This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52011SC0826
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION on the National Reform Programme 2011 of Swedenand delivering a Council opinionon the updated Convergence Programme of Sweden, 2011-2014
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION on the National Reform Programme 2011 of Swedenand delivering a Council opinionon the updated Convergence Programme of Sweden, 2011-2014
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION on the National Reform Programme 2011 of Swedenand delivering a Council opinionon the updated Convergence Programme of Sweden, 2011-2014
Relation | Act | Comment | Subdivision concerned | From | To |
---|---|---|---|---|---|
Adopted by | 32011H0723(03) |
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION on the National Reform Programme 2011 of Swedenand delivering a Council opinionon the updated Convergence Programme of Sweden, 2011-2014
Odporúčanie pre ODPORÚČANIA RADY k národnému programu reforiem Švédska na rok
2011,
ktorým sa predkladá stanovisko Rady
k aktualizovanému konvergenčnému programu Švédska na roky 2011 – 2014 RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej
únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4, so zreteľom na nariadenie Rady (ES)
č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi
rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami
a ich koordinácii[1], a najmä na jeho
článok 9 ods. 3, so zreteľom na odporúčanie Európskej
komisie[2], so zreteľom na závery Európskej rady, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
zamestnanosť, po konzultácii s Hospodárskym
a finančným výborom, keďže: (1)
Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh
Európskej komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast
nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych
politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné
opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a
konkurencieschopnosti. (2)
Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie
týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských
štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa
usmernení k politikám zamestnanosti členských štátov[3],
ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané,
aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych
hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti. (3)
Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný
prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho
riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie
politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. (4)
Európska rada 25. marca 2011 schválila priority
fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15.
februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v
oblasti rastu). Zdôraznila potrebu uprednostniť obnovenie stabilných
rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženie nezamestnanosti
prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženie nového úsilia na
posilnenie rastu. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto
priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov
stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov
reforiem. (5)
Švédsko 29. apríla 2011 predložilo aktualizáciu
svojho konvergenčného programu na rok 2011, ktorý sa vzťahuje na
obdobie 2011 – 2014, a svoj národný program reforiem na rok 2011. Tieto dva
programy sa posudzovali súčasne. (6)
Švédske hospodárstvo sa pred hospodárskou krízou
(2008 – 2009) viac ako desaťročie tešilo zo silného rastu
poháňaného domácim dopytom a čistým vývozom. Keďže Švédsko je
hospodárstvo orientované na vývoz s rozsiahlym finančným sektorom, prudký
pokles vonkajšieho dopytu a zmrazenie finančných trhov v roku 2008 ho
výrazne ovplyvnili, v dôsledku čoho v roku 2009 došlo k poklesu HDP vo
výške 5,1 % a k zvýšeniu miery nezamestnanosti z približne 6 % na viac ako 9 %.
Recesia bola vďaka stabilnej východiskovej pozícii bez potrieb
veľkých úprav, pokiaľ ide o domácnosti, bankový a verejný sektor, ako
aj vďaka primeranej monetárnej a fiškálnej politickej reakcii pomerne
krátka a ovplyvnila najmä výrobný sektor orientovaný na vývoz. S oživovaním svetového
obchodu zaznamenalo švédske hospodárstvo veľmi silné a široké oživenie,
pričom reálny HDP zaznamenal v roku 2010 nárast o 5,5 %. Fiškálne saldo
zaznamenalo v dôsledku kombinovaného účinku automatických stabilizátorov a
diskrečných opatrení pokles z prebytku vo výške 3,7 % HDP v roku 2007 na
deficit vo výške 0,9 % HDP v roku 2009 a následne sa v roku 2010 opäť
vrátilo do rovnovážneho stavu. (7)
Vychádzajúc z posúdenia aktualizovaného
konvergenčného programu podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 sa
Rada domnieva, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových
prognóz je viac-menej realistický, s výnimkou roka 2012, keď je príliš
priaznivý. Rozpočtová stratégia vymedzená v aktualizovanom
konvergenčnom programe je primeraná, keďže by sa ňou prispelo k
splneniu strednodobého cieľa Švédska, ktorým je prebytok vo výške 1 % HDP
počas jedného cyklu. Poskytlo by sa tým isté rozmedzie voči
prekročeniu referenčnej hodnoty vo výške 3 % HDP v rámci
akéhokoľvek budúceho poklesu. Program predpokladá rozšírenie celkového
prebytku verejných financií z 0,6 % HDP v roku 2011 na 3,7 % HDP v roku 2014,
ktorý je posledným rokom programu. Toto zlepšenie by bolo spôsobené
predpokladaným silným hospodárskym rastom, pretože v programe sa
v týchto rokoch nepredpokladá žiadne konsolidačné úsilie. Riziká
ohrozujúce rozpočtové ciele sú viac-menej vyvážené. Keďže
predpoveď príjmov predložená v programe je na rok 2011 istým spôsobom
opatrná, rozpočtové výsledky by mohli byť tento rok o niečo
lepšie. S priaznivými makroekonomickými predpokladmi sú však od roku 2012
spojené určité nepriaznivé riziká ohrozujúce rozpočtové prognózy.
Keďže vláda naznačila, že ďalšie expanzívne fiškálne opatrenia
naplánované v návrhu rozpočtu na rok 2011 (vrátane piateho kroku v rámci
zamestnaneckého daňového bonusu pre zárobkovo činné osoby, ďalšieho
zvýšenia prahu pre platbu dane z príjmu, nižšej DPH v prípade
reštauračných služieb a nižšej dane z dôchodkov) by sa mohli – ak na to
existuje dostatočný fiškálny priestor – vykonávať od roku 2012,
existuje riziko procyklickej pozície fiškálnej politiky. Vzhľadom na
demografické prognózy je dôležité, aby Švédsko naďalej plnilo svoj
strednodobý cieľ. (8)
Súčasná situácia na trhu s
nehnuteľnosťami a hypotekárnom trhu je zdrojom možnej nestability. Po
krátkej a miernej korekcii na vrchole finančnej krízy sa ceny
nehnuteľností vo Švédsku na rozdiel od iných krajín opäť vrátili k
silnej rastúcej tendencii zaznamenávanej od druhej polovice 90. rokov 20.
storočia a v súčasnosti dosahujú rekordne vysokú úroveň. Výrazné
zvýšenie cien nehnuteľností kráča ruka v ruke so zvyšujúcou sa
zadlženosťou domácností, ktorá do konca prvého polroka 2010 predstavovala
približne 170 % disponibilného príjmu, čo je historicky najvyššia hodnota.
Okrem toho sa veľká časť hypotekárneho dlhu vyznačuje
variabilnými sadzbami s nízkou mierou amortizácie. Švédske domácnosti sú v
dôsledku toho obzvlášť citlivé na zvýšenia úrokovej sadzby alebo zhoršenia
situácie v oblasti zamestnanosti. Výrazná korekcia na trhu s
nehnuteľnosťami by mohla mať nepriaznivé dôsledky pre
makroekonomickú stabilitu tým, že domácnosti budú svoju spotrebu držať na
uzde s cieľom vyrovnať svoje rozpočty, a prostredníctvom
rastúcich finančných nákladov švédskych bánk. (9)
Pokiaľ ide o švédsky trh práce, osoby, ktoré
nie sú občanmi EÚ, a mladí ľudia majú v porovnaní s priemerom EÚ
pomerne slabé postavenie. Ďalšie zlepšenie ich postavenia na trhu práce je
nevyhnutné na zvýšenie celkovej miery zamestnanosti a zlepšenie ponuky
pracovných síl z dlhodobého hľadiska, aby sa tak reagovalo na demografické
výzvy spojené so starnúcim obyvateľstvom. Švédska vláda v súčasnosti
vykonáva niekoľko reforiem s cieľom zlepšiť situáciu v oblasti
zamestnanosti oboch skupín, ako napr. zvýšenie prostriedkov na školenia, miesta
na získanie pracovných skúseností, odborné vzdelávanie dospelých,
učňovská odborná príprava a školenia, cielené dotácie na mzdy a
efektívne kurzy švédskeho jazyka. Najnovšie štatistiky ukazujú jasné príznaky
toho, že situácia na švédskom trhu práce sa celkovo zlepšuje, s výnimkou žien
narodených v zahraničí. (10)
Komisia posúdila konvergenčný program a
národný program reforiem[4]. Zohľadnila nielen
ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-hospodársku politiku vo
Švédsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ, a to vzhľadom na
potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Európskej únie tým, že sa na
úrovni EÚ poskytnú podnety pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Zastáva názor,
že v programoch sa primerane reaguje na hlavné výzvy, ktorým Švédsko čelí.
Fiškálna stratégia vlády, ktorou je naďalej dodržiavať strednodobý
cieľ, je primeraná, od roku 2012 je však potrebné dbať na to, aby sa
zabránilo príliš voľnej fiškálnej politike v obdobiach priaznivého rastu.
Mali by sa posúdiť riziká makroekonomickej nerovnováhy, najmä tie, ktoré
vyplývajú z rastúcich cien nehnuteľností a zadlženosti domácností. Okrem
toho je potrebné monitorovať a zlepšiť účasť citlivých
skupín na trhu práce, a to najmä mladých ľudí a žien narodených v
zahraničí. (11)
Vzhľadom na toto posúdenie Rada preskúmala
aktualizáciu konvergenčného programu Švédska na rok 2011 a jej stanovisko[5]
sa odráža najmä v odporúčaní uvedenom v bode 1 v ďalšej časti
textu Po zohľadnení záverov Európskej rady z 25. marca 2011 Rada
preskúmala národný program reforiem Švédska, TÝMTO ODPORÚČA, aby Švédsko v
rokoch 2011 – 2012 prijalo tieto opatrenia: (1)
Udržiavať fiškálnu politiku na ceste, ktorá
zaisťuje neustále plnenie strednodobého cieľa a ktorou sa zabráni
tomu, aby fiškálna politika zaujala v súčasnej hospodárskej konjunktúre
procyklickú pozíciu. (2)
Prijať preventívne opatrenia na riešenie
makroekonomických rizík spojených s rastúcimi cenami nehnuteľností a
zadlženosťou domácností vrátane reforiem hypotekárneho systému, regulácie
nájomného, zdaňovania nehnuteľností a stavebných povolení. (3)
Monitorovať a zlepšovať účasť
mladých ľudí a iných citlivých skupín na trhu práce. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. [2] Ú. v. EÚ C , , s. . [3] Rozhodnutím Rady 2011/308/EÚ z 19. mája 2011 sa
stanovuje, že sú naďalej platné aj v roku 2011. [4] SEK(2011) 735. [5] Podľa článku 9 ods. 3 nariadenia Rady (ES)
č. 1466/97.