52013DC0623

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Smerom ku kvalitnej vnútrozemskej vodnej doprave

NAIADES II

1.           Úvod

Sieť vnútrozemských vodných ciest v Európskej únii pokrýva 20 členských štátov v dĺžke asi 37 000 kilometrov. Každý rok sa po nich prepraví 500 miliónov ton nákladu, najmä v husto obývaných a dopravne zaťažených regiónoch Nemecka, Holandska, Francúzska a Belgicka. Tieto oblasti zavlažujú rieky Rýn, Šelda, Mása a Seina, pričom sú prepojené s riekou Dunaj. Odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy je relatívne malé, ale napriek tomu sa objemom dopravy 140 miliárd tonokilometrov značným spôsobom podieľa na dopravnom systéme EÚ. Zohráva významnú úlohu pri presune tovarov medzi najrušnejšími prístavmi EÚ a vnútrozemím. Bez prispenia vnútrozemskej vodnej dopravy by z najväčších prístavov v EÚ nikdy nevznikli dnešné vysoko efektívne logistické centrá. Tieto prístavy potrebujú vnútrozemskú vodnú dopravu na zníženie dopravného zaťaženia v ich vnútrozemí a ďalší rast.

Vnútrozemská vodná doprava je energeticky efektívna a prispieva k cieľom nízkouhlíkového hospodárstva stanoveným v bielej knihe EÚ o dopravnej politike[1]. Ďalšou výhodou nákladnej dopravy v husto obývaných oblastiach, cez ktoré prechádza a ktoré obsluhuje, je nízka úroveň hluku. Vnútrozemská vodná doprava však stratí svoju komparatívnu environmentálnu výhodu, ak sa neprijmú opatrenia na ďalšie zníženie emisií znečisťujúcich látok, najmä vzhľadom na pokrok v odvetví cestnej dopravy pri sprísňovaní emisných limitov.

Akčný program Komisie NAIADES[2] prijatý v roku 2006 bol zameraný na vyzdvihnutie výhod vnútrozemskej vodnej dopravy a odstránenie mnohých prekážok, ktoré by jej mohli zabrániť naplno využiť svoj potenciál. Veľa opatrení zavedených v rámci programu NAIADES bolo realizovaných s podporou nástrojov financovania ako TEN-T[3], Marco Polo[4], Leonardo Da Vinci,[5] IPA[6] a siedmy rámcový program v oblasti výskumu[7]. Komisia momentálne pripravuje ďalšie opatrenia, ako je napríklad harmonizácia technických požiadaviek na plavidlá, zatiaľ čo iné opatrenia, najmä tie, ktoré sa týkajú harmonizačného úsilia[8], sa ešte nezačali uplatňovať.

Z hodnotenia súčasného programu NAIADES[9] vyplynulo, že program má výrazný mobilizačný účinok v členských štátoch a medzi zainteresovanými subjektmi. Vyhliadky pre vnútrozemskú vodnú dopravu z hospodárskeho a environmentálneho hľadiska sa naďalej zhoršujú a pokrok v odstraňovaní nedostatkov kľúčovej infraštruktúry je obmedzený. Odvetvie okrem všeobecného spomalenia hospodárstva EÚ od roku 2008 čelí ťažkostiam a nadmernej kapacite v niektorých segmentoch a pokračuje tiež rozdrobovanie trhových subjektov.

Nadmerná kapacita v odvetví prepravy tekutého nákladu súvisí so zavedením požiadavky dvojitého trupu[10]. To viedlo k dodatočnému zavedeniu plavidiel s dvojitým trupom bez toho, aby sa z trhu stiahli staré plavidlá s jednoduchým trupom. Očakáva sa, že problém nadmernej kapacity sa zmierni v roku 2018, keď sa začnú postupne vyraďovať z prevádzky plavidlá s jednoduchým trupom. V segmente plavidiel prepravujúcich veľký suchý lodný náklad však nadmerné investície a z toho vyplývajúca nadmerná kapacita vytvárajú intenzívnu konkurenciu s presahom na iné trhové segmenty, najmä na trh s plavidlami s menším užitočným zaťažením.

Približne 80 % flotily prevádzkujú vlastníci – prevádzkovatelia, ktorí pracujú a žijú so svojimi rodinami na lodiach. Ponuka na ich strane je rozdrobená, čo sťažuje jej zosúladenie s dopytom, a tým sa oslabuje ich postavenie v porovnaní s ostatnými hráčmi na trhu, ako sú prepravcovia nákladu alebo veľkí dopravcovia. Táto nestabilná pozícia spolu s nadmernou kapacitou viedla k silnej cenovej konkurencii, výsledkom čoho je nízka zárobková schopnosť, čím sa obmedzuje schopnosť odvetvia opätovne investovať a inovovať. Hoci sa aktivita v odvetví po výraznom spomalení v rokoch 2009 a 2010 v roku 2011 opäť zvýšila, z údajov na rok 2012 vyplýva opätovný pokles v niektorých častiach trhu. Narastá počet prevádzkovateľov, ktorí s bankami uzatvárajú dohody o odložení splátok úrokov[11].

Z dlhodobejšieho hľadiska je jasné, že v tomto odvetví dochádza k dlhotrvajúcemu ale stabilnému poklesu podielu tohto druhu dopravy v porovnaní s cestnou dopravou. Na zvrátenie súčasnej ťažkej hospodárskej situácie je potrebný čas. Existujú však aj pozitívne prvky. Napríklad priepustnosť námorných prístavov neustále narastá od roku 2009 a nové technológie ako používanie alternatívnych palív môže znížiť prevádzkové náklady a poskytnúť nové trhové príležitosti. Odvetvie je dobre pripravené na využitie týchto príležitostí.

Vzhľadom na príležitosti a výzvy, ktorým toto odvetvie čelí, sa Komisia rozhodla aktualizovať a obnoviť program NAIADES do roku 2020 a zosúladiť ho s bielou knihou o doprave. Program NAIADES II sa zameriava na dlhodobé štrukturálne zmeny v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy, aby mohlo v plnej miere prispieť k dosiahnutiu stratégie Európa 2020, ktorej cieľom je inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Aby k tomu došlo, mala by sa zvýšiť kvalita prevádzkových podmienok v odvetví vrátane infraštruktúry, vplyvu na životné prostredie, trhov a inovácie, pracovných miest a kvalifikácie, ako aj integrácie do logistického reťazca. EÚ, členské štáty, regionálne orgány, riečne komisie[12], ďalšie medzinárodné organizácie a samotné odvetvie si musia splniť svoju úlohu.

Odvetvie funguje na liberalizovaných trhoch, kde sú možnosti zásahu verejných orgánov obmedzené. Ťažkopádna verejná intervencia môže v skutočnosti negatívne zasahovať do budúcich obchodných rozhodnutí účastníkov na trhu a do reštrukturalizačných účinkov trhových síl. Komisia si uvedomuje ťažkosti, ktorým v dôsledku hospodárskej krízy čelia niektoré časti odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy. S cieľom pomôcť v riešení súčasnej ťažkej hospodárskej situácie je Komisia spolu s organizáciami zastupujúcimi odvetvie a príslušnými členskými štátmi zapojená do diskusií o vhodných opatreniach na zvládnutie tejto situácie. Tieto opatrenia musia byť primerané, účinné a v súlade s platnými predpismi. Komisia okrem toho prijme krátkodobé opatrenia zlučiteľné so zásadami liberalizovaných trhov. Napríklad znova preskúma technické požiadavky na plavidlá s cieľom overiť, či nebola porušená správna rovnováhu medzi bezpečnostným rizikom a nákladmi na dodržiavanie predpisov, keď boli stanovené prechodné ustanovenia. Okrem toho podporí včasné zavedenie používania skvapalneného zemného plynu (LNG) ako alternatívneho paliva, ktoré má značný dlhodobý potenciál úspory nákladov a uľahčí odvetviu prijímanie opatrení na zníženie rozdrobenosti medzi trhovými subjektmi.

Oznámenie, ktorým sa zriaďuje program NAIADES II, sprevádzajú dve opatrenia predstavujúce prvý krok smerom k realizácii:

· legislatívny návrh smernice o stanovení technických požiadaviek na plavidlá vnútrozemskej plavby a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES;

· legislatívny návrh o zmene nariadenia Rady č. 718/1999 o pláne kapacity flotily Spoločenstva na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy.

2.           Cieľ programu NAIADES II

Cieľom programu NAIADES II je vytvoriť podmienky pre vnútrozemskú vodnú dopravu, aby sa stala kvalitným spôsobom dopravy: dobre spravovaná, efektívna, bezpečná, začlenená do intermodálneho reťazca, s kvalitnými pracovnými miestami, ktoré sú obsadené kvalifikovanými pracovnými silami, a spĺňajúca vysoké environmentálne normy.

Ak odvetvie presadzuje kvalita a pritom si zachováva nákladovú efektívnosť, malo by byť schopné prelomiť bludný kruh nízkej zárobkovej schopnosti, nedostatočných investícií, nedostatku inovácií a uzamknutých trhov. Musí presadzovať kvalitu, aby sa dosiahli ciele stanovené v bielej knihe o doprave EÚ týkajúce sa prechodu z nákladnej dopravy na železničnú a vodnú dopravu a zníženia emisií z vnútrozemskej vodnej dopravy.

3.           Akčný program NAIADES na roky 2014–2020: Kvalita v kľúčových oblastiach intervencie

· Kvalitná infraštruktúra

Infraštruktúra vnútrozemských vodných ciest EÚ nie je dostatočne prepojená a integrovaná s inými druhmi dopravy. Vnútrozemské vodné cesty v mnohých prípadoch nie sú spojené s logistickými centrami. Výrazné problémové miesta vo forme nedostatočne dimenzovaných plavebných komôr, mostov alebo plavebných dráh a chýbajúce spojenia, ako je napríklad spojenie medzi riečnymi systémami Seiny a Šeldy, brzdia plný potenciál rozvoja odvetvia. S cieľom reagovať na uvedené nedostatky sa v návrhu usmernení TEN-T[13] zameriavajú priority v oblasti vnútrozemských vodných ciest na doplnenie chýbajúcich spojení, odstránenie závažných problémových miest, zavádzanie inovačnej technológie, zlepšenie intermodálnych spojení a rozvoj inteligentnej infraštruktúry. Námorným a vnútrozemským prístavom sa bude venovať zvláštna pozornosť: dobre dimenzovaná sieť prístavov základnej siete, ktoré sú vzhľadom na vnútrozemské vodné cesty dobre prístupné a disponujú vhodnými zariadeniami, je nevyhnutnou podmienkou pre zvýšenie podielu tohto odvetvia v doprave. Komisia podporuje sektor prístavov s cieľom posilniť spoluprácu, koordinovať investície presahujúce hranice koridorov a preskúmať a podporovať výmenu osvedčených postupov v oblasti konštrukčného riešenia a prevádzky prístavov priaznivých pre vnútrozemské vodné cesty.

Vnútrozemské vodné cesty navyše predstavujú významný prvok šiestich z celkovo deviatich koridorov základnej siete TEN-T[14]. Aspekty špecifické pre odvetvie sa budú vo všetkých koridoroch konzistentne riešiť s cieľom uľahčiť plánovanie a monitorovanie realizácie koridorov TEN-T z hľadiska vnútrozemských vodných ciest.

Po uverejnení pracovného dokumentu útvarov Komisie „Smerom k programu NAIADES II“ zástupcovia odvetvia dobrovoľne spracovali čiastkový prehľad zásobníka projektov infraštruktúry pre finančný rámec na roky 2014–2020. Zásobník by sa mal dokončiť, doplniť o informácie týkajúce sa stavu, vyspelosti a plánovania projektov a udržiavať v aktualizovanom stave, aby sa podporila realizácia koridorov TEN-T.

Konkrétne opatrenia do roku 2016 Začlenenie vnútrozemskej vodnej dopravy do multimodálnych koridorov: – 2013: Začatie realizácie koridorov prostredníctvom oznámenia o koridoroch TEN-T v závislosti od prijatia usmernení TEN-T zo strany spoluzákonodarcov, vrátane usmernení o začlenení rôznych spôsobov dopravy, ako aj vnútrozemských vodných ciest do multimodálnych koridorov TEN-T (vedúci aktér: Komisia). – 2014 – 2015: Prijatie pracovných plánov multimodálnych koridorov a začatie realizácie koridorov (prostredníctvom kľúčových zainteresovaných subjektov vrátane námorných a vnútrozemských prístavov, manažérov infraštruktúry vnútrozemskej vodnej dopravy, riečnych komisií, zástupcov prevádzkovateľov lodí, zástupcov pracovníkov a komunity používateľov dopravy pod záštitou európskych koordinátorov[15], ktorí úzko spolupracujú s členskými štátmi a v rámci konzultácií s platformami koridorov, ktoré sa majú vytvoriť) Zameranie na roky 2017 –2020 Úplná realizácia koridorov TEN-T, v prípade potreby posilnenie nástrojov a procesov pre začlenenie vnútrozemskej vodnej dopravy do základnej siete TEN-T, pokiaľ ide o poskytovanie údajov alebo analytické schopnosti. Zintenzívnenie opatrení a zvýšenie investícií na prekonanie kľúčových problematických miest infraštruktúry vo vnútrozemskej vodnej doprave (členské štáty s podporou EÚ).

· Kvalita prostredníctvom inovácie

Miera inovácie v odvetví je v porovnaní s inými druhmi dopravy nízka. K tomu prispievajú faktory, akými sú dlhá životnosť zariadení[16], rozdrobenosť trhu, chýbajúca kultúra inovácií a oslabovanie finančnej situácie prevádzkovateľov vnútrozemských vodných ciest.

Inováciu nie je možné „nariadiť“ zvonku. V programe NAIADES II sa od odvetvia vyžaduje, aby prevzalo väčšiu zodpovednosť za inovácie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Odvetvie musí predovšetkým a najprv vypracovať plán výskumu, vývoja a inovácií. K tomu patrí určenie priorít, koordinácia ich vykonávania a plánovanie ich zavedenia na trhu. V tomto procese by mali byť zainteresovaní prevádzkovatelia, odvetvie výstavby lodí, výrobcovia zariadení, orgány vnútrozemských a námorných prístavov, prevádzkovatelia terminálov, prepravcovia nákladu a logistickí integrátori. Výskum, vývoj a inovácie pre ekologizáciu flotily plavidiel by mali zaujímať popredné miesto. Technológie osvedčovania môžu tiež uľahčiť ďalšie zavádzanie na trh a pomôcť stanoviť priority pri poskytovaní trhových stimulov. Komisia má záujem o uľahčenie tohto procesu, odvetvie by však malo mať vedúce postavenie, prevziať zodpovednosť a zabezpečiť následnú realizáciu. Odvetvie sa vyzýva, aby na tento účel posilnilo koordináciu prostredníctvom jeho európskych odvetvových organizácií. Plán, ktorý odvetvie vypracuje, pomôže určiť priority európskeho, vnútroštátneho a súkromného výskumu a inovácií. Podpora EÚ sa bude zameriavať na priority plánu, ktoré prispievajú k cieľom programu NAIADES II.

Konkrétne opatrenia do roku 2016 2014: Vypracovanie plánu pre výskum, vývoj a inovácie v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy (odvetvie: vrátane prevádzkovateľov lodí, odvetvia výstavby lodí, výrobcov zariadení a poskytovateľov služieb, poskytovateľov dátových služieb, poskytovateľov logistických služieb, prevádzkovateľov terminálov, prístavných orgánov, prepravcov nákladu, orgánov pre vodné cesty, zástupcov pracovníkov). 2014: Organizovanie služieb monitorovania trhu vrátane poskytovania údajov o preprave a objemoch dopravy, prechod z iných druhov dopravy na vnútrozemskú vodnú dopravu, trhy ponuky a dopytu a trhy práce, zavádzanie inovácií a začlenenie odvetvia vodnej dopravy do multimodálnych logistických reťazcov (Komisia). Zameranie na roky 2017 –2020 Pravidelné preskúmanie vykonávania plánu výskumu a inovácií v odvetví so zameraním na prijímanie inovácií a zavádzanie do praxe (odvetvie).

· Plynulé fungovanie trhu

Trh vnútrozemskej vodnej dopravy je plne liberalizovaný. Niektoré predpisy sú však ešte stále stanovené na regionálnej úrovni alebo na úrovni členských štátov, napríklad pokiaľ ide o posádky lodí alebo pracovnú dobu posádok. Nedostatočná harmonizácia v týchto oblastiach môže predstavovať prekážku fungovania vnútorného trhu.

Problémy, ako je napríklad nedostatočná internalizácia externých nákladov, nedostatočné monitorovanie alebo chýbajúce rovnaké podmienky, môžu byť dôvodom pre opatrenia zo strany verejných orgánov alebo si ich dokonca môžu vyžadovať. Opatrenia Komisie budú zahŕňať: preskúmanie prechodných ustanovení o technických požiadavkách na plavidlá, priebežnú analýzu vývoja trhu s cieľom poskytovať informácie pre tvorcov politiky. Naopak rozdrobenie trhu a súvisiace problémy so zladením potrieb ponuky a dopytu musia riešiť predovšetkým účastníci trhu. Komisia napriek tomu podporí tento proces poskytnutím pomoci pri ďalšej harmonizácii a uľahčovaním iniciatív odvetvia zameraných na zníženie rozdrobenosti na strane ponuky v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy a posilnením synergie medzi účastníkmi trhu.

Súpis opatrení Komisie týkajúcich sa internalizácie externých nákladov v odvetví dopravy[17] poskytuje poznatkovú základňu pre budúce konzultácie o využívaní účtovania poplatkov za infraštruktúru na internalizáciu externých nákladov vo vnútrozemskej vodnej doprave.

Vnútrozemské prístavy nie sú zahrnuté do oznámenia Komisie o prístavoch[18] ani do návrhu nariadenia o prístupe na trh s prístavnými službami a finančnej transparentnosti prístavov.[19]. Zatiaľ čo námorné prístavy sú hlavné brány pre vstup a výstup tovaru a/alebo uzly pre príbrežnú námornú dopravu, vnútrozemské prístavy plnia skôr funkciu multimodálnych terminálov a narážajú na rôzne obmedzenia. Komisia sa poradí s odvetvím a preskúma potrebu akýchkoľvek pravidiel na pomoc vnútrozemským prístavom.

Konkrétne opatrenia do roku 2016

2014: V súlade s pokrokom v iných druhoch dopravy začatie konzultácií o uplatňovaní spoplatnenia infraštruktúry s cieľom pomôcť dosiahnuť internalizáciu externých nákladov vo vnútrozemskej vodnej doprave (Komisia).

2014: Preskúmanie niektorých technických požiadaviek na plavidlá, pokiaľ ide o aspekty nákladov/bezpečnosti (Komisia).

2016: Posúdenie prekážok pre budúci rozvoj vnútrozemských prístavov a potreby legislatívneho rámca na jeho riešenie (Komisia).

Zameranie na roky 2017 –2020

Preskúmanie využitia možností spoplatnenia infraštruktúry s cieľom pomôcť dosiahnuť internalizáciu externých nákladov vo vnútrozemskej vodnej doprave (Komisia).

· Kvalita životného prostredia znížením emisií

V porovnaní s inými pozemnými druhmi dopravy je vnútrozemská vodná doprava energeticky účinná, bezpečná, takmer bez dopravných preťažení a tichá. Pokrok v znižovaní látok znečisťujúcich ovzdušie však nebol v súlade s týmto inak priaznivým trendom. Menej prísne limity emisií pre vnútrozemskú vodnú dopravu a dlhá životnosť motorov sú hlavné príčiny tohto závažného nedostatku.

Emisné limity pre motory plavidiel sú stanovené v právnych predpisoch EÚ. Limity pre nové a existujúce motory sú stanovené v smerniciach 97/68/ES[20] a 2006/87/ES[21]. Pri porovnaní rôznych úrovní ambícií, pokiaľ ide o stanovenie emisných limitov, zo sprievodného pracovného dokumentu útvarov Komisie vyplýva, že dva prístupy s rôznymi úrovňami ambícií dosahujú podobný pomer nákladov/prínosov. Ambicióznejší „inovačný“ prístup zahŕňajúci existujúce, ako aj nové motory, si vyžaduje viacej vstupných investícií do technológií s nízkymi emisiami, ale môže priniesť značné úspory nákladov počas celej doby trvania investícií a umožňuje dosiahnuť limity emisií znečisťujúcich látok rovnocenné s úrovňou v cestnej doprave. „Konzervatívnejší“ prístup zahŕňa len nové motory, vyžaduje si menej vstupných investícií, neumožnil by však, aby odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy vyrovnalo náskok odvetvia cestnej dopravy, pokiaľ ide o emisie znečisťujúce ovzdušie.

Prístup, ktorý by sa mal prijať v oblasti emisných limitov , by mal byť prísne technologicky neutrálny z hľadiska technológie motorov a výberu paliva. Z uvedených dôvodov sa predpokladá, že by prevažovala technológia s najlepšími charakteristikami nákladov/prínosov. Napríklad na základe súčasného stavu technológie by lode poháňané skvapalneným zemným plynom (LNG) značne prispeli k dosiahnutiu emisných limitov v prípade ambicióznejšieho prístupu. Zavedenie LNG v odvetví však v súčasnej dobe brzdia regulačné, finančné, technické a infraštrukturálne prekážky. Preto sú potrebné naliehavé opatrenia, aby sa tieto prekážky prekonali a aby sa LNG mohol používať najneskôr od roku 2016. V tejto súvislosti bude kľúčovú úlohu zohrávať vykonávanie európskej stratégie pre alternatívne palivá stanovenej v oznámení Komisie o ekologickej energii pre dopravu[22], ako aj regulačné opatrenia s cieľom umožniť používanie a prepravu LNG. Okrem toho tento balík obsahuje aj návrh na zmenu nariadenia Rady (ES) č. 718/1999 o pláne kapacity flotily Spoločenstva na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy[23] s cieľom mobilizovať finančné zdroje okrem iného na opatrenia v oblasti životného prostredia.

Pri stanovovaní nových emisných limitov pre motory v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy môže byť potrebné rozlišovať medzi malými a veľkými plavidlami a medzi existujúcimi a novými motormi z dôvodu technologických a ekonomických obmedzení, na ktoré narážajú existujúce motory a malé plavidlá. Komisia si takisto uvedomuje, že odvetviu sa musí poskytnúť dostatočný čas na to, aby sa prispôsobilo ambicióznejším emisným limitom.

Konečné rozhodnutie o návrhu legislatívnych opatrení, prísnosti a dátume nadobudnutia účinnosti takýchto prípadných opatrení týkajúcich sa emisných limitov bude prijaté v rámci práce na nasledujúcom posúdení vplyvu týkajúcom sa príslušných legislatívnych návrhov. Sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o emisných limitoch pre vnútrozemskú vodnú dopravu je príspevkom k tomuto procesu.

Konkrétne opatrenia do roku 2016 Regulačný rámec 2014: Prijatie návrhu emisných limitov pre nové motory (Komisia) 2015/16: Preskúmanie ďalších emisných limitov pre existujúce motory (Komisia) 2014: Zmena pravidiel[24] s cieľom umožniť prepravu LNG (EHK OSN, členské štáty a Komisia) Príprava infraštruktúry na používanie LNG 2014: Zavedenie stratégie EÚ pre alternatívne palivá vrátane prijatia technických noriem pre zásobovanie vnútrozemskej vodnej dopravy skvapalneným zemným plynom a používanie LNG ako paliva (členské štáty a odvetvie, najmä prístavy, orgány pre vodné cesty, prevádzkovatelia zásobovacích staníc, poskytovatelia zásobovania, prevádzkovatelia lodí, klasifikačné spoločnosti, riečne komisie). Finančné stimuly 2014: Zaistenie finančnej podpory z programov EÚ[25], národných programov a rezervného fondu odvetvia s cieľom podporiť investície do znižovania emisií (časť balíka programu NAIADES II) (Komisia, členské štáty a odvetvie).

· Kvalifikovaná pracovná sila a kvalitné pracovné miesta

Zatiaľ ešte stále existuje príliš mnoho prekážok pre prístup k povolaniu a uznávanie kvalifikácie pracovníkov v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy. Postupy preukazovania kvalifikácie a praxe sú zaťažujúce a/alebo sa dajú ľahko obísť. Roztrieštený právny rámec, ktorý upravuje schopnosti a kvalifikáciu v odvetví, sa musí revidovať. Komisia v súčasnosti skúma smernicu Rady 96/50/ES o zosúladení podmienok pre získanie kapitánskych osvedčení vydávaných jednotlivými štátmi pre nákladnú a osobnú dopravu tovaru a osôb po vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve so zreteľom na modernizáciu a zjednodušenie regulačného rámca pre odbornú kvalifikáciu pracovníkov.

Úsilie revidovať smernicu o kapitánoch na základe programu NAIADES I bolo zamerané len na uznávanie osvedčení kapitánov a nemohlo mať podstatný hospodársky a sociálny vplyv. Prebiehajúce preskúmanie je svojím rozsahom širšie a zahŕňa mnohé aspekty odbornej kvalifikácie pre všetkých členov posádky. Samozrejme sa očakáva, že vytvorenie konzistentného rámca pre úpravu kvalifikácie s použitím moderných nástrojov zvýši kvalitu a zníži administratívne zaťaženie a náklady. Širší rámec pre uznávanie odbornej kvalifikácie stanovený smernicou 2005/36/ES[26] slúži hlavne na účel otvárania trhu, zatiaľ čo pri povolaniach v oblasti dopravy sa má posudzovať nielen prístup na trh, ale aj aspekt bezpečnosti. Najvhodnejším spôsobom riešenia problému sú preto samostatné odvetvové právne predpisy podobné smernici 96/50/ES. Sociálny dialóg je jedným z nástrojov, ktorý môže zlepšiť pracovné podmienky a kvalitu pracovných miest. Po podpise Európskej dohody o niektorých aspektoch organizácie pracovnej doby vo vnútrozemskej vodnej doprave 15. februára 2012 európski sociálni partneri požiadali Komisiu, aby sa usilovala o vykonávanie dohody na základe rozhodnutia Rady v súlade s článkom 155 ods. 2 ZFEÚ. Komisia v súčasnej dobe dohodu posudzuje.

Nový rámec predložený na základe programu NAIADES II sa snaží podstatne znížiť prekážky pre prístup na trh práce a mobilitu, zlepšiť kvalifikáciu a kariérne postupy v odvetví a vytvoriť rovnaké podmienky. Komisia takisto uvažuje o zavedení elektronických nástrojov na registráciu a monitorovanie času plavby lodí a posádok a rozšírila by uplatňovanie nového prístupu k riadeniu (stanoveného nižšie v kapitole 5) o pracovné miesta a spôsobilosť.

Komisia uznáva ťažkosti s organizáciou odborného vzdelávania pre pracovníkov vnútrozemskej vodnej dopravy a podporuje členské štáty, aby využívali Európsky sociálny fond na odbornú prípravu pracovníkov vnútrozemskej plavby a aby si najmä vymieňali osvedčené postupy a odborné znalosti v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy a logistiky a stimulovali používanie inovačných technológií a podnikateľských schopností.

Konkrétne opatrenia do roku 2016 2013/2014: Preskúmanie rámca pre harmonizáciu a modernizáciu odbornej kvalifikácie v odvetví vrátane posúdenia prípadnej iniciatívy týkajúcej sa zariadenia na zaznamenávanie času plavby posádok a lodí/praxe (Komisia). 2014: Podpora podnikateľských schopností a spôsobilosti používať inovačné technológie v odvetví (členské štáty a odvetvie, prípadne s finančnou podporou EÚ). Zameranie na roky 2017 – 2020 Dokončenie rámca pre odbornú kvalifikáciu vypracovaním technických noriem.

· Začlenenie vnútrozemskej vodnej dopravy do multimodálneho logistického reťazca

Začlenenie tohto druhu dopravy do multimodálneho logistického reťazca si vyžaduje integráciu infraštruktúry, služieb a informačných tokov:

– Integrácia infraštruktúry sa realizuje v rámci už uvedenej prvej oblasti opatrení pre infraštruktúru.

– Integrácia služieb si vyžaduje predovšetkým aktívnejší prístup zo strany odvetvia. Pomôcť môže určenie a šírenie osvedčených postupov. Verejné orgány by mali prípadne vyčleniť, alebo prostredníctvom územného plánovania poskytnúť dostatočné územie pozdĺž riek na podporu logistických činností vnútrozemskej vodnej dopravy. Mestá by vo svojich plánoch udržateľnej mestskej mobility a stratégiách mestskej logistiky mali v plnej miere zohľadniť objem nákladnej dopravy a odpadov spôsobených vnútrozemskou vodnou dopravou.

Pokiaľ ide o integráciu informačných tokov, Komisia začala hodnotenie vykonávania smernice 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS). RIS sa v súčasnej dobe používajú hlavne na účel riadenia dopravy, riadenia infraštruktúry alebo na účely bezpečnosti. Výmena údajov, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje, by sa mohla rozšíriť a zlúčiť s informačnými tokmi iných druhov dopravy s prihliadnutím na koncepciu e-freight[27]. Ako sa predpokladá v smernici, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu s cieľom posúdiť pokrok v zavádzaní RIS, určiť ďalšie zameranie rozvoja a preskúmať, ako uľahčiť dynamické prispôsobenie technických noriem technickému pokroku. Tento proces bude monitorovať spoločná riadiaca platforma RIS.

Konkrétne opatrenia do roku 2016 2014: Preskúmanie a určenie budúceho zamerania RIS (Komisia). 2015: Určenie, šírenie a zavádzanie osvedčeného postupu pri začleňovaní služieb vnútrozemskej vodnej dopravy do multimodálnych logistických reťazcov (odvetvie, prípadne s finančnou podporou EÚ). Zameranie na roky 2017 – 2020 Integrovanie RIS, údajov o monitorovaní trhu vnútrozemskej vodnej dopravy a nástrojov koridorov TEN-T na podporu riadenia integrovanej multimodálnej dopravy.

4.           Odlíšenie zodpovednosti za oblasti realizácie

Kvalita v odvetví sa môže dosiahnuť len pomocou koordinovaných opatrení odvetvia a verejných orgánov na úrovni členských štátov a na európskej a medzinárodnej úrovni. Jednotlivé zodpovednosti možno odlíšiť pri týchto oblastiach:

· Kvalitná infraštruktúra, ktorá je spoľahlivá, dobre prepojená, a ktorá zabezpečuje dobré podmienku pre plavbu (zodpovednosť: EÚ a členské štáty)

Verejné orgány už investovali značné zdroje do zachovania a rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy. Na úrovni EÚ sa opatrenia zameriavajú na základnú sieť TEN-T a budú posilnené realizáciou multimodálneho koridoru TEN-T.

Komisia vyzýva členské štáty, aby podporovali projekty s vysokou pridanou hodnotou EÚ a investovali do nich a aby aj naďalej rozvíjali a udržiavali dobré podmienky pre plavbu na svojich sieťach vnútrozemskej vodnej dopravy.

· Kvalitný regulačný rámec, ktorý vytvára rovnaké podmienky (zodpovednosť: EÚ, medzinárodná úroveň a členské štáty)

Vnútrozemská vodná doprava tvorí s viac ako 75 % cezhraničná doprava. V celej EÚ sú potrebné harmonizované pravidlá, aby sa v plnej miere využili výhody vnútorného trhu. Predpisy sa však po dlhý čas vypracúvali v rôznych medzinárodných orgánoch. Aj keď bezpečnosť flotily plavidiel je naďalej vysoká, zložité štruktúry sťažujú prispôsobenie predpisov technickému pokroku a vytvárajú prekážky pre inovácie. Napriek pokroku dosiahnutému na základe programu NAIADES I nie sú niektoré oblasti ešte harmonizované, čo ešte viac sťažuje monitorovanie a presadzovanie predpisov. To niektorým prevádzkovateľom umožňuje znížiť svoju nákladovú základňu, čím sa podnecuje cenová súťaž a znižuje celková zárobková schopnosť odvetvia.

Komisia hodlá zvýšiť medzinárodnú spoluprácu, modernizovať a zjednodušiť regulačný rámec pre vnútrozemské vodné cesty a uľahčiť presadzovanie predpisov.

· Kvalita prostredníctvom inovácie: inkluzívny prístup k určovaniu potrieb výskumu a inovácií a zavádzanie inovácií (zodpovednosť na úrovni odvetvia)

Na základe programu NAIADES I výskumné orgány a inštitúcie určili potreby výskumu, výskum však v dostatočnej miere neviedol k inováciám na trhu. V programe NAIADES II sa od odvetvia a účastníkov trhu požaduje, aby sa priamo a aktívne zapojili do stanovenia priorít výskumu, vývoja a inovácií a plánovania a zavádzania na trhu.

· Dosiahnutie kvality na trhu transparentnosťou a spravodlivou hospodárskou súťažou (zodpovednosť na úrovni odvetvia)

Iniciatívy súkromného sektora môžu podstatne zlepšiť plynulé fungovanie trhu vnútrozemskej vodnej dopravy: aby sa zladila ponuka a dopyt, boli vytvorené internetové trhy, ktoré môžu zvýšiť transparentnosť trhu. Synergie medzi malými aktérmi sa môže presadzovať napríklad spoločným nakupovaním, spoločnými inovačnými opatreniami alebo ďalšou konsolidáciou. Je možné zlepšiť spoluprácu s inými druhmi dopravy, aby sa vnútrozemská vodná doprava lepšie začlenila do multimodálnych logistických reťazcov. Okrem toho by mohli všetky subjekty v logistických reťazcoch oveľa viac spoločne používať a navzájom si vymieňať informácie, čo by viedlo k transparentnejšiemu a integrovanejšiemu trhu.

5.           Kvalita riadenia

Na základe programu NAIADES II bude zavedený nový prístup k riadeniu, aby sa odstránilo prekrývanie právnych rámcov a právomocí v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy. Tento prístup zahŕňa inštitucionálne a legislatívne opatrenia a zohľadní nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá stanovuje nové pravidlá o delegovaných a vykonávacích právomociach a o koordinácii pozície Únie pri prijímaní aktov s právnym účinkom v medzinárodných orgánoch.

Tento prístup podporuje administratívna dohoda medzi útvarmi Komisie a sekretariátom CCNR (Ústredná komisia pre plavbu na Rýne), ktorá bola podpísaná 22. mája 2013 a zaisťuje viac účelovo zameranú spoluprácu v porovnaní so všeobecnou administratívnou dohodou zavedenou od roku 2003. Na základe nového prístupu sa jednotnými normami postupne nahradia rozličné súbory noriem udržiavaných podľa rôznych právnych režimov, ktoré fungujú podľa vlastných pravidiel a postupov. Tento proces sa začne technickými požiadavkami na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy a v druhej fáze sa rozšíri o niektoré ďalšie oblasti, ako je napríklad odborná kvalifikácia.

Po prvé, existujúce rámce sa musia prispôsobiť, aby sa umožnilo stanovenie rovnakých jednotných noriem v právnych predpisoch. Je to predmetom legislatívneho návrhu smernice o stanovení technických požiadaviek na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy a o zrušení smernice 2006/87/ES.

V rámci druhého kroku administratívna dohoda medzi útvarmi Komisie a sekretariátom CCNR predpokladá vypracovanie technických noriem v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy pod záštitou CCNR. V osobitnom výbore za účasti členských štátov EÚ a Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne (CCNR) bude zastúpená aj Komisia. Ďalej bude otvorený pre Európsku hospodársku komisiu Organizácie spojených národov (EHK OSN), riečne komisie, ako aj kľúčové zainteresované strany vrátane európskych sociálnych partnerov. Cieľom je, aby sa tento výbor stal referenčným európskym technickým výborom pre vypracovanie noriem v niektorých oblastiach vnútrozemskej vodnej dopravy. Ako taký by mal nahradiť rôzne existujúce skupiny, ktoré sa v súčasnej dobe zaoberajú týmito oblasťami, a zamedziť duplicite práce a nejednotnosti.

Stav úplnej jednotnosti noriem medzi právnymi režimami EÚ a plavby na Rýne by mohol byť dosiahnutý, keď CCNR v súlade s administratívnou dohodou z 22. mája 2013 prispôsobí predpis o prehliadke plavidiel na Rýne tak, aby sa mohol odvolávať aj na normy tohto výboru. Ostatné riečne komisie ako aj EHK/OSN sa vyzývajú, aby sa pripojili k tomuto prístupu s cieľom dospieť k plne ucelenému súboru noriem v niektorých oblastiach vnútrozemskej vodnej dopravy.

Konkrétne opatrenia do roku 2016 2013: nový legislatívny návrh smernice, ktorou sa nahrádza smernica 2006/87/ES a umožňuje stanovenie jednotných noriem (časť balíka programu NAIADES II).

6.           Financovanie

Vykonávanie programu NAIADES II si vyžaduje financovanie podpory politických opatrení (koordinácia, riadenie a prípravné opatrenia), výskumu a inovácií, infraštruktúry a ekologizácie flotily plavidiel.

Na úrovni EÚ sa z nástroja „Spájame Európu“ zaistí financovanie investícií do infraštruktúry, z programu Horizont 2020 financovanie výskumu, vývoja a inovácií a z nástroja „Spájame Európu“ a z programu Horizont 2020 financovanie podpory politických opatrení programu NAIADES II a zavádzanie inovácií vrátane ekologizácie flotily plavidiel. Členské štáty by mali vnútrozemské vodné cesty zahrnúť do svojich integrovaných stratégií a projektov územných investícií a naplánovať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohéznych fondov. Prípadne sa bude podporovať využívanie inovačných finančných nástrojov, najmä v prípade prechodu na používanie LNG.

Po prijatí programov „Spájame Európu“ a HORIZONT 2020 a dosiahnutí ďalšieho pokroku v programovaní týchto nástrojov sa vypracuje pracovný dokument útvarov Komisie o financovaní programu NAIADES.

7.           Záver

Program NAIADES II zvyšuje ambície pre odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy zameraním sa na oblasti s najvyššou pridanou hodnotou, aby sa zvýšil príspevok vnútrozemskej vodnej dopravy k dopravnej politike EÚ. Zaistením jasného rozdelenia zodpovedností medzi EÚ a medzinárodnú úroveň, ako aj medzi členské štáty, regionálne úrovne a odvetvie, je možné zlepšiť celkové riadenie. Komisia predloží v roku 2017 správu o dosiahnutom pokroku a stanoví konkrétne opatrenia pre ďalšie vykonávanie programu NAIADES II do roku 2020. Prípravy na vykonávanie programu NAIADES II už prebiehajú a zavádzajú sa finančné nástroje EÚ na jeho podporu. Začali sme pracovať na skvalitnení vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe.

[1]               KOM/2011/0144 v konečnom znení.

[2]               Oznámenie Komisie o podpore vnútrozemskej vodnej dopravy NAIADES - Integrovaný európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú dopravu KOM(2006) 6 v konečnom znení.

[3]               Rozhodnutie č. 1692/96/ES.

[4]               Nariadenie (ES) č. 1692/2006.

[5]               Rozhodnutie č. 1720/2006/ES.

[6]               Nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006.

[7]               Rozhodnutie č. 1982/2006/ES.

[8]               Harmonizácia požiadaviek na posádku, intermodálnu dokumentáciu, zodpovednosť a jednotkové nákladové zariadenia (ILU).

[9]               Pracovný dokument útvarov Komisie „Smerom k NAIADES II. Podpora ekologizácie a integrácie vnútrozemskej vodnej dopravy v jednotnom dopravnom priestore EÚ. SWD(2012) 168 v konečnom znení.

[10]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru, odkazujúca na Európsku dohodu o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách (ADN).

[11]             http://ec.europa.eu/transport/modes/inland/studies/doc/2013-06-03-contribution-to-impact-assessment-of-measures-for-reducing-emissions-of-inland-navigation.pdf.

[12]             Ústredná Komisia pre plavbu po Rýne, Dunajská komisia, Medzinárodná komisia pre povodie rieky Sáva a Komisia pre rieku Moselu.

[13]             COM/2011/0650 final.

[14]             Koridory Severné more – Baltské more, Stredozemie, Orient/Východné Stredozemie, Rýn – Alpy, Severné more – Stredozemie a Rýn – Dunaj.

[15]             Vymenovaní Komisiou v súlade s nariadením TEN-T.

[16]             Napríklad priemerný vek plavidiel na Rýne prepravujúcich suchý lodný náklad je 50 rokov a plavidiel prepravujúcich tekutý lodný náklad je 35 rokov (zdroj http://ec.europa.eu/transport/modes/inland/studies/doc/2013-06-03-contribution-to-impact-assessment-of-measures-for-reducing-emissions-of-inland-navigation.pdf).

[17]             http://ec.europa.eu/transport/themes/sustainable/studies/sustainable.en.htm

[18]             COM(2013)295 final.

[19]             COM(2013)296 final.

[20]             Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1-86.

[21]             Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006, s. 1-260.

[22]             COM(2013)17 final.

[23]             Nariadenie Rady (ES) č. 718/1999.

[24]             stanovených v Európskej dohode o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách.

[25]             Nástroj „Spájame Európu“ (COM/2011/0665 final) a program Horizont 2020 [COM(2011) 809 konč.].

[26]             Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22-142.

[27]             Opatrenie 7 podľa bielej knihy o dopravnej politike.