DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Na tento návrh sa má hľadieť v kontexte všetkých navrhovaných finančných nástrojov pre finančný výhľad na roky 2014 – 2020, ako je to uvedené v oznámení „Rozpočet pre Európu 2020“[1]. Oznámenie stanovuje rozpočtový rámec pre nástroje vonkajších činností EÚ podľa okruhu 4 (Globálna Európa) vrátane nástroja predvstupovej pomoci (IPA). Na tomto základe Komisia predkladá návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje legislatívny rámec pre nový nástroj IPA, spoločne s posúdením vplyvu alternatívnych scenárov na nástroj.

V článku 49 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty EÚ uvedené v článku 2 zmluvy a zaviaže sa ich podporovať, môže požiadať o členstvo v Únii.

Za posledných 50 rokov sa prostredníctvom integrácie aj rozšírenia zvýšil počet členov EÚ zo 6 na súčasných 27 členských štátov a počet obyvateľov narástol z menej ako 200 miliónov na viac než 500 miliónov. V preskúmaní [2] vykonanom päť rokov po piatom rozšírení EÚ v roku 2004, sa dospelo k týmto záverom: najnovšie rozšírenia priniesli väčšiu prosperitu pre všetkých občanov EÚ a vďaka nim je Európa silnejším hráčom vo svetovom hospodárstve, inštitucionálne a právne rámce a spoločné politiky EÚ zohrali veľmi dôležitú úlohu pri zaručovaní úspechu, podnikatelia a občania pocítili zreteľné výhody a väčšia EÚ je lepšie pripravená na riešenie súčasných a budúcich výziev.

Dôvod na pokračovanie rozširovania EÚ bol naposledy pripomenutý v záveroch Rady zo 14. decembra 2010: „Rozširovanie posilňuje mier, demokraciu a stabilitu v Európe, slúži strategickým záujmom EÚ a pomáha EÚ lepšie dosahovať jej politické ciele v dôležitých oblastiach, ktoré sú kľúčové na dosiahnutie oživenia hospodárstva a udržateľného rastu“. V záveroch Rady sa opätovne pripomína, že vďaka nadobudnutiu platnosti Lisabonskej zmluvy môže EÚ pokračovať vo svojej agende rozširovania a zároveň udržiavať dynamiku európskej integrácie.

V súčasnosti sa EÚ zaoberá 5 kandidátskymi krajinami[3] a 4 potenciálnymi kandidátskymi krajinami[4]. Do roku 2014 sa očakáva pristúpenie k EÚ len v prípade Chorvátska. Sociálno-ekonomické ukazovatele naznačujú. že s výnimkou Islandu sú krajiny zahrnuté do procesu rozširovania stále značne pod priemerom EÚ a dokonca aj pod úrovňou najslabších členských štátov. Táto nízka úroveň sociálno-ekonomického rozvoja si vyžaduje značné investície potrebné na to, aby sa tieto krajiny priblížili k normám EÚ, aby mohli prijať záväzky členstva a aby zvládli konkurenčné tlaky jednotného trhu. Navyše tieto krajiny musia byť pripravené na zvládanie globálnych výziev, ako je zmena klímy, a na zosúladenie s úsilím EÚ o riešenie tohto zložitého problému. Riešenie cieľov v oblasti zmeny klímy a obnoviteľných zdrojov energie je v stratégii na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkulzívneho rastu Európa 2020 medzi piatimi hlavnými cieľmi. EÚ dôveruje nízkouhlíkovému modelu rastu, ktorý sa musí premietať aj navonok, a to aj v procese rozširovania.

Okrem toho krajiny na západnom Balkáne sú ešte stále relatívne mladé štáty, ktoré vznikli po rozpade bývalej Juhoslávie. V nich je ešte stále potrebné posilniť politickú stabilitu, úplné ustanovenie princípov demokracie a rešpektovania ľudských práv a dobrú správu vecí verejných – čo sú základné hodnoty EÚ.

Tieto krajiny nedokážu samy zvládať všetky snahy a náklady potrebné na splnenie kritérií na vstup do EÚ. Väčšina z nich má nedostatok kapacít na vlastné financovanie inštitucionálnych reforiem a na verejné investície potrebné na stabilizáciu svojej spoločnosti a hospodárstva a na nastúpenie cesty udržateľného rozvoja.

Technická a finančná pomoc krajinám zahrnutým do procesu rozširovania sa v súčasnosti poskytuje prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA)[5]. Platnosť tohto nástroja sa skončí na konci roku 2013. S cieľom ďalšieho rozširovania by EÚ mala naďalej ponúkať kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám technickú a finančnú pomoc na prekonanie ich zložitej situácie a zabezpečenie udržateľného rozvoja.

Nový nástroj predvstupovej pomoci by sa naďalej mal zameriavať na napĺňanie politiky rozširovania, čo je jedna z hlavných priorít vonkajších činností EÚ, a tým by pomáhal podporovať stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v Európe. Na tento účel by mal nový nástroj naďalej sledovať všeobecný politický cieľ podpory kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín pri ich príprave na členstvo v EÚ a progresívnej harmonizácii ich inštitúcií a hospodárstva s normami a politikami Európskej únie podľa ich konkrétnych potrieb a prispôsobený ich individuálnym programom rozširovania. Súčasne by sa mal posilniť súlad medzi finančnou pomocou a celkovým pokrokom dosiahnutým pri vykonávaní predvstupovej stratégie.

Budúca predvstupová pomoc musí navyše byť ešte strategickejšia, efektívnejšia a lepšie cielená, než tomu bolo doteraz, s cieľom dosahovania udržateľnejších výsledkov pri zlepšovaní pripravenosti týchto krajín na členstvo. Nový nástroj musí fungovať flexibilnejšie a musí zahŕňať viac prostriedkov od iných darcov alebo súkromného sektora využívaním inovačných finančných nástrojov a zároveň musí sledovať zjednodušenie a obmedzenie administratívneho zaťaženia súvisiaceho so správou finančnej pomoci.

Konzistentnosť s inými politikami

Proces rozšírenia rozširuje vnútorné politiky EÚ na krajiny prijímajúce pomoc. Prispieva okrem iného k rozšíreniu vnútorného trhu, európskeho priestoru spravodlivosti a slobody, transeurópskych energetických a dopravných sietí, príležitostí na zamestnanie, rozvoja zručností, vzdelania a sociálneho začlenenia, k zníženiu chudoby, ochrane životného prostredia a obmedzeniu cezhraničného znečistenia vzduchu a vody, zosúladeniu so spoločnou poľnohospodárskou politikou a spoločnou politikou v oblasti rybolovu, snahám o diverzifikáciu energetických zdrojov[6], dosahovaniu efektivity využívania zdrojov, zlepšeniu odolnosti voči katastrofám a k predchádzaniu a riadeniu rizík, ako aj k dosiahnutiu integrovanejšieho a strategickejšieho prístupu k námornej politike, odbornej dokonalosti a digitálnej agende. Konvergencia s právnymi predpismi a politikou EÚ v oblasti klímy prinesie značné výhody krajinám prijímajúcim pomoc rozvojom nízkouhlíkového hospodárstva a vytváraním ekologickejších pracovných miest v regiónoch, ktoré sú vysoko citlivé na vplyv zmeny klímy.

Pomocou dohôd o stabilizácii a pridružení a iných dohôd s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami Európska únia aktívne podporuje krajiny zahrnuté do procesu rozširovania v zavádzaní režimov hospodárskej súťaže. Budúca predvstupová pomoc sa takisto bude musieť venovať posilneniu kapacít na výskum a inovácie, ako aj informačných a komunikačných technológií (IKT), čo zároveň zjednoduší realizáciu Inovačnej únie, podporí ďalšie ciele stratégie Európa 2020 a podporí súlad s technickými požiadavkami a normami EÚ v mnohých ďalších politikách (napr. verejné zdravie, bezpečnosť potravín, opatrenia na ochranu klímy a životné prostredie, vrátane biodiverzity a ekosystémov).

K prvoradým cieľom agendy EÚ definovanej v Štokholmskom programe patrí zvýšenie bezpečnosti v Európe. Lepšia strategická orientácia finančnej pomoci počas predvstupového obdobia pomôže podporiť krajiny zahrnuté do procesu rozširovania pri prevencii a boji proti organizovanému zločinu a korupcii a pri posilňovaní kapacít na presadzovanie práva, riadenie hraníc a kontrolu migrácie.

Rozšírenie dáva Európskej únii väčšiu váhu a posilňuje jej hlas na medzinárodných fórach. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy získala EÚ prostriedky na zvýšenie svojho významu na globálnej scéne. Jedným z príkladov tohto potenciálu je úloha, ktorú EÚ zohrala pri prijatí rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o Kosove. Vzťahom s jej východnými a južnými susedmi dalo piate rozšírenie EÚ nový stimul a viedlo ju k skúmaniu nových spôsobov vyvíjania iniciatív s regiónmi Baltického a Čierneho mora. Procesom pristúpenia krajín západného Balkánu a Turecka EÚ získava väčší záujem a vplyv v regióne Stredozemného mora, Čierneho mora a povodia Dunaja. Ak sa úloha Turecka v jeho vlastnom regióne bude rozvíjať v súčinnosti s procesom jeho pristúpenia a v koordinácii s EÚ, mohlo by to prispieť k zvýšeniu významu oboch strán vo svetovom dianí, v neposlednom rade na Blízkom Východe a v Zakaukazsku. Ak budú EÚ a Turecko konať spoločne, môžu posilniť svoju energetickú bezpečnosť, riešiť regionálne konflikty, predchádzať štiepeniu na etnickom alebo náboženskom základe a zlepšovať spoluprácu v námorných otázkach najmä v Čiernom mori. Island a EÚ môžu spoločne zohrávať významnú úlohu pri riešení otázok v oblasti energetiky, životného prostredia, zmeny klímy, námorníctva a bezpečnosti v Arktíde.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Konzultácie zúčastnených strán o budúcej predvstupovej pomoci

Návrh nového nástroja predvstupovej pomoci je založený na rozsiahlych konzultáciách so zúčastnenými stranami, ktoré sa začali na konferencii IPA: udržateľné výsledky a vplyv, ktorú Komisia zorganizovala 6. a 7. decembra 2010 v Bruseli. Po tejto konferencii nasledovala v priebehu prvého polroka roku 2011 séria konzultácií so zúčastnenými stranami, ktorá poskytla vstup do hodnotenia ex-ante pri príprave budúceho nástroja predvstupovej pomoci. Tieto konzultácie zahŕňali:

· On-line prieskum, pri ktorom sa získalo 338 odpovedí od: zástupcov členských štátov, zúčastnených strán z verejných správ a iných ako verejných organizácií v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách využívajúcich pomoc z nástroja predvstupovej pomoci, zamestnancov Komisie, darcov a medzinárodných financujúcich inštitúcií, ďalších medzinárodných organizácií, mimovládnych organizácií, výskumníkov, odborníkov a záujmových skupín.

· Sériu výberových skupín, najmä: jedna pracovná skupina na vysokej úrovni, štyri zmiešané skupiny zahŕňajúce úradníkov Komisie a externé zúčastnené strany, tri špeciálne výberové skupiny o nástroji predvstupovej pomoci pre cezhraničnú spoluprácu, regionálny rozvoj, rozvoj ľudských zdrojov a rozvoj vidieka, dve stretnutia so zástupcami členských štátov v technickom výbore, ktorý pomáha Komisii pri uskutočňovaní predvstupovej pomoci a stretnutie s orgánmi západného Balkánu zameriavajúce sa na možnosti budúcej cezhraničnej spolupráce na hraniciach v rámci západného Balkánu.

· Konzultácie s: jednotlivými úradníkmi Komisie v sídle a delegáciách EÚ v krajinách prijímajúcich pomoc, štruktúrami poskytujúcimi technickú pomoc alebo politickú podporu krajinám prijímajúcim pomoc, kanceláriami národných koordinátorov nástroja predvstupovej pomoci v krajinách prijímajúcich pomoc, multilaterálnymi a bilaterálnymi darcami, medzinárodnými a regionálnymi organizáciami (agentúry OSN, Rada pre regionálnu spoluprácu, OBSE atď.) a mimovládnymi organizáciami (Európska iniciatíva stability, Medzinárodná krízová skupina, Nadácia otvorenej spoločnosti atď.) na úrovni EÚ.

· Stretnutie na pracovnej úrovni organizované Komisiou v spolupráci s maďarským predsedníctvom EÚ 10. – 11. mája v Záhrebe, na ktorej boli prezentované predbežné výsledky konzultácií a prediskutované so všetkými zúčastnenými stranami nástroja IPA.

Analýza stanovísk vyplývajúcich z konzultácií zúčastnených strán preukázala podporu pre nasledujúce činnosti:

– zachovanie nástroja s podobnými úrovňami prostriedkov pokrývajúcich inštitucionálny a sociálno-ekonomický rozvoj,

– prispôsobenie pomoci potrebám a vlastnostiam každej krajiny,

– posilňovanie odvetvového prístupu s jednotnejším dlhodobým procesom plánovania, ktorého výsledkom bude strategický nástroj na koordináciu darcov a riadenie investícií do súkromného sektora,

– zavedenie viacročného plánovania na pokrytie trvania ďalšieho viacročného finančného rámca, so strednodobým preskúmaním, a vypracovanie ďalšieho viacročného programovania aj na prechodnú pomoc a činnosti budovania inštitúcií, spoločne s lepším zapojením prijímajúcej krajiny do programovania, ktoré bude viesť silnejší vnútroštátny orgán zodpovedný za koordináciu nástroja IPA,

– odmeňovanie dobrých výsledkov na základe absorpcie finančných prostriedkov a dosahovaní strategických cieľov; používanie podmienok prísnejším a systematickejším spôsobom na úrovni krajiny, stratégie odvetvia a projektu,

– umožňovanie prístupu k rôznym druhom pomoci už nie na základe stavu ako kandidátskej alebo potenciálnej kandidátskej krajiny, ale v závislosti od pripravenosti na implementáciu v kombinácii s postupným prechodom k decentralizácii riadenia pomoci,

– preskúmanie aktuálnej štruktúry zložiek, vrátane lepšej koordinácie medzi oblasťami politiky,

– pokračovanie spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami a spoločné využívanie prostriedkov medzinárodných finančných inštitúcií a iných darcov,

– prijatie trojvrstvového prístupu k monitorovaniu a hodnoteniu, posúdenie pokroku vo vzťahu k i) ceste k prijatiu, ii) národným stratégiám a iii) dosahovaniu výsledkov na úrovni programov, odvetví a opatrení.

Vnútorné konzultácie o budúcej predvstupovej pomoci

V rámci Komisie zahŕňali prípravy na nový nástroj IPA po roku 2013 rozsiahle diskusie v rámci štyroch útvarov podieľajúcich sa na riadení pomoci, t. j. Generálnych riaditeľstiev pre: rozšírenie; regionálnu politiku; zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie; a poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ako aj s delegáciami EÚ alebo kontaktnými kanceláriami na Islande, západnom Balkáne a v Turecku.

Verejné konzultácie o všetkých nástrojoch vonkajších činností

Budúcnosť predvstupovej pomoci bola takisto témou širších verejných konzultácií o budúcom financovaní vonkajších činností EÚ, ktoré Komisia uskutočnila od 26. novembra 2010 do 31. januára 2011. Konzultácie boli založené na on-line dotazníku a podkladovom dokumente „Ako financovať vonkajšiu činnosť EÚ po roku 2013?“ vypracovanom Komisiou a zainteresovanými službami ESVČ. V 220 prijatých príspevkov sa odrážajú široké a rozmanité štruktúry a názory komunity pôsobiacej v oblasti vonkajších činností.

Spomedzi odpovedí, ktoré sa vzťahovali konkrétnejšie na rozvojovú pomoc, sa nasledujúce reakcie týkali aj predvstupovej pomoci:

· Väčšina respondentov potvrdila, že intervencia EÚ poskytuje značnú pridanú hodnotu v hlavných oblastiach politiky podporovaných prostredníctvom finančných nástrojov na vonkajšie činnosti[7]. Mnohí respondenti uvádzali pridanú hodnotu EÚ ako hlavnú hnaciu silu do budúcnosti: EÚ by mala využívať svoju konkurenčnú výhodu spojenú s jej globálnom prítomnosťou, širokými schopnosťami, nadnárodnou povahou, jej úlohou ako sprostredkovateľa koordinácie a úspor z rozsahu.

· Takmer všetci respondenti podporili diferencovanejší prístup prispôsobený situácií v krajinách prijímajúcich pomoc, na základe rozumných kritérií a efektívneho zhromažďovania údajov, ako spôsob zvýšenia vplyvu finančných nástrojov EÚ.

· V súvislosti so zjednodušením nástrojov z hľadiska rovnováhy medzi geografickými a tematickými nástrojmi sa vyskytli rôzne názory, pokiaľ ide o preskúmanie tematických programov EÚ a možného zníženia ich počtu. Veľká väčšina respondentov podporila zvýšenie geografickej flexibility nástrojov EÚ ako prostriedok umožňujúci reagovať na medziregionálne výzvy.

Využívanie odborných poznatkov

Generálne riaditeľstvo pre rozšírenie zadalo dve odborné štúdie na posúdenie intervenčnej logiky a získanie ponaučení zo súčasného programu IPA (metahodnotenie IPA), ako aj na prípravu hodnotenia ex-ante budúcej predvstupovej pomoci po roku 2013. Obe štúdie sú k dispozícii na webovej stránke generálneho riaditeľstva pre rozšírenie na adrese: http://ec.europa.eu/enlargement/how-does-it-work/financial-assistance/phare/evaluation/interim_en.htm.

Posúdenie vplyvu

V rámci prípravy návrhu nového nástroja predvstupovej pomoci vykonala Komisia posúdenie vplyvu so zohľadnením nasledujúcich možností:

Možnosť č. 1 – žiadna zmena.

Možnosť č. 2 – zmena a doplnenie existujúceho nariadenia s týmito alternatívami:

– čiastková možnosť č. 2.1 – obmedziť rozsah pôsobnosti a zachovať vykonávacie opatrenia so zameraním na nevyhnutné právne a inštitucionálne zmeny, ktoré sú potrebné na splnenie prístupových kritérií, avšak bez viazania značných objemov finančných prostriedkov na spolufinancovanie verejných investícií do socio-ekonomického rozvoja,

– čiastková možnosť č. 2.2 – zachovať štruktúru zložiek a posilniť zameranie na investície s cieľom zvýšiť socio-ekonomický vplyv v krajinách prijímajúcich pomoc a urýchliť ich prípravu na riadenie štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a fondov na rozvoj vidieka,

– čiastková možnosť č. 2.3 – zachovať rozsah pôsobnosti a prispôsobiť vykonávacie opatrenia tak, aby sa týkali plnenia prístupových kritérií a podpory socio-ekonomického rozvoja; okrem toho prispôsobiť aspekty štruktúry a spôsobu vykonávania súčasného nástroja predvstupovej pomoci.

Možnosť č. 3 – navrhnúť nový nástroj. Táto možnosť nebola podrobne analyzovaná.

Hospodársky vplyv jednotlivých možností sa posudzoval z hľadiska toho, či je pravdepodobné, že tieto možnosti: i) spôsobia oneskorenie alebo urýchlenie prístupového procesu, a teda aj pozitívneho hospodárskeho vplyvu rozšírenia vnútorného trhu; ii) zachovajú na rovnakej úrovni alebo znížia náklady EÚ a členských štátov súvisiace s bezpečnostnými opatreniami a rizikami, pohraničnými kontrolami a nelegálnym prisťahovalectvom; iii) obmedzia alebo posilnia možnosti lepšej hospodárskej integrácie, napr. prostredníctvom lepšej integrácie s transeurópskymi dopravnými sieťami; iv) pozitívne alebo negatívne ovplyvnia dôveru darcov a investorov voči krajinám prijímajúcim pomoc.

Sociálny vplyv jednotlivých možností sa posudzoval z hľadiska ich možného dosahu na chudobu a vylúčenie v krajinách zahrnutých do prístupového procesu v spojení s pokrokom v rámci prístupového procesu, ako aj z hľadiska vytvorenia podmienok na dosiahnutie lepších hospodárskych výsledkov a politických opatrení, ktoré by mohli tieto otázky riešiť. Boli zohľadnené aj pravdepodobné účinky z hľadiska možných rizík ohrozenia práv v oblasti spravodlivosti a právneho štátu v krajinách prijímajúcich pomoc.

Vplyv možností na životné prostredie bol posúdený z hľadiska pravdepodobnosti nárastu environmentálnych nákladov v prípade odloženia alebo ohrozenia rozšírenia v dôsledku používania nižších environmentálnych štandardov na získanie konkurenčnej výhody v krajinách prijímajúcich pomoc alebo v dôsledku oneskorení pri implementácii nákladných investícií potrebných na zosúladenie s acquis EÚ v oblasti životného prostredia.

Hodnotením sa dospelo k záveru, že možnosť 2.1 by pravdepodobne mala negatívne vplyvy vo všetkých aspektoch. Pozitívne vplyvy v porovnaní s možnosťou 1 sa očakávali od možností 2.2 a 2.3, s rozličnými skóre pre jednotlivé aspekty. Predpokladá sa, že zlepšené postupy poskytovania pomoci v rámci možnosti 2.3 spočívajúce v lepšom zacielení pomoci, zvýšení jej účinnosti, efektivity, pákového efektu a dosahu budú mať celkove pozitívnejšie vplyvy než zvýšené investície do sociálno-ekonomického rozvoja v rámci možnosti 2.2.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Politika rozširovania vychádza z článku 21 Zmluvy o Európskej únii, ktorá stanovuje, že „činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva“.

Právnym základom pre predvstupovú finančnú pomoc je článok 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Návrh nového nástroja predvstupovej pomoci je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

Z hľadiska subsidiarity prináša činnosť na úrovni EÚ kľúčovú pridanú hodnotu spojenú s niekoľkými faktormi:

– Postupné rozširovanie EÚ je vo svojej podstate spoločnou úlohou, ktorú možno uskutočňovať len na úrovni EÚ. Len členské štáty konajúce spoločne môžu rozhodovať o žiadostiach nových kandidátskych krajín o pristúpenie. Predvstupová pomoc poskytovaná prostredníctvom rozpočtu EÚ je určená na pomoc kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám pripraviť sa na budúce členstvo: nástroj predvstupovej pomoci má krajinám umožniť „vyskúšať si“ vykonávanie povinností vyplývajúcich z členstva ešte pred pristúpením (napríklad zavedenie inštitúcií na riadenie povstupových fondov EÚ alebo prijatie acquis a noriem EÚ). Žiaden iný multilaterálny alebo bilaterálny nástroj nedokáže poskytnúť takýto komplexný súbor nástrojov a v každom prípade iba EÚ dokáže definovať, aký druh pomoci je potrebný na prípravu prevzatia acquis.

– S 27 členskými štátmi konajúcimi v rámci spoločných politík a stratégií má len EÚ kritickú váhu na reagovanie na globálne výzvy. Kroky jednotlivých členských štátov môžu byť limitované alebo rozdrobené, pričom projekty sú často príliš malé na to, aby zabezpečili udržateľný rozdiel v danej oblasti. Zjednodušenie práce členských štátov prostredníctvom EÚ umožňuje lepšiu koordináciu a zefektívňuje prácu EÚ.

– V posledných rokoch členské štáty EÚ znižujú úroveň svojej bilaterálnej pomoci kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám a uznávajú, že koordinovaná činnosť na úrovni EÚ je efektívnejšia. Približne polovica celkovej finančnej pomoci EÚ krajinám zahrnutým do procesu rozšírenia v roku 2009 pochádzala z rozpočtu EÚ. Organizácie multilaterálnych darcov do značnej miery utlmili svoju a podporu a zvyšné zosúladili svoje programy s prioritami EÚ. Spolupráca s EÚ je takisto menej nákladná. Administratívne náklady sú nižšie než priemerné administratívne náklady hlavných poskytovateľov bilaterálnej pomoci.

– Predvstupová pomoc je investíciou do budúcnosti EÚ, ktorá podporuje stabilitu a prosperitu susediacich krajín a zaručuje efektívnu kapacitu kandidátskych krajín na implementáciu acquis po pristúpení, vrátane riadenia štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, fondov a politík EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, námorníctvo a rybolov. Technická a finančná pomoc zrýchľuje proces prípravy a vytvára stimuly na potrebnú transformáciu spoločnosti, právneho systému a hospodárstva. Takáto pomoc pomáha spĺňať ciele vnútorných politík EÚ, vytvára príležitosti pre podniky EÚ a poskytuje hmatateľnú návratnosť investícií. Bez intenzívneho angažovania a užšieho partnerstva zahrnutého v predvstupovej pomoci by EÚ určite musela vynaložiť viac prostriedkov na boj s nelegálnou migráciou, zabezpečenie vonkajších hraníc EÚ, zaručenie bezpečnosti dodávok energie, dovozu bezpečných a hygienických potravín pre svojich občanov a boj proti klimatickým zmenám a znečisteniu.

V súlade so zásadou proporcionality navrhované nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Vo svojom oznámení z júna 2011 „Rozpočet pre Európu 2020“ Európska komisia navrhla vyčleniť sumu 14 110 100 000 EUR (v bežných cenách) na nový nástroj predvstupovej pomoci na obdobie 2014 – 2020.

Podrobný odhadovaný finančný vplyv návrhu je uvedený v legislatívnom finančnom výkaze, ktorý je súčasťou tohto návrhu. Indikatívne ročné rozpočtové záväzky* sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Nástroj predvstupovej pomoci || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || 2014-2020

1898,0 || 1935,9 || 1974,6 || 2014,1 || 2054,4 || 2095,5 || 2137,4 || 14110,1

*Bežné ceny v miliónoch EUR

Kvôli zabezpečeniu predvídateľnosti sa bude financovanie činností vysokoškolského vzdelávania v tretích krajinách v rámci programu „Erasmus pre všetkých“ zabezpečovať v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti EÚ formou 2 viacročných prídelov, z ktorých prvý bude určený iba na krytie prvých 4 rokov a druhý na zostávajúce 3 roky. Toto financovanie bude vyjadrené vo viacročných indikatívnych strategických dokumentoch nástroja predvstupovej pomoci v súlade so zistenými potrebami a prioritami príslušných krajín. Prídely možno prehodnotiť v prípade závažných nepredvídaných okolností alebo významných politických zmien v súlade s prioritami vonkajšej politiky EÚ. Pre využívanie týchto finančných prostriedkov budú platiť ustanovenia nariadenia o programe „Erasmus pre všetkých“, t. j. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [--], ktorým sa ustanovuje program „Erasmus pre všetkých[8].

Finančná pomoc komunite cyperských Turkov sa bude poskytovať aj naďalej, až do vykonania úpravy stanovenej v článku 11 ods. 2 nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020. Táto finančná pomoc sa bude ďalej riadiť ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 389/2006 z 27. februára 2006, ktorým sa vytvára nástroj finančnej podpory na stimulovanie hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov. Finančné potreby určené na podporu komunity cyperských Turkov sa pokryjú z celkového financovania prideleného na nástroj predvstupovej pomoci.

5.           VOLITEĽNÉ PRVKY

Zjednodušenie

Prioritou pre Komisiu v tomto novom nariadení, rovnako ako v iných programoch podľa viacročného finančného rámca (MFF), je zjednodušiť regulačné prostredie a uľahčiť poskytovanie pomoci krajinám a regiónom prijímajúcim pomoc, organizáciám občianskej spoločnosti, malým a stredným podnikom atď.

Tento návrh sa usiluje o zjednodušenie najmä zefektívnením štruktúry zložiek okolo hlavných oblastí politiky. To znamená zjednodušenie legislatívneho rámca pre nástroj a budúcich vykonávacích predpisov a jednoduchšie ustanovenia. Nediferencovaný prístup k pomoci v rámci každej oblasti politiky, ktorý súvisí so zjednodušením štruktúry zložiek, znamená, že krajiny prijímajúce pomoc už nebudú musieť byť samostatne identifikované v právnom základe nástroja. V dôsledku toho už nebude potrebné vykonávať náročný postup na vyjadrenie zmeny stavu prijímateľa pomoci, čím sa zmenší rozdiel medzi politickými rozhodnutiami o finančnej pomoci a vykonávaním v praxi. Podobne ak sa nejaká nová krajina stane potenciálnou kandidátskou krajinou na pristúpenie k EÚ, procedurálne požiadavky na zahrnutie tejto krajiny medzi príjemcov pomoci by boli značne jednoduchšie.

Jednotlivé útvary Komisie zostanú zodpovedné za riadenie a vykonávanie pomoci v jednotlivých oblastiach politiky. Koordinácia, komunikácia a vykonávanie v praxi sa však ďalej zlepšia zjednodušením mnohých aspektov vrátane užšieho spoločného monitorovania pokroku pri uplatňovaní v krajinách prijímajúcich pomoc a menšieho počtu procesov na akreditáciu a prenos riadiacich právomocí. Zvýšenie súdržnosti činností Komisie by takisto malo znížiť náklady a záťaž koordinácie zo strany krajín prijímajúcich pomoc, vzhľadom na rozdielne komunikačné kanály a postupy používané Komisiou.

Návrh taktiež predpokladá, že strategické rozhodnutia o pridelení pomoci sa budú uskutočňovať prostredníctvom strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny a pre viaceré krajiny, ktoré pokrývajú celé obdobie nového finančného rámca (2014 – 2020) a ktoré budú preskúmané raz uprostred obdobia, čím sa nahradí súčasný systém trojročných priebežných indikatívnych plánovacích dokumentov preskúmavaných každoročne. Tým sa pre všetky zúčastnené strany zníži administratívna záťaž týkajúca sa výročného preskúmania každého dokumentu a možných následných revízií. Podobne, menej administratívy pre všetkých a rýchlejšie poskytovanie pomoci bude vyplývať aj zo zavedenia viacročného programovania na prechodnú pomoc a pomoc pri budovaní kapacít.

Ďalšie zjednodušenie by malo takisto vyplývať zo zavedenia prístupu na základe odvetví k prideľovaniu pomoci pre tie odvetvia, kde platia príslušné podmienky. Okrem zlepšenia efektivity a vplyvu pomoci by tento prístup mohol znamenať menší počet projektov/zmlúv, čím sa zníži administratívna záťaž týkajúca sa riadenia projektov/zmlúv. Ak to podmienky umožnia, prístup na základe odvetví by takisto mohol znamenať využívanie rozpočtovej podpory, čo by opäť znížilo administratívnu záťaž v porovnaní s projektovou podporou.

Podrobné ustanovenia o spoločných postupoch monitorovania a akreditácie budú stanovené v samostatných vykonávacích predpisoch. Tieto predpisy sa budú usilovať o ďalšie zjednodušenie cezhraničnej spolupráce medzi kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami ďalším zosúlaďovaním programovania a vykonávania s prístupom používaným v rámci štrukturálnych fondov.

Zjednodušenie a flexibilné postupy pri vykonávaní nového nariadenia umožnia rýchlejšie prijatie vykonávacích opatrení a poskytnutie pomoci EÚ. Takisto revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách, obzvlášť osobitného ustanovenia o vonkajších činnostiach, pomôže zjednodušiť účasť organizácií občianskej spoločnosti a malých podnikov na programoch financovania, napríklad zjednodušením pravidiel, znížením nákladov na účasť a zrýchlením postupov udeľovania prostriedkov. Zámerom Komisie je vykonávať toto nariadenie pomocou zjednodušených postupov ustanovených v novom nariadení o rozpočtových pravidlách.

Podrobné vysvetlenie osobitných ustanovení návrhu

Súčasný návrh a budúce vykonávacie predpisy celkovo predpokladajú nasledujúce revízie podoby nástroja a postupov jeho vykonávania (okrem už uvedeného zjednodušenia):

1. Poskytovanie pomoci bude jednotnejšie, strategickejšie a orientovanejšie na výsledky prostredníctvom týchto opatrení:

· pokrytie jednotlivých oblastí politík prostredníctvom komplexných viacročných strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny (a strategických dokumentov zahŕňajúcich viacero príjemcov) so zohľadnením politických priorít stratégie rozšírenia a pokrytím, pre každú politickú oblasť, všetkých potrebných činností súvisiacich s budovaním inštitúcií, súladom s acquis a investíciami. Rozsah bude založený na posúdení potrieb a bude prispôsobený kontextu krajiny.

· Posilnenie (spoločného) financovania dohodnutých odvetvových stratégií prispievajúcich k politickým cieľom, na rozdiel od jednotlivých projektov, čím sa ustúpi od projektov financovaných výlučne grantmi a zvýši sa podiel pomoci financovanej prostredníctvom pomoci na úrovni odvetví (vrátane rozpočtovej podpory odvetvia pre vybrané oblasti politiky na základe efektívne zacielených podmienok). Podpora súladu s acquis však zostane dostupná prostredníctvom projektovej podpory alebo iných postupov implementácie, ako sú napríklad špeciálne nástroje, keď nie sú pokryté všeobecnými sektorovými stratégiami.

· Systematickejšie viacročné programovanie aj pre politické ciele sledované prechodnou pomocou a pomocou na budovanie inštitúcií (napr. reforma verejnej správy, reforma právnych systémov atď.), s podporou účinného vykonávania príslušných sektorových stratégií a v konečnom dôsledku príslušných súvisiacich cieľov.

· Priamejšie podmienenie finančnej pomoci zlepšením správy vecí verejných a zvýšením zodpovednosti zo strany krajiny prijímajúcej pomoc. Prvky flexibility budú zavedené na zohľadnenie rastúcich potrieb a na poskytnutie stimulov na zlepšenie výkonu.

2. Poskytovanie pomoci bude flexibilnejšie a prispôsobenejšie na riešenie potrieb prostredníctvom týchto opatrení:

· Umožnenie nediferencovaného prístupu k pomoci (bez ohľadu na stav kandidátskej krajiny alebo potenciálnej kandidátskej krajiny), hoci s iným rozsahom alebo intenzitou, na základe potrieb a technickej a administratívnej kapacity. Potreby krajín prijímajúcich pomoc budú východiskovým bodom na určenie odvetví/oblastí politiky, v ktorých sa má pomoc poskytnúť.

· Naplánovanie progresívnejšieho, fázového prístupu k riadeniu alebo finančnej pomoci, pričom riadenie by mala na starosť Komisia alebo krajina prijímajúca pomoc, s predbežnými kontrolami zo strany Komisie alebo bez nich, v závislosti od stavu alebo perspektívy pristúpenia, odvetvia alebo oblasti politiky, v ktorých sa pomoc poskytuje, a administratívnej, technickej a riadiacej kapacity. Vytváranie riadiacich štruktúr a postupov odrážajúcich tie, ktoré musia byť zavedené po pristúpení, bude aj naďalej cieľom v príslušných odvetviach pri príprave na pristúpenie.

· Prepojenie pokroku v jednotlivých fázach riadenia s politickými prioritami uvedenými v správach o pokroku, plnenie referenčných kritérií stanovených pri rokovaniach alebo výsledky vykonávania dohôd o pridružení.

· Zvýšenie flexibility medzi prioritami pre poskytovanie pomoci orientovanejšie na výsledky, čím sa umožní presun prídelov medzi oblasťami politiky, s možnosťou prenášať prostriedky z jedného roka do druhého, ak to umožňuje nariadenie o rozpočtových pravidlách.

3. Zavedenie pomoci bude efektívnejšie a účinnejšie vďaka nasledujúcim vlastnostiam:

· Ďalšia snaha o identifikáciu a využívanie inovačných finančných nástrojov, ktoré by mohli spoločne využívať viac súkromných prostriedkov a vyhľadávanie možností využívania synergií s inovačnými finančnými nástrojmi vyvinutými pre vnútorné politiky, na základe koordinovaného prístupu k využívaniu rozpočtu EÚ v takýchto nástrojoch a koordinovaných pravidiel jeho využívania.

· Takisto ako súčasť prechodu smerom k väčšej podpore na úrovni odvetví, zlepšenie spolupráce s inými darcami a medzinárodnými a inými finančnými inštitúciami na strategickej úrovni, dohodnutie politických priorít a jasnejšie rozdelenie práce.

· Pokračovanie podpory regionálnych programov/projektov, ktoré budú prinášať pridanú hodnotu podporovaním spoločného využívania znalostí a skúseností, harmonizáciou politík, dohodou na spoločných prioritách a budovaním vzájomnej dôvery. Regionálne programy majú takisto potenciál zlepšiť efektivitu politík, napr. v oblasti dopravy, energií, životného prostredia, zmeny klímy, štatistiky, boja proti organizovanému zločinu a problémov s migráciou.

· Zjednodušenie pravidiel na obstarávanie twinningovej pomoci a zavedenie mechanizmov na zaručenie vhodnosti prijatých odborníkov a zároveň pridanie možnosti čerpať finančné prostriedky zo špeciálneho nástroja, ktorý by umožňoval reagovať na potreby tak, ako vznikajú.

Delegované akty

Vzhľadom na to, že diskrečné politické rozhodnutia týkajúce sa stavu žiadateľských krajín by sa mali prijímať na inej úrovni, navrhuje sa zmeniť a doplniť zoznam krajín prijímajúcich pomoc v prílohe k navrhovanému nariadeniu tak, aby odrážal to, že takéto rozhodnutia by sa mali prijímať prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže takéto zmeny a doplnenia v skutočnosti neovplyvnia základný prvok nariadenia.

Navrhuje sa takisto, aby bola na Komisiu prenesená právomoc prijímať podrobné pravidlá stanovujúce jednotné podmienky vykonávania navrhovaného nariadenia, najmä pokiaľ ide o riadiace štruktúry a postupy. Tieto pravidlá sú nevyhnutné na doplnenie všeobecných pravidiel a postupov vykonávania nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť stanovených v spoločnom vykonávacom nariadení. Mali by zohľadňovať poznatky získané pri riadení a vykonávaní minulej predvstupovej pomoci a byť prispôsobené vývoju situácie v krajinách prijímajúcich pomoc.

2011/0404 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o nástroji predvstupovej pomoci (IPA II)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 212 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[9],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[10],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Komisia v oznámení Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Rozpočet pre Európu 2020“[11] ustanovila rozpočtový rámec pre nástroje vonkajších činností Únie vrátane nástroja predvstupovej pomoci (IPA).

(2) Keďže platnosť nariadenia Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA)[12], sa skončí 31. decembra 2013, a s cieľom zefektívniť vonkajšie činnosti Únie by sa rámec na plánovanie a poskytovanie vonkajšej pomoci mal zachovať aj na obdobie rokov 2014 – 2020. Politika rozšírenia Únie by mala byť aj naďalej podporená konkrétnym finančným nástrojom. Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) by sa preto mal predĺžiť.

(3) Článok 49 Zmluvy o Európskej únii stanovuje, že každý európsky štát, ktorý vyznáva hodnoty rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, môže požiadať o členstvo v Únii.

(4) Európsky štát, ktorý požiadal o pristúpenie k Únií, sa môže stať členom, len keď sa potvrdí, že spĺňa kritériá členstva schválené na kodanskom zasadnutí Európskej rady v júni 1993, a za predpokladu, že pristúpenie nebude nad rámec kapacity Únie integrovať nového člena. Tieto kritériá sa týkajú stability inštitúcií zaručujúce demokraciu, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a rešpektovanie a ochranu menšín, rozvoja hospodárstva, ktorý musí byť dostatočný na zvládanie konkurenčného tlaku na vnútornom trhu a schopnosti vziať na seba nielen práva, ale aj povinnosti vyplývajúce zo zmlúv.

(5) Prístupový proces je založený na objektívnych kritériách a uplatňovaní princípu rovnakého zaobchádzania so všetkými žiadateľskými krajinami. Pokrok smerom k pristúpeniu závisí od schopnosti žiadateľskej krajiny uskutočniť potrebné reformy na harmonizáciu jej politického, inštitucionálneho, právneho, administratívneho a hospodárskeho systému s pravidlami, normami, politikami a postupmi platnými v Únii.

(6) Európska rada udelila status kandidátskej krajiny Islandu, Čiernej Hore, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a Turecku. Potvrdila európsku perspektívu pre Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Srbsko a Kosovo[13], ktoré sa považujú za potenciálnych kandidátov.

(7) Finančná pomoc podľa tohto nariadenia by sa mala udeľovať kandidátskym krajinám aj potenciálnym kandidátskym krajinám („krajiny prijímajúce pomoc“) uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu, bez ohľadu na ich status.

(8) Pomoc podľa tohto nariadenia by sa mala poskytovať v súlade s rámcom politiky rozširovania definovaným Úniou pre každú krajinu prijímajúcu pomoc s ohľadom na ročný finančný balík Komisie na rozšírenie, ktorý zahŕňa správy o pokroku a stratégiu rozšírenia, na dohody o stabilizácii a pridružení a európske alebo prístupové partnerstvo. Pomoc by sa mala zameriavať najmä na obmedzený počet oblastí politiky, ktoré pomôžu krajinám prijímajúcim pomoc posilniť demokratické inštitúcie a právny štát, reformovať súdnictvo a verejnú správu, dodržiavať základné práva a podporovať rodovú rovnosť a nediskrimináciu. Takisto by mala zlepšiť ich hospodársky a sociálny rozvoj, podporovať agendu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v súlade so stratégiou Európa 2020 a postupnú harmonizáciu s kodanskými kritériami. Mal by sa posilniť súlad medzi finančnou pomocou a celkovým pokrokom dosiahnutým pri vykonávaní predvstupovej stratégie.

(9) Kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny musia byť lepšie pripravené na zvládanie globálnych výziev, ako sú napríklad udržateľný rozvoj a zmena klímy, a na zosúladenie s úsilím Únie o riešenie týchto otázok. Pomoc Únie podľa tohto nariadenia by takisto mala prispievať k cieľu zvýšiť podiel rozpočtu Únie súvisiaci s klímou na aspoň 20 %.

(10) Komisia a členské štáty by mali zaručiť súlad, súdržnosť a komplementárnosť svojej pomoci, najmä prostredníctvom pravidelných konzultácií a častých výmen informácií v priebehu rôznych etáp cyklu pomoci.

(11) Na zaručenie súdržnosti medzi prístupovým procesom a finančnou a technickou pomocou poskytovanou podľa tohto nariadenia a na dosahovanie cieľov prístupového programu by Komisia mala ustanoviť spoločný strategický rámec na využívanie nástroja predvstupovej pomoci. Tento rámec by mal okrem iného definovať zoznam kľúčových činností, ktoré môžu byť podporované podľa tohto nariadenia, a kritérií na pridelenie prostriedkov. Spoločný strategický rámec by mal predstavovať referenčný rámec pre strategické dokumenty pre jednotlivé krajiny a pre viaceré krajiny.

(12) Ciele pomoci by mali byť definované v indikatívnych strategických dokumentoch pre jednotlivé krajiny a pre viacero krajín, ktoré Komisia ustanoví počas trvania viacročného finančného rámca Únie spoločne s krajinami prijímajúcimi pomoc, na základe ich konkrétnych potrieb a programu rozšírenia. V strategických dokumentoch by sa mali identifikovať oblasti politiky pomoci a, bez toho, aby boli dotknuté výhradné práva rozpočtového orgánu, malo by sa v nich stanoviť indikatívne pridelenie prostriedkov podľa oblastí politiky, rozdelené podľa rokov, vrátane odhadu výdavkov súvisiacich s klímou. Dostatočná flexibilita by sa mala zaviesť na zohľadnenie vznikajúcich potrieb a na poskytnutie stimulov na zlepšenie výkonu. Strategické dokumenty by mali zaručovať súdržnosť a súlad s úsilím krajín prijímajúcich pomoc, ktoré sa odráža v ich štátnych rozpočtoch, a mali by zohľadňovať podporu poskytnutú inými darcami. Viacročné indikatívne strategické dokumenty by sa mali podľa vhodnosti revidovať s cieľom zohľadniť vnútorný a vonkajší vývoj.

(13) Je v záujme Únie pomáhať krajinám prijímajúcim pomoc pri ich snahách o reformovanie svojich systémov s cieľom ich zosúladenia s Úniou. Keďže ciele tohto nariadenia nemôžu členské štáty dostatočne dosiahnuť a možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(14) Ak má toto nariadenie umožňovať rýchlo reagovať na výsledky politických rozhodnutí Rady, právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by mala byť delegovaná na Komisiu, pokiaľ ide o aktualizáciu zoznamu krajín prijímajúcich pomoc v prílohe k tomuto nariadeniu.

(15) Hoci nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/… z...[14] (ďalej len „spoločné vykonávacie nariadenie“) ustanovuje spoločné pravidlá a postupy vykonávania nástrojov Únie na vonkajšie činnosti, delegované právomoci na prijímanie podrobnejších pravidiel stanovujúcich jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o riadiace štruktúry a postupy, by takisto mali byť prenesené na Komisiu. Takéto pravidlá by mali zohľadňovať ponaučenia z riadenia a vykonávania predchádzajúcej predvstupovej pomoci a mali by sa prispôsobiť vývoju situácie v krajinách prijímajúcich pomoc.

(16) Z hľadiska týchto delegovaných aktov je osobitne dôležité, že Komisia by počas svojich prípravných prác mala uskutočňovať náležité konzultácie aj na expertnej úrovni. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala ďalej zaručiť súbežné, včasné a primerané zasielanie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(17) Pomoc by naďalej mala využívať štruktúry a nástroje, ktoré sa osvedčili v predvstupovom procese. Prechod z priameho riadenia predvstupových fondov Komisiou na decentralizované riadenie delegované na krajiny prijímajúce pomoc by malo byť progresívne a v súlade s kapacitami jednotlivých krajín prijímajúcich pomoc.

(18) Vykonávacie právomoci týkajúce sa spoločného strategického rámca nástroja IPA a strategických dokumentov by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[15]. Vzhľadom na charakter týchto vykonávacích aktov, najmä ich politické zameranie alebo finančný dosah, by sa pri ich prijímaní mal v zásade použiť postup preskúmania, s výnimkou prípadov technických vykonávacích opatrení s malým finančným dosahom.

(19) Výbory zriadené podľa tohto nariadenia by mali byť kompetentné aj na akty týkajúce sa vykonávania predchádzajúceho nástroja predvstupovej pomoci, ako aj na vykonávanie finančnej pomoci tureckej komunity na Cypre.

(20) V prípade, že krajina prijímajúca pomoc poruší princípy, na ktorých je založená Únia, alebo nerešpektuje záväzky uvedené v príslušnej dohode s Úniou, alebo ak pokrok pri plnení prístupových kritérií nie je dostatočný, by Rada mala na základe návrhu Komisie môcť podniknúť primerané kroky na nápravu situácie.

(21) Vzhľadom na ciele a rozsah pomoci poskytovanej podľa tohto nariadenia by sa pred jeho prijatím malo získať stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1 Všeobecný cieľ

Cieľom nástroja predvstupovej pomoci (IPA) je podpora kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín (ďalej len „krajiny prijímajúce pomoc“) uvedených v prílohe pri uskutočňovaní politických, inštitucionálnych, právnych, administratívnych, sociálnych a hospodárskych reforiem požadovaných na priblíženie krajiny k hodnotám Únie a postupné zosúladenie s pravidlami, normami, politikami a postupmi Únie za účelom získania členstva v Únii.

Článok 2 Osobitné ciele

1. Pomoc podľa tohto nariadenia má sledovať nasledujúce osobitné ciele podľa potrieb každej krajiny prijímajúcej pomoc a jej programu rozšírenia:

(a) Podpora politických reforiem, okrem iného:

i)        posilnenie demokratických inštitúcií a právneho štátu vrátane jeho presadzovania;

ii)       podpora a ochrana ľudských práv a základných slobôd, zvýšené rešpektovanie práv menšín, podpora rovnosti pohlaví a nediskriminácie a slobody tlače a podpora dobrých susedských vzťahov;

iii)      boj proti korupcii a organizovanému zločinu;

iv)      reforma verejnej správy a dobrá správa vecí verejných;

v)       rozvoj občianskej spoločnosti a sociálneho dialógu;

vi)      zmierenie, opatrenia na nastolenie mieru a budovanie dôvery.

(b) Podpora hospodárskeho, sociálneho a teritoriálneho rozvoja s cieľom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, okrem iného prostredníctvom:

i)        dosahovania noriem Únie v hospodárstve a hospodárskej správe;

ii)       hospodárskych reforiem potrebných na zvládanie konkurenčného tlaku a trhových síl v rámci Únie za súčasnej snahy o dosahovanie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov;

iii)      posilnenia zamestnanosti a rozvoja ľudského kapitálu;

iv)      sociálneho a hospodárskeho začlenenia, najmä menšín a zraniteľných skupín;

v)       rozvoja fyzického kapitálu, zlepšovania spojení s Úniou a regionálnymi sieťami.

(c) Posilnenie schopnosti krajín prijímajúcich pomoc plniť záväzky vyplývajúce z členstva podporou postupného zosúlaďovania s acquis communautaire, štrukturálnymi fondmi, Kohéznym fondom, poľnohospodárskymi fondmi a fondmi pre rozvoj vidieka a politikami v týchto oblastiach, a to ich prijatím, vykonávaním a presadzovaním.

(d) Regionálna integrácia a územná spolupráca zahŕňajúca krajiny prijímajúce pomoc, členské štáty a, ak je to vhodné, tretie krajiny v rámci rozsahu nariadenia (EÚ) č. […], ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva[16].

2. Pokrok smerom k dosahovaniu osobitných cieľov uvedených v odseku 1 sa posudzuje prostredníctvom ukazovateľov, ktoré okrem iného zahŕňajú:

– pokrok v oblasti demokracie, právneho štátu, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, súdnictva a úrovne administratívnych kapacít,

– pokrok v oblasti hospodárskych reforiem; spoľahlivosť a efektivitu stratégií sociálneho a hospodárskeho rozvoja; pokrok smerom k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, a to aj prostredníctvom verejných investícií podporovaných nástrojom IPA,

– súbor právnych predpisov zosúladených s acquis; pokrok v oblasti inštitucionálnych reforiem súvisiacich s Úniou vrátane prechodu na decentralizované riadenie pomoci poskytovanej podľa tohto nariadenia,

– relevantnosť iniciatív regionálnej a územnej spolupráce a vývoj obchodných tokov.

Ukazovatele sa použijú na monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie výkonu, podľa vhodnosti.

Článok 3 Oblasti politiky

1. Pomoc podľa tohto nariadenia bude zahŕňať najmä tieto oblasti politiky:

(a) proces prechodu k členstvu v Únii a budovanie kapacít;

(b) regionálny rozvoj,

(c) zamestnanosť, sociálna politika a rozvoj ľudských zdrojov;

(d) poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka;

(e) regionálna a územná spolupráca.

2. Pomoc v rámci oblastí politiky uvedených v odseku 1 podporuje krajiny prijímajúce pomoc pri dosahovaní všeobecných a osobitných cieľov uvedených v článkoch 1 a 2.

3. Pomoc v rámci oblastí politiky uvedených v bodoch b) až d) odseku 1 môže okrem iného zahŕňať financovanie druhu činností stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/201X z DD.MM.RRRR o osobitných ustanoveniach o Európskom fonde regionálneho rozvoja a cieli Investície pre rast a zamestnanosť[17], nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/201X z DD.MM.RRRR o Kohéznom fonde[18], nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/201X z DD.MM.RRRR o Európskom sociálnom fonde[19], nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/201X z DD.MM.RRRR o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[20] a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/201X z DD.MM.RRRR o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)[21].

4. Pomoc v rámci oblasti politiky uvedenej v odseku 1 písm. e) môže financovať najmä činnosti viacerých krajín alebo horizontálne činnosti, ako aj činnosti cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce.

Článok 4 Súlad, súdržnosť a komplementárnosť

1. Finančná pomoc poskytovaná na základe tohto nariadenia je v súlade s politikami Únie. Dodržiava dohody uzatvorené medzi Úniou a krajinami prijímajúcimi pomoc a rešpektuje záväzky podľa multilaterálnych dohôd, ktorých je Únia zmluvnou stranou.

2. Komisia, členské štáty a Európska investičná banka zabezpečia súdržnosť medzi pomocou poskytovanou podľa tohto nariadenia a inou pomocou poskytovanou Úniou, členskými štátmi a Európskou investičnou bankou.

3. Komisia a členské štáty zabezpečia koordináciu svojich príslušných programov pomoci s cieľom zvyšovať efektívnosť a účinnosť poskytovania pomoci a zabrániť dvojitému financovaniu v súlade s ustanovenými zásadami na posilnenie operatívnej koordinácie v oblasti vonkajšej pomoci a harmonizácie politík a postupov. Koordinácia zahŕňa pravidelné konzultácie a časté výmeny informácií počas rôznych fáz cyklu pomoci, najmä na sektorovej úrovni, a predstavuje kľúčový krok v procese prípravy programov členských štátov a Únie.

4. S cieľom zvyšovania efektívnosti a účinnosti poskytovania pomoci a zabránenia dvojitému financovaniu Komisia v spolupráci s členskými štátmi prijme nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie lepšej koordinácie a komplementárnosti s multilaterálnymi a regionálnymi organizáciami a subjektmi, ako napr. medzinárodnými finančnými inštitúciami, agentúrami OSN, fondmi a programami a darcami mimo EÚ.

5. Pri príprave, vykonávaní a monitorovaní pomoci podľa tohto nariadenia Komisia v zásade koná v partnerstve s krajinami prijímajúcimi pomoc. Na partnerstve sa podľa potreby zúčastňujú príslušné vnútroštátne, regionálne a miestne úrady, hospodárski a sociálni partneri, občianska spoločnosť a neštátne subjekty.

HLAVA II STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE

Článok 5 Spoločný strategický rámec nástroja IPA

1. Komisia zriadi spoločný strategický rámec nástroja predvstupovej pomoci. Spoločný strategický rámec nástroja IPA premieňa politické priority politiky rozširovania na kľúčové činnosti, ktoré môžu dostávať pomoc podľa tohto nariadenia.

2. Spoločný strategický rámec nástroja IPA okrem iného zahŕňa:

(a) kritériá, ktoré sa použijú na pridelenie prostriedkov krajinám prijímajúcim pomoc, ako aj pre činnosti spolupráce viacerých krajín a územnej spolupráce;

(b) druhy činností, ktoré možno financovať podľa nástroja IPA;

(c) spoločné usmernenia na riadenie a vykonávanie nástroja IPA.

3. Komisia schvaľuje spoločný strategický rámec a jeho prípadné revízie v súlade s postupom preskúmania podľa článku 15 ods. 3 spoločného vykonávacieho nariadenia.

Článok 6 Strategické dokumenty

1. Pomoc podľa tohto nariadenia sa poskytuje na základe indikatívnych strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny alebo pre viacero krajín (ďalej len „strategické dokumenty“), vytvorených na obdobie trvania viacročného finančného rámca Únie Komisiou v partnerstve s príslušnými krajinami prijímajúcimi pomoc.

2. Strategické dokumenty stanovujú príslušnú kombináciu oblastí politiky uvedených v článku 3, ktoré dostanú finančnú pomoc podľa tohto nariadenia na pokrytie potrieb a priorít v súlade s cieľmi uvedenými v článku 2, so spoločným strategickým rámcom nástroja IPA podľa článku 5 a prípadne v súlade s národnými stratégiami.

3. Strategické dokumenty zahŕňajú indikatívne pridelenie prostriedkov Únie podľa jednotlivých oblastí politiky rozpísané na jednotlivé roky, v súlade s kritériami stanovenými v spoločnom strategickom rámci nástroja IPA, ktorý sa uvádza v článku 5. Indikatívne pridelenie prostriedkov náležite zohľadňuje potreby, kapacitu využitia a administratívnu kapacitu krajín prijímajúcich pomoc. Takisto umožní riešenie vzniknutých potrieb a zahŕňa stimuly na zvýšenie výkonnosti krajín prijímajúcich pomoc z hľadiska cieľov stanovených vo viacročných indikatívnych stratégiách.

4. Strategické dokumenty sa preskúmavajú v polovici obdobia a podľa potreby sa revidujú. Na základe iniciatívy Komisie sa môžu revidovať kedykoľvek.

5. Komisia prijíma strategické dokumenty a ich prípadné revízie v súlade s postupom preskúmania podľa článku 15 ods. 3 spoločného vykonávacieho nariadenia.

HLAVA III VYKONÁVANIE

Článok 7 Všeobecný rámec

Pomoc Únie podľa tohto nariadenia sa vykonáva prostredníctvom programov a opatrení uvedených v článku 2 a 3 spoločného vykonávacieho nariadenia a v súlade s osobitnými pravidlami stanovujúcimi jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o riadiace štruktúry a postupy, ktoré Komisia prijíma v súlade s článkom 10 a 11 tohto nariadenia. Vykonávanie má spravidla formu ročných alebo viacročných programov pre jednotlivú krajinu alebo pre viacero krajín, pričom tieto programy sú zriadené v súlade so strategickými dokumentmi podľa článku 6 a vypracované krajinami prijímajúcimi pomoc a/alebo Komisiou, podľa vhodnosti.

Článok 8 Rámcové a doplňujúce dohody

1. Komisia a krajiny prijímajúce pomoc uzatvárajú rámcové dohody o vykonávaní pomoci.

2. V prípade potreby sa medzi Komisiou a krajinou prijímajúcou pomoc alebo vykonávacími orgánmi tejto krajiny môžu uzatvárať doplňujúce dohody o vykonávaní pomoci.

Článok 9 Ustanovenia o vzájomnom vzťahu medzi nástrojmi

1. Za riadne odôvodnených okolností a s cieľom zaručiť súdržnosť a účinnosť financovania Únie alebo s cieľom podporovať regionálnu spoluprácu sa Komisia môže rozhodnúť rozšíriť nárok na programy a opatrenia podľa článku 7 na krajiny, územia alebo regióny, ktoré by inak nemali nárok na financovanie podľa článku 1, ak takýto program alebo opatrenie, ktoré sa má vykonávať, je globálnej, regionálnej alebo cezhraničnej povahy.

2. Európsky fond regionálneho rozvoja prispieva do programov alebo opatrení zriadených podľa tohto nariadenia na cezhraničnú spoluprácu medzi krajinami prijímajúcimi pomoc a členskými štátmi. Suma príspevku z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa určuje podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... z ... o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Na použitie tohto príspevku sa vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia.

3. Nástroj IPA môže prípadne prispievať na nadnárodné a medziregionálne programy alebo opatrenia, ktoré sú zriadené a vykonávané podľa ustanovení nariadenia (EÚ) č. ... [o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja] a na ktorých sa zúčastňujú krajiny prijímajúce pomoc z nástroja IPA.

4. Nástroj IPA môže prípadne prispievať na programy alebo opatrenia cezhraničnej spolupráce, ktoré sú zriadené a vykonávané podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... z ..., ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, a na ktorých sa zúčastňujú krajiny prijímajúce pomoc z nástroja IPA.

HLAVA IV ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 10 Delegovanie právomocí Komisii

Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 11 na zmenu a doplnenie prílohy k tomuto nariadeniu a na doplnenie spoločného vykonávacieho nariadenia s osobitnými pravidlami stanovujúcimi jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia.

Article11 Vykonávanie právomocí delegovaných na Komisiu

1. Právomoc prijímať delegované akty sa prenáša na Komisiu za predpokladu splnenia podmienok stanovených v tomto článku.

2. Delegovanie právomocí sa prenáša na Komisiu na obdobie platnosti tohto nariadenia.

3. Delegovanie právomocí môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o zrušení sa ukončuje delegovanie právomoci uvedenej v danom rozhodnutí. Nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu v ňom uvedenému. Nemá vplyv na platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt nadobúda účinnosť len vtedy, ak v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky, alebo ak Európsky parlament a Rada Komisiu pred uplynutím tejto lehoty informujú, že námietky nevznesú. Z podnetu Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace.

Článok 12 Výbor

1. Komisii pomáha výbor IPA. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Pre programy riešiace oblasti politiky uvedené v bodoch b) a c) článku 3 a vykonávané nepriamo krajinami prijímajúcimi pomoc Komisii pomáha Výbor pre koordináciu fondov uvedený v článku 143 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [….] z ..., ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde pre rybné hospodárstvo, na ktoré sa vzťahuje spoločný strategický rámec, a ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006[22]. Pre programy riešiace oblasti politiky uvedené v článku 3 písm. d) a vykonávané nepriamo krajinami prijímajúcimi pomoc Komisii pomáha Výbor pre rozvoj vidieka uvedený v článku 91 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [….] z ... o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)[23]. V takýchto prípadoch je výbor IPA bezodkladne informovaný o stanoviskách prijímaných inými výbormi.

3. Výbory uvedené v odseku 1 a 2 sú kompetentné na právne akty a záväzky podľa nariadenia (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA)[24]. Výbor IPA je navyše kompetentný na vykonávanie článku 3 nariadenia (ES) č. 389/2006 z 27. februára 2006, ktorým sa vytvára nástroj finančnej podpory na stimulovanie hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2667/2000 o Európskej agentúre pre obnovu[25].

Článok 13 Pozastavenie podpory Únie

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o pozastavení pomoci v dohodách a partnerstve a spolupráci s partnerskými krajinami a regiónmi, ak krajina prijímajúca pomoc nedodržiava zásady demokracie, právneho štátu, ľudských práv, práv menšín a základných slobôd, alebo záväzky uvedené v príslušných dohodách uzavretých s Úniou, alebo ak pokrok v plnení prístupových kritérií je nedostatočný, Únia môže pozvať krajinu prijímajúcu pomoc na konzultácie s cieľom nájsť riešenie prijateľné pre obe strany, s výnimkou osobitne naliehavých prípadov. Ak konzultácie s krajinou prijímajúcou pomoc nepovedú k riešeniu prijateľnému pre obe strany, alebo ak sa konzultácie v osobitne naliehavých prípadoch zamietnu, Rada môže prijať vhodné opatrenia v súlade s článkom 215 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré môžu viesť k úplnému alebo čiastočnému pozastaveniu pomoci Únie. Európsky parlament je plne a bezodkladne informovaný o akomkoľvek rozhodnutí, ktoré sa prijme v tomto kontexte.

Článok 14 Referenčná suma

1.           Referenčná suma na vykonávania tohto nariadenia v období 2014 – 2020 je 14 110 100 000 miliónov EUR (v bežných cenách). Až do 3 % referenčnej sumy sa pridelí na programy cezhraničnej spolupráce medzi krajinami prijímajúcimi pomoc a členskými štátmi EÚ.

2.           Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov viacročného finančného rámca Únie.

3.           Ako sa uvádza v článku 13, ods. 2 nariadenia o programe „Erasmus pre všetkých“, s cieľom podporiť medzinárodný rozmer vysokoškolského vzdelávania sa z rôznych vonkajších nástrojov (nástroj rozvojovej spolupráce, nástroj európskeho susedstva, nástroj predvstupovej pomoci, nástroj partnerstva a Európsky rozvojový fond) vyčlení indikatívna suma 1 812 100 000 EUR na akcie mobility v oblasti vzdelávania vo vzťahu k nečlenským krajinám EÚ a na spoluprácu a politický dialóg s úradmi/inštitúciami/organizáciami z týchto krajín. Na využívanie týchto finančných prostriedkov sa uplatňujú ustanovenia nariadenia o programe „Erasmus pre všetkých“.

Financovanie sa sprístupní formou 2 viacročných príspevkov, ktoré pokrývajú len prvé 4 roky, resp. zvyšné 3 roky. Toto financovanie sa zohľadní vo viacročnom indikatívnom programovaní týchto nástrojov v súlade so zistenými potrebami a prioritami príslušných krajín. Výška príspevkov sa môže prehodnotiť v prípade závažných nepredvídateľných okolností alebo dôležitých politických zmien v súlade s prioritami EÚ v oblasti vonkajších vzťahov.

Článok 15 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA

– Albánsko

– Bosna a Hercegovina

– Island

– Kosovo*

– Čierna Hora

– Srbsko

– Turecko

– Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

*V zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/1999

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2     Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3     Druh návrhu/iniciatívy

              1.4     Ciele

              1.5     Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6     Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

              1.7     Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1     Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2     Systémy riadenia a kontroly

              2.3     Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy

Nástroj predvstupovej pomoci (IPA)

1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[26]

Rozšírenie

1.3. Druh návrhu/iniciatívy

x Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[27]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Všeobecným cieľom politiky rozširovania je vykonávanie článku 49 zmluvy o Európskej únii, ktorý ponúka európsku perspektívu všetkým európskym krajinám, ktoré uznávajú základné hodnoty EÚ a zaväzujú sa ich podporovať.

Politika rozširovania podporuje stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v Európe a zvyšuje váhu EÚ na medzinárodnej scéne.

Politika rozširovania prispieva k upevneniu demokracie a právneho štátu v Európe. Rozširuje hospodárske príležitosti a zvyšuje váhu EÚ pri riešení globálnych výziev, ako sú napríklad zmena klímy, konkurencieschopnosť a regulácia a dohľad nad finančnými trhmi, a pomáha mobilizovať spoločné úsilie o riešenie cieľov stratégie Európa 2020. Prístupový proces poskytuje silný stimul na uskutočňovanie politických a hospodárskych reforiem.

Užšia integrácia uskutočňovaná prostredníctvom procesu rozširovania pomáha EÚ dosahovať jej ciele vo viacerých oblastiach, ktoré sú kľúčové na dosiahnutie sociálnej a hospodárskej reformy pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, vrátane oblasti energetiky, dopravy, ochrany životného prostredia, zvyšovania odolnosti voči katastrofám a úsilia o hľadanie riešení v oblasti zmeny klímy. Nové žiadosti o členstvo dokazujú príťažlivosť EÚ a jej úlohu pri podpore stability, bezpečnosti a prosperity.

Politika EÚ v oblasti rozširovania vytvára podmienky pre dôsledne riadený proces, v rámci ktorého sa kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny približujú k EÚ v súlade s tempom ich politických a hospodárskych reforiem, ako aj s ich schopnosťou prevziať na seba v súlade s kodanskými kritériami záväzky vyplývajúce z členstva. Na západnom Balkáne zohráva kľúčovú úlohu regionálna spolupráca, ktorá je ústredným prvkom procesu stabilizácie a pridruženia.

Po tom, ako sa Rada rozhodne otvoriť prístupové rokovania so žiadateľskou krajinou, pokrok žiadateľskej krajiny v plnení európskych noriem sa vyjadruje počtom otvorených a uzavretých kapitol acquis.

Rozšírená Európska únia počas posledných piatich rokov preukázala, že je schopná spolupracovať v záujme riešenia kľúčových výziev, ktorým čelí. Počas tohto obdobia pokrok, ktorý dosiahli krajiny zahrnuté do procesu rozširovania v rámci uskutočňovania reforiem, im umožnil prejsť cez postupné fázy prístupového procesu.

Proces rozširovania EÚ napreduje tempom, ktoré je do značnej miery určované schopnosťou krajín usilujúcich sa o členstvo vziať na seba záväzky vplývajúce z členstva. Vyžaduje si to trvalé reformy, ako aj legislatívne a inštitucionálne úpravy, ktoré budú vierohodnej a presvedčivej povahy. Keďže dotknuté krajiny plnia stanovené normy – vrátane tých, ktoré sa týkajú demokracie, právneho štátu a základných práv a slobôd – Komisia sa zaväzuje, že s nimi bude spolupracovať, aby v rámci procesu rozširovania pokročili vpred.

Ako finančný pilier stratégie rozšírenia sa navrhuje jeden integrovaný nástroj predvstupovej pomoci, ktorý zahŕňa všetky rozmery vnútorných politík a tematických otázok.

Cieľom bude zaručiť, aby kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny boli pripravené na eventuálne pristúpenie. Dôraz sa bude klásť na dobrú správu, administratívnu kapacitu, sociálno-ekonomický rozvoj, regionálnu spoluprácu, prijatie a implementáciu acquis a prípravu na riadenie vnútornej politiky po pristúpení. Bude implementovaný prostredníctvom národných programov alebo programov pre viacerých príjemcov dohodnutých s príjemcami pomoci a bude odrážať aj štrukturálne fondy, Kohézny fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), vrátane ich zmeneného zamerania na poskytovanie verejných statkov.

Okrem toho budú v krajinách zahrnutých do procesu rozšírenia v prípade potreby naďalej k dispozícii politické a finančné nástroje súvisiace s krízou (makrofinančná pomoc, nástroj stability).

1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č.

(a) Podpora politických reforiem

(b) Podpora hospodárskeho, sociálneho a teritoriálneho rozvoja a reforiem zameraných na udržateľný, inteligentný a inkluzívny rast

(c) Zvýšenie schopnosti krajín prijímajúcich pomoc vziať na seba záväzky vyplývajúce z členstva podporou progresívnej harmonizácie s acquis communautaire, jeho prijatím, vykonávaním a presadzovaním, vrátane príprav na vykonávanie a riadenie štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, poľnohospodárskych fondov a fondov pre rozvoj vidieka.

(d) Regionálna integrácia a teritoriálna spolupráca

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

04.06 Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) – Rozvoj ľudských zdrojov

05.05 Predvstupové opatrenia v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka

13.05 Predvstupové operácie v oblasti štrukturálnych politík

22.02 Proces a stratégia rozšírenia

22.04.02 Informačné a komunikačné programy pre nečlenské štáty

1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Nový nástroj predvstupovej pomoci sa naďalej bude zameriavať na napĺňanie politiky rozširovania, čo je jedna z hlavných priorít vonkajších činností EÚ, a tým bude prispievať k podpore stability, bezpečnosti a prosperity v Európe. Na tento účel bude nový nástroj naďalej sledovať všeobecný politický cieľ podpory kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín pri ich príprave na členstvo v EÚ a postupné zosúlaďovanie ich vnútroštátnych systémov a hospodárstva s normami a politikami Európskej únie podľa ich konkrétnych potrieb a s prispôsobením ich individuálnym programom rozširovania.

Pokiaľ ide o výsledky a vplyvy, ktoré sa majú dosiahnuť, nový nástroj bude riešiť i) rozdiely vo vývoji a výzvy v krajinách prijímajúcich pomoc, ii) obmedzenú kapacitu na ich prekonanie z vlastných zdrojov a slabé verejné inštitúcie a/alebo administratívne kapacity v krajinách prijímajúcich pomoc a iii) odstraňovanie rozdielov medzi krajinami prijímajúcimi pomoc, prostredníctvom dosahovania:

i)          lepšie fungujúcich demokratických inštitúcií, obzvlášť na zaručenie rešpektovania právneho štátu a ľudských práv a začlenenia menšín; potláčania korupcie a organizovaného zločinu; reformovanej a modernizovanej verejnej správy;

ii)         noriem EÚ v hospodárstve a hospodárskej správe; lepšej kapacity na súťaženie v rámci trhových síl v únii; vyššej zamestnanosti, zvyšovania podielu kvalifikovaných ľudských zdrojov a znižovania sociálnych rozdielov; vyššej kapacity na výskum a inovácie;

iii)         prijatia a presadzovania zákonov postupne zosúlaďovaných s acquis; vyššej kapacity na vykonávanie a riadenie štrukturálnych fondov, poľnohospodárskych fondov a fondov pre rozvoj vidieka; vyššej účasti vo vybraných programoch a agentúrach EÚ;

iv)        lepšej hospodárskej integrácie v regióne, a to aj prostredníctvom cezhraničnej energetickej a dopravnej infraštruktúry, užších a pevnejších susedských vzťahov medzi krajinami prijímajúcimi pomoc a s EÚ.

Pokrok v týchto konkrétnych politických cieľoch takisto prispeje k vykonávaniu širších politických rámcov EÚ, medzi ktoré patrí napríklad stratégia Európa 2020, klimaticko-energetický balík EÚ a Inovácia v Únii.

1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Pokrok smerom ku konkrétnym cieľom nového nástroja možno posúdiť prostredníctvom troch hlavných makroindikátorov:

· Pokrok v plnení prístupových kritérií (otvorené/uzavreté kapitoly) alebo pozitívna bilancia implementácie dohôd o pridružení, čo sa odráža napríklad v pozitívnych správach o pokroku, indexoch založených na prieskumoch zostavených renomovanými medzinárodnými organizáciami v oblastiach ako napríklad efektivita vlády, politická stabilita a absencia násilia, právny štát.

· Sociálno-ekonomický vývoj meraný ukazovateľmi vplyvu, ako sú napríklad index ľudského rozvoja rozvojového programu OSN ako všeobecná miera prosperity, nezamestnanosť, prílev priamych zahraničných investícií, obchodná bilancia.

· Regionálna spolupráca a integrácia meraná indexmi založenými na prieskumoch vyjadrujúcimi vnímanie na úrovni (trendu) bezpečnosti a stability; politickými, hospodárskymi a kultúrnymi interakciami.

Príslušné ciele a míľniky týkajúce sa týchto makroindikátorov môžu okrem iného zahŕňať: prijatie žiadosti o členstvo v EÚ, kladné stanovisko Komisie k žiadosti alebo odporúčanie na udelenie statusu kandidátskej krajiny, odporúčania na otvorenie prístupových rokovaní, otvorenie alebo predbežné uzavretie rokovacích kapitol, celkové uzavretie prístupových rokovaní, stupeň súladu s kodanskými kritériami, nadobudnutie účinnosti liberalizácie vízového režimu a readmisná dohoda, prenos riadiacich právomocí pre nástroj predvstupovej pomoci, upustenie od predbežných kontrol riadenia nástroja predvstupovej pomoci, nadobudnutie účinnosti colnej/obchodnej dohody a odstránenie prekážok/technických prekážok obchodu, účasť na regionálnych iniciatívach, riešenie bilaterálnych otázok, pokrok v integrácii transeurópskych sietí.

Na operačnej úrovni možno pokrok merať vo vzťahu k operačným cieľom zodpovedajúcim osobitným cieľom i) až iv) identifikovaným pre nástroj predvstupovej pomoci. Operačné ciele zahŕňajú:

(a) zlepšenie vnímania demokracie a súdnictva a vo vzťahu k ľudským právam a nediskriminácii, zníženie počtu nevybavených súdnych prípadov a počtu porušení základných práv, zvýšenie kapacít na presadzovanie práva a všeobecne administratívnych kapacít, zníženie fluktuácie zamestnancov,

(b) rozvoj spoľahlivých a účinných stratégií sociálneho a hospodárskeho rozvoja, zlepšenie zručností, zvýšenie úrovní kvalifikácie a posilnenie služieb trhu práce, podpora verejných investícií, zriadenie riadiacich štruktúr pre štrukturálne fondy EÚ, Kohézny fond a fondy rozvoja vidieka po prijatí, dosiahnutie akreditácie a prenos riadenia,

(c) zlepšenie legislatívneho rámca, zosúladenie právnych predpisov s acquis, vytvorenie a posilnenie inštitúcií a štruktúr presadzovania, zapojenie sa do programov EÚ a väčšia účasť na nich,

(d) podpora užšej spolupráce.

Operačné ciele bude potrebné prispôsobiť situácii v každej krajine prijímajúcej pomoc a tieto ciele sa stanovia v programových dokumentoch na základe zistených problémov.

Hodnotenie ex-ante takisto zdôraznilo potrebu poskytnutia podrobného usmernenia a budovania kapacít v krajinách prijímajúcich pomoc na systematické zhromažďovanie požadovaných údajov potrebných na posúdenie pokroku na operačnej úrovni. Predchádzajúce rozšírenia viedli k tomu, že v nových členských štátoch sa kladie väčší dôraz na monitorovanie a hodnotenie na úrovni programu a politické rozhodovanie „na základe dôkazov“. Posuny smerom k prideľovaniu prostriedkov na základe výkonu a spĺňania podmienok, ako aj na základe potrieb, by takisto mali podporiť podobnú tendenciu medzi kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami.

Vo vzťahu ku začleneniu klímy sa zavedie systém sledovania na identifikáciu, v ktorých aspektoch programy podporujú klimatickú činnosť alebo energetickú účinnosť, aby EÚ mohla jasne určiť, aký podiel jej výdavkov sa týka týchto otázok. Stanovia sa jasné kritériá a pravidlá monitorovania a predkladania správ. Sledovanie výdavkov súvisiacich s klímou sa bude vykonávať na základe zavedenej metodiky OECD („Rio markery“). V súlade so širším záväzkom Komisie na začlenenie sa marker Výboru pre rozvojovú pomoc OECD použije aj na sledovanie pokroku v oblasti začlenenia biodiverzity a rozširovania púšte.

Ďalšie monitorovania a hodnotenia budú musieť zohľadniť, že výsledky a vplyvy sa budú v rámci krajín prijímajúcich pomoc líšiť vzhľadom na ich rozdiely a rozdielne potreby a pozície na ceste k pristúpeniu. Keďže nástroj bude naďalej fungovať spoločne s procesom politických rokovaní a inými intervenciami na ceste k pristúpeniu, bude zložité určovať pokrok vyplývajúci výlučne z tohto nástroja, s výnimkou pokroku na úrovni osobitných činností. Mnohé z „výsledkov“ budúceho programu – napríklad pokrok v spĺňaní politických kritérií na pristúpenie – sa budú ťažko merať už na základe svojej povahy: do určitej miery možno ciele nástroja dosahovať prostredníctvom stavu preneseného na príjemcu pomoci, rovnako aj prostredníctvom výsledkov finančných intervencií EÚ.

1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Príjemcami pomoci sú kandidátske krajiny alebo potenciálne kandidátske krajiny pre členstvo v EÚ zo západného Balkánu, Island a Turecko.

V roku 1999 Európska komisia určila víziu pre vzťahy medzi EÚ a západným Balkánom, pričom prešla z dovtedajšieho regionálneho prístupu na nový nástroj, proces stabilizácie a pridruženia (SAP). Okrem toho, že proces stabilizácie a pridruženia si kládol za cieľ dosiahnuť politickú a hospodársku stabilitu a spoluprácu, postupne začal zahŕňať aj nástroje na rozšírenie s cieľom priblížiť krajiny regiónu k hodnotám a normám EÚ.

Európska rada, ktorá zasadala vo Feire v roku 2000, uznala, že krajiny západného Balkánu, ktoré sa zúčastňujú procesu stabilizácie a pridruženia patria k „potenciálnym uchádzačom“ o členstvo v EÚ. Európska rada, ktorá zasadala v Solúne v júni 2003 a ktorá schválila „Solúnsku agendu pre západný Balkán“, opätovne potvrdila európsku perspektívu týchto krajín. Uvedená agenda predstavuje základný kameň politiky EÚ vo vzťahu k tomuto regiónu. Na stretnutí ministrov krajín EÚ a západného Balkánu, ktoré sa uskutočnilo 2. júna 2010 v Sarajeve, EÚ opätovne zopakovala svoj záväzok európskej perspektívy pre krajiny západného Balkánu a zdôraznila, že budúcnosť týchto krajín je v Európskej únii.

Z krajín, ktoré pôvodne spadali do procesu stabilizácie a pridruženia, získali status kandidátskej krajiny Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a nedávno aj Čierna Hora, zatiaľ čo Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo[28] a Srbsko sú potenciálne kandidátske krajiny. Ďalšie krajiny, ktoré získali perspektívu pristúpenia k EÚ, sú Turecko, ktoré žiadalo o pristúpenie už v roku 1987 a ktoré získalo status žiadateľskej krajiny v roku 1999, a Island, ktorý požiadal o pristúpenie v roku 2009 a ktorý získal status kandidátskej krajiny v roku 2010.

Tri kľúčové požiadavky na pristúpenie sú ustanovené v záveroch kodanského zasadnutia Európskej rady v roku 1993 (tzv. kodanské kritériá). Sú to:

i) stabilita inštitúcii zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín;

ii) existencia fungujúceho trhového hospodárstva, ako aj schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám, ktoré pôsobia v rámci Únie; a

iii) schopnosť kandidátskej krajiny prevziať záväzky vyplývajúce z členstva vrátane cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie.

Takisto na zasadnutí Európskej rady v Madride v decembri 1995 odznela potreba „vytvoriť podmienky postupnej a harmonickej integrácie [žiadateľských] krajín, najmä budovaním trhového hospodárstva, úpravou ich administratívnych štruktúr a vytvorením stabilného ekonomického a menového prostredia“.

Perspektívni členovia musia spĺňať kodanské kritériá ešte predtým, než sa začnú rokovania o členstve. Harmonizácia krajín prijímajúcich pomoc s prístupovými kritériami vyžaduje značné úsilie z hľadiska verejných investícií a prístupu k dôkladným vedomostiam a odborným znalostiam. Podpora EÚ je určená na pomoc kandidátskym krajinám pri dosahovaní splnenia týchto kritérií.

1.5.2. Prínos zapojenia Európskej únie

Politika rozširovania je súčasťou vonkajších činností a prispieva k plneniu spoločných cieľov z hľadiska globálnych výziev, globálnej reakcie a globálneho vedúceho postavenia.

Postupné rozširovanie EÚ je vo svojej podstate spoločnou úlohou, ktorú možno uskutočňovať len na úrovni EÚ. Len členské štáty konajúce spoločne môžu rozhodovať o žiadostiach nových kandidátskych krajín o pristúpenie. Predvstupová pomoc poskytovaná prostredníctvom rozpočtu EÚ je určená na pomoc kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám pripraviť sa na budúce členstvo: nástroj predvstupovej pomoci má krajinám umožniť „vyskúšať si“ vykonávanie povinností vyplývajúcich z členstva ešte pred pristúpením (napríklad zavedenie inštitúcií na riadenie povstupových fondov EÚ alebo prijatie acquis a noriem EÚ). Žiaden iný multilaterálny alebo bilaterálny nástroj nedokáže poskytnúť takýto komplexný súbor nástrojov a v každom prípade iba EÚ dokáže definovať, aký druh pomoci je potrebný na prípravu prevzatia acquis.

Predvstupová pomoc je investíciou do budúcnosti EÚ, ktorá podporuje stabilitu a prosperitu susediacich krajín a zaručuje efektívnu kapacitu kandidátskych krajín na implementáciu acquis po pristúpení. Technická a finančná pomoc zrýchľuje proces prípravy a vytvára stimuly na potrebnú transformáciu spoločnosti, právneho systému a hospodárstva. Takáto pomoc pomáha spĺňať ciele vnútorných politík EÚ, vytvára príležitosti pre podniky EÚ a poskytuje hmatateľnú návratnosť investícií. Bez intenzívneho angažovania a užšieho partnerstva zahrnutého v predvstupovej pomoci by EÚ určite musela vynaložiť viac prostriedkov na boj s nelegálnou migráciou, zabezpečenie vonkajších hraníc EÚ, zaručenie bezpečnosti dodávok energie, ako aj dovozu bezpečných a hygienických potravín pre svojich občanov, boj proti klimatickým zmenám a znečisteniu, riešenie cezhraničných účinkov katastrof a poskytovanie solidarity EÚ krajinám s nízkou úrovňou odolnosti voči katastrofám.

V posledných rokoch členské štáty EÚ znižujú úroveň svojej bilaterálnej pomoci kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám a uznávajú, že koordinovaná činnosť na úrovni EÚ je efektívnejšia. Približne polovica celkovej finančnej pomoci EÚ krajinám zahrnutým do procesu rozšírenia v roku 2009 pochádzala z rozpočtu EÚ. Organizácie multilaterálnych darcov do značnej miery utlmili svoju podporu a zvyšné zosúladili svoje programy s prioritami EÚ. Je potrebné poznamenať, že vzhľadom na svoje osobitné rozvojové ciele a vplyv sa predvstupová pomoc takisto považuje za oficiálnu rozvojovú pomoc EÚ (ODA).

1.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Strednodobé metahodnotenie nástroja IPA, ktoré bolo dokončené vo februári 2011 a zamerané prevažne na strategický rámec nástroja IPA (dokumenty o viacročnom indikatívnom plánovaní) a programovanie (prevažne na zložku technickej pomoci a budovania inštitúcií), posudzovalo intervenčnú logiku a (skutočnú alebo očakávanú) výkonnosť pomoci, najmä jej relevantnosť, účinnosť, efektívnosť, vplyv a udržateľnosť.

Pokiaľ ide o intervenčnú logiku (t. j. ako sa pomoc plánuje a programuje), z hodnotenia vyplynulo, že dokumenty o viacročnom indikatívnom plánovaní sú kľúčovými programovými dokumentmi, ktoré poskytujú základné smerovanie a zameranie na proces programovania, a sú jednoznačne lepšie ako ekvivalentné programové dokumenty pre predchádzajúce programy predvstupovej pomoci. Z hodnotenia takisto vyplynulo, že kvalita cieľov a ukazovateľov v dokumentoch o viacročnom indikatívnom plánovaní a v programových dokumentoch sa časom zlepšila. Napriek tomu boli odporučené ďalšie zlepšenia.

Hodnotenie poukázalo na to, že nástroj IPA dosiahol dobré a zmysluplné výsledky. Zistilo sa, že efektívnosť bola v oblastiach týkajúcich sa acquis najviac zastúpená, zatiaľ čo niektoré horizontálne oblasti, ako je reforma verejnej správy, predstavujú aj naďalej osobitnú výzvu. Finančné potreby prijímajúcich krajín, najmä v oblasti infraštruktúry, jasne presahujú dostupné finančné prostriedky v rámci nástroja IPA (a ostatných darcov). Hlavnou výzvou do budúcnosti je preto účinné využívanie finančných prostriedkov z nástroja IPA a jeho pákový efekt pri získavaní iných zdrojov financovania. Takisto sa zistilo, že projekty boli vo všeobecnosti dobre zamerané na požiadavky súvisiace s pristúpením k EÚ, ale zameraním pomoci vyčlenenej na budovanie inštitúcií na menší počet prioritných sektorov by sa zvýšila účinnosť a vplyv. Z hodnotenia vyplynulo, že mechanizmy na koordináciu darcov a harmonizáciu pomoci boli dobre zavedené a že určujúcim faktorom z hľadiska dosiahnutia vplyvu a trvalej udržateľnosti bola zodpovednosť prijímajúcich krajín za program reforiem a kapacita ich správy, ktoré je potrebné posilniť.

Hodnotenie dospelo k záveru, že prijatie viacročného/sektorového prístupu (SBA)[29] pre oblasť plánovania a programovania by uľahčilo stanovenie priorít a postupnosti pomoci, koordináciu darcov a zvýšilo by zodpovednosť prijímajúcich krajín.

Druhá fáza priebežného hodnotenia prvých ôsmich programov cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja IPA na vnútorných hraniciach západného Balkánu bola dokončená v máji 2011. Hodnotenie dospelo k záveru, že zúčastnené strany dosiahli v dôsledku tohto programu zlepšenie susedských vzťahov, čo považujú za základ budúcej spolupráce, pričom zároveň nastali podmienky pre užšiu spoluprácu. V hodnotení sa odporúčalo zintenzívniť sociálno-hospodársku analýzu prostredníctvom aktualizovanejšej štatistickej základne, lepšieho objasnenia použitých kritérií, ako aj lepšieho zosúladenia so štatistickými oblasťami. Takisto sa odporučilo zracionalizovať a zjednodušiť aplikačný balík a proces hodnotenia.

Vykonali sa predbežné hodnotenia operačných programov pre regionálny rozvoj, rozvoj ľudských zdrojov a rozvoj vidieka zamerané na podporu a zefektívnenie procesu plánovania. Spoločným menovateľom všetkých programov boli odporúčania na zlepšenie analýzy, ktorá sa opiera o zameranie programov, ako aj na ďalšie zlepšenie ukazovateľov výstupov, výsledkov a vplyvov. Priebežné hodnotenia ešte prebiehajú.

Z predbežného hodnotenia predvstupových finančných nástrojov po roku 2013 vyplynulo, že existuje logické odôvodnenie pre pokračovanie finančnej pomoci na úrovni EÚ, pokiaľ ide o podporu procesu rozšírenia. Zreteľne vyplynula potreba zabezpečiť kontinuitu so súčasným nástrojom, pretože štruktúry a systémy potrebné na riadenie pomoci EÚ sa už zavádzajú. Pokiaľ však ide o rozdiely medzi prijímajúcimi krajinami (zo sociálno-hospodárskeho hľadiska, so zreteľom na rozvoj ich inštitúcií a verejnej správy, ako aj ich perspektívu pristúpenia), na základe konzultácie bol pre prideľovanie pomoci odporučený cielenejší prístup, zjednodušenie vykonávacích pravidiel, väčšia pružnosť a lepšie strategické zameranie, ako aj systematickejšie využívanie viacročného programovania.

1.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

V tomto návrhu sa zachováva cielený a integrovaný nástroj pre predvstupovú pomoc ako finančný pilier stratégie rozšírenia, ktorá zahŕňa všetky rozmery vnútorných politík a tematických okruhov, a to z toho dôvodu, že hlavným cieľom politiky rozšírenia je v prvom rade pomôcť partnerom postupne prevziať acquis, pričom vzťahy EÚ s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami pokrývajú prakticky všetky tematické okruhy (blahobyt, bezpečnosť, obchod, ľudské práva atď.). V záujme súdržnosti, účinnosti, efektívnosti a vplyvu by sa preto vnútorné politiky a tematické okruhy mali začleniť do súdržných stratégií jednotlivých krajín a dosiahnuť prostredníctvom štátnych programov, programov viacerých príjemcov alebo cezhraničných programov schválených s prijímajúcimi krajinami. V súlade s programom Súdržnosť politík EÚ v záujme rozvoja umožňuje skutočnosť, že program IPA zahŕňa všetky vnútorné politiky, lepšie zohľadniť vonkajší vplyv vnútorných politík na predvstupové krajiny, pokiaľ ide o rozvojové ciele EÚ. Je to dôležité najmä v oblastiach, ako je obchod, zmena klímy, migrácia alebo energetika.

Ak to však odôvodňuje povaha činnosti (napr. technický, globálny dosah na rozdiel od prvoradého zamerania na pristúpenie), mohli by byť v prípade, že prijímajúca krajina nedodržiava základné európske hodnoty (ako je rešpektovanie ľudských práv) alebo v prípade, že má nástroj vnútornej politiky mimoriadne dôležitý vonkajší rozmer, použité aj iné nástroje (napr. európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti, nástroj stability a makrofinančná pomoc, Nástroj na prepojenie Európy, …).

1.6. Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

x Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

x      Návrh/iniciatíva je v platnosti od 1.1.2014

x      Finančný vplyv trvá od 1.1.2014 do 31.12.2020

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

– a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.

1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia[30]

ý Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

ý Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ý         výkonné agentúry

– ¨         subjekty zriadené spoločenstvami[31]

– ý         národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨         osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

ý Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi: programy cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a krajinami prijímajúcimi pomoc z nástroja IPA budú vykonávané riadiacimi orgánmi z členských štátov EÚ v rámci zdieľaného hospodárenia.

ý Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

ý Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami: spoločné hospodárenie bude zahŕňať najmä medzinárodné finančné inštitúcie (napr. EIB, EBOR, Svetová banka, Rozvojová banka Rady Európy) a špecializované agentúry OSN podľa jednotlivých prípadov.

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Konečným cieľom nariadenia je, aby sa s pomocou hospodárilo za plnej zodpovednosti krajín prijímajúcich pomoc, v rámci decentralizovaného hospodárenia. Tento cieľ sa však bude uplatňovať postupne, s postupným rozvojom administratívnych kapacít krajín prijímajúcich pomoc a spĺňaním podmienok na prenos právomocí hospodárenia. Počas úvodných fáz si kontrolu hospodárenia zachová Komisia a/alebo poverí vykonávaním špecializované orgány v rámci nepriameho alebo spoločného hospodárenia, podľa jednotlivých prípadov. Centralizované hospodárenie bude takisto hlavnou metódou pre programy pre viacero krajín.

Spoločné hospodárenie sa takisto použije na akcie s medzinárodnými a európskymi finančnými inštitúciami, s cieľom vytvoriť pákový efekt na ďalšie zdroje financovania, a to najmä na investovanie do potrebnej sociálnej a ekonomickej infraštruktúry.

Zdieľané hospodárenie sa bude naďalej používať na ciele teritoriálnej spolupráce zahŕňajúce členské štáty EÚ.

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Monitorovanie a hodnotenie sa v porovnaní so súčasným stavom zintenzívni, pričom väčší dôraz sa bude klásť na výsledky. Vymedzia konkrétne, merateľné a dosiahnuteľné ciele, ako aj vhodné ukazovatele.

Monitorovacie a hodnotiace systémy Európskej komisie sa v čoraz väčšej miere zameriavajú na výsledky. Zahŕňajú interných zamestnancov, ako aj externú expertízu. Manažéri úloh v delegáciách a v ústredí rôznymi spôsobmi priebežne monitorujú realizáciu projektov a programov, podľa možnosti aj návštevami v teréne. Monitorovanie poskytuje hodnotné informácie o dosiahnutom pokroku; pomáha manažérom identifikovať súčasné a potenciálne nedostatky a v prípade potreby prijímať nápravné opatrenia.

Externí nezávislí odborníci sú zmluvne najímaní na posudzovanie výkonnosti vonkajšej činnosti EÚ prostredníctvom viacerých doplňujúcich sa systémov. Tieto posúdenia prispievajú k zvýšeniu spoľahlivosti a k zdokonaleniu prebiehajúcich opatrení; okrem toho využívajú skúsenosti získané v minulosti na informovanie v prípade budúcich politík a akcií. Všetky nástroje využívajú medzinárodne uznávané hodnotiace kritériá OECD-DAC vrátane (potenciálneho) vplyvu.

Komisia zároveň podporuje prijímajúce krajiny, aby budovali svoje vlastné kapacity v oblasti monitorovania a hodnotenia výdavkov. V rámci tohto nového nástroja sa zodpovednosť za monitorovanie a hodnotenie prenesie na prijímajúce krajiny. Najmä v prípade, keď Komisia riadi pomoc v mene príjemcu, hlavnú zodpovednosť za monitorovania a hodnotenie si ponechá Komisia. Na druhej strane, keď prijímajúce krajiny riadia pomoc na vlastnú zodpovednosť (decentralizované riadenie), Komisia bude zohrávať najmä dozornú úlohu (na rozdiel od hodnotení ex ante a ex post), a hlavnú zodpovednosť bude niesť príjemca.

Správy o pokroku monitorovania na úrovni projektu v porovnaní s plánmi, ktoré sa týkajú najmä: i) udeľovania zmlúv/dotácií a ii) poskytovania výstupov. Manažérov úloh podporuje aj systém monitorovania orientovaný na výsledky (ROM), ktorý poskytuje stručný, cielený prehľad o kvalite vzorky opatrení. Nezávislí odborníci zaoberajúci sa monitorovaním orientovaným na výsledky pomocou vysoko štruktúrovanej štandardizovanej metódy pridelia projektu známky, ktoré vyjadrujú silné a slabé stránky projektu a poskytnú odporúčania, ako zvýšiť účinnosť.

Okrem monitorovania možno v rámci riadenia delegácie EÚ alebo prevádzkových služieb poverených daným projektom vykonať aj hodnotenia na úrovni projektu. Účelom hodnotení na úrovni projektu je doplniť existujúce systémy monitorovania a mali by poskytnúť podrobnejšiu, hĺbkovú analýzu. Zároveň by mali projektovým manažérom pomáhať zlepšiť prebiehajúce intervencie alebo potvrdiť ich výsledky a udržateľnosť.

Na sektorovej a programovej úrovni poskytujú monitorovacie výbory, ktorým spoločne predsedajú prijímajúce krajiny a Komisia, štruktúru na hodnotenie pokroku v porovnaní s plánmi. Tieto výbory sa opierajú o zistenia monitorovacích a hodnotiacich správ. V rámci tohto nového nástroja sa posilní úloha monitorovacích výborov pre kandidátske krajiny aj potenciálne kandidátske krajiny, aby sa zabezpečilo, že vykonávanie finančnej pomoci sa náležite začlení do politického dialógu a že závery a odporúčania výboru sa budú systematickejšie dodržiavať a nasledovať.

Hodnotenia na vyššej ako projektovej úrovni (sektorovej, programovej, strategickej, tematickej atď.) vo väčšine prípadov vykonávajú útvary Komisie. Niektoré hodnotenia, najmä predbežné hodnotenia zamerané na podporu rozhodovacieho procesu, sa postupne prenášajú na prijímajúce krajiny na účely prevzatia zodpovednosti a budovania kapacít.

Výsledky hodnotení alebo súhrn zistení sa pravidelne oznamujú výboru IPA, Rade a Európskemu parlamentu ako súčasť výročnej správy IPA, a uverejňujú sa na internetovej stránke Komisie.

2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká

Prevádzkové prostredie nástroja IPA charakterizujú nasledujúce riziká, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov tohto nástroja:

– nástroj IPA je v prvom rade zameraný na to, aby fungoval v režime decentralizovaného riadenia ako neoddeliteľná súčasť príprav na členstvo v EÚ. S tým súvisí aj vyššie riziko, keďže hlavný správca (Komisia) nemá priamu právomoc nad štruktúrou vykonávania decentralizovaného riadenia;

– pravidelné zmeny v oblasti vykonávania, ktoré zahŕňa proces pristúpenia, napr. prechod z centralizovaného riadenia na decentralizované riadenie, zrušenie predbežných kontrol, nezvyčajne vysoké nároky na koordináciu organizácie, ako aj na prispôsobivosť, odborné vzdelávanie a posudzovanie pracovníkov, keďže si to na druhej strane vyžaduje pravidelné zmeny vo vnútornej kontrole organizačnej štruktúry na strane Komisie;

– rozmanitosť potenciálnych príjemcov s ich rozmanitými štruktúrami a kapacitami v oblasti vnútornej kontroly môže rozčleniť a tým znížiť dostupné zdroje Komisie potrebné na podporu a monitorovanie realizácie;

– nedostatky inštitucionálnej a administratívnej kapacity v prijímajúcich krajinách môžu viesť k predĺženiu procesu decentralizácie, čím sa ohrozí včasné využitie finančných prostriedkov, a/alebo k problémom alebo meškaniu pri plánovaní a realizácii jednotlivých intervencií;

– nedostatočná kvalita a množstvo dostupných údajov o výsledkoch a vplyve predvstupovej pomoci v prijímajúcich krajinách môžu obmedziť schopnosť Komisie predkladať správy a niesť zodpovednosť za výsledky;

– hospodárske/politické problémy môžu viesť k ťažkostiam a oneskorenému plánovaniu a realizácii intervencií, najmä v prijímajúcich krajinách, ktorých inštitúcie sú ešte stále pomerne nové a nestabilné;

– nevyriešené ústavné, inštitucionálne a pohraničné otázky v prijímajúcich krajinách a medzi nimi môžu zablokovať realizáciu kľúčových projektov pomoci a viesť k značnej strate finančných prostriedkov;

– nedostatok prostriedkov na administratívu môže viesť k nedostatku zdrojov potrebných na riadne riadenie tohto nástroja.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

Postup vnútornej kontroly/riadenia generálnych riaditeľstiev zapojených do nástroja IPA je navrhnutý tak, aby poskytoval primeranú istotu v súvislosti s dosahovaním cieľov efektívnosti, účinnosti a hospodárnosti jeho operácií, spoľahlivosti jeho finančného výkazníctva a súladu s príslušným legislatívnym a procedurálnym rámcom.

Aby GR ELARG zabezpečilo efektívnosť, účinnosť a hospodárnosť svojich činností (a zmiernilo vysokú úroveň rizika v rámci svojej predvstupovej pomoci), bude musieť okrem všetkých prvkov rozsiahleho procesu Komisie v oblasti strategickej politiky a plánovania, prostredia vnútorného auditu a ďalších požiadaviek noriem vnútornej kontroly Komisie (iné GR pre nástroj IPA používajú podobné alebo mierne upravené kontrolné mechanizmy optimalizované na prechod na rámec kontroly pre štrukturálne a poľnohospodárske fondy EÚ) pri všetkých svojich nástrojoch aj naďalej disponovať funkčným rámcom cieleného riadenia finančnej pomoci, ktorý je zakotvený v pravidelne aktualizovanom dokumente o stratégii vnútornej kontroly. To bude zahŕňať:

– decentralizované riadenie národnými vykonávacími agentúrami, ktorým Komisia udelila právomoci v oblasti riadenia po dôkladnom procese stanovenia prísnych noriem v oblasti riadenia a ich vyhodnotenia o. i. prostredníctvom kompletných systémových auditov,

– predbežné kontroly vykonávané delegáciami EÚ, pokiaľ ide o všetky záznamy týkajúce sa pomoci, ktoré boli schválené prostredníctvom vnútroštátnych realizačných systémov, pokiaľ tieto systémy neboli vyhodnotené ako pripravené a vhodné na bezpečné zrušenie takýchto kontrol. Toto hodnotenie výsledkov vnútroštátnych systémov zahŕňa o. i. vývoj miery zamietnutia súborov,

– jasné linky finančnej zodpovednosti a zodpovednosti za výsledky počnúc vnútroštátnymi vykonávacími systémami až po schvaľovacieho úradníka Komisie (riaditeľ) subdelegovaného schvaľovacím úradníkom, zahŕňajúce aj oznamovanie nezrovnalostí, ročné vyhlásenia o vierohodnosti zo strany národných schvaľovacích úradníkov a audítorské stanoviská vnútroštátnych audítorských orgánov,

– program subsystémových auditov vykonávaných audítormi Komisie na kontrolu priebežného dodržiavania noriem v oblasti riadenia na základe prenosu riadenia,

– definované postupy zúčtovania vrátane ďalšieho overovania a štruktúrovanej politiky na opravu finančných transakcií a systémových chýb, ktoré zistili vnútroštátni audítori a audítori Komisie,

– samostatné riadenie väčšiny predvstupovej pomoci delegáciami EÚ v danej oblasti, pokiaľ právomoci v oblasti riadenia nebude možné presunúť na národné vykonávacie agentúry,

– jasné linky finančnej zodpovednosti za riadenie prenesené na delegácie EÚ prostredníctvom subdelegovania počnúc schvaľujúcim úradníkom vymenovaným subdelegovaním (riaditeľ) na ústredí až po vedúceho delegácie,

– prenos vypracovania a ročnej aktualizácie stratégií vierohodnosti delegáciami EÚ na svojich subdelegovaných úradníkov (riaditeľov) vrátane podrobných kontrol hodnotenia rizika a plánov auditu,

– pravidelné predkladanie správ delegáciami EÚ ústrediu (správy o AOSD/riadení) o využívaní pomoci a stratégiách vierohodnosti vrátane ročného vyhlásenia o vierohodnosti subdelegovanými schvaľovacími úradníkmi/vedúcimi delegácie,

– pravidelné vnútorné audity delegácií, a to delegácií dohliadajúcich na decentralizované vykonávanie a delegácií, na ktoré boli prenesené právomoci,

– následné kontroly dokončených programov, aby sa zistilo, či všetky úrovne systémov riadenia a kontroly spĺňajú požadované normy,

– zabezpečenie obsažného programu odborného vzdelávania pre zamestnancov tak na ústredí, ako aj v delegácii,

– výraznú podporu a usmernenie ústredia/delegácie (aj prostredníctvom internetu),

– metodiku riadenia projektového a programového cyklu vrátane:

– nástrojov na podporu kvality návrhu opatrenia, jeho realizačnej metódy, mechanizmu financovania, systému riadenia, posudzovania a výberu ktoréhokoľvek z realizačných partnerov atď.,

– nástrojov riadenia, monitorovania a podávania správ na účely efektívnej realizácie vrátane vonkajšieho monitorovania projektov na mieste,

– významných zložiek hodnotenia a auditu.

GR ELARG bude aj naďalej dodržiavať najvyššie štandardy účtovníctva a finančného výkazníctva, aby sa zabezpečili kvalifikované posudky jeho externých audítorov (Európsky dvor audítorov) pomocou akruálneho účtovného systému Komisie (ABAC), ako aj osobitných nástrojov vonkajšej pomoci, ako je napríklad spoločný informačný systém Relex (CRIS).

Pokiaľ ide o súlad s príslušným legislatívnym a procedurálnym rámcom, metódy kontroly sú stanovené v oddiele 1.3 (opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam).

2.2.3. Náklady a prínosy predpokladaných kontrol 2.2.3.1. Náklady na kontrolu

Kontrola štruktúry navrhnutá pre nový nástroj IPA sa v podstate nelíši od kontroly, ktorá sa uplatňuje na súčasný nástroj. Jeho nákladová štruktúra bude preto podobná. Napriek tomu sa očakáva, že prepracovaním nástroja sa do značnej miery zníži miera pravdepodobného výskytu chýb súladu. Mali by k tomu prispieť aj také aspekty, ako je pružnejšie programovanie, ktoré umožní optimalizovaný výber projektov a lepšie využívanie inovačných nástrojov financovania (napr. využívanie pákového efektu na medzinárodné finančné inštitúcie a ostatných darcov).

Očakávané náklady na kontroly uvedené nižšie vychádzajú zo súčasných cien a nasledujúcich predpokladov:

– súčasný počet zamestnancov v GR pre nástroj IPA bude počas daného obdobia stabilný,

– priemerné náklady na úradníka = 127 000 EUR (dvojnásobné na posty v delegácii EÚ),

– priemerné náklady na zmluvného zamestnanca = 64 000 EUR.

Náklady, ktoré znášajú vnútroštátne systémy v krajinách využívajúcich nástroj IPA v rámci decentralizovaného riadenia, nie sú započítané. Je potrebné poznamenať, že veľký podiel investícií a nákladov na odbornú prípravu potrebných na vytvorenie takýchto systémov sa financuje z prevádzkových výdavkov nástroja IPA.

Celkové náklady na riadenie a kontrolu nástroja IPA ročne (zamestnanci: pridelení na riadenie programu alebo plnenie rozpočtu a boj proti podvodom) Pevné náklady (pri súčasnej a plánovanej úrovni prevádzkových výdavkov) Úradníci v ústredí GR ELARG Zmluvní zamestnanci v ústredí GR ELARG Úradníci v delegáciách EÚ Zmluvní zamestnanci v delegáciách EÚ Náklady na miestnych zamestnancov, miestne náklady na zmluvných zamestnancov a ostatné náklady na prevádzku delegácií Úradníci a zmluvní zamestnanci v ostatných GR podieľajúcich sa na IPA Externí zamestnanci z ostatných GR podieľajúcich sa na IPA v delegáciách EÚ Variabilné náklady (odhad bežných celkových ročných nákladov) Náklady na zmluvný audit a následné kontroly Náklady na zmluvné hodnotenie Náklady na zmluvné monitorovanie (ROM) Osvedčenia o audite (zadané príjemcami) Kontroly na mieste a ostatné zmluvné dodatočné kontroly, ktoré sú súčasťou kontroly finančného obehu          Náklady na kontrolu (IPA) ročne spolu || Mil. EUR 11.2 7.3 9.4 6.5 28.5 2.0 6.0 1.0 3.0 2.0 2.0 .8 79.7

Náklady uvedené v tabuľke sú náklady na riadenie a kontrolu, ktoré dosahujú výšku približne 80 miliónov EUR alebo približne 4 % ročných výdavkov plánovaných na obdobie 2014 – 2020. Zahŕňajú celú štruktúru riadenia pre nástroj, a to od plánovania cez programovanie až po vykonávanie. Užším vymedzením kontroly vrátane nákladov iba na kontroly, ktoré majú priamy vplyv na pravidelnosť transakcií, by sa celkové náklady znížili približne o 30 miliónov EUR, t. j. dosiahli by výšku približne 50 miliónov EUR (asi 2,5 % ročných výdavkov plánovaných na obdobie 2014 – 2020).

Posledných päť riadkov predstavuje variabilné náklady. Ich ročná hodnota bude závisieť od intenzity kontrol, o ktorých rozhodujú subdelegovaní schvaľovací úradníci vo svojich stratégiách vierohodnosti. Táto intenzita vychádza z dôkladného hodnotenia rizika všetkých nesplatených zmlúv so zreteľom na dostupné rozpočtové prostriedky. Ročné hodnoty uvedené v tabuľke sú založené na súčasnej praxi.

Pokiaľ ide o variabilné náklady, uplatňujú sa nasledujúce približné priemerné jednotkové náklady na jednotlivé zmluvné činnosti v oblasti kontroly:

Osvedčenia o audite:

            Približné priemerné náklady na audit na grant: 0,2 % hodnoty zmluvy

            Približné priemerné náklady na audit na zmluvu o poskytovaní služieb: 0,1 % hodnoty zmluvy

Následné kontroly:

            Priemerné náklady na následnú kontrolu predstavujú v priemere 22 miliónov EUR z príslušných transakcií (17 miliónov EUR financovaných EÚ): 50 000 EUR (= 2 300 EUR/3 000 EUR na auditovaný milión)

Kontroly na mieste:

            Priemerné zmluvné náklady na krytie v hodnote 175 miliónov EUR príslušných transakcií: 75 000 EUR (430 EUR na kontrolovaný milión).

2.2.3.2. Prínosy kontroly

Štruktúra kontroly používaná na programy predvstupovej pomoci a nástroja IPA neustále vykazovala mieru chybovosti nižšiu ako 2 % výdavkov. Koncom roku 2010 dosiahli nahromadené vrátené prostriedky z dokončených programov v rámci decentralizovaného riadenia výšku 29 miliónov EUR z celkovej auditovanej sumy vo výške 3 500 miliónov EUR (0,82 %).

Jeden možný spôsob, ako odhadnúť prínos zavedenej štruktúry kontroly v prípade decentralizovaného riadenia je použiť hodnoty a trendy ukazovateľa, akým je podiel zamietnutej dokumentácie. Keďže sa vnútroštátne systémy sa vyvíjajú a je možné uvažovať o upustení od predbežných kontrol dokumentácie verejného obstarávania, miera dokumentácie zamietnutej delegáciou EÚ pri takýchto predbežných kontrolách by sa mala znížiť na veľmi nízku úroveň.

V krajine, ktorá už čoskoro pristúpi k EÚ (Chorvátsko) sa podiel zamietnutia v roku 2010 znížil na úroveň od 14 % do 20 % (v závislosti od typu dokumentácie). V krajine, ktorá ešte bude musieť prejsť dlhú cestu, kým bude možné zvažovať upustenie od následných kontrol (Turecko), sa tento podiel pohybuje od 19 % do viac ako 60 %.

Dokumentáciu možno odmietnuť z mnohých dôvodov, najčastejšie, ale nie vždy, je to z dôvodu zákonnosti a správnosti. Predpoklad, že polovica zamietnutí bola z dôvodu správnosti, možno odôvodnene vyvodiť zo skúsenosti, že predbežná kontrola štruktúry obstarávania umožňuje znížiť mieru chybovosti od 10 % do 30 % na menej ako 2 %. Nie sú tu však zohľadnené rozdiely, ktoré môžu vzniknúť, ak je analýza založená na hodnote a nie na počte finančných transakcií. Napriek tomu však možno predpokladať, že súčasná kontrola decentralizovaného riadenia je približne správne vyvážená tak, aby mieru chybovosti v rámci cieľa Komisie v oblasti vnútornej kontroly udržiavala pod hranicou 2 %.

Aj keď bol nástroj IPA navrhnutý tak, aby čo najskôr rozvinul decentralizované riadenie, centralizované riadenie môže predstavovať výrazný podiel celkových výdavkov v rámci nástroja IPA, ak sa v mnohých krajinách súčasne oneskorí prenos riadenia. Stalo sa tak v rokoch 2010 – 2011, a pravdepodobne to tak zostane do roku 2013.

V roku 2010 sa vykonalo 350 opráv (odpočtov alebo vrátenia prostriedkov) v prípade platieb v rámci centralizovaného a spoločného riadenia v GR ELARG v hodnote približne 6 miliónov EUR. Je to približne 1 % z celkových centralizovaných platieb v roku 2010, ktoré sa môže použiť ako približný ukazovateľ zisku dosiahnutého z dodatočných kontrol v rámci a okrem kontrol základného finančného obehu.

Podobne ako v prípade decentralizovaného riadenia ide o súlad s názorom, že štruktúra kontroly, ktorá sa v súčasnosti využíva pre nástroj IPA, je približne vyvážená v porovnaní so stanoveným cieľom vnútornej kontroly.

2.2.3.3. Očakávaná úroveň nesúladu s platnými pravidlami

Do roku 2006 posudzoval predvstupové transakcie dôsledne Dvor audítorov tak, ako by neboli ovplyvnené vecnými chybami (menej ako 2 % chýb), pričom sa opieral o názory manažmentu na účinnosť štruktúry vykonávanej kontroly.

Od roku 2007 už Dvor audítorov nevykonával audit predvstupových transakcií, iba plne reprezentatívnej vzorky. Hodnotenia Dvora audítorov tak zahŕňali obyvateľstvo pred pristúpením spolu so všetkými ostatnými nástrojmi vonkajšej pomoci. Pre predvstupové politické oblasti a štruktúru kontroly tak odvtedy nebolo možné vykonať štatistickú extrapoláciu.

V nasledujúcich rokoch zistil Dvor audítorov v rámci nástrojov vonkajšej pomoci chyby v celkovej miere 2 až 5 %.

So zreteľom na skutočnosti uvedené v bode 2.2.3.2 je preto vhodné očakávať, že štruktúra kontroly používanej pre nástroj predvstupovej pomoci predstavuje správnu rovnováhu medzi nákladmi a prínosmi kontrol a mala by zabezpečiť, aby bolo v budúcnosti možné neustále spĺňať cieľ vnútornej kontroly, ktorým je menej ako 2 % chýb v rámci celkových výdavkov.

Okrem toho, tento predpoklad by malo upevniť zjednodušenie a väčšia pružnosť navrhnuté pre nový nástroj, pretože znižujú pravdepodobnosť výskytu chýb súladu.

Na druhej strane dochádza aj k novým rizikám, pretože v krajinách s relatívne slabou administratívnou kapacitou dôjde v nasledujúcich rokoch k preneseniu riadiacich právomocí.

Aj keď je ťažké vyčísliť kombinovaný vplyv vylepšenia dizajnu nástroja a súvisiace riziká, je prijateľné predpokladať cieľové rozpätie pre cieľ celkovej vnútornej kontroly, ktorý je podobný súčasným výsledkom.

Štruktúra kontroly sa preto zdá byť vyvážená. Prostredníctvom plánov kontroly na mieru vyjadrených v ročných stratégiách vierohodnosti na základe rizika, ktoré predkladajú manažéri, umožňuje zvýšenie alebo zníženie variabilných nákladov v závislosti od vývoja rizika, čím sa zabezpečí ustálená rovnováha nákladov a výnosov.

Celková štruktúra kontroly však bude pravdepodobne veľmi citlivá voči negatívnym zmenám fixných nákladov na kontrolu, najmä vzhľadom na to, že sa nenavrhuje ich zvýšenie v súlade s celkovými výdavkami.

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami.

Vzhľadom na vysoko rizikové prostredie, v ktorom GR ELARG pôsobí, musia jeho systémy predpokladať značný výskyt potenciálnych chýb nedodržania súladu (nezrovnalostí) v transakciách a zabezpečovať vysokú úroveň ochrany, detekcie a nápravných kontrol, podľa možnosti čo najskôr v priebehu procesu obstarávania a platobného procesu. V praxi to znamená, že pri kontrole súladu zo strany GR ELARG sa bude klásť väčší dôraz na dôležité predbežné kontroly transakcií v oblasti obstarávania, a to zamestnancami Komisie, ako aj systematických systémových auditov systémov decentralizovaných platieb (pričom sa vykonávajú aj následné audity a kontroly), ktoré výrazne prekračujú finančné ochranné mechanizmy vyžadované nariadením o rozpočtových pravidlách. Rámec dodržiavania súladu GR ELARG tvoria nasledujúce významné zložky:

- Preventívne opatrenia

            - povinná základná odborná príprava pre riadiacich zamestnancov, ktorá sa bude týkať problematiky podvodov,

            - poskytovanie poradenstva (aj prostredníctvom internetu) vrátane Praktickej príručky k zmluvám a pokynov pre riadenie poskytovaných v kontexte strategického rámca kontroly GR ELARG,

            - predbežný audit vnútroštátnych vykonávacích orgánov pred prenesením riadiacich právomocí vrátane hodnotenia na zabezpečenie zavedenia primeraných opatrení na boj proti podvodom v záujme predchádzania a zisťovania podvodov pri hospodárení s finančnými prostriedkami EÚ v rámci orgánov riadiacich príslušné finančné prostriedky,

            - predbežná kontrola mechanizmov proti podvodom dostupných v prijímajúcej krajine ako súčasť posúdenia kritérií oprávnenosti hospodárenia s verejnými financiami na účely podpory prijímajúceho rozpočtu (t. j. aktívny záväzok bojovať proti podvodom a korupcii, primerané kontrolné orgány, dostatočná súdna právomoc a účinné mechanizmy reakcie a postihov),

            - predbežné kontroly všetkých zmlúv obstarávaných na vnútroštátnej úrovni; ich zrušenie potom, ako vnútroštátne systémy splnia prísne normy v oblasti riadenia a kontroly,

- Odhaľovanie podvodov a nápravné opatrenia

            - predbežné kontroly transakcií vykonávané zamestnancami Komisie,

            - vnútorné a vonkajšie audity a overovania vrátane Európskeho dvora audítorov,

            - retrospektívne kontroly a spätné vymáhanie platieb.

V prípade podozrenia na úmyselné nezrovnalosti (podvod) má GR ELARG k dispozícii aj iné opatrenia vrátane:

            - pozastavenia časového limitu pre platby a oznámenia subjektu,

            - osobitných auditov (audit ad hoc/forenzný audit),

            - systému včasného varovania a intenzívnejšieho monitorovania zmlúv,

            - pozastavenia/ukončenia zmluvy,

            - postupu vylúčenia,

            - žiadostí o odloženie splácania finančných prostriedkov z vnútroštátnych fondov,

            - pozastavenia alebo zrušenia prenosu riadiacich právomocí.

GR ELARG bude naďalej využívať svoju stratégiu pre boj proti podvodom v súlade s novou stratégiou Komisie v oblasti boja proti podvodom, ktorá bola prijatá 24. júna 2011.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

– Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky v týchto okruhoch.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavku || Príspevky

Číslo [Názov] || DRP/NRP ([32]) || krajín EZVO[33] || kandidátskych krajín[34] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

Okruh 4 || 04 01 04 13 Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) – Zložka ľudských zdrojov – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 04 06 01 Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) – Rozvoj ľudských zdrojov || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 05 01 04 03 Predvstupová pomoc v oblasti poľnohospodárstva a rozvoj vidieka (IPARD) – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 05 05 02 Nástroj predvstupovej pomoci pre rozvoj vidieka (IPARD) || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 13 01 04 02 Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) – Komponent regionálneho rozvoja – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 13 05 02 Nástroj predvstupovej pomoci (IPA)– Komponent regionálneho rozvoja || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 13 05 03 01 Cezhraničná spolupráca (CBC) – Príspevok z podokruhu 1b || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 13 05 03 02 Cezhraničná spolupráca (CBC) a účasť kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín na programoch nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce v rámci štrukturálnych fondov – Príspevok z okruhu 4 || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 22 01 04 01 Predvstupová pomoc – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 22 01 04 04 Predvstupový fond a výmena informácií o technickej pomoci (TAIEX) – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 22 01 04 30 Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru – Dotácie pre programy okruhu 4 v oblasti politiky rozšírenia || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 22 02 01 Pomoc kandidátskym krajinám na prechod a na budovanie inštitúcií || NRP || NIE || NIE || NIE || ÁNO

Okruh 4 || 22 02 02 Pomoc potenciálnym kandidátskym krajinám na prechod a na budovanie inštitúcií || NRP || NIE || NIE || NIE || ÁNO

Okruh 4 || 22 02 03 Dočasná civilná správa na západnom Balkáne || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 22 02 04 01 Cezhraničná spolupráca (CBC) medzi krajinami IPA a účasť na nadnárodných a medziregionálnych programoch v rámci EFRR a programoch pre prímorské oblasti v rámci ENPI || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 22 02 04 02 Cezhraničná spolupráca (CBC) s členskými štátmi || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 22 02 06 Predvstupový fond a výmena informácií o technickej pomoci (TAIEX) || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 22 02 07 01 Regionálne a horizontálne programy || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 22 02 07 02 Hodnotenie výsledkov pomoci Únie, následné opatrenia a audit || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 22 02 10 02 Informácie a komunikácia pre tretie krajiny || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 22 02 07 03 Finančná pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Okruh 4 || 32 04 11 Energetické spoločenstvo || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE

– Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky v týchto okruhoch.

Rozpočet pre nástroj IPA II bude zostavený podľa článku 41 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Hoci je celkový príspevok pre tento nástroj určený na politiku rozširovania, za riadenie príslušných činností spoločne zodpovedajú GR ELARG, GR REGIO, GR EMPL a GR AGRI. Každý z týchto útvarov preberá zodpovednosť za svoje príslušné oblasti politiky, bez toho, aby bola dotknutá celková koordinačná úloha GR ELARG.

Na tento účel budú celkové prostriedky nástroja IPA II rozdelené medzi jednotlivé oblasti politiky, čím sa zaručí vhodná kombinácia politík v súlade s potrebami krajín prijímajúcich pomoc a po spoločnej dohode medzi uvedenými štyrmi GR. Ak to bude potrebné na zaručenie účinného vykonávania strategických dokumentov a plnenie rozpočtu, presuny medzi jednotlivými oblasťami politiky budú možné na základe dohody s útvarmi zodpovednými za príslušné oblasti politiky.

Bezproblémový prechod z nástroja IPA na nástroj IPA II s cieľom efektívneho a účinného dokončenia pomoci na základe IPA bude zaručený.

Podrobné údaje o rozpočtovej štruktúre budú predložené v rámci návrhu rozpočtu na rok 2014, aby sa zaručil súlad so zásadami zostavovania rozpočtu a riadenia podľa činností.

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || 4 || Globálna Európa

GR: AGRI/ELARG/EMPL/REGIO || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

22 02 Finančná pomoc kandidátskym krajinám/potenciálnym kandidátskym krajinám 04 06 01 Ľudské zdroje 05 05 02 Rozvoj vidieka 13 05 02 Regionálny rozvoj 13 05 03 Cezhraničná spolupráca 32 04 11Energetické spoločenstvo || Záväzky || (1) || 1842,5 || 1879,4 || 1917,0 || 1955,3 || 1994,4 || 2034,3 || 2075,6 || 13698,6

Platby[35] || (2) || 368,5 || 1112,9 || 1872,2 || 1909,6 || 1947,8 || 1986,8 || 2026,6 || 11224,4

22 02 07 03 Finančná pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov[36] || Záväzky || (1a) || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm ||

Platby || (2a) || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm ||

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[37] || || || || || || || ||

22 01 04 01/04/30 04 01 04 13 05 01 04 03 13 01 04 02 || || (3) || 55,4 || 56,5 || 57,7 || 58,8 || 60,0 || 61,2 || 61,8 || 411,4

Rozpočtové prostriedky pre GR ELARG/AGRI/EMPL/REGIO SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 1898,0 || 1935,9 || 1974,6 || 2014,1 || 2054,4 || 2095,5 || 2137,4 || 14110,1

Platby || =2+2a +3 || 423,9 || 1169,4 || 1929,8 || 1968,4 || 2007,8 || 2048,0 || 2088,5 || 11635,8

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 1842,5 || 1879,4 || 1917,0 || 1955,3 || 1994,4 || 2034,3 || 2075,6 || 13698,6

Platby || (5) || 368,5 || 1112,9 || 1872,2 || 1909,6 || 1947,8 || 1986,8 || 2026,6 || 11224,4

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 55,4 || 56,5 || 57,7 || 58,8 || 60,0 || 61,2 || 61,8 || 411,4

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 4 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || 1898,0 || 1935,9 || 1974,6 || 2014,1 || 2054,4 || 2095,5 || 2137,4 || 14110,1

Platby || =5+ 6 || 423,9 || 1169,4 || 1929,8 || 1968,4 || 2007,8 || 2048,0 || 2088,5 || 11635,8

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || Administratívne výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

GR: ELARG/AGRI/REGIO/EMPL ||

Ÿ Ľudské zdroje || 27,0 || 26,1 || 25,7 || 25,7 || 25,7 || 25,7 || 25,7 || 181,5

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,8 || 0,8 || 0,8 || 0,8 || 0,9 || 0,9 || 0,9 || 5,3

GR ELARG/ AGRI/REGIO/EMPL SPOLU || || 27,7 || 26,8 || 26,5 || 26,4 || 26,4 || 26,4 || 26,4 || 186,8

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Celkové záväzky = Celkové platby) || 27,7 || 26,8 || 26,5 || 26,4 || 26,4 || 26,4 || 26,4 || 186,8 || 186,8

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 1925,7 || 1962,7 || 2001,1 || 2040,6 || 2080,9 || 2122,0 || 2163,9 || 14296,8

Platby || 451,7 || 1196,2 || 1956,3 || 1994,9 || 2034,2 || 2074,4 || 2114,9 || 11822,6

3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

Náklady sú v tejto fáze neisté alebo premenlivé z dôvodu nadchádzajúcej fázy programovania, ktorej výsledky nevieme vopred odhadnúť. Preto nie je v tejto fáze možné poskytnúť odhad jednotkových nákladov. Výstupy nemožno kvantifikovať výlučne v číselných hodnotách, pretože pokrok sa meria vo vzťahu k pokroku krajín na ich ceste k pristúpeniu k EÚ. Odhady nákladov a jednotkových nákladov budú poskytnuté na základe posúdenia potrieb po príprave a schválení dokumentov a stratégií jednotlivých a viacerých krajín.

¨      Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

ý      Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie

¨      Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

x      Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Poznámka: Číselné údaje pre okruh 5 zahŕňajú údaje týkajúce sa GR ELARG a delegácií EÚ a GR AGRI/REGIO/EMPL. Číselné údaje pre okruh 4 zahŕňajú údaje týkajúce sa GR ELARG/EMPL/AGRI/REGIO.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 27,0 || 26,1 || 25,7 || 25,7 || 25,7 || 25,7 || 25,7 || 181,5

Ostatné administratívne výdavky || 0,8 || 0,8 || 0,8 || 0,8 || 0,8 || 0,8 || 0,8 || 5,3

Medzisúčet OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || 27,7 || 26,8 || 26,5 || 26,4 || 26,4 || 26,4 || 26,4 || 186,8

Mimo OKRUHU 5[38] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 49,9 || 50,9 || 52,0 || 53,0 || 54,1 || 55,1 || 55,7 || 370,6

Iné administratívne výdavky || 5,5 || 5,6 || 5,7 || 5,8 || 5,9 || 6,1 || 6,2 || 40,8

Medzisúčet mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || 55,4 || 56,5 || 57,7 || 58,8 || 60,0 || 61,2 || 61,8 || 411,4

SPOLU || 83,2 || 83,3 || 84,1 || 85,3 || 86,4 || 87,6 || 88,3 || 598,2

3.2.3.2. Odhadované potreby ľudských zdrojov

¨      Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

ý      Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Poznámka: Číselné údaje pre okruh 5 zahŕňajú údaje týkajúce sa GR ELARG a delegácií EÚ, sídla GR AGRI/EMPL/REGIO a zahŕňajú aj zníženie pracovných miest v súvislosti s postupným ukončením fungovania delegácií Chorvátska.

Číselné údaje pre okruh 4 zahŕňajú údaje týkajúce sa GR ELARG/EMPL/AGRI/REGIO.

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto

)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020

|| Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) ||

22 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 108,0 || 107,0 || 105,0 || 105,0 || 105,0 || 105,0 || 105,0

04 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 10,9 || 10,9 || 10,5 || 10,5 || 10,5 || 10,5 || 10,5

05 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 9 || 9 || 9 || 9 || 9 || 9 || 9

13 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 13 || 13 || 13 || 13 || 13 || 13 || 13

22 01 01 02 (delegácie)[39] || 46,0 || 40,0 || 40,0 || 40,0 || 40,0 || 40,0 || 40,0

22 01 05 01 (nepriamy výskum) || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa

10 01 05 01 (priamy výskum) || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[40] ||

22 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 18,6 || 18,5 || 18,3 || 18,1 || 18,1 || 18,1 || 18,1

04 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || - || - || - || - || - || - || -

05 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 2,9 || 2,9 || 2,9 || 2,9 || 2,9 || 2,9 || 2,9

13 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5

22 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || 17,7 || 17,5 || 17,3 || 17,2 || 17,2 || 17,2 || 17,2

22 01 04 01/04 [41] || - sídlo[42] || 102,3 || 100,1 || 98 || 96 || 93,9 || 91,9 || 90

- delegácia || 399,5 || 400,6 || 401,7 || 402,8 || 403,9 || 404,9 || 405,9

04 01 04 13 v delegáciách || 13,2 || 13,3 || 13,3 || 13,3 || 13,4 || 13,4 || 13,4

05 01 04 03 v delegáciách || 5 || 5 || 5 || 5 || 5 || 5 || 5

13 01 04 02 v delegáciách || 39,7 || 39,8 || 39,9 || 40,0 || 40,1 || 40,2 || 40,3

22 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa

10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa

SPOLU || 789,3 || 781 || 777,3 || 776,2 || 775,3 || 774,5 || 773,7

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Plánovanie, príprava programov, riadenie a monitorovanie finančnej pomoci

Externí zamestnanci || Plánovanie, príprava programov, riadenie a monitorovanie finančnej pomoci

3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom 2014 – 2020

ý      Návrh/iniciatíva je v súlade s viacročným finančným rámcom na roky 2014 – 2020.

¨      Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

¨      Návrh/iniciatíva si vyžaduje uplatnenie nástroja flexibility alebo revíziu viacročného finančného rámca[43].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

ý      Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami.

¨      Návrh/iniciatíva bude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte toľko rokov, koľko je nevyhnutných na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

ý      Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

¨      Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

¨      vplyv na vlastné zdroje

¨      vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[44]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … vložte taký počet stĺpcov, aký je potrebný na vyjadrenie trvania vplyvu (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[1]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Rozpočet pre Európu 2020, KOM(2011) 500 v konečnom znení, 29.6.2011.

[2]               „Päť rokov rozšírenej EÚ – hospodárske úspechy a výzvy“ – Oznámenie Komisie Rade, Parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej centrálnej banke z 20. februára 2009.

[3]               Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Island, Čierna Hora a Turecko.

[4]               Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Kosovo podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99.

[5]               Nariadenie Rady č. 1085/2006 zo 17. júla 2006.

[6]               O zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci – „Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ“. KOM(2011) 539 zo 7.9.2011.

[7]               T. j. mier a bezpečnosť, znižovanie chudoby, humanitárna pomoc, investovanie do stability a rastu v krajinách zahrnutých do procesu rozširovania a susediacich krajinách, riešenie globálnych výziev, podporovanie európskych a medzinárodných štandardov a hodnôt a podpora rastu a konkurencieschopnosti v zahraničí.

[8]               Ú. v. EÚ L …

[9]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[10]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[11]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Rozpočet pre Európu 2020, KOM(2011) 500 v konečnom znení, 29.6.2011.

[12]               Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82.

[13]               V zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/1999.

[14]               Ú. v. EÚ L .....

[15]               Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[16]               Ú. v. EÚ L ...

[17]               Ú. v. EÚ L ...

[18]             Ú. v. EÚ L ...

[19]             Ú. v. EÚ L ...

[20]             Ú. v. EÚ L ...

[21]             Ú. v. EÚ L ...

[22]             Ú. v. EÚ L ...

[23]             Ú. v. EÚ L ...

[24]             Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82 – 93.

[25]             Ú. v. EÚ L 65, 7.3.2006, s. 5.

[26]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[27]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[28]             V zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/1999.

[29]             Sektorový prístup k plánovaniu a programovaniu pomoci vychádza z odvetvových stratégií danej krajiny, kombinuje zdroje od rôznych darcov a zameriava sa na dosiahnutie širších politických cieľov.

[30]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[31]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[32]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[33]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[34]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[35]             Platby súvisiace iba s novým nástrojom IPA.

[36]             Do vykonania úpravy stanovenej v článku 11 ods. 2 nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 –2020 sa finančné potreby na podporu komunity cyperských Turkov pokryjú z celkového financovania prideleného na nástroj predvstupovej pomoci.

[37]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[38]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[39]             Vrátane 5 FTE na dokončenie a monitorovanie pomoci z nástroja IPA v Chorvátsku v roku 2014.

[40]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert;

[41]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).            Tento rozpočtový riadok takisto zahŕňa pridelenie 22 FTE na implementáciu, monitorovanie a postupné ukončovanie pomoci komunite cyperských Turkov. Toto pridelenie sa pozastaví a presunie do príslušnej rozpočtovej hlavy po vykonaní úpravy stanovenej v článku 11 ods. 2 nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 –2020.

[42]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[43]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[44]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.