Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011PC0403

    Návrh Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení

    /* KOM/2011/0403 v konečnom znení */

    52011PC0403




    OBSAH

    ČASŤ I – FINANČNÝ RÁMEC A OSOBITNÉ NÁSTROJE 3

    A. USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA FINANčNÉHO RÁMCA 3

    B. USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA OSOBITNÝCH NÁSTROJOV, KTORÉ NIE SÚ ZAHRNUTÉ DO FINANčNÉHO RÁMCA 3

    B.1. Rezerva na núdzovú pomoc 3

    B.2. Fond solidarity Európskej únie 4

    B.3. Nástroj flexibility 4

    B.4. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii 5

    B.5. Rezerva pre prípad krízy v sektore poľnohospodárstva 5

    B.6. Mimoriadna rezerva 6

    ČASŤ II – ZLEPŠENIE MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ SPOLUPRÁCE V OBLASTI ROZPOČTU 7

    A. POSTUP MEDZIINšTITUCIONÁLNEJ SPOLUPRÁCE 7

    B. ZAčLENENIE FINANčNÝCH USTANOVENÍ DO LEGISLATÍVNYCH AKTOV 7

    C. VÝDAVKY TÝKAJÚCE SA DOHÔD O RYBOLOVE 7

    D. FINANCOVANIE SPOLOčNEJ ZAHRANIčNEJ A BEZPEčNOSTNEJ POLITIKY (SZBP) 8

    E. ZAPOJENIE INšTITÚCIÍ, POKIAľ IDE O ROZVOJOVÚ POLITIKU A EURÓPSKY ROZVOJOVÝ FOND 9

    F. SPOLUPRÁCA INšTITÚCIÍ POčAS ROZPOčTOVÉHO POSTUPU TÝKAJÚCEHO SA ADMINISTRATÍVNYCH VÝDAVKOV 10

    ČASŤ III – RIADNE FINANČNÉ HOSPODÁRENIE S FINANČNÝMI PROSTRIEDKAMI EÚ 11

    A. FINANčNÉ PLÁNOVANIE 11

    B. AGENTÚRY A EURÓPSKE šKOLY 12

    PRÍLOHA – MEDZIINŠTITUCIONÁLNA SPOLUPRÁCA POČAS ROZPOČTOVÉHO POSTUPU 13

    Časť A. Harmonogram rozpočtového postupu 13

    Časť B. Priority rozpočtového postupu 13

    Časť C. Zostavenie návrhu rozpočtu a aktualizácia odhadov 13

    Časť D. Rozpočtový postup pred zmierovacím postupom 14

    Časť E. Zmierovací postup 14

    Časť F. Opravné rozpočty 16

    Návrh

    Medziinštitucionálna dohoda

    medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení

    EURÓPSKY PARLAMENT, RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A EURÓPSKA KOMISIA,

    ďalej len „inštitúcie“,

    SA DOHODLI TAKTO:

    1. Účelom tejto dohody prijatej v súlade s článkom 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) je zlepšiť fungovanie ročného rozpočtového postupu a spoluprácu medzi inštitúciami v oblasti rozpočtu.

    2. Dohoda je počas svojej platnosti záväzná pre všetky inštitúcie.

    3. Táto dohoda nemení rozpočtové právomoci inštitúcií, ktoré sú stanovené v zmluvách, v nariadení Rady (EÚ) č. …/201x , ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 20xx[1] (ďalej len „nariadenie o VFR“), a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../201x o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“)[2].

    4. Akákoľvek zmena a doplnenie tejto dohody si vyžadujú súhlas všetkých inštitúcií.

    5. Táto dohoda pozostáva z troch častí:

    6. Časť I obsahuje doplňujúce ustanovenia, ktoré sa týkajú viacročného finančného rámca, a ustanovenie o osobitných nástrojoch, ktoré nie sú zahrnuté do finančného rámca.

    7. Časť II sa týka medziinštitucionálnej spolupráce v priebehu rozpočtového postupu.

    8. Časť III obsahuje ustanovenia týkajúce sa riadneho finančného hospodárenia s finančnými prostriedkami Európskej únie.

    9. Táto dohoda nadobúda platnosť dňom nadobudnutia účinnosti nariadenia o VFR a nahrádza Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[3].

    ČASŤ I – FINANČNÝ RÁMEC A OSOBITNÉ NÁSTROJE

    A. Ustanovenia týkajúce sa finančného rámca

    10. Informácie o operáciách, ktoré nie sú zahrnuté do všeobecného rozpočtu Európskej únie, a predvídateľný vývoj jednotlivých kategórii vlastných zdrojov Únie sa indikatívne uvádzajú v samostatných tabuľkách. Tieto informácie sa spolu s dokumentmi priloženými k návrhu rozpočtu aktualizujú každý rok.

    11. Okrem podokruhu finančného rámca Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, inštitúcie na účely riadneho finančného hospodárenia v čo najväčšej miere zabezpečia, aby boli v priebehu rozpočtového postupu a počas prijímania rozpočtu k dispozícii dostatočné rezervy nepresahujúce stropy pre jednotlivé okruhy.

    Aktualizácia prognóz týkajúcich sa platobných rozpočtových prostriedkov po roku 2020

    12. V roku 2017 bude Komisia aktualizovať prognózy platobných rozpočtových prostriedkov po roku 2020. Táto aktualizácia zohľadní skutočné plnenie viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov, ako aj prognózy plnenia. Zohľadní takisto pravidlá určené na zaistenie riadneho vývoja platobných rozpočtových prostriedkov v porovnaní s viazanými rozpočtovými prostriedkami a prognózami rastu hrubého národného dôchodku (HND) Európskej únie.

    B. Ustanovenia týkajúce sa osobitných nástrojov, ktoré nie sú zahrnuté do finančného rámca

    B.1. Rezerva na núdzovú pomoc

    13. Účelom rezervy na núdzovú pomoc je umožniť pohotovú reakciu reagovať na osobitné požiadavky na pomoc tretím krajinám v prípade udalostí, ktoré sa nedali predvídať pri zostavovaní rozpočtu, predovšetkým na humanitárne operácie, ale ak si to okolnosti vyžadujú aj na civilné krízové riadenie a civilnú ochranu a v prípade situácií, keď sú vonkajšie hranice Únie vystavené mimoriadnemu tlaku, ktorý je výsledkom migračných tokov.

    Ročná suma rezervy je presne stanovená na 350 miliónov EUR (v cenách roku 2011) a môže sa v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách použiť až do roku n+1. Táto rezerva je zahrnutá do všeobecného rozpočtu Európskej únie. Tá časť ročnej rezervy pochádzajúca z predchádzajúcich rokov sa použije ako prvá, a to podľa chronologického poradia. Tá časť ročnej sumy z roku n, ktorá sa nepoužije v roku n + 1, prepadne.

    Keď Komisia usúdi, že je potrebné použiť prostriedky z tejto rezervy, predloží obidvom zložkám rozpočtového orgánu návrh na presun prostriedkov z tejto rezervy do príslušných rozpočtových riadkov.

    Akémukoľvek návrhu Komisie na presun prostriedkov z tejto rezervy však musí predchádzať preskúmanie možnosti prerozdelenia rozpočtových prostriedkov.

    V prípade, že sa nedosiahne dohoda, začne sa postup trialógu.

    Presun sa vykoná v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

    B.2. Fond solidarity Európskej únie

    14. Fond solidarity Európskej únie je určený na to, aby sa mohla poskytnúť finančná pomoc v prípade veľkých katastrof, ku ktorým došlo na území členského štátu alebo kandidátskej krajiny, ako sa stanovuje v príslušnom základnom právnom akte. Strop pre ročnú sumu dostupnú pre fond bude predstavovať 1 miliardu EUR (v cenách roku 2011). Každý rok 1. októbra musí zostať k dispozícii aspoň jedna štvrtina ročnej sumy na pokrytie potrieb, ktoré vzniknú do konca roka. Tá časť ročnej sumy, ktorá nie je zahrnutá do rozpočtu, sa nemôže preniesť do ďalších rokov.

    Vo výnimočných prípadoch a vtedy, ak zostatok finančných zdrojov, ktoré sú vo fonde k dispozícii v roku, v ktorom došlo ku katastrofe v zmysle príslušného základného právneho aktu nie je dostatočný na financovanie pomoci, ktorú rozpočtový orgán považuje za potrebnú, môže Komisia navrhnúť, aby sa rozdiel financoval z ročných súm dostupných pre nasledujúci rok. Ročná suma fondu, ktorá má byť zahrnutá do rozpočtu v každom roku, nesmie za žiadnych okolností presiahnuť 1 miliardu EUR.

    Ak sú splnené podmienky pre mobilizáciu prostriedkov fondu, ako je stanovené v príslušnom základnom právnom akte, Komisia navrhne ich použitie. Ak existuje možnosť prerozdelenia rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu, pre ktorý sa požadujú dodatočné výdavky, Komisia túto skutočnosť zohľadní pri vypracovávaní potrebného návrhu a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách použije vhodný rozpočtový nástroj. Rozhodnutie o použití prostriedkov fondu prijmú spoločne obidve zložky rozpočtového orgánu. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou a Európsky parlament väčšinou svojich poslancov a trojpätinovou väčšinou odovzdaných hlasov.

    V prípade, že sa nedosiahne dohoda, začne sa postup trialógu.

    B.3. Nástroj flexibility

    15. Nástroj flexibility s ročným stropom 500 miliónov EUR (v cenách roku 2011) má v príslušnom rozpočtovom roku a do výšky určenej sumy umožniť financovanie jednoznačne špecifikovaných výdavkov, ktoré by nebolo možné financovať v rámci stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viac okruhov.

    Ročná suma v rámci nástroja flexibility sa môže použiť do roku n + 3. Tá časť ročnej sumy pochádzajúca z predchádzajúcich rokov sa použije ako prvá, a to podľa chronologického poradia. Tá časť ročnej sumy z roku n, ktorá sa nepoužije v roku n + 3, prepadne.

    Komisia vypracuje návrh na použitie nástroja flexibility po preskúmaní všetkých možností na prerozdelenie rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu, pre ktorý sa požadujú dodatočné výdavky.

    V návrhu sa stanovia potreby, ktoré treba pokryť, a príslušná suma. Návrh pre ktorýkoľvek rozpočtový rok možno predložiť v priebehu rozpočtového postupu.

    Rozhodnutie o použití nástroja flexibility prijmú spoločne obidve zložky rozpočtového orgánu. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou a Európsky parlament väčšinou svojich poslancov a trojpätinovou väčšinou odovzdaných hlasov.

    Dohoda sa dosiahne v rámci ročného rozpočtového postupu.

    B.4. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii

    16. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je určený na poskytovanie dodatočnej podpory pre pracovníkov, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, pri ich opätovnom začleňovaní sa na trh práce, ako aj pre poľnohospodárov, ktorí pociťujú účinky globalizácie.

    Fond nesmie presiahnuť maximálnu ročnú sumu 429 miliónov EUR (v cenách roku 2011).

    Tieto rozpočtové prostriedky sú zahrnuté do všeobecného rozpočtu Európskej únie ako rezerva.

    Ak sú splnené podmienky pre mobilizáciu prostriedkov fondu, ako sa stanovuje v príslušnom základnom akte, Komisia navrhne ich použitie. Rozhodnutie o použití prostriedkov fondu prijmú spoločne obidve zložky rozpočtového orgánu. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou a Európsky parlament väčšinou svojich poslancov a trojpätinovou väčšinou odovzdaných hlasov.

    Súčasne s predložením svojho návrhu rozhodnutia o použití prostriedkov fondu Komisia predloží obidvom zložkám rozpočtového orgánu návrh na presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov. V prípade, že sa nedosiahne dohoda, začne sa postup trialógu.

    Presuny týkajúce sa fondu sa vykonajú v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

    B.5. Rezerva pre prípad krízy v sektore poľnohospodárstva

    17. Rezerva pre prípad krízy v sektore poľnohospodárstva je určená na poskytnutie dodatočnej podpory tomuto sektoru v prípade závažných kríz, ktoré majú vplyv na poľnohospodársku produkciu alebo distribúciu v prípade, že podporu nie je možné financovať v rámci stropu dostupného pre okruh 2.

    Rezerva nesmie presiahnuť maximálnu ročnú sumu 500 miliónov EUR (v cenách roku 2011).

    Tieto rozpočtové prostriedky sú zahrnuté do všeobecného rozpočtu Európskej únie ako rezerva.

    Keď Komisia uváži, že je potrebné použiť prostriedky z tejto rezervy, predloží v súlade s príslušným základným aktom obidvom zložkám rozpočtového orgánu návrh na presun prostriedkov z tejto rezervy do príslušných rozpočtových riadkov. Akémukoľvek návrhu Komisie na presun prostriedkov z tejto rezervy však musí predchádzať preskúmanie možnosti prerozdelenia rozpočtových prostriedkov.

    V prípade, že sa nedosiahne dohoda, začne sa postup trialógu.

    Presuny týkajúce sa rezervy sa vykonajú v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

    B.6. Mimoriadna rezerva

    18. Nad rámec stropov finančného rámca sa vytvorí mimoriadna rezerva do výšky 0,03 % hrubého národného dôchodku Únie ako posledná možnosť reagovať na nepredvídané okolnosti.

    Použitie mimoriadnej rezervy nesmie v žiadnom roku presiahnuť maximálnu sumu uvedenú v článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia o VFR, a musí byť v súlade so stropom vlastných zdrojov.

    Mobilizáciu mimoriadnej rezervy alebo jej časti navrhuje Komisia po dôkladnej analýze všetkých ostatných finančných možností. K návrhu na mobilizáciu mimoriadnej rezervy Komisia prikladá návrh na prerozdelenie prostriedkov v rámci existujúceho rozpočtu, a to vo významnej sume odôvodnenej na základe uvedenej analýzy.

    Rozhodnutie mobilizovať mimoriadnu rezervu prijmú spoločne obidve zložky rozpočtového orgánu. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou a Európsky parlament väčšinou svojich poslancov a trojpätinovou väčšinou odovzdaných hlasov.

    ČASŤ II – ZLEPŠENIE MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ SPOLUPRÁCE V OBLASTI ROZPOČTU

    A. Postup medziinštitucionálnej spolupráce

    19. Podrobnosti týkajúce sa medziinštitucionálnej spolupráce počas rozpočtového postupu sú uvedené v prílohe.

    B. Začlenenie finančných ustanovení do legislatívnych aktov

    20. Každý legislatívny akt, ktorý sa týka viacročných programov prijatých prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu, obsahuje ustanovenie, v ktorom legislatívny orgán stanovuje finančné krytie príslušného programu.

    V priebehu ročného rozpočtového postupu bude táto suma predstavovať pre rozpočtový orgán hlavnú referenčnú hodnotu.

    Rozpočtový orgán a Komisia sa zaväzujú, že sa pri vypracovaní návrhu rozpočtu neodchýlia od tejto sumy o viac ako 10 %, a to počas celého obdobia trvania príslušného programu, ak sa nevyskytnú nové, objektívne a dlhodobé okolnosti, ktoré budú jasne a presne odôvodnené, pričom sa zohľadnia výsledky získané pri vykonávaní programu, najmä na základe hodnotení. Žiadne zvýšenie vyplývajúce z takejto zmeny nesmie prekročiť existujúci strop príslušného okruhu, a to bez toho, aby bolo dotknuté použitie nástrojov uvedených v nariadení o VFR a v tejto dohode.

    Tento bod sa nevzťahuje na rozpočtové prostriedky pre súdržnosť, schválené prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu a vopred pridelené členským štátom, ktoré obsahujú finančné krytie na celé obdobie trvania programu a na prostriedky pre veľké projekty uvedené v článku 14 nariadenia o VFR.

    21. Legislatívne akty, ktoré sa týkajú viacročných programov a ktoré nie sú prijímané prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu, nebudú obsahovať „sumu považovanú za potrebnú“.

    Ak by Rada vyjadrila záujem zahrnúť referenčnú sumu, bude sa táto skutočnosť považovať za dôkaz predstavujúci prejav vôle legislatívneho orgánu a neovplyvní právomoci rozpočtového orgánu vymedzené v ZFEÚ. Toto ustanovenie sa uvedie vo všetkých legislatívnych aktoch, ktoré obsahujú takúto referenčnú sumu.

    Ak bola daná suma predmetom dohody prijatej v zmierovacom postupe uvedenom v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zo 4. marca 1975[4], bude sa považovať za referenčnú sumu v zmysle bodu 17 tejto dohody.

    C. Výdavky týkajúce sa dohôd o rybolove

    22. Výdavky týkajúce sa dohôd o rybolove podliehajú týmto osobitným pravidlám:

    Komisia sa zaväzuje, že bude Európsky parlament pravidelne informovať o príprave a priebehu rokovaní vrátane vplyvov na rozpočet.

    Inštitúcie sa zaväzujú, že v priebehu legislatívneho procesu, ktorý sa týka dohôd o rybolove, vynaložia všetko úsilie na to, aby všetky postupy prebehli čo najrýchlejšie.

    Sumy plánované v rozpočte na nové dohody alebo na obnovenie dohôd, ktoré nadobúdajú platnosť po 1. januári príslušného rozpočtového roka, sa zahrnú do rezervy.

    Ak sa ukáže, že rozpočtové prostriedky týkajúce sa dohôd o rybolove (vrátane rezervy) sú nedostatočné, Komisia poskytne rozpočtovému orgánu informácie potrebné na výmenu názorov formou trialógu, prípadne zjednodušeného, o príčinách tejto situácie a o opatreniach, ktoré sa môžu prijať podľa stanovených postupov. V prípade potreby Komisia navrhne vhodné opatrenia.

    Komisia štvrťročne predkladá rozpočtovému orgánu podrobné informácie o vykonávaní platných dohôd a finančnú prognózu na zostávajúcu časť roka.

    D. Financovanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)

    23. V prípade výdavkov na SZBP, ktoré uhrádzajú zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v súlade s článkom 41 Zmluvy o Európskej únii, sa inštitúcie budú snažiť v zmierovacom výbore a na základe návrhu rozpočtu vypracovaného Komisiou dospieť každý rok k dohode o výške operačných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z rozpočtu Európskej únie, a o rozdelení tejto sumy medzi články rozpočtovej kapitoly SZBP, ako sa navrhuje vo štvrtom odseku tohto bodu. V prípade, že sa nedosiahne dohoda, Európsky parlament a Rada zahrnú do rozpočtu sumu uvedenú v predchádzajúcom rozpočte, alebo sumu navrhovanú v návrhu rozpočtu, podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia.

    Celková suma operačných výdavkov na SZBP sa rozdelí medzi články rozpočtovej kapitoly SZBP tak, ako sa navrhuje vo štvrtom odseku tohto bodu. Každý článok bude zahŕňať už prijaté nástroje, predpokladané nástroje, ktoré zatiaľ neboli prijaté, a všetky budúce, t. j. nepredvídané nástroje, ktoré má Rada prijať počas príslušného rozpočtového roka.

    Keďže Komisia je na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách oprávnená autonómne presúvať rozpočtové prostriedky medzi článkami v rámci rozpočtovej kapitoly SZBP, zabezpečí sa v tejto súvislosti nevyhnutná flexibilnosť potrebná na rýchle vykonávanie akcií SZBP. V prípade, že suma rozpočtovej kapitoly SZBP počas rozpočtového roka nie je dostatočná na pokrytie potrebných výdavkov, Európsky parlament a Rada budú na návrh Komisie hľadať urýchlene riešenie, pričom sa zohľadní článok 2 nariadenia o VFR a bod 10 tejto dohody.

    V rámci rozpočtovej kapitoly SZBP by mohli byť články, do ktorých sa zahrnú akcie SZBP, označené takto:

    - operácie krízového riadenia, predchádzanie konfliktom, riešenie a stabilizácia, monitorovanie a zavádzanie mierových a bezpečnostných procesov;

    - nešírenie zbraní a odzbrojenie;

    - núdzové opatrenia;

    - prípravné a následné opatrenia;

    - osobitní zástupcovia Európskej únie.

    Suma na opatrenia zahrnuté v článku uvedenom v tretej zarážke nesmie prekročiť 20 % celkovej sumy rozpočtovej kapitoly SZBP.

    24. Každý rok konzultuje vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“) s Európskym parlamentom výhľadový dokument, ktorý sa predloží do 15. júna príslušného roku a v ktorom sa stanovia hlavné aspekty a základné možnosti SZBP vrátane finančných vplyvov na všeobecný rozpočet Európskej únie a hodnotenia opatrení zavedených v roku n – 1. Vysoký predstaviteľ bude okrem toho v rámci pravidelného politického dialógu o SZBP informovať Európsky parlament prostredníctvom spoločných konzultačných zasadnutí, ktoré sa majú schváliť najneskôr na zasadnutí zmierovacieho výboru a ktoré sa majú konať najmenej päťkrát za rok. Účasť na týchto zasadnutiach sa vymedzuje takto:

    25. za Európsky parlament, predsedníctva dvoch príslušných výborov;

    26. za Radu, predseda Politického a bezpečnostného výboru.

    Komisia bude vyzvaná k účasti na týchto zasadnutiach.

    Vždy, keď Rada prijme rozhodnutie v oblasti SZBP, ktoré je spojené so vznikom výdavkov, vysoký predstaviteľ zašle bezodkladne a v každom prípade najneskôr do piatich pracovných dní po prijatí konečného rozhodnutia Európskemu parlamentu odhad predpokladaných nákladov (ďalej len „finančný výkaz“), najmä nákladov, ktoré sa týkajú časového rámca, zamestnancov, využívania priestorov a inej infraštruktúry, prepravných zariadení, požiadaviek na odborné vzdelávanie a bezpečnostných opatrení.

    Každý štvrťrok bude Komisia informovať rozpočtový orgán o vykonávaní akcií SZBP a o finančných prognózach na zostávajúcu časť roka.

    E. Zapojenie inštitúcií, pokiaľ ide o rozvojovú politiku a Európsky rozvojový fond

    27. Komisia nadviaže spoločný dialóg s Európskym Parlamentom o otázkach rozvojovej politiky bez ohľadu na zdroje ich financovania. Právomoc kontroly, ktorú má Európsky parlament vo vzťahu k Európskemu rozvojovému fondu bude na dobrovoľnej báze zosúladená s právomocou kontroly, ktorú má vo vzťahu k všeobecného rozpočtu EÚ, najmä vo vzťahu k nástroju financovania rozvojovej spolupráce, a to podľa modalít, ktoré sa vymedzia počas neformálneho dialógu.

    F. Spolupráca inštitúcií počas rozpočtového postupu týkajúceho sa administratívnych výdavkov

    28. Európsky parlament, Rada a Komisia sa usilujú každý rok a v počiatočnej fáze ročného rozpočtového postupu dospieť k dohode o rozdelení administratívnych výdavkov. Odhady výdavkov každej inštitúcie budú obsahovať odhady možného vplyvu na rozpočet vyplývajúceho so zmien ustanovení služobného poriadku. Európsky parlament a Rada súhlasia, že zabezpečia, aby sa tento vplyv odrazil v úrovni schválených rozpočtových prostriedkov pre všetky inštitúcie.

    Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s postupným znižovaním počtu zamestnancov o 5 % v období rokov 2013 – 2018. Toto znižovanie sa týka všetkých inštitúcií, orgánov a agentúr.

    ČASŤ III – RIADNE FINANČNÉ HOSPODÁRENIE S FINANČNÝMI PROSTRIEDKAMI EÚ

    A. Finančné plánovanie

    29. Komisia dvakrát za rok, prvý raz v apríli/máji, predloží (spolu s dokumentmi priloženými k návrhu rozpočtu) a druhý raz v decembri/januári (po prijatí rozpočtu) úplný finančný plán pre okruhy 1 (okrem podokruhu Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, 2 (pre životné prostredie a rybné hospodárstvo), 3 a 4 finančného rámca. V tomto dokumente, rozdelenom do okruhov, oblastí politík a rozpočtových riadkov, by mali byť uvedené:

    a) platné právne predpisy s rozlíšením medzi viacročnými programami a ročnými akciami:

    - v prípade viacročných programov by Komisia mala uviesť postup, na základe ktorého boli prijaté (riadny a mimoriadny legislatívny postup), ich trvanie, celkový finančný balík, sumy pridelené na administratívne výdavky,

    - v prípade ročných akcií (pilotné projekty, prípravné akcie, agentúry) a akcií financovaných na základe výsadných práv Komisie by Komisia mala uviesť viacročné odhady a zostávajúce rezervy v rámci schválených stropov stanovených v [delegovanom nariadení o spôsoboch vykonávania nariadenia o rozpočtových pravidlách],

    b) prejednávané legislatívne návrhy : prejednávané návrhy Komisie s najnovšou aktualizáciou.

    Komisia by mala zvážiť možnosť krížových odkazov medzi jej finančným a legislatívnym plánom, aby sa dosiahli presnejšie a spoľahlivejšie prognózy. Komisia by pri každom legislatívnom návrhu mala uviesť, či je alebo nie je zahrnutý do plánu na apríl – december. Rozpočtový orgán by mal byť informovaný najmä o:

    a) všetkých nových legislatívnych aktoch, ktoré sa prijali, a všetkých prejednávaných návrhoch, ktoré sa predložili, ale nezahrnuli do dokumentu na apríl – december (s príslušnými sumami);

    b) právnych predpisoch, ktoré sú zahrnuté do ročného legislatívneho pracovného programu Komisie, pričom sa uvedú akcie, ktoré môžu mať finančný vplyv (áno/nie).

    V prípade potreby by mala Komisia vždy uviesť zmenu plánu vyplývajúcu z nových legislatívnych návrhov.

    B. Agentúry a európske školy

    30. Komisia pred predložením svojho návrhu zriadiť novú agentúru vypracuje riadne, súhrnné a objektívne posúdenie vplyvu, v ktorom okrem iného zohľadní kritický počet zamestnancov a kompetencie, aspekty nákladov a výnosov, dosah na vnútroštátne činnosti a činnosti EÚ a vplyv na rozpočet na príslušný výdavkový okruh. Na základe tejto informácie a bez toho, aby boli dotknuté legislatívne postupy upravujúce zriadenie agentúry, sa obidve zložky rozpočtového orgánu v rámci rozpočtovej spolupráce zaviažu, že sa včas dohodnú na financovaní danej agentúry.

    Postup zahŕňa tieto fázy:

    - po prvé, Komisia bude systematicky predkladať každý návrh na zriadenie novej agentúry na prvom zasadnutí trialógu, ktoré sa bude konať po prijatí jej návrhu, predloží finančný výkaz priložený k právnemu aktu, ktorým sa navrhuje zriadenie agentúry, a uvedie jeho dôsledky na zostávajúce obdobie finančného plánovania,

    - po druhé, so zreteľom na pokrok dosiahnutý v legislatívnom procese a za predpokladu, že obidve zložky rozpočtového orgánu majú možnosť zaujať stanovisko k finančným dôsledkom návrhu pred prijatím právneho aktu, zriadenie novej agentúry sa zaradí do programu následného trialógu (v naliehavých prípadoch v zjednodušenej forme) s cieľom dosiahnuť dohodu o financovaní,

    - po tretie, dohoda, ktorá sa dosiahne počas trialógu, sa potvrdí v spoločnom vyhlásení, ktoré musia schváliť obidve zložky rozpočtového orgánu v súlade so svojím rokovacím poriadkom.

    Rovnaký postup sa uplatní v prípade akejkoľvek zmeny právneho aktu, ktorým sa zriaďuje agentúra, týkajúcej sa zdrojov danej agentúry.

    Ak sa úlohy agentúry podstatne zmenia bez zmeny právneho aktu, ktorým sa zriaďuje daná agentúra, Komisia informuje rozpočtový orgán prostredníctvom revidovaného finančného výkazu, a to takým spôsobom, aby sa obidvom zložkám rozpočtového orgánu umožnilo včas dosiahnuť dohodu o financovaní agentúry.

    V prípade, že Rada guvernérov zamýšľa zriadiť novú Európsku školu, uplatní sa v súvislosti s vplyvom na rozpočet EÚ podobný postup.

    V Bruseli

    Za Európsky parlament Za Radu Za Komisiu

    predseda predseda člen Komisie

    PRÍLOHA – MEDZIINŠTITUCIONÁLNA SPOLUPRÁCA POČAS ROZPOČTOVÉHO POSTUPU

    Časť A. Harmonogram rozpočtového postupu

    31. Pokiaľ ide o jednotlivé kroky rozpočtového postupu, inštitúcie sa riadia harmonogramom vymedzeným v bodoch 2, 3, 5, 11, 12, 13, 14 a 15 tejto prílohy. V dostatočnom predstihu pred začatím rozpočtového postupu sa v prípade potreby môžu spoločne dohodnúť na všetkých úpravách tohto harmonogramu, ktoré považujú za vhodné.

    Časť B. Priority rozpočtového postupu

    32. V dostatočnom predstihu pred prijatím návrhu rozpočtu zo strany Komisie a najneskôr v apríli sa zvolá zasadnutie trialógu, na ktorom sa prediskutujú možné priority pre rozpočet v nastávajúcom rozpočtovom roku.

    Časť C. Zostavenie návrhu rozpočtu a aktualizácia odhadov

    33. Inštitúcie, okrem Komisie, sa vyzývajú, aby prijali svoj výkaz odhadov najneskôr do konca marca.

    34. Európsky parlament, Rada a Komisia sa pred prijatím svojich výkazov odhadov dohodnú na smerovaní, pokiaľ ide o žiaduce odchýlky úrovne administratívnych výdavkov pre všetky inštitúcie.

    35. Komisia prijme návrh rozpočtu v poslednom týždni mesiaca apríl alebo najneskôr počas prvého týždňa mesiaca máj. Komisia sfinalizuje návrh rozpočtu vrátane všeobecného výkazu príjmov a oficiálne ho sprístupní do konca mája.

    36. Komisia každý rok predloží návrh rozpočtu, v ktorom stanoví skutočné požiadavky Európskej únie na financovanie.

    Zohľadní:

    a) prognózy členských štátov v súvislosti so štrukturálnymi fondmi;

    b) kapacitu použitia rozpočtových prostriedkov, pričom sa snaží zachovať striktný vzťah medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami;

    c) možnosti zavedenia nových politík prostredníctvom pilotných projektov a/alebo nových prípravných akcií alebo pokračovania vo vykonávaní viacročných akcií, ktoré sa majú skončiť po tom, ako sa zhodnotí, či bude možné zabezpečiť prijatie základného právneho aktu v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách (vymedzenie základného právneho aktu, nevyhnutnosť základného právneho aktu v záujme plnenia a výnimky);

    d) potrebu zabezpečiť, aby akákoľvek zmena výdavkov v súvislosti s predchádzajúcim rozpočtovým rokom bola v súlade so zásadami rozpočtovej disciplíny.

    37. Pokiaľ to bude možné, inštitúcie sa budú vyhýbať vytváraniu rozpočtových položiek so zanedbateľnými sumami výdavkov na operácie.

    38. Obidve zložky rozpočtového orgánu sa tiež zaväzujú, že zohľadnia posúdenie možností plnenia rozpočtu, ktoré uviedla Komisia v jej návrhoch a v súvislosti s plnením bežného rozpočtu.

    39. V záujme riadneho finančného hospodárenia a kvôli účinku hlavných zmien v hlavách a kapitolách rozpočtovej nomenklatúry o zodpovednosti útvarov Komisie za predkladanie správ o hospodárení sa obidve zložky rozpočtového orgánu zaväzujú prediskutovať s Komisiou všetky takéto hlavné zmeny počas zmierovacieho postupu.

    40. V súlade s článkom 314 ods. 2 ZFEÚ môže Komisia až do zvolania zmierovacieho výboru, zmeniť a doplniť návrh rozpočtu, pokiaľ je to potrebné, a to aj prostredníctvom opravného listu, ktorým aktualizuje odhady výdavkov na poľnohospodárstvo. Komisia predloží informácie o týchto aktualizáciách obidvom zložkám rozpočtového orgánu, hneď ako sú k dispozícii. Komisia poskytne rozpočtovému orgánu všetky náležite odôvodnenia, ktoré si od nej rozpočtový orgán vyžiada.

    Časť D. Rozpočtový postup pred zmierovacím postupom

    41. Zasadnutie trialógu sa zvolá v dostatočnom predstihu pred čítaním v Rade s cieľom umožniť inštitúciám vymeniť si názory o návrhu rozpočtu.

    42. Aby Komisia mohla v dostatočnom predstihu zhodnotiť vykonateľnosť zmien a doplnení, ktoré plánuje zaviesť rozpočtový orgán a ktorými sa zriaďujú nové prípravné akcie/pilotné projekty alebo sa predlžuje trvanie existujúcich akcií alebo projektov, obidve zložky rozpočtového orgánu informujú Komisiu do polovice júna o svojich zámeroch v tomto ohľade, aby sa prvá diskusia mohla uskutočniť už na tomto trialógu.

    43. Rada ukončí svoje čítanie najneskôr do konca júla.

    44. Výbor Európskeho parlamentu pre rozpočet hlasuje na svojom čítaní koncom septembra alebo najneskôr začiatkom októbra a plénum Európskeho parlamentu hlasuje na svojom čítaní najneskôr do konca októbra.

    45. Zasadnutie trialógu sa môže zvolať pre hlasovaním pléna Európskeho parlamentu.

    Časť E. Zmierovací postup

    46. Ak Európsky parlament odhlasuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k pozícii Rady, predseda Rady vezme na tom istej plenárnej schôdzi na vedomie rozdiely v pozíciách týchto dvoch inštitúcií a oznámi predsedovi Európskeho parlamentu svoj súhlas s bezodkladným zvolaním Zmierovacieho výboru. List, ktorým sa zvoláva Zmierovací výbor, sa odošle najneskôr prvý pracovný deň týždňa nasledujúceho po skončení parlamentnej schôdze, na ktorej sa hlasovalo v pléne, a zmierovacie obdobie začne nasledujúci deň. Lehota v dĺžke 21 dní sa vypočíta v súlade s nariadením (EHS, Euratom) č. 1182/71, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny.

    47. Ak Rada nemôže súhlasiť so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi odhlasovanými Európskym parlamentom, potvrdí svoju pozíciu listom, ktorý zašle pred dátumom určeným pre prvý trialóg počas zmierovacieho postupu. Zmierovací výbor bude v takom prípade pokračovať v súlade s podmienkami stanovenými v nasledujúcich bodoch.

    48. Zmierovaciemu výboru predsedajú spoločne zástupca Európskeho parlamentu a zástupca Rady. Zasadnutiam výboru predsedá spolupredseda tej inštitúcie, ktorá zasadnutie organizuje. Každá inštitúcia, v súlade so svojím rokovacím poriadkom, vymenuje účastníkov na každé zasadnutie a vymedzí ich rokovací mandát.

    49. V súlade s článkom 314 ods. 5 druhým pododsekom ZFEÚ sa Komisia zúčastňuje na zmierovacích postupoch a vyvinie všetky potrebné iniciatívy s cieľom zblížiť pozície Európskeho parlamentu a Rady.

    50. Trialógy sa uskutočňujú na rôznych úrovniach zastúpenia počas celého zmierovacieho postupu s cieľom vyriešiť zostávajúce problémy a pripraviť podmienky pre dosiahnutie dohody v Zmierovacom výbore.

    51. Zasadnutia Zmierovacieho výboru a trialógy sa striedavo uskutočňujú v priestoroch Európskeho parlamentu a Rady s cieľom rovnomerného využívania zariadení vrátane tlmočníckeho vybavenia.

    52. Dátumy zasadnutí Zmierovacieho výboru a trialógu sa určia pred začatím rozpočtového postupu, a to prostredníctvom dohody troch inštitúcií.

    53. Zmierovaciemu výboru sa poskytne jednotný súbor dokumentov (podkladové dokumenty), v ktorých sa porovnajú jednotlivé etapy rozpočtového postupu[5]. Tento súbor obsahuje číselné údaje podľa jednotlivých rozpočtových riadkov, celkové sumy podľa okruhov finančného rámca a súhrnný dokument s číselnými údajmi a poznámkami o všetkých rozpočtových riadkoch, ktoré sa považujú za technicky „otvorené“. Bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie Zmierovacieho výboru, sa v osobitnom dokumente uvedú všetky rozpočtové riadky, ktoré sa považujú za technicky uzavreté[6]. Tieto dokumenty budú klasifikované podľa rozpočtovej nomenklatúry.

    K podkladovým dokumentom pre Zmierovací výbor sa pripoja aj ďalšie dokumenty vrátane listu Komisie o vykonateľnosti pozície Rady a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu a možných listov od ostatných inštitúcií k pozícii Rady a pozmeňujúcim a opravným návrhom Európskeho parlamentu.

    54. S cieľom dosiahnuť dohodu do konca zmierovacieho obdobia sa prostredníctvom trialógov:

    55. vymedzí rozsah rokovaní o rozpočtových otázkach, ktoré je potrebné riešiť,

    56. schváli zoznam rozpočtových riadkov, ktoré sa považujú za technicky uzavreté s výhradou dosiahnutia konečnej dohody o celom rozpočte na rozpočtový rok,

    57. prerokujú otázky uvedené v prvej zarážke s cieľom dosiahnuť možné dohody, ktoré má schváliť Zmierovací výbor,

    58. budú riešiť tematické otázky vrátane okruhov viacročného finančného rámca.

    Počas každého trialógu alebo ihneď po ňom sa spoločne vypracujú predbežné závery, ako aj program nadchádzajúceho zasadnutia. Tieto závery zaznamená inštitúcia, ktorá hostí dané zasadnutie trialógu a po 24 hodinách sa považujú za predbežne schválené bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie Zmierovacieho výboru.

    59. Na zasadnutiach Zmierovacieho výboru budú na prípadné schválenie k dispozícii závery z trialógov a dokument s rozpočtovými riadkami, o ktorých sa dosiahla predbežná dohoda.

    60. Spoločný návrh podľa článku 314 ods. 5 ZFEÚ zostavia sekretariáty Európskeho parlamentu a Rady s pomocou Komisie. Bude ho tvoriť úvodný právny dokument obsahujúci dátum dosiahnutia dohody v Zmierovacom výbore a prílohy, ktoré budú zahŕňať:

    61. číselné údaje podľa jednotlivých riadkov za všetky rozpočtové položky a celkové sumy podľa okruhov finančného rámca,

    62. súhrnný dokument uvádzajúci číselné údaje a konečné znenie všetkých riadkov, ktoré sa počas zmierovacieho postupu zmenili,

    63. zoznam riadkov, ktoré sa v porovnaní s návrhom rozpočtu alebo pozíciou Rady k nemu nezmenili.

    Zmierovací výbor môže tiež schváliť závery a prípadné spoločné vyhlásenia v súvislosti s rozpočtom.

    64. Spoločný návrh sa preloží do všetkých jazykov (útvarmi Európskeho parlamentu) a do 14 dní odo dňa nasledujúceho po dni dohody o spoločnom návrhu podľa bodu 26 sa predloží na schválenie obom zložkám rozpočtového orgánu.

    Rozpočet bude predmetom právno-lingvistickej finalizácie po prijatí spoločného návrhu spojením príloh spoločného návrhu s rozpočtovými riadkami, ktoré sa počas zmierovacieho postupu nezmenili.

    65. Inštitúcia, ktorá hostí dané zasadnutie (trialóg alebo zasadnutie Zmierovacieho výboru), zabezpečí na zasadnutiach Zmierovacieho výboru tlmočenie v rámci kompletného jazykového režimu a na trialógoch v rámci jazykového režimu ad hoc .

    Inštitúcia, ktorá hostí dané zasadnutie, zabezpečí reprodukciu a distribúciu dokumentov na zasadnutie.

    Útvary uvedených troch inštitúcií budú spolupracovať pri transformovaní výsledkov rokovaní s cieľom finalizovať spoločný návrh.

    Časť F. Opravné rozpočty

    Všeobecné zásady

    66. So zreteľom na to, že opravné rozpočty sa často zameriavajú na osobitné a niekedy naliehavé otázky, inštitúcie sa dohodnú na ďalej uvedených zásadách s cieľom zabezpečiť potrebnú medziinštitucionálnu spoluprácu na účely hladkého a rýchleho prijímania opravných rozpočtov a, pokiaľ je to možné, vyhnú sa tomu, aby museli zvolávať zmierovacie zasadnutie kvôli opravným rozpočtom.

    67. Pokiaľ je to možné, inštitúcie sa usilujú obmedziť počet opravných rozpočtov.

    Harmonogram

    68. Komisia vopred informuje obidve zložky rozpočtového orgánu o možných termínoch prijatia návrhov opravných rozpočtov bez toho, aby bol dotknutý konečný dátum prijatia.

    69. V súlade so svojím rokovacím poriadkom sa každá zložka rozpočtového orgánu snaží preskúmať návrh opravného rozpočtu, ktorý vypracovala Komisia, a to čo najskôr po jeho prijatí Komisiou.

    70. Na účely urýchlenia postupu obidve zložky rozpočtového orgánu zabezpečia čo najväčšiu možnú koordinovanosť svojich pracovných harmonogramov s cieľom umožniť súvislé a súčinné vedenie postupov, smerujúce k zosúladeniu pozícií. Usilujú sa preto čo najskôr vytvoriť indikatívny časový plán pre rôzne fázy vedúce ku konečnému prijatiu opravného rozpočtu.

    Obidve zložky rozpočtového orgánu prihliadajú na relatívnu naliehavosť opravného rozpočtu a na potrebu schváliť ho včas, aby bol účinný počas príslušného rozpočtového roka.

    Spolupráca jednotlivých zložiek rozpočtového orgánu počas čítania

    71. Inštitúcie spolupracujú v dobrej viere počas celého postupu, aby, pokiaľ je to možné, umožnili prijatie opravných rozpočtov v začiatočnej fáze postupu.

    Ak je to potrebné a ak existuje potenciálny názorový rozdiel, obidve zložky rozpočtového orgánu pred prijatím svojej konečnej pozície k opravnému rozpočtu alebo Komisia môžu navrhnúť zvolanie osobitného trialógu s cieľom diskutovať o rozdieloch a pokúsiť sa dosiahnuť kompromis.

    72. Všetky návrhy opravných rozpočtov, ktoré vypracovala Komisia a ktoré neboli s konečnou platnosťou schválené, sa pravidelne zaraďujú do programu trialógov plánovaných v rámci ročného rozpočtového postupu. Komisia predloží návrhy opravných rozpočtov a, pokiaľ je to možné, obidve zložky rozpočtového orgánu oznámia svoju príslušnú pozíciu pred zasadnutím trialógu.

    73. V prípade, že sa počas trialógu dosiahne kompromis, každá zložka rozpočtového orgánu sa zaväzuje, že pri rokovaní o opravnom rozpočte v súlade so zmluvou a jej interným rokovacím poriadkom zohľadní výsledky trialógu.

    Spolupráca jednotlivých zložiek rozpočtového orgánu po čítaní

    74. V prípade, že Európsky parlament schváli pozíciu Rady bez zmien a doplnení, opravný rozpočet sa prijme.

    75. Ak Európsky parlament prijme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy väčšinou svojich poslancov, uplatňuje sa článok 314 ods. 4 písm. c) ZFEÚ. Pred zasadnutím zmierovacieho výboru sa však zvolá trialóg.

    76. V prípade dohody dosiahnutej počas trialógu a pod podmienkou súhlasu každej zložky rozpočtového orgánu, pokiaľ ide o výsledky trialógu, zmierovací postup sa ukončí výmenou listov bez toho, aby musel zasadať zmierovací výbor.

    77. Ak sa počas trialógu nedosiahne žiadna dohoda, zmierovací výbor zasadne a zorganizuje si prácu v súlade s okolnosťami, s cieľom ukončiť rozhodovací proces, pokiaľ je to možné, pred uplynutím dvadsaťjedendňovej lehoty stanovenej v článku 314 ods. 6 ZFEÚ. Zmierovací výbor môže ukončiť svoju činnosť výmenou listov.

    [1] Ú. v. EÚ L , s. .

    [2] Ú. v. EÚ L , s. .

    [3] Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

    [4] Ú. v. ES C 89, 22.4.1975, s. 1.

    [5] Medzi tieto etapy patrí: rozpočet na bežný rozpočtový rok (vrátane prijatých opravných rozpočtov); pôvodný návrh rozpočtu; pozícia Rady k návrhu rozpočtu; pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu k pozícii Rady a opravné listy predložené Komisiou (ak ich ešte v celom rozsahu neschválili všetky inštitúcie).

    [6] Za technicky uzavretý sa považuje taký rozpočtový riadok, v súvislosti s ktorým nemajú Európsky parlament a Rada žiadne nezhody a v súvislosti s ktorým sa nepredložil žiaden opravný list.

    Top