52013DC0317

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

v súlade s článkom 395 smernice Rady 2006/112/ES

1.           Kontext

V súlade s článkom 395 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) môže Rada jednomyseľne na návrh Komisie oprávniť ktorýkoľvek členský štát, aby uplatňoval osobitné opatrenia odchyľujúce sa od ustanovení uvedenej smernice na zjednodušenie výberu DPH alebo na zamedzenie určitým druhom daňových únikov alebo vyhýbaniu daňovej povinnosti. Keďže v tomto postupe sa stanovujú výnimky zo všeobecných zásad DPH, v súlade s konzistentnými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie by takéto výnimky mali mať obmedzený rozsah pôsobnosti a mali by byť primerané.

Spojené kráľovstvo požiadalo listom, ktorý Komisia zaevidovala 3. apríla 2013, o povolenie pokračovať v uplatňovaní opatrenia odchyľujúceho sa od článku 193 smernice o DPH. Komisia v súlade s článkom 395 ods. 2 uvedenej smernice listom zo 14. mája 2013 informovala ostatné členské štáty o žiadosti predloženej Spojeným kráľovstvom. Listom z 15. mája 2013 Komisia oznámila Spojenému kráľovstvu, že má všetky informácie, ktoré považuje za potrebné na posúdenie žiadosti.

Spojené kráľovstvo požiadalo o povolenie naďalej uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti v prípade mobilných telefónov a integrovaných obvodov, na ktoré získalo výnimku v apríli 2007[1]. Toto opatrenie bolo časovo obmedzené a jeho platnosť uplynula 30. apríla 2009. Časová obmedzenosť bola následne predĺžená do 30. apríla 2011[2].

Po tomto predĺžení požiadali o podobnú výnimku týkajúcu sa mobilných telefónov a integrovaných obvodov Nemecko, Taliansko a Rakúsko, keďže v týchto členských štátoch takisto došlo k podvodom v týchto odvetviach. Výsledkom bolo rozhodnutie, ktorým sa tieto tri členské štáty oprávňovali uplatniť požadovanú výnimku. Zároveň bolo toto odchyľujúce sa opatrenie pre Spojené kráľovstvo opäť predĺžené s tým účinkom, že platnosť povolení pre všetky dotknuté členské štáty skončí v rovnaký deň, konkrétne 31. decembra 2013[3].

Napokon v októbri 2012 požiadalo o podobnú výnimku aj Holandsko, okrem iného aj pre mobilné telefóny a integrované obvody, ale súhlasilo s tým, že platnosť výnimky sa takisto skončí 31. decembra 2013, aby sa tak do budúcna umožnilo vypracovanie alternatívnej a harmonizovanejšej politiky v oblasti boja proti podvodom s DPH[4].

Je taktiež potrebné zdôrazniť, že výnimka udelená Spojenému kráľovstvu nemala slúžiť ako dlhodobé opatrenie, ktoré by sa predĺžilo na dobu neurčitú. Malo by sa pripomenúť, že počas nedávnych rokovaní Rady o podobných typoch výnimiek niekoľko členských štátov vyjadrilo svoje obavy a zdôraznilo, že akákoľvek výnimka zo systému rozdelených platieb môže byť len krajnou možnosťou a núdzovým opatrením v preukázaných prípadoch podvodu a musí poskytovať záruky, pokiaľ ide o nevyhnutnosť a výnimočnú povahu udelenej výnimky, trvanie opatrenia a osobitnú povahu dotknutých výrobkov. Tieto členské štáty navyše upozornili na to, že mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti so sebou vždy nesie riziko presunu podvodných aktivít do iných členských štátov, a pripomenuli, že postup prenesenia daňovej povinnosti sa nesmie systematicky používať ako opatrenie na kompenzáciu nedostatočného dohľadu zo strany daňových orgánov niektorého členského štátu.

2.           Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti

Osoba povinná platiť DPH podľa článku 193 smernice o DPH je zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar alebo poskytuje služby. Účelom mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti je presunúť túto povinnosť na zdaniteľnú osobu, ktorej je dodaný tovar alebo sú poskytnuté služby.

K podvodu typu chýbajúceho obchodného subjektu dochádza, keď sa obchodníci po predaji svojich výrobkov vyhýbajú platbe DPH daňovým orgánom. Ich zákazníci však majú právo na odpočet dane, pretože dostali platnú faktúru. V najzávažnejších prípadoch tohto daňového úniku sa prostredníctvom tzv. kolotočovej schémy (v rámci ktorej sa s tovarom či službami obchoduje medzi členskými štátmi) rovnaký tovar dodá alebo rovnaké služby poskytnú viackrát bez zaplatenia DPH daňovým orgánom. Zistilo sa, že prostredníctvom mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, teda tým, že za osobu povinnú platiť DPH v uvedených prípadoch sa určí osoba, ktorej sa dodá tovar alebo poskytnú služby, sa odstráni príležitosť zapojiť sa do tohto druhu daňového úniku.

3.           Žiadosť

Spojené kráľovstvo podľa článku 395 smernice o DPH žiada, aby mu Rada na návrh Komisie povolila naďalej uplatňovať osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 193 smernice o DPH, pokiaľ ide o uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti vo vzťahu k mobilným telefónom a integrovaným obvodom, ako sú mikroprocesory a základné jednotky, v stave pred ich zabudovaním do výrobku pre konečných používateľov.

4.           Názor Komisie

Žiadosti, ktoré Komisia dostane v súlade s článkom 395 smernice o DPH, sa preskúmavajú s cieľom zistiť, či sú splnené základné podmienky na ich schválenie, t. j. či navrhované osobitné opatrenie zjednodušuje postupy pre zdaniteľné osoby a/alebo daňovú správu alebo či sa návrhom zabráni určitým druhom daňových únikov alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Komisia v tejto súvislosti vždy zaujala rezervovaný a obozretný postoj, aby zaistila, že výnimky nenarúšajú fungovanie všeobecného systému DPH, majú obmedzený rozsah pôsobnosti, sú nevyhnutné a primerané.

Ako už bolo uvedené, odchyľujúce sa opatrenie nemalo nikdy slúžiť ako dlhodobé riešenie, ale umožnilo Spojenému kráľovstvu zaviesť v tomto odvetví iné konvenčné opatrenia proti podvodom. Komisia chápe, že Spojené kráľovstvo zaviedlo určité opatrenia ako zlepšenie metód vyšetrovania, rozšírenie auditov a kontroly pred registráciou, ktoré by sa mohli uplatňovať po ukončení platnosti výnimky.

Okrem toho, množstvo žiadostí o výnimku po udelení výnimky Spojenému kráľovstvu tiež jasne naznačuje, že podvody sa v týchto odvetviach presunuli medzi členskými štátmi (Spojené kráľovstvo, Rakúsko, Nemecko, Taliansko a Holandsko). Je preto jasne dokázané, že prvé odchyľujúce sa opatrenie malo negatívny vplyv na podvody v iných členských štátoch, a tým aj nepriaznivý účinok na vnútorný trh ako celok. Navyše v prípade, že tento druh podvodu zasiahne nový členský štát a nie je zavedený žiadny mechanizmus rýchlej reakcie[5], musí podľa súčasného postupu na udelenie podobnej výnimky čakať niekoľko mesiacov, čo ďalej zvyšuje negatívny vplyv, ktorému musí čeliť. Tieto vedľajšie účinky sú omnoho dôležitejšie, ako sa pôvodne predpokladalo.

Zároveň by skutočnosť, že platnosť všetkých týchto výnimiek končí v rovnaký deň, mala umožniť nájsť riešenie pre celú EÚ.

5.           Záver

Na základe uvedených skutočností Komisia namieta proti žiadosti Spojeného kráľovstva.

[1]               Rozhodnutie Rady 2007/250/ES zo 16. apríla 2007, ktorým sa Spojené kráľovstvo oprávňuje na zavedenie osobitného opatrenia odchylne od článku 193 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 109, 26.4.2007, s. 42).

[2]                      Rozhodnutie Rady 2009/439/ES z 5. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2007/250/ES, ktorým sa Spojené kráľovstvo oprávňuje na zavedenie osobitného opatrenia odchylne od článku 193 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 148, 11.6.2009, s. 14).

[3]               Vykonávacie rozhodnutie Rady 2010/710/EÚ z 22. novembra 2010, ktorým sa Nemecko, Taliansko a Rakúsko oprávňujú na zavedenie osobitného opatrenia odchylne od článku 193 smernice 2006/112/ES a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2007/250/ES s cieľom predĺžiť platnosť oprávnenia udeleného Spojenému kráľovstvu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2010, s. 5).

[4]               Vykonávacie rozhodnutie Rady 2013/116/EÚ z 5. marca 2013, ktorým sa Holandskému kráľovstvu povoľuje uplatňovať opatrenie odchyľujúce sa od článku 193 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 64, 7.3.2013, s. 4).

[5]               Ako napríklad mechanizmus navrhnutý v dokumente COM(2012) 428 z 31. júla 2012.