This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012PC0120
Proposal for a COUNCIL DECISION requiring Member States to ratify or to accede to the Hong Kong International Convention for the Safe and Environmentally Sound Recycling of Ships, 2009, in the interests of the European Union
Návrh ROZHODNUTIE RADY ktorým sa od členských štátov vyžaduje, aby v záujme Európskej únie ratifikovali Hongkonský medzinárodný dohovor o bezpečnom a environmentálne vhodnom recyklovaní lodí z roku 2009, alebo aby k nemu pristúpili
Návrh ROZHODNUTIE RADY ktorým sa od členských štátov vyžaduje, aby v záujme Európskej únie ratifikovali Hongkonský medzinárodný dohovor o bezpečnom a environmentálne vhodnom recyklovaní lodí z roku 2009, alebo aby k nemu pristúpili
/* COM/2012/0120 final - 2012/0056 (NLE) */
Návrh ROZHODNUTIE RADY ktorým sa od členských štátov vyžaduje, aby v záujme Európskej únie ratifikovali Hongkonský medzinárodný dohovor o bezpečnom a environmentálne vhodnom recyklovaní lodí z roku 2009, alebo aby k nemu pristúpili /* COM/2012/0120 final - 2012/0056 (NLE) */
DÔVODOVÁ
SPRÁVA Vývoj a pokračovanie používania
nevhodných a nebezpečných postupov demontáže lodí poskytuje dôvody na
vážne znepokojenie. Väčšina veľkých komerčných námorných
plavidiel sa na konci svojej životnosti ešte vždy demontuje v nevyhovujúcich zariadeniach,
ktoré sa nachádzajú v Ázii (India, Pakistan a Bangladéš), obvykle pomocou
„plážovej metódy“ a so značnými vplyvmi na životné prostredie a zdravie.
Očakáva sa, že táto situácia sa zhorší,
pretože sa predpokladá, že veľké počty lodí budú v budúcich rokoch
poslané na demontáž v dôsledku nadmerného množstva lodí na svete, ktoré by
podľa odhadu malo pretrvávať aspoň 5 až 10 rokov. Okrem toho sa
očakáva, že nastávajúci vrchol v recyklácii lodí s nastávajúcim
termínom vyradenia cisternových lodí s jednoduchým trupom (2015) z prevádzky
prinesie podstatný prospech tým najmenej vyhovujúcim zariadeniam. Súčasné právne predpisy[1] na medzinárodnej a na európskej
úrovni sa ukázali ako neúčinné, pokiaľ ide o ukončenie týchto
postupov recyklácie lodí. Súčasné rozsiahle porušovanie predpisov
je spojené s: ·
nedostatočnou recyklačnou kapacitou v
rámci OECD najmä pre najväčšie komerčné lode, ·
veľmi silnou a nekalou súťažou medzi
nevyhovujúcimi zariadeniami a ostatnými zariadeniami na vyššej technickej
úrovni, ktoré sú schopné preniknúť iba na špecializovaný trh s osobitnými
druhmi lodí, ako sú malé lode a vládne plavidlá vrátane vojnových lodí alebo
flotily vlastníkov lodí, ktorí prijali dobrovoľné záväzky, ·
skutočnosťou, že súčasné právne
predpisy nie sú prispôsobené osobitným podmienkam lodí a medzinárodnej lodnej
dopravy. V záujme zlepšenia
situácie zmluvné strany Bazilejského dohovoru vyzvali v roku 2004 Medzinárodnú
námornú organizáciu (IMO), aby vypracovala povinné požiadavky na recykláciu
lodí[2]. Medzinárodná námorná
organizácia v máji 2009 prijala Hongkonský dohovor o bezpečnom a vhodnom
recyklovaní lodí (ďalej len „hongkonský dohovor“). Aby tento
dohovor vstúpil do platnosti a začal prinášať efekt, potrebná je
ratifikácia dostatočným počtom veľkých vlajkových štátov a
štátov s veľkou mierou recyklácie. Európska únia a
jej členské štáty porovnali úrovne kontroly a presadzovania ustanovené
hongkonským a bazilejským dohovorom v celom ich rozsahu. Záver, ku ktorému sa
dospelo v apríli 2010, bol taký, že „ako predbežné hodnotenie a so
zreteľom na životný cyklus možno preto dospieť k záveru, že
hongkonský dohovor zjavne ustanovuje úroveň kontroly a presadzovania,
ktorá je prinajmenšom rovnocenná úrovni, ktorú ustanovuje bazilejský dohovor
pre lode, ktoré sú odpadom podľa bazilejského dohovoru, a pre lode, na
ktoré sa uplatňuje hongkonský dohovor, a lode, s ktorými sa nakladá
podobným spôsobom, v súlade s článkom 3 ods. 4 tohto posledne uvedeného
dohovoru“[3]. V októbri 2011 zmluvné strany bazilejského
dohovoru podporili ratifikáciu hongkonského dohovoru s cieľom umožniť
jeho vstup do platnosti[4].
Na európskej úrovni
Komisia prijala v roku 2007 Zelenú knihu o lepšej demontáži lodí a v roku 2008
oznámenie, v ktorom sa navrhuje stratégia EÚ pre lepšiu demontáž lodí[5]. V tejto stratégiou sa navrhli opatrenia na zlepšenie podmienok
demontáže lodí čo najskôr, a to aj vrátane prechodného obdobia pred
vstupom do platnosti hongkonského dohovoru[6], to
znamená, pripraviť určenie opatrení týkajúcich sa kľúčových
prvkov dohovoru, podporovať dobrovoľné kroky zo strany priemyselného
odvetvia, poskytovať technickú pomoc a podporu rozvojovým krajinám a
lepšie presadzovať súčasné právne predpisy. Vo svojich záveroch týkajúcich sa stratégie EÚ
pre recykláciu lodí Rada schválila hongkonský dohovor, pričom zdôraznila,
že dohovor predstavuje veľký úspech medzinárodného spoločenstva a
zabezpečuje komplexný systém kontroly a presadzovania od výroby po koniec
životnosti. Rada dôrazne nabádala členské štáty, aby ratifikovali dohovor
ako prvoradú záležitosť s cieľom umožniť, aby vstúpil do
platnosti čo najskôr a priniesol skutočnú a účinnú zmenu
v praxi[7]. 2012/0056 (NLE) Návrh ROZHODNUTIE RADY ktorým sa od členských štátov vyžaduje,
aby v záujme Európskej únie ratifikovali Hongkonský medzinárodný dohovor o
bezpečnom a environmentálne vhodnom recyklovaní lodí z roku 2009, alebo
aby k nemu pristúpili RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 v spojení s článkom
218 ods. 6 písm. a) bod v) a článok 218 ods. 8 prvý pododsek, so zreteľom na návrh Európskej komisie, so zreteľom na súhlas Európskeho
parlamentu, keďže: (1) Lode, ktoré predstavujú
odpad, podliehajú na medzinárodnej úrovni Bazilejskému dohovoru o riadení
pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní.
Na európskej úrovni podliehajú tieto lode nariadeniu Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu[8]. Uvedeným nariadením sa
vykonáva bazilejský dohovor, ako aj zmena a doplnenie[9] tohto dohovoru prijaté v roku
1995, ktoré ešte nenadobudli platnosť a ktorými sa zakazuje vývoz
nebezpečného odpadu z členských štátov Európskej únie do
nečlenských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
(OECD). Vzhľadom na to, že lode obsahujú nebezpečné materiály, vo
všeobecnosti sa klasifikujú ako nebezpečný odpad a preto sa ne
vzťahuje zákaz vývozu na recykláciu do zariadení v krajinách, ktoré
nie sú členmi OECD. (2) Snaha o uplatňovanie
existujúcich právnych predpisov na lode čelí na medzinárodnej a na
európskej úrovni značným ťažkostiam. (3) Hongkonský medzinárodný
dohovor o bezpečnom a environmentálne vhodnom recyklovaní lodí z roku 2009
(ďalej len „dohovor“) bol prijatý pod záštitou Medzinárodnej námornej
organizácie (IMO) 15. mája 2009 ako výsledok rokovaní Medzinárodnej konferencie
o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí[10]. (4) Dohovor má za cieľ
zabezpečiť, aby lode, ktoré sa demontujú po dosiahnutí svojej
prevádzkovej životnosti, nepredstavovali žiadne zbytočné riziká pre
ľudské zdravie, bezpečnosť a životné prostredie. Dohovor sa
zaoberá celkovo otázkami v súvislosti s demontážou lodí, ako aj obavami
vyvolanými v dôsledku pracovných a environmentálnych podmienok na mnohých
miestach demontáže lodí vo svete. (5) Environmentálne vhodné
riadenie demontáže lodí je prioritou pre Európsku úniu[11] a včasné vykonávanie
dohovoru je jedným z kľúčových opatrení navrhovaných v oznámení
Komisie „Stratégia EÚ pre lepšiu demontáž lodí“[12]. (6) Doteraz však žiadny
členský štát neratifikoval tento dohovor ani k nemu nepristúpil a
podpísali ho len tri členské štáty. Ratifikácia dohovoru členskými
štátmi alebo pristúpenie k nemu by malo veľkú váhu na medzinárodnej scéne
a urýchlilo by vstup dohovoru do platnosti. (7) Pokiaľ ide o recykláciu
lodí, niektoré ustanovenia dohovoru patria do výhradnej právomoci Únie. (8) Únia nemôže ratifikovať
dohovor, pretože iba štáty môžu byť jeho zmluvnými stranami. (9) Rada by preto mala
požiadať členské štáty, aby v záujme Únie ratifikovali dohovor alebo
aby k nemu pristúpili, PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Po nadobudnutí účinnosti nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XX (o recyklácii lodí) na
účely vykonávania Hongkonského medzinárodného dohovoru o bezpečnom a
environmentálne vhodnom recyklovaní lodí (ďalej len „dohovor“) prijatého
15. mája 2009 pod záštitou Medzinárodnej námornej organizácie členské
štáty v častiach patriacich do výlučnej právomoci Únie ratifikujú
tento dohovor alebo k nemu pristúpia. Článok 2 Členské štáty prijmú potrebné opatrenia
na bezodkladné uloženie svojich listín o ratifikácii dohovoru alebo o
pristúpení k nemu u generálneho tajomníka Medzinárodnej námornej organizácie,
v každom prípade najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto rozhodnutia. Pokrok v ratifikácii alebo pristúpení sa
preskúma najneskôr do piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto
rozhodnutia. Článok 3 Toto
rozhodnutie je určené členským štátom. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006
zo 14. júna 2006 o preprave odpadu na európskej úrovni a Bazilejský dohovor o
riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich
zneškodňovaní na medzinárodnej úrovni. [2] Rozhodnutie VII/26 o environmentálne vhodnom riadení
demontáže lodí prijaté počas 7. konferencie zmluvných strán bazilejského
dohovoru. [3] Príspevok Európskej únie a jej členských štátov je
k dispozícii na webovej adrese
http://archive.basel.int/ships/oewg-vii12-comments/comments/eu.doc [4] Rozhodnutie X/ AA o environmentálne vhodnej demontáži
lodí prijaté počas 10. konferencie zmluvných strán bazilejského dohovoru. [5] Oznámenie KOM(2008) 767 v konečnom znení z 19.
novembra 2008 predstavujúce stratégiu EÚ pre lepšiu demontáž lodí a posúdenie
jej vplyvu v pracovnom dokumente útvarov Komisie SEK(2008) 2846. [6] Hongkonský medzinárodný dohovor o bezpečnom a
environmentálne vhodnom recyklovaní lodí. [7] Závery prijaté Radou 21. októbra 2009 sú k dispozícii na
webovej stránke http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/envir/110626.pdf. [8] Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1. [9] Zmena a doplnenie Bazilejského dohovoru („zmena a
doplnenie o zákaze“) prijatá rozhodnutím III/1 zmluvných strán Bazilejského
dohovoru. [10] Záverečný akt konferencie (SR/CONF/45). [11] Závery Rady z 20. novembra 2006. [12] KOM(2008) 767 v konečnom
znení.