Dôvodová správa

1.           KONTEXT NÁVRHU

Význam politík súvisiacich s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v posledných rokoch neustále stúpa. Tieto politiky sú srdcom európskeho projektu, ktorého cieľom je vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc, kde môžu občania Únie a štátni príslušníci tretích krajín vstupovať, pohybovať sa, žiť a pracovať, prinášať nové myšlienky, kapitál, znalosti a inováciu alebo zapĺňať medzery na vnútroštátnych trhoch práce s istotou, že sa rešpektujú ich práva a že je zaistená ich bezpečnosť. Rastúci význam politík v oblasti vnútorných vecí sa potvrdil aj v Štokholmskom programe z roku 2009[1] a takisto je to jedna z oblastí, ktorá sa významne zmenila na základe Lisabonskej zmluvy.

Také kľúčové dokumenty, ako oznámenie Komisie o stratégii vnútornej bezpečnosti[2], poskytujú jasné usmernenia o smerovaní činností v oblasti vnútornej bezpečnosti v nadchádzajúcich rokoch. Pokiaľ ide o riadenie hraníc a vízovú politiku, oznámenie o migrácii[3] sa podrobnejšie venuje budúcim úlohám v súvislosti s bezpečnosťou hraníc a rozvojom priestoru bez vnútorných hraníc. Oznámenie o správe schengenského priestoru[4] prinieslo návrhy na posilnenie schengenského acquis prostredníctvo riadiaceho systému schopného účinne, včas a koordinovane v celej Únii reagovať na výnimočné okolnosti a problémy, ktoré by mohli spochybniť fungovanie celého Schengenu. V oznámení Inteligentné hranice – možnosti a cesta vpred[5] sa vysvetľuje, ako môžu nové informačné systémy, napríklad systém vstupu/výstupu a program registrovaných cestujúcich, prispievať k lepšiemu riadeniu migračných tokov v Únii.

Kľúčovou zložkou spoločného integrovaného systému riadenia hraníc sa stal rozvoj mechanizmov solidarity Únie, podpora jednotného a vysoko kvalitného uplatňovania štandardov Únie týkajúcich sa riadenia hraníc a spoločná vízová politika. Zlepšovanie koordinácie operačnej spolupráce členských štátov v oblasti kontroly hraníc prostredníctvom agentúry Frontex predstavuje významný krok dopredu v rozvoji tohto systému. Okrem toho Únie vďaka Fondu pre vonkajšie hranice a prostredníctvom finančnej podpory vyjadruje solidaritu tým členským štátom, ktoré uplatňujú schengenské ustanovenia na vonkajšie hranice a víza.

V Štokholmskom programe sa výslovne požaduje vytvorenie fondu na podporu realizácie stratégie vnútornej bezpečnosti a súdržný a komplexný prístup k spolupráci v oblasti presadzovania práva, vrátane riadenia vonkajších hraníc Únie.

Na tomto základe Komisia vo svojom návrhu z 29. júna 2011 týkajúcom sa budúceho viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020[6] navrhla zriadenie Fondu vnútornej bezpečnosti ako súčasti zjednodušenej dvojfondovej štruktúry pre budúce výdavky v oblasti vnútorných vecí, čo zahŕňa aj vytvorenie Fondu pre azyl a migráciu. Fond pre vnútornú bezpečnosť bude mať celkový rozpočet vo výške 4 648 mil. EUR (v bežných cenách) určený na podporu realizácie piatich strategických cieľov stanovených stratégiou vnútornej bezpečnosti: rozloženia medzinárodných zločineckých sietí; prevencie terorizmu, riešenia radikalizácie a náboru nových členov; zvýšenia úrovne bezpečnosti občanov a podnikateľskej verejnosti v kybernetickom priestore; zvýšenia bezpečnosti prostredníctvom riadenia hraníc; a zvýšenia odolnosti Európy voči krízam a katastrofám.

Z dôvodu rozličných základov zmluvy pre množstvo strategických cieľov, na ktoré sa vzťahuje, nie je právne možné ustanoviť Fond pre vnútornú bezpečnosť ako jediný finančný nástroj. Preto sa navrhuje ustanoviť fond ako komplexný rámec financovania zahŕňajúci dva návrhy špecifické pre príslušné sektory (toto je jeden z nich), doplnené o horizontálny nástroj stanovujúci spoločné ustanovenia.

Právna architektúra je podrobnejšie vysvetlená v oddiele 3.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

V súlade so skutočnosťou, že sa kladie väčší dôraz na hodnotenie ako na informačný nástroj na účely tvorby politiky, tento návrh zabezpečuje informácie prostredníctvom výsledkov hodnotení, konzultácií so zainteresovanými stranami a posudzovania vplyvu.

Práce na príprave budúcich finančných nástrojov pre oblasť vnútorných vecí sa začali v roku 2010 a pokračujú aj v roku 2011. Ako súčasť týchto prípravných prác sa v decembri 2010 začala s pomocou externého zmluvného dodávateľa realizovať štúdia o hodnotení/posúdení vplyvu. Táto štúdia bola ukončená v júli 2011 a zhromaždila dostupné výsledky hodnotení pre existujúce finančné nástroje a informovala o problémoch, cieľoch a možnostiach politík, vrátane ich potenciálneho vplyvu preskúmaného v posúdení vplyvu. Na základe tejto štúdie Komisia vypracovala správu o posúdení vplyvu, ku ktorej výbor pre posudzovanie vplyvu predložil svoje stanovisko 9. septembra 2011.

V súlade s väčším dôrazom kladeným na hodnotenie ako na informačný nástroj na účely tvorby politiky tento legislatívny návrh berie v plnej miere so úvahy aj hodnotenie v polovici trvania Fondu pre vonkajšie hranice. Komisia vo svojej správe z [… novembra 2011] posudzovala kvantitatívne a kvalitatívne aspekty realizácie tohto fondu za obdobie rokov 2007 – 2009. V správe sa uvádza prehľad konkrétnych činností vykonaných v členských štátoch v rámci tohto fondu na účely zdokonalenia riadenia vonkajších hraníc Únie a narábania s vízami na vnútroštátnej úrovni. Správa zdôrazňuje predovšetkým opatrenia členských štátov v oblasti bezpečnosti dokladov, značné investície zrealizované na účely posilnenia schopností pohraničnej kontroly v stredomorskej a atlantickej oblasti a pilotné projekty automatizovaných systémov kontroly hraníc a programov registrovaných cestujúcich.

Pri príprave tohto návrhu sa brali do úvahy výsledky špecializovaných on-line verejných konzultácií o budúcnosti financovania vnútorných vecí[7], ktoré prebiehali od 5. januára do 20. marca 2011 a ktoré boli otvorené pre zainteresované subjekty z celej Únie a z tretích krajín. Spolu bolo prijatých 115 odpovedí od fyzických osôb a v mene organizácii, vrátane 8 pozičných dokumentov. Na konzultáciách sa zúčastnili respondenti zo všetkých členských štátov, ako aj respondenti z niektorých tretích krajín.

V apríli 2011 sa na konferencii „Budúcnosť financovania vnútorných vecí EÚ: nový pohľad“ stretli zástupcovia kľúčových zainteresovaných subjektov (členských štátov, medzinárodných organizácií, organizácií občianskej spoločnosti atď.), kde mali možnosť vymeniť si názory na budúcnosť financovania vnútorných vecí EÚ. Konferencia bola príležitosťou aj na zhodnotenie výsledkov inventarizácie a verejných konzultácií.

Otázka budúcnosti financovania vnútorných vecí EÚ bola vznesená a prediskutovaná s inštitucionálnymi zainteresovanými subjektmi pri viacerých príležitostiach vrátane neoficiálnej obedňajšej diskusie počas zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV) 21. januára 2011, neoficiálnych raňajok s politickými koordinátormi Európskeho parlamentu 26. januára 2011, vypočutia komisárky Malmströmovej pred parlamentným Výborom pre politické výzvy (SURE) 10. marca 2011 a počas výmeny názorov medzi generálnym riaditeľom GR pre vnútorné záležitosti a parlamentným Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) 17. marca 2011.

Prostredníctvom diskusií, ktoré prebiehali počas konferencie EOS o priemysle a bezpečnosti 9. februára 2011 a počas zasadnutia Výboru pre prisťahovalectvo a azyl 22. februára 2011 bolo zabezpečené špecifické odborné poradenstvo vo veci budúcnosti finančných nástrojov v oblasti vnútornej bezpečnosti. Okrem toho boli na základe písomných konzultácií prebiehajúcich v apríli 2011 medzi odborníkmi členských štátov v rámci spoločného Výboru pre všeobecný program solidarity a riadenia migračných tokov („Výbor SOLID“) prediskutované technické aspekty súvisiace s realizáciou budúceho finančného nástroja v oblasti vnútornej bezpečnosti.

Spomínané konzultácie, konferencie a odborné diskusie potvrdili, že medzi hlavnými zainteresovanými stranami existuje všeobecná zhoda, pokiaľ ide o potrebu rozšíriť rozsah pôsobnosti pre financovanie Únie v oblasti azylu a migrácie vrátane jeho vonkajšieho rozmeru a pracovať smerom k zjednodušeniu mechanizmov zavádzania a k väčšej pružnosti, najmä pokiaľ ide o reakciu na stav núdze. Výdavky Únie by mali na účely pridania hodnoty lepšie vyjadrovať priority a strategické záväzky na úrovni Únie a mali by podporovať realizáciu acquis Únie v oblasti vnútorných vecí. Zainteresované subjekty sa domnievajú, že v oblasti vnútornej bezpečnosti boli všeobecné tematické priority pevne stanovené už štokholmským programom z roku 2009 a stratégiou vnútornej bezpečnosti z roku 2010. Preto by sa mal mechanizmus budúceho financovania vymedziť komplexne a mal by zahŕňať presadzovanie práva, pohraničnú stráž a colnú problematiku. Za dôležitú sa považuje aj potreba väčšieho využívania príslušných agentúr Únie, akými sú napr. Europol a Frontex. Bola vyjadrená všeobecná podpora zníženiu počtu finančných nástrojov na dvojfondovú štruktúru, za podmienky, že to povedie k zjednodušeniu. Zainteresované subjekty súhlasili aj s potrebou flexibilného mechanizmu reagovania na núdzové situácie. Za vhodný režim hospodárenia pre výdavky v oblasti vnútorných vecí sa vo všeobecnosti považovalo zdieľané hospodárenie s prechodom na viacročné plánovanie programov. Zástupcovia mimovládnych organizácií však zastávali názor, že by sa malo pokračovať v priamom hospodárení.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právo prijímať opatrenia vyplýva z článku 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa ustanovuje, že „Únia ponúka svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou“.

Opatrenie Únie je zdôvodnené na základe cieľov stanovených v článku 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“), v ktorej sa stanovujú prostriedky na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Treba upozorniť aj na článok 80 zmluvy, v ktorom sa zdôrazňuje, že tieto politiky Únie a ich vykonávanie sa majú riadiť zásadou solidarity a spravodlivého zdieľania zodpovednosti medzi členskými štátmi, vrátane finančných dôsledkov.

Vytvorenie Fondu pre vnútornú bezpečnosť vyžaduje prijatie dvoch legislatívnych nástrojov, ktoré spoločne predstavujú fond. Táto celková štruktúra bola zvolená na základe povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Z dôvodu rozličných hlasovacích pravidiel v Rade podľa protokolov 19 (o schengenskom acquis) a 21 (o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti) a 22 (o postavení Dánska, aj vo vzťahu k hlave V časti tri zmluvy) nie je podľa práva možné predložiť jeden samostatný komplexný legislatívny návrh pre Fond pre vnútornú bezpečnosť, a to aj napriek zhode príslušných politických cieľov.

Fond pre vnútornú bezpečnosť sa preto vytvára ako komplexný finančný rámec, ktorý pozostáva z dvoch samostatných aktov stanovujúcich rozličné prvky fondu a určujúcich ciele, oprávnené opatrenia a finančné krytie každej zložky:

– nariadenie, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje zložka v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia,

– nariadenie, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje zložka v oblasti riadenia hraníc a spoločnej vízovej politiky.

V tomto nariadení sa preto v komplexnom finančnom rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť vymedzuje finančná podporu pre riadenie hraníc a spoločnú vízovú politiku.

Právny základ pre toto nariadenie predstavuje článok 77 zmluvy.

Vo všeobecnosti ide o oblasť, kde je jednoznačná pridaná hodnota intervencií Únie v porovnaní so samostatne pôsobiacimi členskými štátmi. Únia má na rozdiel od členských štátov lepšiu možnosť zabezpečiť rámec vyjadrujúci solidaritu Únie v oblasti kontroly hraníc, vízovej politiky a riadenia migračných tokov a poskytnúť platformu pre rozvoj spoločných informačných systémov podporujúcich tieto politiky. Finančná podpora poskytovaná na základe toto nariadenia preto prispieva predovšetkým k posilňovaniu vnútroštátnych a európskych schopností v týchto oblastiach. Na tento účel sa nariadenie okrem iného zameriava na systematickejšiu podporu služieb poskytovaných jednotlivými členskými štátmi pri zabezpečovaní priestoru bez hraníc („mechanizmus prevádzkovej podpory“), na zlepšenie spolupráce medzi agentúrami zastupujúcimi pohraničné orgány a iné orgány presadzujúce právo a na zvýšenie dostupných špecializovaných zariadení v členských štátoch poskytovaných agentúre Frontex na účely spoločných operácií v záujme ochrany priestoru bez hraníc. V plnej miere sa však uznáva, že intervencie by sa mali vykonávať na primeranej úrovni a úloha Únie by nemala prekročiť nevyhnutný rámec. Ako je zdôraznené v preskúmaní rozpočtu „rozpočet EÚ by sa mal využiť na financovanie verejného majetku EÚ, opatrení, ktoré členské štáty a regióny nemôžu financovať samostatne, alebo všade tam, kde sa takýmto spôsobom môžu zabezpečiť lepšie výsledky“. [8]

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh Komisie pre budúci viacročný rámec zahŕňa návrh vo výške 4 648 mil. EUR (v bežných cenách) na Fond pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 – 2020. Prostriedky vyčlenené na realizáciu tohto osobitného nariadenia predstavujú v rámci tohto celkového balíka sumu 3 520 mil. EUR. Odhadom približne 61 % z tejto sumy (2 150 mil. EUR) by sa malo použiť na národné programy členských štátov a na podporu osobitného tranzitného režimu realizovaného Litvou, 31 % (1 100 mil. EUR) by sa malo vyčleniť na rozvoj balíka inteligentných hraníc a zvyšok by mal byť k dispozícii na financovanie opatrení Únie, núdzových opatrení a technickej, pričom sa zohľadňujú aj príspevky očakávané od krajín pridružených k Schengenskej dohode, ktoré sa pridajú do celkového krytia.

            v mil. EUR

Fondu pre vnútornú bezpečnosť vrátane nových informačných systémov || 4 648

– nástroj policajnej spolupráce || 1 128

– nástroj na riadenie hraníc || 3 520

Okrem toho, v súlade s oznámením z júna 2011 sa mimo rozsahu pôsobnosti Fondu pre vnútornú bezpečnosť vyčlení osobitné finančné krytie v sume 882 mil. EUR (v bežných cenách) určené na riadenie existujúcich rozsiahlych informačných systémov (schengenský informačný systém druhej generácie, vízový informačný systém a systém Eurodac). Riadenie týchto systémov sa koncom roku 2012 postupne prenesie z Komisie na budúcu Európsku agentúru na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (agentúra IT) po tom, ako táto agentúra začne vykonávať svoju činnosť.

5.           HLAVNÉ PRVKY NÁVRHU

5.1.        Zameranie sa na strategické priority

Vďaka ustanoveniu nástroja na finančnú podporu riadenia vonkajších hraníc a spoločnej vízovej politiky na obdobie rokov 2014 – 2020 bude Únia schopná

· podporovať a posilňovať vnútroštátne schopnosti v oblasti kontroly hraníc a vízovej politiky, a tým vyjadrovať finančnú solidaritu s úlohami, ktorými sú poverené jednotlivé členské štáty na vonkajších hraniciach a na konzulátoch v záujme priestoru bez hraníc, ako verejnou službou poskytovanou Únii (národné programy, vrátane „prevádzkovej podpory“),

· financovať rozvoj balíka zameraného na zriadenie inteligentných hraníc, t. j. ustanovenie systému vstupu a výstupu (EES) v EÚ a programu registrovaných cestujúcich EÚ (RTP),

· financovať zavedenie a prevádzkovanie Európskeho systému hraničného dozoru EUROSUR, hlavne prostredníctvom nákupu zariadení, infraštruktúry a systémov v členských štátoch,

· posilňovať správu schengenského priestoru a hodnotenie a monitorovanie mechanizmu na overovanie uplatňovania schengenského acquis a) financovaním prevádzky tohto mechanizmu v rámci priameho hospodárenia; b) zavedením podmienenosti na základe zhody so schengenským acquis v súvislosti s poskytnutím prevádzkovej podpory pre členské štáty a c) požadovaním, aby členské štáty (pre)rozdeľovali prostriedky získané pre programy na základe tohto nástroja tak, aby sa uprednostňovalo odstraňovanie slabých stránok, ak sa také slabé stránky v rámci mechanizmu zistia;

· posilňovať operačný potenciál agentúry Frontex vyzývaním členských štátov, aby v rámci svojich programov vyčleňovali dodatočné prostriedky na špecializované zariadenia, ktoré sa môžu poskytnúť agentúre na účely jej spoločných operácií;

· podporovať rozvoj a realizáciu relevantných politík Únie v EÚ, v tretích krajinách a s tretími krajinami v rámci „opatrení Únie“, čím sa zlepší celkové riadenie migračných tokov do Únie (projekty riadené buď priamo, napríklad štúdie alebo pilotné projekty na posilnenie spolupráce s tretími krajinami, alebo nepriamo v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách[9];

· mať okamžite k dispozícii primerané prostriedky na zabezpečenie pomoci v núdzových situáciách v prípade naliehavého alebo výnimočného migračného tlaku;

· pokračovať v podpore fungovania osobitného tranzitného režimu v Litve v súlade s povinnosťami EÚ[10] a poskytovať podporu na kompenzáciu ušlých poplatkov za tranzitné víza a dodatočných nákladov, ktoré vznikli Litve pri vykonávaní zjednodušeného tranzitného dokladu (FDT) a zjednodušeného železničného tranzitného dokladu (FRDT), napríklad pri výmene a modernizácii vybavenia a informačných systémov, ako aj nákladov na školenia a prevádzkových nákladov.

· Nástroj umožní komplexnú podporu štvorúrovňového modelu kontroly prístupu zdôrazňujúc pojem integrovaného riadenia hraníc (opatrenia v tretích krajinách, spolupráca so susednými krajinami, kontrola hraníc a opatrenia v oblasti slobody pohybu).

5.2. Prostriedky na informačné systémy a balík inteligentných hraníc

Členské štáty by mali na základe národných programov využívať pridelené rozpočtové prostriedky na podporu riadenia a prípadne aj modernizácie vnútroštátnych prvkov existujúcich rozsiahlych informačných systémov.

Okrem toho sa tento nástroj vzťahuje aj na vývoj a údržbu budúcich informačných systémov („balík na účely vytvorenia inteligentných hraníc“). Ako sa uvádza v oznámení o inteligentných hraniciach, Komisia má v úmysle v prvej polovici roku 2012 predložiť návrhy systému vstupu/výstupu (EES) Únie a programu registrovaných cestujúcich (RTP) Únie. Následne sa na základe tohto nástroja predpokladá ustanovenie osobitného výdavkového programu určeného len na rozvoj EES a RTP.

Náklady by mali zahŕňať nielen centrálne zložky (na úrovni Únie), ale aj vnútroštátne zložky týchto informačných systémov (na úrovni členských štátov), a to podľa dostupnosti finančných prostriedkov.

Náklady na vývoj centrálneho systému a vnútroštátnych systémov pre EES a RTP sa odhadujú približne na 1 až 1,3 mld. EUR v závislosti od možností. Výrazné úspory nákladov by sa dali dosiahnuť, keby sa preferovaná možnosť EES budovala spolu (t. j. na rovnakej technickej platforme) s preferovanou možnosťou RTP[11]. Na základe týchto predpokladov a vzhľadom na to, že vývoj sa začne až v roku 2015, navrhuje sa vyčlenenie sumy 1,1 mld. EUR na oba tieto systémy v rámci tohto návrhu, a to bez toho, aby tým boli dotknuté budúce návrhy Komisie týkajúce sa balíka na účely vytvorenia inteligentných hraníc a následné rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady.

Komisia zvažuje, že by vykonávacie úlohy v súvislosti s týmto programom zverila Agentúre na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1077/2011[12]. V takom prípade by sa toto nariadenie včas zmenilo a doplnilo tak, aby obsahovalo úlohy osobitne vykonávané agentúrou a príslušné sumy dotácií agentúry by sa vyčlenili z prevádzkových finančných prostriedkov programu.

5.3.        Prostriedky pre národné programy

Súčasný postup v rámci fondov všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov, keď sa hneď na začiatku obdobia stanovia kritériá na určenie toho, koľko rozpočtových prostriedkov bude pridelených členským štátom na celé 7-ročné obdobie, zabezpečuje kontinuitu a určitý stupeň predvídateľnosti. Je to však v podstate statický prístup, ktorý nestimuluje členské štáty, aby vykonávali opatrenia zodpovedajúce prioritám Únie, a neumožňuje Únii ani reagovať na meniace sa situácie a priority prostredníctvom značného a koncentrovaného prerozdelenia prostriedkov. Mechanizmus distribúcie a realizácie prostriedkov v súvislosti s budúcimi fondmi, ktorý bude zvolený, by mal preto zodpovedať na jednej strane potrebe kontinuity a stability ako nevyhnutnej podmienke pre správne viacročné plánovanie viacročných programov a na strane druhej potrebe väčšej flexibility a prispôsobeniu sa zmenám.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je prideľovanie finančných prostriedkov v rámci zdieľaného hospodárenia založené na kombinácii:

– základnej sumy pridelenej členským štátom na začiatku budúceho viacročného finančného rámca (MFF),

– pohyblivej sumy, ktorá sa pridá k základnej sume a pridelí sa v dvoch fázach.

Základná suma sa členským štátom pridelí na začiatku budúceho MFF a vypočíta sa na základe objektívnych kritérií a potrieb. Predstavuje 60 % z celkového balíka na národné programy a prídely prostriedkov sú uvedené podľa členských štátov v prílohe I k tomuto nariadeniu. Sú založené na výpočtoch na roky 2010 – 2012 v rámci Fondu pre vonkajšie hranice, pričom zahŕňajú minimálnu sumu pre každý členský štát. Tým sa zabezpečí určitá kontinuita so súčasným MFF a zároveň aj finančná stabilita pre členské štáty pri plánovaní ich národných viacročných programov.

· Pohyblivá suma sa pridá k základnej sume v závislosti od ochoty jednotlivých členských štátov financovať v rámci svojho národného programu opatrenia, ktoré zodpovedajú osobitným prioritám Únie. Tieto osobitné opatrenia sú vymedzené v prílohe II a môžu sa meniť a dopĺňať. V zásade by sa táto suma mala prideliť v dvoch fázach: na začiatku MFF ako súčasť politického dialógu a rokovaní o národných programoch príslušných členských štátov a počas hodnotenia v polovici trvania, čiže v roku 2017.

Toto hodnotenie v polovici trvania by malo byť príležitosťou na preskúmanie situácie v členských štátoch a na pridelenie nových prostriedkov na zostávajúce roky MFF (2018 – 2020). Pre toto nariadenie je hodnotenie v polovici trvania založené na kombinácii výhľadového posúdenia rizík a priorít Únie opätovne vymedzených Úniou. Aktualizácia bude vhodná preto, lebo základná suma pre členské štáty bola stanovená na základe historických údajov na začiatku programovacieho obdobia. Toto posúdenie rizík/potrieb by sa mohlo vykonať s pomocou agentúry Frontex. Členské štáty, u ktorých sa na základe posúdenia zistia väčšie potreby alebo ktoré čelia zvýšenej miere rizík, dostanú dodatočnú sumu, čím sa otvorene prejaví zásada solidarity a spoločnej zodpovednosti.

5.4.      Opatrenia súvisiace s tretími krajinami a opatrenia v tretích krajinách

Vzhľadom na vonkajší rozmer v tejto oblasti by mala existovať cielená podpora posilňovania spolupráce s tretími krajinami a určitých kľúčových aspektov ich dohľadu nad hranicami a riadiacich schopností v oblasti záujmu migračnej politiky únie a cieľov vnútornej bezpečnosti Únie. Napríklad v rámci programu EUROSUR by sa mohlo sprístupniť financovanie na účely prepojenia systémov a infraštruktúr tretích krajín so systémami a infraštruktúrami Únie, aby bola možná pravidelná výmena informácií. Takéto opatrenia nebudú priamo orientované na rozvoj a v prípade potreby budú dopĺňať finančnú pomoc poskytovanú prostredníctvom nástrojov vonkajšej pomoci Únie, ktoré zostávajú hlavným zdrojom financovania na pomoc tretím krajinám v budovaní ich príslušných kapacít. V rámci realizácie takejto pomoci je potrebné usilovať sa o plnú zhodu so zásadami a všeobecnými cieľmi politiky v oblasti vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie súvisiacej s príslušnou krajinou alebo regiónom. Komplementarita sa zabezpečí prostredníctvom rozšírenej koordinácie s EEAS a príslušnými útvarmi Komisie.

Takéto opatrenia bude riadiť priamo Komisia, resp. nepriamo iné subjekty alebo osoby ako členské štáty v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

5.5.      Agentúry Únie

S cieľom účinnejšie využívať právomoci a odborné znalosti príslušných agentúr Únie v oblasti vnútorných vecí Komisia tiež plánuje využiť možnosť, ktorú ponúka nariadenie o rozpočtových pravidlách, t. j. možnosť poveriť tieto agentúry vykonávaním osobitných úloh v rámci dostupných zdrojov podľa tohto nariadenia, a to v rámci ich úloh a ako doplnok k ich pracovným programom. Pokiaľ ide o úlohy zahrnuté do tohto nástroja, ide najmä o:

– Európsku agentúru pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (agentúra Frontex), a to v prípade činností v rámci Únie a mimo nej vyžadujúce si operačné skúsenosti s kontrolou hraníc;

– Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), a to v prípade takých činností, ako je odborné vzdelávanie príslušníkov pohraničnej stráže zamerané na azyl;

– Európsky policajný úrad (Europol) a Európsku policajnú akadémiu (CEPOL), a to na základe spolupráce medzi agentúrami orgánov presadzovania práva a pohraničnou strážou;

– Agentúru na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (agentúra IT), a to v súvislosti s vývojom nových informačných systémov.

2011/0365 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[13],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[14],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Cieľ Únie zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (článok 67 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) by sa mal okrem iného dosiahnuť aj prostredníctvom spoločných opatrení týkajúcich sa prechodu osôb cez vnútorné hranice a pohraničnej kontroly vonkajších hraníc a spoločnou vízovou politikou, predstavujúcich súčasť viacvrstvového systému zameraného na uľahčenie legitímneho cestovania a na riešenie nelegálneho prisťahovalectva.

(2) Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ prijatá Radou vo februári 2010[15], predstavuje spoločnú agendu na riešenie týchto spoločných problémov týkajúcich sa bezpečnosti. V oznámení Komisie z novembra 2010 „Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe”[16] sa zásady a usmernenia stratégie prevádzajú do konkrétnych opatrení určením piatich strategických cieľov: rozložiť medzinárodné zločinecké siete, zabraňovať terorizmu, radikalizácii a náboru nových členov, zvýšiť úroveň bezpečnosti občanov a podnikov v kybernetickom priestore, zvýšiť bezpečnosť prostredníctvom riadenia hraníc a zvýšiť odolnosť Európy voči krízam a katastrofám.

(3) Solidarita medzi členskými štátmi, jasnosť v rozdelení úloh, dodržiavanie základných práv a právneho štátu, ako aj silný dôraz na globálne perspektívy a neoddeliteľné prepojenie s vonkajšou bezpečnosťou by mali byť hlavnými zásadami, ktorými sa riadi vykonávanie stratégie vnútornej bezpečnosti.

(4) S cieľom podporiť vykonávanie stratégie vnútornej bezpečnosti a zabezpečiť, aby sa stala bežnou realitou, by sa členským štátom mala poskytnúť dostatočná finančná podpora Únie prostredníctvom zriadenia Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

(5) Vzhľadom na právne špecifiká platné pre hlavu V zmluvy nie je možné zriadiť Fond pre vnútornú bezpečnosť ako jediný finančný nástroj.

(6) Fond by sa preto mal zriadiť ako súhrnný rámec pre finančnú podporu EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktorý zahŕňa nástroj zriadený na základe tohto nariadenia, ako aj nástroj zriadený na základe nariadenia (EÚ) č. …/2012/EÚ, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia. Tento súhrnný rámec by malo dopĺňať nariadenie (EÚ) č. …/2012, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl a migráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia[17], na ktoré by sa malo toto nariadenie odkazovať, pokiaľ ide o pravidlá programovania, finančného hospodárenia, riadenia a kontroly, zúčtovania, uzatvárania programov a podávania správ a hodnotenia.

(7) Jedným z piatich zložiek spoločnej politiky v oblasti riadenia vonkajších hraníc je solidarita a zdieľanie zodpovednosti medzi členskými štátmi a Úniou v rámci riadenia vonkajších hraníc.

(8) Fond pre vnútornú bezpečnosť by mal vyjadrovať solidaritu prostredníctvom finančnej pomoci poskytovanej tým členským štátom, ktoré v plnom rozsahu uplatňujú schengenské ustanovenia o vonkajších hraniciach, ako aj tým štátom, ktoré sú pripravené na plnohodnotnú účasť v Schengene.

(9) Účasť členského štátu by nemala byť v súbehu s jeho účasťou na dočasnom finančnom nástroji Únie, ktorý podporuje prijímajúce členské štáty okrem iného aj financovaním opatrení na nových vonkajších hraniciach Únie na účely vykonávania schengenského acquis upravujúceho problematiku hraníc, víz a kontroly vonkajších hraníc.

(10) Časť fondu týkajúca sa vonkajších hraníc a víz (ďalej len „nástroj“) by mala vychádzať z procesu budovania kapacít rozvíjaného s pomocou Fondu pre vonkajšie hranice zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES[18] a rozšíriť ho tak, aby zohľadňoval aj nové zmeny.

(11) Členské štáty pri plnení úloh na vonkajších hraniciach a konzulátoch v súlade so schengenským acquis o hraniciach a vízach vykonávajú činnosti v záujme alebo v mene všetkých ostatných členských štátov v schengenskom priestore, a tým poskytujú verejnú službu Únii. Nástroj by mal na účely vyjadrenia solidarity prispievať k podpore prevádzkových nákladov súvisiacich s politikou v oblasti kontroly hraníc a vízovou politikou a mal by umožňovať členským štátom systematické udržiavanie schopností dôležitých pre túto službu pre všetkých. Takáto podpora predstavuje plnú refundáciu zvolených nákladov súvisiacich s cieľmi tohto nástroja a tvorí nedeliteľnú súčasť národných programov.

(12) Nástroj by mal dopĺňať a posilňovať činnosti vykonávané na účely rozvoja operačnej spolupráce pod záštitou Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie zriadenej nariadením (ES) č. 2007/2004 (ďalej len „agentúra Frontex“)[19], vrátane nových činností vyplývajúcich zo zmien a doplnení vykonaných nariadením […][20], a tým ďalej posilňovať solidaritu medzi tými členskými štátmi, ktoré kontrolujú vonkajšie hranice v záujme a v mene schengenského priestoru ako celku.

(13) Tento nástroj by sa mal uplatňovať pri úplnom dodržaní práv a zásad zakotvených v Charte základných práv Európskej únie.

(14) Aby sa zabezpečila jednotná a vysoko kvalitná kontrola vonkajších hraníc a aby sa uľahčilo legitímne cestovanie cez vonkajšie hranice v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ, nástroj by mal prispievať k rozvoju spoločného európskeho integrovaného systému riadenia hraníc, ktorý zahŕňa všetky opatrenia zahŕňajúce politiku, právne predpisy, systematickú spoluprácu, rozdelenie záťaže, personál, vybavenie a technológie prijímané na rozličných úrovniach príslušnými orgánmi členských štátov konajúcimi v spolupráci s agentúrou Frontex, s tretími krajinami a v prípade potreby aj s inými subjektmi, využívajúc okrem iného štvorstupňový model bezpečnosti hraníc a integrovanú analýzu rizík Európskej únie.

(15) V súlade s protokolom č. 5 Aktu o pristúpení z roku 2003[21] o pozemnom tranzite osôb medzi Kaliningradskou oblasťou a ostatnými časťami Ruskej federácie by mal nástroj znášať všetky dodatočné náklady, ktoré vzniknú vykonávaním osobitných ustanovení acquis Únie o tomto tranzite, t. j. nariadenia Rady (ES) č. 693/2003 zo 14. apríla 2003, ktorým sa ustanovuje osobitný zjednodušený tranzitný doklad (FTD), zjednodušený železničný tranzitný doklad (FRTD) a ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny a Spoločná príručka[22] a nariadenia Rady (ES) č. 694/2003 o jednotných formátoch zjednodušených tranzitných dokladov (FTD) a zjednodušených železničných tranzitných dokladov (FRTD) ustanovených v nariadení (ES) č. 693/2003[23]. Potreba pokračujúcej finančnej podpory pre ušlé poplatky by však mala závisieť od vízového režimu Únie platného pre Ruskú federáciu.

(16) Mala by sem patriť podpora vnútroštátnych opatrení a spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti vízovej politiky a iných predhraničných opatrení, ktoré predchádzajú kontrolám na vonkajších hraniciach. Efektívne riadenie činností organizovaných útvarmi členských štátov v tretích krajinách je v záujme spoločnej vízovej politiky ako súčasti viacvrstvového systému zameraného na uľahčenie legitímneho cestovania a riešenie nelegálneho prisťahovalectva do Európskej únie a predstavuje neoddeliteľnú súčasť spoločného integrovaného systému riadenia hraníc.

(17) Okrem toho by sa mali podporovať opatrenia na území krajín schengenského priestoru ako súčasti rozvoja spoločného integrovaného systému riadenia hraníc, ktorý posilňuje celkové fungovanie schengenského priestoru.

(18) Nástroj by mal podporovať Európsku úniu pri rozvoji informačných systémov, ktoré by mohli vybaviť členské štáty nástrojmi na efektívnejšie riadenie pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín cez hranice a zabezpečiť lepšiu identifikáciu a overovanie cestujúcich („inteligentné hranice“). V tejto súvislosti by sa mal stanoviť program, ktorého cieľom by bolo pokrývanie nákladov na rozvoj tak centrálnych, ako aj národných prvkov týchto systémov, v záujme zabezpečenia technickej súdržnosti, úspory nákladov a hladkého vykonávania v členských štátoch.

(19) Na účely okamžitého riešenia nepredvídaného migračného tlaku a ohrozenia bezpečnosti hraníc by malo byť možné zabezpečiť pomoc v núdzových situáciách v súlade s rámcom stanoveným v nariadení …2012/EÚ, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl a migráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia.

(20) Okrem toho by v záujme väčšej solidarity v schengenskom priestore ako celku mali dotknuté členské štáty v prípade zistenia slabých stránok alebo potenciálneho ohrozenia, a to najmä na základe schengenského mechanizmu hodnotenia, primerane konať v danej záležitosti, a to s využitím zdrojov dostupných v rámci ich programov v súlade s prioritami a v prípade potreby aj prijatím opatrení pomoci v núdzových situáciách.

(21) Členské štáty by sa mali na účely posilnenia solidarity a zdieľania zodpovednosti podnecovať na využívanie časti zdrojov dostupných na základe programov na osobitné priority vymedzené Úniou, napríklad na nákup technického vybavenia potrebného pre agentúru Frontex a rozvoj konzulárnej spolupráce pre Úniu.

(22) Na účely zabezpečenia uplatňovania schengenského acquis v celom schengenskom priestore by malo toto nariadenie podporovať aj vykonávanie nariadenia, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis[24], ako podstatného nástroja dopĺňajúceho politiky zabezpečujúce absenciu akýchkoľvek kontrol osôb.

(23) Na základe skúseností získaných s Fondom pre vonkajšie hranice a pri vývoji SIS a VIS sa považuje za vhodné umožniť flexibilitu v súvislosti s potenciálnymi presunmi zdrojov medzi rozličnými spôsobmi vykonávania cieľov sledovaných v rámci tohto nástroja, bez toho, aby bola dotknutá zásada, že je treba od začiatku zabezpečiť kritické množstvo zdrojov a finančnú stabilitu pre programy a prevádzkovú podporu pre členské štáty.

(24) V rovnakom duchu by sa mal rozšíriť rozsah pôsobnosti opatrení a stropy pre zdroje, ktoré zostávajú dostupné pre Úniu („opatrenia Únie“), aby sa posilnila schopnosť Únie vykonať v danom rozpočtovom roku viacero činností v súvislosti s riadením vonkajších hraníc a spoločnou vízovou politikou v záujme Únie ako celku, ak a pokiaľ vznikne taká potreba. Medzi takéto opatrenia Únie patria štúdie a pilotné projekty na posilnenie politiky a jej uplatňovania, opatrenia alebo mechanizmy v tretích krajinách zaoberajúce sa migračnými tlakmi z týchto krajín v záujme optimálneho riadenia migračných tokov do Únie a efektívnej organizácie súvisiacich úloh na vonkajších hraniciach a konzulátoch.

(25) Opatrenia v tretích krajinách a vo vzťahu k tretím krajinám podporované prostredníctvom tohto nástroja by mali vytvárať synergické efekty a byť súdržné s ostatnými opatreniami mimo Európskej únie podporovanými prostredníctvom geografických a tematických nástrojov vonkajšej pomoci Únie. Pri vykonávaní takýchto opatrení by sa malo usilovať o plný súlad so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie vo vzťahu k danej krajine alebo regiónu. Nemali by byť určené na podporu opatrení, ktoré sú priamo zamerané na rozvoj, a ak je to vhodné, mali by dopĺňať finančnú pomoc poskytovanú prostredníctvom nástrojov vonkajšej pomoci. Usilovať sa tiež bude o súdržnosť s humanitárnou politikou Únie, najmä pokiaľ ide o vykonávanie opatrení v núdzových situáciách.

(26) Financovanie z rozpočtu Únie by sa malo sústrediť na činnosti, pri ktorých intervencia Únie môže priniesť pridanú hodnotu v porovnaní s opatreniami samotných členských štátov. Keďže je Európska únia v lepšej pozícii ako členské štáty pri zabezpečovaní rámca pre vyjadrenie solidarity Únie v oblasti kontroly hraníc, vízovej politiky a riadenia migračných tokov, ako aj v súvislosti s poskytnutím platformy pre rozvoj spoločných informačných systémov podporujúcich tieto politiky, finančná podpora poskytovaná na základe tohto nariadenia osobitne prispieva k posilňovaniu vnútroštátnych a európskych schopností v týchto oblastiach.

(27) S cieľom doplniť či zmeniť a doplniť ustanovenia tohto nástroja týkajúce sa vymedzenia osobitných opatrení v rámci národných programov by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočnila v rámci svojich prípravných prác primerané konzultácie, aj na úrovni odborníkov.

(28) Komisia by mala pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov zabezpečiť paralelné, včasné a primerané odovzdanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(29) S cieľom zabezpečiť jednotné, účinné a včasné uplatňovanie ustanovení o prevádzkovej podpore uvedených v tomto nariadení a na účely zriadenia rámca pre program zameraný na nové informačné systémy by sa Komisii mali zveriť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[25].

(30) Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečenie zdieľania solidarity a zodpovednosti medzi členskými štátmi a Úniou v oblasti riadenia vonkajších hraníc a vízovej politiky, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(31) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Fond pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013[26], by sa malo zrušiť.

(32) Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj schengenského acquis, ktoré patrí do oblastí uvedených v článku 1, body A a B rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis[27].

(33) Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarska k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1, body A a B rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES o uzavretí dohody v mene Európskeho spoločenstva[28].

(34) Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1, body A a B rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/349/EU o uzavretí protokolu v mene Únie[29].

(35) Podľa Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní opatrení Radou podľa hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s výnimkou „opatrení vymedzujúcich tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov víza, alebo opatrení týkajúcich sa jednotného formátu víz.“ Tento návrh vychádza zo schengenského acquis a podľa článku 4 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o návrhu alebo podnete na rozvoj schengenského acquis podľa ustanovení hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodne, či toto rozhodnutie prevezme do svojho právneho poriadku.

(36) Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis a následným rozhodnutím Rady 2004/926/ES z 22. decembra 2004 o nadobudnutí účinnosti niektorých ustanovení schengenského acquis Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska. Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(37) Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2001/192/ES z 28. februára 2002, ktoré sa týka požiadavky Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis. Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Účel a rozsah pôsobnosti

1. Týmto nariadením sa zriaďuje nástroj finančnej podpory pre riadenie vonkajších hraníc a spoločnú vízovú politiku (ďalej len „nástroj“) ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „fond“).

Toto nariadenie spolu s nariadením č. …/2012/EÚ, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia, zriaďuje Fond pre vnútornú bezpečnosť na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

2. V tomto nariadení sa stanovujú:

(a) ciele finančnej podpory a oprávnené opatrenia;

(b) všeobecný rámec pre vykonávanie oprávnených opatrení;

(c) prostriedky dostupné v rámci tohto nástroja od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 a ich rozdelenie;

(d) rozsah pôsobnosti a účel jednotlivých osobitných prostriedkov, pomocou ktorých sa financujú výdavky na riadenie vonkajších hraníc a spoločnú vízovú politiku.

3. Týmto nariadením sa zabezpečuje uplatňovanie pravidiel uvedených v nariadení (EÚ) č. ..2012 [horizontálne nariadenie].

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(a) „vonkajšie hranice“ sú pozemné hranice členských štátov vrátane riečnych a jazerných hraníc, námorné hranice členských štátov a ich letiská, riečne, námorné a jazerné prístavy, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia právnych predpisov Únie o prekračovaní vonkajších hraníc, bez ohľadu na to, či sú takéto hranice dočasné alebo nie;

(b) „dočasné vonkajšie hranice“ sú

– spoločné hranice medzi členským štátom, ktorý vykonáva schengenské acquis v plnom rozsahu, a členským štátom, ktorý je povinný uplatňovať schengenské acquis v plnom rozsahu v súlade so svojim Aktom o pristúpení, pre ktorý však príslušné rozhodnutie Rady, ktoré ho oprávňuje uplatňovať toto acquis v plnom rozsahu, nenadobudlo účinnosť,

– spoločné hranice medzi dvoma členskými štátmi povinnými uplatňovať schengenské acquis v plnom rozsahu v súlade s príslušnými Aktmi o pristúpení, pre ktoré však príslušné rozhodnutie Rady, ktoré ich oprávňuje uplatňovať toto acquis v plnom rozsahu, nenadobudlo účinnosť;

(c) „hraničný priechod“ je každý priechod schválený príslušnými orgánmi na prekračovanie vonkajších hraníc oznámený v súlade s článkom 34 ods. 2 nariadenia (ES) č. 562/2006;

(d) „schengenský mechanizmus hodnotenia a monitorovania“ je overovanie správneho uplatňovania schengenského acquis podľa nariadenia č. …/2012/EÚ[30][X];

(e) „núdzová situácia“ je situácia naliehavého a výnimočného tlaku, keď veľký alebo neúmerný počet štátnych príslušníkov tretej krajiny prekračuje alebo pravdepodobne prekročí vonkajšie hranice jedného alebo viacerých členských štátov.

Článok 3

Ciele

1. Všeobecným cieľom nástroja je prispievať k zabezpečeniu vysokej úrovne bezpečnosti v Európskej únii.

2. V rámci všeobecného cieľa stanoveného v odseku 1 nástroj v súlade s prioritami uvedenými v príslušných stratégiách EÚ, programoch a posúdeniach ohrozenia a rizík prispieva k dosiahnutiu týchto osobitných cieľov:

(a) podpora spoločnej vízovej politiky na uľahčenie legitímneho cestovania, zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a boja proti nelegálnej migrácii;

Dosiahnutie tohto cieľa sa hodnotí vzhľadom na také ukazovatele, ako je okrem iného počet konzulárnych postov vybavených, zabezpečených a/alebo posilnených na účely zaistenia efektívneho spracovania žiadostí o víza a poskytovania kvalitných služieb žiadateľom o víza.

(b) podpora riadenia hraníc na účely zabezpečenia vysokej úrovne ochrany vonkajších hraníc na jednej strane a na účely hladkého prechodu cez vonkajšie hranice v súlade so schengenským acquis na strane druhej.

Dosiahnutie tohto cieľa sa hodnotí vzhľadom na také ukazovatele, ako je okrem iného vývoj zariadení na kontrolu hraníc a zachytávanie nelegálnych štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach v súlade s rizikom príslušného úseku vonkajších hraníc.

3. Na dosiahnutie týchto cieľov nástroj prispieva k dosiahnutiu týchto prevádzkových cieľov:

(a) podpora rozvoja a vykonávania politík zabezpečujúcich absenciu akýchkoľvek kontrol osôb pri prekračovaní vnútorných hraníc, nezávisle od ich štátnej príslušnosti, a vykonávanie kontrol osôb a efektívne monitorovanie pri prekračovaní vonkajších hraníc;

(b) postupné vytvorenie integrovaného riadiaceho systému pre vonkajšie hranice, vrátane presadzovania spolupráce medzi migračnými orgánmi členských štátov a orgánmi členských štátov presadzujúcimi právo na vonkajších hraniciach a opatrenia na ich území a potrebné sprievodné opatrenia súvisiace s bezpečnosťou dokumentov a spravovaním totožnosti;

(c) podpora rozvoja a vykonávania spoločnej politiky v oblasti víz a iných povolení na krátkodobý pobyt, vrátane konzulárnej spolupráce;

(d) zriadenie a prevádzka informačných systémov, ich komunikačnej infraštruktúry a vybavenia na podporu riadenia migračných tokov cez vonkajšie hranice Únie;

(e) zabezpečenie efektívneho a jednotného uplatňovania acquis Únie upravujúceho problematiku hraníc a víz, vrátane fungovania schengenského mechanizmu hodnotenia a monitorovania;

(f) posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi uskutočňovanej v tretích krajinách v súvislosti s pohybom štátnych príslušníkov tretích krajín smerom na územie členských štátov, ako aj spolupráce s tretími krajinami v tejto súvislosti.

4. Nástroj ďalej prispieva k financovaniu technickej pomoci na podnet členských štátov a Komisie.

Článok 4

Oprávnené opatrenia

1. V rámci cieľov vymedzených v článku 3 a vzhľadom na schválené závery politického dialógu uvedené v článku 13 nariadenia (EÚ) č. .../2012 [horizontálne nariadenie], tento nástroj podporuje opatrenia vykonávané v členských štátoch alebo členskými štátmi, a to predovšetkým:

(a) infraštruktúru hraničných priechodov, budovy a systémy požadované na hraničných priechodoch a na účely dohľadu medzi hraničnými priechodmi a účinného boja proti nezákonnému prekračovaniu vonkajších hraníc;

(b) prevádzkové vybavenie, dopravné prostriedky a komunikačné systémy požadované pre účinnú kontrolu hraníc a odhaľovanie osôb, napríklad pevné terminály pre VIS, SIS a Európsky systém archivácie zobrazení (FADO), vrátane špičkových technológií;

(c) informačné systémy na riadenie migračných tokov cez hranice;

(d) infraštruktúry, budovy a prevádzkové vybavenie požadované na spracovanie žiadostí o víza a konzulárnu spoluprácu;

(e) štúdie, pilotné projekty a opatrenia zamerané na podporu spolupráce medzi agentúrami v rámci členských štátov a medzi členskými štátmi a vykonávanie odporúčaní, operačných noriem a najlepších postupov vyplývajúcich z operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a agentúrami Únie.

2. V rámci cieľov vymedzených v článku 3 tento nástroj podporuje opatrenia súvisiace s tretími krajinami a opatrenia v tretích krajinách, a to predovšetkým:

(a) informačné systémy, nástroje a vybavenie určené na spoločné využívanie informácií medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

(b) opatrenia zamerané na posilnenie operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami, vrátane spoločných operácií;

(c) štúdie, podujatia, školenia, vybavenie a pilotné projekty na zabezpečenie technického a operačného odborného ad hoc poradenstva pre tretie krajiny;

(d) štúdie, podujatia, odborné vzdelávanie, vybavenie a pilotné projekty vykonávajúce osobitné odporúčania, operačné normy a najlepšie postupy vyplývajúce z operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a agentúrami Únie v tretích krajinách.

3. Opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) nie sú oprávnené na dočasných vonkajších hraniciach.

4. Opatrenia súvisiace s dočasným a výnimočným opätovným zavedením pohraničnej kontroly na vnútorných hraniciach podľa Kódexu schengenských hraníc nie sú oprávnené.

KAPITOLA II

FINANČNÝ RÁMEC A RÁMEC NA VYKONÁVANIE

Článok 5

Celkové zdroje a vykonávanie

1. Celkové zdroje na vykonávanie tohto nariadenia predstavujú 3 520 mil. EUR.

2. Ročné pridelené rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci obmedzení finančného rámca.

3. S celkovými zdrojmi sa bude nakladať týmto spôsobom:

(a) v prípade národných programov v súlade s článkami 9 a 12;

(b) v prípade prevádzkovej podpory v rámci národných programov a za podmienok stanovených v článku 10;

(c) v prípade fungovania osobitného tranzitného režimu v súlade s článkom 11;

(d) v prípade opatrení Únie v súlade s článkom 13;

(e) v prípade pomoci v núdzových situáciách v súlade s článkom 14;

(f) v prípade vykonávania programu na zriadenie nových informačných systémov podporujúcich riadenie migračných tokov cez vonkajšie hranice Únie za podmienok uvedených v článku 15;

(g) v prípade technickej pomoci v súlade s článkom 16.

4. Rozpočet vyčlenený na základe nástroja sa plní v rámci zdieľaného hospodárenia v súlade s článkom 55 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. …./2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách], s výnimkou opatrení Únie uvedených v článku 13, pomoci v núdzových situáciách uvedenej v článku 14 a technickej pomoci uvedenej v článku 16 ods. 1.

Metóda(-y) realizácie rozpočtu pre program vývoja nových informačných systémov sa stanoví(-ia) vo vykonávacom akte podľa článku 15 ods. 2.

5. Celkové zdroje sa budú orientačne využívať takto:

(a) 2 000 mil. EUR na národné programy členských štátov;

(b) 1 100 mil. EUR na zriadenie nových informačných systémov podporujúcich riadenie migračných tokov cez vonkajšie hranice Únie podľa článku 15 ods. 2;

(c) 150 mil. EUR na osobitný tranzitný režim;

(d) 270 mil. EUR na opatrenia Únie, pomoc v núdzových situáciách a technickú pomoc na podnet Komisie.

6. Celkové zdroje dostupné na účely tohto nariadenia na základe odseku 1 spolu s celkovými zdrojmi stanovenými na účely nariadenia č. …/2012/EÚ, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia, predstavujú finančné krytie Fondu pre vnútornú bezpečnosť a slúžia ako základný referenčný údaj pre rozpočtový orgán počas ročného rozpočtového postupu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení[31].

7. Krajiny pridružené k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis sa podieľajú na tomto nástroji v súlade s týmto nariadením.

8. Dohodnú sa mechanizmy poskytovania finančných príspevkov do nástroja týmito krajinami a dodatočné pravidlá potrebné pre takúto účasť, vrátane ustanovení zabezpečujúcich finančné záujmy Únie a právomoc Dvora audítorov vykonávať audit.

Finančné príspevky z týchto krajín sa pridajú k celkovým zdrojom dostupným z rozpočtu Únie podľa odseku 1.

Článok 6

Zdroje na oprávnené opatrenia v členských štátoch

1. Suma 2 000 mil. EUR sa členským štátom orientačne pridelí takto:

(a) 1 200 mil. EUR sa pridelí tak, ako je uvedené v prílohe I;

(b) 450 mil. EUR na základe výsledkov mechanizmu uvedeného v článku 7;

(c) v rámci preskúmania v polovici trvania a na obdobie od rozpočtového roku 2018 350 mil. EUR, čo je zvyšná časť dostupných rozpočtových prostriedkov v rámci tohto článku, alebo inú sumu stanovenú podľa odseku 2, pričom základom budú výsledky analýzy rizík a mechanizmus uvedený v článku 8.

2. Komisia je na účely riadneho plnenia cieľov podľa tohto nariadenia v prípade nepredvídaných alebo nových okolností a/alebo na účely zabezpečenia účinnej implementácie finančných zdrojov dostupných na základe tohto nariadenia oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 na účely úpravy orientačnej sumy stanovenej v odseku 1 písm. c).

3. Členské štáty, ktoré vstúpia do Únie v období rokov 2012 – 2020, nemajú nárok na pridelenie rozpočtových prostriedkov pre národné programy na základe tohto nástroja, ak využívajú dočasný nástroj Únie, ktorý podporuje prijímajúce členské štáty pri financovaní opatrení na nových vonkajších hraniciach Únie na účely vykonávania schengenského acquis upravujúceho problematiku hraníc, víz a kontroly vonkajších hraníc.

Článok 7

Zdroje na osobitné opatrenia

1. Členské štáty môžu okrem pridelených rozpočtových prostriedkov vypočítaných v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a) dostať dodatočnú sumu za predpokladu, že je na to v programe vyhradená a že bude použitá na vykonávanie osobitných opatrení uvedených v prílohe II.

2. Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 na účely revízie osobitných opatrení uvedených v prílohe II, ak to považuje za vhodné. Na základe nových osobitných opatrení môžu členské štáty dostať dodatočnú sumu podľa odseku 1, v závislosti od dostupných zdrojov.

3. Príslušným členským štátom sa pridelia dodatočné sumy podľa tohto článku prostredníctvom individuálneho rozhodnutia o financovaní, ktorým sa schvaľuje alebo reviduje ich národný program v súlade s postupom stanoveným v článku 14 nariadenia (EÚ) č. …./2012 [horizontálne nariadenie].

Článok 8

Zdroje v rámci preskúmania v polovici trvania

1. Na účely pridelenia sumy uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. c) Komisia do 1. júna 2017 vypracuje na základe vstupu a konzultácií s agentúrou Frontex správu, v ktorej v súlade s analýzou rizík agentúry Frontex stanoví úrovne ohrozenia na vonkajších hraniciach na obdobie rokov 2017 – 2020. Úrovne ohrozenia budú vychádzať zo záťaže v rámci riadenia hraníc a z hrozieb, ktoré budú vplývať na bezpečnosť na vonkajších hraniciach členských štátov v rokoch 2014 – 2016, pričom sa okrem iného zoberú do úvahy potenciálne budúce trendy v rámci migračných tokov a nezákonných činností na vonkajších hraniciach, a to pri zohľadnení pravdepodobných politických, hospodárskych a sociálnych zmien v príslušných tretích krajinách, a to predovšetkým v susedných krajinách.

Správa určí úroveň ohrozenia pre jednotlivé úseky vonkajších hraníc vynásobením dĺžky príslušného úseku hranice faktorom, ktorý sa priradí takto:

a)      vonkajšie pozemné hranice:

i)        faktor 1 v prípade bežného ohrozenia;

ii)       faktor 3 v prípade stredného ohrozenia;

iii)      faktor 5 v prípade vysokého ohrozenia;

b)      vonkajšie námorné hranice:

i)        faktor 1 v prípade bežného ohrozenia;

ii)       faktor 3 v prípade stredného ohrozenia;

iii)      faktor 5 v prípade vysokého ohrozenia.

Komisia na základe správy určí, ktoré členské štáty dostanú dodatočnú sumu. Tie členské štáty, v prípade ktorých existuje zvýšená úroveň ohrozenia v porovnaní s úrovňou ohrozenia stanovenou pre výpočet uskutočnený pre rozpočtový rok 2013 podľa rozhodnutia 574/2007/ES, dostanú dodatočné rozpočtové prostriedky na základe pro rata.

2. Na účely rozdelenia zdrojov podľa odseku 1:

a)      sa berie do úvahy línia medzi oblasťami uvedená v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 866/2004 z 29. apríla 2004 o režime podľa článku 2 protokolu 10 Aktu o pristúpení, ale nie námorné hranice na sever od tejto línie, hoci nepredstavuje vonkajšie pozemné hranice, a to na také dlhé obdobie, pokiaľ budú uplatniteľné ustanovenia článku 1 protokolu 10 o Cypre Aktu o pristúpení z roku 2003;

b)      vonkajšie námorné hranice znamenajú vonkajšie hranice teritoriálnych morských vôd členských štátov vymedzené v súlade s článkami 4 až 16 Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve. Avšak v prípadoch, ak sa na predchádzanie nelegálnej migrácii/neoprávnenému vstupu vyžadujú rozsiahle pravidelné operácie, budú týmito hranicami vonkajšie hranice oblastí vysokého ohrozenia. K určeniu dôjde na základe zohľadnenia príslušných údajov o týchto operáciách v rokoch 2014 – 2016 poskytnutých príslušnými členskými štátmi.

3. Okrem toho môžu členské štáty na základe výzvy Komisie do 1. júna 2017 dostať dodatočný prídel rozpočtových prostriedkov za predpokladu, že sú na to v programe vyhradené a budú použité na realizáciu osobitných opatrení, ktoré sa v príslušnom čase stanovia na základe priorít Únie.

V tejto súvislosti má Komisia právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 na účely revízie osobitných opatrení uvedených v prílohe II.

4. Príslušným členským štátom sa pridelia dodatočné sumy podľa tohto článku prostredníctvom individuálneho rozhodnutia o financovaní, ktorým sa schvaľuje alebo reviduje ich národný program v súlade s postupom stanoveným v článku 14 nariadenia (EÚ) č. …./2012 [horizontálne nariadenie].

Článok 9

Národné programy

1. Národný program, ktorý sa má vypracovať na základe tohto nástroja, a národné programy, ktoré sa majú vypracovať na základe nariadenia (EÚ) č. …/2012, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia, vypracujú spoločne členské štáty a predložia ich Komisii ako jeden jediný národný program pre fond a v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. …./2012 [horizontálne nariadenie].

2. V národných programoch, ktoré má preskúmať a schváliť Komisia podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. …./2012 [horizontálne nariadenie], členské štáty sledujú predovšetkým tieto ciele:

(a) vývoj Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR) v súlade s právnymi predpismi a usmerneniami Únie;

(b) podporu a rozšírenie existujúcej kapacity na vnútroštátnej úrovni v oblasti riadenia vonkajších hraníc, a to okrem iného pri zohľadnení nového technologického vývoja a/alebo štandardov v súvislosti s riadením migračných tokov;

(c) podporu ďalšieho rozvoja riadenia migračných tokov zo strany konzulárnych a iných útvarov členských štátov v tretích krajinách, a to s cieľom uľahčiť legitímne cestovanie do Únie a zabrániť nelegálnej migrácii do nej;

(d) posilňovanie integrovaného riadenia hraníc pomocou skúšania a zavádzania nových nástrojov, interoperabilných systémov a pracovných metód, a to s cieľom rozšíriť výmenu informácií v členskom štáte alebo zdokonaliť spoluprácu medzi agentúrami;

(e) zabezpečenie správneho a jednotného uplatňovania acquis Únie upravujúceho problematiku hraníc a víz v reakcii na slabé miesta identifikované na európskej úrovni, ktorých dôkazom sú výsledky získané v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu;

(f) zvýšenie schopnosti čeliť budúcim výzvam vrátane súčasných a budúcich hrozieb a tlakov na vonkajších hraniciach Únie, a to najmä pri zohľadnení analýzy rizík agentúry Frontex.

Článok 10

Prevádzková podpora na základe národných programov členských štátov

1. Členský štát môže využiť až 50 % sumy pridelenej týmto nástrojom na jeho národný program na financovanie prevádzkovej podpory verejných orgánov zodpovedných za plnenie úloh a poskytovanie služieb, ktoré predstavujú verejnú službu pre Úniu. Tieto úlohy a služby súvisia s jedným alebo viacerými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. a), c) a d).

2. Prevádzková podpora sa poskytne len vtedy, ak príslušný členský štát splní tieto podmienky:

(a) súlad s acquis Únie upravujúcim problematiku hraníc a víz;

(b) zhoda so štandardmi a usmerneniami Únie týkajúcimi sa správneho riadenia hraníc a víz, predovšetkým so Schengenským katalógom pre kontrolu vonkajších hraníc, Praktickou príručkou pre príslušníkov pohraničnej stráže a Príručkou o vízach.

3. V tejto súvislosti Komisia pred schválením národného programu posúdi východiskovú situáciu v členských štátoch, ktoré vyjadrili svoj úmysel požiadať o prevádzkovú podporu.

Zistenia Komisie sa stanú predmetom výmeny názorov s príslušným členským štátom.

Po výmene názorov sa môže súhlas Komisie s rozpočtovou podporou v rámci národného programu členského štátu podmieniť programovaním a vykonaním niekoľkých opatrení s cieľom zabezpečiť, aby do času poskytnutia rozpočtovej podpory boli v plnom rozsahu splnené podmienky stanovené v odseku 2.

4. Prevádzková podpora sa sústreďuje na osobitné úlohy a/alebo služby a zameriava sa na ciele uvedené v prílohe III. Zaručuje plnú refundáciu výdavkov vynaložených na plnenie úloh a/alebo poskytovanie služieb vymedzených v národnom programe v rámci finančných limitov stanovených programom a stropom uvedeným v odseku 1.

5. Prevádzková podpora podlieha monitorovaniu a výmene informácií medzi Komisiou a príslušným členským štátom so zameraním na východiskovú situáciu v členskom štáte, ciele a úlohy, ktoré sa majú dosiahnuť a splniť, a ukazovatele na hodnotenie pokroku.

6. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví postupy podávania správ o uplatňovaní tohto ustanovenia a akékoľvek iné praktické mechanizmy dojednané medzi členskými štátmi a Komisiou na účely dosiahnutia súladu s týmto článkom. Takéto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 18 ods. 2.

Článok 11

Prevádzková podpora pre osobitný tranzitný režim

1. Nástroj zabezpečuje podporu na kompenzáciu ušlých poplatkov za víza vydané na účely tranzitu a nákladov vynaložených pri realizácii režimu zjednodušeného tranzitného dokladu (FTD) a zjednodušeného železničného tranzitného dokladu (FRTD) v súlade s nariadením Rady (ES) č. 693/2003 a nariadením Rady (ES) č. 694/2003.

2. Finančné prostriedky pridelené Litve podľa odseku 1 neprekročia 150 mil. EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 a budú k dispozícii vo forme dodatočnej osobitnej prevádzkovej podpory pre Litvu.

3. Na účely odseku 1 dodatočné náklady znamenajú náklady, ktoré vyplývajú priamo z osobitných požiadaviek vykonávania operácie osobitného tranzitného režimu a ktoré nevznikajú v dôsledku vydávania víz na účely tranzitu alebo na iné účely.

Oprávnenými na financovanie sú tieto typy dodatočných nákladov:

a)      investície do infraštruktúry;

b)      odborné vzdelávanie zamestnancov realizujúcich osobitný tranzitný režim;

c)      dodatočné prevádzkové náklady, vrátane miezd zamestnancov špecificky realizujúcich osobitný tranzitný režim.

4. Ušlé poplatky uvedené v odseku 1 sa vypočítajú na základe výšky vízových poplatkov a upustení od vízových poplatkov stanovených dohodou o zjednodušení vízového režimu uzatvorenej medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou, a to v rámci finančného rámca uvedenom v odseku 2.

5. V prípade zmien, ktoré by mali vplyv na existenciu a/alebo fungovanie osobitného tranzitného režimu, Komisia a Litva preskúmajú uplatňovanie tohto článku.

6. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví postupy podávania správ o uplatňovaní tohto ustanovenia a akékoľvek finančné a iné praktické mechanizmy dojednané medzi Litvou a Komisiou na účely dosiahnutia súlad s týmto článkom. Takéto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 18 ods. 2.

7. Na zabezpečenie hladkého fungovania osobitného tranzitného režimu Komisia môže zaviesť osobitné mechanizmy priebežných platieb, ktoré sa odchyľujú od ustanovení nariadenia (EÚ) č. …./2012 [horizontálne nariadenie].

Článok 12

Programovanie v súlade s výsledkami schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu

Na základe schengenskej hodnotiacej správy prijatej v súlade s nariadením o vytvorení hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu na účely overovania uplatňovania schengenského acquis príslušný členský štát spolu s Komisiou a prípadne aj agentúrou Frontex preskúma, ako riešiť zistené skutočnosti a vykonať odporúčania v rámci jeho národného programu.

V prípade potreby členský štát zreviduje svoj program v záujme zohľadnenia zistených skutočností a vydaných odporúčaní.

V rámci dialógu s Komisiou a prípadne aj agentúrou Frontex členský štát zmení rozdelenie rozpočtových prostriedkov poskytovaných v rámci programu, v prípade potreby aj vrátane prostriedkov určených na prevádzkovú podporu, a/alebo zavedie alebo zmení či doplní opatrenia zamerané na odstraňovanie slabých stránok v súlade so zistenými skutočnosťami a odporúčaniami schengenskej hodnotiacej správy.

Článok 13

Opatrenia Únie

1. Na podnet Komisie môže byť fond použitý na financovanie nadnárodných opatrení alebo opatrení osobitného záujmu pre Úniu (ďalej len „opatrenia Únie“), ktoré sa týkajú všeobecných a osobitných cieľov uvedených v článku 3.

2. Aby boli opatrenia Únie oprávnené na financovanie, musia sledovať predovšetkým tieto ciele:

(a) podpora opatrení týkajúcich sa prípravy, monitorovania, administratívnej a technickej podpory, vývoja hodnotiaceho mechanizmu požadovaného na účely vykonávania politiky vonkajších hraníc a vízovej politiky, vrátane vykonávania správy schengenského priestoru podľa schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu ustanoveného nariadením (EÚ) č. ... o vytvorení hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu na overovanie uplatňovania schengenského acquis a Kódexu schengenských hraníc;

(b) zlepšenie znalosti a pochopenia situácie v členských štátoch, a to prostredníctvom analýzy, hodnotenia a podrobného monitorovania politík;

(c) podpora vývoja štatistických nástrojov, metód a spoločných ukazovateľov;

(d) podpora a monitorovanie vykonávania práva Únie a dosahovania cieľov politiky Únie v členských štátoch, ako aj posudzovanie ich účinnosti a vplyvu;

(e) podpora vytvárania kontaktov, vzájomného využívania skúseností, identifikácie a šírenia osvedčených postupov a inovačných prístupov na európskej úrovni;

(f) zvyšovanie informovanosti o politikách a cieľoch Únie medzi zainteresovanými subjektmi a v rámci širokej verejnosti, vrátane vnútornej komunikácie o politických prioritách Únie;

(g) posilnenie schopnosti európskych sietí propagovať, podporovať a ďalej rozvíjať politiky a ciele Únie;

(h) podpora mimoriadne inovačných projektov zameraných na vývoj nových metód a/alebo technológií s potenciálom na prenos do ostatných členských štátov, a to najmä projektov zameraných na skúšanie a validáciu výskumných projektov;

(i) podpora opatrení súvisiacich s tretími krajinami a opatrení v tretích krajinách podľa článku 4 ods. 2.

3. Opatrenia Únie sa vykonávajú v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. …./2012 [horizontálne nariadenie].

Článok 14

Pomoc v núdzových situáciách

1. Nástroj bude poskytovať finančnú pomoc na riešenie naliehavých a špecifických potrieb v prípade núdzovej situácie v zmysle článku 2 písm. e).

2. Pomoc v núdzových situáciách sa poskytuje v súlade s mechanizmom uvedeným v článku 8 nariadenia (EÚ) č. …./2012 [horizontálne nariadenie].

Článok 15

Zriadenie programu zameraného na vývoj nových informačných systémov

1. Orientačná suma pridelená na program zameraný na vývoj nových informačných systémov pre riadenie pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín cez hranice predstavuje 1 100 mil. EUR. Tento program sa bude vykonávať v súlade s právnymi predpismi Únie vymedzujúcimi nové informačné systémy a ich komunikačnú infraštruktúru s cieľom predovšetkým zlepšiť riadenie a kontrolu cestovných tokov na vonkajších hraniciach posilnením kontrol a zároveň urýchlením prechodu cez hranice pre pravidelných cestujúcich.

2. Za riadenie programu bude zodpovedná Komisia. Komisia prijme viacročný strategický rámec, ktorého bude obsahovať:

(a) hlavné opatrenia, ktoré sa majú vykonať;

(b) prehľad rozpočtu podľa rozpočtových rokov;

(c) časový harmonogram vykonávania;

(d) metódy hospodárenia pre hlavné vykonávané opatrenia. Opatrenia sa môžu vykonávať: – priamo Komisiou alebo prostredníctvom výkonných agentúr,  – nepriamo, inými subjektmi a osobami ako sú členské štáty, a to v súlade s článkom [57] nariadenia (EÚ) č. .../2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách].

Hlavné vykonávané opatrenia by sa mali vzťahovať predovšetkým na vývoj a skúšanie centrálneho prvku a aplikácií spoločných pre vnútroštátne prvky systémov, komunikačnú infraštruktúru medzi centrálnym prvkom a vnútroštátnymi prvkami, koordináciu ich uvedenia do prevádzky a riadenia bezpečnosti systémov.

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov strategický rámec a akékoľvek revízie. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 18 ods. 2.

Článok 16

Technická pomoc

1. Nástroj môže na podnet a/alebo v mene Komisie prispievať až do výšky 1,7 mil. EUR ročne na technickú pomoc do Fondu pre vnútornú bezpečnosť v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. …./2012 [horizontálne nariadenie].

2. Na podnet členského štátu môže nástroj prispieť až 5 % z celkovej sumy pridelenej členskému štátu na technickú pomoc podľa národného programu v súlade s článkom 20 nariadenia (EÚ) č. …./2012 [horizontálne nariadenie].

KAPITOLA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Výkon delegovaných právomocí

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Delegovanie právomocí podľa tohto nariadenia na Komisiu sa uskutočňuje na obdobie siedmich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Delegovanie právomocí sa automaticky predĺži o rovnako dlhé obdobie, ak Európsky parlament alebo Rada najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia nepodajú námietku proti takémuto predĺženiu.

3. Delegovanie právomocí podľa tohto nariadenia môžu Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek zrušiť. Rozhodnutie o zrušení ukončí delegovanie právomoci uvedenej v danom rozhodnutí. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je uvedený v rozhodnutí. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt prijatý na základe tohto nariadenia nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 18

Postup výboru

1. Komisii bude pomáhať spoločný výbor pre azyl, migráciu a bezpečnosť zriadený na základe článku 55 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. .../... [horizontálne nariadenie].

2. Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 19

Uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. .../... [horizontálne nariadenie]

Na tento nástroj sa vzťahujú ustanovenia nariadenia (EÚ) č. …./2012 [horizontálne nariadenie].

Článok 20

Zrušovacie ustanovenie

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES, ktorým sa zriaďuje Fond pre vonkajšie hranice, sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.

Článok 21

Prechodné ustanovenia

1. Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani úpravu, vrátane celkového alebo čiastočného zrušenia, príslušných projektov a ročných programov až do ich ukončenia alebo pomoci schválenej Komisiou na základe rozhodnutia č. 574/2007/ES alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na túto pomoc 31. decembra 2013.

2. Komisia pri prijímaní rozhodnutí o spolufinancovaní podľa tohto nástroja zohľadní opatrenia prijaté na základe rozhodnutia č. 574/2007/ES pred [dátum uverejnenia v úradnom vestníku], ktoré majú finančné dôsledky počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje takéto spolufinancovanie.

3. Komisia do 31. decembra 2017 automaticky zruší viazanosť tých prostriedkov, ktoré vyhradila na spolufinancovanie v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, pre ktoré jej do termínu predloženia záverečnej správy neboli poslané dokumenty potrebné na ukončenie opatrení, pričom neoprávnene vyplatené sumy sa musia vrátiť.

4. Sumy súvisiace s opatreniami, ktoré boli pozastavené z dôvodu súdneho konania alebo správneho konania o opravnom prostriedku s odkladným účinkom, sa pri výpočtoch sumy, ktorej viazanosť sa automaticky zruší, neberú do úvahy.

Článok 21

Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie na návrh Komisie najneskôr do 30. júna 2020.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

Predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I Sumy predstavujúce základ pre národné programy členských štátov

Členský štát || Minimálna suma || Priemerný percentuálny podiel 2010 – 2012 || Rozdelenie na základe percent || Celková suma

Rakúsko || 5 000 000 || 0,82 % || 8 699 674 || 13 699 674

Belgicko || 5 000 000 || 1,13 % || 11 886 638 || 16 886 638

Bulharsko || 5 000 000 || 3,18 % || 33 578 849 || 38 578 849

Cyprus || 5 000 000 || 1,76 % || 18 521 213 || 23 521 213

Česká republika || 5 000 000 || 0,84 % || 8 907 377 || 13 907 377

Dánsko || 5 000 000 || 0,48 % || 5 053 171 || 10 053 171

Estónsko || 5 000 000 || 1,51 % || 15 933 661 || 20 933 661

Fínsko || 5 000 000 || 2,87 % || 30 320 668 || 35 320 668

Francúzsko || 5 000 000 || 7,20 % || 75 956 454 || 80 956 454

Nemecko || 5 000 000 || 4,21 % || 44 390 681 || 49 390 681

Grécko || 5 000 000 || 14,56 % || 153 636 854 || 158 636 854

Maďarsko || 5 000 000 || 3,22 % || 34 018 515 || 39 018 515

Island || 5 000 000 || 0,03 % || 310 455 || 5 310 455

Taliansko || 5 000 000 || 13,62 % || 143 660 373 || 148 660 373

Lotyšsko || 5 000 000 || 0,95 % || 9 989 974 || 14 989 974

Litva* || 5 000 000 || 1,77 % || 18 709 058 || 23 709 058

Luxembursko || 5 000 000 || 0,04 % || 379 909 || 5 379 909

Malta || 5 000 000 || 3,43 % || 36 173 227 || 41 173 227

Holandsko || 5 000 000 || 2,30 % || 24 315 326 || 29 315 326

Nórsko || 5 000 000 || 0,84 % || 8 846 929 || 13 846 929

Poľsko || 5 000 000 || 3,97 % || 41 883 809 || 46 883 809

Portugalsko || 5 000 000 || 1,25 % || 13 197 565 || 18 197 565

Rumunsko || 5 000 000 || 5,05 % || 53 313 864 || 58 313 864

Slovensko || 5 000 000 || 0,46 % || 4 835 168 || 9 835 168

Slovinsko || 5 000 000 || 2,31 % || 24 371 875 || 29 371 875

Španielsko || 5 000 000 || 17,13 % || 180 746 396 || 185 746 396

Švédsko || 5 000 000 || 0,59 % || 6 189 272 || 11 189 272

Švajčiarsko || 5 000 000 || 1,25 % || 13 216 801 || 18 216 801

Chorvátsko || 5 000 000 || 3,22 % || 33 956 244 || 38 956 244

Spolu || 145 000 000 || 100 % || 1 055 000 000 || 1 200 000 000

PRÍLOHA II Zoznam osobitných opatrení

1. Ustanovenie mechanizmov konzulárnej spolupráce aspoň medzi dvomi členskými štátmi, ktorých výsledkom sú úspory z rozsahu, pokiaľ ide o podávanie žiadostí a vydávanie víz na konzulátoch v súlade so zásadami spolupráce uvedenými vo vízovom kódexe, vrátane spoločných centier pre podávanie žiadostí o víza.

2. Nákup dopravných prostriedkov a prevádzkových zariadení, ktoré sú považované za potrebné na účely uskutočňovania spoločných operácií zo strany agentúry Frontex, v súlade s usmerneniami vydanými touto agentúrou.

PRÍLOHA III Ciele pre prevádzkovú podporu v rámci národných programov

Cieľ 1: podpora rozvoja a vykonávania politík zabezpečujúcich absenciu akýchkoľvek kontrol osôb pri prekračovaní vnútorných hraníc, nezávisle od ich štátnej príslušnosti, a vykonávanie kontrol osôb a efektívne monitorovanie pri prekračovaní vonkajších hraníc

– operácie,

– náklady na zamestnancov,

– servisné náklady, napríklad údržba a opravy,

– modernizácia/výmena zariadení,

– nehnuteľnosti (odpisy, renovácia).

Cieľ 2: podpora rozvoja a vykonávania spoločnej politiky v oblasti víz a iných povolení na krátkodobý pobyt, vrátane konzulárnej spolupráce

– operácie,

– náklady na zamestnancov,

– servisné náklady, napríklad údržba a opravy,

– modernizácia/výmena zariadení,

– nehnuteľnosti (odpisy, renovácia).

Cieľ 3: zriadenie a prevádzkovanie informačných systémov, ich komunikačnej infraštruktúry a vybavenia na podporu riadenia migračných tokov cez vonkajšie hranice Únie

– prevádzkové riadenie SIS, VIS a nových systémov zriadených v danom období,

– náklady na zamestnancov,

– servisné náklady, napríklad údržba a opravy,

– komunikačná infraštruktúra a záležitosti týkajúce sa bezpečnosti,

– modernizácia/výmena zariadení,

– prenájom zabezpečených priestorov a/alebo renovácia.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci štruktúry ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie opatrenia a jeho finančného vplyvu

              1.7.    Plánované spôsoby hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy

Oznámenie s názvom „Budovanie otvorenej a bezpečnej Európy: rozpočet pre vnútorné veci na obdobie 2014 – 2020“;

Návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl a migráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia;

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia;

Návrh nariadenia, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz.

1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci štruktúry ABM/ABB [32]

V súčasnosti okruh 3 hlava 18 – Vnútorné záležitosti

Budúci viacročný finančný výhľad: Okruh 3 (Bezpečnosť a občianstvo) – „Vnútorná bezpečnosť“

Druh návrhu/iniciatívy

þ Návrh/iniciatíva sa týka nového opatrenia (financovanie vnútorných vecí na obdobie 2014 – 2020)

¨ Návrh/iniciatíva sa týka nového opatrenia, ktoré nadväzuje na pilotný projekt/prípravné opatrenie[33]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúceho opatrenia

¨ Návrh/iniciatíva sa týka opatrenia presmerovaného na nové opatrenie

1.3. Ciele 1.3.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Konečným cieľom politík v oblasti vnútorných vecí je vytvoriť priestor bez vnútorných hraníc, do ktorého môžu občania EÚ a štátni príslušníci tretích krajín vstupovať a v ktorom sa môžu pohybovať, žiť a pracovať, prinášať nové myšlienky, kapitál, znalosti a inovácie alebo vypĺňať medzery na vnútroštátnych trhoch práce a spoliehať sa na to, že budú v plnej miere rešpektované ich práva a zaistená ich bezpečnosť. Spolupráca s krajinami mimo EÚ a medzinárodnými organizáciami je mimoriadne dôležitá na dosiahnutie tohto cieľa.

Význam politík v oblasti vnútorných vecí sa potvrdil v Štokholmskom programe a v jeho akčnom pláne, ktorého vykonávanie je strategickou prioritou Únie a ktorý zahŕňa oblasti, akými sú migrácia (legálna migrácia a integrácia, azyl, nelegálna migrácia a návrat), bezpečnosť (predchádzanie terorizmu a organizovanej trestnej činnosti a boj proti nim, policajná spolupráca) a riadenie vonkajších hraníc (vrátane vízovej politiky), ako aj vonkajší rozmer týchto politík. Lisabonská zmluva tiež umožňuje Únii preukázať väčšiu rozhodnosť v reagovaní na každodenné obavy občanov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Priority politík v oblasti vnútorných vecí, najmä integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín, by sa tiež mali chápať v kontexte siedmych hlavných iniciatív predložených v rámci stratégie Európa 2020, ktorých cieľom je pomôcť EÚ prekonať súčasnú finančnú a hospodársku krízu a dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

Fond pre vnútornú bezpečnosť poskytne finančnú pomoc potrebnú na premenu cieľov v oblasti vnútorných vecí Únie na hmatateľné výsledky.

1.3.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

FOND PRE VNÚTORNÚ BEZPEČNOSŤ

Nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

V súlade s prioritami určenými v príslušných stratégiách Únie, programoch a posúdeniach ohrozenia a rizík tento nástroj prispeje k dosiahnutiu týchto osobitných cieľov:

a)         predchádzanie a boj proti cezhraničnej, závažnej a organizovanej trestnej činnosti vrátane terorizmu a posilňovanie koordinácie a spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a príslušnými tretími krajinami;

b)         posilňovanie kapacity členských štátov a Únie na účinné riadenie bezpečnosti vzhľadom na riziká a krízy a príprava a ochrana ľudí a kritickej infraštruktúry proti teroristickým útokom a ďalším incidentom ohrozujúcim bezpečnosť.

Súčasné príslušné činnosti ABB: 18.05

Nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz

V súlade s prioritami určenými v príslušných stratégiách EÚ, programoch a posúdeniach ohrozenia a rizík tento nástroj prispeje k dosiahnutiu týchto osobitných cieľov:

a)         podpora spoločnej vízovej politiky na uľahčenie legitímneho cestovania, zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a boja proti nelegálnej migrácii;

b)         podpora riadenia hraníc na účely zabezpečenia vysokej úrovne ochrany vonkajších hraníc na jednej strane a na účely hladkého prechodu cez vonkajšie hranice v súlade so schengenským acquis na strane druhej.

Súčasná príslušná činnosť ABB: 18.02 (pokiaľ ide o Fond pre vonkajšie hranice).

1.3.3. Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Vplyv návrhu na príjemcov/cieľové skupiny je podrobnejšie opísaný v posúdení vplyvu v oddiele 4.1.2.

Zjednodušenie zavedené na všetkých úrovniach procesu financovania a vo všetkých spôsoboch hospodárenia bude mať vo všeobecnosti jednoznačný priaznivý účinok na postupy, ktorými sa bude riadiť finančná podpora.

Oblasť policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

Hlavnými príjemcami finančnej podpory budú členské štáty a ich orgány presadzovania práva, ako aj všetky ostatné orgány, ktoré sa špecializujú na ochranu kritickej infraštruktúry a na krízové riadenie, ale v prípade potreby aj príslušné medzinárodné a mimovládne organizácie (napr. v oblasti predchádzania trestnej činnosti a politík v oblasti boja proti radikalizácii a obchodovaniu s ľuďmi).

Cieľová skupina, ktorá bude mať úžitok zo zmien, bude celé obyvateľstvo.       Hlavnými výsledkami bude: 1) posilnená administratívna a operačná schopnosť členských štátov odhaľovať a úspešne trestne stíhať cezhraničnú, závažnú a organizovanú trestnú činnosť vrátane terorizmu s cieľom znížiť hrozby v oblasti bezpečnosti vyplývajúce z takejto trestnej činnosti a 2) väčšia odolnosť Európy voči krízam a katastrofám vzhľadom na ucelenejšiu politiku EÚ v oblasti riadenia rizík, ktorá prepája posúdenia ohrozenia a rizík s tvorbou politiky na jednej strane, a účinnejšia a koordinovanejšia reakcia EÚ na krízu, ktorá prepája existujúce schopnosti a odborné vedomosti na strane druhej. Dôležitým výsledkom bude aj zlepšenie schopností členských štátov v oblasti predchádzania teroristickým útokom a iným závažným bezpečnostným hrozbám a v oblasti prípravy a ochrany ľudí a kritickej infraštruktúry proti nim.

Vonkajšie hranice a víza       Hlavnými príjemcami finančnej podpory v oblasti hraníc a víz budú útvary vykonávajúce acquis EÚ, Kódex schengenských hraníc a vízový kódex v členských štátoch: pohraničná stráž, policajné a konzulárne útvary. Cieľová skupina, ktorá bude mať úžitok zo zmien, budú cestujúci – všetky osoby prekračujúce vonkajšie hranice EÚ. Výsledky budú zahŕňať zlepšené schopnosti týchto útvarov: 1) vykonávať hraničný dozor a spolupracovať s ostatnými orgánmi presadzovania práva v rámci Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR); 2) riadiť migračné toky na úrovni konzulárnych úradov (žiadosti o víza) a 3) zlepšiť riadenie tokov pasažierov na hraničných priechodoch, čo zabezpečí vysokú a jednotnú úroveň ochrany v spolupráci s ďalšími orgánmi presadzovania práva na jednej strane a bezproblémové prekračovanie hraníc v súlade s acquis a zásadami slušného zaobchádzania a rešpektovania ľudskej dôstojnosti na strane druhej. Dôležitým konkrétnym výsledkom bude stanovenie dvoch nových systémov EÚ v oblasti IT týkajúcich sa cezhraničného pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín (systém vstupu/výstupu v EÚ a program registrovaných cestujúcich v EÚ).

1.3.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

V dôsledku potreby uskutočniť politický dialóg pred vymedzením vnútroštátnych programov nie je v tomto štádiu možné stanoviť definitívny súbor ukazovateľov, ktorý sa použije na meranie dosiahnutia uvedených osobitných cieľov. Pokiaľ ide o

– policajnú spoluprácu, predchádzanie trestnej činnosti a boj proti trestnej činnosti, ukazovatele výsledkov by zahŕňali počet spoločných cezhraničných operácií a počet dokumentov týkajúcich sa najlepších postupov a zorganizovaných podujatí. Ukazovatele výsledkov v oblasti krízového riadenia a ochrany kritickej infraštruktúry by zahŕňali počet zavedených nástrojov a/alebo vylepšených nástrojov na zlepšenie ochrany kritickej infraštruktúry zo strany členských štátov vo všetkých odvetviach hospodárstva a počet posúdení ohrozenia a rizík vypracovaných na úrovni Únie,

– oblasť hraníc a víz, ukazovatele výsledkov by zahŕňali počet konzulárnych úradov, ktoré by boli vybavené, zabezpečené a/alebo modernizované s cieľom zefektívniť spracúvanie žiadostí o víza a zabezpečiť kvalitu služieb žiadateľom o víza, a vývoj zariadení na kontrolu hraníc a zachytávanie nelegálnych štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach v súlade s rizikom príslušného úseku vonkajších hraníc. Ukazovatele vplyvu budú merať zvýšenie bezpečnosti hraníc, kapacitu týkajúcu sa vystavovania víz a kapacitu na bezpečné a bezproblémové riadenie cezhraničnej premávky cestujúcich.

1.4. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.4.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

EÚ bude v období 2014 – 2020 naďalej čeliť dôležitým výzvam v oblasti vnútorných vecí.

Zaistenie bezpečného a chráneného prostredia je potrebné a prospešné pre hospodársky, kultúrny a sociálny rast EÚ. EÚ zohráva rozhodujúcu úlohu, či už ide o reakciu na hrozby závažnej a organizovanej trestnej činnosti, počítačovej kriminality a terorizmu a zabezpečenie riadenia vonkajších hraníc EÚ, alebo o rýchlu reakciu na začínajúce krízy spôsobené človekom alebo prírodné katastrofy. V ére globalizácie, keď počet hrozieb narastá a tieto hrozby majú čoraz viac nadnárodný rozmer, nedokáže žiadny členský štát sám účinne reagovať na tieto hrozby. Je potrebná ucelená a komplexná európska odpoveď, aby sa zaručila účinná práca orgánov presadzovania práva bez ohľadu na hranice alebo rôzne oblasti pôsobnosti.

Spolupráca s krajinami mimo EÚ a medzinárodnými organizáciami je mimoriadne dôležitá na dosiahnutie týchto cieľov. Nedávne udalosti v severnej Afrike poukázali na to, že pre EÚ je veľmi dôležitý komplexný a koordinovaný prístup k migrácii, riadeniu hraníc a bezpečnosti. Preto treba posilniť čoraz dôležitejší vonkajší rozmer politík EÚ v oblasti vnútorných vecí v plnom súlade so zahraničnou politikou Únie.

1.4.2. Prínos zapojenia Európskej únie

Riadenie migračných tokov a hrozieb v oblasti bezpečnosti predstavuje úlohy, ktoré členské štáty nemôžu riešiť samostatne. Ide o oblasti, kde je mobilizácia rozpočtu EÚ jednoznačnou pridanou hodnotou.

Niektoré členské štáty znášajú veľkú záťaž z dôvodu ich zemepisnej polohy a dĺžky vonkajších hraníc Únie, ktoré musia spravovať. Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach musia sprevádzať spoločné opatrenia na účinnú kontrolu a dozor na vonkajších hraniciach Únie. Zásada solidarity a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi je preto podstatou spoločných politík v oblasti azylu, prisťahovalectva a vonkajších hraníc. Rozpočet EÚ poskytuje prostriedky na riešenie finančných dôsledkov tejto zásady. V oblasti bezpečnosti sa závažná a organizovaná trestná činnosť, terorizmus a ďalšie hrozby týkajúce sa bezpečnosti čoraz viac stávajú svojou povahou cezhraničnými. Nadnárodná spolupráca a koordinácia medzi orgánmi presadzovania práva je nevyhnutná na účinné predchádzanie tejto trestnej činnosti a boj proti nej, napríklad prostredníctvom výmeny informácií, spoločných vyšetrovaní, interoperabilných technológií a spoločných posúdení ohrozenia a rizík.

Pri riešení problematiky migračných tokov si riadenie vonkajších hraníc EÚ a bezpečnosť EÚ vyžadujú značné zdroje a schopnosti členských štátov. Zlepšená operačná spolupráca a koordinácia, ktorá zahŕňa zhromažďovanie zdrojov v oblastiach ako odborná príprava a zariadenia, vytvára úspory z rozsahu a synergie, a tým zabezpečuje účinnejšie využívanie verejných fondov a posilňuje solidaritu, vzájomnú dôveru a rozdelenie zodpovednosti v oblasti spoločných politík EÚ medzi členskými štátmi. To je v oblasti bezpečnosti mimoriadne dôležité, pretože finančná podpora všetkých foriem spoločných cezhraničných operácií je nevyhnutná na zlepšenie spolupráce medzi políciou, colnými orgánmi, pohraničnou strážou a súdnymi orgánmi.

Vo vzťahu k vonkajšiemu rozmeru vnútorných vecí je jasné, že prijatie opatrení a zhromažďovanie zdrojov na úrovni EÚ značne zvýši vplyv EÚ potrebný na presvedčenie tretích krajín, aby spolupracovali s EÚ na tých otázkach v oblasti migrácie a bezpečnosti, ktoré sú predovšetkým v záujme EÚ a členských štátov.

Právo EÚ prijímať opatrenia v oblasti vnútorných vecí vyplýva z hlavy V – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a najmä z článku 77 ods. 2, článku 78 ods. 2, článku 79 ods. 2 a ods. 4, článku 82 ods. 1, článku 84 a článku 87 ods. 2 ZFEÚ. Na spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami sa vzťahuje článok 212 ods. 3 ZFEÚ. Návrhy rešpektujú zásadu subsidiarity, pretože veľká časť financovania sa bude vykonávať v súlade so zásadou zdieľaného hospodárenia, a dodržiavajú inštitucionálne právomoci členských štátov.

1.4.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Napriek tomu, že súčasné finančné nástroje pre oblasť vnútorných vecí vo všeobecnosti dosahujú svoje ciele a fungujú účinne, informácie získané z priebežného preskúmania a z konzultácií so zainteresovanými stranami poukazujú na potrebu:

– zjednodušiť a zefektívniť budúce nástroje v oblasti vnútorných vecí, a to znížením počtu finančných programov na dva programy prostredníctvom vytvorenia Fondu pre azyl a migráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť. To umožní EÚ strategickejším spôsobom využívať nástroje tak, aby lepšie reagovali na politické priority a potreby EÚ,

– posilniť úlohu EÚ ako globálneho aktéra zahrnutím zložky týkajúcej sa vonkajšieho rozmeru do budúcich fondov s cieľom posilniť vplyv EÚ vzhľadom na vonkajší politický rozmer politík v oblasti vnútorných vecí,

– podľa možnosti uprednostniť zdieľané hospodárenie pred centralizovaným hospodárením s cieľom odstrániť nepotrebnú byrokratickú záťaž,

– vytvoriť prístup k zdieľanému hospodáreniu, ktorý je viac zameraný na výsledky, a to prechodom na viacročné programovanie a politický dialóg na vyššej úrovni, čo zabezpečí, že vnútroštátne programy členských štátov budú plne v súlade s cieľmi a prioritami politiky EÚ a sústredia sa na dosahovanie výsledkov,

– zlepšiť centralizované hospodárenie s cieľom zabezpečiť spektrum nástrojov na politicky zamerané činnosti vrátane podpory nadnárodných opatrení, predovšetkým inovatívnych opatrení a opatrení v tretích krajinách a súvisiacich s tretími krajinami (vonkajší rozmer), ako aj núdzových opatrení, štúdií a podujatí,

– vytvoriť spoločný regulačný rámec so spoločným súborom pravidiel v oblasti programovania, podávania správ, finančného hospodárenia a kontrol, ktorý je čo najpodobnejší súboru pravidiel o ostatných fondoch EÚ riadených spôsobom zdieľaného hospodárenia s cieľom prispieť k lepšiemu pochopeniu pravidiel všetkými zainteresovanými stranami a zabezpečiť vysokú úroveň súdržnosti a jednotnosti,

– poskytovať rýchlu a účinnú reakciu v prípade núdzových situácií, a to úpravou fondov takým spôsobom, aby EÚ mohla primerane reagovať v rýchlo sa vyvíjajúcich situáciách,

– posilniť úlohu agentúr pre vnútorné záležitosti s cieľom zlepšiť praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi a poveriť ich vykonávaním osobitných opatrení a zároveň zabezpečiť primeranú politickú kontrolu nad činnosťami agentúr.

Viac informácií je k dispozícii v posúdení vplyvu a v dôvodových správach každého nariadenia.

1.4.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Činnosti, ktoré dopĺňajú činnosti financované z Fondu pre vnútornú bezpečnosť, bude podporovať niekoľko ďalších nástrojov EÚ:

Deliaca čiara medzi Fondom pre vnútornú bezpečnosť a finančným nástrojom civilnej ochrany zostane nezmenená, ako sa uvádza v článku 3 súčasného programu CIPS: prírodné katastrofy, ako aj katastrofy neúmyselne spôsobené človekom patria do oblasti civilnej ochrany (nehody), pričom katastrofy úmyselne spôsobené človekom súvisia s bezpečnosťou, a preto sa na ne bude vzťahovať Fond pre vnútornú bezpečnosť.

Teroristické útoky a ďalšie incidenty týkajúce sa bezpečnosti budú aj naďalej mimo rozsahu Fondu solidarity EÚ. Presný rozsah a objem, v akom by článok 222 ZFEÚ (doložka o solidarite) mohol podporovať členské štáty, ktoré sú terčom teroristického útoku alebo obeťami prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej človekom, nie je jasný, pretože si to vyžaduje oficiálne prijatie vykonávajúcich opatrení, ktoré ešte neboli navrhnuté. Možnosti núdzového financovania v prípade závažného teroristického útoku alebo iných udalostí týkajúcich sa bezpečnosti bude preto pokrývať Fond pre vnútornú bezpečnosť.

Medzera medzi bezpečnostným výskumom v rámci programu Horizont 2020 a praktickým uplatňovaním výsledkov tohto výskumu sa vyplní, pretože Fond pre vnútornú bezpečnosť bude plánovať osobitné ciele a oprávnené opatrenia, aby umožnil financovanie testovania a overovania výsledkov vedeckého výskumu („prototypov“) v záujme ich pravidelného používania v praxi („verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“).

Budúci program Spravodlivosť bude úzko prepojený s Fondom pre vnútornú bezpečnosť a bude ho dopĺňať, najmä pokiaľ ide o jeho zložku týkajúcu sa trestnej justície, viac sa však bude sústreďovať na justičnú spoluprácu, harmonizáciu postupov a vzájomné uznávanie, čo v praxi prispeje k predchádzaniu zásadného prekrývania sa.

Zložky týkajúce sa vonkajšieho rozmeru Fondu pre vnútornú bezpečnosť budú podporovať opatrenia v tretích krajinách alebo v súvislosti s tretími krajinami, ktoré predovšetkým slúžia záujmom a cieľom EÚ, majú priamy vplyv v EÚ a jej členských štátoch a zabezpečujú nadväznosť na činnosti vykonávané na území EÚ. Toto financovanie sa vytvorí a bude sa vykonávať v súlade s vonkajšou činnosťou EÚ a zahraničnou politikou. Nie je určené na podporu opatrení, ktoré sú zamerané na rozvoj, a v prípade potreby bude dopĺňať finančnú pomoc poskytovanú prostredníctvom nástrojov vonkajšej pomoci. V tomto kontexte bude nástupca tematického programu pre migráciu a azyl a nástroja stability mimoriadne dôležitý pre oblasť vnútorných vecí. Zatiaľ čo nástroje vonkajšej pomoci podporujú buď rozvojové potreby prijímajúcich krajín, alebo všeobecné politické záujmy EÚ so strategickými partnermi, fondy v oblasti vnútorných vecí budú podporovať osobitné opatrenia v tretích krajinách v záujme migračnej politiky EÚ a cieľov vnútornej bezpečnosti. Vyplnia tak konkrétnu medzeru a prispejú k doplneniu súboru nástrojov, ktorý bude EÚ k dispozícii.

1.5. Trvanie opatrenia a jeho finančného vplyvu

þ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– þ    Návrh/iniciatíva sú v platnosti od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2020

– þ    Finančný vplyv trvá od roku 2014 do roku 2023

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

– a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.6. Plánovaný spôsob hospodárenia [34]

þPriame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

þ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– þ    výkonné agentúry

– þ    subjekty zriadené spoločenstvami [35]

– þ    národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨    osoby poverené realizáciou osobitných opatrení podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

þ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

þ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

þ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v časti „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Návrhy by sa mali realizovať predovšetkým prostredníctvom zdieľaného hospodárenia a viacročných vnútroštátnych programov.

Ciele, ktoré sa musia dosiahnuť v rámci vnútroštátnych programov, budú doplnené o „opatrenia Únie“ a mechanizmus rýchlej reakcie na riešenie núdzových situácií. Budú najmä vo forme grantov a verejného obstarávania v rámci priameho centralizovaného hospodárenia a budú zahŕňať opatrenia v tretích krajinách a v súvislosti s tretími krajinami.

Na zabránenie fragmentácii sa použijú všetky dostupné prostriedky, napr. koncentrácia zdrojov na dosiahnutie obmedzeného počtu cieľov EÚ, a v prípade potreby sa využijú odborné znalosti hlavných zainteresovaných strán na základe dohôd o partnerstve a rámcových dohôd.

Technická pomoc na podnet Komisie sa bude realizovať prostredníctvom priameho centralizovaného hospodárenia.

Krajiny zapojené do uplatňovania, vykonávania a vývoja schengenského acquis budú v zmysle schengenských dohôd o pridružovaní tiež zapojené do dvoch nástrojov Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ktoré sa týkajú vývoja schengenského acquis (nástroj pre oblasť hraníc a víz a nástroj pre oblasť policajnej spolupráce), akoby boli členskými štátmi. Tieto krajiny budú zapojené do vykonávania nástrojov v súlade s ustanoveniami nariadenia, ktorým sa vykonávajú ich vlastné viacročné vnútroštátne programy, a môžu podať žiadosť o financovanie v rámci opatrení Únie atď. V rámci fondu pre vonkajšie hranice sa uzavrú osobitné dohody na stanovenie doplňujúcich pravidiel potrebných na ich účasť (pravidlá vyplývajúce z nariadenia o rozpočtových pravidlách, vykonávacie pravidlá tohto nariadenia a zmluvy vrátane právomoci Európskeho dvora audítorov vykonávať audit). Keďže tieto štáty budú prispievať k financovaniu týchto dvoch nástrojov z rozpočtu EÚ úmerne k ich HDP, na základe dohôd sa tiež určia príspevky, ktoré budú tieto štáty poskytovať ako súčasť rozdelenia zodpovednosti v oblasti správy schengenského priestoru, a to bez ohľadu na veľkosť ich príspevkov na uvedené nástroje. K dnešnému dňu medzi pridružené štáty patrí Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Pre zdieľané hospodárenie sa navrhuje súdržné a účinné podávanie správ, monitorovanie a rámec hodnotenia. V rámci každého vnútroštátneho programu budú členské štáty požiadané o zriadenie monitorovacieho výboru, na ktorom sa môže zúčastniť aj Komisia.

Členské štáty budú každoročne podávať správy o vykonávaní viacročného programu. Tieto správy budú nevyhnutnou podmienkou na poskytovanie ročných platieb. S cieľom prispieť k priebežnému preskúmaniu budú členské štáty v roku 2017 požiadané o poskytnutie ďalších informácií o pokroku pri dosahovaní týchto cieľov. Podobný postup sa zopakuje v roku 2019, aby v prípade potreby bolo možné urobiť úpravy počas posledného finančného roka (2020).

Keďže fondy budú v oblasti vnútorných vecí podporovať rozvoj kultúry založenej na hodnotení, budú mať spoločný hodnotiaci a monitorovací rámec so širokým spektrom politických ukazovateľov, ktoré zdôrazňujú prístup fondov zameraný na výsledky a dôležitú úlohu, ktorú môžu fondy zohrávať v súbore politík s cieľom dosiahnuť cieľ vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tieto ukazovatele sa týkajú vplyvu, ktorý by fondy mohli mať, a to rozvoj spoločnej kultúry v oblasti bezpečnosti hraníc, policajnej spolupráce a krízového riadenia, účinné riadenie migračných tokov do EÚ; spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín; solidarita a spolupráca medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o riešenie otázky migrácie a otázok vnútornej bezpečnosti a spoločný prístup EÚ k migrácii a bezpečnosti v súvislosti s tretími krajinami.

S cieľom zabezpečiť primerané uplatňovanie zásad hodnotenia a zohľadňujúc praktické skúsenosti s hodnotením v členských štátoch v rámci súčasného financovania EÚ v oblasti vnútorných vecí, Komisia a členské štáty budú spolupracovať na vytvorení spoločného hodnotiaceho a monitorovacieho rámca, a to okrem iného tak, že vymedzia štandardné formuláre a spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov.

Všetky opatrenia budú zavedené na začiatku programového obdobia, čo členským štátom umožní zriadiť svoje systémy podávania správ a hodnotenia na základe dohodnutých zásad a požiadaviek.

S cieľom znížiť administratívnu záťaž a zabezpečiť synergie medzi podávaním správ a hodnotením budú informácie potrebné pre hodnotiace správy nadväzovať a dopĺňať informácie poskytnuté členskými štátmi vo výročných správach o vykonávaní vnútroštátnych programov.

V roku 2018 Komisia takisto predloží správu o vykonanom priebežnom preskúmaní vnútroštátnych programov.

Z globálnejšieho hľadiska Komisia predloží priebežnú správu o vykonávaní fondov do 30. 6. 2018 a hodnotiacu správu ex post do 30. 6. 2024, ktorá bude zahŕňať celé vykonávanie (t. j. nielen vnútroštátne programy v rámci zdieľaného hospodárenia).

2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká

Generálne riaditeľstvo pre vnútorné záležitosti (GR HOME) sa vo svojich programoch výdavkov nestretlo so závažnými rizikami chybovosti. Potvrdzuje to skutočnosť, že Dvor audítorov vo svojich výročných správach opakovane nepoukázal na žiadne významné zistenia, ako aj skutočnosť, že miera zostatkovej chybovosti vo výročných správach o činnosti GR HOME (a pôvodne generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť) v posledných rokoch neprekročila 2 %.

V rámci zdieľaného hospodárenia sa všeobecné riziká vzhľadom na vykonávanie súčasných programov delia najmä do troch kategórií.

– riziko neúčinného alebo nedostatočne cieleného využívania fondov;

– chyby z dôvodu komplexnosti pravidiel a slabých stránok systémov riadenia a kontroly;

– neúčinné využívanie administratívnych zdrojov (obmedzená proporcionalita požiadaviek).

Vhodné je spomenúť aj osobitné prvky týkajúce sa systému štyroch fondov v rámci všeobecného programu s názvom Solidarita a riadenie migračných tokov.

– Systém ročných programov zabezpečuje pravidelné vykonávanie konečných platieb na základe potvrdených a skontrolovaných výdavkov. Obdobie oprávnenosti ročných programov však nie je spojené s finančným rokom EÚ, a preto dokazovanie vierohodnosti nie je úplne uspokojivé, napriek veľmi náročnému systému.

– Podrobné pravidlá oprávnenosti stanovuje Komisia. To v podstate zabezpečuje homogénnosť financovaných výdavkov. Vytvára to však aj nepotrebnú pracovnú záťaž pre vnútroštátne orgány a Komisiu a zvyšuje riziko chybovosti zo strany príjemcov a/alebo členských štátov z dôvodu nesprávnej interpretácie pravidiel EÚ.

– Súčasné systémy riadenia a kontroly sú veľmi podobné systémom riadenia a kontroly v rámci štrukturálnych fondov. Sú v nich však mierne rozdiely, najmä v organizácii zodpovednosti medzi certifikačnými orgánmi a audítorskými orgánmi. To spôsobuje zmätok v členských štátoch, najmä ak sú orgány výkonné v dvoch typoch fondov. Tiež to zvyšuje riziko chybovosti a vyžaduje si intenzívnejšie monitorovanie.

Tieto prvky sa výrazne zmenia na základe tohto návrhu:

– Systémy riadenia a kontroly budú dodržiavať všeobecné požiadavky stanovené v rámci fondov SSR a budú plne v súlade s novými požiadavkami nového nariadenia o rozpočtových pravidlách: tri orgány nahradia dva orgány (zodpovedný orgán a orgán auditu), ktorých úlohy budú objasnené v záujme zabezpečenia väčšej vierohodnosti.

– Viacročné programovanie v spojení s ročným zúčtovaním na základe platieb vykonaných zodpovedným orgánom zosúladí obdobia oprávnenosti s účtovnou závierkou Komisie bez toho, aby sa zvýšila administratívna záťaž v porovnaní so súčasným systémom.

– Kontroly na mieste vykoná zodpovedný orgán ako súčasť kontrol na prvej úrovni, pričom tieto kontroly budú podporovať ročné vyhlásenie hospodárskeho subjektu o vierohodnosti.

– Objasnenie a zjednodušenie pravidiel oprávnenosti, ako aj harmonizácia s ďalšími nástrojmi finančnej podpory EÚ, prispeje k zníženiu chýb, ktorých sa dopúšťajú príjemcovia využívajúci pomoc z viacerých zdrojov. Tieto pravidlá oprávnenosti budú stanovené na vnútroštátnej úrovni s výnimkou niektorých základných zásad podobných tým, ktoré sa používajú v oblasti fondov SSR.

– Využívanie zjednodušených možností týkajúcich sa nákladov sa podporuje najmä pri malých grantoch.

Hlavné riziká pri centralizovanom hospodárení sú:

– Riziko nedostatočného súladu medzi získanými projektmi a politickými prioritami GR HOME;

– Riziko nízkej kvality zvolených projektov a nedostatočného technického vykonávania projektu, čo znižuje vplyv programov; dôvodom sú neprimerané výberové postupy, nedostatok odborných skúseností alebo nedostatočné monitorovanie;

– Riziko neúčinného alebo nehospodárneho využívania pridelených finančných prostriedkov, či už na granty (komplexnosť týkajúca sa úhrady skutočných oprávnených nákladov spojená s obmedzenými možnosťami administratívnej kontroly oprávnených nákladov) alebo na verejné obstarávanie (v niektorých prípadoch obmedzený počet hospodárskych poskytovateľov s požadovanými odbornými znalosťami znamená nedostatok možností porovnať cenové ponuky);

– Riziko týkajúce sa kapacity (najmä) menších organizácií efektívne kontrolovať výdavky, ako aj zabezpečiť transparentnosť vykonávaných operácií.

– Riziko straty dobrého mena Komisie v prípade odhalenia podvodu alebo trestnej činnosti; systémy vnútornej kontroly tretích strán sú len čiastočne vierohodné z dôvodu pomerne veľkého počtu rôznych dodávateľov a príjemcov, pričom každý z nich prevádzkuje svoj vlastný systém kontroly, ktorý nie je vždy postačujúci.

Očakáva sa, že väčšina týchto rizík sa zníži vďaka využívaniu zjednodušených prvkov zahrnutých v novom preskúmaní nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

Zdieľané hospodárenie:

Na úrovni členských štátov predstavuje navrhovaná architektúra systémov riadenia a kontroly vývoj rámca, ktorý je v platnosti v období 2007 – 2013, a zachováva väčšinu úloh vykonávaných v súčasnom období vrátane administratívnych overovaní a overovaní na mieste, auditov systémov riadenia a kontroly a auditov projektov. Následnosť týchto úloh sa napriek tomu zmení, aby sa kontroly na mieste stali jasnou zodpovednosťou zodpovedného orgánu ako neoddeliteľná súčasť prípravy na vykonanie ročného zúčtovania.

Aby sa posilnila zodpovednosť zodpovedných orgánov, budú akreditované vnútroštátnym akreditačným orgánom, ktorý bude riadiť neustály dohľad nad týmito zodpovednými orgánmi. Očakáva sa, že zníženie počtu orgánov, napr. zrušenie certifikačného orgánu, a zníženie počtu fondov, prispeje k zníženiu administratívnej záťaže, zlepší možnosti na vybudovanie silnejších administratívnych kapacít a umožní aj jasnejšie rozdelenie zodpovednosti.

K dnešnému dňu nie je k dispozícii žiadny odhad týkajúci sa nákladov na kontroly v rámci zdieľaného hospodárenia fondov v oblasti vnútorných vecí. Jediný dostupný odhad súvisí s EFRR a Kohéznym fondom, kde sa náklady na úlohy týkajúce sa kontrol (na vnútroštátnej úrovni s výnimkou nákladov Komisie) odhadujú na približne 2 % celkových finančných prostriedkov vyčlenených v období 2007 – 2013. Tieto náklady sa týkajú týchto oblastí kontrol: 1 % sa týka vnútroštátnej koordinácie a prípravy programu, 82 % sa týka riadenia programu, 4 % sa týkajú certifikácie a 13 % sa týka auditu.

Nasledujúce návrhy zvýšia náklady na kontrolu:

– vytvorenie a prevádzka akreditačného orgánu a zmena systému vo všeobecnosti,

– predloženie vyhlásenia hospodárskeho subjektu, ktoré je súčasťou ročnej závierky,

– kontroly na mieste, ktoré má vykonávať zodpovedný orgán,

– potreba dodatočnej kontrolnej činnosti zo strany orgánov auditu na vykonanie auditu vyhlásenia hospodárskeho subjektu.

Existujú však aj návrhy, ktoré znížia náklady na kontrolu:

– Zanikne certifikačný orgán. Aj keď funkcie orgánu budú čiastočne presunuté na zodpovedný orgán, umožní to členským štátom ušetriť značnú časť nákladov týkajúcich sa certifikácie z dôvodu lepšej administratívnej účinnosti, zníženej potreby na koordináciu a zníženiu rozsahu auditov.

– Kontroly, ktoré bude vykonávať orgán auditu, budú viac orientované na opätovné vykonanie (vzorky) administratívnych kontrol na prvej úrovni a kontrol na mieste vykonaných zodpovedným orgánom. Toto urýchli sporové konanie a zabezpečí, že všetky potrebné kontroly budú vykonané pred predložením ročnej závierky.

– Využívanie zjednodušených nákladov zníži administratívne náklady a zaťaženie správnych orgánov aj príjemcov na všetkých úrovniach.

– Ročné zúčtovanie a skrátenie obdobia na overenie súladu na 36 mesiacov skráti obdobie, počas ktorého verejné správy a príjemcovia musia uchovávať dokumenty na účely kontroly.

– Zavedenie tokov elektronickej komunikácie medzi Komisiou a členskými štátmi bude povinné.

K tomu sa pridajú prvky zjednodušenia uvedené v odseku 2.2.1, ktoré tiež prispejú k zníženiu administratívnej záťaže príjemcov, a teda predstavujú zníženie rizika chybovosti a administratívnej záťaže Komisie.

Preto sa celkovo očakáva, že tieto návrhy budú skôr viesť k opätovnému rozdeleniu nákladov na kontroly ako k zvýšeniu alebo zníženiu. Očakáva sa však, že toto opätovné rozdelenie nákladov (medzi úlohami a z dôvodu primeraných kontrolných mechanizmov aj medzi členskými štátmi a programami) umožní efektívnejšie zmiernenie rizika a lepšie a rýchlejšie dokazovanie vierohodnosti.

Na úrovni Komisie sa v prvej polovici programového obdobia neočakáva zníženie nákladov na hospodárenie a kontroly v rámci zdieľaného hospodárenia. Je tak po prvé preto, lebo objem a oblasti politiky, na ktoré sa vzťahuje zdieľané hospodárenie, sa v porovnaní so súčasným obdobím rozšíria. Preto už zachovanie rovnakých zdrojov si bude vyžadovať zvýšenie účinnosti. Okrem toho bude prvé roky charakterizovať spojenie mnohých dôležitých úloh, ktoré sa musia vykonať, a to ukončenie programov na obdobie 2007 – 2013 (posledné správy o ukončení sa majú predložiť do 31. marca 2016), politické dialógy a schválenie viacročných vnútroštátnych programov na obdobie 2014 – 2020 a zriadenie nového systému ročného zúčtovania. V druhej polovici obdobia sa potenciálne dostupné zdroje použijú na zlepšenie hodnotenia a monitorovania. 

Centralizované hospodárenie

Pokiaľ ide o centralizované hospodárenie, Komisia bude pokračovať v uplatňovaní svojho súčasného systému kontroly, ktorý sa skladá z nasledujúcich stavebných kameňov: dohľadu nad operáciami, ktorý vykonávajú operačné riaditeľstvá, kontroly ex ante, ktorú vykonáva oddelenie pre rozpočet a kontrolu a výbor pre interné obstarávanie (JPS/HPC), kontrol ex post týkajúcich sa grantov alebo auditov vykonávaných oddelením vnútorného auditu a/alebo Útvarom pre vnútorný audit. V sektore kontrol ex post sa uplatňuje „stratégia odhaľovania“ zameraná na odhaľovanie čo najväčšieho počtu anomálií s cieľom vymáhať neoprávnené platby. Na základe tejto stratégie sa audity vykonávajú na vzorke projektov vybratých takmer výlučne na základe analýzy rizika.

Vďaka tejto kombinácii kontrol ex ante a ex post, ako aj administratívnych kontrol a auditov na mieste, bola kvantitatívna priemerná miera zostatkovej chybovosti v posledných rokoch nižšia ako 2 %. Preto sa systém internej kontroly a jeho náklady považujú v rámci GR HOME za primerané na dosiahnutie cieľa nízkej miery chybovosti.

V tomto rámci však GR HOME bude pokračovať v skúmaní možností na zlepšenie hospodárenia a zvýšenie jednoduchosti. Všetky zjednodušené možnosti, ktoré sú k dispozícií v novom nariadení o rozpočtových pravidlách, sa budú používať čo najviac, keďže sa očakáva, že prispejú k zníženiu administratívnej záťaže príjemcov a zároveň predstavujú zníženie rizika chybovosti a administratívnej záťaže Komisie.

Nové prvky

V rámci návrhov sa plánujú nové prvky financovania EÚ v oblasti vnútorných vecí, napr. lepšie využitie odborných znalostí existujúcich agentúr EÚ, rozvoj vonkajšieho rozmeru a posilnenie núdzových mechanizmov.       Tieto prvky si budú od GR HOME vyžadovať nové spôsoby riadenia a kontroly.          Sumy, ktoré budú vyčlenené na tieto nové prvky, ešte nie sú pevne stanovené, ale pravdepodobne nebudú vysoké v porovnaní s celkovým rozpočtom pre vnútorné záležitosti. Bude však veľmi dôležité čo najskôr v rámci obdobia stanoviť vnútorné metódy a pracovné mechanizmy na vykonávanie týchto nových úloh v plnom súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia.

Uvedená analýza jasne poukazuje na to, že napriek všetkým zavedeným zjednodušeniam je potrebné posilniť úroveň ľudských zdrojov potrebných na plnenie zvýšeného rozpočtu pre GR HOME.   Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie opatrenia a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami.

Okrem uplatňovania všetkých regulačných kontrolných mechanizmov GR HOME vypracuje stratégiu pre boj proti podvodom v súlade s novou stratégiou Komisie pre boj proti podvodom (CAFS), ktorá bola prijatá 24. júna 2011, s cieľom zabezpečiť, okrem iného, aby vnútorné kontroly GR HOME týkajúce sa boja proti podvodom boli úplne zosúladené so stratégiou CAFS a aby prístup GR HOME k riadeniu rizík v oblasti podvodov bol zameraný na identifikáciu rizikových oblastí podvodov a primeraných reakcií. V prípade potreby sa zriadia siete skupín a primerané nástroje IT zamerané na analýzu prípadov podvodov týkajúcich sa fondov.

Pokiaľ ide o zdieľané hospodárenie, stratégia Komisie pre boj proti podvodom jasne identifikuje potrebu návrhov nariadení Komisie na obdobie 2014 – 2020 s cieľom požiadať členské štáty o zavedenie opatrení na predchádzanie podvodom, ktoré sú účinné a primerané identifikovanému riziku podvodu. Súčasný návrh v článku 5 zahŕňa jednoznačnú požiadavku pre členské štáty predchádzať, odhaľovať a naprávať nezrovnalosti a podávať správy Komisii. Ďalšie podrobnosti týkajúce sa týchto povinností budú súčasťou podrobných pravidiel o fungovaní zodpovedného orgánu, ako sa plánuje v článku 24 ods. 5 písm. c).

Okrem toho opätovné použitie finančných prostriedkov pochádzajúcich z finančných opráv založených na zisteniach Komisie alebo Európskeho dvora audítorov je jasne uvedené v článku 41.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky výdavkov

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo || DRP ([36]) || krajín EZVO[37] || kandidátskych krajín[38] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3 ||   || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo Okruh 3 || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3 || 18 01 04 bb – Fond pre vnútornú bezpečnosť – polícia a trestná činnosť – technická pomoc || NRP || NIE || NIE || ÁNO || NIE

3 || 18 02 bb – Fond pre vnútornú bezpečnosť – polícia a trestná činnosť || DRP || NIE || NIE || ÁNO || NIE

3 || 18 01 04 cc – Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza –technická pomoc || NRP || NIE || NIE || ÁNO || NIE

3 || 18 02 cc – Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza || DRP || NIE || NIE || ÁNO || NIE

|| || || || || ||

|| || || || || ||

|| || || || || ||

|| || || || || ||

Príspevky tretích krajín sa týkajú obidvoch zložiek Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

Kritériá a metódu výpočtu týchto príspevkov musia EÚ a pridružené štáty prerokovať na základe osobitného konania.

Za predpokladu, že percentuálne podiely sú podobné tým, ktoré sa používajú v rámci Fondu pre vonkajšie hranice, pridružené štáty by mali prispieť sumou približne 210 mil. EUR na zložku týkajúcu sa hraníc a víz a sumou približne 50 mil. EUR na zložku týkajúcu sa policajnej spolupráce.

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo 3 || Bezpečnosť a občianstvo

GR HOME || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Po roku 2020 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky (v bežných cenách) || || || || || || || || ||

18 02 bb – Fond pre vnútornú bezpečnosť – polícia a trestná činnosť || Záväzky || (1) || 135,076 || 143,047 || 151,283 || 159,791 || 168,578 || 177,653 || 187,022 || || 1 122,450

Platby || (2) || 15,714 || 43,881 || 71,419 || 111,709 || 147,854 || 156,248 || 164,918 || 410,707 || 1 122,450

18 02 cc – Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza || Záväzky || (1a) || 422,310 || 447,186 || 472,886 || 499,435 || 526,856 || 555,173 || 584,412 || - || 3 508,258

Platby || (2a) || 59,999 || 120,794 || 223,204 || 350,813 || 461,098 || 487.256 || 514,275 || 1 290,818 || 3 508,258

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov [39] || || || || || || || || ||

18 01 04 bb – Fond pre vnútornú bezpečnosť – polícia a trestná činnosť || || || 0,800 || 0,800 || 0,800 || 0,800 || 0,800 || 0,800 || 0,800 || || 5,600

18 01 04 cc – Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza || || || 1,700 || 1,700 || 1,700 || 1,700 || 1,700 || 1,700 || 1,700 || || 11,900

Rozpočtové prostriedky pre GR pre vnútorné záležitosti SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 559,886 || 592,733 || 626,669 || 661,726 || 697,934 || 735,326 || 773,934 || || 4 648,208

Platby || =2+2a +3 || 78,213 || 167,174 || 297,123 || 465,023 || 611,452 || 646,004 || 681,693 || 1 701,525 || 4 648,208

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Vzhľadom na to, že vo vykonávaní Fondu pre azyl a migráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť existujú spoločné prvky, ako napríklad politický dialóg s každým členským štátom, a vzhľadom na to, že vnútorná organizácia GR HOME sa v súvislosti so zabezpečením riadenia nových fondov (ako aj v súvislosti s ukončením súčasne riadených programov) môže vyvíjať, nie je možné rozdeliť administratívne výdavky medzi Fond pre azyl a migráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť.

Preto údaje v uvedenej tabuľke súvisiace s okruhom 5 zodpovedajú celkovým administratívnym výdavkom, ktoré sa považujú za potrebné na zabezpečenie riadenia obidvoch fondov v rámci GR HOME, a neuvádzajú sa celkové rozpočtové prostriedky.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Po roku 2020 || SPOLU

GR: HOME || ||

Ÿ Ľudské zdroje || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || || 145.887

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,156 || 0,159 || 0,162 || 0,165 || 0,168 || 0,172 || 0,175 || || 1,157

GR HOME SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 20,997 || 21,000 || 21,003 || 21,006 || 21,009 || 21,013 || 21,016 || || 147,044

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 20,997 || 21,000 || 21,003 || 21,006 || 21,009 || 21,013 || 21,016 || || 147,044

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca || Záväzky || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv.

Platby || || || || || || || ||

3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– þ  Návrh si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:     Politika v oblasti vnútorných vecí sa vykonáva najmä prostredníctvom zdieľaného hospodárenia. Zatiaľ čo priority výdavkov sa stanovujú na úrovni EÚ, skutočné každodenné riadenie je v rukách zodpovedných orgánov na vnútroštátnej úrovni. O spoločných ukazovateľoch výstupu a cieľoch budú Komisia a zodpovedné orgány rozhodovať spoločne ako súčasť ich vnútroštátnych programov, pričom schvaľovať ich bude Komisia. Je preto zložité určiť ciele výstupov pred vypracovaním, prerokovaním a schválením programov v rokoch 2013/2014.           Pokiaľ ide o centralizované hospodárenie, GR HOME nemôže poskytnúť ani vyčerpávajúci zoznam všetkých výstupov, ktoré treba dosiahnuť prostredníctvom finančnej pomoci z fondov, či ich priemerné náklady a počet, ako sa požaduje v tejto časti. V súčasnosti neexistujú žiadne štatistické nástroje, ktoré by umožnili vypočítať opodstatnené priemerné náklady na základe súčasných programov, a takéto presné vymedzenie by bolo v rozpore so zásadou, že budúci program by mal poskytovať dostatočnú flexibilitu na to, aby sa prispôsobil politickým prioritám v období 2014 – 2020. Týka sa to najmä pomoci v núdzových situáciách a núdzových opatrení v tretích krajinách a v súvislosti s tretími krajinami.

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

VÝSTUPY

Druh výstupov[40] || Priemerné náklady výstupov || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1…[41] || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2… || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || || || || || || ||

3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– þ Návrh si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– Vzhľadom na to, že vo vykonávaní Fondu pre azyl a migráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť existujú spoločné prvky, ako napríklad politický dialóg s každým členským štátom, a vzhľadom na to, že vnútorná organizácia GR HOME sa v súvislosti so zabezpečením riadenia nových fondov (ako aj v súvislosti s ukončením súčasne riadených programov) môže vyvíjať, nie je možné rozdeliť administratívne výdavky medzi Fond pre azyl a migráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť.

– Preto údaje v nižšie uvedenej tabuľke súvisiace s okruhom 5 zodpovedajú celkovým administratívnym výdavkom, ktoré sa považujú za potrebné na zabezpečenie riadenia obidvoch fondov v rámci GR HOME, a neuvádzajú sa celkové rozpočtové prostriedky.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta), GR HOME

OKRUH 5 viacročného finančného rámca[42] || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Ľudské zdroje HOME || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 20,841 || 145,887

Ostatné administratívne výdavky || 0,156 || 0,159 || 0,162 || 0,165 || 0,168 || 0,172 || 0,175 || 1,157

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 20,997 || 21,000 || 21,003 || 21,006 || 21,009 || 21,013 || 21,016 || 147,044

Mimo OKRUHU 5[43] viacročného finančného rámca[44] || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Ľudské zdroje HOME || 0,640 || 0,640 || 0,640 || 0,640 || 0,640 || 0,640 || 0,640 || 4,480

Ostatné administratívne výdavky || 1,860 || 1,860 || 1,860 || 1,860 || 1,860 || 1,860 || 1,860 || 13,020

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 2,500 || 2,500 || 2,500 || 2,500 || 2,500 || 2,500 || 2,500 || 17,500

SPOLU || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv.

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– þ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: Použité údaje za rok n budú údaje za rok 2011.

– Vzhľadom na to, že vo vykonávaní Fondu pre azyl a migráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť existujú spoločné prvky, ako napríklad politický dialóg s každým členským štátom, a vzhľadom na to, že vnútorná organizácia GR HOME sa v súvislosti so zabezpečením riadenia nových fondov (ako aj v súvislosti s ukončením súčasne riadených programov) môže vyvíjať, nie je možné rozdeliť administratívne výdavky medzi Fond pre azyl a migráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť.

– Preto údaje v uvedenej tabuľke súvisiace s okruhom 5 zodpovedajú celkovým administratívnym výdavkom, ktoré sa považujú za potrebné na zabezpečenie riadenia obidvoch fondov v rámci GR HOME, a neuvádzajú sa celkové rozpočtové prostriedky.

Odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) HOME ||

|| 18 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 136 || 136 || 136 || 136 || 136 || 136 || 136

|| XX 01 01 02 (delegácie) || 15 || 15 || 15 || 15 || 15 || 15 || 15

|| 18 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

|| 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

|| Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[45] ||

|| 18 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 16 || 16 || 16 || 16 || 16 || 16 || 16

|| XX 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || 10 || 10 || 10 || 10 || 10 || 10 || 10

|| 18 01 04 01 bb [46] || – sídlo[47] || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || 4

|| – delegácie || * || * || * || * || * || * || *

|| 18 01 04 01 cc [48] || – sídlo[49] || 6 || 6 || 6 || 6 || 6 || 6 || 6

|| – delegácie || * || * || * || * || * || * || *

|| XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

|| 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

|| Iné 13 01 04 02 || || || || || || ||

|| SPOLU || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv.

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie opatrenia a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení. Sumy a zápočty budú prispôsobené v prípade procesu externalizácie na výkonnú agentúru.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci v sídle || Úlohy, ktoré sa majú vykonať, pozostávajú zo všetkých úloh potrebných na riadenie finančného programu, ako napríklad: – poskytnutie vstupu pre rozpočtový postup,               – uskutočnenie politického dialógu s členskými štátmi,               – príprava ročných pracovných programov/finančných rozhodnutí, stanovenie ročných priorít, schválenie vnútroštátnych programov,              – riadenie vnútroštátnych programov, výzvy na predkladanie ponúk a výzvy na verejné obstarávanie a následné výberové konania,   – komunikácia so zainteresovanými stranami (potenciálnymi/aktuálnymi príjemcami, členskými štátmi atď.), – vypracovanie usmernení pre členské štáty, – operačné a finančné riadenie projektov,       – vykonávanie kontrol, ako sa už uviedlo (overovanie ex ante, výbor pre obstarávanie, audity ex post, interný audit, účtovná závierka),            – účtovníctvo,      – vypracovanie a riadenie nástrojov IT na riadenie grantov a vnútroštátnych programov,            – monitorovanie a podávanie správ o dosiahnutí cieľov vrátane výročných správ o činnosti a správ povoľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním.

Externí zamestnanci || Ich úlohy sú podobné tým, ktoré vykonávajú úradníci a dočasní zamestnanci, s výnimkou úloh, ktoré externí zamestnanci nemôžu vykonávať.

Zamestnanci v delegáciách || S cieľom podporiť vykonávanie politiky v oblasti vnútorných vecí, a najmä pokiaľ ide o jej vonkajší rozmer, musia mať delegácie EÚ dostatočné odborné znalosti o oblasti vnútorných vecí. Mohlo by ísť o zamestnancov z Európskej komisie a/alebo z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– þ  Návrh/iniciatíva je v súlade s nasledujúcim viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.[50]

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

– Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

– þ Návrh poskytuje možnosť spolufinancovania európskych potrieb financovania. Presný objem finančných prostriedkov nemožno vyčísliť. V nariadení sa stanovujú maximálne miery spolufinancovania diferencované v súlade s typmi opatrení:

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. || Neuv. ||

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

– þ  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– ¨         vplyv na vlastné zdroje

– ¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[51]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[1]               Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s.1.

[2]               KOM(2010) 673 v konečnom znení.

[3]               KOM(2011) 248 v konečnom znení.

[4]               KOM(2011) 561 v konečnom znení.

[5]               KOM(2011) 680 v konečnom znení.

[6]               KOM(2011) 500 v konečnom znení.

[7]               Dokumenty ku konzultáciám a správa o výsledkoch konzultácií sú k dispozícii na internetovej stránke GR pre vnútorné záležitosti: http://ec.europa.eu/home-affairs/news/consulting_public/consulting_0020_en.htm.

[8]               Preskúmanie rozpočtu EÚ, KOM(2010) 700, 19.10.2010.

[9]               Návrh Komisie – Nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Únie (KOM(2010) 815 v konečnom znení z 22.12.2010). Tento návrh predstavuje oficiálne zrušenie predchádzajúcich legislatívnych návrhov KOM(2010) 71 v konečnom znení a KOM(2010) 260 v konečnom znení Komisiou.

[10]             V súlade s Protokolom 5 k Akte o pristúpení Litvy na účely vykonávania nariadenia o zjednodušenom tranzitnom doklade a nariadenia zjednodušenom železničnom tranzitnom doklade (Ú. v. EÚ L 99, 17.4.2003, s. 8; Ú. v. EÚ L 99, 17.4.2003, s. 15) EÚ hradí dodatočné náklady na režim a kompenzuje Litve nevybrané poplatky za vydávanie príslušných dokladov ruským štátnym občanom prechádzajúcim cez EÚ do alebo z Kaliningradskej oblasti.

[11]             Príloha o odhadovaných nákladoch na systémy - KOM(2011)680 v konečnom znení.

[12]             Ú. v. EÚ L 286, 1.11.2011, s. 1.

[13]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[14]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[15]             Dokument Rady 7120/10.

[16]             KOM(2010) 673 v konečnom znení.

[17]             [Ú. v. EÚ L … doplní sa.]

[18]             Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s.22

[19]             Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1.

[20]             Ú. v. EÚ doplní sa.

[21]             Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 946.

[22]             Ú. v. EÚ L 99, 17.4.2003, s. 8.

[23]             Ú. v. EÚ L 99, 17.4.2003, s. 15.

[24]             KOM(2011) 559 v konečnom znení.

[25]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[26]             Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 22.

[27]             Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

[28]             Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

[29]             Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19.

[30]             KOM(2011) 559 v konečnom znení.

[31]             KOM(2011) 403 v konečnom znení.

[32]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie a plnenie rozpočtu podľa činností.

[33]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[34]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[35]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[36]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[37]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[38]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny zo západného Balkánu.

[39]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo opatrení EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[40]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[41]             Ako je uvedené v oddiele 1.4.2 „Konkrétne ciele…“

[42]             Celkové finančné krytie podľa konečného vyčlenenia prostriedkov pre ľudské zdroje v roku 2011 vrátane úradníkov a externých zamestnancov

[43]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo opatrení EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[44]             Externí zamestnanci financovaní z pôvodných rozpočtových riadkov podľa konečného vyčlenenia prostriedkov pre ľudské zdroje v roku 2011 vrátane externých zamestnancov v sídle a v delegáciách.

[45]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert.

[46]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[47]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[48]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[49]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[50]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[51]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.