52012DC0648

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o fungovaní miestnej schengenskej spolupráce počas prvého roka vykonávania vízového kódexu

I.            Úvod

Komisia v oznámení o globálnom prístupe k migrácii a mobilite[1] z 18. novembra 2011 zdôraznila, že podpora a uľahčenie mobility je strategickým prvkom vonkajšej migračnej politiky EÚ. Vzťahuje sa na veľké množstvo osôb, ako napríklad krátkodobých návštevníkov, turistov, študentov, výskumníkov, obchodníkov a navštevujúcich členov rodiny. Mobilita je preto dôležitou dimenziou globálneho prístupu EÚ. Mobilita a vízová politika sú úzko prepojené. Členské štáty vydali v roku 2010 približne 11 miliónov krátkodobých schengenských víz. Vízová politika je kľúčovým prvkom každej pokrokovej politiky v oblasti mobility.

Európska komisia v oznámení z 24. mája 2011 ako súčasť reakcie na historické udalosti v južnom Stredozemí navrhla začať dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia. To by mohlo viesť k vytvoreniu partnerstiev v oblasti mobility s Egyptom, Marokom, Tuniskom a Lýbiou. Rada tento prístup podporila v rôznych zloženiach, vrátane zasadania Európskej rady z 24. júna 2011. Odporúčania v tejto správe by mali zohľadniť aj uvedený vývoj.

Táto správa sa v prvom rade zaoberá vykonávaním miestnej schengenskej spolupráce a stanovuje odporúčania pre rozšírenie a zlepšenie tejto spolupráce. Okrem toho obsahuje odporúčania zamerané na určité regionálne aspekty, ako napríklad dostupnosť konzulárnych služieb, ktorá súvisí s niektorými prioritami navrhnutými v oznámení o globálnom prístupe k migrácii a mobilite.

II.          Miestna schengenska spolupráca – všeobecné poznámky

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)[2] , nadobudlo účinnosť 5. októbra 2009 a uplatňuje sa od 5. apríla 2010. V rámci vízového kódexu je prepracovaná existujúca legislatíva o postupoch a podmienkach vydania krátkodobých víz (teda víz na krátkodobé pobyty, ktorých dĺžka počas ľubovoľného obdobia 180 dní nepresahuje 90 dní, a letiskových tranzitných víz). V rámci článku 51 vízového kódexu boli vypracované „pokyny na praktické uplatňovanie vízového kódexu“: Rozhodnutie Komisie (2010) 1620 v konečnom znení, ktorým sa ustanovuje príručka pre spracovanie žiadostí o víza a úpravu udelených víz, bolo prijaté 19. marca 2010[3] , a rozhodnutie Komisie (2010) 3667 v konečnom znení, ktorým sa ustanovuje príručka o organizácii vízových oddelení a miestnej schengenskej spolupráci, určené orgánom zodpovedným za organizáciu konzulárnych služieb ako aj orgánom zainteresovaným v miestnej spolupráci v rámci Schengenského priestoru, bolo prijaté v júni 2010[4].

Konzuláty členských štátov všeobecne uplatňujú ustanovenia vízového kódexu[5]. Vzhľadom na rozdiely miestnych podmienok však legislatívne orgány uznali potrebu zaistiť koherentnú spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou na miestnej úrovni, aby boli všeobecné právne ustanovenia uplatňované harmonizovaným spôsobom pri zohľadnení miestnych podmienok: „Miestna schengenská spolupráca je rozhodujúca pre harmonizované uplatňovanie spoločnej vízovej politiky a správne posúdenie migračného a/alebo bezpečnostného rizika. Vzhľadom na rozdiely miestnych podmienok by diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov v jednotlivých lokalitách mali vyhodnotiť uplatňovanie konkrétnych ustanovení právnych predpisov v praxi s cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie ustanovení právnych predpisov a zabrániť tzv. visa shoppingu, ako aj nerovnakému zaobchádzaniu so žiadateľmi o víza“ (odôvodnenie č. 18 vízového kódexu).

„Miestne podmienky“ sa vzťahujú na aspekty ako napríklad potvrdenie o zamestnaní, v závislosti od administratívnych ustanovení a právnych predpisov hosťovskej krajiny, alebo osobitostí jednotlivých kategórií žiadateľov v danej tretej krajine, napríklad z hľadiska migračného tlaku.

Článok 48 vízového kódexu stanovuje právny rámec pre miestnu schengenskú spoluprácu, ako aj rozdelenie úloh. Tieto úlohy sa týkajú predovšetkým hodnotenia potreby harmonizácie zoznamov podporných dokumentov, ktoré musí žiadateľ o víza predložiť v danej krajine, spoločných kritérií pre vykonávanie nepovinných ustanovení o upustení od vízových poplatkov pre niektoré kategórie žiadateľov, konzistentnosti informácií poskytovaných žiadateľom o víza a výmeny príslušných informácií medzi konzulátmi členských štátov, ktoré sú zastúpené v danej lokalite.

Miestna schengenská spolupráca je kolektívnou úlohou, v rámci ktorej majú spolupracovať konzuláty členských štátov a Komisia predovšetkým prostredníctvom delegácií EÚ. Útvary Komisie v marci 2010 vyzvali všetkých vedúcich delegácií EÚ, aby z členov delegácie vybrali kontaktnú osobu, ktorá bude koordinovať miestnu schengenskú spoluprácu.

Úlohou Komisie je zvolávať zasadania zamerané na miestnu schengenskú spoluprácu a zaistiť, aby o nich boli predkladané konzistentné správy. Komisia je tiež zodpovedná za zostavenie výročných správ pre každý štát.

Koordinácia miestnej schengenskej spolupráce nie je rovnako náročná na všetkých miestach. Náročnosť okrem iného závisí od počtu zastúpených členských štátov, existencie konzulátov vydávajúcich víza v mestách mimo hlavného a potreby vydávať víza občanom hosťovskej krajiny.

Je potrebné si uvedomiť skutočnosť, že v 22 tretích krajinách[6] nemá konzulát žiadny z členských štátov, takže miestna schengenská spolupráca nie je relevantná.

Komisia na základe vízového kódexu (čl. 48 ods. 5 druhý pododsek) zostaví výročnú správu pre každý štát a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade. Vzhľadom na doterajšiu zásadnú úlohu miestnej schengenskej spolupráce pri harmonizovanom vykonávaní spoločnej vízovej politiky je cieľom tejto správy zhodnotiť fungovanie miestnej schengenskej spolupráce od začiatku uplatňovania vízového kódexu a poskytnúť usmernenia pre zlepšenie jej uplatňovania, bez ohľadu na hodnotenia, ktoré má Komisia podľa článku 57 kódexu predložiť v roku 2013 a 2014.

-           Metodika

V marci 2011 bol všetkým delegáciám EÚ zaslaný vzor výročnej správy pre každý štát, ktorý uvádzal najdôležitejšie oblasti, o ktorých má byť predložená správa. Správy sa mali vzťahovať na obdobie od apríla 2010 do marca 2011. Do októbra 2011 bolo predložených 70 správ. Z rôznych dôvodov nebolo predložených 52 správ. Kontaktná osoba pre miestnu schengenskú spoluprácu nebola menovaná v 13 delegáciách EÚ, prípadne sa kontaktná osoba aktívne nepodieľa na miestnej schengenskej spolupráci (približne 30 delegácií). Spolupráca podľa vízového kódexu sa neuskutočňuje, pretože je na mieste zastúpený len jeden alebo dva členské štáty na účely vydávania víz (27 miest), alebo občania hosťovského štátu nepodliehajú vízovej povinnosti, vydáva sa len málo víz a spolupráca medzi členskými štátmi sa neuskutočňuje. Niektoré správy boli predložené za dlhšie obdobie z dôvodu neskorého odovzdania.

III.         Hodnotenie fungovania miestnej schengenskej spolupráce

1.           Začatie uplatňovania nového právneho rámca miestnej schengenskej spolupráce

Komisia vykonáva koordinačnú úlohu v rámci miestnej schengenskej spolupráce prostredníctvom delegácií EÚ. Po určení kontaktných osôb pre miestnu schengenskú spoluprácu tieto dostali základný súbor otázok o vízovom kódexe a zoznam úloh, ktoré je potrebné vykonať. Kontaktné osoby pre miestnu schengenskú spoluprácu majú prístup k príručke k vízovému kódexu a ostatným kľúčovým informáciám o aplikácii CIRCA[7]. Oddelenie pre vízovú politiku GR pre vnútorné záležitosti poskytuje informácie o činnosti v rámci príslušných útvarov v Komisii, Európskom parlamente a Rade a poskytuje tiež priamu a operačnú podporu delegáciám EÚ.

Kontaktné osoby pre miestnu schengenskú spoluprácu vo všeobecnosti poukazujú na nedostatok štruktúrovaných školení o vízovom kódexe a všeobecne o spoločnej vízovej politike. To by samozrejme v budúcnosti malo byť riešené.

Počas referenčného obdobia zamestnanci GR pre vnútorné záležitosti poskytli všeobecné prezentácie pre zamestnancov určených na vyslanie do zahraničia v rámci seminárov organizovaných GR pre vonkajšie vzťahy a neskôr Európskou službou pre vonkajšiu činnosť.

Okrem toho bolo na základe hodnotenia jasné, že konzuláty členských štátov neboli dostatočne upovedomené o novom právnom rámci. Niektoré konzuláty tvrdili, že pred hodnotením potreby harmonizácie na miestnej úrovni alebo zostavením výročných správ sú potrebné inštrukcie z ich ústredí.

2.           Stretnutia zamerané na miestnu schengenskú spoluprácu

Vo všeobecnosti sa stretnutia konajú každé dva mesiace, v prípade potreby častejšie. Stretnutiam predsedá poverená osoba z delegácie EÚ, prípadne táto osoba spoločne so zástupcom členského štátu, ktorý práve predsedá Rade. Len v niektorých krajinách predsedá zástupca členského štátu, pokiaľ bola vymenovaná kontaktná osoba pre miestnu schengenskú spoluprácu. Takéto zdieľanie alebo delegovanie úloh sa ustanovuje vo vízovom kódexe (čl. 48 ods. 4).

Prítomnosť na stretnutiach je celkom dobrá a oceňovaná je aj kontinuita zaručená prostredníctvom zainteresovania delegácií EÚ. Napriek ustanoveniam vízového kódexu (teda článok 48 ods. 6 a usmerneniam stanoveným v druhej príručke, časť II, bod 4.2) sú pravidle pozývaní aj zástupcovia členských štátov, ktoré neuplatňujú spoločnú vízovú politiku. Na druhej strane nie je jasné, či je vo všetkých jurisdikciách plne dodržiavaná povinnosť pravidelne pozývať aj zástupcov asociovaných štátov a zástupcov troch členských štátov, ktoré ešte neuplatňujú spoločnú vízovú politiku.

Sú predkladané spoločné správy, ktoré však často postrádajú operačné závery, čo znamená, že v súvislosti s prejednávanými problémami nie sú prijaté žiadne súvisiace opatrenia. Väčšina kontaktných osôb pre miestnu schengenskú spoluprácu pravidelne zasiela správy Komisii, pričom vychádzajú zo záveru, že konzuláty členských štátov tieto správy rovnako zasielajú svojim ústredným orgánom, ako je stanovené vo vízovom kódexe (čl. 48 ods. 5). Nie sú vždy zaslané členským štátom, čo bohužiaľ znamená, že buď nedostanú k dispozícii informácie o prijatých záveroch alebo predstavených problémoch, alebo im je zaslaná verzia odlišná od tej, ktorá je zdieľaná na mieste a s Komisiou. Poznatky o skutočnom uplatňovaní vízového kódexu sú preto neúplné a sťažnosti tretích štátov nemôžu byť patrične posúdené.

3.           Konkrétne operačné úlohy, ktoré je potrebné vykonať v rámci miestnej schengenskej spolupráce

3.1.        Hodnotenie potreby harmonizácie zoznamov podporných dokumentov

V začiatočnom období vykonávania vízového kódexu je vytvorenie konzistentných zoznamov podporných dokumentov jednou z najdôležitejších úloh miestnej schengenskej spolupráce a má najviditeľnejší vplyv na žiadateľov o víza a miestne orgány. V polovici októbra 2011 (teda 18 mesiacov po začatí uplatňovania kódexu) však boli prijaté len dve rozhodnutia Komisie v súvislosti s miestnou spoluprácou v siedmich krajinách (Bosna a Hercegovina, Čína, Indonézia, Saudská Arábia, Srí Lanka, Turecko a Vietnam) a v ďalších pätnástich obvodoch bol dosiahnutý pokrok. Nedostatok pokroku má rôzne príčiny, ako napríklad neochota zo strany členských štátov na miestnej úrovni, pričom si zjavne nie sú vedomé právnej povinnosti vykonať toto hodnotenie; nedostatočné povedomie konzulátov niektorých členských štátov v súvislosti s uplatňovaním spoločnej vízovej politiky; prítomnosť len jedného alebo dvoch členských štátov, čo zjavne znižuje relevantnosť harmonizácie; občania hosťovského štátu nepodliehajú vízovej povinnosti, takže harmonizácia sa nepovažuje za potrebnú. Pre 22 konzulárnych obvodov, ktoré túto úlohu splnili, existuje jeden spoločný menovateľ. Delegácie EÚ na týchto miestach vložili značné prostriedky do úzkej koordinácie činnosti s konzulátmi členských štátov.

3.2.        Výmena informácií o nepovinných ustanoveniach o upustení od vízových poplatkov a hodnotenie potreby spoločných kritérií

Podľa článku 16 ods. 5 môžu členské štáty od vízového poplatku oslobodiť niektoré špecifické kategórie osôb[8]. Na zaistenie harmonizovaného uplatňovania nepovinných ustanovení o upustení od vízových poplatkov v rámci rovnakého konzulárneho obvodu s cieľom predísť nerovnakému zaobchádzaniu so žiadateľmi o víza a „visa shoppingu“ bolo doplnené nasledovné ustanovenie (článok 16 ods. 5 posledný odsek): „cieľom členských štátov je v rámci miestnej schengenskej spolupráce harmonizácia uplatňovania týchto výnimiek“. Podľa článku 48 ods. 1 „konzulárne úrady členských štátov a Komisia spolupracujú v rámci každého štátu, pričom posúdia najmä potrebu vypracovania:“ …. „b) spoločných kritérií pre posudzovanie žiadostí v súvislosti s výnimkami z vízového poplatku v súlade s článkom 16 ods. 5“.

Toto hodnotenie bolo uskutočnené vo väčšine miest a je príliš skoro hodnotiť, do akej miery rozdiely v uplatňovaní týchto ustanovení členskými štátmi môžu viesť k „visa shoppingu“. Ale aj keď sa v danom mieste konzuláty členských štátov dohodnú, že takáto harmonizácia by bola vhodná, nie je to možné zrealizovať, pretože o nepovinných ustanoveniach o upustení od vízových poplatkov sa rozhoduje na ústrednej úrovni. V budúcnosti bude potrebné túto otázku riešiť.

3.3.        Výmena informácií o poplatkoch za vydanie víz v miestnej mene a hodnotenie potreby harmonizácie

Podľa článku 16 ods. 7, druhý pododsek: „ak sa poplatok vyberá v inej mene ako v eurách, jeho výška v danej mene sa určuje a pravidelne reviduje na základe výmenného referenčného kurzu eura, ktorý stanovuje Európska centrálna banka. Vyberaná suma sa môže zaokrúhliť smerom nahor, pričom konzulárne úrady v rámci miestnej spolupráce na základe Schengenskej dohody zabezpečia, aby boli tieto poplatky podobné.“

Príslušné údaje boli zisťované v 25 konzulárnych obvodoch vo svete. Pri tom boli zistené rozdiely až do výšky 26 % v poplatkoch za vystavenie víz v miestnej mene. Na niektorých miestach boli získané dôkazy o tom, že rozdiely v poplatkoch za vystavenie víz viedli k „visa shoppingu“. Pravidelné preskúmanie je mimoriadne náročné, pretože konzuláty niektorých členských štátov nemajú povolené odchýliť sa od výmenných kurzov stanovených centrálne pre všetky konzulárne poplatky, ktoré majú uplatňovať ambasády v zahraničí.

3.4.        Spoločný informačný formulár

S cieľom komunikovať harmonizovaným, koherentným a transparentným spôsobom by v rámci miestnej schengenskej spolupráce mal byť vypracovaný spoločný informačný formulár poskytujúci informácie o rôznych typoch víz, postupoch a podmienkach uplatňovania týchto víz, a. i. (čl. 48 ods. 2).

Na niektorých miestach boli spoločné informačné formuláre vypracované, na iných práca na týchto formulároch stále prebieha. Na niektorých miestach prevláda názor, že je táto činnosť zbytočná, keďže členské štáty už patričné informácie poskytujú.

3.5.        Výmena informácií

Výmena informácií je vo všeobecnosti jadrom agendy stretnutí v rámci miestnej schengenskej spolupráce. Medzi prejednávané témy patria lokálne podmienky a jednotlivé prípady podvodov, otázky interpretácie vízového kódexu a výmena štatistík za jednotlivé mesiace. Je obzvlášť dôležité preskúmať akékoľvek výkyvy číselných údajov, vrátane počtu vydaných víz na viac vstupov a porovnať miery odmietnutia.

3.6.        Výzvy pre miestnu schengenskú spoluprácu na obdobie vykazované v budúcej správe

V tých niekoľkých správach, v ktorých boli zmienené nadchádzajúce výzvy, boli okrem iného uvedená harmonizácia postupov alebo zavedenie vízový informačný systém (VIS).

IV.         Závery a odporúčania

Nový právny rámec pre štruktúrovanú miestnu schengenskú spoluprácu, ktorý zahŕňa spoluprácu Komisie, ešte nepriniesol úplný potenciál. Výsledky dosiahnuté na niektorých kľúčových miestach preukázali pridanú hodnotu miestnej schengenskej spolupráce pri posilnení harmonizácie spôsobu uplatňovania spoločnej vízovej politiky. To prispieva k zviditeľneniu snahy o skutočnú politiku, ktorá zaistí rovnocenné a férové zaobchádzanie so žiadateľmi a miestnymi úradmi. Zlepšená miestna schengenská spolupráca prispieva k posilneniu dôveryhodnosti spoločnej vízovej politiky a zároveň sprístupňuje výhody občanom tretích krajín. Z dlhodobého hľadiska prispieva k zníženiu tlaku na dohody o zjednodušení vízového režimu. Na ďalšie zlepšenie tejto spolupráce, ako aj na zaistenie splnenia kľúčových úloh pri úplnom využití potenciálu tejto spolupráce sú navrhované nižšie uvedené činnosti a odporúčania. V tomto rámci by úplná pozornosť mala byť venované skutočnosti, že pripravenosť delegácií EÚ na implementáciu vízového kódexu závisí od ľudských zdrojov, ktoré dokáže Komisia mobilizovať.

a)           úloha delegácií EÚ

– ak sa tak ešte nestalo, musí byť v delegáciách určená kontaktná osoba pre miestnu schengenskú spoluprácu; na tento účel musia mať delegácia dostatok personálu.

– Priestory musia spĺňať funkčné požiadavky, byť adekvátne a umožňovať prijatie vhodných bezpečnostných opatrení,

– kontaktná osoba by mala aktívne plniť úlohu v rámci miestnej schengenskej spolupráce a podieľať sa na vedení stretnutí s cieľom zaistiť kontinuitu a súdržnosť spolupráce, pokiaľ to nie je možné, môže vo výnimočných prípadoch byť táto úloha zverená členskému štátu,

– prípadne by mala byť zlepšená koordinácia s konzulárnymi úradmi mimo hlavných miest, podľa možnosti s využitím konzulátu členského štátu ako miestneho koordinátora,

– delegácia EÚ by v prípade potreby v spolupráci s konzulátmi členských štátov mala zhodnotiť, či je potrebné zvýšiť pokrytie konzulárnymi službami v hosťovskom štáte a prípadne aj najvhodnejší spôsob ako to dosiahnuť (napr. prostredníctvom návrhu na vytvorenie spoločných centier pre podávanie žiadostí), to bude obzvlášť dôležité s ohľadom na postupné zavádzanie vízového informačného systému,

– delegácie EÚ by v spolupráci s diplomatickými misiami členských štátov mali organizovať informačné podujatia pre orgány hosťovského štátu s cieľom predstaviť spoločnú vízovú politiku, predovšetkým zavádzanie vízového informačného systému v regióne s cieľom predísť nedorozumeniam a prípadne ich objasniť. Delegácie EÚ by mali od občanov tretích štátov zbierať informácie o uplatňovaní vízového kódexu (napríklad prostredníctvom zriadenia schránky pre sťažnosti) a hlásiť problémy alebo nezrovnalosti pri uplatňovaní vízového kódexu a spoločnej vízovej politiky, najmä s ohľadom na uplatňovanie dohôd o zjednodušení vízového režimu s cieľom upozorniť na tieto problémy Komisiu,

– delegácie EÚ by na svojich webových stránka mali vyčleniť priestor pre všeobecné informácie o spoločnej vízovej politike.

(a) úloha ústredných orgánov členských štátov

– konzulárni úradníci členských štátov by mali byť lepšie upovedomení o právnych povinnostiach v súvislosti s úlohami v rámci miestnej schengenskej spolupráce, ktoré vyplývajú z vízového kódexu a o skutočnosti, že je v stávke povesť EÚ, keďže mnohí občania tretích štátov si utvoria názor o EÚ na základe postupov vydávania víz,

– na miestach, v ktorých EÚ nemá delegáciu, by jeden zo zastúpených členských štátov určiť svoj konzulát ako kontaktné miesto pre miestnu schengenskú spoluprácu, ktoré bude v otázkach súvisiacich s touto spoluprácou zodpovedať priamo Komisii,

b)           úloha konzulátov členských štátov:

– mali by sa konštruktívne a aktívne podieľať na miestnej schengenskej spolupráci a byť pripravené na plnenie úloh v rámci tejto spolupráce,

– mali by pravidelne posielať spoločné správy o miestnej schengenskej spolupráci ústredným orgánom,

– pre konzulárnych úradníkov členských štátov by mali byť organizované regionálne školenia o vízovom kódexe, najmä s ohľadom na spustenie vízového informačného systému v príslušnom regióne,

c)           Komisia v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť:

– by mala posilniť schopnosť delegácií a kontaktných osôb pre miestnu schengenskú spoluprácu vykonávať úlohy súvisiace s touto spoluprácou prostredníctvom:

a)       organizovania školení/informačných prezentácií zameraných na túto tému na ústrednej a regionálnej úrovni (v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť), o uplatňovaní vízového kódexu (a príručiek) a o zavádzaní vízového informačného systému,

b)      posilnenia networkingu medzi kontaktnými osobami pre schengenskú spoluprácu, okrem iného prostredníctvom organizovania výročného seminára, kde budú prejednané všeobecné otázky a aktuality o vnútorných záležitostiach EÚ a súvisiacich politikách,

c)       zlepšenia základného balíka informácií pre kontaktné osoby pre miestnu schengenskú spoluprácu vrátane vzoru spoločného informačného formulára na zaistenie jednotného informovania o spoločnej vízovej politike,

d)      revízie časti II príručky pre organizáciu vízových oddelení a miestnej schengenskej spolupráce, s cieľom objasniť vykonávanie vízového kódexu v súvislosti s úlohami miestnej schengenskej spolupráce.

V.           Záverečné poznámky

EÚ je často v tretích krajinách vnímaná negatívnej z dôvodu tajomných a netransparentných postupov vydávania víz. Pre mnohé osoby prvý kontakt s Európou znamená konzulát členského štátu pri podávaní žiadosti o víza. Preto je mimoriadne dôležité, aby bol vízový kódex uplatňovaný korektne s cieľom zlepšiť tento postup, pričom bude žiadateľom poskytnuté transparentné, férové a rovnocenné zaobchádzanie. Miestna schengenská spolupráca je hlavným nástrojom na zaistenie konzistentného uplatňovania vízového kódexu pri zohľadnení miestnych okolností.

Kľúčové úlohy, ktoré je v rámci vízového kódexu potrebné vykonať sú dosť špecifické a sú operatívneho charakteru. Z krátkodobého hľadiska je nevyhnutné ich splniť, najmä s ohľadom na harmonizáciu zoznamu podporných dokumentov. Lepšia spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou v rámci miestnej schengenskej spolupráce o týchto záležitostiach povedie k postupnému vybudovaniu vzájomnej dôvery.

Riadne vykonávanie ustanovení miestnej schengenskej spolupráce a využitie ustanovení o flexibilite vo vízovom kódexe zlepší povesť spoločnej vízovej politiky a pomôže tiež zlepšiť vzťahy s orgánmi hosťovských krajín.

[1]               KOM(2011) 743 v konečnom znení

[2]               Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1.

[3]               K(2010) 1620 v konečnom znení – zmenené a doplnené K(2011) 5501 v konečnom znení (4.8.2011).

[4]               K(2010) 3667 v konečnom znení.

[5]               Z dôvodu jednoduchosti je termín „konzuláty“ použitý v celom tomto dokumente na pomenovanie diplomatických misií a konzulárnych úradov členských štátov.

[6]               Občania 17 tretích krajín z tohto celkového počtu podliehajú vízovej povinnosti a občania 5 krajín vízovej povinnosti nepodliehajú.

[7]               CIRCA: Communication and Information Resource Centre Administrator , webová aplikácia slúžiaca na výmenu informácií.

[8]               Deti vo veku od šiestich do dvanástich rokov, držitelia diplomatických a služobných pasov, osoby do veku 25 rokov vrátane zúčastňujúce sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie.