52011PC0813

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Európska rada 26. marca 2010 súhlasila s návrhom Európskej komisie začať realizovať novú stratégiu pre zamestnanosť a rast, stratégiu Európa 2020[1], založenú na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá bude zameraná na kľúčové oblasti, v ktorých je potrebné konať v záujme zvýšenia potenciálu udržateľného rastu a konkurencieschopnosti Európy. Na tento účel sa Európska rada dohodla, že určí hlavné ciele EÚ predstavujúce spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov a Únie.

V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa ustanovuje, že členské štáty majú považovať svoje hospodárske politiky a podporu zamestnanosti za vec spoločného záujmu a koordinovať ich v rámci Rady. V dvoch osobitných článkoch zmluvy sa ustanovuje, že Rada má prijať hlavné smery hospodárskych politík (článok 121) a usmernenia pre oblasť zamestnanosti (článok 148), pričom tieto usmernenia musia byť zlučiteľné s uvedenými hlavnými smermi. S ohľadom na tento právny základ sa smery hospodárskych politík a usmernenia pre oblasť zamestnanosti predkladajú ako dva samostatné – avšak vnútorne prepojené – právne nástroje:

- odporúčanie Rady o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie – Časť I integrovaných usmernení stratégie Európa 2020,

- rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov – Časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020.

Tieto hlavné smery a usmernenia vykonávané uvedenými právnymi nástrojmi spolu tvoria integrované usmernenia na vykonávanie stratégie Európa 2020. Usmernenia pre oblasť zamestnanosti boli prijaté 21. októbra 2010 a podľa rozhodnutia o ich prijatí by sa nemali meniť do roku 2014, aby bolo zabezpečené ich nerušené vykonávanie.

Celkové ciele a priority vyjadrené v usmerneniach pre politiky zamestnanosti zostávajú v platnosti. Podľa článku 148 ods. 2 sa musí ich platnosť na rok 2012 potvrdiť rozhodnutím Rady po konzultácii s Európskym parlamentom, Hospodárskym a sociálnym výborom, Výborom regiónov a Výborom pre zamestnanosť.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

neuv.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Ú. v. EÚ L 308, 24. 11. 2010, s. 46.

2011/0390 (CNS)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 148 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[2],

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[4],

keďže:

(1) V článku 145 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje, že členské štáty a Únia pracujú na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, a najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a na pracovných trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych zmien so zreteľom na dosiahnutie cieľov vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).

(2) Európskou komisiou navrhnutá stratégia Európa 2020 umožní Únii nasmerovať jej hospodárstvo smerom k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, ktorý bude sprevádzať vysoká miera zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Päť hlavných cieľov uvedených v rámci príslušných usmernení predstavuje spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov, berúc do úvahy ich východiskovú situáciu a vnútroštátne okolnosti ako aj situáciu a okolnosti spoločné pre celú Úniu. Európska stratégia zamestnanosti má vedúcu úlohu pri plnení cieľov novej stratégie v oblasti zamestnanosti a pracovného trhu.

(3) Tieto integrované usmernenia sú v súlade so závermi Európskej rady. Poskytujú členským štátom presné smerovanie, pokiaľ ide o vymedzenie národných programov reforiem a uskutočnenie reforiem, a to s ohľadom na ich vzájomnú závislosť a v súlade s Paktom stability a rastu. Usmernenia pre zamestnanosť by mali byť základom pre všetky danej krajine zodpovedajúce špecifické odporúčania, ktoré môže Rada adresovať jednotlivým členským štátom podľa článku 148 ods. 4 ZFEÚ, a to popri danej krajine zodpovedajúcich špecifických odporúčaniach, ktoré sú adresované členským štátom podľa článku 121 ods. 2 uvedenej zmluvy. Usmernenia pre zamestnanosť by tiež mali byť základom pre vypracovanie spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú Rada a Európska komisia každoročne zasielajú Európskej rade.

(4) Preskúmanie navrhovaných národných reformných programov členských štátov obsiahnuté v návrhu Spoločnej správy o zamestnanosti poukazuje na to, že členské štáty by mali aj naďalej vyvíjať maximálne úsilie na riešenie úloh v prioritných oblastiach zvyšovania účasti na pracovnom trhu a znižovania štrukturálnej nezamestnanosti, rozvíjania kvalifikovanej pracovnej sily v súlade s potrebami pracovného trhu a podpory kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania, zlepšovania výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvyšovania účasti v terciárnom vzdelávaní, podpory sociálnej inklúzie a boja proti chudobe.

(5) Usmernenia pre oblasť zamestnanosti prijaté v roku 2010 by mali zostať nezmenené až do roku 2014, aby sa zabezpečilo ich nerušené vykonávanie. V medziobdobí až do konca roka 2014 by sa v nich malo vykonať čo najmenej zmien, a to len takých, ktoré budú najviac nevyhnutné.

(6) Členské štáty by pri vykonávaní usmernení pre oblasť zamestnanosti mali preskúmať používanie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú stanovené v prílohe k rozhodnutiu Rady z 21. októbra 2010 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov[5], sú naďalej platné aj v roku 2012 a členské štáty ich zohľadňujú vo svojich politikách zamestnanosti .

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V […]

Za Radu

predseda

[1] KOM(2010) 2020, 3.3.2010.

[2] Ú. v. EÚ C , , s. .

[3] Ú. v. EÚ C , , s. .

[4] Ú. v. EÚ C , , s. .

[5] Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46).