52013DC0194

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Záverečná správa o vykonávaní potravinového nástroja EÚ

AFSI AGIR sahelský región AU-IBAR CSP/RSP DEVCO ERF EÚ FAO TPPB IFAD VFR MVO NSA PSNP SHARE SWD OSN UNHLTF UNRWA SB WFP || Iniciatíva v oblasti potravinovej bezpečnosti z L’Aquily (L’Aquila Food Security Initiative) Globálna aliancia EÚ pre odolnosť (Alliance Globale pour l'Initiative Résilience) Medziafrický úrad Africkej únie pre živočíšne zdroje (African Union Interafrican Bureau for Animal Resources) Strategický dokument pre krajinu/región (Country/Regional Strategy Paper) Generálne riaditeľstvo pre rozvoj a spoluprácu – EuropeAid Európsky rozvojový fond Európska únia Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agriculture Organisation) Tematický program potravinovej bezpečnosti Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva (International Fund for Agricultural Development) Viacročný finančný rámec Mimovládna organizácia Neštátny subjekt (Non-State actor) Program Produktívna záchranná sieť Iniciatíva na podporu odolnosti v Africkom rohu (Supporting Horn of Africa Resilience) Pracovný dokument útvarov Komisie Organizácia Spojených národov Pracovná skupina OSN na vysokej úrovni (United Nations High-Level Task Force) Agentúra OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov Svetová banka Svetový potravinový program

1.           Úvod

V roku 2008 nastal zvrat v dlhodobom trende klesania cien potravín a ceny základných potravín prudko vzrástli. V dôsledku toho v rozvojových krajinách hladuje viac ako 100 miliónov ľudí. Vysoké a nestále ceny potravín zhoršili potravinovú neistotu, a to najmä v prípade najzraniteľnejších ľudí, a vo viacerých krajinách prispeli k nepokojom súvisiacim s nedostatkom potravín.

Komisia počas samitu G8 v júli 2008 oznámila svoj zámer vytvoriť potravinový nástroj vo výške 1 miliardy EUR, ktorým chce vo veľkom rozsahu reagovať na dôsledky krízy súvisiacej s rastom cien potravín. Ide o skutočnú reakciu EÚ prostredníctvom existujúcich nástrojov[1], ktoré treba intenzívnejšie používať na riešenie potrieb vznikajúcich v dôsledku takýchto hospodárskych otrasov. Dňa 16. decembra 2008 bol zriadený potravinový nástroj („nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast a nestálosť cien potravín v rozvojových krajinách“).

Potravinový nástroj EÚ predstavoval prvú väčšiu finančnú reakciu na potravinovú krízu a pomohol posilniť medzinárodnú koordináciu v OSN a G8. Väčšina potravinového nástroja sa pridala k 3,9 miliardy USD, ktorými Komisia prispela na iniciatívu v oblasti potravinovej bezpečnosti z L’Aquily (AFSI). Iniciatívu AFSI založili vedúci predstavitelia G8 v júli 2009 a v priebehu troch rokov bolo v rámci nej vyčlenených 22 miliárd USD na podporu udržateľného poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti v rozvojových krajinách. Po týchto záväzkoch EÚ nedávno zriadila dve nové iniciatívy ako reakciu na veľké potravinové krízy, ktoré postihli Africký roh a sahelský región (SHARE[2] a AGIR[3] – sahelský región). Komisia okrem toho prijala nový politický rámec na posilnenie odolnosti najzraniteľnejších ľudí a spoločenstiev voči budúcim krízam[4].

Potravinový nástroj EÚ pokrýval obdobie troch rokov (2009 – 2011) a bol určený v prvom rade na obdobie medzi núdzovou pomocou a strednodobou až dlhodobou rozvojovou pomocou. Jeho cieľmi bolo:

· podnietiť pozitívnu reakciu ponuky zo strany poľnohospodárskeho sektora v cieľových krajinách a regiónoch,

· zmierniť negatívny dosah nestálosti cien potravín na miestne obyvateľstvo v súlade s globálnymi cieľmi potravinovej bezpečnosti vrátane noriem OSN týkajúcich sa požiadaviek na výživu a

· posilniť výrobné kapacity a riadenie poľnohospodárskeho sektora v záujme podpory trvalej udržateľnosti zásahov.

V súlade s týmito cieľmi sú na financovanie potravinového nástroja oprávnené tri kategórie opatrení: opatrenia na zlepšenie prístupu k poľnohospodárskym vstupom a službám, opatrenia na vytvorenie záchrannej siete a ďalšie opatrenia menšieho rozsahu zamerané na zvýšenie výroby na základe potrieb krajiny.

V tejto správe sa uvádzajú informácie o viacerých prijatých vykonávacích opatreniach, výsledkoch a pravdepodobnom vplyve a najdôležitejších skúsenostiach a odporúčaniach na zlepšenie súčasných a budúcich programov EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti.

Sprievodným dokumentom tohto oznámenia je pracovný dokument útvarov Komisie (SWD), v ktorom sú uvedené podrobnejšie informácie o prijatých opatreniach a ich krátkodobom vplyve[5].

2.           Plánovanie a vykonávanie

V marci 2009 Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade celkový plán vykonávania potravinového nástroja, ktorý obsahoval zoznam cieľových krajín a predpokladanú rovnováhu medzi subjektmi oprávnenými na vykonávanie nástroja. Obsahoval aj toto orientačné rozdelenie financií: i) 920 miliónov EUR bolo pridelených 50 krajinám vybraným na základe orientačných kritérií, ii) 60 miliónov EUR bolo určených na zásahy na regionálnej úrovni v Afrike a iii) 20 miliónov EUR sa vyčlenilo na podporné opatrenia.

Všetky finančné prostriedky boli pridelené do mája 2010. Schvaľovací proces bol rýchly vďaka osobitnej skupine zostavenej Komisiou, využívaniu zrýchlených postupov a flexibilite, ktorú preukázal Európsky parlament, keď schválil skrátené lehoty na výkon svojej kontrolnej právomoci.

Kým veľká väčšina činností sa vykonala podľa plánu, v priebehu vykonávania sa v celkovom pláne urobili zmeny vo výške 5,2 % hodnoty potravinového nástroja EÚ[6]. Nástroj nebolo možné vykonať na Komoroch, zatiaľ čo v niektorých krajinách došlo k zníženiu (napr. Madagaskar, Guinea, Svätý Tomáš a Princov ostrov) alebo zvýšeniu (napr. Zambia) pridelených finančných prostriedkov. Programy na podporu rozpočtu nebolo možné vykonať podľa počiatočných predpokladov[7], na druhej strane však došlo v porovnaní s počiatočnými plánmi k nárastu pomoci poskytovanej prostredníctvom MVO a agentúr jednotlivých členských štátov.

Veľká väčšina činností sa skončila v roku 2011. Niekoľko zásahov však bolo ukončených až v prvej polovici roku 2012[8]. Zmluvy o pridelení finančných prostriedkov z potravinového nástroja EÚ boli uzatvorené[9] do 31. decembra 2010. Celkovo šlo o 179 zmlúv a dohôd týkajúcich sa 232 projektov. Operácie a projekty na podporu rozpočtu v spolupráci s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami boli riadené centrálne v GR DEVCO spolu s podpornými opatreniami, kým projekty v spolupráci s MVO a agentúrami členských štátov boli v januári 2010 pridelené delegáciám EÚ. Komisia vyplatila takmer 100 % z celkovej sumy 983,7 milióna EUR (bez podporných opatrení). Tento veľmi vysoký podiel bolo možné dosiahnuť vďaka využívaniu zrýchlených postupov, pozornému monitorovaniu a flexibilite v súvislosti s prerozdeľovaním.

V nariadení sa predpokladalo použitie maximálne 2 % potravinového nástroja (t. j. maximálne 20 miliónov EUR) na podporné opatrenia vrátane prijímania dočasných zamestnancov v delegáciách EÚ, monitorovania, auditu, hodnotenia, štúdií, konferencií a technickej pomoci. Na tieto účely sa nakoniec použilo 17,3 milióna EUR. Komisia okrem využívania podporných opatrení opätovne pridelila desať pracovných miest na úrovni ústredia na účely prípravy iniciatívy.

3.           Monitorovanie, audit a hodnotenie

Potravinový nástroj sa pozorne monitoruje. Pomocou prístupu k monitorovaniu orientovanému na výsledky (ROM) bolo monitorovaných 176 projektov (viac ako 75 % projektov v rámci potravinového nástroja) a externí odborníci vypracovali 236 monitorovacích správ, ktoré analyzovali pracovníci Komisie v Bruseli a v delegáciách EÚ a ktoré boli vo väčšine prípadov poskytnuté realizačným partnerom aj miestnym orgánom.

Výsledky projektov sú dobré, 70 % projektov dosiahlo „veľmi dobrý a dobrý“ výsledok, 23 % dosahovalo výkon „s problémami“ a len 7 % malo podľa hodnotenia „vážnejšie ťažkosti[10]“. Tieto výsledky sú podobné priemerným výsledkom monitorovania ROM projektov EÚ vo všeobecnosti, podľa hodnotenia v roku 2011.[11] Druhá monitorovacia misia sa často vykonávala neskôr počas trvania projektu s cieľom zmerať pokrok pri vykonávaní a plnení odporúčaní.

Okrem toho sa realizačným partnerom, ktorí sa zúčastňovali na návštevách na mieste a na pravidelných koordinačných stretnutiach, poskytovali pravidelné správy o pokroku a konkrétne záverečné správy.[12] Celkový súbor informácií o monitorovaní sa zachytáva v globálnom prehľade výsledkov riadenia, ktorý bol vytvorený ako interaktívny nástroj na aktualizovanie informácií o monitorovaní v reálnom čase v Komisii a delegáciách EÚ.

Nezávislé hodnotenia sa vykonali na troch úrovniach: i) na úrovni projektu pri projektoch realizovaných medzinárodnými organizáciami, MVO a agentúrami členských štátov, ii) na úrovni realizačných partnerov (napr. FAO[13], AU-IBAR) a iii) na globálnej úrovni, v súvislosti s hodnotením potravinového nástroja EÚ[14]. Záverečné hodnotenie potravinového nástroja EÚ sa vykonalo v rokoch 2011 – 2012 podľa metodológie hodnotení Komisie. Dospelo sa v ňom najmä k záveru, že Komisia pri vykonávaní potravinového nástroja konala účinne a efektívne, zásahy boli náležité a projekty mali jednoznačne pozitívny účinok na prijímateľov. Dlhšie obdobie vykonávania a užší geografický rozsah pôsobnosti by však umožnili väčší vplyv. Európsky dvor audítorov navyše nedávno zverejnil osobitnú správu o účinnosti pomoci EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti v subsaharskej Afrike, v ktorej okrem iného odporúča, aby EÚ preskúmala uskutočniteľnosť stáleho nástroja na riešenie dôsledkov možných budúcich potravinových kríz v rozvojových krajinách[15].

4.           Výsledky a pravdepodobný vplyv

Napriek krátkemu časovému rámcu sa potravinový nástroj dostal k viac ako 59 miliónom priamych prijímateľov a mal účinky presahovania na 93 miliónov nepriamych prijímateľov, väčšinou na zraniteľných malých poľnohospodárov a ich rodiny[16]. Zásahy sú zosúladené s politikami a prioritami partnerských krajín a vykonávajú sa v rámci koordinácie, komplementárnosti a súdržnosti s nástrojmi potravinovej bezpečnosti EÚ, ako je tematický program potravinovej bezpečnosti, a s programami členských štátov a ďalších darcov.

Viac ako 65 % zásahov zintenzívnilo prebiehajúce operácie, ktoré v relevantných a možných prípadoch dostali dodatočné finančné prostriedky prostredníctvom existujúcich vykonávacích štruktúr. To umožnilo rýchlu reakciu a zapadalo to do krátkeho časového intervalu potravinového nástroja. Takmer 60 % finančných prostriedkov bolo poskytnutých prostredníctvom agentúr OSN v rámci medzinárodnej reakcie na krízu cien potravín, koordinovanej agentúrou UNHLTF.

To vďaka častej prítomnosti agentúr priamo na mieste, ktorá zviditeľnila potravinový nástroj na úrovni krajiny, umožnilo včasnú a prispôsobenú odpoveď. Potravinový nástroj tiež pomohol pri posilnení partnerstva medzi Komisiou a agentúrami OSN sídliacimi v Ríme[17], čo nakoniec viedlo k podpísaniu vyhlásenia o zámere zriadiť rámec pre programovú spoluprácu v oblasti potravinovej bezpečnosti a výživy[18]. Zásahy vykonávalo aj vyše 425 neštátnych subjektov, ktoré boli väčšinou miestne a mali sídlo v danej krajine. Vyše dve tretiny z nich uzavreli zmluvy s agentúrami OSN a ďalších 124 subjektov, ktoré pôsobili v rámci výzvy na predkladanie návrhov, malo zmluvu s Komisiou.

Ďalej v texte sú uvedené najdôležitejšie úspechy, výsledky a krátkodobý vplyv zásahov v rámci potravinového nástroja pre každý z troch typov zásahov uvedených v nariadení.

4.1.        Opatrenia na zlepšenie prístupu k poľnohospodárskym vstupom a službám

Väčšina zásahov v rámci potravinového nástroja (62 %) bola zameraná na zlepšenie poľnohospodárskej výroby a/alebo prístupu k vstupom pre malých poľnohospodárov. Distribúcia poľnohospodárskych vstupov predstavovala najväčšiu časť projektov, ktoré vykonávala agentúra FAO a MVO. Cieľovým poľnohospodárom sa rozdalo 124 600 metrických ton certifikovaného a vylepšeného osiva a 950 000 metrických ton hnojív. Hlavnou výzvou v tejto oblasti bolo splniť špecifické požiadavky súvisiace s poľnohospodárskym rokom aj napriek existencii záväzných postupov verejného obstarávania a obmedzenej dostupnosti na miestnom trhu. Podľa správ realizačných partnerov viedli rôzne projekty k priemernému zvýšeniu poľnohospodárskej výroby o 50 % (v rozmedzí od 20 % do 100 %) a priemernému zvýšeniu ročných príjmov domácností takmer o 290 EUR (v rozmedzí od 40 EUR do 2 100 EUR).

V Guatemale organizácia FAO a program WFP spoločne posilnili poľnohospodársku výrobu a odbytovú kapacitu 14 000 malých poľnohospodárov. V departmente Alta Verapaz poľnohospodári zvýšili produktivitu pestovania kukurice z priemerne 2,1 ton/hektár na priemerne 3,5 ton/hektár. Niektorým pestovateľom sa podarilo dosiahnuť dobrú úroveň organizácie a splniť medzinárodne normy kvality, vďaka čomu mohli domácnosti dosiahnuť prebytky v priemere vo výške 20 %.

Výroba sa zvyšovala aj prostredníctvom projektov zameraných na vlastníkov hospodárskych zvierat, ktorým bolo poskytnutých celkom 834 000 zvierat (dobytok, kozy, ošípané a sliepky). Produktivitu významne ovplyvnilo zvýšenie poľnohospodárskej mechanizácie (v Zambii napríklad používanie ľahších sejačiek namiesto ťažkých pluhov posilnilo rodovú rovnosť, keďže sejba a pletie je tradične ženskou prácou) a zníženie úmrtnosti hospodárskych zvierat prostredníctvom očkovania.

AU-IBAR realizoval v 28 subsaharských afrických krajinách projekt Očkovanie na kontrolu zanedbávaných zvieracích ochorení v Afrike (Vaccines for the Control of Neglected Animal Diseases in Africa –VACNADA). Proti 4 nákazlivým zvieracím ochoreniam bolo zaočkovaných celkom 44,6 milióna hospodárskych zvierat, čím sa výrazne znížil výskyt týchto ochorení v cieľových oblastiach. Vďaka lepšej imunite, ktorú hospodárske zvieratá očkovaním získali, si mohli vlastníci (najmä malí poľnohospodári, ktorí si nemohli dovoliť za očkovanie platiť) ponechať svoje zvieratá, predávať prebytky a platiť výdavky svojich domácností a nečakané výdavky.

Vďaka projektu sa tiež zlepšila výrobná kapacita (v niektorých prípadoch až o 100 %) a kvalita vybraných vakcín prostredníctvom dodávok vybavenia a došlo k modernizácií laboratórií, v ktorých sa vakcíny vyrábajú, doplnenej o odborné školenia s cieľom zvýšiť kapacity veterinárnych služieb.

Vo väčšine projektov distribúciu osiva, hnojív a hospodárskych zvierat sprevádzala distribúcia náradia, vakcín a poľnohospodárskych strojov. Prijímatelia dostali vyše 88 000 strojov a zariadení na použitie po zbere úrody. Partnerstvá so súkromným sektorom, najmä prostredníctvom miestnych poľnohospodárskych predajcov, prispeli nielen k zvýšeniu dostupnosti a obehu vstupov, ale zároveň stimulovali miestne hospodárstvo. Vo viacerých projektoch bola zahrnutá diverzifikácia poľnohospodárskej výroby (napr. záhradníctvo v Bangladéši, drobný chov zvierat v Tanzánii, rybníky, stredne veľké pestovanie banánov alebo zeleniny na Haiti), vďaka čomu začali mať prijímatelia prístup k rozmanitejším potravinám. Prostredníctvom projektov sa okrem toho posilnila výroba určená pre trh, čo umožnilo vznik malých hotovostných príjmov pre domácnosti, ktoré dovtedy žili z podpory.

V projekte Self Help Africa realizovanom v Etiópii sa poľnohospodárska výroba 17 500 domácností zvýšila o 35 % vďaka distribúcii 606 metrických ton vylepšeného osiva, 29 metrických ton krmiva pre zvieratá, 278 000 liečiv pre zvieratá (antibiotík a antihelminitík), strojov (čističiek osív, zavlažovacích čerpadiel, mliekarských zariadení) a výstavbe 16 obchodov s osivami. Zvýšil sa ročný príjem prijímateľov, a to približne od 290 EUR do 1 500 EUR.

Operácie zahŕňali budovanie kapacít na podporu udržateľných výsledkov pri zvýšenej poľnohospodárskej produktivite. Činnosti súvisiace s budovaním kapacít sa týkali širokého spektra činností vrátane školení poľnohospodárov o poľnohospodárskych a zavlažovacích technikách a zároveň posilnili kapacity miestnych skupín poľnohospodárov a združení výrobcov. Školenia navyše neboli zamerané len na poľnohospodárov, ale aj na vládnych úradníkov a ďalšie zúčastnené strany. Z rôznych činností v rámci školení malo prospech takmer 2,5 milióna ľudí. Metódy na rozvoj poľnohospodárstva, napríklad poľnohospodárske vidiecke školy a propagácia na vidieku, poskytli účinné prostriedky na poradenstvo prostredníctvom praktických ukážok priamo na farmách v oblasti udržateľného zvýšenia výroby, osvedčených poľnohospodárskych postupov, pôdoochranného poľnohospodárstva, riadenie úrodnosti pôdy, zavlažovania v malom rozsahu, diverzifikácie plodín atď.

V Zambii výroba potravín vzrástla vďaka lepšiemu prístupu k poľnohospodárskym vstupom a propagácii zásad pôdoochranného poľnohospodárstva. Počas dní poľnohospodárskeho rozvoja na poľnohospodárskych vidieckych školách (Farmer Field Schools – FFS) odovzdalo 400 pracovníkov v oblasti poľnohospodárskeho rozvoja svoje znalosti o pôdoochrannom poľnohospodárstve 28 vedúcim poľnohospodárom, z ktorých potom každý vyškolil 15 ďalších zúčastnených poľnohospodárov. Takto bolo oslovených takmer 180 000 poľnohospodárov.

Vďaka šíreniu postupov pôdoochranného poľnohospodárstva došlo k nárastu produkcie kukurice v priemere o 30 % z 2 ton/hektár na 2,6 ton/hektár. Po poskytnutí 16,9 milióna EUR do projektu z potravinového nástroja sa plánuje nový príspevok vo výške 11,1 milióna EUR (financie poskytnuté z Európskeho rozvojového fondu) s cieľom ďalej v krajine šíriť prístup pôdoochranného poľnohospodárstva.

4.2.        Opatrenia na vytvorenie záchrannej siete a zásahy v oblasti výživy

Opatrenia typu záchrannej siete vo výške približne 138 miliónov EUR umožnili prijímateľom vyrovnať sa s dôsledkami vysokých cien potravín, a to väčšinou prostredníctvom projektov na podporu príjmu v hotovosti alebo vo forme potravín za prácu a prostredníctvom systémov poukazov. Z opatrení záchrannej siete (napr. PSNP v Etiópii) a z projektov na podporu príjmu v hotovosti alebo vo forme potravín za prácu (napr. v Sierra Leone, Pakistane) malo prospech chudobné vidiecke obyvateľstvo (a niekedy aj mestské chudobné obyvateľstvo). Opatrenia záchrannej siete vykonávali partneri so skúsenosťami s distribúciou hotovosti alebo potravín, ako sú Svetová banka, UNRWA a WFP, ale aj MVO, ktoré štvrtinu nimi poskytovanej sumy využili na peňažné odmeny za prácu (57 miliónov EUR).

Vo väčšine prípadov dodatočný príjem, ktorý získali za prácu, pomohol prijímateľom prekonať krízu cien potravín a v niekoľkých prípadoch aj prírodné katastrofy, ktoré ich v priebehu trvania potravinového nástroja postihli (sucho, povodne). Okrem toho pomohol zvýšiť odolnosť najchudobnejších a zabránil predaju ich produktívneho majetku (zvierat, malých strojov), vďaka čomu mohli domácnosti po krízach zlepšiť svoj život.

V Bangladéši malo zo systému príjmu potravín a hotovosti za prácu prospech 607 000 ľudí prostredníctvom krátkodobého zamestnania poskytovaného 21 000 marginalizovaným poľnohospodárskym pracovníkov alebo pracovníkom bez vlastnej pôdy počas období nedostatku. Postavilo a obnovilo sa 989 protipovodňových poľnohospodárskych stavieb vrátane násypov, prístupových ciest, navážania pôdy a parenísk a zavlažovacích zariadení, ktoré budú chrániť 1,7 miliónov ľudí.

Vo veľmi špecifických prípadoch sa potraviny rozdeľovali aj najzraniteľnejším ľuďom – či už vo forme potravín za prácu, alebo vo forme potravinovej pomoci. Agentúra UNRWA napríklad na okupovanom palestínskom území rozdelila 34 500 metrických ton potravín a z programu WFP sa distribuovalo 96 600 metrických ton v krajinách, v ktorých sú oblasti sužované závažným nedostatkom potravín (napr. Pakistan, Bangladéš a Guatemala).

Vyše tretina (37 %) projektov zahŕňala činnosti súvisiace s výživou. Prostredníctvom potravinového nástroja sa zlepšil stav výživy najzraniteľnejších ľudí, najmä detí. Niekoľko zásahov sa špeciálne zameriavalo na deti do 6 rokov a tehotné a dojčiace ženy s cieľom zmierniť účinky krízy cien potravín. Napríklad v Nigeri, Mali a Libérii už bolo rozdelených viac ako 25 000 metrických ton výživných potravín a milióny vitamínov, pričom v oblasti postupov skvalitňovania výživy bolo vyškolených 141 000 prijímateľov, väčšinou matiek a lekárov a zdravotníkov.

V Mali dostalo viac ako 11 miliónov detí vo veku od 6 do 59 mesiacov doplnky vitamínu A a v Nigeri malo 1 300 000 detí prospech z kampaní zameraných na zvyšovanie citlivosti a informovanosti matiek v oblasti prevencie podvýživy. V Guatemale dostalo 100 000 detí od 6 do 36 mesiacov a 50 000 tehotných a dojčiacich žien dodatočné prídely potravín a 8 000 farmárov samozásobiteľských poľnohospodárov dostalo potravinové prídely za účasť na školeniach.

4.3.        Ostatné opatrenia menšieho rozsahu zamerané na zvýšenie poľnohospodárskej výroby

V mnohých projektoch boli zahrnuté ďalšie prvky zamerané na zlepšenie výroby, napríklad riešením pozberových strát, dostupnosti a údržby vodných zdrojov alebo vytvorením prístupu na trhy. Celkovo sa obnovilo alebo zavlažilo 315 350 ha poľnohospodárskej pôdy a obnovilo alebo postavilo sa 13 656 hrádzí, priehrad a malých priehrad a viac ako 10 600 km ciest (predovšetkým prístupových ciest). Medzi ďalšie opatrenia menšieho rozsahu ďalej patrilo poskytovanie mikroúverov, výstavba osevných stredísk a výskumných zariadení.

V severnom Afganistane sa 4 880 rodín zapojilo do programu zameraného na poskytovanie hotovosti za prácu v oblasti infraštruktúry a vodohospodárskych činností, čo viedlo k výstavbe a obnove 107 km ciest, 1 057 km zavlažovacích kanálov a 3 164 ha pôdy bolo sprístupnených na poľnohospodárske účely, vďaka čomu sa zlepšila poľnohospodárska produktivita a prístup do dedín a na trhy, a to najmä v zime. V dôsledku toho malo z obnovenej a novovybudovanej infraštruktúry a z protipovodňových opatrení prospech 218 000 ľudí a 6 500 rodín má teraz prístup ku zdravotne vyhovujúcej pitnej vode.

Ďalšie činnosti pokrývali rôzne oblasti vrátane rybolovu (Kambodža, Filipíny, Guinea Konakry, Mozambik), mestského poľnohospodárstva (Keňa), podpory politického rámca (Nepál), množenia osív (Burkina Faso, Niger, Nepál, Mozambik) alebo pôdoochranného poľnohospodárstva (Zambia).

Potravinový nástroj pozitívne ovplyvnil životy viac ako 59 miliónov priamych prijímateľov tým, že došlo k zvýšeniu udržateľnej poľnohospodárskej výroby malých poľnohospodárov, zníženiu pozberových strát a uľahčeniu prístupu na trhy. Zásahy zlepšili kapacity malých poľnohospodárov v oblasti pôdy, hospodárskych zvierat a hospodárenia s vodou, čím prispeli k zvýšeniu a diverzifikácii ich zdrojov príjmov. Potravinový nástroj navyše prispel k zvýšeniu prístupu k potravinám a k posilneniu potravinovej a výživovej situácie najzraniteľnejších ľudí, najmä žien a detí.

5.           NAJDÔLEŽITEJŠIE SKÚSENOSTI A ODPORÚČANIA

Získané skúsenosti

1.           EÚ preukázala schopnosť vytvoriť a účinne vykonať potravinový nástroj vo výške 1 miliardy EUR. Tento odvážny krok posunul EÚ do čela darcovského spoločenstva v oblasti udržateľného poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti. Odvtedy je stále najvýznamnejším darcom, čo sa týka potravinovej bezpečnosti, ktorá je naďalej prioritou medzinárodného programu iniciatívy v oblasti potravinovej bezpečnosti z L’Aquily a iniciatívy G8 Nová aliancia pre potravinovú a výživovú bezpečnosť.

2.           Úspešné vykonávanie potravinového nástroja bolo do značnej miery možné vďaka jeho rýchlemu zriadeniu, rozsahu a predovšetkým vďaka jeho schopnosti reagovať. Kľúčovú úlohu zohralo vytvorenie dvoch osobitných skupín zo strany Komisie a OSN s cieľom mobilizovať príslušných pracovníkov a odborné poznatky.

3.           Hlavným cieľom bolo rýchlo reagovať na dôsledky krízy cien potravín, než riešiť jej príčiny. Prostredníctvom potravinového nástroja sa však zvýšila pripravenosť chudobných ľudí a spoločenstiev čeliť ďalším krízam, čo bolo prospešné, keďže mnoho krajín subsaharskej Afriky odvtedy znova postihli potravinové krízy ako dôsledok viacerých vzájomne prepojených spúšťačov vrátane chudoby, klimatických rizík, vysokých a nestálych cien potravín, tlaku na prírodne zdroje (vrátane nevhodných systémov vlastníctva pozemkov), rýchleho demografického rastu, slabej správy a politickej nestability. Navyše najzraniteľnejší ľudia budú dôsledkom týchto faktorov čeliť častejšie a dotknú sa ich závažnejšie, a to najmä v sahelskom regióne a v Africkom rohu.

4.           Zameranie potravinového nástroja na zvýšenie poľnohospodárskej výroby úspešne spustilo pozitívnu reakciu v oblasti zásobovania na miestnej úrovni. Tieto zásahy však nemôžu nahradiť potrebu posilnenia dlhodobej podpory udržateľného poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti zo strany partnerských krajín.

5.           Pre relatívne krátky čas na realizáciu bolo dosiahnutie cieľov programov v niektorých prípadoch náročné. Musí sa posilniť prepojenie medzi krátkodobými a dlhodobými zásahmi, ako je to v prípade iniciatív SHARE a AGIR.

6.           Zásahy v rámci potravinového nástroja boli navyše zamerané predovšetkým na dostupnosť potravín a prístup k potravinám. Hoci prístup k potravinám predstavuje závažný problém, prístup k výživným potravinám je v mnohých partnerských krajinách ešte väčšou výzvou. Viac pozornosti by sa malo venovať riešeniu podvýživy matiek a detí.

7.           V roku 2012 postihla potravinová kríza v Africkom rohu a v sahelskom regióne takmer 30 miliónov zraniteľných ľudí, čo zdôrazňuje potrebu toho, aby si EÚ zachovala silnú schopnosť rýchlo reagovať. Podľa odporúčaní Európskeho dvora audítorov a Parlamentu Komisia určí najlepšie možnosti využitia zmien v nariadení o rozpočtových pravidlách a finančnom rámci.

Odporúčania

EÚ by mala zvýšiť svoju pomoc v oblasti udržateľného poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti. V rámci svojho geografického programovania na roky 2014 – 2020:

1.           EÚ by mala z udržateľného poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti spraviť ústrednú tému politického dialógu s partnerskými krajinami a ďalej podporovať politiky a priority partnerských krajín, ktorých cieľom je riešiť základné faktory vyvolávajúce potravinové krízy.

2.           V rámci pomoci EÚ by sa mala venovať osobitná pozornosť krajinám s nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou. Malo by sa plne využívať „štruktúrované hodnotenie potravinovej bezpečnosti“, ktoré Komisia vytvorila na tento účel.

3.           Posilnenie odolnosti najohrozenejších ľudí, spoločenstiev a partnerských krajín je ústredným cieľom pomoci EÚ v oblasti potravinovej a výživovej bezpečnosti. V rámci svojho prístupu k odolnosti by EÚ mala zvýšiť podporu v oblasti znižovania zraniteľnosti zvýšením kapacít partnerských krajín na zabránenie budúcim otrasom, prípravu na ne a na reakciu na vzniknuté krízy. To predovšetkým znamená posilniť činnosti v oblasti riadenia rizík katastrof, najmä v partnerských krajinách náchylných na výskyt katastrof.

4.           Na základe skúseností získaných pri vykonávaní potravinového nástroja, ako aj pri spustení iniciatív SHARE a AGIR – sahelský región, by EÚ mala využiť existujúce nástroje a nedávnu možnosť na založenie trustových fondov s cieľom posilniť štrukturálny prístup k podpore partnerských krajín, ktoré čelia potravinovej kríze.

5.           Reakcia EÚ na potravinové krízy sa bude navrhovať v súlade s povahou krízy a jej kontextom, pričom sa budú používať, vždy keď je to možné, existujúce vnútroštátne a regionálne štruktúry a kapacity. V rámci tohto prístupu sa musí venovať osobitná pozornosť vlastníctvu a musí sa brať do úvahy spojitosť medzi potravinovou bezpečnosťou na jednej strane a správou, nestabilitou štátu a budovaním mieru na druhej strane, a to najmä v nestabilných štátoch a v kontexte trvalo nedostatočnej potravinovej bezpečnosti.

6.           ZÁVER A ĎALŠIE KROKY

Vďaka potravinovému nástroju, ktorý poslúžil pri posilnení koordinovanej reakcie OSN, mohla EÚ rýchlo a účinne reagovať na dôsledky krízy cien potravín na prelome rokov 2007/2008. Z potravinového nástroja vo výške 1 miliardy EUR malo priamy prospech vyše 59 miliónov ľudí v 49 rozvojových krajinách.

Nástroj umožnil podporiť pozitívnu reakciu v oblasti zásobovania zo strany malých poľnohospodárov, a zvýšiť tak výrobu a príjmy. Opatrenia záchrannej siete zmiernili dôsledky zvyšovania cien potravín na najzraniteľnejšie časti obyvateľstva. Prostredníctvom ďalších opatrení sa v širšom meradle pomohlo poľnohospodárskej výrobnej základni. V tomto zmysle sa vďaka potravinovému nástroju dosiahli dôležité výsledky pri zvyšovaní udržateľnej poľnohospodárskej výroby, znižovaní pozberových strát a uľahčovaní prístupu na trhy.

Potravinový nástroj okrem toho prispel k posunutiu udržateľného poľnohospodárskeho rozvoja a potravinovej bezpečnosti do čela programu globálneho rozvoja. Vďaka tomuto nástroju sa vzbudila stála medzinárodná pozornosť na fórach, ako je Výbor pre svetovú potravinovú bezpečnosť, G8 a G20, upozornilo sa na potrebu zvýšenia poľnohospodárskej výroby a produktivity na udržateľnom základe a zlepšením informovanosti o globálnom trhu sa prispelo k posilneniu mechanizmov globálnej správy[19].

Hoci potravinový nástroj vo veľkej miere dosiahol určené ciele, na riešenie nedostatku potravinovej bezpečnosti treba urobiť viac, a to najmä v krajinách s nízkymi príjmami a v krajinách náchylných na výskyt katastrof. Na základe skúseností získaných z potravinového nástroja by podpora EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti mala byť posilnená ako ústredná oblasť spolupráce v krajinách s trvalo nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou.

V rámci spoločného rozpočtového plánovania na obdobie rokov 2014 – 2020 sa delegáciám EÚ poskytli osobitné usmernenia, ktoré majú zabezpečiť, že sa prioritám trvalo udržateľného poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti bude venovať pozornosť, a to najmä v 52 partnerských krajinách vybraných podľa štruktúrovaného hodnotenia potravinovej a výživovej bezpečnosti. Tieto priority by mali byť zohľadnené v politickom dialógu, ktorý budú viesť delegácie EÚ a v rámci ktorého sa bude klásť dôraz na dlhodobý vplyv a zodpovednosť[20], a to najmä z hľadiska dlhodobej udržateľnosti.

V tejto súvislosti by sa EÚ mala zamerať na krajiny najviac vzdialené od riešenia potravinovej a výživovej bezpečnosti, pričom by mala použiť najúčinnejšie existujúce finančné mechanizmy na zníženie štrukturálnej zraniteľnosti v dlhodobom horizonte a posilniť odolnosť najchudobnejších domácností, krajín a regiónov voči budúcim potravinovým kríza bez ohľadu na ich charakter.

[1]               Mechanizmus FLEX pre ohrozené krajiny (500 miliónov EUR), balík B Európskeho rozvojového fondu (185,9 milióna EUR, tematický program potravinovej bezpečnosti (50 miliónov EUR) a ECHO (210 miliónov EUR).

[2]               Iniciatíva na podporu odolnosti v Africkom rohu (SHARE).

[3]               AGIR Globálna aliancia EÚ pre odolnosť (Alliance Globale pour l'Initiative Résilience) – sahelský región.

[4]               COM(2012) 586.

[5]               SWD(2013) 107.

[6]               SWD(2013) 107.

[7]               Dôležitosť programov na podporu rozpočtu sa v porovnaní s plánmi zmenšila na Komoroch, Madagaskare, v Nigeri, Etiópii a Zambii.

[8]               V prípade veľmi malého počtu projektov Komisia súhlasila s predĺžením do 31. decembra 2012, a to z dôvodu neskoršieho pridelenia finančných prostriedkov pre dobre fungujúci projekt (Zambia) alebo pre zložitú situáciu (Mali, Jemen, Afganistan či Kirgizsko).

[9]               S výnimkou zmluvy na 5,8 milióna EUR pre Zambiu, uzavretej v roku 2011.

[10]             Záverečná správa o monitorovaní orientovanom na výsledky je dostupná na webovej lokalite GR DEVCO.

[11]             Výročná správa za rok 2012 o rozvojovej politike a politike vonkajšej pomoci Európskej únie a o ich vykonávaní v roku 2011. SWD (2012) 242 final.

[12]             Súhrnné údaje zo správ sú uvedené v oddiele 4 Výsledky a pravdepodobný vplyv.

[13]             Potravinový nástroj Európskej únie. Základy pre činnosť v budúcnosti. Predbežné preskúmanie organizácie FAO týkajúce sa vybraných projektov. http://www.fao.org/fileadmin/user_upload/ISFP/EuFF_web.pdf

[14]             Záverečné hodnotenie potravinového nástroja: http://ec.europa.eu/europeaid/what/development-policies/intervention-areas/ruraldev/food_intro_en.htm

[15]             Osobitná správa č. 1: Účinnosť rozvojovej pomoci Európskej únie v oblasti potravinovej bezpečnosti v subsaharskej Afrike. 2012. Európsky dvor audítorov.

[16]             Toto číslo nezahŕňa zásahy v rámci rozpočtovej podpory a činnosti regionálnych organizácií.

[17]             FAO, WFP a IFAD.

[18]             Vyhlásenie o zámere programovo spolupracovať v oblasti potravinovej bezpečnosti a výživy, ktoré podpísali agentúry FAO, WFP, IFAD a Komisia 27. júna 2011.

[19]             V rámci svojho akčného plánu týkajúceho sa nestálosti cien potravín a poľnohospodárstva má iniciatíva skupiny G20 s názvom Informačný systém pre trh s poľnohospodárskymi produktmi (AMIS), spustená v júni 2011, za cieľ napríklad zvyšovať transparentnosť a informovanosť v oblasti globálneho trhu a posilňovať koordináciu politík. http://www.amis-outlook.org.

[20]             V súlade so zásadami Parížskej deklarácie o účinnosti pomoci, akčného programu z Akkry a kódexu správania EÚ v prípade deľby práce.