This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013DC0284
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION with a view to bringing an end to the situation of an excessive government deficit in Cyprus
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY s cieľom odstrániť nadmerný deficit verejných financií na Cypre
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY s cieľom odstrániť nadmerný deficit verejných financií na Cypre
/* COM/2013/0284 final - 2013/ () */
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY s cieľom odstrániť nadmerný deficit verejných financií na Cypre /* COM/2013/0284 final - 2013/ () */
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY s cieľom odstrániť nadmerný deficit
verejných financií na Cypre RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 126 ods. 7, so zreteľom na odporúčanie Európskej
komisie, keďže: (1) Podľa článku 126
Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa členské štáty vyhýbajú
nadmernému deficitu verejných financií. (2) Pakt o stabilite
a raste vychádza z cieľa zdravých verejných financií, ktoré sú
prostriedkom na posilňovanie podmienok pre cenovú stabilitu a silný
udržateľný rast smerujúci k vytváraniu pracovných miest. (3) V súlade
s článkom 126 ods. 6 ZFEÚ Rada 13. júla 2010 rozhodla, že na Cypre[1] existuje
nadmerný deficit a v súlade s článkom 126 ods. 7 ZFEÚ
a článkom 3 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997
o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku
vydala odporúčanie na odstránenie nadmerného deficitu najneskôr do roku
2012. (4) Komisia 27. januára 2011
dospela v oznámení Rade k záveru, že Cyprus prijal účinné opatrenia
v súlade s odporúčaním Rady z 13. júla 2010
s cieľom znížiť deficit verejných financií pod referenčnú
hodnotu 3 % HDP a vyjadrila presvedčenie, že v rámci
postupu pri nadmernom deficite preto nie sú potrebné žiadne ďalšie kroky. (5) Komisia 11. januára 2011
v druhom oznámení Rade potvrdila, že Cyprus prijal účinné opatrenia
v súlade s odporúčaním Rady z 13. júla 2010
s cieľom znížiť deficit verejných financií pod referenčnú
hodnotu 3 % HDP a vyjadrila presvedčenie, že v rámci
postupu pri nadmernom deficite preto nie sú potrebné žiadne ďalšie kroky. (6) Na základe článku 3 ods.
5 nariadenia (ES) č. 1467/97 môže Rada na odporúčanie Komisie
rozhodnúť, že prijme revidované odporúčanie podľa článku
126 ods. 7 ZFEÚ, ak boli prijaté účinné opatrenia a po prijatí
počiatočného odporúčania sa vyskytli neočakávané
nepriaznivé hospodárske udalosti so zásadnými nepriaznivými dôsledkami na
verejné financie. Výskyt neočakávaných nepriaznivých ekonomických udalostí
so zásadnými nepriaznivými rozpočtovými účinkami sa posúdi na základe
ekonomickej prognózy, z ktorej vychádza odporúčanie Rady. (7) V súlade
s článkom 126 ods. 7 ZFEÚ a článkom 3 nariadenia
Rady (ES) č. 1467/97 sa od Rady požaduje, aby príslušnému
členskému štátu predložila odporúčanie s cieľom odstrániť
nadmerný deficit v stanovenej lehote. V odporúčaní sa musí
stanoviť maximálny termín šesť mesiacov na to, aby príslušný
členský štát prijal účinné opatrenia na odstránenie nadmerného
deficitu. V odporúčaní na odstránenie nadmerného deficitu by Rada navyše
mala požadovať dosiahnutie ročných rozpočtových cieľov,
ktoré sú na základe prognózy, z ktorej vychádza odporúčanie,
v súlade s minimálnym ročným zlepšením štrukturálneho salda, t.
j. cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení
vo výške referenčnej hodnoty na úrovni minimálne 0,5 % HDP. (8) Na základe hĺbkového
preskúmania povahy, pôvodu a závažnosti makroekonomického vývoja na Cypre,
dospela Komisia v máji 2012 k záveru, že na Cypre existuje veľmi
vážna nerovnováha, najmä pokiaľ ide o vonkajšiu pozíciu, verejné
financie a finančný sektor, ktorú treba naliehavo riešiť. Situácia
cyperského bankového sektora je považovaná za ohrozujúcu pre
udržateľnosť pozície krajiny. Z vonkajšieho hľadiska bolo
saldo bežného účtu vystavené značným a pretrvávajúcim deficitom
spojeným s postupnou stratou cenovej/nákladovej konkurencieschopnosti,
pričom sa zistilo, že medzinárodná investičná pozícia bola dôvodom na
znepokojenie. Situácia cyperského bankového sektora je navyše považovaná za
ohrozujúcu pre udržateľnosť pozície krajiny. Pokiaľ ide
o vnútornú situáciu boli zdrojom obáv vysoko zadlžený súkromný sektor s
nezaplatenými pohľadávkami nefinančných korporácií a veľmi
vysoká zadlženosť domácností. Verejné financie okrem toho prerástli do ročného
deficitu, ktorý sa prehlboval aj v čase, keď sa ekonomika zotavovala
z recesie, pričom nedávne úsilie na odstránenie nadmerného deficitu
bolo ohodnotené ako pravdepodobne nedostatočné. Verejný dlh sa postupne
zvyšoval nad hraničnú hodnotu vyplývajúcu zo zmluvy a očakávalo sa,
že sa výrazne zvýši. (9) Dňa 10. júla 2012 Rada
adresovala Cypru odporúčania pre jednotlivé krajiny založené okrem iného
na hodnotení národného programu reforiem Cypru a jeho programu stability na
obdobie rokov 2012 až 2015. Prvé odporúčanie vyzýva na dôsledné
vykonávanie rozpočtovej stratégie v roku 2013 a neskôr. Vyzýva tiež na
zrýchlenie zavádzania vykonateľného viacročného rozpočtového
rámca so záväzným právnym základom a nápravným mechanizmom. Tento rámec by mal
byť posilnený aj realizáciou rozpočtovania podľa programov a
výkonov. Vzhľadom na nedostatky v rámci daňovej správy a výberu
daní, je potrebné prijať opatrenia na zlepšenie daňovej disciplíny a
boja proti daňovým únikom. (10) Vzhľadom na čoraz
vážnejšie ekonomické a finančné podmienky požiadali cyperské orgány 25.
júna 2012 oficiálne o finančnú pomoc v súlade s podmienkami úveru
v rámci Európskeho nástroja finančnej stability/Európskeho mechanizmu
pre stabilitu (EMS), ako aj od Medzinárodného menového fondu (MMF) s cieľom
podporiť návrat ekonomiky k udržateľnému rastu, zabezpečiť
riadne fungujúci bankový systém a ochrániť finančnú stabilitu
v Európskej únii a v eurozóne. Euroskupina 27. júna 2012 vyzvala
Komisiu, aby sa v spolupráci s ECB, cyperskými orgánmi a MMF dohodla na
programe makroekonomických úprav vrátane potrieb financovania a prijala vhodné
opatrenia na ochranu finančnej stability vo veľmi náročných
podmienkach charakterizovaných rizikom účinkov presahovania z otrasov na
trhu so štátnymi cennými papiermi. Euroskupina 16. marca a 25. marca 2013
dosiahla s Cyprom politickú dohodu o finančnej pomoci a
kľúčových prvkoch programu. Euroskupina 12. apríla 2013 usúdila,
že boli zavedené potrebné prvky programu makroekonomických úprav na začatie
príslušných vnútroštátnych postupov na formálne schválenie nástroja
finančnej pomoci EMS. Rada 25. apríla 2013 prijala rozhodnutie
podľa článku 136 ZFEÚ obsahujúce hlavné prvky programu
makroekonomických úprav, ktoré má Cyprus vykonať. Dňa 26. apríla 2013
bolo cyperskými orgánmi a Komisiou, konajúcou v mene EMS, podpísané
memorandum o porozumení, ktoré je konzistentné s uvedeným rozhodnutím. (11) Viac ako desaťročie
trvalej a silnej hospodárskej expanzie na Cypre sa v roku 2009
skončilo. Hospodárska činnosť sa znížila o 1,75 %, pričom
slabý domáci dopyt a nepriaznivé vonkajšie prostredie výrazne
spomaľujú/oslabujú rast. Hospodárska aktivita sa zotavila v roku 2010,
kedy bol zaznamenaný rast reálneho HDP vo výške 1,1 % a v prvej
polovici roku 2011, kedy rast predstavoval 1,5 %. Podľa prognózy
útvarov Komisie z jari 2010, ktorá tvorila základ pre odporúčanie Rady
podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ z 13. júla 2010, sa v roku 2011
očakával rast cyperského hospodárstva o 1,3 % . Napriek
veľmi dobrej turistickej sezóne v roku 2011 oživenie pokleslo
v dôsledku vážnej nehody v júli 2011, počas ktorej došlo
k zničeniu elektrárne Vasilico zodpovednej za polovicu celkovej
výrobnej kapacity elektriny. Okrem toho, rozvíjajúca sa veľmi vážna
nerovnováha súkromného a verejného sektora v cyperskom hospodárstve mala za
následok sprísnenie finančných a fiškálnych podmienok, ktoré ešte viac
vyhrotili negatívny vplyv na hospodársku činnosť, spôsobila vysoký
stupeň hospodárskej neistoty a prehĺbila zhoršenie podmienok na
pracovnom trhu. Pokračujúci nedostatok v medzinárodnom prostredí zabránil
tomu, aby vonkajší dopyt kompenzoval negatívny vplyv na domáci dopyt. V
dôsledku toho bol ročný hospodársky rast v roku 2011 na úrovni
0,5 %, čo je takmer o jeden percentuálny bod menej ako predpovedala
Komisia v čase vydania odporúčania Rady. V čase vydania prognózy
Komisie, z ktorej vychádza odporúčanie Rady, bol rok 2012 za hranicou
obdobia pokrytého touto prognózou. Avšak na základe hypotézy o postupnom
odstraňovaní negatívnej produkčnej medzery, sa v roku 2012
očakával vyšší rast než v roku 2011. Podľa najnovšej prognózy útvarov
Komisie sa rast reálneho HDP v roku 2012 očakáva na úrovni
-2,4 % . (12) Deficit verejných financií
dosiahol v roku 2011 úroveň 6,3 % HDP. Ide o nárast z 5,3 %
v roku 2010. K zhoršeniu rozpočtového salda došlo napriek opatreniam
fiškálnej konsolidácie v zákone o rozpočte na rok 2011 a trom súborom
ďalších opatrení na zníženie deficitu prijatých v priebehu roku 2011,
ktoré nestačili na zastavenie zhoršovania verejných financií. Uvedený rad
hospodárskych udalostí, predovšetkým rozvíjajúca sa veľmi vážna
nerovnováha súkromného a verejného sektora v cyperskom hospodárstve, tvorí
pozadie vývoja verejných financií, vrátane nezanedbateľných účinkov
štruktúry rastu a vyšších nákladov na financovanie dlhu z dôvodu
straty prístupu k dlhodobému trhovému financovaniu. (13) Podľa najnovšej prognózy
útvarov Komisie sa predpokladá, že deficit verejných financií za rok 2012
dosiahne úroveň 6,3 % HDP. Tento plánovaný výsledný deficit je
výrazne horší ako predchádzajúce prognózy útvarov Komisie, najmä kvôli
významnému poklesu nepriamych a priamych daňových príjmov (najmä DPH,
dane z príjmu právnických osôb a sociálnych príspevkov) a vyšším
výdavkom v dôsledku rastu nezamestnanosti a vyššieho počtu odchodov
do predčasného dôchodku ako sa predpokladalo. V porovnaní s prognózou
zo zimy 2013, ktorú vypracovali útvary Komisie, sa očakávalo, že sa
deficit v roku 2012 upraví smerom nahor o približne 0,5 % HDP
v dôsledku jednorazových výdavkov týkajúcich sa nákladov na poistenie
v súvislosti s explóziou v elektrárni Vasilico v júli 2011,
ktoré sú splatné počas obdobia štyroch rokov, ale účtujú sa v plnom
rozsahu v roku 2012, ako aj so zaznamenaním kapitálového transferu platby
kapitalizovaného úroku za rekapitalizáciu dlhopisov cyperskej „Popular Bank“. (14) Podľa najnovšej
hospodárskej prognózy útvarov Komisie bol štrukturálny deficit v roku 2010
na úrovni 5,7 % a v roku 2011 na úrovni 6,6 %. Očakáva
sa, že za rok 2012 dosiahne úroveň 6,6 % HDP. Prognóza útvarov
Komisie, z ktorej vychádzalo odporúčanie Rady v júli 2010, poukázala na
predpokladaný priemerný potenciálny rast na úrovni 1 % počas obdobia na
vykonanie úprav. Podľa najnovšej hospodárskej prognózy útvarov Komisie sa
priemerná potenciálna produkcia na roky 2011 – 2012 v súčasnosti
považuje za negatívnu (približne na úrovni -0,5 %) a podľa
odhadu zostane negatívna aj v období rokov 2013 až 2016. Po úprave revízie
potenciálnej produkcie smerom nadol od odporúčania Rady by priemerné
fiškálne úsilie v rokoch 2011 – 2012 predstavovalo približne 0,5 %. Avšak
odhadovaná zmena štrukturálneho salda bola taktiež vážne postihnutá
neočakávanými prepadmi príjmov v dôsledku nižšieho konečného
domáceho dopytu, ako sa očakávalo, a nižšieho dovozu ako aj výrazného
zhoršenia na trhu práce. Toto spôsobilo značné nedostatočné príjmy,
najmä v oblasti nepriamych daní. Berúc do úvahy tieto účinky sa celkové
upravené fiškálne úsilie odhaduje priemerne na úrovni približne 2,4 % HDP,
čo je vysoko nad požadovaným priemerným ročným fiškálnym úsilím
počas rokov 2011 a 2012, odporúčaným Radou na úrovni
aspoň 1,5 % HDP. Cyprus je preto možné považovať za
členský štát, ktorý prijal účinné opatrenia v súlade s
odporúčaním Rady. (15) Zákon o štátnom rozpočte
na rok 2012 prijatý 16. decembra 2011 zahŕňal konsolidačnú
stratégiu, ktorá pozostáva najmä z týchto prvkov: i) príspevky zamestnancov
verejného sektora na dôchodky spolu so zmrazením platov v širšom verejnom
sektore na dva roky, ii) začlenenie nových zamestnancov verejného sektora
do všeobecného dôchodkového systému v rámci fondu sociálneho zabezpečenia,
namiesto ich začlenenia do veľkorysejšieho dôchodkové systému
verejného sektora, iii) lepšie zacielenie sociálnych transferov, iv) škrty vo
vybraných kategóriách vládnych výdavkov, v) zvýšenie sadzby DPH z 15 % na
17 %, vi) dočasný príspevok na hrubý zárobok zamestnancov súkromného
sektora a dôchodcov a vii) zvýšenie daňovej sadzby nevyhnutnej na
rozdelenie dividend. Uvedené fiškálne prognózy zahŕňajú aj
konsolidačné opatrenia, ktoré prijali cyperské orgány pre zvyšnú
časť roka 2012 po predbežnej dohode s programovými partnermi o fiškálnych
politikách v novembri 2012, najmä rozsahu zníženia príjmov dôchodcov
a zamestnancov verejného a širšieho verejného sektora. V skratke, Cyprus
prijal v rokoch 2011– 2012 konsolidačné opatrenia s odhadovaným
priamym vplyvom na zníženie deficitu o viac ako 5,5 % HDP. Toto vzostupné
posúdenie fiškálnych konsolidačných opatrení prijatých v rokoch 2011
– 2012 potvrdzuje záver, že Cyprus prijal účinné opatrenia. (16) Hrubý verejný dlh narástol
v roku 2011 na 71,1 % HDP oproti 67,6 % HDP predpokladaných v
prognóze útvarov Komisie z jari 2010, na základe ktorej bolo prijaté
odporúčanie Rady podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ z 13. júla 2010.
Vývoj dlhu bol zväčša podmienený výsledkami deficitu, ktoré boli vyššie,
ako sa očakávalo, nižším rastom, ako sa očakávalo, a
ťažkosťami Cypru pri prístupe k medzinárodným trhom
s cieľom pokrytia svojich potrieb financovania, ktoré viedli k
zvýšeniu úverových nákladov. Tieto faktory, spolu s vládnou účasťou
na rekapitalizácii jednej obchodnej banky v júni 2012 viedli k zvýšeniu
verejného dlhu v roku 2012 na približne 85,8 % HDP.
V najbližších rokoch bude verejný dlh nevyhnutne ďalej rásť,
čo bude odrážať nízky rast a výrazné potreby fiškálneho financovania.
V rokoch 2013 – 2014 sa bude dlh verejných financií po prijatí
finančnej pomoci naďalej zvyšovať. Predpokladá sa, že pomer dlhu
k HDP dosiahne vrchol v roku 2015 približne na úrovni 128 % HDP,
a potom sa začne znižovať v dôsledku udržateľných
primárnych prebytkov a návratu k pozitívnej miere rastu reálneho HDP. (17) Z posúdenia všetkých
týchto faktorov a najmä podstatného zhoršenia rozpočtovej pozície
vyplývajúcej z horšieho hospodárskeho poklesu a slabšej celkovej pozície
hospodárstva než sa predpokladalo v čase pôvodného odporúčania Rady
podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ vyplynulo, že nový termín na korekciu
nadmerného deficitu na Cypre je oprávnený. Poskytnutie ďalších štyroch
rokov na korekciu nadmerného deficitu je potrebné vzhľadom na
predpokladaný odstup od dosiahnutia referenčnej hodnoty 3 % HDP na konci
roka 2012 a na negatívne makroekonomické okolnosti. (18) Podľa najnovšej
hospodárskej prognózy útvarov Komisie pre rast nominálneho HDP sa plánuje, že
primárne saldo verejných financií dosiahne v roku 2013 deficit na úrovni
2,4 % HDP, v roku 2014 deficit na úrovni 4,3 % HDP, v roku 2015
deficit na úrovni 2,1 % HDP a prebytok vo výške 1,2 % HDP v roku
2016, zatiaľ čo sa predpokladá, že celkový deficit verejných financií
dosiahne v roku 2013 úroveň 6,5 % HDP, v roku 2014
úroveň 8,4 % HDP, v roku 2015 úroveň 6,3 % HDP
a v roku 2016 úroveň 2,9 % HDP. Na účely
monitorovania, a s prihliadnutím na obmedzenú kontrolu cyperských
orgánov nad úrokovými platbami, má Cyprus prijať program makroekonomických
úprav, v ktorom sa stanovia fiškálne ciele primárneho salda. (19) S cieľom zabezpečiť
trvalo udržateľnú korekciu nadmerného deficitu sa na základe celkového
hodnotenia stanoví a vyhodnotí vhodný postup úprav, v ktorom sa ako
referenčná hodnota použije štrukturálne saldo a minimálne ročné
zlepšenie štrukturálneho salda na úrovni najmenej 0,5 % HDP. Predpokladá
sa, že v roku 2013 dôjde prostredníctvom plne špecifikovaných
konsolidačných opatrení na úrovni približne 4,75 % HDP k zlepšeniu
štrukturálneho fiškálneho salda približne o 1,3 % HDP. Odhaduje sa, že
v roku 2014 prijaté konsolidačné opatrenia vo výške približne
1,75 % HDP povedú k zlepšeniu štrukturálneho salda o 0,3 % HDP,
zatiaľ čo v roku 2015 sa zlepšenie štrukturálneho salda odhaduje
na 0,7 % HDP a v roku 2016 na 1,8 % HDP. (20) Úprava na roky 2013 – 2016
obsahuje opatrenia na zníženie miery rastu výdavkov, najmä mzdových nákladov
a sociálnych dávok v rámci verejného sektora, a na zvýšenie
príjmov hlavne prostredníctvom zvýšenia sadzieb DPH, spotrebnej dane, dane
z príjmu z úrokov, z majetku a z príjmu právnických osôb. Fiškálna konsolidácia
by mala byť zachovaná v strednodobom horizonte obmedzením rastu výdavkov,
zlepšením štruktúry daní a prijímaním fiškálnych štrukturálnych opatrení. (21) Vo svetle podstatnej
dodatočnej konsolidácie v roku 2013 a nepriaznivých a veľmi neistých
makroekonomických podmienok, okrem iného v dôsledku uloženia dočasných
kapitálových kontrol, straty dôvery, ako aj nestability finančného
sektora, nebola ex ante povinnosť ďalších opatrení na fiškálnu
konsolidáciu na rok 2014 (okrem opatrení prijatých v decembri 2012 s
účinnosťou od 1. januára 2014) považovaná za vhodnú. Avšak záväzok
cyperských orgánov o pripravenosti na zachovanie programových cieľov
prijatím dodatočných opatrení v prípade nedostatočných príjmov alebo
vyšších sociálnych výdavkov, pričom sa zohľadní nepriaznivý
makroekonomický vplyv, je stanovený v ekonomickom a finančnom ozdravnom
programe. (22) Podľa odhadov sa v roku
2014 štrukturálne saldo zlepší o 0,3 % HDP na základe dohodnutých opatrení
fiškálnej konsolidácie, ktoré zostali nezmenené oproti tým, ktoré boli
stanovené v novembri 2012 v návrhu memoranda o porozumení. Odhadované
štrukturálne úsilie v roku 2014 je preto na základe najnovšej prognózy útvarov
Komisie mierne pod úrovňou minimálneho ročného zlepšenia
štrukturálneho salda a to minimálne o 0,5 % HDP ako je referenčná hodnota.
Táto úroveň zlepšenia by sa však mala napriek tomu považovať za
prijateľnú v súčasnej výnimočnej situácii veľmi neistých
makroekonomických podmienok s výrazným posunom skutočného a odhadovaného
potenciálneho výkonu, keďže odhady štrukturálneho salda sú menej isté,
pretože časom podlieha zmenám, na rozdiel od situácie so stabilnejšími
makroekonomickými podmienkami. Prognóza útvarov Komisie na zimu 2013
zohľadnila konsolidačné opatrenia na rok 2014 a naznačila zlepšenie
štrukturálneho salda medzi rokom 2013 a rokom 2014 na úrovni približne 1,4 %
HDP. V súčasnosti odhadované nižšie zlepšenie štrukturálneho salda v roku
2014 — napriek nezmenenému súboru konsolidačných opatrení — sa dá
vysvetliť: i) znížením daňového základu pre opatrenia v oblasti
príjmov na rok 2013, čo znamená, že niektoré z týchto opatrení by mali
mať klesajúci vplyv/účinok v roku 2014; ii) úpravou smerom nadol
vplyvu niektorých konsolidačných opatrení, ktoré už boli prijaté na rok
2014 vzhľadom na horšie makroekonomické podmienky počas celého
programového obdobia; iii) plánovaným znížením výberu daní v roku 2014 pre
niektoré daňové opatrenia, ktorých výber (napr. výber daní z príjmu a DPH)
závisí od hospodárskej činnosti v roku 2013 a iv) skutočnosťou,
že štandardná pružnosť použitá na určenie rozlíšenia medzi cyklickou
zložkou a štrukturálnym saldom môže viesť k podhodnoteniu skutočného
skrytého fiškálneho úsilia. Pohľad „zdola nahor“ na diskrečné
konsolidačné opatrenia a jednotlivé položky je dôležitým prvkom posúdenia
pozície fiškálnej politiky. Môže poskytnúť – najmä za veľmi neistých
makroekonomických podmienok – užitočný doplnkový pohľad na
skutočné skryté fiškálne úsilie. Množstvo opatrení fiškálnej konsolidácie
je v priemere nad úrovňou 3 % HDP na roky 2013 – 2014. Hoci je to
významné, zodpovedajúce zlepšenie štrukturálneho salda je v priemere len na
úrovni približne 0,75 % HDP. (23) Monitorovanie pokroku
vykonávania záväzkov Cypru pri nadmernom deficite sa bude konať v
pravidelných intervaloch. V prípade nedostatočných príjmov alebo
vyšších potrebných sociálnych výdavkov by mal byť Cyprus pripravený
prijať ďalšie opatrenia, aby sa mu podarilo dosiahnuť fiškálne
ciele. (24) Cyprus spĺňa
podmienky na predĺženie termínu na odstránenie nadmerného deficitu
verejných financií v zmysle článku 3 ods. 5 nariadenia (ES) č.
1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom
schodku, PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE: 1) Cyprus by mal odstrániť
súčasný nadmerný rozpočtový deficit do roku 2016. 2) S cieľom znížiť celkový
deficit verejných financií pod referenčnú hodnotu 3 % HDP do roku 2016 by
mal Cyprus dosiahnuť hlavné cieľové hodnoty celkového deficitu
verejných financií vo výške 6,5 % HDP v roku 2013, 8,4 % HDP v roku 2014, 6,3 %
HDP v roku 2015 a 2,9 % HDP v roku 2016. 3) V tejto súvislosti by mal Cyprus
dôsledne plniť rozpočet na rok 2013 a dohodnuté dodatočné
konsolidačné opatrenia, ktoré by mali predstavovať aspoň 351
miliónov EUR v roku 2013. Cyprus by mal v roku 2014 plne vykonávať fiškálne
opatrenia, ktoré boli prijaté v decembri 2012, a ktoré v roku 2014 dosiahnu
výšku najmenej 270 miliónov EUR. Cyprus by mal na mesačnom základe
monitorovať rozpočtový vplyv prijatých konsolidačných opatrení a
byť pripravený na zachovanie fiškálnych cieľov prijatím
dodatočných opatrení v prípade nedostatočných príjmov alebo vyšších
sociálnych výdavkov, pričom sa berú do úvahy makroekonomické okolnosti. 4) Cyprus by mal udržiavať
fiškálnu konsolidáciu v strednodobom horizonte približovaním sa strednodobému
rozpočtovému cieľu vyrovnaného rozpočtu v štrukturálnom
vyjadrení, obmedzením rastu výdavkov, zlepšením štruktúry daní a prijímaním
fiškálnych štrukturálnych opatrení. 5) Rada stanovila pre cyperské orgány
lehotu 3 mesiace na prijatie účinných opatrení a v súlade s
článkom 3 ods. 4a nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 na predloženie
podrobnej správy o plánovanej konsolidačnej stratégii, ktorá sa má
použiť na dosiahnutie týchto cieľov. Nad rámec správy podľa odporúčania
č. 5 a paralelne s finančným ozdravným programom by mal Cyprus každé
tri mesiace predložiť správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní týchto
odporúčaní, ako aj v osobitnej kapitole programu stability, až kým sa
neuskutoční úplná korekcia nadmerného deficitu. Toto rozhodnutie je určené Cyperskej
republike. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Ú. v. EÚ L 186, 20.7. 2012, s. 30.