This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012DC0128
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS concerningthe European Union Strategy for the Baltic Sea Region
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV týkajúce sastratégie Európskej únie pre región Baltského mora
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV týkajúce sastratégie Európskej únie pre región Baltského mora
/* COM/2012/0128 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV týkajúce sastratégie Európskej únie pre región Baltského mora /* COM/2012/0128 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV týkajúce sa
stratégie Európskej únie pre región Baltského mora 1. Úvod Baltské more je naďalej jednou
z najzraniteľnejších oblastí Európy. Každé leto v ňom
kvitnú riasy a cez jeho najužšie a najplytšie prielivy pláva
čoraz viac stále väčších lodí. Rozdelenia, ktoré vznikli
v minulosti, nie sú ešte stále prekonané. Výskum, inovácie a obchodné
vzťahy je potrebné posilniť; dopravné a energetické prepojenia majú
veľké nedostatky – východné a severné časti tohto regiónu sú
ešte stále príliš často izolované od zvyšku EÚ. Z týchto dôvodov Európska komisia
v júni 2009 na žiadosť Európskej rady prijala stratégiu EÚ pre región
Baltského mora. Táto stratégia sa zaoberá hlavnými výzvami, ako je
udržateľný stav životného prostredia, prosperita, dostupnosť,
bezpečnosť a ochrana, ale aj príležitosťami na to, aby sa
z tejto oblasti stal integrovaný región otvorený svetu a zameraný na
budúcnosť, jeden z „najlepších regiónov Európy“. Jej cieľom je
koordinovať činnosť členských štátov, regiónov a obcí,
EÚ, celobaltských organizácií, finančných inštitúcií a mimovládnych
subjektov v záujme účinnejšieho rozvoja tohto regiónu. Uvedenou
stratégiou sa tiež zabezpečuje regionálne vykonávanie integrovanej
námornej politiky. Komisia v júni 2011 zverejnila správu
o pokroku.[1]
Rada pre všeobecné záležitosti následne 15. novembra 2011 prijala závery,
v ktorých vyzvala „Európsku komisiu, aby do začiatku roka 2012
preskúmala stratégiu Európskej únie pre región Baltského mora“. Toto
oznámenie je odpoveďou na túto požiadavku, pričom obsahuje návrhy
ako: ·
zlepšiť strategické zameranie, ·
zosúladiť politiky a financovanie, ·
objasniť zodpovednosť jednotlivých
aktérov, ·
zlepšiť komunikáciu. V stratégii sa musia odrážať ciele
inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu stanovené v
stratégii Európa 2020 a vývoj politík EÚ vrátane významu, ktorý sa v rámci
navrhovaného viacročného finančného rámca prikladá spolupráci,
navrhované reformy politiky súdržnosti (hlavne užšie tematické zameranie)
a postavenie makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské
oblasti v rámci spoločného strategického rámca, partnerských zmlúv
a operačných programov. Spolupráca v rámci regiónu Baltského mora
posilňuje a uľahčuje ďalšie politiky EÚ, ako napríklad
politiku v oblasti zmeny klímy, rámcový program pre výskum a inovácie
Horizont 2020 a program „Erasmus pre všetkých“ v oblasti vzdelávania,
a prispieva k uskutočňovaniu integrovanej námornej politiky
a politiky v oblasti transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Zo
súčasnej činnosti vyplýva, že tento makroregionálny prístup prináša
vo vzťahu k pokroku nový prvok spolupráce a praktickej
realizácie. 2. Smerom
k novému strategickému rámcu V dnešných časoch obmedzených verejných
rozpočtov majú zásadný význam inovatívne prístupy, ktoré umožňujú
čo najlepšie využitie politík a dostupných finančných
prostriedkov. Makroregionálny prístup poskytuje integrovaný rámec,
v ktorom je možné riešiť výzvy, ktoré presahujú úroveň
jednotlivých členských štátov, ale sú príliš konkrétne na to, aby sa
riešili na úrovni členských štátov EÚ-27. V záujme lepšieho zamerania a smerovania
stratégie je potrebné jasnejšie vymedziť kľúčové ciele
a stanoviť, ako sa majú dosiahnuť. Preto sa v tomto
oznámení vymedzujú pre stratégiu tri celkové ciele, z ktorých každý
dopĺňajú ukazovatele a ciele. Týmito kľúčovými
cieľmi sú: ·
záchrana mora ·
prepojenie regiónu a ·
zvyšovanie prosperity. Vzniká tak nový rámec, v rámci ktorého je
možné naplniť odporúčania Rady.
2.1. Politický záujem V záujme udržania politického záujmu na
vysokej úrovni je potrebné, aby boli výsledky stratégie jasnejšie, a to tak na
úrovni jednotlivých štátov, ako aj na úrovni EÚ. V súlade
s požiadavkou Rady by táto stratégia mala byť podľa potreby
zahrnutá do programu príslušných zoskupení Rady ministrov. Na stratégiu by sa
malo prihliadať aj v rámci diskusií o rozpočte
a ďalších diskusií. Je potrebné väčšmi zapojiť aktérov
na regionálnej a miestnej úrovni. Touto otázkou sa zaoberajú nové
nariadenia o politike súdržnosti, v ktorých sa navrhuje, že pri vypracovávaní
a uskutočňovaní nových programov by sa mali
zohľadňovať makroregionálne stratégie. Politický záujem sa musí pretaviť do
záväzkov v oblasti administratívneho zabezpečenia, teda do
dostatočného počtu pridelených zamestnancov a ich kontinuity.
2.2. Zosúladenie politiky Politické riešenia by mali odrážať územný
charakter výziev, ktorým tento región čelí, a príležitostí, ktoré
ponúka. Politické iniciatívy by mali byť koherentné a mali by
podporovať synergie. Dobrým príkladom je napríklad navrhované
začlenenie problematiky zmeny klímy do politiky súdržnosti. Komisia bude
pravidelne monitorovať vývoj jednotlivých politík, aby zabezpečila
ich súlad s cieľmi makroregiónu. Zohľadňovaním makroregionálneho
hľadiska môžu príslušné pracovné skupiny Rady a výbory Parlamentu
prispieť k tomu, aby politiky prinášali pozitívne výsledky
z hľadiska územného vplyvu a súdržnosti. Vzhľadom na
medziodvetvový charakter tejto stratégie sa odporúča, aby sa jej
vykonávanie pravidelne sledovalo v príslušných zoskupeniach Rady. Podobný prístup je
potrebné uplatňovať aj na regionálnej, subregionálnej a štátnej
úrovni, pričom činnosti v oblasti politík musí sprevádzať
vyhodnocovanie situácie na všetkých úrovniach. 2.3. Zosúladenie financovania Vzhľadom na
súčasnú hospodársku situáciu Komisia zdôrazňuje potrebu účinného
využívania existujúcich rozpočtových prostriedkov EÚ a jednotlivých
štátov. V záujme dosiahnutia čo najväčšieho dosahu makroregionálneho
financovania by členské štáty a ďalší poskytovatelia
finančných prostriedkov mali zabezpečiť, aby sa priority
stanovovali, resp. menili v súlade s cieľmi stratégie. Komisia vo svojej
správe o pokroku z júna 2011 konštatovala, že v tejto súvislosti
sa dosiahol významný pokrok, ale stále je potrebné vyvíjať ďalšie
úsilie. Stratégia prinesie očakávané výsledky, len ak bude plne prepojená
so všetkými dostupnými zdrojmi vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja,
Európskeho sociálneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre
rozvoj vidieka, Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo[2], nástroja na prepojenie Európy,
programu LIFE a s programami v oblasti výskumu a inovácií, vzdelávania, kultúry
a zdravia. Dôležité je
zamerať sa na finančné a štrukturálne zmeny spojené s týmto
zosúladením. Riadiace orgány operačných programov
uskutočňovaných v tomto regióne by mali uplatňovať
pružnejší prístup, napríklad by mali umožniť financovanie dlhodobých
projektov a poskytovať počiatočný kapitál. Vnútroštátne a
regionálne programy musia mať výraznejší nadnárodný rozmer, pretože
spoliehať sa na programy územnej spolupráce nebude samo osebe
stačiť. Musí pokračovať práca na rámci pre nástroj
realizácie, prostredníctvom ktorého by sa zapojili medzinárodné finančné
inštitúcie, ďalší poskytovatelia finančných prostriedkov
a súkromný sektor, čím by sa zvýšil pákový efekt dostupných
finančných prostriedkov. Vo finančnom
rámci na roky 2014 – 2020 boli prijaté významné opatrenia na zlepšenie podpory
makroregionálneho prístupu. Stratégia pre región Baltského mora sa začala
realizovať v roku 2009, teda v polovici programového obdobia, v
dôsledku čoho bolo len málo možností, ako ovplyvniť obsah
programov. V návrhoch politiky súdržnosti pre nasledujúce programové
obdobie sú však zahrnuté jasné strategické a praktické väzby. Pri
príprave partnerských zmlúv a operačných programov na regionálnej,
vnútroštátnej, cezhraničnej a nadnárodnej úrovni je potrebné
zohľadňovať makroregionálne ciele a priority.
K dosahovaniu hmatateľných výsledkov prispieva tiež požiadavka
zamerať financovanie na obmedzený počet tematických okruhov, ktoré sú
z hľadiska tejto stratégie relevantné. Je nevyhnutné, aby
aktéri na všetkých úrovniach začali čo najskôr uvažovať
o tom, akým spôsobom zosúladiť finančné prostriedky pre
nadchádzajúce finančné obdobie a na aké priority sa pritom
zamerať, pričom by mali vziať do úvahy akčný plán a ciele
stanovené na úrovni stratégie a jednotlivých prioritných oblastí. 2.4. Riadenie Vzhľadom na pilotný charakter stratégie
a skutočnosť, že sa do nej zapája veľmi rozsiahle
spoločenstvo zainteresovaných strán vrátane miestnych a regionálnych
orgánov, ministerstiev jednotlivých členských štátov, útvarov Komisie,
medzinárodných finančných inštitúcií, zástupcov súkromného sektora
a mimovládnych organizácií, je potrebná otvorená, ale účinná
štruktúra riadenia. Na základe doterajších skúseností Rada
požiadala Komisiu a dotknuté členské štáty o spoluprácu pri
„spresnení úloh a zodpovedností kľúčových zainteresovaných strán
vykonávajúcich stratégiu EÚ pre región Baltského mora[3] s cieľom poskytnúť
transparentné usmernenia, pokiaľ ide o ich funkcie, a
uľahčiť ich prácu v súvislosti s vykonávaním stratégie“. Komisia
v spolupráci s týmito zainteresovanými stranami vymedzila
kľúčové úlohy a povinnosti pre každú zo štyroch hlavných skupín.[4] Primeranú administratívnu
kapacitu je potrebné zabezpečiť nie ako prínos pre stratégiu na úkor
iných priorít, ale ako kapacitu, ktorá bude podporovať koherentnejšie
úsilie. –
Komisia zabezpečuje celkovú koordináciu stratégie.
Uľahčuje zapojenie príslušných zainteresovaných strán
a v spolupráci s členskými štátmi monitoruje pokrok, podáva
o ňom správy a hodnotí ho. –
Národné kontaktné miesta určené zapojenými
členskými štátmi zabezpečujú celkovú koordináciu a podporu vykonávania
stratégie vo svojom štáte, ale aj na celkovej úrovni. –
Akčný plán stratégie zahŕňa
prioritné oblasti a horizontálne opatrenia, ktoré sa dohodli na základe
rozsiahlych konzultácií. V záujme koordinácie týchto priorít
a zabezpečenia včasných výsledkov koordinátori prioritných
oblastí a vedúci horizontálnych opatrení dohliadajú nad vykonávaním projektov
v rámci svojej oblasti a zároveň podporujú makroregionálny vplyv
a zdieľajú výsledky. –
Vedúci hlavných projektov, teda projektov, ktoré
premieňajú celkové ciele prioritných oblastí do konkrétnych činností
s konkrétnym vedúcim a časovým harmonogramom, sú priamo
zodpovední za uľahčenie praktického vykonávania stratégie v praxi. Okrem toho sa na vysokej úrovni pravidelne
schádza skupina zástupcov všetkých členských štátov EÚ s cieľom
poskytovať Komisii poradenstvo v súvislosti s procesom
vykonávania, v rámci ktorej je
možné prediskutovať zásadné otázky o smerovaní stratégie
a zabezpečiť celoeurópske zakotvenie stratégie. V záujme
zabezpečenia výmeny osvedčených postupov bude Komisia podporovať
spoločné stretnutia so skupinou na vysokej úrovni, ktorá bola
zriadená pre stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť. Je totiž potrebné
posilniť väzby na podunajský región a ďalšie regionálne
iniciatívy, ktoré sa týkajú Atlantického oceánu, Arktídy a iných regiónov.
Je možné usporiadať aj ďalšie stretnutia, napríklad so skupinou na
vysokej úrovni Partnerstva severnej dimenzie pre dopravu a logistiku. S cieľom posilniť
administratívnu udržateľnosť by sa mal preskúmať aj potenciál
európskych zoskupení územnej spolupráce ako nástroja na úrovni stratégie alebo
na úrovni jednotlivých prioritných oblastí. 2.5. Zapojenie zainteresovaných strán
vrátane súkromného sektora Jednou z podmienok úspechu stratégie je
zapojenie všetkých relevantných zainteresovaných strán z verejného
aj súkromného sektora. Tieto subjekty by mali byť zapojené na
koncepčnej úrovni, to znamená, že by mali ovplyvňovať celkovú
tvorbu stratégie (napríklad zapájaním sa do príslušných diskusií o vnútornom
trhu), ale aj na praktickej úrovni, mali by teda prispievať
k uskutočňovaniu stratégie (napríklad prostredníctvom projektov
týkajúcich sa digitálneho trhu). Takéto zapojenie je potrebné rozvíjať. Do
hlbšieho dialógu medzi Komisiou, dotknutými členskými štátmi, združeniami
obchodných komôr, konfederáciami priemyslu, regionálnymi výskumnými
a inovačnými skupinami a mimovládnymi organizáciami (napr.
Baltské rozvojové fórum) by mala byť napríklad lepšie zapojená
podnikateľská obec. Je potrebné podporovať cielené podujatia,
hľadanie väzieb medzi záujmami stratégie a záujmami súkromného sektora a
tiež konzultácie zamerané na strategické témy. 2.6. Susedné krajiny, regionálne
a medzinárodné organizácie Napriek tomu, že táto stratégia sa zameriava
na EÚ, jej úspech závisí aj od úzkej a plodnej spolupráce so susednými
krajinami. Je potrebné zintenzívniť spoluprácu, najmä spoluprácu
s Ruskou federáciou, pričom by sa mali využiť už existujúce
platformy[5].
Prostredníctvom týchto platforiem a v záujme predchádzania duplicite by sa
spoločné priority mali rozpracovať do konkrétnych opatrení. Napríklad nepretržitým dialógom so Severnou
radou ministrov sa zabezpečí koordinovanejšie využívanie ľudských
a finančných zdrojov. Podobne ďalšia spolupráca
s Helsinskou komisiou (HELCOM) posilní uskutočňovanie
akčného plánu stratégie a akčného plánu Helsinskej komisie pre
Baltské more. 2.7. Zvyšovanie informovanosti Je potrebné zvýšiť informovanosť
o stratégii a výsledkoch, ktoré prináša. Túto potrebu zdôrazňujú
Komisia aj Rada, pričom sa domnievajú, že Komisia a dotknuté
členské štáty by ju mali naplniť prostredníctvom čo najširšieho
okruhu aktérov a komunikačných kanálov. V záujme poskytnutia
lepšieho prístupu k informáciám o financovaní, možnostiach nadväzovania
partnerstiev a klastrovania projektov je potrebná výmena skúseností
a osvedčených postupov prostredníctvom internetu, napríklad
prostredníctvom vytvorenia webového portálu, ktorý by obsahoval odkazy na
príslušné stránky. Nový dôraz na celkové ciele spolu s dostatočne
propagovanými ukazovateľmi a cieľmi, ktoré sú opísané ďalej
v texte, tiež prispeje k celkovému objasneniu stratégie. 2.8. Systém monitorovania Rada požadovala „systém realistických
a uskutočniteľných cieľov a ukazovateľov“.
Komisia navrhuje tri vyššie uvedené celkové ciele: záchrana mora; prepojenie
regiónu; zvyšovanie prosperity. Tieto ciele dopĺňa celý rad
ukazovateľov a cieľov. Ide o nové ukazovatele a ciele
vychádzajúce z rozsiahlych konzultácií, ktoré sa však odvíjajú od
existujúcich politík a dlhodobých plánov a poskytujú základ pre
účinnejšie monitorovanie a hodnotenie. Komisia navrhuje, aby sa tieto
ciele zahrnuli do prepracovaného akčného plánu spolu so všetkými
ďalšími nevyhnutnými zmenami vrátane podrobných východísk pre ciele, ktoré
sa budú podrobne monitorovať v správach Komisie. Aj členské štáty sa vyzývajú, aby navrhli
ukazovatele a ciele pre jednotlivé prioritné oblasti vrátane čiastkových
cieľov a referenčných hodnôt pre dosahovanie celkových cieľov.
To všetko uľahčí komunikáciu so širšou verejnosťou
a zabezpečí strategické zameranie pri preskúmaní akčného plánu
tejto stratégie, vymedzovaní priorít pri výbere kvalitných projektov a ich
hodnotení, ako aj pri jasnejšej komunikácii o úspechoch dosiahnutých na
základe stratégie. 3. Zavedenie nového rámca do praxe Ciele záchrana mora, prepojenie regiónu
a zvyšovanie prosperity vytvárajú jasný rámec pre najdôležitejšie výzvy,
ktorým región Baltského mora a EÚ čelia, vrátane hlavných cieľov
stratégie Európa 2020. 3.1. Záchrana mora Pokiaľ ide o životné prostredie,
celkovým cieľom pre Baltské more je dosiahnuť do roku 2020 dobrý
environmentálny stav, v súlade s požiadavkou stanovenou v rámcovej smernici
o námornej stratégii, a priaznivý stav ochrany podľa smernice
o „biotopoch“, v súlade so stratégiou EÚ v oblasti
biodiverzity a súvisiacimi cieľmi, ktoré sa majú splniť do roku
2021, ako sa požaduje v akčnom pláne Helsinskej komisie pre Baltské
more. Z hľadiska cieľa „záchrana
mora“ má rozhodujúci význam prísnejšie vykonávanie príslušných právnych
predpisov EÚ v oblastiach, ako je napríklad biodiverzita, biotopy, rybolov
a eutrofizácia, v prípadoch, v ktorých úplné vykonávanie smernice o
čistení komunálnych odpadových vôd, smernice o nitrátoch
a rámcovej smernice o vode zaostáva za plánovaným harmonogramom. V roku 2011 zo správy Svetového
fondu na ochranu prírody o stave Baltského mora (WWF Baltic Sea Scorecard)
vyplynulo, že hoci je toto more jedným z najznečistenejších na svete
a jeho zlý stav ohrozuje kvalitu života 80 miliónov obyvateľov, ktorí
žijú na jeho pobreží, intenzívne úsilie prináša výsledky, aj keď je ešte
potrebné vykonať veľa práce. Pre toto úsilie môže byť teraz prínosom
jednotnejší prístup, ktorý umožňuje táto stratégia. ·
Nato, aby sa zabezpečilo, že dohodnuté
priority v oblasti životného prostredia sa pretavia do opatrení a že
existujúce právne predpisy sa budú lepšie presadzovať, je potrebný dlhodobý
politický záujem na vysokej úrovni. Napríklad odporúčania poskytnuté
v rámci hlavného projektu týkajúceho sa odstránenia fosfátov
z pracích prostriedkov sa teraz musia zohľadniť v nových
právnych predpisoch členských štátov. ·
Zosúladenie politík so stratégiou – napríklad zabezpečenie, aby sa otázky životného prostredia a
klímy (vrátane príslušných výstupov výskumu) zohľadňovali vo všetkých
relevantných oblastiach politiky vrátane politiky dopravy,
poľnohospodárskej politiky a politík priemyslu – tiež prispieva
k dosiahnutiu cieľa dobrého stavu mora a primeranej ochrany
pobrežia. Medziodvetvové plánovanie politík znamená, že dohodnuté priority pre
región Baltského mora sa zohľadnia vo všetkých odvetviach v súlade
s územnými potrebami. Príkladom takéhoto plánovania sú konkrétne
agroenvironmentálne opatrenia v rámci spoločnej
poľnohospodárskej politiky, ako sú ochranné pásma popri riekach
a mokradiach alebo lepšie nakladanie so živočíšnym odpadom. Európska
rada pri schvaľovaní stratégie v roku 2009 vyzvala na jej podrobné
zosúladenie s integrovanou námornou politikou. ·
Z hľadiska dosiahnutia cieľov
stratégie v oblasti životného prostredia a klímy je mimoriadne
dôležité lepšie zosúladenie financovania s cieľmi stratégie.
Problémy Baltského mora sú príliš rozsiahle na to, aby ich mohli riešiť
jednotlivé krajiny samostatne. Napríklad na zníženie počtu tzv.
mŕtvych zón v tomto mori, ktoré v dôsledku nadmerného obsahu
živín v súčasnosti pokrývajú až jednu šestinu morského dna, sú
potrebné ďalšie koordinované investície do čistiarní odpadových vôd,
okrem iného so zameraním na odstraňovanie fosforu a dusíka. ·
V záujme dosiahnutia cieľov stratégie,
ako je čistá a bezpečná námorná doprava, sú potrebné
užšie partnerstvá, napríklad medzi štátnou správou, regionálnou
a miestnou samosprávou a výskumnými inštitúciami a ďalšími
zainteresovanými stranami, ako sú vlastníci lodí, prístavy, logistické
spoločnosti a mimovládne organizácie. Intenzívna lodná doprava
v súčasnosti zhoršuje problémy spôsobené nadmerným množstvom živín
a nebezpečných látok pochádzajúcich zo zdrojov na pevnine tým,
že znečisťuje ovzdušie, zvyšuje emisie skleníkových plynov,
vypúšťa do vody ropné látky a iný odpad a zanáša do mora
cudzorodé organizmy. Spoločné úsilie umožní, aby zainteresované strany zo
súkromného sektora lepšie pochopili predpisy a normy, a aby verejný
sektor získal informácie o podmienkach na trhu a jeho potrebách z
prvej ruky. ·
Užšia spolupráca so susednými krajinami, najmä s Ruskom, je potrebná napríklad v záujme dosiahnutia
cieľov stratégie týkajúcich sa efektívneho a kompatibilného námorného
dozoru, ako aj prevencie, pripravenosti a reakcie na katastrofy na mori
a na pevnine. Dobrý príklad spoločného dozoru vo Fínskom zálive
by sa mal rozšíriť na celé Baltské more. ·
Stanovenie spoločných priorít
s regionálnymi a medzinárodnými organizáciami, ako je napríklad Helsinská komisia, podporí úsilie stratégie
o riešenie účinkov nebezpečných látok a deštruktívnych
metód rybolovu vrátane ilegálneho, neregulovaného a nenahláseného rybolovu
na biodiverzitu, pretože tieto účinky sa negatívne prejavujú nielen na
zdraví rýb, ale aj ľudí. Vzhľadom na poloslané prostredie Baltského
mora a pomalú výmenu vody (viac ako 30 rokov) majú nebezpečné látky
mimoriadne poškodzujúci vplyv na jeho ekosystém. Pri podpore rozmanitosti a zdravia
voľne žijúcich organizmov by sa mal zohľadniť aj vplyv zmeny
klímy. Nový rámec pre stratégiu týmto spôsobom
posilňuje úsilie o záchranu mora. Teraz je potrebné, aby sa
v tomto regióne plne využili príležitosti a nástroje, ktoré sa
v tejto súvislosti ponúkajú. Komisia navrhuje, aby sa v záujme
dôsledného uplatňovania uvedeného posilneného rámca meral pokrok pri
záchrane mora s pomocou nasledujúcich ukazovateľov a cieľov: 1.
čistota vody –
ukazovateľ: dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu do roku 2020
vrátane zníženia zaťaženia živinami, v súlade s cieľmi
a ukazovateľmi, ktoré sa stanovia pri budúcej revízii rámcovej
smernice o námornej stratégii a v aktualizovanom akčnom pláne
Helsinskej komisie pre Baltské more z roku 2013; 2.
rozmanitosť a zdravie voľne
žijúcich organizmov do roku 2020 – ukazovateľ:
zlepšenie biodiverzity a zdravia ekosystému, okrem iného v súvislosti
s populáciami rýb, v súlade s aktualizovanými cieľmi, ktoré
Helsinská komisia stanoví v roku 2013, a v súlade
s revíziou rámcovej smernice o námornej stratégii; 3.
včasné prijatie (v roku 2013) a plné
vykonávanie (do roku 2021) aktualizovaného akčného plánu Helsinskej
komisie pre Baltské more; 4.
čistá lodná doprava – ukazovateľ: odstránenie ilegálneho vypúšťania odpadu do
roku 2020, a bezpečná lodná doprava – ukazovateľ: zníženie, do
roku 2020, počtu nehôd o 20 % v porovnaní s úrovňou
zaznamenanou v roku 2010; 5.
vypracovanie cezhraničných námorných
priestorových plánov založených na ekosystémoch
v celom regióne do roku 2015; 6.
prispôsobenie sa zmene klímy prijatím integrovaného plánu a programu ochrany pobreží do roku
2020; 7.
väčšia bezpečnosť zintenzívnením spolupráce medzi orgánmi námorného dozoru
prostredníctvom lepšej výmeny informácií a koordinovaných opatrení na zvýšenie
povedomia o námornej problematike a efektívnosti na mori do roku 2015. 3.2. Prepojenie regiónu Vzhľadom na veľké vzdialenosti,
zložité klimatické podmienky a nízku hustotu infraštruktúry majú mnohé
oblasti na východe regiónu Baltského mora a v severnom Fínsku
a Švédsku naďalej jednu z najnižších mier dostupnosti
v celej Európe. Okrem toho, že takéto chýbajúce prepojenia spôsobujú
vysoké náklady a neefektívne využívanie energií, predstavujú aj prekážku
vnútorného trhu a dosiahnutia cieľa územnej súdržnosti. Prioritné oblasti, ktoré prispievajú k
dosiahnutiu cieľa „prepojenie regiónu“ tejto stratégie, môžu využiť
obnovený rámec stratégie na zabezpečenie inteligentných, udržateľných
a inkluzívnych územných riešení. ·
Politický záujem na vysokej úrovni je mimoriadne dôležitý, napríklad v záujme uľahčenia
uskutočňovania Plánu prepojenia s baltským trhom s energiou,
ktorého cieľom je zabezpečiť regionálnu energetickú
infraštruktúru potrebnú pre náležité fungovanie vnútorného trhu a vyššiu
bezpečnosť dodávok. Politický záujem je predpokladom pre včasné investície
i reformy trhu. ·
Lepším zosúladením politík sa uľahčí vytvorenie skutočnej multimodálnej
makroregionálnej dopravnej siete. Príslušné ministerstvá musia
v spolupráci s Komisiou, Partnerstvom severnej dimenzie pre dopravu a
logistiku a ďalšími regionálnymi subjektmi zabezpečiť
koherentnejšiu politiku dopravy, námornú politiku, politiku životného
prostredia a zmeny klímy. ·
Podmienkou pre existenciu udržateľnej
a ucelenej infraštruktúry, ktorá by preklenula pretrvávajúce rozdelenia
medzi východom a západom a severom a juhom regiónu, je lepšie zosúladenie
financovania so stratégiou, ako aj užšie väzby so susednými
krajinami. V záujme realizácie priorizovaných projektov sú potrebné
lepšie plánovanie a koordinácia rozvoja infraštruktúry a jej
financovania. To by sa malo zabezpečiť v rámci usmernení pre
TEN-T s plným využitím, napríklad, platformy Partnerstva severnej dimenzie
pre dopravu a logistiku a finančných prostriedkov poskytovaných
prostredníctvom nástroja na prepojenie Európy a rámca TEN-T. Vzhľadom na to, že v rámci
cieľa „prepojenie regiónu“ sa makroregionálne úsilie zameriava na rozvoj
ľudského potenciálu a vytváranie inteligentnejšieho dopravného
a energetického systému, ktorý bude lepšie využívať existujúce zdroje,
tento cieľ je v súlade s cieľmi inteligentného,
udržateľného a inkluzívneho rastu stanovenými v stratégii Európa
2020 a so súvisiacimi hlavnými iniciatívami. Pri napĺňaní tohto
cieľa je potrebné v plnej miere využiť nové návrhy politiky súdržnosti,
najmä v záujme dosiahnutia pokroku v oblasti cezhraničnej
infraštruktúry. Na vonkajších hraniciach by tento cieľ mal podporovať
modernizáciu colnej infraštruktúry EÚ, súvisiaceho vybavenia, systémov, ako aj
rozvoj administratívnej kapacity. Okrem toho je potrebné venovať
pozornosť odolnosti infraštruktúry voči prírodným katastrofám alebo
katastrofám spôsobeným človekom. V záujme zabezpečenia primeraného
sledovania Komisia navrhuje, aby sa na meranie pokroku využívali nasledujúce ukazovatele
a ciele: 1.
lepšie a udržateľné vnútorné
a vonkajšie prepojenie regiónu, skrátenie času potrebného na prepravu
a času čakania na vonkajších hraniciach
vďaka podpore z nástroja na prepojenie Európy – ukazovateľ:
dokončenie všetkých siedmich prioritných projektov TEN-T na súši a na
mori, ktoré sa týkajú tohto regiónu, napríklad stále spojenie cez Fehmarnský
pás do roku 2020 a Rail Baltica do roku 2024; 2.
vzájomné prepojenie trhov pobaltských štátov
s energiou so zvyškom regiónu, v súlade
s Plánom prepojenia s baltským trhom s energiou – ukazovateľ:
plné a environmentálne udržateľné prepojenie trhov s plynom a
elektrinou do roku 2015; 3.
väčšia spolupráca pri spoločnom
cezhraničnom riadení, plánovaní a výstavbe infraštruktúry vrátane
infraštruktúry, ktorá vedie cez morské oblasti. 3.3. Zvyšovanie prosperity Európska únia sa naďalej borí
s ekonomickými ťažkosťami. V správe o stave regiónu za
rok 2011, ktorá je každoročným hodnotením konkurencieschopnosti
a spolupráce v regióne Baltského mora[6],
sa uvádza, že po roku, v ktorom bol vo väčšine častí regiónu
zaznamenaný rast, sa vyhliadky pre tento región zhoršujú. V správe sa
zdôrazňuje vzájomná závislosť hospodárstiev EÚ a význam
spolupráce pre udržateľný hospodársky rast. Cieľ „zvyšovanie prosperity“
posilňuje prostredníctvom obnoveného rámca stratégie opatrenia zamerané na
obnovu rastu v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020. Podporuje
tvorbu politík a ich uskutočňovanie, a to prostredníctvom
jasnejšieho zamerania na rast a zamestnanosť a tým, že tvorcom
politík umožňuje získať lepší celkový prehľad o súvisiacich
alebo protichodných trendoch. V záujme rýchlej transpozície právnych
predpisov, ktorými sa zabezpečí dobré fungovanie vnútorného trhu, je
potrebný väčší politický záujem. Je to veľmi dôležité, pretože
väčšina obchodu prebieha v rámci makroregiónu. ·
Zosúladením politík sa
zabezpečí koherentný rozvoj kľúčových odvetví, ako je
poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka (vrátane lesníctva) a rybolov.
Reforma spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva je
príkladom revízie politiky uskutočnenej v nadväznosti na
odporúčanie stratégie týkajúce sa decentralizovaného riadenia rybného
hospodárstva v rámci jednotlivých teritórií. ·
Podporou Inovácie v Únii v celom regióne
Baltského mora sa umožní zosúladenie financovania prostredníctvom
programového prístupu. V záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa
2020 je potrebné vyčleniť viac prostriedkov na výskum a inovácie
a podporovať inteligentnú špecializáciu v rámci regiónu.
Príležitosti, ktoré ponúka Horizont 2020, je potrebné v plnej miere využiť. ·
Dialógom medzi zainteresovanými stranami vrátane Komisie, členských štátov, obchodných komôr
a konfederácií priemyslu by sa malo podporiť zameranie stratégie na
priemyselnú politiku v tomto regióne. V súlade s hlavnou
iniciatívou stratégie Európa 2020 „Priemyselná politika vo veku globalizácie“
a iniciatívou na podporu malých a stredných podnikov „Small Business
Act“ stratégia pre región Baltského mora podporuje malé a stredné podniky
(pričom sa dodržiavajú pravidlá poskytovania štátnej pomoci), a to tým, že
zlepšuje ich prístup k financovaniu, zabezpečuje lepšiu právnu úpravu
a pomáha im prispôsobiť sa globalizácii. Dôraz sa musí klásť na
ekologické a nízkouhlíkové technológie, ktoré sú silnou stránkou tohto
regiónu. Práve v súvislosti s nimi sú potrebné užšie väzby medzi
politikou a rozvojom trhu. Potenciál rastu majú aj kľúčové
námorné odvetvia. Vzniknutým potrebám musia zodpovedať zručnosti,
kvalifikácie a vzdelávacie programy.
Okrem toho je v súlade s hlavnou iniciatívou stratégie Európa 2020
„program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ potrebné rozvíjať
hlbší dialóg medzi sociálnymi partnermi týkajúci sa budúcich výziev, pred
ktorými bude stáť trh práce, ako sú napríklad demografické zmeny.
V tejto súvislosti by sa malo zohľadniť aj zvýšenie produktivity
práce a zníženie štrukturálnych rozdielov v rámci regiónu, ako aj
makroregionálny rozmer sociálneho začlenenia a verejného zdravia. Mobilita a rozvoj zručností by sa mali
podporovať prostredníctvom existujúcich iniciatív, ako je napríklad
výmenný program Nordplus a ďalšie súčasné a budúce nástroje, ako
napríklad „Erasmus pre všetkých“ a „Mládež v pohybe“. Mali by sa
uľahčiť kultúrne výmeny. Príležitosti na mobilitu výskumných
pracovníkov a šírenie inovácií, ako je napríklad program výskumu a vývoja
v oblasti Baltského mora BONUS, by sa mali využiť v plnej miere.
Podporovať by sa mala účasť všetkých vekových kategórií
a všetkých odvetví na výmenných programoch a programoch spolupráce
v oblasti vzdelávania a vedy. Novým heslom musí byť „obeh
mozgov“, musí sa však zabrániť „úniku mozgov“. Všetky zainteresované
strany musia spolupracovať aj vo vzťahu k menej príjemným stránkam
mobility, napríklad v oblasti boja proti organizovanej trestnej
činnosti vrátane nelegálneho obchodu a pašovania. Komisia v súlade s obnoveným rámcom
navrhuje, aby sa na meranie pokroku využívali nasledujúce ukazovatele
a ciele: 1.
do roku 2020 dosiahnuť 15 % nárast objemu
obchodu v rámci regiónu a cezhraničných služieb; 2.
do roku 2020 dosiahnuť 20 % zvýšenie počtu
ľudí, ktorí sa zúčastňujú na programoch kultúrnej, vzdelávacej
a vedeckej výmeny a spolupráce; 3.
okrem uvedených strategických ukazovateľov by
mohlo byť užitočné použiť aj nasledujúce ukazovatele, ktoré by
stratégiu zasadili do širšieho kontextu sociálno-ekonomického vývoja regiónu: (a)
znižovanie rozdielov,
ktoré sa meria zvýšením HDP menej rozvinutých členských štátov; (b)
znižovanie miery nezamestnanosti prostredníctvom dosiahnutia cieľa 75 % zamestnanosti
ľudí vo veku od 20 do 64 rokov, ktorý je stanovený v stratégii Európa
2020; (c)
celkové výdavky na výskum a vývoj, merané mierou investícií do výskumu a vývoja a inovácií,
ktorá by mala do roku 2020 v celom regióne dosiahnuť najmenej výšku
3 % (cieľ stanovený v stratégii Európa 2020); (d)
dosahovanie vnútroštátnych cieľov
vychádzajúcich z cieľov v oblasti klímy a energetiky stanovených v
stratégii Európa 2020.
4. Cesta vpred Stratégia EÚ pre región Baltského mora
posilňuje prostredníctvom praktických návrhov, ktoré zohľadňujú
geografické charakteristiky tohto regiónu a jeho makroregionálnu dynamiku,
využívanie dostupných prostriedkov poskytovaných EÚ a jednotlivými
členskými štátmi. Jej cieľom je pretaviť politický záujem vo
všetkých otázkach do vôle konať. Prepracovaný rámec stratégie, ktorý je uvedený
vyššie, toto úsilie konkrétne posilňuje. Uľahčuje prijímanie
opatrení a dosahovanie výsledkov tým, že sa zameriava na tri hlavné
celkové ciele: záchrana Baltského mora; prepojenie tohto rozsiahleho regiónu
a zvyšovanie jeho prosperity. Kladie pritom dôraz na politický záujem,
uľahčenie podrobnejšieho zosúladenia politík a financovania
a vyjasnenie zodpovedností dotknutých strán. Podporuje lepšie zapojenie
zainteresovaných strán, užšiu spoluprácu so štátmi, ktoré nie sú členmi
EÚ, a so súkromným sektorom a lepšiu komunikáciu. Všetko
vzťahuje k ukazovateľom a cieľom a zavádza systém
sledovania a hodnotenia s cieľom merať pokrok pri plnení
cieľov. Je dôležité, aby dotknuté vlády a regióny
odpovedali na výzvu spojenú s vykonávaním stratégie vyčlenením
dostatočných zdrojov, a aby sa na všetkých úrovniach včas
zvažovali možnosti zosúladenia financovania v rámci prípravy na
nasledujúce finančné obdobie. Komisia je presvedčená, že tento rámec má
ucelený a udržateľný prínos k hospodárskej, sociálnej a územnej
súdržnosti a k cieľom inteligentného, inkluzívneho
a udržateľného rastu stanoveným v stratégii Európa 2020. Komisia
preto vyzýva Radu, aby toto oznámenie posúdila a schválila. [1] KOM(2011) 381 v konečnom znení. [2] Z ktorého by sa mal stať Európsky fond pre
námorné otázky a rybné hospodárstvo, ako to pre nové finančné obdobie
navrhuje Komisia. [3] Národné kontaktné miesta, koordinátori prioritných
oblastí, vedúci horizontálnych opatrení, vedúci hlavných projektov. [4] Podrobnosti budú uvedené na stránke týkajúcej sa
stratégie EÚ pre región Baltského mora. [5] Ako je Severná dimenzia, Rada krajín Baltského mora,
Severná rada ministrov, Helsinská komisia, vízia a stratégie súvisiace
s Baltským morom (VASAB), subregionálna spolupráca pobaltských štátov
(BSSSC), Únia miest Baltského mora (UBC) a BONUS – Spoločný program výskumu
a vývoja v oblasti Baltského mora (iniciatíva podľa článku 185). [6] Zverejnenej Baltským rozvojovým fórom, Severnou radou
ministrov a Európskou investičnou bankou.