52012DC0318

Odporúčanie

ODPORÚČANIE RADY

týkajúce sa národného programu reforiem Talianska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Talianska na roky 2012 – 2015

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh[2], a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie[3],

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu[4],

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1) Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Európskej komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2) Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov[5], ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3) Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie, ktoré sa týka národného programu reforiem Talianska na rok 2011, a vydala stanovisko k aktualizovanému programu stability Talianska na roky 2011 – 2014.

(4) Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého európskeho semestra ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[6], v ktorej určila Taliansko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5) Európska rada 2. marca 2012 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovy bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podpory rastu a konkurencieschopnosti, zníženia nezamestnanosti a vyriešenia sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(6) Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(7) Taliansko 30. apríla 2012 predložilo svoj program stability na roky 2012 – 2015 a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto posúdila, či je Taliansko postihnuté makroekonomickou nerovnováhou. Komisia dospela v hĺbkovom preskúmaní k záveru[7], že v Taliansku existuje určitá, aj keď nie nadmerná, nerovnováha. Zatiaľ čo verejný dlh je v rámci Paktu o stabilite a raste dôkladne kontrolovaný, makroekonomický vývoj v oblasti výkonnosti vývozu si zasluhuje pozornosť, aby sa znížilo riziko nepriaznivých účinkov na fungovanie hospodárstva.

(8) Na základe posúdenia aktualizovaného programu stability podľa článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, z ktorého vychádza program, je realistický za predpokladu, že nenastane ďalšie zhoršenie podmienok na finančnom trhu. V súlade s prognózou Komisie z jari 2012 sa očakáva, že reálny HDP sa v tomto roku prudko zníži a že sa postupne zlepší v roku 2013. V súlade s postupom pri nadmernom deficite je cieľom rozpočtovej stratégie stanovenej v programe znížiť do roku 2012 celkový deficit verejných financií pod úroveň referenčnej hodnoty 3 % HDP, a to ďalším obmedzovaním výdavkov a dodatočnými príjmami. Po korekcii nadmerného deficitu sa v programe potvrdzuje strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení a ktorý primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Tento cieľ sa má dosiahnuť v roku 2013, t. j. o rok skôr, než bolo stanovené v predchádzajúcom programe stability. Vychádzajúc z (prepočítaného) štrukturálneho deficitu[8] dosahuje plánované priemerné ročné fiškálne úsilie na roky 2010 – 2012 úroveň značne nad 0,5 % HDP odporúčanú Radou v rámci postupu pri nadmernom deficite. Tempo štrukturálnych úprav predpokladané v roku 2013 umožní v danom roku dosiahnuť strednodobý cieľ a plánovaná miera rastu výdavkov verejnej správy by s prihliadnutím na diskrečné opatrenia na strane príjmov bola v súlade s referenčnou hodnotou pre výdavky stanovenou v Pakte o stabilite a raste. V programe sa predpokladá, že v roku 2012 miera zadlženia verejných financií dosiahne vrchol a potom, ako sa zvýši primárny prebytok, začne klesať zrýchľujúcim sa tempom. V rokoch 2013 – 2014 sa Taliansko bude nachádzať v prechodnom období a jeho rozpočtové plány by mali zaistiť dostatočný pokrok pri dodržiavaní referenčnej hodnoty pre zníženie dlhu, ako bolo potvrdené v prognóze Komisie z jari 2012. Podľa plánov bude referenčná hodnota pre zníženie dlhu splnená na konci prechodného obdobia (2015). Dosiahnutie uvedených výsledkov v oblasti deficitu a dlhu si bude vyžadovať prísne a dôkladné plnenie rozpočtu v rámci opravných opatrení prijatých v rokoch 2010 – 2011. Napokon sa zdá, že pre Taliansko platí v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií v dlhodobom horizonte stredné riziko.

(9) Pokiaľ ide o fiškálny rámec, taliansky parlament schválil zákon, ktorým sa do talianskej ústavy zavádza pravidlo vyrovnaného rozpočtu. Na konkretizovanie hlavných znakov tohto pravidla, t. j. modalít jeho použitia, primeraných opravných mechanizmov a únikových ustanovení, ako aj potrebnej spolupráce medzi rôznymi úrovňami verejnej správy, budú potrebné vykonávacie právne predpisy. Vláda sa zaviazala usilovať o trvalé zlepšenie efektívnosti a kvality výdavkov verejnej správy prostredníctvom hĺbkových prieskumov o výdavkoch na všetkých úrovniach verejnej správy. Tieto prieskumy by mali takisto viesť k tomu, že sa budú uprednostňovať výdavkové položky podporujúce rast. S rovnakým cieľom sa použitie štrukturálnych fondov nanovo upraví prostredníctvom opatrení prijatých v marci 2011 a v kohéznom akčnom pláne z novembra 2011, pričom pôjde aj o zrýchlenie využívania štrukturálnych fondov. Významné nedostatky, pokiaľ ide o kapacity verejnej správy, však naďalej bránia využívaniu, a teda vykonávaniu plánu, najmä v konvergenčných regiónoch.

(10) Hospodársku výkonnosť krajiny nepriaznivo ovplyvnila štruktúra daňového systému a vysoká úroveň daňových únikov a práce na čierno. Daňová disciplína a riadenie sú takisto ovplyvnené rozsiahlymi daňovými výdavkami a zložitými a zaťažujúcimi administratívnymi postupmi. Presun daňového zaťaženia z výrobných faktorov na spotrebu a majetok, ktorý už bol schválený, je dôležitým prvým krokom smerom k tomu, aby bola daňová štruktúra viac zameraná na rast. Potrebné je však pokračovať v tomto presune a zároveň zohľadňovať prerozdeľovacie účinky.

(11) Dohoda sociálnych partnerov z júna 2011 s cieľom reformovať rámec kolektívneho vyjednávania o mzdách bola formalizovaná v právnych predpisoch. Mala by umožňovať rozsiahlejšie používanie zmlúv na úrovni podnikov, čím sa lepšie zohľadnia potreby jednotlivých výrobných činností. Aby sa však plne riešila otázka dynamickejších nominálnych jednotkových nákladov práce než u obchodných partnerov Talianska, ktorá je kľúčovým faktorom straty konkurencieschopnosti Talianska, mal by sa ďalej reformovať systém vyjednávania o mzdách, ktorý by umožňoval pružnejšie dohody na úrovni sektorov v rámci krajiny. V apríli 2012 vláda navrhla ambicióznu reformu trhu práce na riešenie dlhodobých problémov talianskeho trhu práce vrátane jeho segmentácie. Túto reformu treba urýchlene prijať a zabezpečiť, aby jej cieľ a úroveň ambícií ostali úmerné výzvam talianskeho trhu práce. Rozsah a účinnosť liberalizácie služieb zamestnanosti by sa mali dôkladne sledovať.

(12) Napriek snahám zvýšiť zamestnateľnosť žien, najmä prostredníctvom cielených fiškálnych stimulov, je miera zamestnanosti talianskych žien výrazne nižšia (46,5 % v roku 2011), než je priemer EÚ-27 (58,5 % v roku 2011). Potrebné sú ďalšie opatrenia v oblasti zariadení starostlivosti o deti a starších občanov. Najmä pre staršie ženy v súkromnom sektore je situácia ťažká, keďže vek odchodu do dôchodku sa pre ženy zvýši o päť rokov medzi 2012 a 2018.

(13) Zamestnanosť mladých ľudí v Taliansku dosiahla v roku 2011 v priemere 29,1 % a v prvých mesiacoch roku 2012 ďalej rástla. Najmä zamestnanosť absolventov inštitúcií terciárneho vzdelávania je vysoká, pričom existuje jasný nesúlad medzi nadobudnutými zručnosťami a tými, ktoré sú potrebné na trhu práce. To, že sa podporuje učňovské vzdelávanie ako dôležitá vstupná brána na trh práce, je potešiteľné, avšak vyžaduje si to presadenie primeraných nástrojov, ako je nový systém noriem zamestnávania a odbornej prípravy a schém pre osvedčenia o zručnostiach. Komisia zriadila akčný tím na presmerovanie kohéznych fondov smerom k opatreniam na podporu zamestnávania mladých ľudí a rozvoj MSP.

(14) Miera predčasného ukončovania školskej dochádzky vo výške 18,8 % na celoštátnej úrovni so silnými regionálnymi rozdielmi nepriaznivo vplýva na nezamestnanosť mladých ľudí. Kombináciou preventívnych, intervenčných a kompenzačných opatrení by sa malo cielenejšie a koordinovanejšie postupovať pri riešení problematiky predčasného ukončenia školskej dochádzky. Nedostatočné výsledky systému terciárneho vzdelávania by sa mali takisto riešiť, okrem iného plným uskutočňovaním reformy univerzít z roku 2010 a silnejším prepojením medzi výkonnosťou univerzít a prideľovaním verejných financií.

(15) Taliansko prijalo dôležité opatrenia na liberalizáciu služieb, najmä profesionálnych služieb, a na zlepšenie hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach. Existujú však mnohoraké problémy v odvetviach energetiky a dopravy, najmä v sektore železníc a prístavov, v ktorých pretrvávajú významné problémy v oblasti infraštruktúry a trhu.

(16) Aj keď boli niektoré opatrenia na podporenie zjednodušenia verejnej správy už prijaté, podnikateľské prostredie v Taliansku ostáva zložité. Najmä justičný systém trpí viacerými nedostatkami pri využívaní zdrojov, v procedurálnej oblasti a inštitucionálnej organizácii, ktoré sa odrážajú v nízkej výkonnosti talianskej občianskej spravodlivosti, predovšetkým v príliš dlhom trvaní riešenia prípadov a v počte nevyriešených prípadov.

(17) Prístup k financovaniu je pre malé a stredné podniky náročný a intenzita rizikového kapitálu je nízka. V decembri 2011 bola zavedená odpočítateľná položka na nové korporatívne vlastné imanie (Allowance for new Corporate Equity), ktorá umožňuje podnikom odrátať od zdaniteľného príjmu fiktívnu návratnosť z nových injekcií do vlastného imania. Tým by sa mala uľahčiť expanzia malých a stredných podnikov a investovanie do inovácií. Aj keď boli prijaté určité opatrenia na podporu výskumu a vývoja v súkromnom sektore, najmä refinancovanie daňových bonusov pre investície podnikov do výskumu, intenzita zostáva nízka a implementácia projektov inovatívneho charakteru je slabá.

(18) Taliansko prijalo v rámci Paktu Euro Plus niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a vykonávanie záväzkov predložených v minulom roku sa týkajú zvyšovania zamestnanosti, zlepšovania konkurencieschopnosti, udržateľnosti verejných financií a zároveň posilňovania finančnej stability. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia boli zohľadnené v odporúčaniach.

(19) Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Talianska. Posúdila program stability a národný program reforiem a predložila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam, čo sa týka udržateľnej fiškálnej a sociálno-ekonomickej politiky Talianska, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie a správu Európskej únie tým, že poskytne vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 7.

(20) Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability Talianska a jej stanovisko[9] je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1.

(21) Rada na základe výsledkov hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem Talianska na rok 2012 a jeho program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 7,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Taliansko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s cieľom:

1. Vykonať rozpočtovú stratégiu v zmysle plánu a zaistiť, aby bol nadmerný deficit v roku 2012 odstránený. Zaručiť plánované štrukturálne primárne prebytky a postarať sa o to, aby pomer dlhu k HDP nabral do roku 2013 klesajúci kurz. Zabezpečiť primeraný pokrok pri plnení strednodobého cieľa, pri ktorom sa dodrží referenčná hodnota pre výdavky a dosiahne dostatočný pokrok na ceste k dodržaniu referenčnej hodnoty pre zníženie dlhu.

2. Zabezpečiť, aby konkretizovanie hlavných znakov ústavného pravidla o vyrovnanom rozpočte vrátane primeraných mechanizmov koordinácie medzi úrovňami verejnej správy bolo v súlade s rámcom EÚ. Sledovať trvalé zlepšenie efektívnosti a kvality verejných výdavkov prostredníctvom plánovaných prieskumov o výdavkoch a vykonávania kohézneho akčného plánu z roku 2011, ktorým sa má zlepšiť využívanie a riadenie finančných prostriedkov EÚ, najmä na juhu Talianska.

3. Prijať ďalšie opatrenia na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí vrátane zlepšenia významu vzdelávania pre trh práce a uľahčenia prechodu do pracovného pomeru, aj prostredníctvom stimulov pre mladých podnikateľov v zakladaní podnikov a prijímania zamestnancov. Posilniť uznávanie zručností a kvalifikácii v celej krajine s cieľom podporiť mobilitu pracovnej sily. Prijať opatrenia na zníženie miery predčasného opúšťania inštitúcií terciárneho vzdelávania a boj proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky.

4. Prijať reformu pracovného trhu, ktorá je prioritou pri riešení segmentácie trhu práce, a zriadiť integrovaný režim príspevkov v nezamestnanosti. Prijať ďalšie opatrenia na vytvorenie stimulov pre účasť žien na trhu práce, najmä prostredníctvom poskytovania starostlivosti o deti a starších občanov. Zvýšiť cenovú konkurencieschopnosť, a síce posilnením prepojenia medzi mzdami na sektorovej úrovni a produktivitou, ďalšími zlepšeniami pri stanovovaní miezd po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi praktikami.

5. Bojovať proti daňovými únikom. Postupovať proti tieňovej ekonomike a práce na čierno, napríklad zintenzívnením previerok a kontrol. Prijať opatrenia na zníženie rozsahu daňových výnimiek, úľav a znížených sadzieb DPH a zjednodušiť daňový zákonník. Prijať ďalšie opatrenia na presun daňového zaťaženia z oblasti kapitálu a práce na majetok a spotrebu, ako aj životné prostredie.

6. Vykonať prijaté liberalizačné a zjednodušujúce opatrenia v sektore služieb. Prijať ďalšie opatrenia na zlepšenie prístupu na trh v sieťových odvetviach, ako aj kapacity infraštruktúry a vzájomného prepojenia.

7. Ďalej zjednodušiť regulačný rámec pre podniky a zlepšiť administratívnu kapacitu. Zlepšiť prístup k finančným nástrojom (najmä k vlastnému imaniu) s cieľom financovať rastúce podniky a inovácie. Vykonať plánovanú reorganizáciu systému civilnej justície a podporovať použitie alternatívnych mechanizmov urovnávania sporov.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

[2]               Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

[3]               COM(2012) 318 final.

[4]               P7_TA(2012)0048 a P7_TA(2012)0047.

[5]               Rozhodnutie Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012.

[6]               COM(2012) 68 final.

[7]               SWD(2012) 156 final.

[8]               Cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v programe s použitím spoločne dohodnutej metodiky.

[9]               Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.