30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/27

—

žiada, aby sa urýchlene vypracovali doplnkové štúdie s cieľom vyhodnotiť územný vplyv zrušenia kvót,

—

žiada, aby sa vykonalo realistické hodnotenie vyhliadok, pokiaľ ide o výrobu, domácu spotrebu a vývoz zo strednodobého a dlhodobého hľadiska,

—

žiada, aby sa vypracovala porovnávacia štúdia politík v oblasti mliečneho hospodárstva, ktoré realizujú krajiny, ktoré sú významnými producentmi mlieka, a aby sa takisto vypracovalo podrobné hodnotenie skúseností zo Švajčiarska,

—

žiada, aby sa vypracovalo hodnotenie vplyvu prebiehajúcich bilaterálnych obchodných rokovaní,

—

žiada, aby sa pre potreby Európskej únie preskúmali možnosti prispôsobiť niektoré opatrenia iných štátov prijaté na riadenie prípadných krízových situácií na trhu s mliekom, a to najmä budúci americký zákon o poľnohospodárstve na obdobie 2013 až 2017,

—

žiada, aby sa rozšírila možnosť riadenia objemov, tak ako to stanovuje súbor opatrení v oblasti mliečneho hospodárstva na horské mlieko,

—

žiada, aby sa prednostne zaistila bezpečnosť a udržateľnosť vnútorných trhov Európskej únie,

—

navrhuje, aby sa v rámci stratégie vývozu podporovala najmä inovácia v odvetví výroby mliečnych výrobkov s vysokou pridanou hodnotou,

—

navrhuje vytvoriť pevné partnerstvá s krajinami ležiacimi na južnom pobreží Stredozemného mora a na Strednom východe, ktoré nemajú dostatok pôdy a vody na výrobu mlieka za rozumné náklady a ktorých trh s mliekom je dostupnejší ako trhy v Ázii,

—

žiada Komisiu, aby opakovane vypracovala koherentný plán rozvoja vidieka a mliečneho hospodárstva pre horské oblasti, pre znevýhodnené oblasti s významnou produkciou mlieka a členské štáty, v ktorých väčšinu produkcie mlieka zabezpečujú veľmi malé poľnohospodárske podniky.

Spravodajca

René SOUCHON, predseda regionálneho zastupiteľstva Auvergne (FR/SES)

Referenčný dokument

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vývoji situácie na trhu a následné podmienky postupného zrušenia systému kvót na mlieko – druhá správa o „hladkom ukončení“

COM(2012) 741 final

1.

pripomína, že v mnohých členských štátoch a regiónoch predstavuje produkcia mlieka základný pilier regionálneho hospodárstva a poľnohospodárskej pridanej hodnoty. V tejto súvislosti má produkcia mlieka dôležitú ekologickú funkciu, trvalo formuje kultúrnu krajinu a je významným zdrojom pracovných príležitostí vo vidieckych oblastiach;

2.

pripomína, že reformy musia zohľadniť regionálne a štrukturálne rozdiely v chove mliekového dobytka a v mliekarstve. V mnohých regiónoch sa mlieko vyrába v prevažnej miere v malých a stredne veľkých rodinných podnikoch, zatiaľ čo v iných regiónoch v štruktúre výroby mlieka dominujú veľké poľnohospodárske podniky. Reformy v mliečnom sektore preto nesmú ohroziť tieto rodinné štruktúry, ktoré najviac prispievajú k udržateľnému rastu;

3.

pripomína, že je potrebné zabezpečiť istejší príjem výrobcov mlieka tak, aby mohli žiť dôstojne zo svojej činnosti, aby sa zachovala budúcnosť mliečneho hospodárstva a zaistila bezpečnosť zásobovania európskych spotrebiteľov kvalitnými mliečnymi výrobkami;

4.

uznáva, že v Európskej únii nedošlo k prudkému zvýšeniu objemu produkcie mlieka, ani k príliš prudkému poklesu hodnoty kvót z dôvodu „bezplatného“ zvýšenia ich objemu o 8 % v období od roku 2008 do roku 2015, ale konštatuje, že toto zvýšenie objemu malo dvakrát za následok výrazné zvýšenie objemu výroby, ktoré vo viacerých krajinách takmer naplnilo kapacity spracovateľských zariadení, najmä sušiarní mlieka;

5.

konštatuje, že situácia na svetových trhoch bola od roku 2010 priaznivá, čo umožnilo prispôsobiť komoditné ceny mliečnych výrobkov v Európskej únii komoditným cenám na svetovom trhu bez toho, aby bolo potrebné pristúpiť k náhradám, najmä pokiaľ ide o maslo a sušené mlieko, táto situácia však vôbec nezaručuje, že tieto výhodné svetové ceny zostanú strednodobo alebo dlhodobo na rovnakej úrovni;

6.

konštatuje, že argumenty, ktoré predkladá Komisia od roku 2003 v súvislosti so zrušením kvót a liberalizáciou trhu s mliekom, sú čoraz kontroverznejšie;

7.

pripomína, že už desať rokov nenastal pokrok v rokovaniach s WTO a konštatuje, že návrhy, ktoré EÚ predložila v Hong Kongu v roku 2005 v súvislosti so zrušením náhrad za mliečne výrobky sú neaktuálne;

8.

konštatuje, že bilaterálne rokovania medzi USA, Novým Zélandom a Austráliou sa netýkajú mliečneho hospodárstva;

9.

konštatuje, že väčšina ostatných krajín, ktoré sú veľkými producentmi mlieka, ako India, Čína, Japonsko a Južná Kórea, zachovala ochranu mliečneho hospodárstva, pričom USA ju dokonca posilnili. V USA posilnenie verejnej regulácie trhu s mliekom, o ktorom v súčasnosti rokuje Kongres, predpokladá záruku minimálnej marže pre výrobcov vo vzťahu k nákladom na kŕmenie zvierat, ako aj nástroj na zníženie povinnej dodávky pre všetkých v prípade krízy;

10.

konštatuje, že záujem spotrebiteľa, ktorý zdôrazňuje Európska komisia s cieľom odôvodniť liberalizáciu trhu s mliekom, nie je potvrdený. Najmä výrazný pokles komoditných cien v roku 2009 nemal buď žiadny, alebo len malý vplyv na spotrebné ceny;

11.

konštatuje, že posilnenie marží v agropotravinárskych odvetviach a marží obchodných reťazcov sa uskutočnilo na úkor výrobcov, pretože výrobné ceny v pomere k spotrebným cenám výrazne vzrástli;

12.

pripomína že štúdie realizované v Kanade preukázali, že „nákupný košík s mliečnymi výrobkami“ nebol v Kanade, kde platí systém kvót, drahší ako v USA, a to napriek veľmi odlišnej cene nespracovaného mlieka, ktorá je v Kanade približne o 50 % vyššia;

13.

domnieva sa, že nestabilná cena mlieka veľmi zaťažuje celé odvetvie, ale najmä výrobcov, ktorých príjmy sa stávajú nepredvídateľné a odrádzajú ich od toho, aby začali podnikať v mliečnom hospodárstve;

14.

pripomína, že dôvodom na zavedenie kvót na mlieko v roku 1984 boli vysoké náklady na skladovanie a vývoz prebytkov masla a sušeného mlieka a že zníženie objemu prebytkov prostredníctvom kvót malo za následok výrazné zníženie rozpočtových výdavkov až do roku 2003. Domnieva sa, že aj keď systém kvót už v plnej miere nezodpovedá súčasným podmienkam, k jeho zrušeniu je nutné pristúpiť za pomoci prispôsobených regulačných nástrojov;

15.

konštatuje, že obchod s mliečnymi výrobkami na svetovom trhu predstavuje len 6 % z celosvetovej výroby, najmä v podobe sušeného mlieka a masla, avšak ceny týchto dvoch výrobkov stále viac určujú ceny nespracovaného mlieka v Európskej únii, pričom väčšina mlieka sa viac zhodnocuje na vnútornom trhu;

16.

konštatuje, že vývoz Európskej únie na svetový trh predstavuje približne 10 % výroby EÚ v podobe syrov a sušeného mlieka s nižšou pridanou hodnotou a vyjadruje poľutovanie nad tým, že investície, ktoré avizovali mliekarne, sa vynakladajú najmä na sušiarne mlieka;

17.

konštatuje, že na svetových trhoch je najväčším konkurentom Európskej únie Nový Zéland, ktorého výrobné náklady sú len polovičné oproti nákladom európskych chovateľov, a že Nový Zéland prostredníctvom spoločnosti Fonterra, ktorá je družstvom s kvázi monopolným postavením, vyváža viac ako 90 % svojej výroby najmä v podobe masla a sušeného mlieka, takže Nový Zéland dodáva tretinu výrobkov na svetový trh a je pevne etablovaný na ázijských trhoch, pričom Fonterra kontroluje aj termínové trhy;

18.

konštatuje, že hoci Ázia je pre Európsku úniu potenciálnym odbytiskom, krajiny ako Čína a India majú ambíciu čo najviac rozvíjať vlastnú výrobu, aby neboli závislé od nestálosti trhu a mohli zabezpečiť výživu svojich obyvateľov;

19.

takisto konštatuje, že pokiaľ ide o syry, postavenie Európskej únie sa zlepšilo na ruskom, japonskom a kórejskom trhu, avšak v relatívne malom objeme na čínskom trhu;

20.

konštatuje, že opatrenia, ktoré navrhla Komisia v súvislosti s reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky, najmä súbor opatrení v mliečnom hospodárstve a spoločná organizácia trhu s mliekom (vrátane dovozu), neobsahujú postačujúce mechanizmy na verejnú reguláciu výroby a trhov s mliekom. Tieto by sa mali okrem toho doplniť o dodatočné nástroje regionálnej politiky s cieľom zabezpečiť vyvážený rozvoj regiónov;

21.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa vo svojej druhej správe o vykonanom pokroku obmedzuje na makroekonomickú analýzu situácie na trhu s mliekom na základe príliš komplexného modelu a mnohých hypotéz, z ktorých sú už niektoré neaktuálne;

22.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila podrobnú kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu týkajúcu sa strednodobých vyhliadok tohto trhu v Európskej únii po veľkých skupinách krajín, pričom by bolo potrebné zohľadniť najmä rozdielne veľkosti a typy poľnohospodárskych podnikov, odlišné podmienky výroby a spôsoby umiestňovania na trh;

23.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa neobsahuje žiadnu porovnávaciu analýzu politík ostatných krajín, ktoré sú významnými producentmi mlieka a konkurentmi a/alebo zákazníkmi Európskej únie;

24.

konštatuje, že skupina expertov na vysokej úrovni pre oblasť mlieka odporučila nasledovať švajčiarsky príklad a zrušiť kvóty vzhľadom na to, že ich zrušenie malo v tejto krajine za následok nárast produkcie o 7 %, čo sa prejavilo aj poklesom priemerných cien o 20 % až 30 %, avšak štruktúry a výrobné podmienky vo Švajčiarsku sa výrazne odlišujú od daností v EÚ. Okrem toho tam príprava zrušenia kvót aj ich samotné zrušenie prebiehali podstatne inak, než v EÚ. Zdá sa však, že Komisia vo svojej správe nezohľadnila tieto skúsenosti, ktoré by sa mali podrobnejšie analyzovať;

25.

vzhľadom na to, že táto problematika sa týka niekoľko stoviek tisícov výrobcov konštatuje, že sa zdá, že Európska komisia sa viac usiluje o obmedzenie právnych predpisov o hospodárskej súťaži ako o obmedzenie nadnárodných spracovateľských a distribučných spoločností, ktoré kontrolujú viac ako polovicu európskeho trhu s mliekom;

26.

vyjadruje osobitné poľutovanie nad tým, že správa Komisie nezohľadňuje územný dosah zrušenia kvót na mlieko vo všetkých regiónoch Európskej únie a jeho ekonomický, sociálny a environmentálny rozmer;

27.

pripomína, že viac ako dve tretiny chovov mliekového dobytka sa nachádzajú v oblastiach znevýhodnených pre ich pôdne a klimatické podmienky, pričom chovy sa vyznačujú tým, že sú vzdialené od veľkých aglomerácií alebo že majú veľmi malé chovné stáda;

28.

pripomína, že mlieko z horských oblastí predstavuje asi 10 % z celkovej produkcie mlieka v 27 členských krajinách EÚ, ale v Rakúsku, Slovinsku a vo Fínsku sú to dve tretiny objemu produkcie mlieka a tri štvrtiny chovateľov, a že tento pomer objemu produkcie mlieka a chovateľov je naďalej veľmi výrazný v desiatke ďalších krajín. Vo väčšine týchto vlhkých horských oblastí, ale aj v najvzdialenejších regiónoch, je stádo určené na produkciu mlieka hlavným využívateľom pastvín a umožňuje tak, aby krajina zostala otvorená a obývaná, aby v nej boli priaznivé podmienky pre cestovný ruch a ochranu biodiverzity a životného prostredia;

29.

takisto pripomína, že kravské mlieko vyprodukované v najodľahlejších oblastiach sa vo významnej miere podieľa na produkcii príslušných členských štátov a, podobne ako v horských oblastiach, má prvovýroba mlieka zásadný význam pre údržbu poľnohospodárskej krajiny a pozitívne vplýva na činnosti spojené s cestovným ruchom a na životné prostredie;

30.

pripomína, že vo väčšine nových členských štátov vo východnej Európe je množstvo mlieka dodávané do mliekarní naďalej veľmi nestále. Od roku 2005 toto množstvo klesalo vzhľadom na to, že závisí najmä od veľkých stád (Česká republika, Maďarsko, Slovensko). Množstvo mlieka dodané do mliekarní kleslo aj v Bulharsku a Rumunsku, a to aj napriek rozsiahlej reštrukturalizácii, a stúpla produkcia mlieka z domáckej výroby. Zdá sa, že vyhliadky sú lepšie v Poľsku a v menšej miere v pobaltských krajinách vzhľadom na to, že sa tu objavili rodinné stáda v počte od 10 do 30 kráv, keďže títo chovatelia majú prístup k odbornej príprave a k úverom;

31.

domnieva sa, že model rodinného chovu, ktorý zhodnocuje miestne zdroje krmiva pre zvieratá, najmä pastviny, je najvhodnejší, pokiaľ ide o zosúladenie budúcnosti celého mliečneho hospodárstva s očakávaniami spoločnosti a chovateľov;

32.

domnieva sa, že podpora z druhého piliera nebude môcť vykompenzovať ničivé účinky spojené s nestálosťou cien mlieka a vstupov, čo odrádza od zakladania výrobných prevádzok, ktoré si vyžadujú rozsiahle dlhodobé investície;

33.

žiada zohľadniť problematiku chovu hospodárskych zvierat závislého od krmív v oblastiach s nízkou dostupnosťou sušeného krmiva, ako aj význam zavádzania mechanizmov na ochranu tohto sektoru pred kolísaním cien obilnín a podpory výroby v oblastiach, v ktorých má veľký sociálno-ekonomický význam;

34.

žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť a aby sa poskytla podpora oblastiam, v ktorých v dôsledku reštrukturalizácie došlo k výraznému poklesu tradičnej produkcie mlieka, ale kde sa toto odvetvie v posledných desaťročiach podarilo zachovať. Miestna produkcia sa v týchto oblastiach musí podporiť všetkými existujúcimi nástrojmi, najmä prostredníctvom krátkych reťazcov uvádzania výrobkov na trh;

35.

je presvedčený, že nie je cieľom štyroch nástrojov súboru opatrení (vytváranie zmluvných vzťahov, organizácie výrobcov, medziodvetvové organizácie a transparentnosť) zaručovať chovateľom objemy, ceny a príjmy;

36.

domnieva sa, že súbor opatrení v mliečnom hospodárstve neobsahuje nástroje, ktoré by mohli zmierniť negatívny účinok vyplývajúci zo zrušenia kvót na príslušných územiach a na model rodinného chovu, ktorý zhodnocuje miestne zdroje krmovín a najmä pastviny, a takisto si myslí, že toto zrušenie bude mať za následok koncentráciu výroby v najvýhodnejších poľnohospodárskych oblastiach, pričom je potrebné počítať s nárastom rizík v oblasti životného prostredia;

37.

konštatuje, že v severských členských krajinách Európskej únie, ktoré sú významnými producentmi mlieka, majú družstvá väčšinové, ba dokonca monopolné postavenie, a množstvo mlieka dodávané do mliekarní zvyšujú na žiadosť svojich členov;

38.

konštatuje, že vytváranie zmluvných vzťahov v podobe, akej ju stanovuje súbor opatrení v mliečnom hospodárstve, a ktoré sa nevzťahuje na družstvá, sa bude týkať v najlepšom prípade 40 % objemu produkcie mlieka v celej EÚ, pričom vývoj na celom trhu sa vôbec nebude dať predpovedať;

39.

domnieva sa, že organizácie výrobcov sú potrebné, ale nemajú vo všetkých prípadoch dosť silné postavenie v rokovaniach s mliekarňami, ak sú obmedzené len na samotné vertikálne organizácie predstavujúce istú formu integrácie podľa odvetvia, a takisto si myslí, že ak neexistuje vyrovnávacia sila v podobe organizácie výrobcov podľa oblasti výroby s dostatočne silným postavením na rokovanie s viacerými mliekarňami, chovatelia nebudú schopní presadiť pri obchodných rokovaniach vlastné záujmy;

40.

domnieva sa, že nástroje súboru opatrení v mliečnom hospodárstve neumožnia splniť ciele, pokiaľ ide o zabezpečenie príjmu výrobcov a navrhuje, aby sa do rokovaní o cene nespracovaného mlieka zahrnuli aj výrobné náklady na základe výsledkov Spoločenstva na zhromažďovanie účtovných údajov poľnohospodárskych podnikov (FADN) podľa krajiny alebo dokonca podľa regiónu;

41.

žiada, aby sa uskutočnil návrat k verejnej politike správy núdzových zásob, aby sa zvýšila intervenčná cena a aby sa zachovali vývozné náhrady výnimočnej povahy ako protiváha k politike mliečneho hospodárstva, ktorá bude lepšie prispôsobená vývoju dopytu po kvalitných výrobkoch na domácich a zahraničných trhoch;

42.

konštatuje, že riadenie ponuky pre chránené označenie pôvodu (CHOP) a chránené zemepisné označenie (CHZO) je pozitívnym bodom v súbore opatrení v oblasti mliečneho hospodárstva, dotýka sa však relatívne malého počtu krajín a len menšej časti európskej produkcie (dokonca aj vo Francúzsku sa CHOP a CHZO týkajú len 10 % celkovej produkcie mlieka v krajine, ale až 30 % produkcie mlieka z horských oblastí);

43.

domnieva sa, že súčasné návrhy Európskeho parlamentu na dobrovoľné obmedzenie výroby v čase krízy, na základe ktorých by sa umožnilo, aby Komisia poskytla pomoc výrobcom mlieka, ktorí dobrovoľne znížia svoju výrobu najmenej o 5 % v trvaní najmenej 3 mesiacov s možnosťou predĺženia na rovnaké obdobie, pričom by sa znížila výška pomoci pre výrobcov, ktorí by počas tohto obdobia zvýšili svoju výrobu, nepostačujú na to, aby zabránili poklesu cien v prípade nadmernej výroby;

44.

domnieva sa, že účinný systém riadenia krízy musí preukázať schopnosť dobrej reakcie, ktorá je potrebná na to, aby sa centralizovali údaje členských štátov a za celú EÚ z viacerých rokov o dodávkach mlieka podľa podnikov a vymedzil sa stav krízy prostredníctvom referenčných cien a/alebo marží, čo si vyžaduje priame riadenie Európskou komisiou alebo európskou regulačnou agentúrou;

45.

žiada, aby sa urýchlene vypracovali doplnkové štúdie s cieľom vyhodnotiť územný vplyv zrušenia kvót podľa skupín krajín, regiónov, najmä najvzdialenejších regiónov, a pôdno-klimatických zón: horské oblasti, znevýhodnené oblasti, prechodné oblasti so zmiešanými kultúrami (chov dobytka, nížinné oblasti), tak aby bolo možné predchádzať rizikám spojeným s delokalizáciou alebo zastavením výrobnej činnosti v mnohých regiónoch a podľa možnosti tieto riziká obmedziť;

46.

žiada, aby sa vykonalo realistické hodnotenie vyhliadok, pokiaľ ide o výrobu, domácu spotrebu a vývoz zo strednodobého a dlhodobého hľadiska (2020 – 2030) podľa druhu výrobku, pričom je potrebné zohľadniť narastajúcu nestálosť cien na svetovom trhu. V dôsledku toho, že v Európe a USA neexistuje riadenie ponuky a politiky verejných zásob, táto nestálosť sa môže ešte zvýšiť, čo je nezlučiteľné s rozvojom európskeho mliečneho hospodárstva;

47.

žiada, aby sa vypracovala porovnávacia štúdia politík v oblasti mliečneho hospodárstva, ktoré realizujú krajiny, ktoré sú významnými producentmi mlieka, a aby sa takisto vypracovalo podrobné hodnotenie skúseností zo Švajčiarska z ekonomického, sociálneho, ako aj environmentálneho hľadiska;

48.

žiada, aby sa vypracovalo hodnotenie vplyvu prebiehajúcich bilaterálnych obchodných rokovaní, pričom osobitný dôraz sa bude klásť na regióny s významnou produkciou mlieka;

49.

tak ako sa uvádza v jeho stanovisku s názvom „Legislatívne návrhy k reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a rozvoju vidieka po roku 2013“ zo 4. mája 2012, sa domnieva, že vyváženie podpory má zásadný význam a návrh Komisie považuje za nedostatočný na zlepšenie konkurencieschopnosti malých a stredných poľnohospodárskych podnikov zhodnocujúcich miestne zdroje krmiva, oblastí s prírodnými obmedzeniami, najvzdialenejších regiónov a ostrovných regiónov, ako i niektorých oslabených odvetví;

50.

žiada, aby sa pre potreby Európskej únie preskúmali možnosti prispôsobiť niektoré opatrenia iných štátov prijaté na riadenie prípadných krízových situácií na trhu s mliekom, a to najmä budúci americký zákon o poľnohospodárstve na obdobie 2013 až 2017, ktorý v súvislosti s povinným obmedzením dodávok poskytuje najmä pre zapojených výrobcov záruku marže, ktorá by prevyšovala náklady na výživu zvierat, a žiada, aby sa preskúmal vplyv týchto opatrení prijatých na riadené krízy v iných štátoch na svetový trh s mliekom;

51.

žiada, aby sa rozšírila možnosť riadenia objemov, tak ako to stanovuje súbor opatrení v oblasti mliečneho hospodárstva, a ktoré sa v súčasnosti uplatňuje len na syry s CHOP a CHZO a na horské mlieko v rámci dobrovoľného označenia kvality na výrobkoch pochádzajúcich z horských oblastí;

52.

domnieva sa, že označenie výrobku z horskej oblasti môže byť zaujímavým nástrojom pre mliečne hospodárstvo na zdôraznenie pôvodu výrobku z danej oblasti, ak sa následne prijmú vhodné spôsoby uplatňovania;

53.

navrhuje, aby sa pred prípadným zavedením opatrení, ktorými sa majú nahradiť kvóty na mlieko, preskúmala možnosť zaviesť moratórium na ukončenie platnosti kvót a aby sa prípadne predĺžila platnosť tohto mechanizmu aspoň do konca hospodárskeho roka 2019/2020 v záujme toho, aby sa mohli dôkladnejšie preskúmať dôsledky, ktoré by vyplývali z tohto zrušenia. Zároveň vyzýva Komisiu, aby prispôsobila „záchrannú sieť“ pre trh s mliekom, začala pravidelne monitorovať svetový trh a hodnotiť verejné politiky v krajinách, ktoré sú významnými producentmi;

54.

žiada Komisiu, aby opakovane vypracovala koherentný plán rozvoja vidieka a mliečneho hospodárstva pre horské oblasti, znevýhodnené oblasti s významnou produkciou mlieka, pre najvzdialenejšie regióny a členské štáty, v ktorých väčšinu produkcie mlieka zabezpečujú veľmi malé poľnohospodárske podniky;

55.

žiada, aby sa prednostne zaistila bezpečnosť a udržateľnosť vnútorných trhov Európskej únie najmä prostredníctvom distribúcie mlieka do škôl, domovov dôchodcov a pre potravinovú pomoc, ako aj prostredníctvom prepracovania a zjednodušenia podporných opatrení a prostredníctvom propagačných kampaní zameraných na mliečne výrobky;

56.

navrhuje, aby sa v rámci stratégie vývozu podporovala najmä inovácia v odvetví výroby mliečnych výrobkov s vysokou pridanou hodnotou a uľahčil sa tak rozvoj ponuky, ktorá bude lepšie prispôsobená novým zákazníkom z krajín Magrebu, Stredného východu a Ázie a aby sa táto stratégia podporila vhodnými opatreniami;

57.

navrhuje vytvoriť pevné partnerstvá s krajinami ležiacimi na južnom pobreží Stredozemného mora a na Strednom východe, ktoré nemajú dostatok pôdy a vody na výrobu mlieka za rozumné náklady a ktorých trh s mliekom je dostupnejší ako trhy v Ázii.