52012DC0446

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Sociálna ochrana v rozvojovej spolupráci Európskej únie

1.           Prečo je sociálna ochrana dôležitá?

Pretrvávajúca chudoba a vzrastajúca zraniteľnosť

V Programe zmien[1] sa stanovuje politika EÚ v oblasti budúcej rozvojovej spolupráce. Vyzýva sa v ňom okrem iného ku komplexnejšiemu prístupu v ľudskom rozvoji, ktorý podporuje lepší prístup ku kvalitným zdravotníckym a vzdelávacím službám, a k zvýšenej sociálnej ochrane v záujme podpory inkluzívneho rastu, ktorý sa vyznačuje „schopnosťou občanov podieľať sa na využívaní bohatstva a tvorbe pracovných miest a mať z nich prospech“.

V posledných rokoch bola svetová ekonomika svedkom impozantného rastu v niektorých rozvojových krajinách, najmä v Ázii. Päť krajín s vysokým počtom obyvateľov dosiahlo postavenie krajiny so strednými príjmami. Napriek tomu dve tretiny z jeden a pol miliardy najchudobnejších ľudí na svete žije v krajinách so strednými príjmami. Globalizácia je navyše vo väčšom rozsahu spojená so zvýšenou zraniteľnosťou, narušením tradičných systémov solidarity a v niektorých prípadoch spojená so zvýšenou sociálnou polarizáciou. Veľký počet príležitostných, nelegálnych a migrujúcich pracovníkov nemá prístup k zamestnaneckému sociálnemu poisteniu alebo inej skutočnej forme sociálnej ochrany.

Aj keď sa pravdepodobne podarí splniť prvý miléniový rozvojový cieľ, ktorým je znížiť na polovicu podiel osôb žijúcich v extrémnej chudobe, mnoho domácností zostane zraniteľných, len tesne nad hranicou extrémnej chudoby.[2] V prípadoch, keď chudoba pretrváva, je v narastajúcej miere spojená s vylúčením a marginalizáciou, čo je dôsledkom špecifických faktorov, ako sú napríklad geografická izolácia, zdravotné postihnutie, pohlavie alebo etnická príslušnosť. Miliónom chudobných ľudí v krajinách s nižšími príjmami bráni predovšetkým zlý zdravotný stav a choroby, nedostatočná výživa (najmä detí), nedostatok primeraných zručností najmä mladých ľudí, nedostatok zdrojov a opakovaná expozícia ťažkým životným otrasom v tom, aby sa mohli aktívnejšie zúčastňovať na trhu práce alebo podnikať, a dostať sa tak z chudoby. Vplyv týchto faktorov na kvalitu a zabezpečenie životných podmienok a zamestnania chudobných osôb zvýšila globálna potravinová, ropná a finančná kríza.

Sociálna ochrana na podporu inkluzívneho rozvoja

Sociálna ochrana môže hrať kľúčovú úlohu pri znižovaní chudoby a zraniteľnosti. Sociálna ochrana môže podporovať znižovanie chudoby a inkluzívny rast a tým aj sociálnu súdržnosť a stabilitu, a to zvýšením spravodlivosti (napríklad pomocou sociálnych transferov a zvýšením prístupu k základných sociálnym službám) a poskytnutím ochrany proti riziku. Veľmi rozdielne profily rozvíjajúcich sa ekonomík a vysoký stupeň neformálnosti na ich trhoch práce však predstavujú veľmi odlišné východiskové podmienky v porovnaní s podmienkami, za ktorých vznikli systémy sociálnej ochrany existujúce v rozvinutom svete, čo si vyžaduje inovatívne a prispôsobené riešenia, ktoré budú vychádzať z konkrétnych potrieb a priorít jednotlivých krajín.

Sociálna ochrana v budúcej rozvojovej spolupráci Európskej únie

Rada Európskej únie, Európsky parlament, medzinárodné organizácie a občianska spoločnosť vyzvali Komisiu, aby pripravila návrh o sociálnej ochrane v rámci rozvojovej spolupráce EÚ[3]. Európska správa o rozvoji za rok 2010 obsahuje výzvu, aby sa sociálna ochrana stala neoddeliteľnou súčasťou rozvojovej politiky EÚ[4]. Komisia v roku 2011 začala konzultačný proces, ktorým sa potvrdila dôležitosť a včasnosť vytvorenia rámca politiky pre budúcu podporu EÚ v prospech sociálnej ochrany.

Cieľom tohto oznámenia je vysvetliť úlohu sociálnej ochrany pri podpore inkluzívneho a udržateľného rastu a úlohu rozvojovej spolupráce EÚ pri podpore posilňovania politík a systémov sociálnej ochrany.

2.           Čo je to sociálna ochrana a na čo slúži?

Vymedzenie sociálnej ochrany

Medzinárodne používané definície sociálnej ochrany sa veľmi odlišujú. Niektoré prístupy sú prísne normatívne, založené na koncepte sociálnej ochrany ako práva zakotveného v nástrojoch OSN, napr. dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce, zatiaľ čo iné sú viac zamerané na funkcie sociálnej ochrany pri znižovaní chudoby a hospodárskom raste. Niektoré prístupy k sociálnej ochrane zdôrazňujú jej funkcie pri pomoci chudobným ľuďom vymaniť sa z chudoby, zatiaľ čo iné zdôrazňujú jej úlohu pri podpore sociálneho začlenenia, sociálnej spravodlivosti a zabezpečovaní istoty príjmu, kvality vzdelania a zdravotnej starostlivosti pre každého. Sociálnu ochranu teda možno všeobecne vymedziť ako politiky a opatrenia, ktoré:

· posilňujú schopnosť všetkých osôb, najmä však chudobných a zraniteľných skupín, vymaniť sa z chudoby alebo zabrániť upadnutiu do chudoby a lepšie zvládať riziká a sociálne otrasy

a tiež

· sa zameriavajú na poskytovanie vyššieho stupňa sociálneho zabezpečenia prostredníctvom príjmovej istoty a prístupu k základným službám (najmä zdravotníctvu a vzdelávaniu) počas období aktivity a neaktivity a období potreby počas životného cyklu.

Povinnosť vlády poskytovať sociálnu ochranu vyplýva z práva na sociálne zabezpečenie zakotveného vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948. Normy sociálnej ochrany sú stanovené Medzinárodnou organizáciou práce, najmä v Dohovore MOP č. 102 o minimálnych normách sociálneho zabezpečenia z roku 1952, ktorú úplne alebo čiastočne ratifikovalo 47 krajín, a to prevažne krajiny s vysokými príjmami.

Ako sociálna ochrana podporuje inkluzívny rozvoj

Sociálna ochrana má potenciál podporovať inkluzívny rozvoj mnohými spôsobmi:

· sociálna ochrana zvyšuje prístup k verejným službám, čím sa zlepšuje zdravie, vzdelávanie a výživa pracujúcich ľudí a ich detí, podporuje účasť chudobných v hospodárstve a zvyšuje produktivita práce,

· sociálna ochrana môže poskytovať nástroje na riadenie rizík pre jednotlivcov a ich majetok, čo im umožní ochrániť ich dlhodobý potenciál na generovanie príjmu a investovanie,

· Sociálna ochrana podporuje príjmovú stabilitu a môže stimulovať dopyt po miestnom tovare a službách, a to najmä plnením úlohy makroekonomického stabilizátora v čase hospodárskych turbulencií.

· sociálna ochrana znižuje nerovnosť, čo prispieva k inkluzívnemu a udržateľnému rastu a môže pomáhať pri posilňovaní vzťahu medzi občanmi a štátom a podporuje sociálne začlenenie, súdržnosť a väčšiu zodpovednosť,

· sociálna ochrana môže poskytovať rovnosť medzi generáciami tým, že rozdeľuje sociálne výhody počas životného cyklu od v súčasnosti produktívnej generácie na deti a starých ľudí. Prispieva tým k bezpečnosti, stabilite v spoločnosti a predvídateľnosti pre jednotlivca.

Úloha politiky sociálnej ochrany a opatrenia na podporu inkluzívneho rastu a znižovanie chudoby na vnútroštátnej úrovni sa odráža v jej príspevku na dosiahnutí miléniových rozvojových cieľov.

Sociálna ochrana na podporu miléniových rozvojových cieľov Miléniový rozvojový cieľ č. 1: extrémna chudoba a hlad              Príspevok pre deti v Južnej Afrike prispel k zníženiu rozdielov medzi bohatými a chudobnými o 47 %[5].              Miléniové rozvojové ciele č. 2 a 3: lepšie vzdelanie a výsledky v oblasti politiky rodovej rovnosti       V období medzi rokmi 1996 a 2002/2003 sa v Bangladéši zvýšil počet dievčat zapísaných do základných škôl zo 48 % na 86 %. Mnohí výskumníci to pripisujú čiastočne programu štipendií na vzdelávanie dievčat, ktorý je podporovaný z finančných zdrojov EÚ[6].         Miléniové rozvojové ciele č. 4, 5 a 6: zlepšenie zdravotnej starostlivosti a znižovanie chorobnosti    Programom Oportunidades v Mexiku boli spojené prevody peňazí a bezplatná zdravotná starostlivosť so zlepšeniami v dostupnosti služieb, čo v Mexiku viedlo k 17 % poklesu detskej úmrtnosti vo vidieckych oblastiach počas obdobia troch rokov[7].

3.           Sociálna ochrana v Európskej únii

Spoločný záväzok, rozdielne prístupy

Sociálna ochrana je základným prvkom európskeho sociálneho modelu. Za politiku sociálnej ochrany z väčšej časti zodpovedajú jednotlivé členské štáty v súlade so zásadou subsidiarity. Avšak na úrovni EÚ sa zaviedla „otvorená metóda koordinácie“, čo je dobrovoľný proces politickej spolupráce spočívajúci v stanovovaní spoločných cieľov a ukazovateľov. Systémy sociálnej ochrany sa v rámci Únie značne líšia, pričom neexistuje spoločne prijaté vymedzenie sociálnej ochrany. Členské štáty EÚ sú však v zásade zaviazané poskytovať všeobecný prístup k sociálnej ochrane v súvislosti s hlavnými rizikami životného cyklu, a to podľa záruky uvedenej v článku 34 Charty základných práv Európskej únie.

Európske systémy sociálnej ochrany vytvorili dôležité tlmiace prvky proti rizikám a príjmovej chudobe, ako aj obmedzenia nerovnosti v Európe, ale pretrvávajúce hospodárske ťažkosti vyplývajúce z finančnej krízy vyvolali závažné otázky, či je možné si túto ochranu dovoliť a nakoľko je efektívna. V nadväznosti na to EÚ usiluje o vyvinutie nových spôsobov, ako vytvárať sociálnu ochranu na vysokej úrovni za nižšie náklady vrátane väčšieho dôrazu na aktivačnú úlohu sociálneho štátu. V roku 2010 sa začala uskutočňovať stratégia EÚ „Európa 2020“ pre inteligentnejší, inkluzívnejší a udržateľnejší rast, ktorej cieľom je zvýšiť zamestnanosť a znížiť chudobu a sociálne vylúčenie. Na prehĺbenie koordinácie politík týkajúcich sa obnovy a rastu sú tieto ciele podrobne monitorované a analyzované prostredníctvom európskeho semestra, ktorý sa začal v roku 2011.

4.           Sociálna ochrana v rozvojových ekonomikách

Ekonomiky rozvojových krajín sú často charakteristické tým, že majú vysoký stupeň neformálnosti, nízku daňovú základňu, relatívne nízke rozpočtové prostriedky na sociálnu ochranu a vysoko segmentované systémy sociálneho poistenia, z ktorých má zvyčajne prospech len malá menšina vo formálnom sektore. Rozvojové krajiny v priemere vynakladajú na sociálnu ochranu približne štvrtinu toho, čo rozvinuté ekonomiky. Z toho vyplýva, že len asi 20 % svetovej populácie v produktívnom veku má prístup ku komplexnej sociálnej ochrane.

V krajinách so strednými príjmami je úlohou rozšíriť pokrytie a zlepšiť efektívnosť

V mnohých krajinách so strednými príjmami už boli zavedené prvky moderných systémov sociálnej ochrany s niektorými zložkami sociálneho poistenia. Pokrytie je však (najmä príspevkových systémov) všeobecne nízke, takže relatívne malá časť populácie má z nich výhody, pričom ide prevažne o osoby pracujúce vo formálnej ekonomike. V týchto súvislostiach je hlavnou výzvou rozšíriť pokrytie, a to najmä na osoby pracujúce v neformálnej ekonomike.

Krajiny so strednými príjmami tiež často poskytujú rad oddelených programov sociálnej pomoci, ktoré sú zamerané na špecifické skupiny, napríklad na chudobných, a ktoré zvyšujú ich prístup k základným službám. Účinnosť týchto programov sa veľmi líši, aj keď dôkazy z Ázie a Latinskej Ameriky naznačujú, že dobre nastavené programy môžu byť veľmi účinné, pokiaľ ide o ich dosah na chudobných a iné zraniteľné skupiny.

Okrem toho vlády používali energetické dotácie a/alebo reguláciu cien ako spôsob, akým poskytovať pomyselnú ochranu príjmov pre časť obyvateľstva. Tieto politiky sa však ukázali ako nákladné, regresívne a neefektívne.

V krajinách s nízkymi príjmami sú hlavnými obmedzeniami financovanie a inštitucionálna kapacita

V krajinách s nízkymi príjmami je poskytovanie sociálnej ochrany často ešte viac obmedzené relatívnym nedostatkom zdrojov a v rozhodujúcej miere slabosťou verejných inštitúcií. V kontexte obmedzenej industrializácie a rozsiahlych vidieckych populácií väčšina občanov aj naďalej nie je pokrytá organizovanými metódami sociálnej ochrany a sú zraniteľní pri sociálnych otrasoch, hoci rodinné a iné neformálne siete môžu poskytovať čiastočnú náhradu. Programy sociálnych transferov – či už cielené alebo necielené, podmienené alebo nepodmienené – zostávajú dominantnou formou sociálnej ochrany s tým, že darcovia často zohrávajú dôležitú úlohu pri ich navrhovaní a financovaní. Takéto programy sú často roztrieštené a mnohé z nich neboli schopné sa rozvinúť do udržateľných systémov vo vlastníctve štátu. Z toho vyplýva, že hlavnými charakteristikami prístupu k sociálnej ochrane zostávajú priame vylúčenie a veľká nerovnosť.

Spoločné úlohy: udržateľné financovanie, rozšírené pokrytie, budovanie kapacít

Napriek týmto obmedzeniam dochádza k dôležitej zmene v prístupoch. V krajinách, kde rástla ekonomika, rástol aj dopyt po sociálnej ochrane občanov a vlády musia pod tlakom reagovať. Ich úlohou však stále zostáva navrhovať programy sociálnej ochrany s lepším krytím – teda riešiť otázku spravodlivosti, ale zároveň ich poskytovať s vyššou efektívnosťou a tak, aby boli fiškálne vykonateľné a udržateľné. Ako vlády môžu reagovať okrem toho nezávisí len od finančných prostriedkov a schopnosti skôr zvýšiť daňové príjmy alebo mobilizovať príspevky, ako sa spoliehať na úvery alebo dary, ale aj od inštitucionálnej kapacity jednotlivých krajín a ľahkosti, s akou je možné túto kapacitu využiť na sociálnu ochranu.

Obnovený záväzok medzinárodného spoločenstva

V reakcii na tieto úlohy sa obnovil impulz na posilnenie záväzku medzinárodného spoločenstva podporovať sociálnu ochranu. Odrazilo sa to v iniciatíve Minimá sociálnej ochrany vytvorenej pod vedením Medzinárodnej organizácie práce, ktorá získala silnú podporu na Medzinárodnej konferencii práce (MKP) v roku 2011 a na samitoch G20 v rokoch 2011 a 2012. V roku 2012 sa vedúci predstavitelia G20 dohodli na pomoci krajinám s nízkymi príjmami pri budovaní kapacít na zavádzanie vnútroštátnych miním sociálnej ochrany prostredníctvom politickej súdržnosti, koordinácie a výmeny poznatkov. Na MKP v roku 2012 bolo prijaté „Odporúčanie o vnútroštátnych minimách sociálnej ochrany“, ktoré poskytuje usmernenia na progresívne zavádzanie miním sociálnej ochrany ako základného prvku inkluzívnych systémov vnútroštátneho sociálneho zabezpečenia.

Aj keď v prípade miním sociálnej ochrany ide o celosvetovú iniciatívu založenú na súbore zásad, ktoré sú vyjadrené ako záruky, nie je to univerzálny prístup. Tvorba a zavádzanie miním sociálnej ochrany je záležitosťou každej krajiny v súlade s vnútroštátnymi inštitucionálnymi štruktúrami, hospodárskymi obmedzeniami, politickou dynamikou a sociálnymi ambíciami.

Minimá sociálnej ochrany Minimá sociálnej ochrany tvorí súbor sociálnych záruk pre všetkých (horizontálny rozmer) a postupné zavádzanie vyšších štandardov (vertikálny rozmer) ako integrovaný súbor sociálnych politík určený na zaručenie bezpečného príjmu a prístupu k základným sociálnym službám pre všetkých s osobitnou pozornosťou venovanou zraniteľným skupinám a ochrane a posilneniu ľudí počas celého životného cyklu[8]. V odporúčaní MKP o vnútroštátnych minimách sociálnej ochrany prijatom v roku 2012 sa uvádza, že minimá sociálnej ochrany by mali tvoriť prinajmenšom tieto základné záruky sociálneho zabezpečenia: (a) prístup k vnútroštátne vymedzenému súboru tovarov a služieb tvoriacich základnú zdravotnú starostlivosť vrátane starostlivosti o matku a dieťa, ktorá spĺňa kritériá dostupnosti, prijateľnosti a kvality; (b) základná príjmová istota pre deti, prinajmenšom vnútroštátne stanoveného minima, poskytujúceho prístup k výžive, vzdelaniu, starostlivosti a ostatným nevyhnutným tovarom a službám; (c) základná príjmová istota, prinajmenšom vnútroštátne stanoveného minima pre osoby v aktívnom veku, ktoré nie sú schopné zarobiť dostatočný príjem, a to najmä v prípadoch choroby, nezamestnanosti, materstva a invalidity, a tiež (d) základná príjmová istota, prinajmenšom vnútroštátne stanoveného minima pre staršie osoby[9].

5.           Budúci smer rozvojovej spolupráce EÚ na podporu sociálnej ochrany v partnerských krajinách

Spravodlivosť, sociálne začlenenie a sociálna súdržnosť

Cieľom rozvojovej spolupráce EÚ na podporu sociálnej ochrany je zlepšiť jej spravodlivé a efektívne poskytovanie pri súčasnom podporovaní sociálneho začlenenia a súdržnosti ako základných prvkov inkluzívneho, udržateľného rastu a znižovania chudoby. Tieto ciele prirodzene vyplývajú zo základných hodnôt Európskej únie.

Umiestnenie sociálnej ochrany do centra dialógu o vnútroštátnych rozvojových stratégiách

EÚ sa usiluje o zahrnutie sociálnej ochrany do svojich politických dialógov s partnerskými krajinami o ich vnútroštátnych rozvojových stratégiách a mala by naďalej podporovať okolnostiam zodpovedajúce systémy sociálnej ochrany, ktoré sú efektívne, spravodlivé a udržateľné, a pomáhať pri ich rozvoji.

Politické dialógy s vládami partnerských krajín by mali zabezpečiť, že systémy sociálnej ochrany sú podporované zásadami, ktoré sú zamerané na dosiahnutie rovnakého a všeobecného prístupu k sociálnej ochrane počas ľudského života, s osobitným zreteľom na najviac zraniteľné a znevýhodnené osoby, ako sú deti a osoby so zdravotným postihnutím.

Podpora vnútroštátnych politík a programov

EÚ by mala podporovať rozvoj politík a programov sociálnej ochrany, ktoré sú pod kontrolou štátu, a to vrátane miním sociálnej ochrany, a súčasne sa usilovať o propagáciu osvedčených postupov pri formulovaní politík a rozvíjaní systémov sociálnej ochrany.

Osvedčené postupy môžu typicky zahŕňať kroky k racionalizácii a zjednoteniu systémov na účely zvýšenia efektívnosti a vytvorenia lepšieho východiskového bodu na zavedenie širšieho a účinnejšieho pokrytia vrátane prechodu od selektívnych, krátkodobých záchranných sietí ku komplexným systémom. Politiky by mali odrážať osobitné potreby a priority jednotlivých partnerských krajín.

Reforma príjmov na získanie fiškálneho priestoru

Účinná a udržateľná sociálna ochrana by mala v konečnom dôsledku vychádzať z rozdeľovania skôr vnútorného ako medzinárodného bohatstva. Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu[10] vyzýva k tomu, aby vlastné príjmy vlád partnerských krajín zohrávali väčšiu úlohu pri financovaní rozvojových potrieb v záujme akcelerácie znižovania chudoby a pokroku pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov pri súčasnom posilnení udržateľnosti prostredníctvom znižovania závislosti na cudzej pomoci. V súlade s oznámením o daniach a rozvoji[11] z roku 2010 a zásadami dobrej správy v oblasti daní bude EÚ podporovať opatrenia rozvíjajúce účinné, efektívne, spravodlivé a udržateľné daňové systémy podľa kapacít jednotlivých partnerských krajín s cieľom zväčšiť fiškálny priestor na financovanie sociálnej ochrany. Môže to zahŕňať budovanie kapacít pre daňovú správu a reformu príjmov, aby sa zlepšila daňová základňa, ako aj nahradenie regresívnych dotácií účinnejšími opatreniami sociálnej ochrany.

Budovanie kapacít pre silné inštitúcie

Zavedenie zodpovedajúceho právneho a inštitucionálneho rámca je kľúčovou úlohou pre poskytovanie sociálnej ochrany s účinným a efektívnym pokrytím. EÚ by mala aj naďalej podporovať partnerské krajiny prostredníctvom technickej spolupráce, aby sa stanovil strategický, politický, právny a inštitucionálny rámec založený na ich vlastnej analýze lokálnych podmienok a ich prioritách. EÚ by mala tiež ďalej podporovať budovanie inštitucionálnej kapacity na všetkých úrovniach (celoštátnej, krajskej, miestnej, vládnej a mimovládnej), aby sa vyvinuli a posilnili správne a vykonávacie kapacity vlád, vykonávacích agentúr, sociálnych partnerov a ďalších neštátnych aktérov.

Systémy sociálnej ochrany môžu trpieť vysokými mierami úniku. Podpora bude teda musieť riešiť aj otázky dobrej správy a riadenia verejných financií, prinajmenšom znižovanie prípadov podvodov, nezákonných praktík a plytvania a propagovať zodpovednosť.

Pridaná hodnota EÚ v technickej spolupráci

EÚ naakumulovala množstvo skúseností a prístupov v oblasti sociálnej ochrany. Rozdiely medzi členskými štátmi EÚ vo financovaní sociálnej ochrany, miere pokrytia, správe a systémoch distribúcie ponúkajú širokú škálu skúseností a znalostí, ktoré môžu byť pevným základom pre budovanie kapacít, a politické poradenstvo na podporu partnerských krajín. V relevantných prípadoch by EÚ mala tiež uľahčovať spoluprácu medzi južnými krajinami, výmenu skúseností a výskum.

Komisia bude viac využívať existujúce nástroje, napr. TAIEX, a vyvinie nové nástroje, aby v závislosti od dopytu umožnila rýchle umiestňovanie odborníkov z Európy a príslušných tretích krajín v štruktúre spolupráce medzi južnými krajinami alebo trojstrannej spolupráce.

Podpora tvorby pracovných miest a zamestnanosti

Účinná sociálna ochrana by mala tiež zahŕňať alebo byť úzko spojená s opatreniami, ktoré príjemcom umožňujú zúčastniť sa na produktívnej ekonomickej činnosti a zamestnaní. Pri znižovaní chudoby hrá zásadnú úlohu produktívna zamestnanosť a dôstojná práca, čo jasne stanovuje prvý z miléniových rozvojových cieľov a aj pracovný dokument útvarov Komisie o podpore zamestnanosti prostredníctvom rozvojovej spolupráce EÚ[12].

EÚ by mala podporovať vlády jednotlivých krajín vo vývoji programov zamestnanosti, tvorby pracovných miest a v podpore podnikania. Mala by tiež podporovať sociálny dialóg a pracovné normy v súlade s programom dôstojnej práce[13] a poskytovanie sociálnej ochrany v kontexte vysoko neformálnych trhov práce vrátane inovatívnych prístupov, ako sú programy mikropoistenia. EÚ by mala podporovať aj vnútroštátne programy na zlepšenie pracovných príležitostí zraniteľných a marginalizovaných skupín, ako sú zdravotne postihnuté osoby.

Zapojenie občianskej spoločnosti a súkromného sektora

Zatiaľ čo hlavnú zodpovednosť za sociálnu ochranu a jej poskytovanie majú vlády, existujú situácie, v ktorých programy sociálnej ochrany môžu byť najlepšie realizované prostredníctvom partnerstiev medzi verejnoprávnymi a súkromnými subjektmi. EÚ by mala uznať, že pri podpore rozvoja systémov sociálnej ochrany zohráva súkromný sektor a mimovládni poskytovatelia služieb dôležitú úlohu. Iniciatíva EÚ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov môže podporiť súkromný sektor v rozvojových krajinách v tom, aby vykonával príslušné medzinárodné usmernenia, čo pomôže dosahovať inkluzívnejší a udržateľnejší rast a ďalší rozvoj.

Občianska spoločnosť a sociálni partneri by mali byť povzbudzovaní k partnerstvu so štátom pri vývoji a zavádzaní systémov sociálnej ochrany. Ich účasť môže pomôcť podporiť efektívnosť jej poskytovania a takisto širšiu konzultáciu a začlenenie. Tieto subjekty môžu hrať kľúčovú úlohu advokátov sociálnej ochrany a zvyšovaním povedomia a zlepšovaním informovanosti posilňovať postavenie spoločenstiev a jednotlivcov, a to najmä znevýhodnených a vylúčených. V niektorých prípadoch môžu tiež pomáhať monitorovať a hodnotiť programy sociálnej ochrany.

Podpora transformatívnej sociálnej ochrany

Transformatívne prístupy rozširujú koncepciu sociálnej ochrany tak, že jej súčasťou sú aj „oblasti ako spravodlivosť, posilnené postavenie, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, a neobmedzuje rozsah pôsobnosti sociálnej ochrany len na cielené transfery peňažných príjmov a spotrebných statkov“[14]. Je to v súlade s hodnotami, ktoré sú základom rozvoja sociálnej ochrany v rámci EÚ, a rozvojová spolupráca EÚ by preto mala takéto prístupy podporovať. Ich účinnosť však nebola veľmi skúmaná a EÚ by preto mala zvážiť podporu operačného výskumu, ktorý dokumentuje osvedčené postupy a poskytuje dôkazy o vplyve transformatívnej sociálnej ochrany, aby sa vytvoril pevný znalostný základ pre opatrenia.

Rovnosť žien a mužov v sociálnej ochrane

„Ženy a muži čelia rôznym rizikám a sú rôznym spôsobom zraniteľní, pričom niektoré súvisia s pohlavím a iné sú prehĺbené nerovnosťami medzi ženami a mužmi a diskrimináciou“.[15] Aby mohli ženy a muži rovnocenne čerpať výhody systémov sociálnej ochrany, musia tieto systémy riešiť riziká ženského životného cyklu a bremeno starostlivosti, ktoré nesú, a odstraňovať takisto prekážky, ktoré ženám bránia v prístupe na trh práce. EÚ by mala zabezpečiť, aby sa problémy súvisiace s rovnosťou žien a mužov riešili v rámci politiky sociálnej ochrany a jej programov.

6.           Programovanie a spôsoby rozvojovej spolupráce

V závislosti od kontextu a cieľa podpory sú všetky spôsoby pomoci relevantné pre rozvojovú pomoc na účely sociálnej ochrany. V súlade s Programom zmien je možné vybrať sociálnu ochranu ako jeden zo sektorov spolupráce v rámci určitej krajiny alebo regionálnych programov alebo môže predstavovať jednu z dimenzií v iných sektorových programoch (napr. zamestnanosť, zdravie, vzdelávanie, potravinová bezpečnosť, poľnohospodárstvo a rozvoj súkromného sektora atď.). Sociálna ochrana môže byť tiež podporovaná prostredníctvom tematických programov, ktoré by mali dopĺňať geograficky vymedzené programy.

Sektorové prístupy[16] môžu byť obzvlášť vhodným spôsobom pre podporu sociálnej ochrany, pretože využívajú systémy a procesy partnerských krajín a sú založené na politickom dialógu.

Rozpočtová podpora[17] doplnená politickým dialógom môže pomôcť motivovať rozvoj systémov sociálnej ochrany, ktoré sú plne integrované do vnútroštátnych rozpočtov a plánovacích procesov v rámci vládnej zodpovednosti voči parlamentu a občanom.

7.           Diferencované rozvojové partnerstvá

V Programe zmien sa navrhuje diferencovaný prístup EÚ k prideľovaniu pomoci a partnerstvu. Podpora rozvoja systémov sociálnej ochrany je relevantná tak pre krajiny s nízkymi príjmami, ako aj pre krajiny so strednými príjmami, ale krajiny so strednými príjmami budú mať viac fiškálnych a inštitucionálnych kapacít ako krajiny s nízkymi príjmami. Niektoré z týchto krajín postupne prestanú využívať veľkoplošné financovanie rozvojovej pomoci EÚ prostredníctvom bilaterálnych geograficky vymedzených programov. Podporu rozvoja systémov sociálnej ochrany v týchto krajinách, najmä technickej pomoci, výmen a kooperatívneho operačného výskumu však možno poskytovať prostredníctvom regionálnych a tematických programov.

Zásadná úloha, ktorú sociálna ochrana môže zohrávať pri riešení problému vysokej miery chudoby a zraniteľnosti, ktorá je aj naďalej prítomná v nedávno rozvinutých aj rozvíjajúcich sa krajinách, je takisto nevyhnutná na to, aby sociálna ochrana zostala kľúčovým prvkom politického dialógu EÚ s týmito partnermi.

Rozvojovú spoluprácu EÚ je možné použiť na financovanie tvorby a posilňovania systémov sociálnej ochrany, a to aj v situáciách, ktoré si vyžadujú rozvoj systémov, ktoré možno rýchlo rozšíriť na účely riešenia následkov opakujúcich sa prírodných katastrof. Financovanie dávok alebo transferov v rámci sociálnej ochrany môže byť opodstatnené v nestabilných štátoch a postkonfliktných situáciách, a to najmä v prípadoch, kde sociálna ochrana môže zásadným spôsobom prispieť k tomu, aby si postihnuté populácie obnovili svoju materiálnu základňu. EÚ by však mala pracovať na tom, aby sa rozvinuli systémy založené na vnútroštátnom financovaní.

8.           Koordinované opatrenia EÚ

Program zmien obsahuje výzvu na obnovenie úsilia o väčšiu účinnosť pomoci EÚ aj pomocou spoločného programovania a rozvoja rámca pre harmonizované výsledky. Z konzultácií s partnerskými krajinami, členskými štátmi EÚ, medzinárodnými organizáciami, sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou a širšou verejnosťou vyplynulo, že všetci podporujú, aby EÚ zohrávala väčšiu úlohu v oblasti koordinácie podpory sociálnej ochrany v rozvojovej politike. Ku koordinácii by malo dochádzať na miestnej úrovni v partnerských krajinách.

EÚ vyjadrila podporu koncepcii vnútroštátne vymedzených miním sociálnej ochrany, ktorá bola prijatá na 100. zasadnutí MKP v roku 2011, a prispela k jeho schváleniu skupinou G20. Prispela a podporila prijatie odporúčania o minimách sociálnej ochrany na MKP v roku 2012. Koncepcia miním sociálnej ochrany môže poskytnúť dobre vymedzený základ, na ktorom možno vybudovať koordinovanú a prípadne aj spoločnú podporu EÚ pre sociálnu ochranu s partnerskými krajinami, ktoré sa rozhodnú tieto minimá zaviesť.

EÚ sa môže tiež usilovať o účasť na globálnych iniciatívach, ako je Medziinštitucionálna rada pre sociálnu ochranu, ktorá bola navrhnutá pracovnou skupinou pre rozvojovú spoluprácu G20.

9.           Zvýšenie súdržnosti medzi politikami EÚ

V globalizovanej ekonomike je lepšia súdržnosť medzi politikami EÚ podstatná. Vonkajší rozmer politík EÚ môže ovplyvniť sociálnu ochranu v partnerských krajinách. EÚ by mala zabezpečiť súdržnosť medzi politikami na podporu sociálnej ochrany v rozvojovej spolupráci a vo všetkých ostatných relevantných politikách EÚ.

EÚ je odhodlaná propagovať otvorenosť v oblasti obchodu a integrácie so svetovými trhmi ako základu inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu a rozvoja.[18] Väčšia otvorenosť môže viesť k zvýšenej zraniteľnosti pre tých, ktorí pracujú v sektoroch, ktoré sa môžu stať neschopnými konkurencie, čo môže byť zmiernené, pokiaľ fungujú systémy sociálnej ochrany. EÚ je tiež odhodlaná posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi, aby bol vyvinutý súdržnejší prístup ku koordinácii sociálneho zabezpečenia s tretími krajinami[19].

Úspešnosť prechodu od humanitárnej pomoci k rozvojovej spolupráci bude tiež zásadne závisieť od vytvorenia účinných systémov sociálnej ochrany. Účinné začlenenie rozvojovej a humanitárnej pomoci by malo byť podporované v súlade s oznámením o „vzájomnom previazaní pomoci, obnovy a rozvoja“[20], aby sa zabezpečilo, že systém medzinárodnej pomoci funguje dôsledne, súdržne a transparentne pri odstraňovaní slabých miest. Účinný systém sociálnej pomoci by mal uľahčiť pracovnú mobilitu tým, že zabezpečí prenositeľnosť práv v oblasti sociálneho zabezpečenia pre migrujúcich pracovníkov. Opatrenia sociálnej ochrany a opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy by mali byť tiež úzko prepojené, aby sa znížila zraniteľnosť chudobných osôb voči dôsledkom zmeny klímy.

[1]               KOM(2011) 637, závery Rady 9316/12.

[2]               S. Chen a M. Ravallion, The developing world is poorer than we thought, but no less successful in the fight against poverty, WB, 2008.

[3]               Závery Rady 11068/07, uznesenie Európskeho parlamentu 2011/2047.

[4]               Európska správa o rozvoji za rok 2010, Sociálna ochrana pre inkluzívny rast, Nová perspektíva spolupráce EÚ s Afrikou.

[5]               DFID, Cash Transfers Evidence Paper, 2011.

[6]               Unicef, Accelerating the MDGs with Equity, 2010.

[7]               DFID, Cash Transfers Evidence Paper, 2011.

[8]               Medzinárodná organizácia práce, Social protection floor for a fair and inclusive globalization. Report of the Social Protection Floor Advisory Group, 2011.

[9]               Medzinárodná organizácia práce, Recommendation concerning National Floors of Social Protection (Article 5), 2012.

[10]             Štvrté fórum na vysokej úrovni o efektívnosti pomoci, Pusan, Kórea, november 2011.

[11]             KOM(2010) 163, závery Rady 10349/10.

[12]             SEK(2007) 495.

[13]             KOM(2006) 249, závery Rady 11068/07.

[14]             S. Devereux a R. Sabates-Wheeler, Transformative social protection, IDS, 2004.

[15]             Promoting pro-poor growth: social protection, OECD 2009.

[16]             Sektorový prístup spočíva v zapojení sa do rozvojovej spolupráce založenej na zásade koordinovanej podpory miestne kontrolovaného programu rozvoja, ako je napr. vnútroštátna stratégia znižovania chudoby alebo sektorový program.

[17]             KOM(2011) 638, závery Rady 9323/12.

[18]             COM(2012) 22, závery Rady 7412/12.

[19]             COM(2012) 153.

[20]             KOM(2001) 153.