52013DC0179

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Druhá správa o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ

1.           Úvod

1.1.        Vnútorná bezpečnosť v kontexte dnešnej doby

Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ je navrhnutá tak, aby umožňovala Európe reagovať v rámci zdieľaného prístupu, ktorý zahŕňa subjekty na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni, na existujúce výzvy a objavujúce sa hrozby.

Táto stratégia vychádza zo spoločných hodnôt, ktorými sú rešpektovanie základných práv, právny štát, solidarita a vzájomná podpora. Komisia bude naďalej zaisťovať úplné dodržiavanie týchto hodnôt, predovšetkým Charty základných práv Európskej únie.

Jednou z hlavných hrozieb pre našu vnútornú bezpečnosť je organizovaný zločin a jeho škodlivé účinky na hospodárstvo EÚ vrátane narušení vnútorného trhu.

Ako príklad možno uviesť, že Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) odhaduje, že príjmy z trestnej činnosti pravdepodobne dosiahli v roku 2009 približne 3,6 % celosvetového HDP alebo okolo 2,1 bilióna USD. Korupcia, podvody a pašovanie spôsobili vládam členských štátov EÚ veľké straty v čase, keď je potrebné udržiavať stabilnú príjmovú a daňovú základňu, aby mohli čeliť deficitu verejných financií.

Hlavným cieľom stratégie EÚ na rozloženie medzinárodných organizovaných zločineckých sietí je naďalej zameriavať sa na peniaze a získavať späť príjmy z trestnej činnosti.

Komisia už zaviedla viaceré iniciatívy a nástroje na dosiahnutie tohto cieľa, ako napríklad smernicu o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii, štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí a smernicu o ochrane finančných záujmov EÚ.

Administratívnym prístupom, v rámci ktorého sa vytvárajú príležitosti na odhaľovanie prieniku trestnej činnosti do hospodárstva a na reakciu naň, sa podporuje aj cieľ napravovať nerovnováhu spôsobenú okrem iných vecí organizovaným zločinom a vytvárať podmienky na rozvoj vnútorného trhu. Nedávnym zriadením Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3) v rámci Europolu sa má posilniť schopnosť Európy chrániť svojich občanov, obchody a vlády a ich infraštruktúru pred kybernetickými útokmi, ktoré môžu spôsobiť obrovské ekonomické škody.

Stratégia vnútornej bezpečnosti sa zakladá na piatich strategických cieľoch, konkrétne na rozložení medzinárodných zločineckých sietí, predchádzaní terorizmu, zvýšení úrovne kybernetickej bezpečnosti, posilnení bezpečnosti hraníc a na zvýšení odolnosti voči krízam a pohromám. V správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti za rok 2011 boli boj proti organizovanému zločinu a počítačovej kriminalite identifikované ako dve hlavné úlohy, ktoré sa musia v nasledujúcom roku riešiť. Odvtedy sa spolu s opatreniami v rámci ostatných cieľov stratégie už veľa vykonalo.

2.           Stratégia vnútornej bezpečnosti v minulom roku

2.1.        Strategický cieľ 1: Rozložiť medzinárodné zločinecké siete

Má sa za to, že činnosti sietí organizovaného zločinu sú dnes komplexnejšie, rôznorodejšie a pokiaľ ide o rozsah ich pôsobnosti, medzinárodnejšie viac než kedykoľvek predtým. Napríklad organizovaná trestná činnosť využívajúca internet bude naďalej rásť zarovno s nárastom používania širokopásmového internetu a mobilných zariadení.

Politický cyklus EÚ týkajúci sa závažnej a organizovanej trestnej činnosti napomáha koordinovať operačnú spoluprácu v oblasti trestných činov, ktoré majú vplyv na celú EÚ. Členské štáty s podporou agentúr a inštitúcií EÚ spoločne bojujú proti prioritným cezhraničným trestným činom. Prioritné trestné činy sú identifikované v rámci hodnotenia hrozieb, ktoré vykonáva Europol (najmä SOCTA) na základe príspevkov z členských štátov. V súčasnosti sa vykonáva krátky politický cyklus na obdobie rokov 2011 – 2013 ako fáza na získavanie poznatkov pre plný politický cyklus pokrývajúci obdobie 2013 – 2017.

Začiatkom roku 2013 prijala Komisia návrh štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí[1] spolu s návrhom nariadenia o prevodoch finančných prostriedkov[2]. Návrh nariadenia bude neskôr v roku 2013 doplnený návrhom smernice o kriminalizácii prania špinavých peňazí. Týmto legislatívnym balíkom sa budú riešiť nové riziká a hrozby, a to najmä tým, že sa ním posilní transparentnosť právnických osôb. Služba pre vonkajšiu činnosť vykonáva opatrenia proti praniu špinavých peňazí aj mimo územia EÚ, a to v spolupráci s regionálnymi platformami v Afrike a Latinskej Amerike.

Začiatkom roku 2013 bol prijatý aj návrh smernice o falšovaní mien[3]. Návrhom sa stanovujú najmä nové trestné sankcie. Ďalším dôležitým prvkom je povinnosť členských štátov sprístupniť účinné vyšetrovacie nástroje na odhaľovanie prípadov falšovania peňazí zodpovedajúce tým nástrojom, ktoré sa používajú na boj proti organizovanej trestnej činnosti alebo proti iným formám závažnej trestnej činnosti.

Návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva[4] a smernice o trestných sankciách za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom[5] sú ďalšími trestnoprávnymi nástrojmi, ktoré sa zameriavajú na kľúčové slabé miesta súvisiace s obchodom na vnútornom trhu a na finančných trhoch.

Komisia naďalej podporovala novú strategickú iniciatívu EÚ proti korupcii. V rámci tejto iniciatívy je prístup dvojitý: „správa EÚ o boji proti korupcii“ na pravidelné posúdenie úsilia členských štátov v boji proti korupcii a väčšie zameranie na korupciu v oblastiach vnútornej a externej politiky EÚ. Skupina 17 odborníkov na korupciu a sieť miestnych výskumných spravodajcov vo všetkých členských štátoch boli zriadené na to, aby pripravili prvú správu EÚ o boji proti korupcii, ktorá sa má predložiť v roku 2013.

Organizácia Transparency International dokončila v roku 2012 projekt Európske systémy národnej integrity (ENIS – European National Integrity Systems), ktorý spolufinancovala Komisia a ktorý sa týka 23 členských štátov EÚ, Nórska a Švajčiarska. Analýze bolo podrobených celkovo 13 inštitúcií a odvetví v každej krajine a boli zoradené podľa ich schopnosti bojovať s korupciou. Transparency International uverejnila individuálne hodnotenia jednotlivých krajín a porovnávaciu analytickú správu. Odporúčania a závery hodnotení ENIS patria medzi zdroje, ktoré sa zohľadňujú v správe EÚ o boji proti korupcii.

Konfiškáciou bohatstva pochádzajúceho z trestnej činnosti možno účinne bojovať proti trestnej činnosti, pretože sa ňou napáda finančná motivácia páchateľov, chráni sa hospodárstvo pred prenikaním trestnej činnosti a korupcie a pomáha sa obnoviť sociálna spravodlivosť. Komisia prijala návrh smernice o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v EÚ[6], aby prostredníctvom spoločných minimálnych pravidiel uľahčila zmrazovanie a konfiškáciu výnosov zo závažnej a organizovanej trestnej činnosti v Európskej únii, a tak chránila legálne hospodárstvo.

Úsilie na úrovni EÚ ide ruka v ruke s iniciatívami členských štátov, ako sú napríklad zriadenie nových úradov a tímov na vymáhanie majetku z trestnej činnosti v Rakúsku, Rumunsku a Estónsku, a podpora Europolu pre členské štáty prostredníctvom úradu Europolu pre majetok pochádzajúci z trestnej činnosti. Niektoré členské štáty zaviedli aj mechanizmus na opätovné použitie skonfiškovaného majetku na verejné a sociálne účely.

V rámci projektu španielskeho Centra excelencie týkajúceho sa vymáhania majetku a odbornej prípravy (CEART), ktorý spolufinancovala Európska Komisia, bola vypracovaná biela kniha o úradoch na vymáhanie majetku, v ktorej sa podrobne opisujú činnosti každého úradu. Projekt CEART zahŕňal aj medzinárodný vzdelávací program o vymáhaní majetku a finančnom vyšetrovaní, ktorý bol jedným z prvých celoeurópskych programov dostupných pre odborníkov na vymáhanie majetku.

Európska únia uzavrela so Spojenými štátmi a Austráliou nové dohody o používaní a prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR)[7] a blíži sa k ukončeniu rokovaní s Kanadou. Tieto dohody umožňujú, aby naši partneri analyzovali údaje na účely predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania cezhraničných trestných činov vrátane teroristických útokov. Údaje PNR pomáhajú rýchlejšie a účinnejšie rozkladať zločinecké siete, a to najmä tým, že umožňujú identifikovať osoby, ktoré boli predtým pre orgány presadzovania práva „neznáme“, ale ktoré predstavujú bezpečnostné riziko.

Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi prijatá v júni 2012 sa zameriava na intenzívnejšie stíhanie obchodníkov s ľuďmi, pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi a ich ochranu a prevenciu obchodovania s ľuďmi, pričom sa ňou rozširuje a dopĺňa smernica prijatá v roku 2011[8]. Koordinátor EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi má kľúčovú zodpovednosť za vykonávanie stratégie s cieľom zlepšiť koordináciu a súlad medzi príslušnými subjektmi. Operačný akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi, vedený spoločne Spojeným kráľovstvom a Holandskom, je jednou z ôsmich prioritných oblastí politického cyklu EÚ o závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ. S cieľom zdôrazniť zameranie a posilniť súlad vonkajšieho rozmeru činnosti EÚ, pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi, členské štáty schválili v úzkej spolupráci s Komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a agentúrami EÚ zoznam prioritných nečlenských krajín.

Cezhraničná výmena informácií v rámci EÚ je nevyhnutná na boj proti závažnej a cezhraničnej trestnej činnosti. V tejto oblasti však existuje priestor na zlepšenie. Vo svojom oznámení o európskom modeli výmeny informácií (EIXM) Komisia stanovuje plán na lepšie vykonávanie existujúcich nástrojov EÚ, systematickejšie využívanie komunikačného kanála Europolu na výmenu informácií a vnútroštátne jednotné kontaktné miesta prepájajúce hlavné komunikačné kanály výmeny informácií[9].

Nová protidrogová stratégia EÚ na obdobie rokov 2013 – 2020 sa zameriava okrem iného na dynamiku trhov so zakázanými drogami vrátane zmeny trás obchodovania s drogami, na cezhraničnú organizovanú trestnú činnosť a využívanie nových komunikačných technológií ako prostriedku na ľahšie šírenie zakázaných drog a nových psychoaktívnych látok. Stratégia má viacero cieľov, medzi ktoré patrí cieľ prispieť k merateľnému zníženiu dopytu po drogách, drogovej závislosti a zdravotných a sociálnych rizík a poškodenia zdravia súvisiacich s drogami, prispieť k narušeniu trhu so zakázanými drogami a k merateľnému obmedzeniu dostupnosti zakázaných drog, podporovať koordináciu prostredníctvom aktívnej diskusie a analýzy vývoja a výziev v oblasti drog na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni.

Správa „Trhy s drogami v EÚ“ predložená v januári 2013 bola zásadným krokom vpred v koordinácii medzi agentúrami v oblasti vnútorných záležitostí s cieľom bojovať proti organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu so zakázanými drogami. V tejto správe, ktorú spoločne vypracovali Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) a Europol, sa zdôraznilo množstvo nových trendov vrátane mobilnej výroby amfetamínu a extázy a prudký nárast nových psychoaktívnych látok, ktoré sú mladým ľuďom agresívne ponúkané cez internet. Celoeurópska spolupráca a jasné pochopenie vývoja na trhu s drogami majú pre účinné vynucovanie práva v tomto rýchlo sa meniacom prostredí zásadný význam.

Europol zohráva dôležitú úlohu v uľahčovaní cezhraničnej výmeny informácií v EÚ prostredníctvom poskytovania systémov na výmenu a ukladanie informácií a škály služieb operatívnej podpory a analytických produktov. Ku koncu tretieho štvrťroku 2012 Europol uľahčil výmenu viac než 200 000 operatívnych odkazov a začal takmer 12 000 konaní. Europol podporil rastúci počet významných operácií[10] v členských štátoch prostredníctvom služieb operatívnej podpory a pomocou viac než 600 správ operatívnej analýzy. V nadväznosti na vykonávanie priorít dohodnutých v súvislosti s politickým cyklom EÚ sa príspevky členských štátov k analytickým pracovným súborom zvýšili celkovo o 40 % a v oblasti obchodovania s ľuďmi vzrástli až o 60 %.

Cezhraničnú spoluprácu a výmenu informácií podporuje aj odborné vzdelávanie na úrovni EÚ, ktoré poskytuje Cepol. V roku 2012 vyškolil Cepol takmer 6 000 účastníkov vo viac než 100 rôznych vzdelávacích aktivitách, ktoré boli zamerané na rôzne oblasti od finančnej kriminality a obchodovania s drogami po spoločné vyšetrovacie tímy, obchodovanie s ľuďmi a počítačovú kriminalitu.

Eurojust je naďalej dôležitým aktérom v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach. Boj proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti bol a naďalej je prioritou vyšetrovacích činností Europolu. Objavujú sa organizované zločinecké skupiny, ktoré nie sú len samostatným prvkom, ale aj všeobecnejšou charakteristickou vlastnosťou, ktorá do inej trestnej činnosti vnáša prvok závažnosti. V roku 2012 Eurojust zaevidoval 231 prípadov súvisiacich s organizovanou trestnou činnosťou v porovnaní so 197 prípadmi v roku 2011.

Ďalším účinným nástrojom sledovania páchateľov trestných činov sú Spoločné vyšetrovateľské tímy (JITs). Financovanie poskytované Eurojustom umožňuje rýchlo vytvárať spoločné vyšetrovateľské tímy na základe operatívnych potrieb. Do februára 2013 Eurojust podporil v rámci druhého projektu na financovanie spoločných vyšetrovacích tímov na základe 252 prijatých žiadostí 87 rôznych spoločných vyšetrovacích tímov. Najviac spoločných vyšetrovacích tímov sa zameriava na obchodovanie s drogami a s ľuďmi, ale venujú sa aj praniu špinavých peňazí, podvodom, korupcii a organizovaným lúpežiam.

Belgicko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo vytvorili za účasti Eurojustu a Europolu Spoločný vyšetrovací tím „prípad Tokio“ na vyšetrovanie siete kuriérov, ktorých si najala organizovaná zločinecká skupina v Belgicku a Francúzsku na medzinárodné preváženie drog z Brazílie a niektorých krajín strednej Afriky cez Londýn do Japonska. Prebehla spoločná operácia a bolo zatknutých viacero osôb v Belgicku a Spojenom kráľovstve. Následne boli odsúdené dve osoby: jedna na osem rokov odňatia slobody a peňažnú pokutu 3 780 EUR, druhá na šesť rokov a šesť mesiacov odňatia slobody a peňažnú pokutu 30 000 EUR.

Ďalšie kroky v roku 2013:

Komisia:

· uverejní prvú správu EÚ o boji proti korupcii a odporúčania pre členské štáty,

· navrhne smernicu o trestných sankciách za pranie špinavých peňazí,

· navrhne reformu Eurojustu,

· pripraví politickú iniciatívu na boj proti nezákonnému obchodovaniu so strelnými zbraňami, aby zaistila vnútornú bezpečnosť EÚ,

· navrhne dva legislatívne akty, ktorými sa zmení rozhodnutie Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok a rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami,

· predloží nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry s cieľom zlepšiť ochranu rozpočtu Európskej únie a posilniť trestné stíhania v tejto oblasti,

· prijme oznámenie o komplexnej stratégii boja proti pašovaniu cigariet.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

· rýchlo pokročili v rokovaniach o návrhu reformy Europolu a Cepolu a aby kládli väčší dôraz na odborné vzdelávanie príslušníkov orgánov vynucovania práva s cieľom posilniť cezhraničnú spoluprácu,

· uzavreli diskusie s Európskym parlamentom o smernici o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v EÚ a o smernici o používaní údajov PNR na účely presadzovania práva,

· ďalej posilňovali zdroje a právomoci svojich úradov na vymáhanie majetku,

· sa riadili odporúčaniami uvedenými v Oznámení o európskom modeli výmeny informácií (EIXM),

· prijali opatrenia stanovené v stratégiách EÚ na riešenie obchodovania s ľuďmi a drogami,

· sa riadili odporúčaniami stanovenými v nadchádzajúcej prvej správe EÚ o boji proti korupcii za rok 2013,

· vykonali operačné akčné plány v rámci politického cyklu týkajúce sa: obchodovania s ľuďmi, mobilných skupín organizovaného zločinu, pašovania surovín v kontajneroch, syntetických drog, drogových trás zo západnej Afriky a trestnej činnosti pochádzajúcej zo západného Balkánu.

2.2.        Strategický cieľ 2: Zabraňovať terorizmu, radikalizácii a náboru nových členov

Hoci podľa Europolu celkový počet teroristických útokov v členských štátoch EÚ v posledných rokoch klesal, hrozba terorizmu má v súčasnosti veľmi rôznorodú podobu (terorizmus inšpirovaný al-Káidou, pravicovým, ľavicovým alebo anarchistickým zmýšľaním, separatizmom alebo terorizmus spojený s jedinečnou záležitosťou) s možným nárastom komplotov samostatných páchateľov alebo malých, autonómnych skupiniek. Na bezpečnostnú situáciu v Európe má navyše vplyv geopolitický vývoj na Strednom východe, v oblasti Sahelu a Afrického rohu. Pre EÚ budú aj naďalej hrozbou najmä radikalizovaní občania EÚ, prezývaní ako zahraniční bojovníci, ktorí cestujú do oblastí konfliktu a zúčastňujú sa na tamojších konfliktoch a potom sa vracajú do Európy so skúsenosťami z konfliktov.

V roku, keď útoky v Toulouse a Burgase tragicky zdôraznili realitu teroristickej hrozby, zostal boj proti terorizmu prioritou pre Európsku úniu.

Po útoku v Burgase poskytol Europol bulharským orgánom veľmi cenenú operatívnu podporu. Okrem toho sieť EU AirPol, ktorá pozostáva z policajných orgánov zodpovedných za bezpečnosť na letiskách a v okolitých oblastiach, vydala usmernenie o nových bezpečnostných opatreniach a postupoch s cieľom predchádzať podobným útokom do 24 hodín.

Sieť AirPol získala svoj mandát na základe rozhodnutia Rady, ktoré bolo vydané následne po útokoch na nákladné lietadlo v Jemene v roku 2010. Jej úloha spočíva v zdieľaní osvedčených postupov a v posilňovaní kapacity využitím programu financovania Komisie na predchádzanie trestnej činnosti (ISEC).

Terorizmus zostáva jednou z priorít operatívnej práce Eurojustu[11]. Eurojust okrem toho v roku 2012 ďalej rozvíjal koncepciu a obsah svojho registra rozsudkov za terorizmus (TCM – Terrorism Convictions Monitor), ktorý poskytuje prehľad prípadov, ktoré prejednávali justičné orgány v súvislosti terorizmom v členských štátoch, ako aj justičné analýzy vybraných prípadov.

V decembri 2012 boli Europol a Eurojust spoluorganizátormi seminára, na ktorom sa stretli odborníci na boj proti terorizmu z Indie a EÚ. Cieľom bolo podporiť justičnú spoluprácu tým, že sa vymedzia spoločné záujmy a rozanalyzujú sa normy.

Európska politika boja proti terorizmu je založená na prevencii. Bola zriadená sieť EÚ na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) s cieľom prepojiť subjekty bojujúce proti radikalizácii a násilnému extrémizmu na mieste v celej Európe (pracovníci v prvej línii, terénni odborníci, sociálni pracovníci, akademici, mimovládne organizácie atď.). S ôsmimi tematickými skupinami ponúka sieť RAN jedinečnú príležitosť na zdieľanie skúseností a výsledkov. Výsledky práce siete RAN sa doteraz predkladali tvorcom politík a diskutovalo sa o nich na konferencii na vysokej úrovni koncom januára 2013.

Odporúčania siete RAN a najmä odporúčania pracovnej skupiny zaoberajúcej sa problematikou zahraničných bojovníkov tak isto prispejú k úsiliu EÚ posilniť synergie medzi politikami v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti.

Program ISEC podporil projekty, ktoré sa zaoberajú otázkami radikalizácie a násilného extrémizmu, a to najmä prostredníctvom lepšieho odborného vzdelávania a zvyšovania povedomia pracovníkov v praxi, znižovaním radikálnosti a angažovanosti, zvyšovaním schopnosti občanov a občianskej spoločnosti reagovať, šírením svedectiev obetí terorizmu a vyvracaním teroristickej propagandy. Takéto projekty už vykonávajú zúčastnené organizácie, okrem iného z Belgicka, Dánska, Nemecka a Spojeného kráľovstva.

Ďalší príklad opatrení na predchádzanie terorizmu: EÚ vo svojom nariadení o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní[12] zriadila najvyspelejší systém na globálnej úrovni, ktorým sa má obmedziť prístup k prekurzorom výbušnín, ktoré by mohli používať teroristi.

Komisia v spolupráci s členskými štátmi v súčasnosti pracuje na nových návrhoch týkajúcich sa ochrany na úrovni EÚ pred chemickými, biologickými, rádiologickými, jadrovými látkami a výbušninami (CBRN-E). Dôraz sa kladie na najvýznamnejšie opatrenia, ktoré sa majú vykonať v nadchádzajúcich rokoch, a na dosiahnutie synergií z práce vykonanej v oblastiach CBRB-E, vrátane odhaľovania, na základe dvoch správ o pokroku uverejnených v roku 2012.

Komisia začala preskúmanie smernice o ochrane kritickej infraštruktúry[13] s cieľom navrhnúť v prvej polovici roku 2013 nový prístup. Cieľom je zaistiť, aby služby životne dôležité pre spoločnosť ostali prevádzkyschopné. Strata alebo výpadok kritickej infraštruktúry by mohli mať pre spoločnosť vážne dôsledky.

Projektom Poseidon, spolufinancovaným z Programu na ochranu kritickej infraštruktúry, sa určili hrozby a zraniteľné miesta v kritickej infraštruktúre aj v mechanizmoch rozhodovania s cieľom zvýšiť bezpečnosť v cezhraničnej osobnej doprave v oblasti Baltského mora. Výsledky sú obsiahnuté v pilotnej štúdii (Predchádzanie terorizmu v prímorských regiónoch – prípadová štúdia projektu Poseidon) a týkajú sa napríklad stratégií boja proti terorizmu v súvislosti s trajektovou dopravou.

Integrované prepojenia medzi rôznymi druhmi dopravy si vyžadujú solídnu stratégiu na boj proti terorizmu na ochranu stability obchodu a zachovanie dôvery v bezpečnosť a zabezpečenie dopravnej siete. V roku 2012 vydala Komisia dokument o bezpečnosti dopravy[14], v ktorom zdôraznila istý počet oblastí s kľúčovým významom pre účinné predchádzanie teroristickým hrozbám. V dokumente sa okrem iného navrhuje vytvorenie všeobecného rámca bezpečnosti pre prevádzkovateľov dopravy, ako sú napríklad bezpečnostné programy, odborné vzdelávanie a cvičenia zamerané na zvyšovanie povedomia o bezpečnosti, pohotovostné plánovanie a plánovanie obnovy.

Pokiaľ ide o bezpečnosť letectva, vývoj určujú aktuálne hrozby a technológiu na detekciu je potrebné priebežne prispôsobovať neustálym inováciám, ktoré demonštrujú teroristické skupiny. Zavedenie jednotného certifikačného systému EÚ pre letiskové detekčné zariadenia sa práve dokončuje a medzinárodná koordinácia zameraná na racionalizáciu vedeckej práce pokračuje. Komisia a členské štáty aktívne podporujú testovanie inovačných technológií, ktorých cieľom je zlepšenie detekcie rôznych hrozieb (napríklad pokiaľ ide o náklad, batožinu a cestujúcich).

Okrem viacerých výskumných aktivít týkajúcich sa testovania inovačných technológií začala Komisia spolu s členskými štátmi aktivity týkajúce sa proaktívnej detekcie, a to sériou prevádzkových skúšok počas majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2012 a v oblastiach hromadnej dopravy a bezpečnosti budov. Cieľom týchto aktivít je vyvinúť čo najúčinnejšie modely bezpečnosti.

Komisia napríklad práve vykonáva program ITRAP (Illicit Trafficking Radiation Assessment Programme) s cieľom poskytnúť nezávislé posúdenie vybavenia na zisťovanie radiácie, ktoré je dostupné na trhu a ktoré sa používa na detekciu a identifikáciu nukleárnych a rádioaktívnych materiálov.

Odborné vzdelávanie je základným prvkom účinného fungovania systémov bezpečnosti. Príkladom konkrétneho opatrenia, ktoré v tejto oblasti Komisia podporuje, je zriadenie Európskeho centra odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti (EUSECTRA), cieľom ktorého je vytvoriť bezpečnostný vzdelávací program pre orgány presadzovania práva.

ATLAS, teda sieť protiteroristických intervenčných síl EÚ zriadená a financovaná Komisiou od roku 2008 prostredníctvom programu ISEC, zlepšuje spoluprácu medzi zvláštnymi intervenčnými jednotkami v EÚ a podporuje ich fungovanie v krízových situáciách (napríklad pri teroristickom útoku alebo pri braní rukojemníkov), keď členský štát potrebuje pomoc. Sieťou sa zavádzajú aj spoločné platformy pre odborné vzdelávanie, zdieľanie vybavenia a úzku spoluprácu členských štátoch v pohraničných oblastiach.

Ďalšie kroky v roku 2013:

Komisia:

· aktualizuje prístup EÚ k boju proti násilnému extrémizmu tým, že vytvorí európsku „sadu nástrojov“, ktoré budú vychádzať z osvedčených postupov v členských štátoch,

· navrhne opatrenia týkajúce sa CNRN-E,

· vyvinie nástroje na zlepšenie detekcie teroristických hrozieb vo všetkých oblastiach vrátane noriem bezpečnosti leteckej dopravy,

· navrhne nový prístup k ochrane európskej kritickej infraštruktúry.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

· zintenzívnili úsilie predchádzať a bojovať proti násilnému terorizmu,

· realizovali akčný plán týkajúci sa bezpečnosti leteckej nákladnej dopravy,

· vytvorili administratívne štruktúry potrebné na vykonanie nariadenia o prekurzoroch výbušnín.

2.3.        Strategický cieľ 3: Zvýšiť úroveň bezpečnosti v kybernetickom priestore pre občanov a podnikateľskú verejnosť

Činnosti týkajúce sa podvodov na internete sa rýchlo rozvíjajú. Tieto činnosti zahŕňajú nezákonné internetové transakcie, používanie internetu na pranie špinavých peňazí („money mules“) a falošné webové lokality. Za posledné dva roky sme svedkami nárastu počtu útokov hackerov a iných nezákonných činností na internete.

Boj proti počítačovej kriminalite nemá za cieľ len znižovať trestnú činnosť v prostredí online, ale aj zaistiť bezpečnosť kyberpriestoru, v ktorom sa môžu rozvíjať hospodárske a sociálne aktivity. Pre Komisiu a členské štáty naďalej zostáva prioritou a je aj jedným z cieľov Digitálnej agendy pre Európu. Je dôležité zlúčiť zdroje na úrovni EÚ, aby sa zaistila lepšia prevencia a väčšia schopnosť reagovať. Na strategickej aj operatívnej úrovni sa prijali dôležité opatrenia.

Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie prijatá vo februári 2013[15] predstavuje komplexnú víziu a uvádza požadované opatrenia založené na účinnej ochrane a podpore občianskych práv, aby sa online prostredie EÚ stalo najbezpečnejším na svete. Cieľom stratégie je posilniť odolnosť kyberpriestoru a bezpečnosť sietí a informácií, radikálne znížiť počítačovú kriminalitu, rozvíjať politiku počítačovej ochrany EÚ, podporovať rozvoj priemyselných a technologických zdrojov pre kybernetickú bezpečnosť, podporiť výskum a vývoj a posilniť medzinárodnú politiku EÚ týkajúcu sa kybernetického priestoru.

V stratégii sa zdôrazňuje potreba posilnenej spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými subjektmi z hľadiska včasnej detekcie a koordinovanejšej reakcie. Ciele stratégie sa navzájom posilňujú. Napríklad cieľ týkajúci sa odolnosti a bezpečnosti siete a informácií zahŕňa opatrenia zamerané na posilnenie verejno-súkromných partnerstiev a vytvorenie vnútroštátnych tímov reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT). Tie spätne prispejú k boju proti počítačovej kriminalite.

Tieto ciele sa zdôraznili v návrhu smernice o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii[16], ktorý uvedenú stratégiu sprevádzal. Hlavným cieľom návrhu je zaistiť hladké fungovanie vnútorného trhu. Cieľom návrhu je zvýšiť mieru pripravenosti, posilniť spoluprácu na úrovni EÚ a zaistiť, aby prevádzkovatelia hlavných služieb a infraštruktúr riadili riziká primeraným spôsobom a závažné nehody hlásili príslušným vnútroštátnym orgánom.

Dôležitým krokom v boji proti počítačovej kriminalite bolo vytvorenie Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3) pri Europole začiatkom roka 2013. Centrum posilní v úzkej spolupráci s Eurojustom schopnosť EÚ čeliť rastúcej a komplexnej hrozbe, ktorú predstavuje počítačová kriminalita a bude ústredným miestom pre otázky týkajúce sa počítačovej kriminality. Posilnia sa ním kapacity operatívnej podpory na úrovni EÚ na boj proti cezhraničnej počítačovej kriminalite a bude poskytovať špecializované strategické hodnotenia a posúdenia rizík, ako aj cielenejšiu odbornú prípravu a výskum a vývoj, výsledkom ktorých budú špecializované nástroje na boj proti počítačovej kriminalite. Centrum bude rozvíjať aj spoluprácu so všetkými zainteresovanými stranami vrátene tých, ktoré sú mimo oblasti presadzovania práva. So zreteľom na inherentnú cezhraničnú povahu tohto fenoménu a potrebu medzinárodnej spolupráce bude EC3 môcť prepojiť orgány EÚ presadzovania práva s medzinárodnými subjektmi, ako je Interpol, a využívať úsilie iných subjektov, ako napríklad odvetvia IKT alebo Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla (ICANN).

EC3 bude môcť vyjadrovať znepokojenie a prostredníctvom Komisie formulovať návrhy k záležitostiam týkajúcim sa riadenia internetu. EC3 bude tak isto spolupracovať s Európskou agentúrou pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), ktorá zhromažďuje a vypracováva analýzy bezpečnosti siete a informácií, pomáha členským štátom zosúladiť ich postupy pri oznamovaní prípadov narušenia bezpečnosti, pri zostavovaní tímov CERT a pri zvyšovaní povedomia koncových užívateľov. Budúci nový mandát agentúry ENISA bude zahŕňať túto podporu členským štátom a Komisii aj v nadchádzajúcich rokoch.

Ďalším príkladom strategických iniciatív realizovaných v roku 2012 bola iniciatíva EÚ a USA na zahájenie Globálnej aliancie proti sexuálnemu zneužívaniu detí online. Aliancia, ku ktorej sa pripojilo v čase jej zahájenia 48 krajín, bude pomáhať podporovať celosvetovú spoluprácu v boji proti detskej pornografii online. Tým, že sa krajiny budú snažiť dosiahnuť spoločné ciele, sa očakáva, že bude možné identifikovať a zachrániť viac detských obetí, bude možné účinnejšie stíhať páchateľov, lepšie predchádzať trestnej činnosti a že dôjde k zníženiu dostupnosti snímok sexuálneho zneužívania detí na internete. Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti dokonca ešte viac posilňuje arzenál preventívnych opatrení tým, že vymedzuje opatrenia pre bezpečnosť detí, ktoré sú zamerané na zodpovednosť a ochranu detí[17], a ktoré teda vyzývajú deti k zodpovednému používaniu internetu.

Návrh smernice o útokoch na informačné systémy[18], o ktorej práve rokuje Európsky parlament a Rada, má za cieľ aproximáciu trestnoprávnych predpisov v členských štátoch v oblasti počítačovej kriminality a zavádza sa ňou vymedzenie protiprávneho prístupu k informačným systémom, nezákonného zásahu do integrity systému a údajov a nezákonného sledovania údajov a sankcie za ne. Návrhom sa navyše postihuje výroba, predaj, obstaranie si na použitie, dovoz a distribúcia nástrojov používaných na účely spáchania týchto trestných činov. Budapeštiansky dohovor o počítačovej kriminalite má ratifikovať už len šesť členských štátov.

Počítačová kriminalita je navyše jednou z ôsmich oblastí operatívnej spolupráce v rámci politického cyklu EÚ o organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti. Členské štáty majú pod vedením Rumunska vykonať osobitné opatrenia, ktoré zahŕňajú zavedenie vnútroštátnych systémov podávania správ o porušení ochrany údajov/ kybernetických incidentoch/počítačovej kriminalite spáchanej právnickými osobami aj občanmi, posilnenie riadenia internetu, aby mohli orgány členských štátov identifikovať používateľov v kybernetickom priestore na legitímne účely presadzovania práva a boj proti nástrojom (botnets), ktoré uľahčujú kybernetické útoky veľkého rozsahu.

Program ISEC poskytuje spolufinancovanie, ktoré má členským štátom pomôcť s budovaním ich kapacít na riešenie počítačovej kriminality a podporiť cezhraničnú spoluprácu a spoluprácu verejného a súkromného sektora. Spomedzi nedávnych úspešných projektov možno uviesť vytvorenie siete vnútroštátnych centier excelentnosti na podporu iniciatív spolupráce medzi pracovníkmi výskumu, akademickej obce a presadzovania práva, ktorá viedla ku vzniku konkrétnych nástrojov na pochopenie, odhaľovanie a boj proti počítačovej kriminalite. V súčasnosti dostáva finančné prostriedky od Komisie dokopy osem takýchto centier. K dnešnému dňu Komisia prispela na vytvorenie školiacich a výskumných kapacít v členských štátoch sumou takmer 5 miliónov EUR.

Ďalšie kroky v roku 2013:

Komisia:

· dohliadne, aby Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite (EC3) pri Europole prijalo dôležité opatrenia, aby sa stalo plne funkčné,

· vykoná Stratégiu kybernetickej bezpečnosti Európskej únie,

· podporí prijatie navrhovanej smernice, ktorou sa stanovujú opatrenia na zaistenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v EÚ a bude vykonávať nový mandát agentúry ENISA,

· bude naďalej podporovať, rozvíjať a rozširovať Globálnu alianciu proti sexuálnemu zneužívaniu detí online.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

· úzko spolupracovali s Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite (EC3),

· úzko spolupracovali s Eurojustom a agentúrou ENISA,

· v rámci politického cyklu vykonali operačné akčné plány týkajúce sa počítačovej kriminality,

· napĺňali spoločné politické ciele Globálnej aliancie proti sexuálnemu zneužívaniu detí online a prijali konkrétne opatrenia na ich dosiahnutie,

· podporili ratifikáciu a vykonanie Budapeštianskeho dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite.

2.4.        Strategický cieľ 4: Posilniť bezpečnosť prostredníctvom riadenia hraníc

V decembri 2011 Komisia predložila legislatívny návrh Európskeho systému hraničného dozoru (Eurosur). Jeho prijatie je plánované na rok 2013. Tento systém poskytne členským štátom a agentúram EÚ spoločný rámec na zdieľanie informácií v takmer reálnom čase a lepšiu spoluprácu medzi agentúrami na vnútroštátnej aj európskej úrovni na účely boja proti nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti. Systém Eurosur prispeje aj k posilneniu ochrany migrantov a záchrane ich životov.

V 18 krajinách Schengenského priestoru na južných a východných vonkajších hraniciach boli vytvorené vnútroštátne koordinačné centrá hraničného dozoru, ktoré združujú istý počet vnútroštátnych orgánov, ako sú pohraničná stráž, polícia, pobrežné hliadky a námorníctvo. Tieto centrá sú prvými, ktoré sa pripojili k sieti Eurosur. Týchto 18 vnútroštátnych koordinačných centier bolo k sieti Eurosur pripojených agentúrou Frontex v rámci pilotného projektu.

V rámci systému Eurosur financoval Fond pre vonkajšie hranice (EBF) dôležité regionálne systémy dozoru, ktoré umožňujú lepšie kontrolovať vonkajšie hranice Schengenského priestoru. EBF poskytol financovanie na španielsky integrovaný systém dozoru SIVE (Sistema Integrado de Vigilancia Exterior), ktorý sa zameriaval najmä na Gibraltársky prieliv, Kanárske a Beleárske ostrovy a južné pobrežie Stredozemného mora. EBF významnou mierou prispel aj na francúzsky systém dozoru pobrežia.

S dvojitým cieľom posilniť bezpečnosť na hraniciach a uľahčiť cestovanie a prístup pre štátnych príslušníkov tretích krajín prijala Komisia začiatkom roka 2013 dva legislatívne návrhy na systém vstupu/výstupu (EES) a Program registrovaných cestujúcich (RTP), takzvaný balík „inteligentné hranice“.

Po mnohých rokoch vývoja a testovania sa Schengenský informačný systém II (SISII) stane plne funkčným a bude dodatočným prostriedkom riadenia hraníc. Zároveň sa bezpečnosť posilní aj dokončením celosvetového zavádzania Vízového informačného systému (VIS).

Komisia pomáha Grécku pri vykonávaní akčného plánu pre azyl a riadenie migrácie, ktorý zahŕňa zložku riadenia hraníc s cieľom zlepšiť schopnosť Grécka lepšie vykonávať kontroly na jeho vonkajších hraniciach, najmä na hraniciach s Tureckom.

V oblasti riadenia colných hraníc pokračovala práca na zavedení spoločného riadenia rizika a Komisia predstavila oznámenie o riadení colných rizík a bezpečnosti dodávateľského reťazca[19]. Cieľom tohto oznámenia je podnietiť inštitucionálnu debatu o odporúčaniach na účely vytvorenia podmienok pre kolektívne zlepšenie súčasnej situácie. Navyše, a v nadväznosti na plán na vysokej úrovni na posilnenie bezpečnosti leteckej nákladnej dopravy pokračuje práca v spolupráci s orgánmi zodpovednými za dopravu a prevádzkovateľmi v sektore dopravy s cieľom zlepšiť kvalitu údajov, ktoré sa dodávajú colným orgánom.

Agentúra Frontex prispela k zlepšeniu bezpečnosti rôznymi aktivitami, ktoré umožnil jej posilnený mandát. Konkrétne v úzkej spolupráci so službami riadenia hraníc členských štátov ďalej rozvinula sieť analýzy rizika agentúry Frontex a dodávala pravidelné analýzy rizika a ad hoc analýzy rizika v súvislosti s nelegálnou migráciou na vonkajších hraniciach EÚ. Na všetkých hlavných problematických miestach prebehli spoločné operácie. Agentúra Frontex pokračovala v operatívnej spolupráci s ostatnými príslušnými agentúrami EÚ, ako sú Europol, Európsky podporný úrad pre azyl a Agentúra pre základné práva. Agentúra Frontex tak isto pomáhala členským štátom pri organizovaní spoločných návratových operácií.

Po ich úspešnej spolupráci v spoločnej operácii INDALO v rokoch 2011 a 2012, ktorú koordinovala agentúra Frontex a ktorá sa zaoberala nelegálnou migráciou a pašovaním drog, Komisia podporila Frontex, Europol, Koordinačné centrum na boj proti obchodovaniu s drogami v Stredozemí (CeCLAD-M) a Námorné centrum analýz a operácií – narkotiká (MAOC-N), aby svoju spoluprácu formalizovali podľa navrhovaného nariadenia o systéme Eurosur.

Okrem toho po nadobudnutí účinnosti zmeneného nariadenia o agentúre Frontex na konci roku 2011 Komisia podporila Frontex a Europol, aby dokončili potrebné úpravy, aby agentúra Frontex mohla odovzdávať Europolu osobné údaje v súvislosti s cezhraničnými trestnými činnosťami, ktoré uľahčujú nelegálnu migráciu a obchodovanie s ľuďmi.

V roku 2012 sa dosiahol dôležitý pokrok pri vykonávaní nových ustanovení o základných právach revidovaného nariadenia o agentúre Frontex. Bolo vytvorené Fórum pre základné práva, ktoré už začalo pracovať a bol vymenovaný úradník pre základné práva.

Úsilie zlepšiť spoluprácu medzi pohraničnou strážou a colnými orgánmi bolo v roku 2012 aj naďalej dôležitou oblasťou činnosti. Cieľom je uľahčiť obchod a cestovanie a posilniť bezpečnosť EÚ, okrem iného prostredníctvom synchronizovaných kontrol, výmeny informácií, odbornej prípravy, spoločnej analýzy rizík a spoločných operácií. V niektorých členských štátoch už existujú pokročilé riešenia, ktoré slúžia ako osvedčené postupy. Fínsko napríklad zriadilo spravodajské, vyšetrovacie a analytické jednotky, ktoré tvoria zástupcovia polície, colných orgánov a pohraničnej stráže a ktoré zvýšili účinnosť boja proti závažnej trestnej činnosti.

Fond pre vonkajšie hranice podporil úsilie členských štátov bojovať proti používaniu falošných dokladov totožnosti a cestovných dokladov, najmä financovaním nákupu špeciálneho zariadenia pre pohraničnú stráž, ktoré používajú konzulárne úrady a pohraničná stráž na overovanie pravosti dokladov. EBF prispel aj k rozvoju FADO (Falošné a pravé doklady online), teda webového nástroja uľahčujúceho výmenu informácií medzi členskými štátmi o zistených podvodoch s dokladmi.

Ďalšie kroky v roku 2013:

Komisia:

· podporí spustenie systému Eurosur od 1. októbra 2013,

· zaistí, aby sa počas jari Schengenský informačný systém II (SISII) stal plne funkčným.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

· zaistili, aby všetky vnútroštátne orgány, ktoré sú zodpovedné za hraničný dozor, spolupracovali prostredníctvom vnútroštátnych koordinačných centier,

· rýchlo napredovali v rokovaniach o návrhoch týkajúcich sa systému vstupu/výstupu (EES) a Programu registrovaných cestujúcich (RTP),

· sa dohodli na spoločných odporúčaniach a spoločných osvedčených postupoch v oblasti spolupráce medzi pohraničnou strážou a colnými orgánmi, aby sa zaistila rovnaká úroveň bezpečnosti a služieb na všetkých vonkajších hraniciach EÚ a znížili sa náklady na kontroly,

· prediskutovali a prijali spoločné odporúčania na zlepšenie riadenia rizika v colnej oblasti a bezpečnosti dodávateľského reťazca,

· v rámci politického cyklu vykonali operačný akčný plán týkajúci sa nelegálneho prisťahovalectva.

Agentúry by mali:

· ešte viac zintenzívniť spoluprácu pri odhaľovaní a prevencii nelegálnej migrácie a cezhraničnej trestnej činnosti na vonkajších hraniciach (Frontex, Europol, MAOC-N and CeCLAD-M),

· prijať potrebné kroky, aby bolo možné odovzdávať osobné údaje Europolu v súlade so zmeneným nariadením o agentúre Frontex (Frontex a Europol).

2.5.        Strategický cieľ 5: Zvýšiť odolnosť Európy voči krízam a katastrofám

V oblasti prírodných rizík aj rizík spôsobených človekom EÚ posilnila svoju schopnosť riadenia rizík s cieľom efektívnejšie prideľovať zdroje a posilniť svoju kapacitu prevencie a pripravenosti.

Návrh vykonávacích predpisov k doložke o solidarite (článok 222 ZFEÚ) bude zastrešujúcim rámcom pre situácie mimoriadneho nebezpečenstva alebo škody, ktoré presahujú možnosti reakcie postihnutého členského štátu alebo štátov. Spoločný návrh Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku týkajúci sa vykonávacích predpisov k doložke o solidarite bol prijatý v decembri 2012[20].

Aby sa zaistilo účinné riadenie bezpečnostných rizík, je potrebné vytvoriť a používať dôveryhodnú metodiku posudzovania rizík. EÚ vypracováva spoločný metodický prístup na posudzovanie týchto bezpečnostných rizík. V oblasti posudzovania rizík spojených so zámernými zákernými hrozbami sa dosiahol značný pokrok, a to najmä v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva (letecký náklad, zákaz tekutín). V decembri 2012 Rada vyzvala Komisiu, aby rozšírila tento metodologický prístup na celú oblasť bezpečnostnej ochrany letectva.

V súvislosti s posilňovaním odolnosti voči prírodným katastrofám alebo katastrofám spôsobeným človekom sa vykonal rad opatrení s cieľom zaviesť politický rámec EÚ v oblasti riadenia rizík v prípade katastrof[21]. Členské štáty dosiahli rôznu mieru pokroku vo vykonávaní vnútroštátneho posudzovania rizík v súlade s usmerneniami Komisie z roku 2010[22]. K dnešnému dňu Komisia dostala príspevky od 12 krajín, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Česká republika, Dánsko, Estónsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Slovinsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) s rôzne podrobnou analýzou rizík týchto krajín, čo zdôrazňuje potrebu dôveryhodnejších údajov o katastrofách a porovnateľné prístupy k riadeniu rizík. Na tomto základe Komisia teraz pripravuje prvý medziodvetvový prehľad prírodných rizík a rizík spôsobených človekom, ktorým môže Únia čeliť v budúcnosti. Očakáva sa, že tento prehľad bude predstavený v roku 2013. Naň by mohla v roku 2014 nadviazať rozsiahlejšia práca, ktorá by podrobnejšie integrovala bezpečnostné riziká.

Návrh Komisie týkajúci sa Mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany[23] kladie prevenciu na rovnakú úroveň ako pripravenosť a opatrenia na reakciu a zahŕňa ustanovenia na ďalší rozvoj posudzovania rizík v politike v oblasti civilnej ochrany.

Komisia tak isto trvalo podporuje využívanie vzájomného hodnotenia, ktoré je účinným spôsobom zdieľania skúseností a zlepšovania správy a tvorby politiky v oblasti riadenia rizík v prípade katastrof. V roku 2012 bolo Spojené kráľovstvo prvou krajinou, ktorá s podporou Komisie a v spolupráci s UNISDR a OECD dobrovoľne vykonala takýto pilotný projekt vzájomného hodnotenia troma hodnotiteľmi (Talianskom, Fínskom a Švédskom). Správa so závermi vrátane osvedčených postupov, určenia oblastí, v ktorých je možné dosiahnuť zlepšenie a odporúčaní ako dosiahnuť pokrok, sa očakáva na jar roku 2013. Výsledky poslúžia aj ako vstupy pre aktuálnu prácu Komisie na vývoji usmernenia pre prevenciu pred katastrofami, ktoré budú vychádzať z osvedčených postupov.

V roku 2013 Komisia otvorí aj Európske stredisko reakcie na núdzové situácie po vzore existujúceho Monitorovacieho a informačného centra (GR ECHO), ktoré ešte viac posilní schopnosť EÚ reagovať na katastrofy.

S cieľom lepšej racionalizácie a zvýšenia synergií medzi rôznymi kapacitami EÚ v oblasti krízového riadenia sa vykonalo veľa práce. Cieľom revidovaných postupov koordinácie EÚ pri riešení kríz a vytvorenia integrovanej kapacity na zvyšovanie povedomia a analyzovania je integrovanejší a účinnejší prístup.

V roku 2012 sa vykonalo viacero dôležitých opatrení s cieľom podporiť vytváranie a fungovanie siete multisektorových a špecializovaných centier Komisie a príslušných agentúr. Patrí sem uzavretie dohôd o spolupráci v oblasti riadenia rizík a riešenia kríz a vytvorenie nových vysoko výkonných a odolných komunikačných prostriedkov. Zriadenie Centra pre strategickú analýzu a reakciu v rámci GR HOME v roku 2012 umožnilo, aby sa prijali nové metódy a postupy posudzovania bezpečnostných rizík a riadenia rizík, ktoré spájajú odborné poznatky príslušných útvarov Komisie a odbornej obce napríklad v oblasti dopravy a energetiky, a využívajú výsledky posúdení rizík, ktoré vypracúvajú Centrá EÚ pre analýzu spravodajských informácií, agentúry EÚ a útvary členských štátov.

Posilňovanie kapacít EÚ v oblasti riešenia kríz a posudzovania rizík si vyžaduje schopnosť vymieňať si utajované informácie. Z tohto uhla pohľadu predstavuje vytvorenie právneho rámca umožňujúceho agentúram EÚ, aby si vymieňali utajované údaje, dôležitý krok vpred.

Ďalšie kroky v roku 2013:

Komisia:

· podporí úsilie o zlepšovanie metód na posudzovanie rizík a výmenu a zdieľanie skúseností medzi členskými štátmi EÚ a tak isto nečlenskými štátmi, pokiaľ ide o činnosti súvisiace s riadením rizík,

· vytvorí prvý meziodvetvový prehľad prírodných rizík a rizík spôsobených človekom,

· vypracuje usmernenie k prevencii katastrof, ktoré bude vychádzať z osvedčených postupov,

· bude ďalej rozvíjať schopnosť EÚ vykonávať posudzovanie bezpečnostných rizík.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

· dokončili a pravidelne aktualizovali svoje vnútroštátne posúdenia rizík a realizovali iniciatívy na zlepšenie pochopenia rizík súvisiacich s katastrofami a rizík bezpečnosti, podporovali plánovanie riadenia rizík a investície EÚ do infraštruktúry odolnej proti pohromám a dobrovoľne vykonávali vzájomné hodnotenia vnútroštátnych politík riadenia rizika,

· prijali návrh vykonávacích opatrení k doložke o solidarite.

3.           Zefektívniť a racionalizovať vykonávanie bezpečnostných politík

Politika vnútornej bezpečnosti je založená na spoločnom programe, ktorý zahŕňa všetky subjekty: inštitúcie EÚ, členské štáty a agentúry EÚ. V roku 2012 vydal Európsky parlament svoje prvé stanovisko k stratégii vnútornej bezpečnosti, v ktorom vo všeobecnosti schválil päť cieľov tejto stratégie[24].

Spolupráca medzi členskými štátmi prinesie veľkú pridanú hodnotu pri riešení hrozieb pre vnútornú bezpečnosť EÚ. V porovnaní s individuálnymi opatreniami môže byť zlučovanie zdrojov a zefektívnenie opatrení na úrovni EÚ účinnejšie a menej nákladné. V tomto smere zohrávajú veľkú úlohu agentúry EÚ.

3.1.        Racionalizácia

Komisia predstavila v marci 2013 návrh reformy Europolu a Cepolu, ktorým sa tieto dve agentúry zlučujú do jednej, a oznámenie o Schéme odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva (LETS).

Celkovým cieľom reformy Europolu a Eurojustu je zlepšiť operatívnu efektívnosť a účinnosť týchto agentúr v boji proti bezpečnostným hrozbám, ktoré predstavujú závažná a organizovaná trestná činnosť a terorizmus. Zlepšenie schopností Europolu mapovať hrozby a trendy trestnej činnosti ešte viac posilní reakcie EÚ aj členských štátov voči zločineckým sieťam a ich škodlivým účinkom na spoločnosť a hospodárstvo tým, že sa zlepší podpora, ktorú môže Europol poskytovať členským štátom, zvýši sa koordinácia a synergie medzi operáciami vykonávanými členskými štátmi a podporí sa politický cyklus EÚ o závažnej a organizovanej trestnej činnosti.

Misie Cepolu a Europolu sa navzájom dopĺňajú, pričom Cepol podporuje rozvoj kultúry spolupráce pri presadzovaní práva EÚ prostredníctvom odborného vzdelávania. Navrhované zlúčenie Cepolu a Europolu by umožnilo, aby sa odborné vzdelávanie viac zameriavalo na aktuálne vzdelávacie potreby, ako sa stanovuje v Schéme odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva (LETS), ktorú Komisia prijala v rovnakom čase. Zhromaždením obmedzených finančných a ľudských zdrojov na jednej aj na druhej strane by toto zlúčenie umožnilo Európskej únii ponúknuť vo všeobecnosti viac odbornej prípravy. Tým, že sa útvary Europolu stanú operatívnejšie a odborná príprava sa bude zameriavať na prioritné potreby EÚ, bude možné na úrovni EÚ uvoľniť zdroje a v prípade potreby ich presmerovať.

Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite je ďalším príkladom racionalizácie na účely efektívnejšieho riešenia počítačovej kriminality. Vyšetrovanie online podvodov, zneužívania detí na internete a iných počítačových trestných činov sa pravidelne týka naraz i stoviek obetí, pričom podozriví sú často roztrúsení po celom svete. Operácie takéhoto rozsahu nedokážu úspešným spôsobom realizovať policajné zbory iba jedinej krajiny. Žiadny zločin nie je tak bezhraničný ako počítačová kriminalita. Táto skutočnosť si vyžaduje, aby orgány presadzovania práva spolu s verejnými, ako aj súkromnými zúčastnenými stranami prijali koordinovaný prístup založený na spolupráci a presahujúci štátne hranice.

Jedným zo spôsobov na zaistenie cielenejšieho využívania zdrojov je racionalizácia mechanizmov financovania. V roku 2012 Komisia predložila návrhy týkajúce sa Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) v rámci finančného výhľadu na roky 2014 – 2020. Jednou z navrhovaných inovácií je uplatniť na všetky fondy zdieľané hospodárenie (fond ISEC do neho pôvodne nebol zahrnutý), čo znamená, že rastúcu časť dostupných zdrojov budú riadiť priamo členské štáty.

3.2.        Zaistenie súladu medzi vnútorným a vonkajším rozmerom

Keďže hrozby pramenia čiastočne z priestoru za hranicami EÚ, pre vykonávanie úspešných bezpečnostných politík je dôležitá posilnená spolupráca so subjektmi vonkajšej bezpečnosti, nečlenskými krajinami a organizáciami.

V rámci širšieho úsilia o zlepšenie súladu medzi vnútorným a vonkajším rozmerom bezpečnosti sa podnikli kroky prostredníctvom Politického a bezpečnostného výboru (PSC) a Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI) s cieľom vykonať plán na posilnenie väzieb medzi spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou a subjektmi, ktoré sa zaoberajú otázkami slobody, bezpečnosti a práva a ďalej posilniť synergie v ostatných oblastiach, ako je napr. počítačová bezpečnosť, ochrana kritickej infraštruktúry a boj proti terorizmu. Vytvorili sa aj užšie väzby medzi ESVČ a príslušnými agentúrami (napr. Europolom a agentúrou Frontex). V roku 2012 sa konali dve zasadnutia PSC – COSI, počas ktorých sa skúmali informácie o geografických rozmeroch činností EÚ (západný Balkán, Sahel a Líbya) a vo februári 2013 sa konalo zasadnutie PSC – COSI venované bezpečnostnej situácii v Mali.

Otázky vnútornej bezpečnosti sa teraz systematicky zaraďujú do programu politických dialógov s príslušnými nečlenskými krajinami a organizáciami a riešia sa aj v príslušných strategických partnerstvách a dohodách. Začatie dialógu o partnerstvách týkajúcich sa mobility, migrácie a bezpečnosti s krajinami južného Stredomoria je ďalším spôsobom na posilnenie spolupráce s vonkajšími partnermi v záležitostiach vnútornej bezpečnosti. Rovnako aj predvstupový proces a najmä prebiehajúce činnosti v kontexte mechanizmu monitorovania piatich krajín západného Balkánu po liberalizácii vízového režimu, vykonávanie plánu týkajúceho sa uvoľnenia vízového režimu pre Kosovo a pozitívny program pre Turecko sú silnými nástrojmi, prostredníctvom ktorých môžeme pomáhať nečlenským krajinám zosúladiť ich právne rámce a operatívne kapacity s acquis EÚ a normami v oblasti bezpečnosti.

Osobitné opatrenia na boj proti celosvetovým hrozbám, ktoré posilňujú vnútornú bezpečnosť EÚ, sú tak isto financované v rámci nástroja stability EÚ.

3.3.        Príprava budúcnosti: program pre výskum v oblasti bezpečnosti v rámci RP7 a ďalší výhľad

Od roku 2007 Komisia financovala program pre výskum v oblasti bezpečnosti v rámci RP7, a to sumou až 1,4 miliardy EUR. Viac než 250 projektov bolo financovaných s veľkou účasťou zúčastnených strán. Riešila sa väčšina tém obsiahnutých v tejto správe, ako sú opatrenia proti výbušninám, opatrenia týkajúce sa CBRN, radikalizácia a bezpečnosť hraníc.

Komisia uverejnila v júli 2012 oznámenie Priemyselná politika v oblasti bezpečnosti – Akčný plán pre inovatívny a konkurencieschopný bezpečnostný priemysel[25]. V tomto akčnom pláne sa predstavujú ďalšie opatrenia na harmonizáciu bezpečnostného trhu EÚ a preklenutie medzery medzi výskumom a trhom, predovšetkým prostredníctvom normalizácie v oblasti ochrany pred CBRN, bezpečnosti hraníc a riadenia kríz/civilnej ochrany.

4.           Záver

Vykonávanie stratégie vnútornej bezpečnosti je na dobrej ceste. Ako ukázala táto správa, v súvislosti s piatimi cieľmi sa vykonalo mnoho opatrení. Stále je však pred nami ešte kus cesty. V roku 2013 bude organizovaný zločin naďalej považovaný za jeden z hlavných problémov, ktorý je potrebné v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ riešiť. Pranie špinavých peňazí, korupcia, nezákonné obchodovanie a mobilné skupiny organizovaného zločinu sú len niektoré z predpokladaných hrozieb. Osobitná pozornosť sa bude aj naďalej venovať počítačovej kriminalite. Ďalšou dôležitou úlohou v roku 2013 je zdokonaliť nástroje na boj proti rastúcemu násilnému extrémizmu.

Ďalšia a posledná správa o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti bude predložená v polovici roku 2014. V správe sa bude hodnotiť, či boli ciele stratégie vnútornej bezpečnosti naplnené a zvážia sa aj budúce úlohy v oblasti vnútornej bezpečnosti.

Príloha 1: Grafický prehľad všetkých plánovaných činností na roky 2011 – 2014

[1]               COM(2013) 45/3.

[2]               COM(2013) 44/2.

[3]               COM(2013) 42 final.

[4]               COM(2012) 363 final.

[5]               KOM(2011) 654 v konečnom znení.

[6]               COM(2012) 85 final.

[7]               Ú. v. EÚ L 186, 14.7.2012, s. 4 (Austrália) a Ú. v. EÚ L 215, 11.8.2012, s. 5 (Spojené štáty americké).

[8]               Smernica 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania.

[9]               COM(2012) 735 final.

[10]             Nárast o 43 % v porovnaní s rokom 2011.

[11]             Dohromady bolo v roku 2012 v Eurojuste zaevidovaných 32 prípadov, ktoré sa týkali terorizmu, vrátane prípadov súvisiacich s financovaním terorizmu.

[12]             2010/0246 (COD).

[13]             Smernica 2008/114/ES o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu.

[14]             SWD(2012) 143 final.

[15]             JOIN(2013) 1 final.

[16]             COM(2013) 48 final.

[17]             COM(2012) 196.

[18]             KOM(2010) 517 v konečnom znení.

[19]             COM(2012) 793 final.

[20]             JOIN(2012) 39 final.

[21]             Stanovené v oznámení „Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof“, KOM(2009) 82 v konečnom znení.

[22]             KOM(2010) 1626 v konečnom znení, dostupné na adrese: http://ec.europa.eu/echo/civil_protection/civil/pdfdocs/prevention/COMM_PDF_SEC_2010_1626_F_staff_working_document_en.pdf.

[23]             KOM(2011) 934 v konečnom znení.

[24]             Správa Rity Borsellino, uznesenie Európskeho parlamentu z 22. mája 2012 o stratégii vnútornej bezpečnosti Európskej únie [2010/2308(INI)].

[25]             COM(2012) 417 final.