14.3.2013

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 76/48

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Za lepší prístup k vedeckým informáciám: podpora prínosov verejných investícií do výskumu“

COM(2012) 401 final

2013/C 76/09

Spravodajca: Gerd WOLF

Európska komisia sa 17. júla 2012 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Za lepší prístup k vedeckým informáciám: podpora prínosov verejných investícií do výskumu“

COM(2012) 401 final.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. januára 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 486. plenárnom zasadnutí 16. a 17. januára 2013 (schôdza zo 16. januára) prijal 151 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Prístup k vedeckým informáciám je dôležitým predpokladom pre úspešný výskum a podporu inovácií, a tým aj pre konkurencieschopnosť Európy. Patrí sem prenos vedeckých poznatkov medzi výskumnými pracovníkmi, medzi výskumnými partnerstvami – najmä medzi výskumom a podnikmi – ako aj medzi výskumnými pracovníkmi a občanmi.

1.2	So zreteľom na nasledujúce tvrdenia výbor podporuje ciele a návrhy Komisie; domnieva sa, že na základe toho bude možné – technicky prostredníctvom internetu – uľahčiť a prípadne zefektívniť vedeckú prácu.

1.3

V záujme dosiahnutia týchto cieľov je však potrebné aj naďalej zabezpečiť autorstvo a duševné vlastníctvo výskumných pracovníkov a ich organizácií, nenarúšať slobodu vedy a výskumu, a takisto zabrániť tomu, aby výskumní pracovníci vykonávali dodatočnú prácu, ktorá znižuje účinnosť, alebo znášali vyššiu administratívnu záťaž.

1.4

Voľný prístup k vedeckým publikáciám (prostredníctvom internetu) predstavuje rozšírenie, prípadne doplnenie knižníc, ktoré je prispôsobené súčasným technickým možnostiam. Tento prístup je veľmi nápomocný, v súčasnosti sa často využíva a je potrebné v ňom pokračovať a dokončiť ho. Je potrebné usilovať sa o globálnu symetriu medzi Európou a mimoeurópskymi štátmi.

1.5

Uchovávanie vedeckých informácií (ukladanie údajov v oblasti výskumu) na prípadné neskoršie použitie je potrebné; v súčasnosti patrí k osvedčeným vedeckým postupom. Výbor víta zámer Komisie podporovať príslušné nevyhnutné infraštruktúry aj v budúcnosti. Pokiaľ by sa mali projektové dohody podrobnejšie zaoberať ukladaním údajov, je potrebné, aby sa na odbornom rozhodovaní o rozsahu, formáte, podrobnosti a opise (s metaúdajmi) takisto zúčastňovali príslušní výskumní pracovníci.

1.6

S tým súvisí otázka otvoreného (teda všeobecného, globálneho, bezplatného, nekontrolovaného a nepodmieneného) prístupu prostredníctvom internetu k uloženým údajom v oblasti výskumu. Táto otázka má mnoho aspektov, týka sa doterajšej vedeckej kultúry a je potrebné pristupovať k nej veľmi diferencovane a obozretne. Aj keď existujú oblasti výskumu, v ktorých môže byť otvorený externý prístup užitočný a bezpečný, v mnohých ďalších oblastiach tomu zabraňujú rozhodujúce aspekty. Treba sa preto vyhnúť zovšeobecňovaniu.

1.7

Možné riešenia vo vybraných prípadoch by sa mali preto postupne a pokusne zakladať na v súčasnosti bežných dobrovoľných postupoch vnútorne organizovanej výmeny údajov (napríklad CERN, world-wide-web!) a po dohode s vedeckými pracovníkmi, ktorí sa aktívne zúčastňujú na výskumnom procese, by sa mali empiricky preveriť v pilotnom projekte. Je však potrebné zabezpečiť, aby sa novými povinnosťami alebo doplňujúcimi procedúrami v rámci súvisiacich administratívnych postupov neoslabilo úsilie o zjednodušenie, ktoré sa práve začalo.

1.8

Bez ohľadu na túto skutočnosť – najmä v prípade globálnej symetrie medzi Európou a mimoeurópskymi štátmi – by mohol byť užitočný otvorený prístup k zmysluplnému výberu príslušných údajov, ktoré boli použité vo voľne prístupných publikáciách, ak sa preukáže, že dodatočné náklady, ktoré sú s tým spojené, sú prijateľné a opodstatnené.

1.9	Všetky tieto opatrenia sa spájajú s čiastočne značnými dodatočnými nákladmi pre výskumných pracovníkov a ich organizácie. Tieto dodatočné náklady je potrebné úplne zohľadniť pri plánovaní rozpočtu.

2.   Zhrnutie oznámenia Komisie

2.1	Oznámenie sa týka plánovaných opatrení Komisie, ktorých cieľom je zlepšiť prístup k vedeckým informáciám a podporiť prínosy verejných investícií do výskumu.

2.2	Opatrenia sú zamerané na: — prístup k vedeckým publikáciám, — uchovávanie vedeckých informácií, — prístup k údajom v oblasti výskumu.

2.3

Pokiaľ ide o prístup k vedeckým publikáciám, v súčasnosti sa rokuje s vydavateľstvami vedeckých publikácií o dvoch modeloch: — „Zlatý“ otvorený prístup: platba publikačných nákladov sa presúva z čitateľov (prostredníctvom predplatného) na autorov. Tieto náklady zvyčajne znášajú univerzity alebo výskumný inštitút, ku ktorému je výskumník pridružený, alebo financujúca agentúra podporujúca výskum. — „Zelený“ otvorený prístup (vlastná archivácia): publikovaný článok alebo partnersky preskúmaný rukopis v konečnom znení archivuje výskumník v on-line archíve pred jeho publikáciou, po nej alebo počas nej. Prístup k tomuto článku sa na žiadosť vydavateľa často odloží („obdobie embarga“), aby predplatitelia mali aj naďalej výhody navyše.

2.4	Navyše sa predkladá časový plán možnej postupnej realizácie týchto cieľov v programe Horizont 2020.

3.   Všeobecné pripomienky

Táto téma sa týka otvoreného, t. j. všeobecného, bezplatného, globálneho a neobmedzeného prístupu k budúcim publikáciám prostredníctvom internetu a k údajom v oblasti výskumu týkajúcim sa týchto publikácií, ktoré sú medzičasom väčšinou k dispozícii aj v digitálnej podobe.

3.1   Predchádzajúce vyhlásenia

Touto otázkou sa zaoberal Európsky hospodársky a sociálny výbor už vo svojom stanovisku (1) na tému „Spolupráca a prenos poznatkov medzi výskumnými organizáciami, priemyslom a malými a strednými podnikmi – dôležitá podmienka inovácií“ a vyjadril zásadné pripomienky, ktoré sú ešte stále platné. Týkali sa cieľa zlepšiť prenos poznatkov medzi výskumnými partnerstvami (najmä medzi výskumom a podnikmi). Ten sa pokladal za významný faktor podpory inovácií, a tým aj konkurencieschopnosti Európy. Takisto sa týkali nakladania s duševným vlastníctvom vznikajúcim v procese výskumu a inovácií, ako aj slobody umenia a vedeckého bádania (2), (3).

3.2   Autorstvo a duševné vlastníctvo

V prípade autorstva a duševného vlastníctva výskumných pracovníkov a ich organizácií ide na jednej strane o uznanie prvenstva v súvislosti s vedeckým objavom alebo získaním poznatkov, ktoré je zvyčajne doložené autorstvom v publikácii, a na druhej strane o uznanie a prípadne aj práva na používanie (alebo ich časť) vyplývajúce z tvorivého procesu, pri ktorom z nových poznatkov vznikajú možné inovácie a vynálezy, v súvislosti s ktorými sa potom žiada o patentovú ochranu. Európsky hospodársky a sociálny výbor preto víta vyjadrenie Komisie (kapitola 4.1), že „politiky otvoreného prístupu neovplyvňujú slobodu autora rozhodnúť sa za publikovanie alebo proti nemu. Nezasahujú do patentovania alebo iných foriem komerčného využívania.“

3.3   Termín predbežného zverejnenia, ktorý nepoškodzuje novinky (grace period)

Rozhodovanie o tom, či predbežne zverejniť vedecké výsledky a následne stratiť práva na prípadné z toho vyplývajúce vynálezy, alebo aby sa predišlo strate týchto práv, najprv odložiť zverejnenie a na základe toho stratiť prednostný nárok napr. v prípade objavu, je ťažké a môže sa spájať so stratami. S cieľom zmierniť túto dilemu Európsky hospodársky a sociálny výbor znovu pripomína svoje odporúčanie, aby sa v súvislosti so zavedením patentu EÚ (4) ustanovil tzv. grace period (termín predbežného zverejnenia, ktorý nepoškodzuje novinky).

3.4   Príklad patentového práva

Počas desaťročia trvajúceho medzinárodného rozvoja sa v patentovom práve vytvoril a zaviedol rovnovážny stav medzi vznikajúcim nárokom na dôverné zaobchádzanie s duševným vlastníctvom na jednej strane a otvoreným prístupom k jeho produktom na strane druhej. Na základe toho sa patentové prihlášky v súčasnosti zverejňujú po 18 mesiacoch a na internete sú všeobecne k dispozícii.

3.5   Údaje v oblasti výskumu

V jednotlivých vedeckých odboroch je viac alebo menej výrazný charakteristický aspekt doterajšieho postupu,

i.

že údaje vznikajúce vo výskumnom procese sa na základe tzv. nespracovaných údajov najprv triedia a zisťujú sa nesprávne merania, v rámci interného postupu vedúceho k vyjadreniu stanoviska sa preskúma ich súdržnosť, hodnotí sa ich význam, a v prípade potreby sa musia porovnať alebo spojiť s ostatnými údajmi, skôr ako sa pridelia overenému, relevantnému súboru údajov a uverejnia sa, a

ii.	že výskumní pracovníci, ktorí sa príslušnou otázkou zaoberajú, o nej ako prví informujú v publikáciách, vysvetľujú výsledky a vyvodzujú závery.

3.6   Zásadný súhlas

So zreteľom na uvedené skutočnosti Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje ciele, ktoré sformulovala Komisia. Domnieva sa, že na základe toho sa – technicky prostredníctvom internetu – prípadne uľahčí a zvýši účinnosť vedeckej práce. Odporúča, aby sa na základe stálej spätnej väzby s vedcami, ktorí sa aktívne zúčastňujú na výskumnom procese, postupne ďalej rozvíjali v tejto súvislosti začaté procesy alebo myslenie. Pritom je potrebné brať do úvahy príslušné osobitosti rôznych výskumných disciplín a takisto zabrániť tomu, aby výskumní pracovníci vykonávali dodatočnú prácu a znášali vyššiu administratívnu záťaž. V nasledujúcej časti sa v tejto súvislosti uvádzajú ďalšie aspekty a výhrady.

4.   Konkrétne pripomienky výboru

4.1   Voľný prístup k publikáciám

Voľný prístup k vedeckým publikáciám (prostredníctvom internetu) v súčasnosti predstavuje doplnenie knižníc, ktoré je prispôsobené súčasným technickým možnostiam. Je veľmi užitočný a nápomocný, v súčasnosti sa často využíva a treba v ňom pevne pokračovať a dokončiť ho.

4.1.1   Zlatý alebo zelený

V prípade otázky, či by sa s príslušným vydavateľstvom mohlo alebo malo dohodnúť na zlatom alebo zelenom prístupe, ide skôr o pragmatickú otázku prípadne o otázku nákladov. Dôležitý je zásadný a nie veľmi oneskorený prístup k vedeckým a technickým publikáciám cez internet.

4.1.2   Nadmerné náklady

V každom prípade vznikol dojem, že rozhodujúce nakladateľstvá stanovujú v tejto súvislosti veľmi vysoké poplatky. To možno odstrániť prostredníctvom väčšej súťaže vo vzájomnom pôsobení medzi autormi, nakladateľmi a vydavateľstvami. Pri hodnotení vedeckých výsledkov je však takisto dôležité dobré meno časopisu, ktorý ich publikuje. Európsky hospodársky a sociálny výbor preto nabáda Komisiu, aby spolu s vedeckými organizáciami začala ďalšie diskusie o tom, ako by sa dalo dosiahnuť ďalšie zlepšenie v tejto oblasti. Zároveň sa však nesmie obmedziť sloboda autorov pri výbere časopisu.

4.1.3   Správy o zámere

Európsky hospodársky a sociálny výbor poukazuje na rozšírený zvyk vo forme správy vopred sprístupniť odbornej verejnosti, aj prostredníctvom internetu, nové výsledky, ktorých zverejnenie v odborných časopisoch je ešte vo fáze posúdenia externými odborníkmi (referees). To isté sa týka prednášok na sympóziách a odborných konferenciách, ktorých združujúca funkcia je preto veľmi dôležitá.

4.1.4   Medzinárodné dohody – symetria

V tejto súvislosti je potrebné, aby na medzinárodnej úrovni nevznikala medzi EÚ a ostatnými štátmi silná nerovnováha. Ak vedeckí pracovníci alebo občania z celého sveta dosiahnu prostredníctvom internetu bezplatný prístup k vedeckým publikáciám, ktoré vznikli v EÚ, je potrebné, aby vedeckí pracovníci a občania v EÚ mali bezplatný prístup ku všetkým vedeckým publikáciám, ktoré vznikli mimo EÚ. Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje úsilie Komisie o dosiahnutie tejto symetrie prostredníctvom medzinárodných dohôd. Až prostredníctvom globálneho toku informácií sa vedecká práca skutočne uľahčí.

4.1.5   Odborné konferencie a knižnice

Európsky hospodársky a sociálny výbor zároveň varuje pred myšlienkou, že otvorený prístup by mohol spôsobiť, že ostatné formy výmeny informácií a myšlienok budú nadbytočné alebo nedôležité. Práca pri počítači nenahrádza stimulujúci účinok rozhovorov a diskusií alebo intelektuálne prostredie knižnice alebo odbornej konferencie.

4.2   Ukladanie údajov

Väčšina veľkých výskumných organizácií prijala ukladanie údajov do svojich pravidiel osvedčených vedeckých postupov. Vzhľadom na to, že v súčasnosti vznikajú veľmi veľké objemy údajov, je takisto táto úloha primárne otázkou všeobecne prístupných zdrojov a infraštruktúr, teda značných nárokov na zariadenie a personál na overovanie tohto množstva údajov a prípadné usporiadanie, komprimovanie, zmenšenie alebo vymazanie nespracovaných údajov, a takisto opísanie pomocou metaúdajov bez toho, aby sa stratili dôležité informácie. Pritom je potrebné zohľadniť príslušné náklady a prínosy.

4.2.1   Podpora zo strany Komisie

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta doterajšie a plánované budúce opatrenia Komisie na podporu ukladania údajov v oblasti výskumu a v tejto súvislosti nevyhnutnej infraštruktúry.

4.2.2   Osobitné riešenia pre jednotlivé odbory

Európsky hospodársky a sociálny výbor preto súhlasí s Komisiou, že nie je potrebné usilovať sa o všeobecné riešenia, ale je potrebné, aby každé odvetvie samostatne rozhodlo, v akom rozsahu a s akými prostriedkami sa má vykonávať ukladanie údajov a v akom rozsahu sa majú stanoviť normy. Na tento účel by sa mali použiť v čo najväčšom rozsahu otvorené a medzinárodné normy s cieľom umožniť interoperabilitu.

4.3   Externý otvorený prístup k údajom

Komisia a ostatní zástancovia (5) zakladajú úmysel podporovať otvorený (digitálny) prístup k údajom v oblasti výskumu najmä na týchto cieľoch:

a)	zvýšiť kvalitu vedeckých debát, keďže na pochopenie a podrobné hodnotenie zverejnených výsledkov v oblasti výskumu je spravidla nevyhnutný prístup k vyhodnoteným údajom a nástrojom, ktoré sa na ich vyhodnotenie použili;

b)	prostredníctvom ďalšieho použitia údajov zvýšiť návratnosť verejných prostriedkov použitých na zhromažďovanie údajov.

Európsky hospodársky a sociálny výbor môže s týmito cieľmi vo všeobecnosti úplne súhlasiť.

Otázka je však, s ktorými nástrojmi, ako diferencovane a v akom rozsahu by sa to malo realizovať, aké dodatočné – aj administratívne – náklady sa s tým spájajú, či budú tieto náklady vďaka očakávanému využitiu opodstatnené a ktoré aspekty tomu prekážajú.

4.3.1   Súčasné postupy

Podstatným prvkom vedeckého výskumu je, že proces získavania poznatkov spolu s údajmi a zdrojmi, ktoré sa pritom získali, musí byť zrozumiteľný alebo reprodukovateľný, a že z toho vyvodené závery musia obstáť v každej diskusii a debate. V tejto súvislosti sa vo vedeckom spoločenstve pred, počas a po zverejnení v časopisoch preukázali ako vhodné a úspešné postupy, ako sú semináre, konferencie, postupy vypracovania odborných posudkov, partnerské preskúmanie, výmena informácií a údajov, výmena pracovníkov atď. Na tento účel sa používajú tiež moderné prostriedky digitálnej agendy. Organizácia CERN (6) priamo na účel výmeny údajov navrhla a s partnermi vytvorila tzv. world-wide-web (www).

4.3.2   Dodatočné opatrenia

Návrhy Komisie sa teda môžu týkať iba otázky, prostredníctvom čoho možno tieto doteraz vykonávané postupy vnútornej organizácie doplniť, zlepšiť, zjednodušiť a účinnejšie zostaviť. V oznámení Komisie sa však neuvádzajú dostatočne zreteľne konkrétne dodatočné opatrenia plánované na tento účel; zjavne sa plánujú okrem iného pilotné projekty.

4.3.3   Problémy – prekážky

Keďže už boli uvedené očakávania spojené s otvoreným prístupom, je nevyhnutné poukázať takisto na problémy, ktoré je potrebné riešiť, výnimky alebo prekážky. Medzi prekážky patria napr.:

—	dôvernosť pri vytváraní inovácií, najmä spolu s priemyslom (MSP); aspekty týkajúce sa patentu,

—	dôvernosť údajov pacientov v medicínskom výskume,

—	zabezpečenie autorstva údajov (vedcov a vedeckých organizácií),

—	nedorozumenia pri zobrazovaní a výklade údajov spolu s následkami,

—	prípadné právne obmedzenia prenosu technológií súvisiace s kontrolou vývozu,

—	zabezpečenie globálnej symetrie medzi EÚ a tretími krajinami,

—	personálne náklady a náklady na zariadenie potrebné na to, aby sa vytriedili relevantné údaje z často neprehľadného množstva nespracovaných údajov a aby sa zabezpečilo, že budú pre tretie strany zrozumiteľné a že ich budú vedieť využívať.

Je úplne zrejmé, že tieto problémy bránia všeobecnému zavedeniu otvoreného prístupu k údajom v oblasti výskumu.

4.3.4   Diferencovanie

Je tu teda potrebná diferenciácia. Európsky hospodársky a sociálny výbor potvrdzuje, že existujú oblasti výskumu, v ktorých otvorený externý prístup k údajom cez internet môže mať výhody, ako napr. meteorologické údaje, genofondy, demografické údaje alebo podobne jasne vymedzené a štatisticky dôležité údaje (aj tu je však potrebné ujasniť, ako sa vymedzí pojem údaje).

Súčasne však odporúča obozretnejší prístup, napríklad:

i.	v prípadoch veľmi zložitých experimentov, ako napríklad urýchľovače alebo testovacie zariadenia na výskum jadrovej syntézy, a

ii.	vo všetkých prípadoch spolupráce s priemyselným výskumom vrátane MSP.

4.3.5   Práve v súvislosti s posledným uvedeným prípadom vidí Európsky hospodársky a sociálny výbor vnútorný rozpor s cieľmi Komisie, konkrétne s cieľom propagovať otvorený prístup k výskumným údajom na jednej strane a na druhej strane posilniť podporu inovácií zameranú na verejno-súkromné partnerstvá atď., pri ktorej je hlavným aspektom dôvernosť. Ani snaha o dosiahnutie rovnováhy záujmov v prípade týchto protichodných cieľov na základe rozlišovania medzi „neškodnými“ údajmi pochádzajúcimi napr. zo základného výskumu a inovačnými údajmi získanými napr. v aplikovanom výskume však nie je bez rizika. Takéto rozlišovanie a priori si totiž vyžaduje schopnosť nahliadnuť do budúcnosti. Napokon práve nové revolučné poznatky tzv. základného výskumu môžu byť veľmi inovačné a ak sa zverejnia príliš skoro, môže dôjsť k strate patentovej ochrany (pozri aj bod 3.3). Preto je tu potrebné nájsť podobné pragmatické riešenie ako v prípade „normálnych“ publikácií (pozri bod 3.2 a bod 4.1 oznámenia Komisie).

4.3.6   Dobrovoľnosť

Preto je potrebné, aby výskumní pracovníci, ktorí sa zúčastňujú na príslušnom projekte, slobodne rozhodli o otázke, či a odkedy sprístupnia údaje získané v rámci projektu, a v prípade, keď súhlasia so sprístupnením, v akom rozsahu podrobností a pod ktorými podmienkami. Práve z príkladu CERN vyplýva, že postupy zdola nahor založené na dobrovoľnosti aj v tomto prípade skôr vyhovujú tu prerokúvanej otázke než vynútené predpisy. Výbor odporúča, aby sa silám vnútornej organizácie vedeckých systémov prejavilo viac dôvery. Je potrebné zabrániť každému vynútenému zásahu (pozri aj bod 4.3.10) do dosiaľ veľmi úspešnej, ale aj citlivej vedeckej kultúry.

4.3.7   Údaje z publikácií

Mohlo by sa napr. zvážiť elektronické spracovanie a otvorené sprístupnenie určitého výberu (pozri bod 4.2) údajov použitých v publikáciách sprístupnených na základe otvoreného prístupu spolu s týmito publikáciami. Ale aj tu je otázne a treba posúdiť, či očakávaný prínos súvisiaci s využitím týchto údajov tretími osobami na internete skutočne odôvodňuje s tým spojené dodatočné náklady, ktoré tým vzniknú pôvodným autorom a ktoré ich zdržujú od vlastnej výskumnej práce.

4.3.8   Pilotný pokus

Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje úsilie Komisie o začatie pilotného pokusu najprv v jednoduchšej a na to vhodnej oblasti a s tým spojené získanie skúseností. Je potrebné vypracovať správu o získanej pridanej hodnote.

4.3.9   Byrokracia a akceptovanie

Nespokojnosť mnohých výskumných pracovníkov vyplývajúca z nadmernej byrokracie zo strany Komisie v súvislosti s postupmi podávania žiadostí a verejného obstarávania sa medzitým trochu upokojila na základe úsilia o zjednodušenie a kontinuitu (7) nástrojov podpory. Nedomyslené nové požiadavky, zásahy do výskumnej práce a nové byrokratické prekážky by však mohli spôsobiť jej opätovné úplné prepuknutie.

4.3.10   Záujmy financujúceho subjektu

V rámci diskusie o uvedených otázkach sa treba zamyslieť aj nad tým, či a v akej miere by si financujúci subjekt alebo daňový poplatník, ktorého tu zastupuje Komisia, mal jednoducho vynútiť otvorené sprístupnenie všetkých výsledných výskumných údajov na internete ako podmienku pre poskytnutie finančnej podpory. Nezávisle od toho, čo sa uvádza v bodoch 3.1 a 3.2, toto stanovisko sa nezameriava na uvedenú otázku. Výboru ide skôr o to, pomocou akých postupov v oblasti podpory a riadenia výskumu je možné – práve aj v záujme financujúceho subjektu – dosiahnuť optimálny vedecký a hospodársky úspech.

4.4   Dodatočná záťaž pre rozpočet na výskum

Všetky opatrenia, ktoré Komisia navrhla, zbavujú príjemcu informácií povinnosti platiť za tieto informácie (publikácie, údaje). Tieto náklady musia namiesto toho hradiť tvorcovia údajov a publikácií, t. j. výskumní pracovníci a ich organizácie. Tieto náklady sa teda musia zahrnúť do príslušných rozpočtov na výskum a pokiaľ ide o podporu z EÚ, do rozpočtu na program Horizont 2000. Preto je potrebné zahrnúť tieto náklady do príslušnej sumy pridelenej na podporu.

4.4.1

V súvislosti s otvoreným prístupom k vedeckým publikáciám sa tak musia z príslušného rozpočtu na výskum uhradiť nielen náklady na dosiahnutie nových výsledkov v oblasti výskumu, ale aj na ich všeobecné sprístupnenie.

4.4.2

To isté sa týka dodatočných nákladov na rozšírenie uchovávania údajov a s tým spojených personálnych nákladov a nákladov na infraštruktúru (o. i. ako podmienka pre bod 4.4.3).

4.4.3

A samozrejme sa to týka najmä dodatočných nákladov v danom prípade na vytvorenie otvoreného prístupu ku všetkým alebo vybraným údajom v oblasti výskumu.

4.5   Prípadné neporozumenie

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že v politickej diskusii sa niektoré požiadavky a dôvody súvisiace s otvoreným prístupom zakladajú tiež na nepochopení spôsobu práce v oblasti vedy a výskumu, ako aj na nepochopení schopnosti bežných občanov porozumieť špecifickým vedeckým poznatkom. Vedeckým publikáciám rozumejú zvyčajne len odborníci z príslušného odboru, a preto je otvorený prístup užitočný len pre odborníkov. To isté sa týka prístupu k údajom v oblasti výskumu.

4.6   Informovanie občanov a politikov

Preto je o to dôležitejšie akékoľvek úsilie o predstavenie dôležitých vyjadrení nových poznatkov aj neodborníkom. Európsky hospodársky a sociálny výbor už viackrát poukázal na význam takých médií a uznáva úsilie, ktoré Komisia v tejto súvislosti vynakladá, vrátane portálu CORDIS (8). Je potrebné zdôrazniť činnosť tých vedeckých pracovníkov, ktorí majú schopnosť vysvetliť verejnosti poznatky zo svojho odboru čo najzrozumiteľnejšie. Nakoniec je rovnako dôležité, aby o obsahu a význame vedeckých poznatkov, ako aj o potenciáli ďalšieho výskumu boli čo najlepšie informovaní politici, aby mohli prijímať fundované rozhodnutia.

4.7   Prístup k odborným znalostiam

Firmy a organizácie občianskej spoločnosti sa často sťažujú na to, že nemajú dostatočný prístup k špecifickým odborným znalostiam. Preto je predovšetkým aj pre MSP dôležité, aby mali k dispozícii aspoň jedného interného alebo externého odborníka, ktorý bude schopný porozumieť týmto údajom, alebo aby mohli využívať služby organizácie poskytujúcej príslušné poradenstvo. Výbor okrem toho poukazuje jednak na svoje odporúčania adresované Komisii (uvedené v jednom z jeho predchádzajúcich stanovísk (9)), aby vytvorila osobitný vyhľadávač pre túto oblasť, ako aj na vyhľadávač (10), ktorý poskytol Európsky patentový úrad, pomocou ktorého je už dnes možné vyhľadať veľkú časť novších patentových spisov z celého sveta.

4.8   Prístup k starším publikáciám prostredníctvom internetu

Okrem uvedenej témy existuje záujem, o. i. aj zo strany humanitných vied, o to, aby boli na internete v elektronickej podobe dostupné aj staršie originály publikácií. Výbor rozhodne víta snahy vyvíjané v tomto smere, ktoré však nie sú predmetom tohto stanoviska.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 8, kapitola 3.

(2)  Charta základných práv Európskej únie, článok 13 (marec 2010): „Akademická sloboda sa rešpektuje“.

(3)  Napr. Torsten Wilholt v časopise FORSCHUNG & LEHRE, 19. ročník, číslo 12/12, str. 984 (www.forschung-und-lehre.de)

(4)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 39, bod 3.9.

(5)  Napr. www.royalsociety.org/uploadedFiles/Royal_Society_Content/policy/projects/sape/2012-06-20-SAOE.pdf www.wissenschaftsrat.de/download/archiv/2359-12.pdf

(6)  Európska organizácia pre jadrový výskum.

(7)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 129.

(8)  http://cordis.europa.eu/home_en.html

(9)  Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, bod 3.2.

(10)  http://worldwide.espacenet.com

---