52013DC0373

Odporúčanie

ODPORÚČANIE RADY

ktoré sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Rumunska na roky 2012 – 2016

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], a najmä na jeho článok 9 ods. 2,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie[2],

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu[3],

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)       Európska rada schválila 26. marca 2010 návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)       Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla 2010 odporúčanie o hlavných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov[4], ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)       Hlavy štátov alebo predsedovia vlád sa 29. júna 2012 dohodli na Pakte pre rast a zamestnanosť, ktorý poskytol ucelený rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, na úrovni EÚ aj na úrovni eurozóny, a to s využitím všetkých dostupných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o opatreniach, ktoré sa prijmú na úrovni členských štátov, a najmä vyjadrili plný záväzok dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a vykonať odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)       Rada prijala 6. júla 2012 odporúčanie týkajúce sa národného programu reforiem Rumunska na rok 2012 a predložila svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Rumunska na roky 2011 – 2015.

(5)       Komisia prijala 28. novembra 2012 ročný prieskum rastu[5], čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej politiky na rok 2013. Komisia zároveň 28. novembra 2012 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 prijala správu o mechanizme varovania[6], v ktorej neurčila Rumunsko za jeden z členských štátov, v súvislosti s ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(6)       Európska rada schválila 14. marca 2012 priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovenia bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podporovania rastu a konkurencieschopnosti, riešenia nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(7)       Rumunsko predložilo 30. apríla 2013 svoj konvergenčný program na rok 2013, ktorý sa vzťahuje na roky 2012 – 2016, a svoj národný program reforiem na rok 2013. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(8)       Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu na rok 2013 podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz v programe, je realistický a v súlade s posúdením podľa najnovšej prognózy Európskej komisie. Vďaka značnému konsolidačnému úsiliu a v súlade s odporúčaním Rady znížilo Rumunsko v roku 2012 svoj deficit verejných financií pod 3 %. Cieľom konvergenčného programu je dosiahnuť strednodobý cieľ –1 % HDP (predtým –0,7 % HDP), čo je v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v programe je dosiahnuť strednodobý cieľ do roku 2014, čo, po prepočítaní Komisiou na základe spoločne dohodnutej metodiky, zodpovedá dosiahnutiu strednodobého cieľa do roku 2015. Štrukturálny pokrok smerom k splneniu strednodobého cieľa je v roku 2013 vyšší ako 0,5 % HDP a v roku 2014 bude na úrovni približne 0,4 %. Referenčná hodnota pre výdavky v rámci programového obdobia bola splnená. Počiatočná realizácia úprav je naplánovaná na rok 2013 a zahŕňa opatrenia na zvýšenie príjmov vrátane zníženia počtu daňovo odpočítateľných položiek, zlepšenia zdaňovania poľnohospodárstva, zavedenia osobitného odvodu z neočakávaných ziskov po deregulácii cien plynu a zavedenia osobitnej dane z prenosu elektrickej energie a plynu. Hlavné riziká pri plnení konvergenčného programu sa týkajú ďalších možných finančných opráv spojených s čerpaním fondov EÚ alebo financovania prioritných projektov z národného rozpočtu, obnoveného hromadenia nedoplatkov, predovšetkým na úrovni miestnej samosprávy, a obmedzeného pokroku v reštrukturalizácii štátom vlastnených podnikov. Verejný dlh Rumunska je naďalej relatívne nízky – na úrovni 37,8 % HDP v roku 2012. Očakáva sa, že v roku 2014 narastie na úroveň 38,6 %, avšak v priebehu programového obdobia stále ostane značne pod prahovou úrovňou 60 % HDP.

(9)       Na základe žiadosti Rumunska zo 17. februára 2011 Európska komisia a MMF prerokovali s rumunskými orgánmi program preventívnych makroekonomických úprav. V súvislosti s preventívnou pomocou EÚ sa Rumunsko zaviazalo, že zavedie komplexný program týkajúci sa hospodárskej politiky osobitne zameraný na opatrenia štrukturálnej reformy s cieľom zlepšiť fungovanie trhu práce a trhu s výrobkami a zvýšiť potenciál odolnosti a rastu rumunského hospodárstva. Programom sa zároveň zabezpečilo pokračovanie fiškálnej konsolidácie, lepšie riadenie a kontrola verejných financií a zavedenie reforiem vo vonkajšej politike, monetárnej politike, politike finančnej stability a politike týkajúcej sa finančných trhov. V marci 2013 Rumunsko oficiálne požiadalo o predĺženie programu MMF o tri mesiace. Zatiaľ čo možnosť čerpať finančné prostriedky v rámci programu EÚ sa na konci marca 2013 skončila, záverečné posúdenie vykonávania programu sa uskutoční do konca júna 2013.

(10)     Fiškálna pozícia Rumunska sa zlepšuje, pričom rozpočtový deficit klesol v roku 2012 pod úroveň 3 % a v roku 2013 sa očakáva ďalšia fiškálna konsolidácia. Nízka miera dodržiavania daňových predpisov je pre rumunský daňový systém veľkým problémom, najmä v oblasti DPH a zdaňovania práce. Environmentálne dane sú pod priemerom EÚ. Verejný dlh Rumunska je naďalej nízky – na úrovni 34,7 % HDP v roku 2011. Očakáva sa, že v roku 2014 narastie na úroveň 38 %, avšak stále ostane pod prahovou úrovňou 60 % HDP. Aj keď Rumunsku v krátkodobom, ani strednodobom horizonte nehrozí riziko fiškálneho stresu, v dlhodobom horizonte mu hrozí stredné riziko pre výdavky spojené s vekom. Vzhľadom na nízky podiel medzi zamestnanými prispievateľmi a ľuďmi poberajúcimi dôchodky existujú obavy súvisiace s udržateľnosťou a primeranosťou dôchodkového systému. Rumunsko je v súčasnosti jedným z dvoch členských štátov, ktoré ešte nerozhodli o zjednotení veku odchodu do dôchodku medzi mužmi a ženami, pričom podiel zamestnanosti starších pracovníkov (41,4 % v roku 2012) je výrazne pod priemerom EÚ.

(11)     V sektore zdravotníctva sa v Rumunsku vyskytujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o prístup k poskytovaným službám a ich kvalitu. Je to spôsobené aj neefektívnym využívaním zdrojov a slabým riadením. Reformy na zlepšenie efektívnosti sektoru zdravotníctva sa už začali, no stále je potrebné nepretržité úsilie. Nákladová efektívnosť systému by sa mohla zvýšiť znížením nadmerného využívania hospitalizácie pacientov a posilnením základnej starostlivosti a systémov odosielania na vyšetrenie.

(12)     Rumunsko malo v roku 2012 naďalej nízku mieru zamestnanosti (63,8 %), hoci tu došlo k miernemu zlepšeniu v porovnaní s predchádzajúcim rokom (zvýšenie zo 62,8 %). Cieľ krajiny v rámci stratégie Európa 2020 dosiahnuť do roku 2020 úroveň 70 % je naďalej ťažko dosiahnuteľný. Produktivita práce v Rumunsku je stále jednou z najnižších v EÚ. Kvalita služieb v oblasti aktivácie zamestnania vo verejnej správe, hľadania zamestnania a rekvalifikácie je naďalej pomerne nízka. Obmedzená administratívna kapacita neumožňuje efektívne vykonávanie aktívnych politík na trhu práce prostredníctvom kvalitných individualizovaných služieb, ani lepšiu integráciu aktívnych a pasívnych politík na trhu práce. Účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní naďalej stagnuje na veľmi nízkych úrovniach (1,6 % v roku 2011), ktoré sú výrazne nižšie ako priemer EÚ (8,9 %). Miera zamestnanosti a aktívnosti mladých ľudí bola v roku 2012 medzi najnižšími v EÚ (23,9 % v prípade zamestnanosti a 30,9 % v prípade aktívnosti), pričom miera nezamestnanosti mladých ľudí bola v roku 2012 na vysokej úrovni 22,7 %. Rumunsko má vysoký a stále sa zvyšujúci podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani neštudujú, ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave (16,8 % v roku 2012).

(13)     Znižovanie chudoby naďalej ostáva veľkou výzvou. V roku 2011 hrozila chudoba a sociálne vylúčenie 40,3 % obyvateľov, čo je o takmer dve tretiny viac ako priemer EÚ (24,2 %). Mimoriadne ohrozované sú deti (49,1 %). Vplyv sociálnych transferov (s výnimkou dôchodkov) na znižovanie chudoby naďalej dosahuje výrazne nižšiu úroveň ako je priemer efektívnosti transferov v EÚ, jednak pre obyvateľstvo ako celok (23,7 % v Rumunsku oproti 37,5 % v EÚ v roku 2011) a jednak pre deti (22 % v porovnaní so 42,8 % v EÚ). Nízka miera poberania sociálnych dávok, ich rozsah a primeranosť naďalej spôsobujú problémy pri znižovaní chudoby efektívnosťou sociálnych dávok. V nadväznosti na reformu z roku 2011 bolo v oblasti sociálnej pomoci v roku 2012 prijatých niekoľko legislatívnych predpisov. Prijatie zostávajúcich právnych predpisov bude dôležitým krokom k dokončeniu danej reformy. Prepojenie s aktivačnými opatreniami by sa však mohlo ďalej posilniť. V roku 2012 sa začalo vykonávanie Národnej stratégie integrácie Rómov, no jej výsledky sú skromné. Lepšia koordinácia medzi jednotlivými zainteresovanými stranami je potrebná na účinné vykonávanie stratégie, ako aj prideľovanie finančných prostriedkov.

(14)     Zákon o vzdelávaní z roku 2011, ktorý predstavuje veľkú reformu, v rámci ktorej bol stanovený dlhodobý program zvyšovania kvality vzdelávania na všetkých úrovniach, sa zatiaľ neuplatňuje v plnej miere. Na úspešné vykonanie reformy vzdelávania sa budú musieť potrebné finančné a ľudské zdroje vyčleniť na budovanie administratívnej kapacity a tvorbu politiky. Rumunsko čelí pri zvyšovaní kvality svojho systému vzdelávania a odbornej prípravy veľkej výzve. Značným problémom je predčasné ukončovanie školskej dochádzky; rumunská miera predčasného ukončovania školskej dochádzky v roku 2012 na úrovni 17,3 % je značne nad priemerom EÚ (13,5 %), ako aj nad národným cieľom (11,3 %). Problémy pretrvávajú prevažne vo vidieckych a odľahlých oblastiach a u Rómov. Rumunsku tiež chýba vhodný mechanizmus na zbieranie údajov o osobách, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku; v tomto ohľade by mala pomôcť komplexná stratégia, ktorá sa má prijať v tomto roku. Prístup ku kvalitnému, cenovo dostupnému predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti je naďalej problematický. Nesúlad medzi zručnosťami a dopytom trhu práce je charakteristickou črtou veľkej časti programov odbornej prípravy a programov terciárneho vzdelávania. Osobitným problémom je slabá úroveň zručností potrebných na výkon povolania. Pre vysokú mieru nezamestnanosti absolventov terciárneho vzdelávania a vysokú mieru nadmernej kvalifikácie nadobudlo ďalšie zosúladenie terciárneho vzdelávania s trhom práce vysokú prioritu. Pozitívny, hoci pomalý pokrok bol zaznamenaný pri prechode z inštitucionálnej na alternatívnu starostlivosť o deti, ktorým bola odopretá rodičovská starostlivosť, avšak stále je potrebné ďalšie úsilie.

(15)     V Rumunsku je hlavným predmetom obáv slabá administratívna kapacita. Verejná správa sa vyznačuje nejednotným právnym rámcom, častým uchyľovaním sa k núdzovým vyhláškam, nízkou úrovňou spolupráce medzi ministerstvami a nadmernou byrokraciou. Podkopáva ju aj nedostatok zručností, nedostatok transparentnosti pri prijímaní pracovníkov a vysoká miera striedania pracovníkov v riadiacich funkciách. Slabá administratívna kapacita zapríčiňuje aj nízke čerpanie fondov EÚ. Cieľ čerpania týchto fondov stanovený na koniec roku 2012 a dohodnutý v rámci programu finančnej pomoci EÚ sa ani zďaleka nedosiahol. Celkový objem čerpaných prostriedkov dosiahol na konci roku 2012 výšku 5,53 mld. EUR, resp. 20,2 % celkového objemu prostriedkov dostupných v rámci štrukturálnych fondov, kohézneho fondu a fondov určených pre poľnohospodárstvo. Použilo sa teda o 2,47 mld. EUR menej prostriedkov ako bol cieľ programu stanovený na koniec roku 2012 (8 mld. EUR). Miera čerpania štrukturálnych fondov a kohézneho fondu je ešte nižšia – na konci roku 2013 dosahovala úroveň 13 %. Čerpanie fondov EÚ bolo v prevažnej časti druhého polroku 2012 pozastavené, keďže národní audítori i audítori EÚ zistili niekoľko nedostatkov v riadiacich a kontrolných systémoch, ako aj vo verejnom obstarávaní. Existuje tu závažné riziko, že viazanosť značnej časti prostriedkov v rámci štrukturálnych fondov a kohézneho fondu bude v roku 2013 zrušená.

(16)     Rumunsko čelí viacerým výzvam v oblasti hospodárskej konkurencieschopnosti, keďže produktivita priemyslu a sektoru služieb je aj naďalej nízka. Hlavnými problémami sú slabo rozvinuté podnikateľské prostredie a nízka podpora výskumu a vývoja. Zlepšenie podnikateľského prostredia by sa malo začleniť do širšej, koherentnej stratégie na zavedenie elektronickej verejnej správy s cieľom podporovať administratívne prostredie transparentnosti a právnej istoty a zabezpečiť lepšie poskytovanie verejných služieb online. Rumunsko by tiež malo vyvinúť úsilie o uľahčenie prístupu k financovaniu a zníženie administratívnej záťaže pre MSP. Intenzita výskumu a vývoja je mimoriadne nízka (0,48 % v roku 2011) a efektívnosť a účinnosť investícií sa musí výrazne zlepšiť. Investori investujúci do výskumu a vývoja musia uprednostňovať činnosti, ktoré majú potenciál pritiahnuť súkromné investície. Rumunsko by tiež malo posilniť svoj rámec pre práva duševného vlastníctva, a to s cieľom zvýšiť komercializáciu výsledkov výskumu.

(17)     Rumunsko má nízku úroveň hospodárskej súťaže a efektívnosti v energetickom sektore a v sektore dopravy. Veľkú výzvu predstavuje neefektívnosť a netransparentné riadenie štátnych podnikov v týchto sektoroch. Ďalšou hlavnou výzvou je zvyšovanie energetickej efektívnosti v budovách, systéme centralizovaného zásobovania teplom, priemysle a doprave. Rumunsko má tretiu najvyššiu spotrebu energie v hospodárstve v EÚ a jeho spotreba energie je 2,5-krát vyššia ako priemer EÚ. Takisto má tretiu najvyššiu mieru emisií uhlíka v hospodárstve v EÚ. Obytné budovy v Rumunsku spotrebovávajú osemkrát viac energie ako je priemer v EÚ-15 vzhľadom na neefektívny systém centralizovaného zásobovania teplom a neprimerané zateplenie budov. Začlenenie rumunského trhu s elektrickou energiou a plynom do trhov EÚ ostáva nedokončené a stále je potrebné vybudovať cezhraničné prípojky plynu.

(18)     Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rumunska. Posúdila konvergenčný program a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam, pokiaľ ide o udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku Rumunska, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí Európskej únie tým, že poskytne vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do odporúčaní 1 až 8.

(19)     Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program Rumunska a jej stanovisko[7] je premietnuté najmä do odporúčania 1,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Rumunsko prijalo v období rokov 2013 – 2014 opatrenia s cieľom:

1.           dokončiť program finančnej pomoci EÚ/MMF;

2.           zabezpečiť rastovo orientovanú fiškálnu konsolidáciu a vykonávať rozpočtovú stratégiu v roku 2013 a v nasledujúcich rokoch tak, ako bola naplánovaná, čím sa zaručí dosiahnutie strednodobého cieľa do roku 2015. Zlepšiť výber daní zavedením komplexnej stratégie na zabezpečenie dodržiavania daňových predpisov a na boj proti nelegálnej práci. Súčasne preskúmať spôsoby, ako zvýšiť využívanie environmentálnych daní. Zjednotiť vek odchodu do dôchodku medzi mužmi a ženami a posilniť reformu dôchodkového systému podporou zamestnateľnosti starších pracovníkov;

3.           pokračovať v reformách v sektore zdravotníctva s cieľom zvýšiť jeho efektívnosť, kvalitu a dostupnosť, najmä pre znevýhodnených ľudí a ľudí z odľahlých a izolovaných komunít. Znížiť nadmerné využívanie nemocničnej starostlivosti, a to aj posilnením ambulantnej zdravotnej starostlivosti;

4.           zvýšiť účasť na trhu práce, ako aj zamestnateľnosť a produktivitu pracovnej sily revíziou a posilnením aktívnych politík trhu práce, poskytovať odbornú prípravu a personalizované služby a podporovať celoživotné vzdelávanie. Posilniť kapacitu národného úradu práce v záujme zvýšenia kvality a rozsahu jeho služieb. S cieľom bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí bezodkladne zaviesť národný plán pre zamestnanosť mládeže, a to aj prostredníctvom napríklad systému záruk pre mladých ľudí. Na zníženie chudoby zlepšiť účinnosť a efektívnosť sociálnych transferov s osobitným zameraním na deti. Dokončiť reformu sociálnej pomoci prijatím príslušných právnych predpisov a posilnením ich prepojenia s aktivačnými opatreniami. Dosiahnuť pri vykonávaní Národnej stratégie integrácie Rómov konkrétne výsledky;

5.           urýchliť reformu vzdelávania a zároveň vybudovať administratívnu kapacitu na ústrednej i miestnej úrovni a zhodnotiť vplyv reforiem. Zintenzívniť reformy v odbornom vzdelávaní a príprave. Ďalej zosúladiť terciárne vzdelávanie s potrebami trhu práce a zlepšiť prístup pre znevýhodnených ľudí. Zaviesť národnú stratégiu v oblasti predčasného ukončovania školskej dochádzky zameranú na lepší prístup ku kvalitnému predškolskému vzdelávaniu, aj pre Rómske deti. Urýchliť prechod z inštitucionálnej na alternatívnu starostlivosť o deti, ktorým bola odopretá rodičovská starostlivosť;

6.           posilniť správu a kvalitu inštitúcií a verejnej správy, najmä zlepšením kapacity na strategické a rozpočtové plánovanie, zvýšením odbornosti pracovníkov verejných služieb prostredníctvom lepšieho riadenia ľudských zdrojov a posilnením mechanizmov koordinácie medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy. Výrazne zlepšiť kvalitu právnych predpisov, a to využívaním posúdení vplyvu a systémových hodnotení. Zintenzívniť úsilie o urýchlenie čerpania prostriedkov z fondov EÚ, najmä posilnením riadiacich a kontrolných systémov a zlepšením verejného obstarávania;

7.           zlepšiť a zjednodušiť podnikateľské prostredie, najmä prostredníctvom zníženia administratívnej záťaže pre MSP a implementáciou koherentnej stratégie na zavedenie elektronickej verejnej správy. Uľahčiť a diverzifikovať prístup k financovaniu pre MSP. Zabezpečiť užšie prepojenia medzi výskumom, inováciami a priemyslom, najmä uprednostňovaním výskumných a vývojových činností, ktoré majú potenciál pritiahnuť súkromné investície. Zintenzívniť snahu zlepšiť kvalitu, nezávislosť a efektívnosť súdnictva pri riešení prípadov a účinnejšie bojovať proti korupcii;

8.           podporovať hospodársku súťaž a efektívnosť v sieťových odvetviach zabezpečením nezávislosti a kapacity národných regulačných orgánov a nepretržitou reformou riadenia a správy štátnych podnikov v energetickom sektore a v sektore dopravy. Prijať komplexný dlhodobý plán v oblasti dopravy a zlepšiť širokopásmovú infraštruktúru. Pokračovať v odstraňovaní regulovaných cien za plyn a elektrickú energiu a zlepšovať energetickú efektívnosť. Zlepšiť cezhraničné začlenenie energetických sietí a zintenzívniť implementáciu projektov na prepojenie plynových potrubí.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

[2]               COM(2013) 373 final.

[3]               P7_TA(2013)0052 a P7_TA(2013)0053.

[4]               Rozhodnutie Rady 2013/208/EÚ z 22. apríla 2013.

[5]               COM(2012) 750 final.

[6]               COM(2012) 751 final.

[7]               Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.