhu. V roku 2013 prebiehalo 42 konaní o porušení povinnosti (situácia k júnu 2013) voči takmer všetkým členským štátom v súvislosti so železničnými službami a takisto bolo podaných viacero sťažností v rámci pravidiel hospodárskej súťaže. Nedostatočný pokrok pri vytváraní otvorených a konkurenčných železničných trhov môže byť obzvlášť škodlivý pre celé hospodárstvo Európy v prípade, keď sa týka tranzitných krajín a/alebo veľkých trhov s väčším potenciálom vstupu. Touto obavou sa zaoberali odporúčania pre jednotlivé krajiny v roku 2013, v ktorých sa AT, DE, ES a FR odporúčalo posilniť hospodársku súťaž na železničnom trhu, zatiaľ čo BE, BG, IT, PL a RO sa odporúčalo posilniť úlohu regulátora (regulátorov).

Približne 40 % tovaru na jednotnom trhu sa prepravuje prostredníctvom príbrežnej námornej dopravy medzi prístavmi EÚ. Služby lodnej dopravy medzi členskými štátmi však upravujú pomalé a nepružné postupy, keďže námorná doprava sa stále považuje za dopravu prekračujúcu vonkajšie hranice. V rámci svojej iniciatívy „Blue Belt“[38] chce Európska komisia zriadiť skutočný jednotný trh námornej dopravy tým, že tovar EÚ prepravovaný medzi prístavmi EÚ nebude podliehať administratívnym formalitám, ktoré sa uplatňujú na tovar prichádzajúci zo zámorských prístavov. To zvýši atraktívnosť tohto spôsobu dopravy.

Vývoj v sektore leteckej dopravy svedčí o potenciálnych prínosoch trhovej liberalizácie. Počet leteckých cestujúcich v rámci EÚ sa od 90. rokov stále zvyšuje, zatiaľ čo ceny leteniek sa značne znížili. Od roku 1995 do roku 2011 sa počet osobokilometrov v leteckej doprave v EÚ zvýšil o 66 % a letecká doprava predstavuje takmer 9 % trhu osobnej dopravy v EÚ. Napriek tomu je letecký priestor EÚ stále fragmentovaný, čo vedie k vyšším nákladom a prevádzkovatelia EÚ sú v porovnaní so zahraničnými konkurentmi v zhoršenej pozícii. V tejto súvislosti sú operačné prínosy, ktoré sú výsledkom implementácie funkčných blokov vzdušného priestoru, a silný manažér siete EÚ nevyhnutnými prvkami ďalšej integrácie trhu. Poskytovanie služieb leteckej prevádzky navyše zostáva uzavreté pre hospodársku súťaž a vyžaduje si zlepšenia týkajúce sa kvality a nákladovej efektívnosti. V júni 2013 predložila Európska komisia návrhy na urýchlenie reformy európskeho systému riadenia letovej prevádzky[39].

Pokiaľ ide o presadzovanie, správna implementácia smernice o letiskových poplatkoch naďalej spôsobuje problémy vo viacerých členských štátoch, o čom svedčia najmä prípady diskriminačných letiskových poplatkov.

Konania vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa štátnej pomoci sa v rokoch 2012/2013 začali najmä v DE, FR, IT a aj v RO, PL, DK, SE, a to s cieľom zaistiť, aby verejné financovanie poskytované letiskám a leteckým spoločnostiam nenarúšalo spravodlivú hospodársku súťaž v leteckom sektore.

V medzinárodnej cestnej doprave bolo otvorenie trhu tiež úspešné. Podiel medzinárodnej cestnej dopravy sa v rokoch 2000 – 2011 zvýšil o 32 % a predstavuje takmer 33 % celkovej prepravy. Napriek tomu je optimálne zosúladenie ponuky a dopytu na dopravnom trhu naďalej sťažené z dôvodu pretrvávajúcich obmedzení v dočasnom poskytovaní služieb cestnej prepravy na domácom trhu a obmedzení trvalého prístupu na domáce trhy cestnej dopravy[40].

Vnútroštátne trhy nákladnej cestnej dopravy sú chránené pred medzinárodnou hospodárskou súťažou[41]. Operačné a časové obmedzenia kabotáže obmedzujú slobodu prevádzkovateľov nákladnej cestnej dopravy poskytovať služby. Výsledkom toho je, že kabotáž zostáva menšinovým segmentom na trhu nákladnej cestnej dopravy EÚ (približne 2 % celkového objemu dopravy). Niektoré členské štáty (FI, DK) okrem toho prijali dodatočné opatrenia na ochranu svojich trhov pred hospodárskou súťažou zo strany dopravcov, ktorí tam nemajú sídlo. Iné členské štáty, ako napríklad ES, pokračujú v ukladaní obmedzení týkajúcich sa stáleho sídla malých podnikov. Komisia sa v tomto smere zameria aj na jasnosť výkladu a jednotnejšie presadzovanie existujúcich právnych predpisov, pokiaľ ide o prístup na trh i sociálne normy. Odstránenie obmedzení pre činnosti prevádzkovateľov nákladnej dopravy v EÚ-12 viedlo na druhej strane k značnému zvýšeniu ich účasti na medzinárodnom trhu cestnej nákladnej dopravy (dve tretiny ich objemu prepravy sa uskutočňuje na medzinárodnej úrovni).

Členské štáty musia zvýšiť svoje úsilie na dokončenie a zdokonalenie cezhraničných prepojení a infraštruktúry pre európsku nákladnú i osobnú dopravu. To by bolo možné dosiahnuť najmä prostredníctvom implementácie nových koridorov základnej siete TEN-T, nasadením inteligentných dopravných systémov (ITS) a lepším riadením preťaženia v cezhraničnej doprave[42]. Poplatky za infraštruktúru by mali navyše zabrániť potenciálnej diskriminácii príležitostných používateľov, a to prostredníctvom poplatkov za infraštruktúru založených na vzdialenosti. Tento systém sa používa len v AT, CZ, DE, PL, SI, SK v prípade poplatkov pre nákladnú dopravu a v EL, ES, FR, IE, IT, PL, PT pre všetkých používateľov ciest na osobitných častiach cestnej siete[43].

Politické priority

Členské štáty by sa na základe uvedených skutočností mali zamerať na tieto kľúčové priority:

· Zaistiť včasnú a kvalitnú transpozíciu acquis týkajúceho sa dopravy, najmä v železničnom sektore.

· Otvoriť vnútroštátne služby osobnej železničnej dopravy hospodárskej súťaži a zaistiť, aby verejné zákazky na poskytnutie služieb boli náležite definované a zadané na základe spravodlivej, otvorenej a transparentnej verejnej súťaže. Inštitucionálny rámec by mal zaručiť nezávislosť manažéra infraštruktúry s cieľom umožniť efektívnu hospodársku súťaž na železničných trhoch, a zároveň zaručiť rovnaký prístup k infraštruktúre.

· Odstrániť byrokraciu v prístavoch prostredníctvom zjednodušenia colných formalít pre lodnú dopravu v rámci EÚ a pre lode, ktoré nakladajú/vykladajú tovar v prístavoch tretích krajín.

· Urýchliť implementáciu jednotného európskeho neba (SES) (napr. pokročiť v defragmentácii siete manažmentu letovej prevádzky prostredníctvom implementácie funkčných blokov vzdušného priestoru a splnením cieľov výkonnosti na obdobie 2012 – 2014) s cieľom zlepšiť, bezpečnosť, kapacitu, účinnosť a environmentálny vplyv letectva.

· Preskúmať zostávajúce vnútroštátne obmedzenia prístupu na domáce trhy cestnej nákladnej a osobnej dopravy vzhľadom na zaistenie ich úplného súladu s existujúcimi právnymi predpismi EÚ, pokiaľ ide o slobodu zahraničných prevádzkovateľov cestnej nákladnej a osobnej dopravy vykonávať kabotážne operácie a usadiť sa v ktoromkoľvek členskom štáte.

· Odstrániť slabé miesta a modernizovať dopravnú infraštruktúru prostredníctvom dokončenia koridorov TEN-T, zlepšenia cezhraničných spojení, koherentného nasadenia ITS a implementácie nediskriminačných poplatkov založených na vzdialenosti, a zároveň zabrániť investíciám do dopravnej infraštruktúry, ktorá nie je súčasťou koherentnej štruktúry siete, s rizikom nedostatočného využitia a nákladnou údržbou.

2.6. Digitálne trhy Výkonnosť trhu a prekážky integrácie EÚ

K dobrej výkonnosti digitálnych trhov prispieva niekoľko navzájom súvisiacich faktorov. Krajiny pokročilé v elektronickom obchode vo všeobecnosti charakterizuje vysoká intenzita digitálnej ekonomiky. Všetky výkonné krajiny ako sú SE, DK a UK[44] majú vysokú úroveň penetrácie širokopásmového pripojenia a ich obyvatelia vo veľkej miere používajú internet a majú s tým súvisiace schopnosti. V týchto členských štátoch je takisto vysoká dôvera v internet ako predajný kanál[45] a informovanosť o právach a povinnostiach online[46]. V SE a DK možno pozorovať silnú koreláciu medzi predajom online a HDP per capita.

Dostupnosť fixnej širokopásmovej infraštruktúry, ktorá je kľúčová pre digitálne trhy, pokročila mierne ale plynule. Pevné pokrytie na vidieku je v desiatich členských štátoch stále nižšie než 80 % a zostáva naďalej výzvou v štátoch, ako sú PL, SK, SI, LV a RO, zatiaľ čo určitý pokrok bol zaznamenaný v LT a CZ. Viac ako polovica domácností v EÚ má prístup k rýchlemu širokopásmovému internetu, IT, HR, EL, FR, IE a PL musia modernizovať svoje siete, aby udržali tempo[47].

Mobilný sektor vo všeobecnosti čerpal výhody z hospodárskej súťaže a postupného rozvoja mobilnej širokopásmovej infraštruktúry[48], brzdia ho ale oneskorenia v zavádzaní frekvenčného spektra. Pokrytie prístupu k mobilným širokopásmovým sietiam 4. generácie sa počas jedného roka strojnásobilo na 26 %, ale pokračujúci rast bezdrôtových širokopásmových sietí si bude vyžadovať ďalšie investície do sietí. To je možné len vtedy, keď bude k dispozícii dostatočné spektrum. Viac ako polovica členských štátov ešte nesprístupnila 800 MHz pásmo pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie, pričom lehota uplynula 1. januára 2013[49]. Zdieľanie mobilnej siete v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže môže umožniť lepšie využívanie už prideleného spektra. Je takisto potrebné odstrániť neodôvodnené prekážky pre zavádzanie bezdrôtových širokopásmových sietí.

Cenové rozdiely medzi členskými štátmi zostávajú naďalej vysoké[50] a pretrvávajúce[51]. To v spojení s neustálymi prekážkami pri zmene operátorov[52] zdôrazňuje potrebu prehĺbiť jednotných trh elektronických komunikácií, kde kľúčovú úlohu zohrávajú nezávislosť a dobré zdroje národných regulačných orgánov a náležitá implementácia regulačného rámca. Nedávno navrhnutý balík právnych predpisov pre jednotný trh elektronických komunikácií odstráni zostávajúce prekážky a prinesie právnu istotu, ktorá je potrebná pre investície do infraštruktúry. V prípade zlyhaní trhu bude však naďalej potrebná cielená verejná podpora vrátane pomoci zo štrukturálnych fondov, ktoré sa v niektorých členských štátoch nevyužívali dostatočne a/alebo čelili problémom s čerpaním.

Z hľadiska priemeru EÚ internetový obchod na domácej, ako aj cezhraničnej úrovni naďalej rastie. Naďalej však prevažuje domáci obchod. Počet osôb, ktorí počas predchádzajúcich 12 mesiacov urobili objednávku alebo nakúpili cez internet, sa zvýšil na 45 % v roku 2012, zo 43 % v roku 2011 a 40 % v roku 2010[53], pričom členské štáty, ktoré začínali na veľmi nízkej úrovni („doháňajúce“ krajiny) zaznamenali najvyšší rast. Mnoho členských štátov však zaznamenáva úroveň nižšiu, než je priemerná úroveň domáceho elektronického obchodu (miera 25 % alebo menej v HU, EE, HR, PT, CY, EL, LT, IT, BG, RO).

Cezhraničný elektronický obchod je naďalej obmedzený, pričom podiel osôb v EÚ, ktoré nakupujú v iných členských štátoch, sa len minimálne zvyšuje (z 10 % na 11%)[54]. Hoci smernica o elektronickom obchode je vo všeobecnosti dobre implementovaná, v niektorých členských štátoch zostávajú otvorené otázky týkajúce sa požiadaviek predchádzajúceho oprávnenia a presadzovania povinností informovania zo strany obchodníkov. Oblasti, ktoré si vyžadujú opätovnú pozornosť sú: dostupnosť a bezpečnosť platieb, ochrana osobných údajov, doručenie objednaného tovaru, informácie o zmluvách online a ľahká dostupnosť nápravných mechanizmov, ako aj ochrana zmluvného práva a spotrebiteľa vo všeobecnosti. Bolo by možné ďalej znížiť náklady pre podniky a spotrebiteľov do zapojenia do digitálnej ekonomiky, a to prostredníctvom účinných stratégií kybernetickej bezpečnosti, ktoré má však iba polovica členských štátov (AT, CZ, EE, FI, FR, DE, HU, LT, LU, NL, PL, RO, SK, UK)[55], pričom AT, DE, DK, FI, FR, NL, SE a UK[56] majú veľmi dobré vnútroštátne kapacity.

IKT pre účinnosť verejného sektora sú podhodnotenou pákou pre fiškálnu konsolidáciu a štrukturálne reformy v prospech rastu, najmä prostredníctvom elektronickej verejnej správy, služieb založených na cloud computingu[57], elektronického zdravotníctva a inteligentných a interoperabilných energetických a dopravných sietí, ako aj širšieho sprístupnenia informácií verejného sektora. Od minulého roka  modernizácia verejného sektora pokročila: 87 % podnikov využíva služby elektronickej verejnej správy  a viacero členských štátov zaviedlo povinné online služby. Podiel občanov, ktorí využívajú elektronickú verejnú správu sa počas posledného roka takisto zvýšil na 44 % (oba údaje o 3 percentuálne body). IT, HR, BG, CY, CZ, RO, PL a EL by však intenzívnejšia implementácia priniesla ďalšie výhody. Napriek tomu, že využívanie elektronických nástrojov vo verejnom obstarávaní je naďalej obmedzené, niektoré členské štáty využili túto príležitosť, najmä PT (elektronické predkladanie žiadostí je povinné vo väčšine postupov), LT, IE, SE a UK. Používanie elektronickej fakturácie je už povinné vo väčšine verejných orgánov v DK a SE a malo by sa stať pravidlom v celej EÚ.

Musí sa posilniť „infraštruktúra duševného vlastníctva“[58] v EÚ. Sektor IKT, ako aj tie sektory, ktoré si čoraz viac zvolia možnosť využívať internet ako distribučný kanál,  často závisia od práv duševného vlastníctva, ktoré zvyšujú ich atraktívnosť pre financovanie a zaisťujú potrebnú návratnosť investícií. Systémy registrácie vnútroštátnych práv musia byť cenovo dostupné a prístupné[59]. Okrem toho špecializované oddelenia na práva duševného vlastníctva na vnútroštátnych súdoch môžu podstatne urýchliť konania a zlepšiť kvalitu rozsudkov.

Ani najmodernejšie siete a technológie nemôžu plne rozvinúť svoj potenciál pre rast a zamestnanosť, ak ich podniky a občania plne nevyužívajú[60]. Tento potenciál v prospech rastu a zamestnanosti v súčasnosti brzdia najmä nedostatočné schopnosti pracovnej sily v oblasti IKT. Približne 50 % občanov EÚ nemá žiadne alebo má nízke počítačové schopnosti[61] a do roku 2015 sa predpokladá, že 90 % všetkých pracovných miest si bude vyžadovať znalosti IKT[62]. Schopnosti IKT by sa mali stať súčasťou všeobecného systému vzdelávania na všetkých úrovniach. Okrem toho existuje potreba posilnenej spolupráce medzi školstvom a podnikmi, keďže v súčasnosti je akútny nedostatok odborníkov v oblasti IKT[63].

Politické priority Členské štáty by sa na základe uvedených skutočností mali zamerať na tieto kľúčové priority: · Zabezpečiť riadne fungovanie trhov s elektronickými komunikáciami prostredníctvom posilnenia svojich vnútroštátnych regulačných orgánov a prostredníctvom implementácie takých predpisov, ktoré podporujú súťažné rozvinutie vysokorýchlostnej širokopásmovej siete, a v prípade potreby prostredníctvom cielenej verejnej podpory, najmä prostredníctvom účinného použitia európskych štrukturálnych a investičných fondov. · Čo najskôr dokončiť pridelenie 800 MHz frekvenčných pásiem a sprístupniť rádiové spektrum pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie do celkovej hodnoty aspoň 1 200 MHz a odstrániť prekážky pre účinné nasadenie a používanie bezdrôtových širokopásmových sietí. · Zaviesť výhodné podmienky v rôznych oblastiach, ktoré majú vplyv na služby online, a to aj prostredníctvom správnej a včasnej implementácie príslušných právnych predpisov, od elektronického obchodu – ako ústredného právneho predpisu pre poskytovanie služieb online – po zdaňovanie, od doručovania balíkov po platby, od právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, ako je smernica o právach spotrebiteľov[64] po mechanizmy riešenia sporov, ako sú napr. právne predpisy o ADR/ODR[65]. · Podporovať používanie IKT a predovšetkým širokopásmového internetu prostredníctvom zlepšovania prístupu k financovaniu prepojenosti a používania pre MSP. Členské štáty by mali takisto investovať do schopností IKT, najmä prostredníctvom využitia Európskeho sociálneho fondu, a to prostredníctvom ich väčšieho a kvalitnejšieho začlenenia do systémov vzdelávania, podpory partnerstiev s podnikmi, zvýšením atraktívnosti cezhraničnej mobility a prijatím rámca o elektronických kompetenciách.   · Prijať komplexnú a aktualizovanú stratégiu o kybernetickej bezpečnosti a určiť subjekt, ktorý bude zodpovedný za jej implementáciu a spoluprácu s ostatnými členskými štátmi. · Zvýšiť dostupnosť verejných služieb online, ktoré budú ústretové pre používateľov, a to aj prostredníctvom cezhraničného prepojenia a infraštruktúr, zaistiť interoperabilitu elektronického verejného obstarávania a zaviesť ho vo väčšej miere na rôznych úrovniach verejnej správy a podporiť častejšie používanie elektronickej fakturácie. Členské štáty ba mali podporovať otvorené služby na základe cloud computingu s cieľom rozvíjať infraštruktúry digitálnych služieb a podporovať dopyt. Členské štáty ba mali takisto zaviesť interoperabilné riešenia pre elektronické zdravotníctvo, vrátane elektronických zdravotných záznamov a elektronických predpisov pre účinnejšiu verejnú zdravotnú starostlivosť a klinický výskum, ako aj naďalej podporovať používanie IKT pre interoperabilné inteligentné energetické a dopravné siete.  · Bez toho, aby bola dotknutá kvalita udelených patentov a obchodných značiek, by členské štáty mali zvážiť možné zníženie nákladov a skrátenie priemerných lehôt na registráciu vnútroštátnych patentov a obchodných značiek. Mali by okrem toho zaistiť zriadenie špecializovaných útvarov pre duševné vlastníctvo IP a ich potrebné zdroje.

Časť II – Integrácia jednotného trhu z hľadiska integrácie hodnotového reťazca

V tejto časti sa uvádzajú niektoré horizontálne zistenia o stave integrácie jednotného trhu na základe analýzy hodnotových reťazcov, t. j. ponuky a nákupu výrobných vstupov. Celá správa o tejto analýze sa nachádza na tejto webovej stránke.

Posilnenie cezhraničných výrobných reťazcov je dôležitým prostriedkom na podporu konkurencieschopnosti a rastu[66] a je pravdepodobné, že celkové dlhodobé účinky na zamestnanosť budú takisto pozitívne. Posilnenie integrácie hodnotového reťazca v rámci EÚ môže navyše pomôcť pri opätovnom nastolení vonkajšej rovnováhy, keďže otvára trhy v členských štátoch s vonkajším prebytkom.

Z analýzy vyplýva, že cezhraničné vstupy do výroby EÚ, v rámci EÚ i vo vzťahu k tretím krajinám, sa vo všeobecnosti zvýšili.  To svedčí o tom, že tempo integrácie jednotného trhu pokračovalo. Napriek týmto pozitívnym tendenciám existujú rozdiely medzi členskými štátmi[67].

Graf 1. Význam medziodvetvových výrobných vstupov v EÚ Skratky jednotlivých odvetví sú vysvetlené v tabuľke v prílohe k správe, ktorá sa nachádza v úplnom znení na tejto  webovej stránke. Číselné údaje predstavujú podiel vstupov v rámci EÚ (cezhraničných a domácich) k výstupom cieľového odvetvia (v percentách) v relatívnom vyjadrení.

Z analýzy takisto vyplýva, že obchod s výrobnými vstupmi v rámci EÚ i vo vzťahu k tretím krajinám sa navzájom dopĺňa[68]. To nasvedčuje tomu, že snahy prehlbovať jednotný trh a podporovať dohody o voľnom obchode s partnerskými ekonomikami mimo EÚ sa navzájom posilňujú.

Odvetvie služieb poskytuje najväčší objem vstupov pre činnosť ostatných odvetví, najmä výrobu. Dobre fungujúce trhy služieb majú preto pozitívne účinky na výrobu EÚ a naopak, ako to ilustruje graf 1.

Z analýzy takisto vyplýva, že vzhľadom na maximalizáciu prínosov jednotného trhu by členské štáty mali sústrediť svoje reformné úsilie na znižovanie obchodných prekážok v tých odvetviach, ktoré sú relatívne veľké, ale málo integrované. Ide najmä o odvetvia, v ktorých je integrácia voči tretím krajinám vysoká v porovnaní s integráciou v rámci EÚ, čo môže naznačovať, že kapacita spolupráce v rámci EÚ nie je v plnej miere využitá, a z toho možno usúdiť, že stále pretrvávajú značné prekážky.

Graf 2. Najsilnejšie prepojenia týkajúce sa výroby v rámci EÚ  (domáci a cezhraničný trh) Hrúbka šípky zodpovedá výške koeficientu: vstup z jedného sektora do druhého ako % priemeru výstupov oboch sektorov. Príslušné koeficienty sú uvedené pri strede každej šípky. Skratky jednotlivých sektorov sú vysvetlené na tejto webovej stránke.

Z tohto pohľadu (t. j. zameranie na obchodné toky v rámci výrobných hodnotových reťazcov) sa zdá, že existuje priestor pre ďalšie znižovanie bariér pre netrhové služby,[69] činnosti súvisiace s nehnuteľnosťami a maloobchod[70].

Vyšší hospodársky rast by okrem toho bolo možné dosiahnuť, ak by členské štáty implementovali politiky na zlepšenie produktivity v odvetviach, ktoré sú už vo veľkej miere integrované. Takéto reformy pravdepodobne budú mať účinky presahovania produktivity do partnerských odvetví, najmä do tých, v ktorých existujú silné vzájomné prepojenia. Ako ilustruje graf 2, v rámci služieb majú prenájom strojov a zariadení a iné obchodné činnosti najsilnejšie prepojenia s najväčším počtom partnerských odvetví. Výroba má najsilnejšie prepojenia s prenájmom a inými obchodnými činnosťami, ako aj s veľkoobchodom a maloobchodom na strane vstupov a s výstavbou na strane výstupov. Doprava má najsilnejšie prepojenie s veľkoobchodom.

Príloha

[1] Občasník Európskej komisie Occasional Papers 129 „Market Functioning in Network Industries – Electronic Communications, Energy and Transport“, február 2013.

[2] Všetky činnosti súvisiace s vytváraním a využívaním prístupových sietí do internetu, ako aj služby ponúkané na internete (telekomunikačné služby na báze IP, výroba a údržba počítačového vybavenia určeného pre web, internetové služby, všetky činnosti prostredníctvom internetu, od elektronického obchodu po online reklamu).

[3] Štúdia „Internet matters: The net's sweeping impact on growth, jobs, and prosperity“, McKinsey Global Institute, máj 2011, týkajúca sa týchto krajín, ako aj Brazílie, Číny a Indie.

[4] Oznámenie Európskej komisie „Lepšia správa pre jednotný trh“, COM(2012)259 final.

[5] Integrácia obchodu sa vypočíta ako priemer dovozu a vývozu tovaru a služieb delené HDP.

[6] Porovnaj Monitorovací prieskum spotrebiteľského trhu 2013 na základe objednávky GR SANCO, ktorý sa použije v nadchádzajúcej 10. hodnotiacej tabuľke spotrebiteľských trhov, http://ec.europa.eu/consumers/consumer_research/consumer_market_monitoring_survey_en.htm

[7] European Commission Economic Paper 456: „The economic impact of the Services Directive: A first assessment following implementation“, jún 2012.

[8] Oznámenie Európskej komisie o implementácii smernice o službách „Partnerstvo pre nový rast v oblasti služieb 2012 – 2015“, COM(2012) 261 final, jún 2012.

[9] Oznámenie Komisie o hodnotení právnych predpisov jednotlivých štátov týkajúcich sa prístupu k povolaniam, COM(2013) 676 final, október 2013 a pracovný dokument o výsledkoch partnerského preskúmania právnej formy, vlastníctva podielov a tarifných požiadaviek v rámci smernice o službách, SWD(2013) 402 final, október 2013.

[10] http://ec.europa.eu/internal_market/qualifications/policy_developments/index_en.htm#maincontentSec1

[11] Oznámenie Komisie „Vypracovanie akčného plánu pre európsky maloobchod“, COM(2013)36 final, január 2013.

[12] Aspektom elektronickej verejnej správy je venovaný oddiel o digitálnych trhoch.

[13] Hodnota zadaných zákaziek na zber a spracovanie odpadu bola 12 674 mil. EUR v roku 2010, t. j. 10 % celkového obratu odvetvia v rovnakom roku a približne jedna tretina výdavkov verejnej správy na tovar, práce a služby v oblasti nakladania s odpadom. Hodnota oznámení o výsledku verejného obstarávania týkajúcich sa hardvéru, softvéru alebo služieb IKT v EÚ-27 predstavovala v roku 2010 sumu 22 483 mil. EUR. Ďalšie informácie: „Sector analysis of Public Procurement, criteria for selecting sectors and initial analysis of two sectors: waste collection & treatment and ICT contracts“, 25. jún 2013.

[14] http://www.ecb.europa.eu/stats/money/surveys/sme/html/index.en.html

[15] Trhy pre pôžičky, úvery a úverové karty, bankové účty, hypotéky, investičné produkty, súkromné dôchodkové poistenia a cenné papiere a individuálne dôchodkové fondy.

[16] Monitorovací prieskum spotrebiteľského trhu 2013 na základe objednávky GR SANCO, ktorý sa použije v nadchádzajúcej 10. hodnotiacej tabuľke spotrebiteľských trhov, http://ec.europa.eu/consumers/consumer_research/consumer_market_monitoring_survey_en.htm.

V hodnotení sa uvádza index trhovej výkonnosti (MPI), ktorý je zloženým indexom zahŕňajúcim hodnotenia spotrebiteľov týkajúce sa porovnateľnosti, dôvery, problémov a sťažností a spokojnosti na jednotlivých trhoch.

[17] Útvary Komisie dostali dôverné informácie od národných orgánov dohľadu o prudenciálnych opatreniach prijatých v rôznych členských štátoch v súvislosti s obavami týkajúcimi sa finančnej stability, ktoré môžu mať ohraničujúce účinky.

[18] Smernica 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES a nariadenie (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

[19] Ide najmä o jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, jednotný fond na riešenie krízových situácií a smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

[20] http://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2013/html/pr131023.en.html

[21] Smernica 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010.

[22] Nariadenie (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009.

[23] Na úrovni EÚ Komisia začala v roku 2011 akčný plán o prístupe MSP k financovaniu a v marci 2013 verejné konzultácie o dlhodobom financovaní vrátane prístupu MSP k financiám; dve nariadenia o európskom povolení pre investičné fondy zamerané na nekótované MSP a sociálne podniky už boli prijaté s účinnosťou od 22. júla 2013. Európska komisia a EIB úzko spolupracujú na iniciatíve rozšíriť nástroje s rozdelením rizika medzi Európsku komisiu a EIB a EIF s podporou fondov ESI s cieľom zvýšiť kapitálové trhové investície súkromného sektora do MSP.  Túto iniciatívu zameranú na MSP Rada schválila v októbri a v súčasnosti ju skúma Európsky parlament. Podpora pre MSP spolu s podporou v rámci finančných nástrojov v súčasnosti dosahuje celkovú výšku 70 mld. EUR v rámci EFRR a ESF prostredníctvom politiky súdržnosti a bude naďalej kľúčovou prioritou pre európske štrukturálne a investičné fondy v rokoch 2014 – 2020.

[24] Smernica 2012/17/EÚ z  13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/666/EHS a smernice 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností.

[25] Tento krok nadväzuje na pilotný projekt so skupinou členských štátov a na návrh Komisie, ktorým sa mení nariadenie o konkurznom konaní, ďalšie informácie pozri v návrhu nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní, COM (2012) 744 final, december 2012.

[26] Oznámenie o novom európskom prístupe k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti, COM (2012) 742, december 2012.

[27] Nariadenie (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu.

[28] Nariadenie (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania.

[29] http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Electricity_market_indicators

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Natural_gas_market_indicators

[30] Monitorovací prieskum spotrebiteľského trhu 2013 na základe objednávky GR SANCO, ktorý sa použije v nadchádzajúcej 10. hodnotiacej tabuľke spotrebiteľských trhov, http://ec.europa.eu/consumers/consumer_research/consumer_market_monitoring_survey_en.htm

[31] Pracovný dokument útvarov Komisie „European Commission guidance for the design of renewables support schemes“, http://ec.europa.eu/energy/gas_electricity/doc/com_2013_public_intervention_swd04_en.pdf

[32] Oznámenie Európskej komisie „Delivering the internal electricity market and making the most of public intervention“, http://ec.europa.eu/energy/gas_electricity/doc/com_2013_public_intervention_en.pdf

[33] 4. železničný balík (január 2013), Jednotné európske nebo 2+ (jún 2013), konzultácie o návrhu usmernení o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (júl 2013).

[34] Monitorovací prieskum spotrebiteľského trhu 2013 na základe objednávky GR SANCO, ktorý sa použije  v nadchádzajúcej 10. hodnotiacej tabuľke spotrebiteľských trhov, http://ec.europa.eu/consumers/consumer_research/consumer_market_monitoring_survey_en.htm

[35]Záznamy siete Európskych spotrebiteľských centier, 2012 (http://ec.europa.eu/consumers/ecc/ecc_key_statistics_en.htm)

[36] Verejné zákazky alebo otvorený prístup ku komerčným  službám predstavuje menej než 5 % celkového trhu.

[37] Verejné zákazky alebo otvorený prístup ku komerčným  službám predstavuje menej než 5 % celkového trhu.

[38] Oznámenie Komisie „Jednotný dopravný priestor pre lodnú dopravu Blue Belt“, COM(2013) 510 final, 8. júl 2013.

[39] http://ec.europa.eu/transport/modes/air/single_european_sky/ses2plus_en.htm

[40] Hoci podmienky týkajúce sa práva usadiť sa sú stanovené v nariadení (ES) č. 1071/2009, toto nariadenie takisto umožňuje členským štátom uložiť dodatočné požiadavky týkajúce sa založenia podniku nákladnej cestnej dopravy.

[41] Domáca cestná doprava vykonávaná dopravcami z iných členských štátov, známa tiež ako kabotáž, je podľa nariadenia (ES) č. 1072/2009 obmedzená na tri operácie počas siedmich dní od poslednej medzinárodnej prepravy.

[42] Komisia v tejto súvislosti navrhla a spoluzákonodarcovia schválili dva významné právne predpisy, a to nariadenie TEN-T a nariadenie o Nástroji na prepojenie Európy, ktorých cieľom je dosiahnuť plne funkčnú celoeurópsku dopravnú sieť, ktorá je základom pre jednotný trh.

[43] CE Delft et al. (2012), „An inventory of measures for internalising external costs in transport“.

[44] V týchto členských štátoch 74 % (SE), 73 % (DK) a 73 % (UK) obyvateľov nakúpilo online aspoň raz v roku 2012 (zdroj: Eurostat).

[45] V DK 80 %,  v UK 75 % a v SE 71 % opýtaných  v porovnaní s priemerom EÚ 59 % v nedávnych prieskumoch uviedlo, že dôverujú predaju cez internet od domácich predajcov.

[46] http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_358_en.pdf

[47] Pre trhové údaje v tejto časti pozri najmä hodnotiacu tabuľku digitálnej agendy na: https://ec.europa.eu/digital-agenda/sites/digital-agenda/files/DAE%20SCOREBOARD%202013%20-%20SWD%202013%20217%20FINAL.pdf

[48] Rozvoj mobilného širokopásmového pripojenia sa v období od januára 2012 do januára 2013 zvýšilo o ďalších 11 percentuálnych bodov.

[49] Od júla do októbra 2013 Komisia udelila výnimky (nové lehoty ) jedenástim členským štátom (AT, CY, FI, EL, HU, LV, LT, MT, PL, RO a ES). V krajinách ako sú BE, EE, SI a SK dostupnosť obmedzili administratívne oneskorenia. 

[50] Existuje napríklad sedemnásobný rozdiel medzi priemernou cenou za minútu vnútroštátneho mobilného hovoru medzi najdrahším (NL) a najlacnejším členským štátom (LT).

[51] Celkový súhrn vývoja týchto cenových a necenových rozdielov v prípade pevných i mobilných trhov sa nachádza v občasníku Európskej komisie Economy Occasional Papers 129: „Market Functioning in Network Industries – Electronic Communications, Energy and Transport“ (február 2013).

[52] „Consumer market study on the functioning of the market for internet access and provision from a consumer perspective“ (2012), ktorú v mene Európskej komisie vykonala spoločnosť Civic Consulting.   http://ec.europa.eu/consumers/consumer_research/market_studies/internet_services_provision_study_en.htm

[53] Eurostat – Community survey on ICT usage in Households and by Individuals – Digital Agenda for Europe key performance indicator.

[54] Eurostat - Community survey on ICT usage in Households and by Individuals – Digital Agenda for Europe key performance indicator.

[55] ENISA mapping of national cyber security strategies in the world, apríl 2013.

[56] Správa o posúdení vplyvu pripojená k návrhu smernice o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii, SWD(2013) 32 final, február 2013.

[57] Pozri stratégiu Komisie o cloud computingu, COM(2012) 529 final, september 2012.

[58] Zahŕňajúca systém EÚ a vnútroštátne systémy uznávania, registrácie, využívania a presadzovania duševného vlastníctva.

[59] Napríklad náklady na žiadosť a registráciu obchodnej značky v troch triedach sa v rámci EÚ líšia a  pohybujú sa od 78 EUT v CY do 419 EUR v SE.

[60] Každý piaty Európan nikdy nepoužil internet a miery nepoužívania prevyšujú v niektorých členských štátoch 40 %.

[61] Eurostat, na základe reprezentatívnej vzorky dospelej  (16 – 74) populácie v EÚ. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú značné, pohybujú sa od 26 % do 79 % osôb, ktoré nemajú žiadne schopnosti alebo majú obmedzené schopnosti.

[62] IDC White Paper „Post Crisis: e-Skills Are Needed to Drive Europe's Innovation Society“ (november 2009).

[63] Od roku 2011 do roku 2012 bolo vytvorených viac ako 100 000 pracovných miest v oblasti softvérového inžinierstva. V spojení so stagnáciou v počte absolventov v odboroch IKT je výsledkom nedostatok na trhu práce.

[64] Smernica 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica  97/7/ES.

[65] Smernica 2013/11/EÚ z  21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES a nariadenie (EÚ) č. 524/2013 z  21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES.

[66] Pozri kapitolu 2 na webovej stránkehttp://ec.europa.eu/enterprise/policies/industrial-competitiveness/competitiveness-analysis/european-competitiveness-report/comprep2012_en.htm.

[67] Analýza zmien intenzity integrácie podľa jednotlivých krajín sa nachádza v správe na  tejto webovej stránke.

[68] V období 2006 – 2009 bol medzi členskými štátmi priemerný podiel cezhraničných výrobných vstupov v rámci EÚ na výstupe v pozitívnej korelácii s priemerným podielom výrobných vstupov z tretích krajín.

[69] Verejná správa, obrana, vzdelávanie a zdravotníctvo.

[70] Táto analýza zohľadňuje ako referenčnú hodnotu integráciu EÚ v oblasti týchto služieb vo vzťahu k tretím krajinám. Pri posudzovaní celkovej integrácie trhov so službami v EÚ by sa však na doplnenie týchto zistení mali vziať do úvahy iné kanály integrácie nad rámec rozsahu tejto kapitoly (najmä poskytovanie služieb prostredníctvom založenia podniku).