DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU 1.1. Úvod

Týmto návrhom sa zabezpečí potrebný právny rámec ako odpoveď na žiadosť Európskej rady z 23. – 24. júna 2011 ďalej vyvíjať Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) ako prioritu, aby sa stal funkčným do roku 2013 a aby si orgány členských štátov vykonávajúce činnosti hraničného dozoru a Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie[1] (Frontex), ďalej len „agentúra“, mohli vymieňať operačné informácie a zlepšovať spoluprácu.

Cieľom systému EUROSUR je posilniť kontrolu schengenských vonkajších hraníc. Systém EUROSUR vytvorí mechanizmus pre orgány členských štátov, ktoré vykonávajú činnosti hraničného dozoru, na spoločné využívanie operačných informácií a spoluprácu medzi sebou a s agentúrou s cieľom znížiť straty na ľudských životoch na mori a počet neodhalených nelegálnych prisťahovalcov vstupujúcich na územie EÚ a zvýšiť vnútornú bezpečnosť prostredníctvom predchádzania cezhraničnej trestnej činnosti, akou je obchodovanie s ľuďmi a pašovanie drog.

V súčasnosti vykonávané práce na testovaní a postupné zavádzanie systému EUROSUR vychádzajú z plánu realizácie predloženom v oznámení Komisie v roku 2008.[2]

1.2. Právny základ

Tento legislatívny návrh vychádza z článku 77 ods. 2 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), podľa ktorého Európsky parlament a Rada prijmú riadnym legislatívnym postupom opatrenia potrebné na postupné vybudovanie integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc.[3]

Zriadenie systému EUROSUR je súčasťou politiky zameranej na posilnenie riadenia vonkajších hraníc členských štátov. Preto bude systém EUROSUR predstavovať nový nástroj politiky, ktorý zracionalizuje spoluprácu a umožní systematickú výmenu informácií medzi členskými štátmi, ako aj agentúrou v oblasti hraničného dozoru, ktorý v súčasnosti na úrovni EÚ neexistuje.

Po jeho prijatí bude legislatívny akt o systéme EUROSUR predstavovať ďalší vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo a Írsko nezúčastňujú, ale ktorý je platný pre štyri pridružené krajiny (Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko). Schengenské štáty sa zaviazali zachovávať spoločné normy pre kontrolu vonkajších hraníc.

1.3. Cieľ a obsah legislatívneho návrhu

Cieľom legislatívneho návrhu je zlepšiť situačnú informovanosť a schopnosť reakcie členských štátov a agentúry pri predchádzaní nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti na vonkajších pozemných a morských hraniciach (článok 1).

Dosiahne sa vytvorením spoločného rámca (článok 4) s presnými zodpovednosťami a právomocami národných koordinačných centier hraničného dozoru v členských štátoch (článok 5) a agentúry (článok 6), ktoré tvoria nosnú časť systému EUROSUR. Tieto centrá, ktoré zabezpečia účinné a efektívne riadenie zdrojov a personálu na vnútroštátnej úrovni, a agentúra budú navzájom komunikovať prostredníctvom komunikačnej siete (článok 7), čo by umožnilo výmenu neutajovaných citlivých, ako aj utajovaných informácií.

Spolupráca a výmena informácií medzi národnými koordinačnými centrami a agentúrou sa uskutočňuje prostredníctvom „situačných prehľadov“ (článok 8), ktoré sa zriadia na vnútroštátnej úrovni (článok 9) a na európskej úrovni (článok 10), ako aj pre predhraničnú oblasť (článok 11). Tieto tri prehľady, z ktorých posledné dva bude riadiť agentúra, sú štruktúrované podobným spôsobom, aby sa uľahčil tok informácií medzi nimi.

Situačné prehľady spravidla nebudú zahŕňať osobné údaje, ale skôr výmenu informácií o mimoriadnych udalostiach a anonymizovaných objektoch, ako sú odhaľovanie a sledovanie plavidiel. Vo výnimočných prípadoch môžu osobné údaje tvoriť súčasť údajov spoločne využívaných členskými štátmi a agentúrou za predpokladu, že sú splnené podmienky nariadenia (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004.[4] V rozsahu, v ktorom osobné údaje tvoria súčasť národného situačného prehľadu susediacich úsekov vonkajších hraníc, sa môžu vymieňať medzi susednými členskými štátmi len za podmienok ustanovených v horizontálnom právnom rámci EÚ o ochrane údajov.

Okrem toho agentúra poskytne služby pre spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru (článok 12) so zreteľom na to, že takéto služby sa môžu poskytovať hospodárnejšie na európskej úrovni. Takéto služby by sa mohli zaviesť s podporou príslušných európskych vesmírnych programov vrátane funkčného Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES).

Prístup zvolený v systéme EUROSUR vychádza z čo najlepšieho využitia existujúcich informácií, schopností a systémov dostupných v iných agentúrach EÚ v maximálnej možnej miere (článok 17). Z tohto dôvodu by agentúra úzko spolupracovala so Satelitným strediskom EÚ, Európskou agentúrou na kontrolu rybného hospodárstva a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou pri poskytovaní služieb pre spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru, ako aj s Europolom, aby sa vymieňali informácie o cezhraničnej trestnej činnosti.

V súvislosti s údajmi o námornej doprave, ktoré má poskytovať systém SafeSeaNet podľa smernice 2002/59/ES, Komisia zamýšľa v roku 2013 predložiť príslušný návrh, ktorým sa mení a dopĺňa smernica. Predpokladá sa, že príslušné informácie SafeSeaNet budú takisto k dispozícii na iné účely než tie, ktoré sa týkajú námornej bezpečnosti, námornej ochrany a ochrany morského prostredia, a preto je súčasťou nástrojov dozoru používaných v rámci systému EUROSUR.

Lepšia informovanosť o dianí na vonkajších hraniciach má iba obmedzenú hodnotu, ak nie je doplnená zlepšenou schopnosťou členských štátov EÚ reagovať na problémy, ktorým čelia na svojich vonkajších hraniciach. Z tohto dôvodu členské štáty rozdelia svoje vonkajšie hranice na hraničné úseky (článok 13), ktorým sa priradia − na základe analýzy rizík a výskytu mimoriadnych udalostí – stupne vplyvu (článok 14). V závislosti od toho, aký stupeň vplyvu sa priradil, národné koordinačné centrá a agentúra prijmú protiopatrenia s cieľom znížiť vplyv na dané hraničné úseky (článok 15).

Spolupráca so susednými tretími krajinami je pre úspech systému EUROSUR rozhodujúca. Preto sa existujúce a plánované regionálne siete zriadené medzi členskými štátmi a susednými tretími krajinami prepoja so systémom EUROSUR cez národné koordinačné centrá [porovnaj článok 9 ods. 2 písm. h) a článok 18]. Vzhľadom na to, že členské štáty a agentúra sú už v procese vytvárania rôznych zložiek systému EUROSUR na vnútroštátnej a európskej úrovni, systém EUROSUR má byť prevádzkyschopný v druhej polovici roka 2013 (článok 21). Spoločné výskumné centrum Európskej komisie má poskytnúť agentúre technickú podporu pri ďalšom technickom vývoji systému EUROSUR.

Keďže systém EUROSUR nie je zamýšľaný ako systém na reguláciu zhromažďovania, uchovávania a cezhraničnú výmenu osobných údajov, nebol predmetom oznámenia Komisie o prehľade riadenia informácií v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti z roku 2010[5]. Vývoj systému EUROSUR bol napriek tomu analyzovaný na základe zásad ustanovených v tomto oznámení, ako je uvedené v sprievodnom posúdení vplyvu. Týka sa to najmä zásady nevyhnutnosti, kde je možnosť využívať systém EUROSUR na výmenu osobných údajov udržiavaná na absolútnom minime, zásady efektívnosti nákladov, kde sa zvolil prístup postupných krokov pomocou najmenej zložitého technického riešenia, a tvorby politiky zdola nahor, pričom Komisia úzko spolupracuje s odborníkmi z členských štátov od roku 2008 na posudzovaní rôznych technických riešení a na spoločnom overovaní zistení a odporúčaní uskutočnených štúdií.

Tento návrh sa preveroval s cieľom zaručiť, že jeho ustanovenia sú úplne zlučiteľné so základnými právami a najmä s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti, zákazom mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, právom na slobodu a bezpečnosť, právom na ochranu osobných údajov, zákazom vrátenia alebo vyhostenia, zákazom diskriminácie a právami dieťaťa. Osobitná pozornosť sa venovala článku 4 a článku 19 ods. 2 Charty základných práv EÚ, ktoré zakazujú vyhostenie osôb do štátu, v ktorom existuje vážne riziko trestu smrti, mučenia alebo iného neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Článkom 18 ods. 2 tohto nariadenia sa výslovne zakazuje akákoľvek výmena informácií s treťou krajinou, ktorá by mohla využiť tieto informácie na identifikáciu osoby alebo skupiny osôb, ktorým hrozí vážne riziko mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania alebo iné porušenia základných práv.

Okrem toho bol dôležitý článok 24 Charty, pretože mnoho nelegálnych migrantov a obetí obchodovania s ľuďmi sú deti. V článku 1 ods. 3 sa výslovne ustanovuje, že členské štáty a agentúra uprednostnia osobitné potreby detí, obetí obchodovania, osôb vyžadujúcich bezodkladnú lekársku pomoc, osôb vyžadujúcich medzinárodnú ochranu, osôb v tiesni na mori, ako aj ďalších osôb v mimoriadne zraniteľnom postavení. Článok 8 Charty o základných právach ochrany osobných údajov je tiež veľmi dôležitý, keďže spoločne využívané údaje môžu obsahovať osobné údaje, a v takejto situácii platia pravidlá ochrany údajov a musia byť úplne rešpektované.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU

Pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k tomuto návrhu, ktorý posudzuje vplyv tohto návrhu, uvádza podrobný prehľad o konzultáciách uskutočnených v období 2008 − 2011 a takisto uvádza podrobné vysvetlenie rámca systému EUROSUR a rôznych možností politiky a nákladov na jeho zriadenie.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právnym základom tohto návrhu je článok 77 ods. 2 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Jednotlivé časti systému EUROSUR budú predovšetkým realizovať agentúra a členské štáty (zdieľané hospodárenie), na základe plánu realizácie systému EUROSUR na rok 2008 [KOM(2008) 68 v konečnom znení].

V súvislosti so zriadením národných koordinačných centier Fond pre vonkajšie hranice bude podporovať členské štáty v roku 2012 – 2013 a nástroj pre finančnú podporu vonkajších hraníc a víz ako súčasti plánovaného Fondu pre vnútornú bezpečnosť v rokoch 2014 – 2020.

Na druhej strane bude agentúra používať vlastný rozpočet na zriadenie komunikačnej siete a ďalších horizontálnych častí systému EUROSUR, ako sú európsky situačný prehľad a spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií, a v prípade potreby doplnený o pomoc v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť (priame alebo nepriame centralizované finančné hospodárenie).

Finančné prostriedky poskytované v rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj budú podporovať zriadenie plánovanej služby pre spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru v rokoch 2012 – 2013.

Tematický program pre azyl a migráciu ako súčasť nástroja rozvojovej spolupráce bude podporovať opatrenia v susedných tretích krajinách v rokoch 2012 – 2013.

2011/0427 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa zriaďuje Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. d),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Zriadenie Európskeho systému hraničného dozoru (ďalej len „EUROSUR“) je nevyhnutné na posilnenie výmeny informácií a operačnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ako aj s Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, zriadenou nariadením Rady č. 2007/2004 z 26. októbra 2004[6] (Frontex), ďalej len „agentúra“. Systém EUROSUR má poskytovať týmto orgánom a agentúre infraštruktúru a nástroje potrebné na zlepšenie ich situačnej informovanosti a schopnosti reakcie pri odhaľovaní a predchádzaní nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj na ochranu a záchranu života migrantov na vonkajších hraniciach členských štátov Únie.

(2)       Členské štáty zriadia národné koordinačné centrá pre hraničný dozor na zlepšenie spolupráce a výmeny informácií medzi sebou a agentúrou. Pre riadne fungovanie systému EUROSUR je rozhodujúce, aby všetky vnútroštátne orgány zodpovedné za dozor na vonkajších hraniciach podľa vnútroštátnych právnych predpisov spolupracovali prostredníctvom národných koordinačných centier.

(3)       Toto nariadenie nebráni členským štátom v poverení svojich národných koordinačných centier hraničného dozoru tiež zodpovednosťou za koordináciu výmeny informácií a spolupráce v oblasti dozoru vzdušných hraníc a za kontroly na hraničných priechodoch.

(4)       Toto nariadenie je súčasťou európskeho modelu integrovaného riadenia vonkajších hraníc a stratégie vnútornej bezpečnosti Európskej únie. EUROSUR tiež prispieva k rozvoju Spoločného prostredia na výmenu informácií pre námornú oblasť EÚ (CISE), ktoré poskytuje širší rámec pre námornú situačnú informovanosť prostredníctvom výmeny informácií medzi orgánmi verejnej správy v rámci odvetví v Únii.

(5)       Podľa článku 2 ods. 1 bodu i) nariadenia č. 2007/2004 má agentúra poskytovať potrebnú pomoc pri vývoji a prevádzke systému EUROSUR, a prípadne pri rozvoji CISE, vrátane interoperability systémov.

(6)       V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznávané Chartou základných práv Európskej únie, hlavne ľudská dôstojnosť, zákaz mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, právo na slobodu a bezpečnosť, právo na ochranu osobných údajov, zákaz vrátenia alebo vyhostenia, zákaz diskriminácie a práva dieťaťa. Toto nariadenie majú uplatňovať členské štáty v súlade s týmito právami a zásadami.

(7)       Akákoľvek výmena osobných údajov využívajúca komunikačnú sieť pre systém EUROSUR sa má vykonávať na základe existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov Únie a rešpektovania ich špecifických požiadaviek na ochranu údajov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[7], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[8], a v rámci policajnej a súdnej spolupráce rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach[9] sa uplatňujú v prípadoch, keď konkrétne nástroje, ako je nariadenie (ES) č. 2007/2004, neposkytujú úplný režim ochrany údajov.

(8)       Keďže samotné členské štáty nemôžu dostatočne dosiahnuť zriadenie systému EUROSUR, a preto ho vzhľadom na rozsah a vplyv opatrenia možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie svojho cieľa.

(9)       Na účel realizácie postupného zemepisného zavádzania systému EUROSUR sa povinnosť určiť a prevádzkovať národné koordinačné centrá má uplatňovať v troch po sebe nasledujúcich etapách, v prvej etape členskými štátmi, ktoré sa nachádzajú na južných morských vonkajších hraniciach a na východných pozemných vonkajších hraniciach, v druhej etape zostávajúcimi členskými štátmi s pozemnými alebo morskými vonkajšími hranicami a v tretej etape ostatnými členskými štátmi.

(10)     V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko podľa hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po prijatí tohto nariadenia, či ho bude implementovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

(11)     Toto nariadenie predstavuje ďalší stupeň vývoja schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[10]. Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(12)     Toto nariadenie predstavuje ďalší stupeň vývoja schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[11]. Írsko sa preto nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(13)     Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje ďalší stupeň vývoja schengenského acquis v zmysle Dohody uzatvorenej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis[12].

(14)     Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje ďalší stupeň vývoja schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[13].

(15)     Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje ďalší stupeň vývoja schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis[14].

(16)     Vykonávanie tohto nariadenia nemá dosah na deľbu právomocí medzi Úniou a členskými štátmi a nemá vplyv na povinnosti členských štátov podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori, Medzinárodného dohovoru o pátraní a záchrane na mori, Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, Dohovoru o právnom postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ďalších relevantných medzinárodných nástrojov.

(17)     Vykonávanie tohto nariadenia nemá vplyv na pravidlá dozoru na morských vonkajších hraniciach v rámci operačnej spolupráce koordinovanej agentúrou, ako je ustanovené v rozhodnutí Rady 2010/252/EÚ z 26. apríla 2010[15],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje spoločný rámec na výmenu informácií a spoluprácu medzi členskými štátmi a agentúrou, aby sa zlepšila situačná informovanosť a schopnosť reakcie na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, ďalej len „Európsky systém hraničného dozoru“ (EUROSUR).

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.           Toto nariadenie sa vzťahuje na hraničný dozor na pozemných a morských vonkajších hraniciach členských štátov vrátane opatrení na monitorovanie, odhaľovanie, identifikáciu, sledovanie, predchádzanie a zachytenie neoprávneného prekročenia hraníc.

2.           Toto nariadenie sa nevzťahuje na operačné, procesné a právne opatrenia prijaté po zachytení.

3.           Členské štáty a agentúra dodržiavajú pri uplatňovaní tohto nariadenia základné práva vrátane požiadaviek na ochranu údajov. Prednosť dávajú osobitným potrebám detí, obetiam obchodovania, osobám vyžadujúcim bezodkladnú lekársku pomoc, osobám vyžadujúcim medzinárodnú ochranu, osobám v tiesni na mori, ako aj ďalším osobám v mimoriadne zraniteľnom postavení.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(a)          „situačná informovanosť“ znamená schopnosť monitorovať, odhaľovať, identifikovať, sledovať a pochopiť cezhraničné aktivity s cieľom nájsť opodstatnené dôvody na kontrolné opatrenia na základe skombinovania nových informácií s doterajšími poznatkami;

(b)          „schopnosť reakcie“ znamená schopnosť vykonávať akcie zamerané na boj proti nelegálnym cezhraničným pohybom vrátane prostriedkov a časových lehôt na primeranú reakciu na neobvyklé okolnosti;

(c)          „situačný prehľad“ znamená grafické rozhranie na zobrazovanie údajov v reálnom čase, informácií a spravodajských informácií prijatých od rôznych orgánov, snímačov, platforiem a ďalších zdrojov, ktoré sú spoločne využívané v rámci komunikačných a informačných kanálov s inými orgánmi, aby sa dosiahla situačná informovanosť a podporila schopnosť reakcie na vonkajších hraniciach a v predhraničnej oblasti;

(d)          „cezhraničná trestná činnosť“ je akákoľvek závažná alebo organizovanú trestná činnosť spáchaná na vonkajších hraniciach členských štátov, ako je obchodovanie s ľuďmi, pašovanie drog a iné nezákonné činnosti;

(e)          „úsek vonkajších hraníc“ je celá alebo čiastočná vonkajšia pozemná alebo morská hranica členského štátu podľa vymedzenia vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo podľa určenia národným koordinačným centrom alebo akýmkoľvek iným zodpovedným vnútroštátnym orgánom;

(f)           „predhraničná oblasť“ je geografická oblasť za vonkajšími hranicami členských štátov, ktorá nie je zahrnutá do vnútroštátneho systému hraničného dozoru.

HLAVA II

RÁMEC

KAPITOLA I

Časti

Článok 4

Rámec systému EUROSUR

1.           Na výmenu informácií a spoluprácu v oblasti hraničného dozoru využijú členské štáty a agentúra rámec systému EUROSUR, ktorý tvoria tieto časti:

(a)          národné koordinačné centrá hraničného dozoru;

(b)          vnútroštátne situačné prehľady;

(c)          komunikačná sieť;

(d)          európsky situačný prehľad;

(e)          spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií;

(f)           spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru.

2.           Národné koordinačné centrá poskytnú agentúre prostredníctvom komunikačnej siete všetky informácie zo svojich národných situačných prehľadov, ktoré sú potrebné na zriadenie a aktualizáciu európskeho situačného prehľadu a spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií.

3.           Agentúra poskytne národným koordinačným centrám prostredníctvom komunikačnej siete neobmedzený prístup k európskemu situačnému prehľadu a spoločnému súboru predhraničných spravodajských informácií.

4.           Časti uvedené v odseku 1 sú vytvorené a aktualizované v súlade so zásadami uvedenými v prílohe.

Článok 5

Národné koordinačné centrum

1.           Každý členský štát s pozemnými a námornými vonkajšími hranicami určí, prevádzkuje a udržiava národné koordinačné centrum hraničného dozoru, ktoré koordinuje a vymieňa informácie medzi všetkými orgánmi zodpovednými za dozor na vonkajších hraniciach na vnútroštátnej úrovni rovnako, ako aj s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou. Členský štát oznámi zriadenie centra Komisii, ktorá bezodkladne informuje ostatné členské štáty a agentúru.

2.           Bez toho, aby bol dotknutý článok 16, národné koordinačné centrum je jediné kontaktné miesto na výmenu informácií a spoluprácu s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou.

3.           Národné koordinačné centrum:

(a)          zabezpečuje včasnú výmenu informácií a spoluprácu medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za dozor na vonkajších hraniciach a s príslušnými orgánmi presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni rovnako ako s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou;

(b)          prispieva k účinnému a efektívnemu riadeniu zdrojov a personálu;

(c)          vytvára a aktualizuje národný situačný prehľad v súlade s článkom 9;

(d)          podporuje plánovanie a realizáciu všetkých vnútroštátnych činností hraničného dozoru;

(e)          prípadne spravuje vnútroštátny systém hraničného dozoru v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

(f)           pravidelne meria účinky vnútroštátnych činností hraničného dozoru;

(g)          koordinuje operačné opatrenia s ostatnými členskými štátmi bez toho, aby boli dotknuté právomoci agentúry.

4.           Národné koordinačné centrum pracuje dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni.

Článok 6

Agentúra

1.           Agentúra

(a)          spravuje komunikačnú sieť pre systém EUROSUR v súlade s článkom 7;

(b)          vytvára a aktualizuje európsky situačný prehľad v súlade s článkom 10;

(c)          vytvára a aktualizuje spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií v súlade s článkom 11;

(d)          uľahčuje spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru v súlade s článkom 12.

2.           Agentúra pracuje na účely odseku 1 dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni.

Článok 7

Komunikačná sieť

1.           Agentúra vytvára a aktualizuje komunikačnú sieť, aby poskytovala komunikačné a analytické nástroje a umožnila bezpečnú výmenu neutajovaných citlivých a utajovaných informácií v takmer reálnom čase s národnými koordinačnými centrami a medzi nimi. Táto sieť je v prevádzke dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni a umožňuje:

(a)          dvojstrannú a viacstrannú výmenu informácií v takmer reálnom čase;

(b)          audio a video konferencie;

(c)          bezpečné zaobchádzanie s neutajovanými citlivými informáciami, ich bezpečné ukladanie a spracovanie;

(d)          bezpečné zaobchádzanie s utajovanými informáciami EÚ až po stupeň utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED alebo rovnocenné vnútroštátne klasifikačné stupne, ich bezpečné ukladanie, prenos a spracovanie, so zabezpečením zaobchádzania s utajovanými informáciami v samostatnej a riadne akreditovanej časti komunikačnej siete.

2.           Agentúra poskytuje technickú podporu a zabezpečuje, že komunikačná sieť je interoperabilná s akýmkoľvek iným komunikačným a informačným systémom riadeným agentúrou.

3.           Agentúra a národné koordinačné centrá vymieňajú, spracúvajú a ukladajú neutajované citlivé a utajované informácie v komunikačnej sieti v súlade s pravidlami a normami, ktoré uplatňujú základné zásady a spoločné normy rozhodnutia Komisie 2001/844/ES, ktorým sa mení jej rokovací poriadok[16], alebo sú s nimi rovnocenné.

4.           Orgány členských štátov, agentúry a ďalšie subjekty využívajúce komunikačnú sieť zabezpečia, že pri zaobchádzaní s utajovanými informáciami sú dodržiavané rovnocenné bezpečnostné pravidlá a normy ako tie, ktoré uplatňuje agentúra.

KAPITOLA II

Situačná informovanosť

Článok 8

Situačné prehľady

1.           Vnútroštátne situačné prehľady, európsky situačný prehľad a spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií vznikajú prostredníctvom zhromažďovania, hodnotenia, porovnania, analýzy, výkladu, generovania, vizualizácie a rozširovania informácií.

2.           Prehľady uvedené v odseku 1 sa skladajú z týchto vrstiev:

(a)          vrstva udalostí obsahujúca informácie o mimoriadnych udalostiach týkajúce sa nelegálnej migrácie, cezhraničnej trestnej činnosti a krízových situácií;

(b)          operačná vrstva obsahujúca informácie o stave a polohe vlastných prostriedkov, oblastiach operácie a informácie o životnom prostredí.

(c)          vrstva analýzy obsahujúca strategické informácie, analytické produkty, spravodajstvo, ako aj snímky a zemepisné údaje.

Článok 9

Vnútroštátny situačný prehľad

1.           Národné koordinačné centrum zriadi a aktualizuje vnútroštátny situačný prehľad s cieľom poskytnúť všetkým orgánom so zodpovednosťou v oblasti hraničného dozoru na vnútroštátnej úrovni účinné, presné a včasné informácie, ktoré majú význam pre predchádzanie nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti na vonkajších hraniciach daných členských štátov.

2.           Informácie pre vnútroštátny situačný prehľad sa skladajú z informácií zhromaždených z týchto zdrojov:

(a)          vnútroštátny systém hraničného dozoru, prípadne v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

(b)          stacionárne a mobilné snímače prevádzkované vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za dozor na vonkajších hraniciach;

(c)          hliadky hraničného dozoru a iné monitorovacie misie;

(d)          miestne, regionálne a iné koordinačné centrá;

(e)          iné relevantné vnútroštátne orgány a systémy;

(f)           agentúra;

(g)          národné koordinačné centrá v iných členských štátoch a v tretích krajinách;

(h)          regionálne siete so susednými tretími krajinami, ako je Atlantická sieť SEAHORSE, Stredozemská sieť SEAHORSE, sieť Spolupráce pri kontrole hraníc v oblasti Baltského mora CoastNet, Koordinačné a informačné centrum pre čiernomorské hranice a ďalšie regionálne siete zriadené na vonkajších pozemných hraniciach;

(i)           systémy hlásenia lodí, ako je napríklad automatický identifikačný systém (AIS) a systém monitorovania plavidiel (VMS). Údaje z týchto systémov sa získavajú na vnútroštátnej úrovni od príslušných vnútroštátnych orgánov a centier na monitorovanie rybného hospodárstva;

(j)           ďalšie relevantné európske a medzinárodné organizácie;

(k)          iné zdroje.

3.           Vrstva udalostí vnútroštátneho situačného prehľadu pozostáva z týchto čiastkových vrstiev:

(a)          čiastková vrstva nelegálnej migrácie, ktorá obsahuje informácie o mimoriadnych udalostiach týkajúcich sa neoprávneného prekročenia hraníc migrantmi vyskytujúcich sa na vonkajších hraniciach daného členského štátu alebo v ich blízkosti, o napomáhaní neoprávneného prekročenia hraníc a o akýchkoľvek iných relevantných mimoriadnych udalostiach v oblasti nelegálnej migrácie, ako sú pátracie a záchranné misie týkajúce sa osôb, ktoré sa pokúšajú neoprávnene prekročiť hranice.

(b)          čiastková vrstva cezhraničnej trestnej činnosti, ktorá obsahuje informácie o mimoriadnych udalostiach týkajúce sa obchodovania s ľuďmi, pašovania drog a ďalších nelegálnych tovarov a ďalšej závažnej alebo organizovanej trestnej činnosti na vonkajších hraniciach daného členského štátu alebo v ich blízkosti;

(c)          čiastková vrstva krízových situácií, ktorá obsahuje informácie týkajúce sa prírodných a človekom spôsobených katastrof, nehôd a iných krízových situácií vyskytujúcich sa na vonkajších hraniciach daného členského štátu alebo v ich blízkosti, ktoré by mohli mať významný vplyv na kontrolu vonkajších hraníc;

(d)          čiastková vrstva iných udalostí, ktorá obsahuje informácie o neidentifikovaných a podozrivých platformách a osobách prítomných na vonkajších hraniciach daného členského štátu alebo v ich blízkosti, rovnako ako o akejkoľvek inej udalosti, ktorá by mohla mať významný vplyv na kontrolu vonkajších hraníc.

4.           Každá mimoriadna udalosť vo vrstve udalostí vnútroštátneho situačného prehľadu má priradený jediný indikatívny stupeň vplyvu v rozsahu od „nízky“ a „stredný“ po „vysoký“ vplyv. Všetky udalosti s priradeným stupňom vplyvu „stredný“ po „vysoký“ sú spoločne využívané s agentúrou.

5.           Operačná vrstva vnútroštátneho situačného prehľadu pozostáva z týchto čiastkových vrstiev:

(a)          čiastková vrstva vlastných prostriedkov, ktorá obsahuje informácie o polohe, čase, dráhe, rýchlosti, stave a type vlastných prostriedkov a o pláne nasadenia, vrátane zemepisných súradníc oblasti operácie, harmonogramu hliadok a komunikačných kódov; tam, kde sú vlastné prostriedky nasadené v misii s viacerými úlohami vrátane vojenských úloh, národné koordinačné centrum môže rozhodnúť, že nebude zdieľať tieto informácie s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou s výnimkou prípadu nasadenia vlastných prostriedkov na susediacom úseku hraníc iného členského štátu;

(b)          čiastková vrstva oblastí operácie, ktorá obsahuje informácie o misii, mieste, stave, trvaní a orgánoch zapojených do operácii.

(c)          čiastková vrstva informácií o životnom prostredí, ktorá obsahuje informácie o teréne a poveternostných podmienkach na vonkajších hraniciach daného členského štátu alebo poskytuje k nim prístup.

6.           Vrstva analýzy vnútroštátneho situačného prehľadu pozostáva z týchto čiastkových vrstiev:

(a)          informačná čiastková vrstva, ktorá obsahuje kľúčový vývoj a ukazovatele relevantné pre analýzu nelegálnej migrácie a cezhraničnej trestnej činnosti.

(b)          analytická čiastková vrstva, ktorá predkladá analytické správy, trendy v ratingu rizík, regionálne monitory a informačné poznámky relevantné pre daný členský štát;

(c)          čiastková vrstva spravodajského prehľadu, ktorá obsahuje profily migrantov, trasy, informácie o stupňoch vplyvu priradených vonkajším morským a pozemným hraničným úsekom a analýzu napomáhania.

(d)          čiastková vrstva snímok a zemepisných údajov, ktorá obsahuje referenčné prehľady, mapy zázemia, posúdenia overovania spravodajských informácií, analýzu zmien (obrazy z pozorovania zeme), ako aj odhaľovanie zmeny, údaje so zemepisnými odkazmi a mapy priepustnosti hraníc.

7.           Informácie obsiahnuté vo vrstve analýzy a informácie o životnom prostredí v operačnej vrstve vnútroštátneho situačného prehľadu môžu vychádzať z informácií poskytnutých v európskom situačnom prehľade a spoločnom súbore predhraničných spravodajských informácií.

8.           Informácie o vlastných prostriedkoch v operačnej vrstve sú zaradené ako EÚ RESTRICTED.

9.           Národné koordinačné centrá susedných členských štátov vzájomne využívajú priamo a takmer v reálnom čase situačný prehľad susedných úsekov vonkajších hraníc, týkajúci sa:

(a)          všetkých mimoriadnych udalostí týkajúcich sa nelegálnej migrácie a cezhraničnej trestnej činnosti a iných významných udalostí obsiahnutých vo vrstve udalostí;

(b)          polohy vlastných hliadok obsiahnutej v operačnej vrstve, keď prvotným poslaním hliadky je predchádzať nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti;

(c)          režimov plánovania, harmonogramov a komunikačných kódov pre nasledujúci deň hliadok pôsobiacich v susediacich úsekoch vonkajších hraníc;

(d)          správ taktickej analýzy rizík obsiahnutých vo vrstve analýzy.

Článok 10

Európsky situačný prehľad

1.           Agentúra zriadi a aktualizuje európsky situačný prehľad s cieľom poskytovať národným koordinačným centrám informácie a analýzu, ktoré sú významné pre predchádzanie nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti na vonkajších hraniciach členských štátov.

2.           Európsky situačný prehľad sa skladá z informácií zhromaždených z týchto zdrojov:

(a)          vnútroštátny situačný prehľad, vrátane základných informácií prijatých podľa článku 9 ods. 8;

(b)          agentúra;

(c)          ďalšie relevantné európske a medzinárodné organizácie;

(d)          iné zdroje.

3.           Vrstva udalostí európskeho situačného prehľadu obsahuje informácie týkajúce sa:

(a)          mimoriadnych udalostí nelegálnej migrácie a cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj krízových situácií a iných udalostí obsiahnutých vo vrstve udalostí vnútroštátneho situačného prehľadu, ktorej národné koordinačné centrum priradilo stredný alebo vysoký stupeň vplyvu;

(b)          mimoriadnych udalostí nelegálnej migrácie a cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj krízových situácií a iných udalostí obsiahnutých v spoločnom súbore predhraničných spravodajských informácií, keď majú mierny či významný vplyv na vonkajšie hranice členských štátov;

(c)          mimoriadnych udalostí nelegálnej migrácie a cezhraničnej trestnej činnosti v operačnej oblasti spoločnej operácie koordinovanej agentúrou.

4.           Agentúra používa v európskom situačnom prehľade stupeň vplyvu priradený národným koordinačným centrom konkrétnej mimoriadnej udalosti vo vnútroštátnom situačnom prehľade.

5.           Operačná vrstva európskeho situačného prehľadu pozostáva z týchto čiastkových vrstiev:

(a)          čiastková vrstva vlastných prostriedkov, ktorá obsahuje informácie o polohe, čase, dráhe, stave rýchlosti a type vlastných prostriedkov zúčastňujúcich sa na spoločných operáciách agentúry alebo sú agentúre k dispozícii, a o pláne nasadenia, vrátane oblasti operácie, harmonogramu hliadok a komunikačných kódov.

(b)          čiastková vrstva operácií, ktorá obsahuje informácie o spoločných operáciách koordinovaných agentúrou, vrátane vyhlásenia o poslaní, mieste, stave, dobe trvania, informácií o členských štátoch a ďalších subjektoch zapojených do denných a týždenných situačných hlásení, štatistických údajov a informačných balíkov pre médiá;

(c)          čiastková vrstva informácií o životnom prostredí, ktorá obsahuje informácie o teréne a poveternostných podmienkach na vonkajších hraniciach členských štátov.

6.           Vrstva analýzy európskeho situačného prehľadu pozostáva z týchto čiastkových vrstiev:

(a)          informačná čiastková vrstva, ktorá obsahuje kľúčový vývoj a ukazovatele relevantné pre analýzu nelegálnej migrácie a cezhraničnej trestnej činnosti;

(b)          analytická čiastková vrstva, ktorá predstavuje celkové mapy ratingu rizík a mapy ratingu rizík čiastkových kategórií, trendy ratingu rizík, regionálne monitory, informačné poznámky, ako aj korelačné ukazovatele pre ratingy rizík a ukazovatele siete Frontex pre analýzu rizík;

(c)          čiastková vrstva spravodajského prehľadu, ktorá obsahuje profily migrantov, trasy, informácie o stupňoch vplyvu priradených vonkajším morským a pozemným hraničným úsekom a analýzu napomáhania;

(d)          čiastková vrstva snímok a zemepisných údajov, ktorá obsahuje referenčné snímky, mapy zázemia, posúdenia overovania spravodajských informácií, analýzu zmien (obrazy z pozorovania zeme), ako aj odhaľovanie zmeny, údaje so zemepisnými odkazmi a mapy priepustnosti hraníc.

6.           Informácie o vlastných prostriedkoch v operačnej vrstve európskeho situačného prehľadu sú zaradené ako EÚ vyhradené.

Článok 11

Spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií

1.           Agentúra zriadi a aktualizuje spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií na účely poskytovania národným koordinačným centrám informácií a analýzy predhraničnej oblasti, ktorá je významná pre predchádzanie nelegálnej migrácii a závažnej alebo organizovanej trestnej činnosti na vonkajších hraniciach členských štátov a v susedných tretích krajinách.

2.           Spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií sa skladá z informácií zhromaždených z týchto zdrojov:

(a)          národné koordinačné centrá;

(b)          informácie a správy imigračných styčných dôstojníkov;

(c)          agentúra;

(d)          ďalšie relevantné európske a medzinárodné organizácie;

(e)          tretie krajiny;

(f)           iné zdroje.

3.           Spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií môže obsahovať informácie, ktoré sú relevantné pre operácie dozoru na vzdušných hraniciach a kontroly na hraničných priechodoch.

4.           Vrstva udalostí spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií obsahuje informácie o: akejkoľvek mimoriadnej udalosti, krízovej situácii a akejkoľvek inej udalosti v predhraničnej oblasti, ktoré by mohli mať mierny alebo významný vplyv na nelegálnu migráciu a cezhraničnú trestnú činnosť na vonkajších hraniciach členských štátov.

5.           Agentúra priradí jediný indikatívny stupeň vplyvu každej mimoriadnej udalosti vo vrstve udalostí spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií. Agentúra informuje národné koordinačné centrá o akejkoľvek mimoriadnej udalosti v predhraničnej oblasti, ktorej bol priradený stredný alebo vysoký stupeň vplyvu.

6.           Operačná vrstva spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií je štruktúrovaná rovnakým spôsobom ako v európskom situačnom prehľade a obsahuje informácie o operujúcich prostriedkoch a operáciách vykonávaných v predhraničnej oblasti, rovnako ako informácie o životnom prostredí.

7.           Vrstva analýzy spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií je štruktúrovaná rovnako ako európsky situačný prehľad a obsahuje strategické informácie, analytické produkty a služby, spravodajstvo, ako aj snímky a zemepisné údaje o predhraničnej oblasti.

Článok 12

Spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru

1.           Agentúra napomáha spoločnému uplatňovaniu nástrojov dozoru, ako sú satelity a systémy hlásenia lodí, členskými štátmi s cieľom poskytovať národným koordinačným centrám a sebe informácie z dozoru na vonkajších hraniciach a v predhraničnej oblasti pravidelne, spoľahlivo a hospodárne.

2.           Agentúra môže poskytnúť národnému koordinačnému centru na žiadosť informácie o vonkajších hraniciach žiadajúceho členského štátu a o predhraničnej oblasti, ktoré vychádzajú zo:

(a)          selektívneho monitorovania prístavov a pobreží určených tretích krajín, ktoré boli identifikované pomocou analýzy rizík a spravodajstva ako miesta nalodenia alebo tranzitu pre plavidlá používané na nelegálnu migráciu a cezhraničnú trestnú činnosť;

(b)          sledovania plavidla na šírom mori, ktoré je podozrivé z používania na nelegálnu migráciu a cezhraničnú trestnú činnosť, alebo bolo zistené, že sa tak používa;

(c)          monitorovania určených oblastí v morskej doméne s cieľom odhaliť, identifikovať a sledovať plavidlá podozrivé z nelegálnej migrácie a cezhraničnej trestnej činnosti alebo využívané na ne;

(d)          environmentálneho posudzovania určených oblastí v morskej doméne a na vonkajšej pozemnej hranici na účely optimalizácie monitorovacích a hliadkovacích činností;

(e)          selektívneho monitorovania určených predhraničných oblastí na vonkajšej pozemnej hranici, ktoré boli identifikované pomocou analýzy rizík a spravodajstva ako potenciálne oblasti odchodu alebo tranzitu pre nelegálnu migráciu a cezhraničnú trestnú činnosť.

3.           Agentúra môže poskytnúť informácie uvedené v odseku 1 prostredníctvom kombinácie a analýzy údajov zhromaždených z nasledujúcich systémov, snímačov a platforiem:

(a)          systémy hlásenia lodí v rámci ich daných právnych obmedzení, ako je napríklad automatizovaný identifikačný systém (AIS) a systém monitorovania plavidiel (VMS);

(b)          satelitné snímky;

(c)          snímače umiestnené na akýchkoľvek platformách vrátane leteckých dopravných systémov s posádkou a bez posádky.

4.           Agentúra môže odmietnuť žiadosť národného koordinačného centra na základe technických a finančných obmedzení, ako aj z iných opodstatnených dôvodov.

5.           Agentúra môže používať z vlastného podnetu nástroje dozoru uvedené v odseku 2 na zhromažďovanie informácií, ktoré sú relevantné pre spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií.

Kapitola III

Schopnosť reakcie

Článok 13

Určenie úsekov vonkajších hraníc

Každý členský štát rozdelí svoje vonkajšie pozemné a morské hranice na hraničné úseky medzi miestne alebo regionálne koordinačné centrá, ktoré zabezpečia účinné a efektívne riadenie personálu a zdrojov.

Článok 14

Priradenie stupňov vplyvu úsekom vonkajších hraníc

1.           Na základe analýzy rizík agentúry a po konzultácii s dotknutými členskými štátmi priradí agentúra tieto stupne vplyvu každému úseku vonkajších pozemných a morských hraníc členských štátov:

(a)          nízky stupeň vplyvu v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace s nelegálnou migráciou a cezhraničnou trestnou činnosťou, vyskytujúce sa na danom hraničnom úseku, majú bezvýznamný vplyv na bezpečnosť hraníc;

(b)          stredný stupeň vplyvu v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace s nelegálnou migráciou a cezhraničnou trestnou činnosťou, vyskytujúce sa na danom hraničnom úseku, majú mierny vplyv na bezpečnosť hraníc;

(c)          vysoký stupeň vplyvu v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace s nelegálnou migráciou a cezhraničnou trestnou činnosťou, vyskytujúce sa na danom hraničnom úseku, majú významný vplyv na bezpečnosť hraníc.

2.           Národné koordinačné centrum pravidelne posudzuje potrebu úpravy stupňa vplyvu akéhokoľvek hraničného úseku. Národné koordinačné centrum môže požiadať agentúru o zmenu stupňa vplyvu tak, že predloží opodstatnené informácie o zmenených podmienkach na danom úseku vonkajších hraníc.

3.           Agentúra vizualizuje stupne vplyvu priradené vonkajším hraniciam v európskom situačnom prehľade.

Článok 15

Reakcia zodpovedajúca stupňom vplyvu

1.           Členské štáty zabezpečia, že činnosti dozoru a hliadkovania vykonávané na úsekoch vonkajších hraníc zodpovedajú priradeným stupňom vplyvu takto:

(a)          tam, kde je úseku vonkajších hraníc priradený nízky stupeň vplyvu, miestne alebo regionálne koordinačné centrum organizuje pravidelný dozor na základe analýzy rizík a zabezpečí prítomnosť dostatočných hliadok v pohraničnej oblasti pripravených na sledovanie, identifikáciu a zachytenie;

(b)          tam, kde je úseku vonkajších hraníc priradený stredný stupeň vplyvu, národné koordinačné centrum podporuje miestne alebo regionálne koordinačné centrum dočasným pridelením ďalšieho personálu a zdrojov;

(c)          tam, kde je úseku vonkajších hraníc priradený vysoký stupeň vplyvu, národné koordinačné centrum zabezpečí, že miestne alebo regionálne koordinačné centrum dostáva všetku potrebnú podporu na vnútroštátnej úrovni vrátane informácií, zdrojov a personálu; národné koordinačné centrum môže tiež požiadať agentúru o podporu v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 2007/2004.

2.           Národné koordinačné centrum bezodkladne informuje agentúru o opatreniach prijatých na vnútroštátnej úrovni podľa odseku 1 písm. b) a c).

3.           Tam, kde je úseku vonkajších hraníc susediacemu s hraničným úsekom iného členského štátu alebo treťou krajinou priradený stredný alebo vysoký stupeň vplyvu, národné koordinačné centrum koordinuje prijaté opatrenia s národným koordinačným centrom susednej krajiny.

4.           V prípade, že národné koordinačné predloží žiadosť podľa odseku 1 písm. c), môže agentúra podporiť toto centrum najmä

(a)          poskytnutím prioritného zaobchádzania pre bežné uplatňovanie nástrojov dozoru;

(b)          koordinovaním nasadenia tímov európskej pohraničnej stráže v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 2007/2004;

(c)          zabezpečením nasadenia technického vybavenia, ktoré má agentúra k dispozícii v súlade s nariadením (ES) č. 2007/2004;

(d)          koordinovaním akejkoľvek ďalšej podpory ponúkanej členskými štátmi.

5.           Agentúra pravidelne vyhodnocuje priradenie stupňov vplyvu a zodpovedajúce opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie vo svojich správach analýzy rizík.

HLAVA IV

OSOBITNÉ USTANOVENIA

Článok 16

Pridelenie úloh iným centrám v členských štátoch

1.           Členské štáty môžu poveriť regionálne, miestne, funkčné alebo iné centrá, ktoré sú v postavení prijímať operačné rozhodnutia, zabezpečovaním situačnej informovanosti a schopnosti reakcie v príslušnej kompetenčnej oblasti vrátane úloh a právomocí uvedených v článku 5 ods. 3 písm. b), d) a e).

2.           Rozhodnutie členského štátu uvedené v odseku 1 nemá vplyv na schopnosť národného koordinačného centra spolupracovať a vymieňať si informácie s inými národnými koordinačnými centrami a agentúrou.

3.           Vo vopred vymedzených prípadoch môže národné koordinačné centrum poveriť centrum uvedené v odseku 1 komunikáciou a výmenou informácií s regionálnym koordinačným centrom alebo národným koordinačným centrom iného členského štátu alebo tretej krajiny pod podmienkou, že pravidelne informuje vlastné národné koordinačné centrum o komunikácii a výmene informácií.

Článok 17

Spolupráca agentúry s tretími stranami

1.           Agentúra využíva existujúce informácie, schopnosti a systémy dostupné v iných agentúrach a subjektoch EÚ v rámci príslušných právnych rámcov.

2.           Agentúra spolupracuje v súlade s odsekom 1 najmä s týmito subjektmi:

(a)          Európskym policajným úradom (Europol), Námorným centrom analýz a operácií – narkotiká (MAOC-N) a Koordinačným centrom pre boj proti obchodovaniu s drogami v Stredozemí (CeCLAD-M), aby vymieňala informácie o cezhraničnej trestnej činnosti, ktoré majú byť zahrnuté do európskeho situačného prehľadu;

(b)          Satelitným strediskom EÚ, Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou a Európskou agentúrou na kontrolu rybného hospodárstva pri poskytovaní spoločného uplatňovania nástrojov dozoru;

(c)          Európskou komisiou a agentúrami EÚ, ktoré môžu poskytovať agentúre informácie relevantné na aktualizáciu európskeho situačného prehľadu a spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií;

(d)          medzinárodnými organizáciami, ktoré môžu poskytovať agentúre informácie relevantné na aktualizáciu európskeho situačného prehľadu a spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií.

3.           Informácie medzi agentúrou a subjektmi uvedenými v odseku 2 sa vymieňajú prostredníctvom siete uvedenej v článku 7 alebo iných komunikačných sietí, ktoré spĺňajú kritériá dostupnosti, dôvernosti a integrity.

4.           Spolupráca medzi agentúrou a subjektmi uvedenými v odseku 2 je upravená v pracovných dohodách v súlade s nariadením (ES) č. 2007/2004 a príslušným právnym základom každého subjektu. Pokiaľ ide o zaobchádzanie s utajovanými informáciami, v týchto dohodách sa ustanoví, že dané agentúry EÚ spĺňajú rovnocenné bezpečnostné pravidlá a normy s tými, ktoré uplatňuje agentúra.

5.           Agentúry a subjekty uvedené v odseku 2 môžu používať informácie prijaté v kontexte systému EUROSUR v medziach svojho právneho rámca a v súlade so základnými právami.

Článok 18

Spolupráca so susednými tretími krajinami

1.           Výmena informácií a spolupráca so susednými tretími krajinami v oblasti predchádzania nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti môže prebiehať na základe dvojstranných alebo viacstranných dohôd medzi jedným členským štátom alebo viacerými členskými štátmi a jednou susednou treťou krajinou alebo viacerými dotknutými susednými tretími krajinami. Národné koordinačné centrá členských štátov sú kontaktným miestom na výmenu informácií medzi sieťou uvedenou v článku 7 a regionálnymi sieťami so susednými tretími krajinami.

2.           Akákoľvek výmena informácií podľa odseku 1 tohto článku a podľa článku 9 ods. 2 písm. h), s treťou krajinou, ktoré by sa mohli použiť na identifikáciu osoby alebo skupiny osôb, ktorým hrozí vážne riziko mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, alebo iné porušenia základných práv, sa zakazuje.

3.           Akákoľvek výmena informácií podľa odseku 1 tohto článku a podľa článku 9 ods. 2 písm. h) je vykonávaná v súlade s podmienkami dvojstranných a viacstranných dohôd uzavretých so susednými tretími krajinami.

4.           Pred spoločným využívaním takýchto informácií s akoukoľvek treťou krajinou na základe takejto dohody alebo siete sa vyžaduje predchádzajúci súhlas akéhokoľvek iného členského štátu, ktorý poskytol informácie v kontexte systému EUROSUR a ktorý nie je súčasťou žiadnej z dohôd uvedených v odseku 1 a sietí uvedených v článku 9 ods. 2 písm. h).

5.           Akákoľvek výmena informácií s tretími krajinami, ktoré boli získané zo služieb pre spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru, podlieha právnym predpisom a pravidlám upravujúcim tieto nástroje a systémy, ako aj príslušným ustanoveniam smernice 95/46/ES a nariadenia (ES) č. 45/2001.

Článok 19

Príručka

Európska komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a agentúrou dá k dispozícii praktickú príručku na vykonávanie a riadenie systému EUROSUR (ďalej len „príručka“), v ktorej sa uvádzajú technické a operačné usmernenia, odporúčania a osvedčené postupy. Európska komisia prijme príručku vo forme odporúčania.

Článok 20

Monitorovanie a hodnotenie

1.           Agentúra zabezpečí vytvorenie postupov na monitorovanie technického a operačného fungovania systému EUROSUR v súlade s cieľmi dosiahnuť primeranú situačnú informovanosť a schopnosť reakcie na vonkajších hraniciach.

2.           Agentúra predloží správu o fungovaní EUROSUR 1. októbra 2015 a potom každé dva roky.

3.           Komisia poskytne Európskemu parlamentu a Rade celkové hodnotenie systému EUROSUR dňa 1. októbra 2016 a potom každé štyri roky. Toto hodnotenie zahŕňa preskúmanie dosiahnutých výsledkov v porovnaní s cieľmi a posúdenie pokračujúcej platnosti dôvodov uplatňovania základného odôvodnenia, uplatňovania tohto nariadenia v členských štátoch a agentúrou, ako aj dodržiavania základných práv. Takéto hodnotenie v prípade potreby sprevádzajú primerané návrhy na zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

4.           Členské štáty poskytnú agentúre informácie potrebné na vypracovanie správy uvedenej v odseku 2. Agentúra poskytne Komisii informácie potrebné na vypracovanie hodnotenia uvedeného v odseku 3.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.           Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.           Toto nariadenie sa uplatňuje od 1. októbra 2013.

3.           Článok 5 ods. 1 sa vzťahuje na členské štáty, ktoré sa nachádzajú na južných morských a východných pozemných vonkajších hraniciach Európskej únie (Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko a Španielsko) od 1. októbra 2013.

4.           Článok 5 ods. 1 sa vzťahuje na ostatné členské štáty s pozemnými a morskými vonkajšími hranicami (Belgicko, Nemecko, Holandsko a Švédsko) od 1. októbra 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

Príloha

Pri zostavovaní, prevádzke a údržbe jednotlivých častí rámca systému EUROSUR sa zohľadnia tieto zásady:

(a)          Zásada záujmových spoločenstiev: Národné koordinačné centrá a agentúra vytvárajú konkrétne záujmové spoločenstvá na spoločné využívanie informácií a spoluprácu v rámci systému EUROSUR. Záujmové spoločenstvá sa využívajú na účel výmeny informácií v úsilí o dosahovanie spoločných cieľov, požiadaviek a záujmov.

(b)          Zásady koherentného riadenia a využívania existujúcich štruktúr: Agentúra zabezpečí koherentnosť medzi rôznymi časťami rámca systému EUROSUR vrátane poskytovania usmernení a podpory národným koordinačným centrám a podpory interoperability informácií a technológií. Rámec systému EUROSUR využíva v možnej miere existujúce systémy a schopnosti. V tejto súvislosti je systém EUROSUR zriadený úplne zlučiteľne s iniciatívou pre Spoločné prostredie na využívanie informácií pre námornú oblasť EÚ (CISE), a tým prispieva k prospechu z koordinovaného a hospodárneho prístupu k výmene prierezových odvetvových informácií výmeny v Únii.

(c)          Zásady spoločného využívania informácií a zaručenia informácií: Informácie dostupné v rámci systému EUROSUR sú k dispozícii všetkým národným koordinačným centrám a agentúre, ak neboli ustanovené alebo dohodnuté osobitné obmedzenia. Národné koordinačné centrá zaručia dostupnosť, dôvernosť a integritu informácií, ktoré sa majú vymieňať na vnútroštátnej a európskej úrovni. Agentúra zaručí dostupnosť, dôvernosť a integritu informácií, ktoré sa majú vymieňať na európskej úrovni.

(d)          Zásady orientácie na službu a normalizácie: Rôzne schopnosti systému EUROSUR sú vykonávané pomocou prístupu orientovaného na službu. Agentúra zabezpečí, že rámec systému EUROSUR vychádza v možnej miere z medzinárodne dohodnutých noriem.

(e)          Zásada flexibility: Organizácia, informácie a technológie sú navrhnuté tak, aby umožnili zainteresovaným stranám v systéme EUROSUR reagovať na meniace sa situácie flexibilným a štruktúrovaným spôsobom.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systém riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR)

1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[17]

V súčasnosti okruh 3a hlava 18 – Vnútorné záležitosti

Budúce viacročné finančné výhľady: Okruh 3 (Bezpečnosť a občianstvo)

1.3. Druh návrhu/iniciatívy

þ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie (financovanie vnútorných záležitostí na obdobie 2014 – 2020)

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[18]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Európska rada vo svojich záveroch z 23. – 24. júna 2011 uviedla, že „Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) sa bude ďalej vyvíjať ako priorita, aby sa stal funkčným do roku 2013 a aby si orgány členských štátov vykonávajúce činnosti hraničného dozoru mohli vymieňať operačné informácie a zlepšovať spoluprácu“.

Ako sa uvádza v pracovnom programe Komisie (CWP) na rok 2011[19], „cieľom systému EUROSUR je posilniť kontrolu schengenských vonkajších hraníc, najmä južných morských a východných pozemných hraníc. Systém EUROSUR vytvorí mechanizmus pre orgány členských štátov, ktoré vykonávajú činnosti hraničného dozoru (pohraničné stráže, pobrežné stráže, polícia, colná správa a námorníctvo), na využívanie operačných informácií a spoluprácu medzi sebou a s agentúrou FRONTEX s cieľom znížiť straty na ľudských životoch na mori a počet neodhalených nelegálnych migrantov vstupujúcich na územie EÚ a s cieľom zvýšiť vnútornú bezpečnosť prostredníctvom zabraňovania cezhraničnej trestnej činnosti, akou je terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, pašovanie zbraní a drog atď.“

Členské štáty EÚ, Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach EÚ Frontex a Európska komisia úzko spolupracujú od roku 2008 s cieľom vymedziť a vyvinúť rámec systému EUROSUR. Časti systému EUROSUR sa testujú a postupne zriaďujú ako pilotné od roku 2011 s využitím finančných prostriedkov poskytnutých z rozpočtu agentúry Frontex. Súčasne s tým využívajú členské štáty od roku 2008 Fond pre vonkajšie hranice na vytvorenie národných častí systému EUROSUR, ako sú národné koordinačné centrá a vnútroštátne systémy hraničného dozoru.

Preto ide v súčasnosti o tieto ABB činnosti:

18.02 – Solidarita, vonkajšie hranice, návrat, vízová politika a voľný pohyb osôb – Cieľ 1: umožniť ľuďom prekračovať vnútorné hranice bez hraničných kontrol, podporovať bezpečné hranice a predchádzať nelegálnej migrácii ďalším rozvojom integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc a vysokých noriem hraničných kontrol, vrátane vytvorenia systému SIS II a finančnej podpory z Fondu pre vonkajšie hranice.

Paralelný vývoj a realizácia systému EUROSUR výrazne skracujú čas potrebný na jeho zriadenie a takisto umožňujú testovať a prispôsobiť rôzne časti systému EUROSUR pred uvedením do prevádzky koncom roka 2013.

Práce na vývoji, testovaní a postupnom zavádzaní systému EUROSUR vykonávané v súčasnosti vychádzajú z plánu realizácie predloženom v oznámení Komisie v roku 2008.[20] Tento plán realizácie podporila Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci vo svojich záveroch z júna 2008 a februára 2010 a Štokholmským programom a akčným plánom na vykonávanie Štokholmského programu.

1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Systém EUROSUR má dva konkrétne ciele, a to výrazne zvýšiť situačnú informovanosť a schopnosť reakcie orgánov hraničnej kontroly členských štátov a agentúry Frontex, takže v prípade najlepšieho scenára je akákoľvek nová trasa alebo metóda nelegálnej migrácie a cezhraničnej trestnej činnosti odhalená a prerušená krátko po jej vytvorení.

1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

1.         Situačná informovanosť meria, ako sú orgány schopné odhaľovať cezhraničné pohyby a nachádzať opodstatnené dôvody pre kontrolné opatrenia. Možno to splniť dosiahnutím týchto operačných cieľov na vnútroštátnej a európskej úrovni:

a.         Zlepšená spolupráca medzi orgánmi racionalizáciou štruktúr a prepojením systémov v oblasti presadzovania práva;

b.         Použitie fúzie údajov v kombinácii s modernými technickými možnosťami na odhaľovanie a sledovanie cezhraničného pohybu, a to najmä (malých) plavidiel;

c.         Medzisektorová výmena informácií s ďalšími aktérmi v námornej oblasti, ako sú doprava, colná správa, kontrola rybného hospodárstva a obrana;

d.         Skvalitnená výmena informácií so susednými tretími krajinami.

2.         Schopnosť reakcie meria uplynulý čas potrebný na dosiahnutie kontroly akéhokoľvek cezhraničného pohybu a tiež čas a prostriedky primeranej reakcie na nezvyčajné okolnosti. Preto sa majú dosiahnuť tieto operačné ciele na vnútroštátnej a európskej úrovni:

a.         Výmena údajov, informácií a spravodajských informácií v takmer reálnom čase – kedykoľvek v prípade potreby – bezpečným spôsobom, čím sa prechádza z prístupu postavenom na hliadkovaní k viac spravodajskému prístupu založenom na analýze rizík;

b.         Efektívne riadenie personálu a zdrojov vrátane snímačov a hliadok;

c.         Meranie účinku, hodnotenie účinku činností hraničného dozoru, čím sa poskytuje nová východisková hodnota na hodnotenie rizík a nové usporiadanie priorít.

Tabuľka prepojenia problémov, cieľov a akcií

Konkrétne ciele || Plánované akcie

1a – Racionalizácia štruktúr a prepojenie systémov na vnútroštátnej úrovni 2a – Účinné riadenie personálu a zdrojov 2c – Meranie účinku || Zriadenie národného koordinačného centra (NCC) a Situačného centra Frontex (FSC)

2a – Výmena údajov, informácií a spravodajských informácií v takmer reálnom čase || Vytvorenie siete EUROSUR, prepojenie NCC a agentúry Frontex Vytvorenie spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií

1d – Skvalitnená výmena informácií so susednými tretími krajinami || Prepojenie systému EUROSUR s regionálnymi sieťami vytvorenými medzi členskými štátmi a susednými tretími krajinami

1b – Využitie fúzie údajov v kombinácii s technickými schopnosťami pre odhaľovanie a sledovanie cezhraničných pohybov 1c – Medzisektorová výmena informácií s ďalšími aktérmi v námornej doméne || Zavedenie služieb pre spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru na úrovni EÚ

1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Agentúra Frontex zaručí, že sú vytvorené metódy monitorovania fungovania systému EUROSUR v súlade s hlavnými cieľmi politiky so zohľadnením týchto ukazovateľov:[21]

Ukazovatele vplyvu[22]

Zníženie počtu neodhalených nelegálnych migrantov vstupujúcich do schengenského priestoru;

Zníženie počtu úmrtí migrantov na mori;

Znížená cezhraničná trestná činnosť, najmä drog pašovaných cez vonkajšie hranice.

Ukazovatele výsledkov a výstupov[23]

Zvýšená situačná informovanosť na vonkajších hraniciach a v predhraničnej oblasti;

Zlepšená spolupráca medzi orgánmi na vnútroštátnej úrovni;

Zlepšená spolupráca medzi členskými štátmi, ako aj s agentúrou Frontex;

Zvýšená spolupráca so susednými tretími krajinami.

Zvýšená technická a operačná schopnosť odhaľovať a sledovať malé člny;

Zvýšená výmena neutajovaných a utajovaných informácií v takmer reálnom čase;

Zvýšená schopnosť reagovať na výstrahy, mimoriadne udalosti a iné udalosti na vonkajších hraniciach.

1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

EÚ bude naďalej čeliť množstvu všeobecných a konkrétnych problémov v oblasti hraničného dozoru v období rokov 2012 – 2020, ktoré systém EUROSUR rieši.[24]

EÚ čelí značnému tlaku nelegálnej migrácie na svojich vonkajších hraniciach, čo by podľa očakávaní malo v nasledujúcich rokoch pokračovať. Použitie malých plavidiel neschopných plavby na mori dramaticky zvýšilo počet migrantov, ktorí sa utopili v Stredozemnom mori. Predstavuje to veľkú výzvu pre orgány činné v trestnom konaní, pretože je mimoriadne náročné odhaľovať a sledovať takéto malé člny na otvorenom mori. Zločinecké siete podieľajúce sa na prevádzaní migrantov často používajú rovnaké trasy a metódy pre cezhraničné trestné činnosti, ako je obchodovanie s ľuďmi a drogami. Zlepšenie medzirezortnej spolupráce medzi orgánmi kontroly hraníc a polície má výrazne prispieť k boju proti takýmto závažným trestným činom na vonkajších hraniciach.

Zločinecké siete reagujú často rýchlejšie a flexibilnejšie na zmenenú situáciu zmenou svojich trás a metód nelegálnej migrácie a cezhraničnej trestnej činnosti než orgány členských štátov. Jedným z dôvodov pre túto oneskorenú reakciu je, že v niektorých členských štátoch je až šesť rôznych orgánov priamo zapojených do dozoru na morských hraniciach bez presných pravidiel a pracovných postupov pre spoluprácu a výmenu informácií medzi nimi. Chýba však nielen koordinácia v niektorých členských štátoch, ale aj medzi členskými štátmi v dôsledku chýbajúcich náležitých postupov, sietí a komunikačných kanálov na výmenu informácií. Migračný tlak predstavuje značné problémy aj pre tretie krajiny ležiace na južnom pobreží Stredozemného mora. Preto je nevyhnutné, aby užšie spolupracovali s krajinami pôvodu a krajinami nalodenia nelegálnych migrantov.

1.5.2. Prínos zapojenia Európskej únie

V súlade so zásadou subsidiarity[25] systém EUROSUR postupuje podľa decentralizovaného prístupu, v ktorom národné koordinačné centrá pre hraničný dozor tvoria nosnú časť spolupráce v systéme EUROSUR. Prepojením existujúcich vnútroštátnych a európskych systémov a vyvíjaním nových schopností umožňuje systém EUROSUR orgánom hraničnej kontroly členských štátov a agentúre Frontex komunikovať a vymieňať si informácie s cieľom lepšej situačnej informovanosti na vonkajších hraniciach, čím prináša hraničnému dozoru skutočnú pridanú hodnotu.

Lepšie spoločné využívanie informácií pomôže určiť ciele, ako sú člny používané na nelegálnu migráciu a cezhraničnú trestnú činnosť presnejšie, a preto umožňuje cielené včasné a hospodárne využitie dostupných zariadení na zachytenie. Toto je cieľ, ktorý nemôžu dostatočne dosiahnuť samotné členské štáty a ktorý možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

1.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Iniciatíva EUROSUR stavia na skúsenostiach získaných v minulosti, napríklad v rámci Európskej siete hliadok (ESH) koordinovanej agentúrou Frontex. Okrem toho jej zámerom je čo najlepšie využiť existujúcu infraštruktúru vnútroštátnej hraničnej kontroly v kombinácii s operačnými medzinárodnými a európskymi systémami, rovnako ako najnovšie technológie (napr. využitie satelitov). Najmä v súvislosti s použitím moderných technológií využíva systém EUROSUR rad výskumných projektov realizovaných v rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj (7. RP).[26]

1.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Systém EUROSUR má za cieľ najlepším využitím existujúcich systémov, schopností a programov dostupných na úrovni Európskej únie zabezpečiť čo najlepšiu súdržnosť a synergie s inými relevantnými nástrojmi.

1.6. Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

þ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– ¨  Návrh/iniciatíva sú v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

– þ  Finančný vplyv trvá od 2014 do 2020

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

– a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.

1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia [27]

þ Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

þ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨  výkonné agentúry

– þ  subjekty zriadené spoločenstvami[28]

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

þ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Jednotlivé časti systému EUROSUR bude realizovať predovšetkým agentúra Frontex a členské štáty (zdieľané hospodárenie), na základe plánu realizácie EUROSUR na rok 2008 [KOM(2008) 68 v konečnom znení].V súvislosti so zriadením národných koordinačných centier Fond pre vonkajšie hranice bude podporovať členské štáty v rokoch 2012 – 2013 a nástroj pre finančnú podporu vonkajších hraníc a víz ako súčasť plánovaného Fondu pre vnútornú bezpečnosť v rokoch 2014 – 2020. Na druhej strane bude agentúra Frontex využívať vlastný rozpočet na zavedenie siete EUROSUR a ďalších horizontálnych súčasti systému EUROSUR, ako je spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií a v prípade potreby ho doplní podporou v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť (priame alebo nepriame centralizované finančné hospodárenie).

Finančné prostriedky poskytované v rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj budú podporovať zavedenie plánovaných služieb pre spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru v rokoch 2012 – 2013.

Tematický program pre azyl a migráciu ako súčasť nástroja rozvojovej spolupráce bude podporovať opatrenia v susedných tretích krajinách v rokoch 2012 – 2013.

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Dva roky po dosiahnutí úplnej prevádzkyschopnosti systému EUROSUR a potom každý ďalší rok predkladá agentúra Frontex Komisii správu o technickom a operačnom fungovaní systému EUROSUR so zohľadnením uvedených ukazovateľov.[29] Okrem toho tri roky potom, ako systém EUROSUR začne svoju plnú prevádzku, a následne každé štyri roky vypracuje Komisia celkové hodnotenie systému EUROSUR, vrátane preskúmania výsledkov v porovnaní s cieľmi a posúdenia pokračujúcej platnosti základnej opodstatnenosti. Prvé hodnotenie sa očakáva v roku 2016 pod podmienkou, že systém EUROSUR bude od roku 2013 prevádzkyschopný. Komisia má predkladať správy o hodnotení Európskemu parlamentu a Rade, v prípade potreby spolu s primeranými návrhmi na zmenu a doplnenie nariadenia o zriadení systému EUROSUR.

2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká

– Odhady nákladov uvedené v sprievodnom posúdení vplyvu boli vypracované na základe údajov poskytnutých členskými štátmi, agentúrami EÚ a súkromným sektorom a overené externým dodávateľom pre technickú štúdiu posudzujúcu finančný vplyv systému EUROSUR (GHK). Predstavujú najlepší odhad nákladov na realizáciu posudzovaných možností politiky na základe ich opisu v pláne realizácie EUROSUR z roku 2008 a následných technických podkladov. Očakáva sa, že úpravy rozsahu pôsobnosti, organizačných a riadiacich štruktúr, technických požiadaviek, povahy poskytovania služieb a zaraďovania etáp plánu realizácie EUROSUR by viedli k zmenám v nákladoch na poskytovanie týchto služieb.

– V dôsledku skutočnosti, že rôzne časti a kroky určené v pláne realizácie EUROSUR z roku 2008 [KOM(2008)68 v konečnom znení] sa súčasne vyvíjajú, testujú a realizujú. Dôvodom tohto prístupu je, že obvyklý životný cyklus vývoja systému, v ktorom jeden krok nadväzuje na výsledky predchádzajúceho a v ktorom zavádzanie systému sleduje jeho vývoj, by bol priveľmi časovo náročný. Pozornosť treba venovať zlučovaniu výsledkov jednotlivých krokov do jedného spoločného rámca. Táto súdržnosť sa dá najlepšie dosiahnuť právnymi predpismi, presne definujúcimi rozdielny obsah jednotlivých častí, rovnako ako úlohy a zodpovednosti jednotlivých aktérov.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

Budú sa uplatňovať používané systémy riadenia a kontroly vytvorené v rámci rôznych finančných programov (napr. Fondu pre vnútornú bezpečnosť). Ďalej sa predpokladá použiť interné (napr. Spoločné výskumné centrum), ako aj externé odborné poznatky (napr. externí dodávatelia), aby sa zaručilo riadne a plynulé realizovanie jednotlivých častí systému EUROSUR.

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami.

V plnej miere platia opatrenia proti podvodom vytvorené na vnútroštátnej i európskej úrovni.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky výdavkov[30]

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo || DRP ([31]) || krajín EZVO[32] || kandidátskych krajín[33] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3a || 18 02 03 02 – Frontex || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

3a || 18 02 06 – Fond pre vonkajšie hranice || DRP || NIE || NIE || ÁNO || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevok

Číslo || DRP/NRP || z krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3 || 18 02 cc – Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza || DRP || NIE || NIE || ÁNO || NIE

3 || 18 02 05 02 – Frontex || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky v období 2014 − 2020[34] 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo 3 || Bezpečnosť a občianstvo

GR: HOME || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Nasledujúce roky || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || ||

Fond pre vnútornú bezpečnosť[35] || Záväzky || (1) || 14,107 || 16,111 || 16,111 || 16,411 || 16,411 || 16,411 || 16,411 || || 111,973

Platby || (2) || 1,915 || 3,997 || 7,720 || 12,130 || 15,751 || 16,266 || 16,347 || 37,848 || 1111,973

18 02 03 02[36] || Záväzky || (1a) || 20,601 || 19,997 || 18,290 || 18,290 || 18,290 || 18,290 || 18,290 || || 132,048

Platby || (2a) || 10,301 || 20,299 || 19,144 || 18,290 || 18,290 || 18,290 || 18,290 || 9,145 || 132,048

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[37] || || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || || (3) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || || 0

Rozpočtové prostriedky pre GR HOME SPOLU || Záväzky || =1+1a +1b+1c || 34,708 || 36,108 || 34,401 || 34,701 || 34,701 || 34,701 || 34,701 || || 244,021

Platby || || 12,215 || 24,296 || 26,864 || 30,420 || 34,041 || 34,556 || 34,637 || 46,993 || 244,021

|| || || || || || || || || || ||

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 34,708 || 36,108 || 34,401 || 34,701 || 34,701 || 34,701 || 34,701 || || 244,021

Platby || (5) || 12,215 || 24,296 || 26,864 || 30,420 || 34,041 || 34,556 || 34,637 || 46,993 || 244,021

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || || 0

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 3 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || 34,708 || 36,108 || 34,401 || 34,701 || 34,701 || 34,701 || 34,701 || || 244,021

Platby || =5+ 6 || 12,215 || 24,296 || 26,864 || 30,420 || 34,041 || 34,556 || 34,637 || 46,993 || 244,021

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Nasledujúce roky || SPOLU

GR: HOME ||

Ÿ Ľudské zdroje || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || || 1,778

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || || 0

GR HOME SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || || 1,778

Rozpočtové prostriedky v OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || || 1,778

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || || SPOLU

Rozpočtové prostriedky v OKRUHOCH 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 34,962 || 36,362 || 34,655 || 34,955 || 34,955 || 34,955 || 34,955 || || 245,799

Platby || 12,469 || 24,550 || 27,118 || 30,674 || 34,295 || 34,810 || 34,891 || 46,993 || 245,799

3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

– þ  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Uveďte ciele a výstupy ò || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU ||

VÝSTUPY ||

Druh výstupu[38] || Priemerné náklady na výstup || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu ||

 KONKRÉTNE CIELE č. 1a, 2a a 2c[39] || || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup[40] || Centrum || 2,179 || 24 || 7,470 || 24 || 7,470 || 24 || 7,470 || 24 || 7,470 || 24 || 7,470 || 24 || 7,470 || 24 || 7,470 || 24 || 52,29 ||

– Výstup[41] || Centrum || 75,765 || 1 || 11,316 || 1 || 12,164 || 1 || 10,457 || 1 || 10,457 || 1 || 10,457 || 1 || 10,457 || 1 || 10,457 || 1 || 75,765 ||

Konkrétne ciele č 1a, 2a a 2c medzisúčet || 25 || 18,786 || 25 || 19,634 || 25 || 17,927 || 25 || 17,927 || 25 || 17,927 || 25 || 17,927 || 25 || 17,927 || 25 || 128,055 ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2a[42] || || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup[43] || Sieť || 33,071 || 1 || 5,969 || 1 || 4,517 || 1 || 4,517 || 1 || 4,517 || 1 || 4,517 || 1 || 4,517 || 1 || 4,517 || 1 || 33,071 ||

– Výstup[44] || Obraz || 23,212 || 1 || 3,316 || 1 || 3,316 || 1 || 3,316 || 1 || 3,316 || 1 || 3,316 || 1 || 3,316 || 1 || 3,316 || 1 || 23,212 ||

Konkrétny cieľ č. 2a ... medzisúčet || 2 || 9,285 || 2 || 7,833 || 2 || 7,833 || 2 || 7,833 || 2 || 7,833 || 2 || 7,833 || 2 || 7,833 || 2 || 56,283 ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1d[45] || || || || || || || || || || || || || || || || ||

|| – Výstup[46] || Siete || 537,75 || 4 || 951 || 4 || 0 || 4 || 0 || 4 || 300 || 4 || 300 || 4 || 300 || 4 || 300 || 4 || 2,151

|| Konkrétny cieľ č. 1d medzisúčet || 4 || 0,951 || 4 || 0 || 4 || 0 || 4 || 0,300 || 4 || 0,300 || 4 || 0,300 || 4 || 0,300 || 4 || 2,151

KONKRÉTNY CIEĽ č.1b a 1c[47] || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup[48] || Servis || || 1 || 5,686 || 1 || 8,641 || 1 || 8,641 || 1 || 8,641 || 1 || 8,641 || 1 || 8,641 || 1 || 8,641 || 1 || 57,532

Konkrétny cieľ č. 1b a 1c medzisúčet || 1 || 5,686 || 1 || 8,641 || 1 || 8,641 || 1 || 8,641 || 1 || 8,641 || 1 || 8,641 || 1 || 8,641 || 1 || 57,532

NÁKLADY SPOLU || 32 || 37,198 || 32 || 38,688 || 32 || 36,891 || 32 || 37,191 || 32 || 37,191 || 32 || 37,191 || 32 || 37,191 || 32 || 244,021 ||

3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

– þ  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014[49] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 1,778

Ostatné administratívne výdavky || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 1,778

Mimo OKRUHU5[50] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

SPOLU || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 0,254 || 1,778

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

– þ  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:[51]

Odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

18 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 2 AD || 2 AD || 2 AD || 2 AD || 2 AD || 2 AD || 2 AD

XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

ŸExterní zamestnanci (v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času)[52]

XX 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE z celkového finančného krytia) || || || || || || ||

XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

XX 01 04 yy [53] || – sídlo[54] || || || || || || ||

– delegácia || || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

Iné rozpočtové položky (uveďte) || || || || || || ||

SPOLU || 2 AD || 2 AD || 2 AD || 2 AD || 2 AD || 2 AD || 2 AD

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Monitorovanie a podpora každodenného riadenia systému EUROSUR

Externí zamestnanci ||

3.2.4. Súlad s platným a budúcim viacročným finančným rámcom

– þ  Návrh/iniciatíva je v súlade s platným a budúcim viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[55].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

– þ  Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami

– ¨  Návrh/iniciatíva bude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N + 1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || ...uveďte toľko rokov, koľko je potrebných na ukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované rozpočtové prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

Odhadovaný vplyv na príjmy

– þ  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

¨         vplyv na vlastné zdroje

¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[56]

Rok N || Rok N + 1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || ...uveďte toľko stĺpcov, koľko je potrebných na ukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6)

Článok........... || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[1]               Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1.

[2]               KOM(2008) 68 v konečnom znení z 13. 2. 2008 (plán realizácie EUROSUR). O pokroku dosiahnutom v rokoch 2008 − 2010, pozri SEK(2009) 1265 v konečnom znení z 24. 9. 2009 a SEK(2011) 145 v konečnom znení z 28. 1. 2011.

[3]               Porovnaj aj článok 77 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní EÚ.

[4]               Porov. článok 11c nariadenia (ES) č. 2007/2004, vložený nariadením (EÚ) č. 1168/2011.

[5]               KOM(2010) 385 v konečnom znení, 20.7.2010.

[6]               Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1.

[7]               Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[8]               Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

[9]               Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.

[10]             Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

[11]             Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

[12]             Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[13]             Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

[14]             Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19.

[15]             Ú. v. EÚ L 111, 4.5.2010, s. 20.

[16]             Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1.

[17]             ABM: riadenie podľa činnosti – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činnosti.

[18]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[19]             KOM(2010) 623 v konečnom znení z 27.10.2010, zv. II, 43, 14.

[20]             KOM(2008) 68 v konečnom znení z 13. 2. 2008 (plán realizácie EUROSUR).

[21]             Porovnaj kapitolu 8 sprievodného posúdenia vplyvu.

[22]             V porovnaní s údajmi za rok 2011, ako sa uvádza v správach agentúry Frontex o analýze rizík a príslušných správach EUROPOLU. Tieto ukazovatele budú takisto závisieť od faktorov mimo systému EUROSUR, ako sú zmeny v politickej a ekonomickej situácii v susedných tretích krajinách.

[23]             V porovnaní so súčasnou situáciou, ako je opísaná v posúdení vplyvu priloženom k návrhu nariadenia o systéme EUROSUR.

[24]             Porovnaj kapitolu 3.2 a 3.3 sprievodného posúdenia vplyvu.

[25]             Porovnaj kapitolu 3.5 sprievodného posúdenia vplyvu.

[26]             Pozri zoznamy projektov v prílohe 1.5

[27]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[28]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[29]             Porovnaj kapitolu 8 sprievodného posúdenia vplyvu.

[30]             Tieto rozpočtové riadky sú využívané na postupný vývoj a testovanie rôznych častí systému EUROSUR až do roku 2013. Vzhľadom na to, že navrhované nariadenie o systéme EUROSUR má nadobudnúť účinnosť na konci roka 2013, je legislatívny finančný výkaz obmedzený na časové obdobie 2014 − 2020. Prehľad nákladov vynaložených na vývoj EUROSUR v rokoch 2008 − 2010 a odhadovaných nákladov na EUROSUR v období 2011 − 2020 je v sprievodnom posúdení vplyvu.

[31]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky

[32]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[33]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[34]             Prehľad celkových odhadovaných nákladov na obdobie 2011 − 2020 je v sprievodnom posúdení vplyvu.

[35]             Tento rozpočtový riadok pokrýva takéto náklady: 1) 75% spolufinancovania EÚ na prevádzkové náklady pre národné koordinačné centrá (NCC) v 24 členských štátoch s pozemnými a morskými vonkajšími hranicami, ak sú tieto náklady plánované členskými štátmi využívajúcimi rozpočet EÚ, 2) Náklady na služby pre spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru, ktoré majú byť takisto spolufinancované z príslušných európskych vesmírnych programov, vrátane prevádzkyschopného Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES), v rozsahu dostupnom na obdobie 2014 − 2020. 3) Náklady na prepojenie systému EUROSUR s regionálnymi sieťami vytvorenými medzi členskými štátmi a susednými tretími krajinami. 4) Všetky ďalšie náklady potrebné na realizáciu systému EUROSUR.

[36]             Na prevádzkové náklady Situačného centra agentúry Frontex (FSC), siete prepájajúcej NCC a Frontex, a spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií. Predpokladá sa, že z týchto odhadov medzi 5 − 10 mil. EUR za rok pokryje rozpočet agentúry Frontex a medzi 10 − 15 mil. EUR ročne Fond pre vnútornú bezpečnosť. Presné sumy, ktoré majú byť financované prostredníctvom agentúry Frontex, budú definované v rámci ročného rozpočtového postupu.

[37]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[38]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[39]             Ako je uvedené v oddiele 1.4.2: 1a – Racionalizácia štruktúr a prepojenie systémov na vnútroštátnej úrovni, 2a – Efektívne riadenie personálu a zdrojov, 2c – Meranie vplyvu.

[40]             75% spolufinancovania EÚ na prevádzkové náklady pre národné koordinačné centrá (NCC) v 24 členských štátoch s pozemnými a morskými vonkajšími hranicami.

[41]             Prevádzkové náklady pre Situačné centrum agentúry Frontex (FSC).

[42]             2a – Výmena údajov, informácií a spravodajských informácií v takmer reálnom čase.

[43]             Prevádzkové náklady siete spájajúcej vnútroštátne koordinačné centrá a agentúru Frontex.

[44]             Prevádzkové náklady spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií (CPIP).

[45]             1d – Skvalitnená výmena informácií so susednými tretími krajinami.

[46]             Prepojenie systému EUROSUR s regionálnymi sieťami vytvorenými medzi členskými štátmi a susednými tretími krajinami.

[47]             1b – Využitie fúzie údajov v kombinácii s technologickými možnosťami odhaľovania a sledovania cezhraničných pohybov, 1c – Medziodvetvová výmena informácií s ďalšími aktérmi v námornej doméne.

[48]             Prevádzkové náklady na služby pre spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru na úrovni EÚ.

[49]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[50]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[51]             Miesta 2 AD uvedené v tabuľke nižšie sú zahrnuté v návrhu nariadenia o zriadení Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

[52]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ= pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii, MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert.

[53]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[54]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[55]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[56]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.