14.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 168/26

—

so zreteľom na spoločné oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. mája 2011 na tému Nová reakcia na meniace sa susedstvo (KOM(2011)0303) a z 8. marca 2011 na tému Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (KOM(2011)0200),

—

so zreteľom na oznámenia Komisie z 11. marca 2003 na tému Rozšírená Európa – susedstvo: nový rámec vzťahov s našimi východnými a južnými susedmi (KOM(2003)0104), z 12. mája 2004 na tému Európska politika susedstva (strategický dokument) (KOM(2004)0373), zo 4. decembra 2006 na tému Posilnenie európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726), z 5. decembra 2007 na tému Intenzívna európska susedská politika (KOM(2007)0774), z 3. decembra 2008 na tému Východné partnerstvo (KOM(2008)0823), z 20. mája 2008 na tému Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie (KOM(2008)0319), z 12. mája 2010 na tému Hodnotenie európskej susedskej politiky (KOM(2010)0207) a z 24. mája 2011 na tému Dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia (KOM(2011)0292),

—

so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

—

so zreteľom na akčné plány prijaté spoločne s Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Palestínskou samosprávou a Tuniskom a Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom a Moldavskom a na program spolupráce s Ukrajinou,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa ESP z 26. júla 2010 a 20. júna 2011 a závery Rady pre zahraničné veci/obchod z 26. septembra 2011,

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia ministrov zahraničných vecí krajín Východného partnerstva, ktoré sa konalo 13. decembra 2010,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe, a zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 29. – 30. septembra 2011 vo Varšave,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Barcelony prijaté na euro-stredozemskej konferencii ministrov zahraničných vecí 27. a 28. novembra 1995, ktorým sa ustanovilo euro-stredozemské partnerstvo,

—

so zreteľom na schválenie barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, ktoré sa konalo 13. a 14. marca 2008,

—

so zreteľom na vyhlásenie zo samitu o Stredozemí, ktorý sa konal 13. júla 2008 v Paríži,

—

so zreteľom na závery Asociačnej rady EÚ – Maroko z 13. októbra 2008, na základe ktorých bol Maroku udelený posilnený štatút,

—

so zreteľom na závery Asociačnej rady EÚ – Jordánsko z 26. októbra 2010, na základe ktorých bol Jordánsku udelený posilnený štatút,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva (1),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 27. septembra 2011 o vytvorení euro-stredozemských programov Erasmus a Leonardo da Vinci (2),

—

so zreteľom na osobitnú správu európskeho Dvora audítorov č. 13/2010 s názvom Začal sa nový nástroj európskeho susedstva a partnerstva úspešne uplatňovať na južnom Kaukaze (v Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku) a dosahuje výsledky?,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/424/SZBP z 18. júla 2011, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre oblasť južného Stredozemia (3), a rozhodnutie Rady 2011/518/SZBP z 25. augusta 2011, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. apríla 2011 o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky (5) a o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 19. januára 2006 o európskej susedskej politike (ESP) (7), z 15. novembra 2007 o posilňovaní európskej susedskej politiky (8), zo 6. júla 2006 o nástroji európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) (9), z 5. júna 2008 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) (10), z 19. februára 2009 o revízii nástroja európskej susedskej politiky a politiky partnerstva (11), z 19. februára 2009 o barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie (12), zo 17. januára 2008 o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky (13), z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora (14), z 20. mája 2010 o Únii pre Stredozemie (15), z 20. mája 2010 o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko (16), z 9. septembra 2010 o stave rieky Jordán s osobitným zreteľom na oblasť dolného toku rieky Jordán (17), z 3. februára 2011 o situácii v Tunisku (18), zo 17. februára 2011 o situácii v Egypte (19), z 10. marca 2011 o južnom susedstve, a najmä o Líbyi (20) a zo 7. júla 2011 o situácii v Sýrii, Jemene a Bahrajne v kontexte situácie v arabskom svete a v severnej Afrike, z 15. septembra 2011 a 20. januára 2011 o situácii v Bielorusku a o všetkých predchádzajúcich uzneseniach o Bielorusku a z 15. septembra 2011 o situácii v Líbyi (21) a o situácii v Sýrii (22),

—

so zreteľom na odporúčania výborov Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie prijaté na jej siedmej plenárnej schôdzi, ktorá sa konala 3. a 4. marca 2011 v Ríme,

—

so zreteľom na zakladajúcu listinu parlamentného zhromaždenia EÚ a východných susedných krajín (EURONEST) z 3. mája 2011,

—

so zreteľom na závery úvodného zasadnutia euro-stredozemského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), ktoré sa uskutočnilo 21. januára 2010 v Barcelone,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ (23),

—

so zreteľom na európsku stratégiu pre kultúru v globalizovanom svete (KOM(2007)0242),

—

so zreteľom na články 8 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci (A7-0400/2011),

A.

keďže dodržiavanie a presadzovanie demokracie a ľudských práv, najmä práv žien, detí a menšín, spravodlivosti a zásad právneho štátu, základných slobôd vrátane slobody prejavu, svedomia, náboženstva, sexuálnej orientácie, združovania a médií vrátane neobmedzeného prístupu k informáciám, komunikáciám a internetu, posilnenie občianskej spoločnosti a bezpečnosti vrátane mierového riešenia konfliktov a dobrých susedských vzťahov, demokratickej stability, prosperity, spravodlivé rozdelenie príjmov, bohatstva a príležitostí, boj proti korupcii a presadzovanie dobrej správy vecí verejných a trvalo udržateľného rozvoja sú základné zásady a ciele EÚ, ktoré musia predstavovať spoločné hodnoty tvoriace jadro revízie ESP,

B.

keďže je v najvyššom záujme EÚ, aby bola v hospodárskej spolupráci ambiciózna a aby prijala zodpovednú a flexibilnú stratégiu, ktorá bude vzájomne prospešná a bude sa zakladať na podpore prechodu k demokracii a ochrane ľudských práv a poučí sa z neúspechov a chýb politík EÚ a členských štátov, najmä vzhľadom na ľahostajný prístup voči autoritárskym režimom južného susedstva, na ktorých sa ukázalo, že celková európska susedská politika EÚ by mala byť založená na hodnotách,

C.

keďže v tejto novej situácii musí vzťah s týmito krajinami nadobudnúť novú dynamiku s dôrazom na spoluprácu, ktorá sa bude zameriavať na zabezpečenie demokracie a prosperity na oboch stranách Stredozemného mora, a nielen na bezpečnosť a kontroly migrácie,

D.

keďže Únia pre Stredozemie bola vytvorená s ambicióznym cieľom slúžiť ako trvalý nástroj na posilňovanie vzťahov s krajinami južného susedstva a nahradiť starý barcelonský proces s cieľom posilniť ho a zviditeľniť,

E.

keďže cieľom spolupráce v rámci parlamentného zhromaždenia EURONEST je priniesť pozitívny efekt tým, že bude slúžiť ako platforma na výmenu názorov, nájdenie spoločných stanovísk ku globálnym výzvam dnešnej doby, pokiaľ ide o demokraciu, politiku, hospodárstvo, energetickú bezpečnosť a sociálne veci, ako aj posilnenie vzťahov medzi krajinami regiónu a EÚ,

F.

keďže v článku 49 ZFEÚ sa stanovuje, že každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty, na ktorých je založená EÚ, a to demokracia, zásady právneho štátu, rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd, a zaviaže sa ich podporovať, môže požiadať o členstvo v Únii,

G.

keďže posilnenie vzťahov vyžaduje jednoznačné a osvedčené odhodlanie uskutočniť reformu s cieľom dosiahnuť hmatateľný pokrok v plnení vopred stanovených kritérií,

H.

keďže EÚ by si na splnenie svojich ambícií a cieľov v regiónoch mala zabezpečiť flexibilné a riadne financované nástroje a zároveň uprednostňovať čo možno najlepšie využívanie existujúcich finančných nástrojov,

I.

keďže k politickej a sociálnej kríze, ktorá už existovala v partnerských krajinách, sa pridali aj dôsledky hospodárskej a finančnej krízy, najmä pokiaľ ide o problém nezamestnanosti; keďže v spoločnom záujme týchto krajín a EÚ je znížiť mieru nezamestnanosti v regióne a ponúknuť týmto ľuďom, najmä ženám, mladým ľuďom a vidieckemu obyvateľstvu nádej do budúcnosti,

J.

keďže Európsky parlament prostredníctvom svojho vyhlásenia z 27. septembra 2011 podporil vytvorenie euro-stredozemských programov Erasmus a Leonardo da Vinci,

1.

víta spoločné oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku na témy Nová reakcia na meniace sa susedstvo a Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím a prístup v nich prezentovaný, najmä pokiaľ ide o zásady vzájomnej zodpovednosti a spoločné odhodlanie dodržiavať univerzálne hodnoty, ako sú ľudské práva, demokracia a právny štát, ako aj podmienenosť a individuálny prístup k partnerským krajinám, a zásada ďalšieho začleňovania spoločností do politiky ESP;

2.

oceňuje európske snahy a európsku voľbu niektorých partnerov a ich záväzok budovať pevne zakorenenú a udržateľnú demokraciu a zdôrazňuje potrebu stanovenia nového a zreteľného vzťahu medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva, ktorý by podporoval ich činnosť s cieľom upevniť udržateľné demokracie a trhové hospodárstva;

3.

trvá však na tom, že susedným krajinám by sa mali poskytnúť hmatateľné a dôveryhodné stimuly, aby sa zapojili do spoločného cieľa budovania pevne zakorenenej demokracie, a zároveň pri diferenciácii založenej na politických, hospodárskych a sociálnych skutočnostiach každej krajiny, výkonnosti a dosiahnutých výsledkoch by sa malo vychádzať z jasne vymedzených kritérií a hodnotiteľných a pravidelne monitorovaných porovnávacích ukazovateľov pre každú jednu partnerskú krajinu; v tejto súvislosti žiada Komisiu a ESVČ, aby zvážili porovnávacie ukazovatele stanovené v spoločnom oznámení ako ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť, a že na posúdenie dosiahnutého pokroku si tieto ciele vyžadujú konkrétnejšie, merateľné, dosiahnuteľné, časovo vymedzené porovnávacie ukazovatele; domnieva sa, že politika zameraná na výsledky potrebuje jasnejšiu metodiku referenčného porovnávania, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zavedenia príslušných monitorovacích mechanizmov s cieľom posúdiť pokrok krajín ESP; zdôrazňuje, že tento prístup sa musí odrážať v štruktúre akčných plánov ESP a v súvisiacich každoročných správach o pokroku;

4.

domnieva sa, že revízia európskej susedskej politiky (ESP) vytvára príležitosti pre EÚ, aby efektívne plnila svoje záväzky a dodržiavala svoje hodnoty tak, ako je stanovené v článkoch 2, 3, 6, 8 a 21 ZEÚ;

5.

zdôrazňuje, že hoci je politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce súčasťou zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie, a teda i európskej susedskej politiky, Únia má ústavnú povinnosť, zakotvenú v článku 208 ods. 1 druhom pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie, zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce pri vykonávaní politík, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny; vyzýva preto Komisiu a ESVČ, aby pri vykonávaní európskej susedskej politiky nikdy nezabúdali na tieto ciele, ktoré predstavuje zníženie a neskôr odstránenie chudoby, a to tak v partnerských krajinách východného susedstva, ako aj v krajinách južného susedstva;

6.

podporuje upevnenie v minulosti oddelených oblastí zahraničnej politiky a politiky pomoci EÚ v rámci ESP; očakáva posilnenie siete inštitucionálnych opatrení, ktorá bude stabilná, hospodárna a účelovo zameraná na rozvoj užšej hospodárskej integrácie a politického združovania medzi všetkými zúčastnenými, vrátane zjednotenia hodnôt v rámci všetkých medzinárodných fór – najmä OSN – s hodnotami Európskej únie;

7.

hoci sa EÚ nesnaží predpísať model alebo šablónový postup na politické reformy, zdôrazňuje, že ESP sa zakladá na spoločných hodnotách, spoločnom vlastníctve, vzájomnej zodpovednosti a rešpekte a oddanosti k demokracii, právnemu štátu, dodržiavaniu ľudských práv, boju proti korupcii, k trhovému hospodárstvu a dobrej správe vecí verejných;

8.

zdôrazňuje význam aktívnych a nezávislých organizácií občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov pre demokraciu; zdôrazňuje význam dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a riadneho financovania organizácií občianskej spoločnosti v rámci nástroja európskeho susedstva; zdôrazňuje, že partnerstvo medzi EÚ a krajinami ESP a príslušnými občianskymi spoločnosťami by sa malo posilniť s cieľom pomáhať pri budovaní fungujúcich demokracií, podporovať reformy a trvalo udržateľný hospodársky rast; zdôrazňuje, že tieto partnerstvá s občianskou spoločnosťou musia mať začleňujúci charakter a zapájať najmä predstaviteľov ženských organizácií a menšín; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby podporovali parlamenty, miestne a regionálne orgány a občiansku spoločnosť v ich úsilí zohrávať riadnu úlohu pri určovaní stratégií ESP, pri vyžadovaní zodpovednosti od vlád, pri monitorovaní a hodnotení predchádzajúceho výkonu a dosiahnutých výsledkov;

9.

zdôrazňuje význam budovania partnerstva s občianskymi spoločnosťami ako prostriedok na presadzovanie zmien a demokratizáciu; v tejto súvislosti berie na vedomie pridelenie 22 miliónov EUR nástroju občianskej spoločnosti (CSF) na obdobie 2011 – 2013 a očakáva, že tento nástroj bude výraznejšie financovaný v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci; žiada ESVČ a Komisiu, aby lepšie vysvetlili rozsah pôsobnosti a ciele potenciálneho nástroja občianskej spoločnosti a aby objasnili komplementaritu nástroja občianskej spoločnosti s európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva a nástrojom európskeho susedstva a partnerstva; poznamenáva, že by sa mali určiť aj nástroje, ktoré by konkrétne podporili náboženské a etnické menšiny v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto iniciatíva; odporúča využiť tento nástroj na zlepšenie práce fóra občianskej spoločnosti v rámci Východného partnerstva a prípadne zriadiť takéto fórum aj pre južných partnerov;

10.

víta návrh na zriadenie Európskej nadácie na podporu demokracie, ktorý je dobre načasovanou reakciou na volanie po demokracii v susedných krajinách; zdôrazňuje, že táto nadácia by mala byť flexibilným, rýchlym a cieleným mechanizmom podpory a mala by dopĺňať už existujúce nástroje EÚ a príkladnú prácu európskych politických či nepolitických nadácií a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré existujú už mnoho rokov, majúc na pamäti, že cieľom tejto iniciatívy by mali byť hmatateľné výsledky; trvá na tom, aby uvedená nadácia nebránila činnostiam, ktoré už vykonávajú tieto nadácie alebo ktoré sa vykonávajú v rámci existujúcich programov Európskej únie, ako je európsky nástroj na podporu demokracie a ľudských práv, a aby tieto činnosti ani nezdvojovala; zdôrazňuje, že jej pôsobnosť a organizácia by sa mali jednoznačne vymedziť a že jej vnútorné usporiadanie a postupy by mali byť nenáročné a jednoduché; vyzýva ESVČ, Komisiu a poľské predsedníctvo, aby predstavili jasné vymedzenie právomocí budúcej EED vo vzťahu k týmto nástrojom a rámcom; trvá na tom, aby mal Európsky parlament právo kontroly a aby bol začlenený do jej riadiacej štruktúry, aby pomáhal pri stanovovaní každoročných cieľov, priorít, očakávaných výsledkov a pri prideľovaní finančných prostriedkov a aby bol súčasťou monitorovania činností; vyjadruje určité obavy nad skutočnosťou, že tento budúci fond by mohol byť čiastočne alebo úplne financovaný mimo rozpočtu EÚ, a opätovne potvrdzuje právo rozpočtového orgánu na monitorovanie a kontrolu využívania tohto fondu; preto žiada Komisiu a Radu, aby objasnili túto otázku;

11.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby v rámci svojho nového prístupu založeného na výkonnosti v zmysle „viac za viac“ pokračovali v podporovaní akejkoľvek politickej reformy s ohľadom na potreby a úroveň hospodárskeho a sociálneho rozvoja každej z partnerských krajín; vyzýva ich, aby poskytli jasnú a vhodnú metodiku a podrobné porovnávacie kritériá na posúdenie výsledkov krajín ESP v oblasti dodržiavania a presadzovania demokracie a ľudských práv (vrátane najmä slobody prejavu, svedomia, náboženstva, združovania a médií) a pravidelne predkladali dostatočne podrobné správy, ktoré by mali byť základom pri prideľovaní finančných prostriedkov v rámci nového prístupu založeného na výkonnosti v zmysle „viac za viac“; žiada, aby boli tieto hodnotenia zahrnuté do správ o pokroku ESP a predkladané každoročne jeho Výboru pre zahraničné veci; trvá na tom, že je potrebné systematicky zapájať organizácie občianskej spoločnosti do všetkých fáz procesu preskúmania; domnieva sa, že tento prístup založený na výkonnosti znamená zároveň „menej za menej“, a opakuje svoju výzvu na účinné uplatňovanie ľudských práv a doložky o demokracii v dohodách EÚ s tretími krajinami;

12.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby poskytli viac informácií o tom, ako sa má uplatňovať zásada vzájomnej zodpovednosti;

13.

domnieva sa, že by sa mala priebežne monitorovať situácia v oblasti ľudských práv, a to najmä pokiaľ ide o práva detí, žien a menšín, že by sa mali viesť dialógy o ľudských právach so všetkými partnerskými krajinami a že ročné hodnotenia situácie, ako aj výsledky dialógov, musia byť zahrnuté do prílohy výročnej správy o pokroku v každej partnerskej krajine so zreteľným mechanizmom na prehodnotenie a postupné obmedzenie dvojstrannej spolupráce v prípade, že sa potvrdí porušovanie ľudských práv; zdôrazňuje, že tento prístup k jednotlivým partnerským krajinám týkajúci sa situácie v oblasti ľudských práv musí byť spoľahlivý;

14.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby zamerali svoju spoluprácu v rámci ESP na združovanie demokratických aktérov EÚ, ako sú odborové zväzy, mimovládne organizácie, príslušné organizácie zamestnávateľov, poľnohospodárov, žien, účastníkov náboženského dialógu, spotrebiteľov, mládeže, novinárov, učiteľov, orgánov miestnej správy, univerzít, študentov, aktérov v oblasti zmeny klímy a ich partnerov v krajinách ESP;

15.

zdôrazňuje, že sloboda prejavu a nezávislosť a pluralita médií sú základom pevnej a trvalo udržateľnej demokracie a spoločných hodnôt; zdôrazňuje význam nezávislých, udržateľných a zodpovedných verejnoprávnych médií s cieľom poskytovať kvalitný, pluralitný a rôznorodý obsah pripomínajúc, že slobodné a nezávislé verejnoprávne médiá vždy zohrávajú kľúčovú úlohu pri prehlbovaní demokracie, maximalizovaní účasti občianskej spoločnosti na verejných veciach a posilňovaní postavenia občanov na ceste k demokracii;

16.

dôrazne podporuje a žiada voľný tok informácií, zabezpečenie podmienok, ktoré novinárom umožňujú pracovať efektívne a slobodne bez toho, aby boli pod politickým, hospodárskym alebo iným tlakom, a výstavbu infraštruktúry, ktorá umožní rozvoj moderných elektronických technológií; víta skutočnosť, že OSN vyhlásila 6. júna 2011 prístup na internet za ľudské právo; v tejto súvislosti naliehavo žiada ESVČ a Komisiu, aby vytvorili osobitné nástroje na pomoc občianskym spoločnostiam, organizáciám a jednotlivcom v krajinách ESP, aby mali neobmedzený prístup na internet a k ostatným formám elektronických komunikačných technológií;

17.

zdôrazňuje, že účasť žien, mladých ľudí, občianskej spoločnosti a fungovanie slobodných a nezávislých médií bude v prebiehajúcich procesoch prechodu k demokracii v krajinách arabskej jari rozhodujúce, a naliehavo žiada EÚ, aby zvýšila podporu na odbornú prípravu a organizáciu týchto aktérov tým, že ich pozve pozorovať voľby a fungovanie demokratických inštitúcií v rámci EÚ;

18.

domnieva sa, že úplné a účinné dodržiavanie náboženskej slobody (na úrovni jednotlivcov, na kolektívnej, verejnej, súkromnej a inštitucionálnej úrovni) by sa malo stanoviť ako priorita, najmä pre všetky náboženské menšiny v regióne, spolu s potrebou poskytnúť týmto skupinám osobitnú pomoc;

19.

zdôrazňuje najmä význam podpory práv dieťaťa a zabezpečenia ochrany dieťaťa, ako je zakotvené v Lisabonskej zmluve;

20.

naliehavo žiada o podporu rozvoja demokraticky orientovaných politických strán v tých susedných krajinách, ktoré sa neustále usilujú o demokraciu, ako aj o vytvorenie mimovládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti;

21.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli ženy dostatočne zastúpené v parlamente, na ministerstvách, významných pozíciách vo vláde, v rozhodovacích postaveniach verejnej a miestnej správy a pri riadení verejných podnikov; vyzýva partnerské krajiny ESP, aby prijali a presadzovali politiky rodovej rovnosti a prijali akčné plány v oblasti rodovej rovnosti;

22.

víta prácu poradnej skupiny EÚ na vysokej úrovni Arménskej republiky a vytvorenie podobnej skupiny v Moldavsku; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby ponúkli takúto pomoc všetkým východným partnerom, a tým zabezpečili, ako v prípade Arménska, že je pokrytý parlamentný rozmer; žiada o zlepšenie tohto nástroja EÚ a odporúča ESVČ, aby bola priamo zodpovedná za nábor zamestnancov, ako aj riadenie poradcov s cieľom zabezpečiť čo najprimeranejší presun vedomostí EÚ do krajín Východného partnerstva;

23.

žiada EK, aby zlepšila viditeľnosť projektov Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie v partnerských krajinách a aby sa stali zrozumiteľnejšie pre občanov poukazujúc na pridanú hodnotu spolupráce s EÚ;

24.

pripomína, že spolupráca EÚ s jej susedmi by mala byť podmienená dosahovaním pokroku v oblasti demokracie a rešpektovania ľudských práv; preto žiada medzinárodné spoločenstvo, aby zablokovalo svoju finančnú pomoc, ako aj finančnú pomoc zo strany medzinárodných finančných inštitúcií, ku ktorým jeho členovia patria, bieloruskému režimu dovtedy, kým všetci zadržaní a zatknutí opoziční lídri, novinári, kandidáti na prezidenta a ich zástancovia nebudú prepustení, zbavení obvinení a rehabilitovaní;

25.

súhlasí so súčasným formálnym prístupom EÚ týkajúcim sa udeľovania sankcií bieloruským orgánom, pričom sa zároveň snaží posilniť vzťahy s občianskou spoločnosťou a obyvateľmi Bieloruska; v tejto súvislosti naliehavo žiada Európsku úniu, aby sa viac zamerala na spoločnosť a zvýšila pomoc Bielorusku s cieľom riešiť potreby obyvateľstva, aby posilnila finančnú a technickú podporu demokratickej opozícii, obhajcom ľudských práv a organizáciám občianskej spoločnosti vrátane nezaregistrovaných, ako aj študentom a slobodným médiám;

26.

zdôrazňuje, že udržateľná demokracia, fungujúce inštitúcie zbavené byrokracie, právny štát a kvalitné vzdelávanie nielen podporujú politickú stabilitu, sociálnu starostlivosť a súdržnosť, ale tiež stimulujú hospodársky rast tým, že zlepšujú podnikateľské prostredie a priťahujú investície, čo umožňuje vznik malých a stredných podnikov a posilňuje obchod, ekologické hospodárstvo a cestovný ruch, a to všetko vedie k vytváraniu nových pracovných miest a nových príležitostí; pripomína potrebu vytvoriť vhodný rámec pre investície, ktorý bude mať dôležité miesto pri zaisťovaní stability a právnej istoty, ako aj v boji proti korupcii; z tohto dôvodu vyzýva Európsku úniu, aby v rámci svojej pomoci prechodom k demokracii podporovala štrukturálne reformy v hospodárskej, sociálnej a právnej oblasti, pričom dôrazne poukazuje na úzke prepojenie demokratického a sociálno-hospodárskeho rozvoja; víta hlavné iniciatívy Komisie týkajúce sa MSP, regionálnych trhov s energiou a energetickej účinnosti; domnieva sa, že tieto snahy by sa mali prejaviť vo viacročnom finančnom rámci;

27.

zdôrazňuje, že na zlepšenie situácie v krajinách, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v závažnej sociálno-hospodárskej kríze, by sa mali urýchlene prijať okamžité opatrenia, ako je spolufinancovanie už určených hlavných či pilotných projektov alebo iných konkrétnych ekonomických projektov strategického významu, ktoré je možné v praxi rýchlo realizovať, s osobitným zreteľom na partnerské krajiny, kde prechod k demokracii zhoršuje hospodárske problémy; zdôrazňuje, že takéto opatrenia financované EÚ môžu byť prijaté len pod podmienkou, že všetky zúčastnené strany sa v každom konkrétnom prípade zaviažu dodržiavať overiteľným spôsobom platné sociálne, ekologické a pracovné normy platné v medzinárodnom meradle, ako aj v EÚ, a že tieto opatrenia prispejú k okamžitému zlepšeniu sociálnej situácie občanov v krajinách ESP;

28.

rozhodne podporuje presadzovanie subregionálnej spolupráce a cezhraničných projektov a zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať dvojstrannú a viacstrannú vzájomne sa dopĺňajúcu hospodársku spoluprácu medzi partnerskými krajinami, ktorá by bola pre občanov hmatateľným prínosom a zlepšila by politickú klímu v regióne; zdôrazňuje, že táto subregionálna hospodárska spolupráca sa musí stať súčasťou širšieho projektu integrácie, ktorý bude podporovať vytváranie subregionálnych projektov týkajúcich sa mobility, sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia, kultúry a vzdelávania; zdôrazňuje predovšetkým dôležitosť podporovania rozvoja obchodovania medzi južnými krajinami navzájom a medzi východnými krajinami a hospodárskej integrácie príslušných krajín; domnieva sa, že zlepšenie takejto spolupráce medzi partnermi by bolo signálom angažovanosti za európske hodnoty dobrých susedských vzťahov a vzájomne prospešných partnerstiev;

29.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala budovanie administratívnych kapacít v oblasti práce a sociálnych vecí s osobitným zreteľom na budovanie kapacít v právnych službách, čo zabezpečí lepšiu prípravu na vedenie reforiem;

30.

zdôrazňuje význam odborových zväzov a sociálneho dialógu ako súčasti demokratického rozvoja partnerských krajín ESP; vyzýva ich, aby posilnili práva odborových zväzov; poukazuje na významnú úlohu, ktorú môže sociálny dialóg zohrávať vzhľadom na sociálno-hospodárske výzvy v regiónoch;

31.

pripomína, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby minimálna mzda podľa vnútroštátnej praxe zaručovala primeranú životnú úroveň pracovníkov a ich rodín a aby zrážky zo mzdy nepripravovali zamestnancov ani osoby, ktoré od nich závisia, o základné existenčné prostriedky;

32.

konštatuje, že pri ukončení pracovného pomeru treba počítať s primerane dlhou výpovednou lehotou, v ktorej sa zohľadní dĺžka zamestnania zamestnanca;

33.

poukazuje na to, že Únia by mala klásť osobitný dôraz na decentralizovanú spoluprácu na miestnej úrovni zloženú z malých projektov, ktoré by okamžite a hmatateľne prispeli k zlepšeniu kvality života občanov susedných krajín a zároveň uľahčili konsolidáciu demokratického pokroku na celom území týchto krajín;

34.

vyzýva Komisiu, aby prijala dokumenty o stratégii znižovania chudoby ako usmerňujúci politický rámec pre strednodobý hospodársky rast v prospech chudobných a spravodlivé rozdelenie bohatstva podľa potrieb danej krajiny;

35.

zdôrazňuje, že rokovania o dohodách o pridružení sú príležitosťou na presadzovanie reforiem; zdôrazňuje, že všetky zložky by mali byť prepojené, aby EÚ prehlbovala svoje vzťahy komplexným a súdržným spôsobom; verí, že by preto mali zahŕňať špecifické podmienky, harmonogramy a porovnateľné ukazovatele výkonnosti, ktoré by sa mali pravidelne monitorovať; zdôrazňuje, že je potrebné do týchto dohôd zahrnúť reálne a hmatateľné stimuly pre partnerov s cieľom zvýšiť atraktívnosť cesty reforiem;

36.

konštatuje, že na obchod s tovarom a službami by sa mala uplatňovať diferenciácia, žiada partnerské krajiny ESP, aby sa usilovali o vytvorenie podmienok, ktoré umožnia vytvorenie rozsiahlych a komplexných zón voľného obchodu, a vyzýva EÚ, aby im pomohla v ich reformnom úsilí a otvorila svoj vnútorný trh, pričom dôjde k nevyhnutnému zosúladeniu špecifikácií týkajúcich sa bezpečnosti a kvality s európskymi normami, a aby spolu s nimi zaviedla proces postupného a vyváženého otvárania svojich trhov, ktorý bude obojstranným prínosom; zdôrazňuje, že EÚ by tiež mala posúdiť politické, sociálne a environmentálne podmienky v každej krajine s ohľadom na ich účasť v budúcej rozsiahlej a komplexnej zóne voľného obchodu a prípadne stanoviť postupné kroky na jej realizáciu; zároveň by mala zabezpečiť, aby sa dohliadalo na medzinárodné dohovory o pracovnom práve a detskej práci; zdôrazňuje, že obchodné vzťahy, najmä v rámci rozsiahlych a komplexných zón voľného obchodu, by mali byť prostredníctvom svojich požiadaviek vnímané ako prostriedok na posilnenie záväzku k demokratickým hodnotám krajín ESP, a to ako súčasť princípu podmienenosti; súčasne podporuje plné členstvo vo WTO pre všetky krajiny Východného partnerstva;

37.

zdôrazňuje, že európska perspektíva vrátane článku 8 Zmluvy o Európskej únii a úsilie o členstvo zo strany krajín Východného partnerstva v súlade s článkom 49 ZEÚ predstavujú hnaciu silu pre reformy v týchto krajinách a ďalšie posilnenie ich záväzku k spoločným hodnotám a zásadám, ako sú demokracia, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a dobrá správa vecí verejných; domnieva sa, že uzavretie dohôd o pridružení môže byť dôležitým krokom k ďalším politickým záväzkom a pevnejšiemu vzťahu s Európou prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a konsolidovaného politického a hospodárskeho dialógu;

38.

opätovne potvrdzuje, že cieľom južného partnerstva je priblížiť severné a južné pobrežie Stredozemného mora, aby sa vytvoril priestor mieru, demokracie, bezpečnosti a prosperity pre 800 miliónov obyvateľov týchto oblastí a aby mali EÚ a jej partneri k dispozícii účinný dvojstranný a viacstranný rámec pre riešenie demokratických, sociálnych a hospodárskych výziev, podporu regionálnej integrácie, predovšetkým v oblasti obchodu, a zabezpečenie spoločného rozvoja oboch pobreží, a to v prospech všetkých, a pomáhať partnerom pri budovaní demokratických, pluralitných a sekulárnych štátov, najmä prostredníctvom programov zameraných na budovanie inštitucionálnych kapacít, ako aj rozvíjať obojstranne výhodné a ambiciózne obchodné dohody, ktoré môžu viesť k rozsiahlym a komplexným zónam voľného obchodu, čo bude určite prvým krokom k veľkému tzv. euro-stredozemskému hospodárskemu priestoru, ktorý by tiež mohol prispieť k riešeniu hospodárskych problémov našich susedných partnerských krajín na juhu a uľahčiť integráciu medzi krajinami juhu navzájom; žiada Komisiu a Radu, aby uľahčili vykonávanie šiestich balíkov opatrení, ktoré sa spomínajú v dokumente Komisie z 30. marca 2011 o monitorovaní iniciatív týkajúcich sa obchodu a investičnej pomoci partnerom na juhu Stredozemia;

39.

želá si, aby sa stanovili objektívne a záväzné kritériá, ktoré by umožňovali zavedenie režimu s posilneným štatútom; zdôrazňuje nevyhnutnosť objasnenia práv a povinností, ktoré vyplývajú z tohto dvojstranného záväzku pre partnerské krajiny na jednej strane a Európsku úniu na strane druhej;

40.

zdôrazňuje, že zmluvné vzťahy so všetkými krajinami ESP obsahujú ustanovenia o pravidelnom konaní fóra pre riešenie otázok týkajúcich sa ľudských práv, ktoré by malo mať formu podvýborov pre ľudské práva; žiada ESVČ, aby maximálne využila tieto ustanovenia a zapojila do všetkých rokovaní existujúce podvýbory;

41.

zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať súčinnosť medzi európskymi vonkajšími a vnútornými politikami, najmä prostredníctvom aproximácie právnych predpisov zameraných na tvorbu pracovných miest, zmierňovanie chudoby, modernizáciu pracovných politík, energetickú bezpečnosť a efektívnosť, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a ekologickej udržateľnosti, zlepšenie sociálnej ochrany, tvorby bohatstva a spravodlivosti a uľahčenie obchodu v súlade so zásadou diverzifikácie;

42.

domnieva sa, že podieľanie sa na spoločnom priestore v sebe zahŕňa aj spravodlivé podieľanie sa na zodpovednosti, a vyzýva na lepšiu spoluprácu, predovšetkým pokiaľ ide o všetky politiky a problematiky, ktoré majú cezhraničný rozmer; z tohto dôvodu žiada o posilnenie regionálneho a cezhraničného rozmeru odvetvovej spolupráce;

43.

víta zvýšenú súčinnosť partnerských krajín v agentúrach EÚ v rôznych oblastiach; vyzýva Komisiu, aby predložila jasný a komplexný zoznam príslušných agentúr a programov, do činnosti ktorých by sa susedské krajiny mohli zapojiť, spolu s prehľadom foriem, finančného príspevku a metód takýchto rôznych typov účasti;

44.

podporuje ďalšiu spoluprácu v sektoroch, ako sú priemysel, malé a stredné podniky, výskum, vývoj a inovácie, informačné a komunikačné technológie vrátane bezpečnosti systémov informačných technológií, vesmír a cestovný ruch a zdôrazňuje prínos spoločných výskumných programových iniciatív EÚ a jej susedov; víta návrhy Komisie v súvislosti s rozvojom všeobecných poznatkov a inovačného priestoru a digitálneho hospodárstva založeného na informačných a komunikačných technológiách a vyzýva členské štáty a susedné krajiny, aby znovu potvrdili svoj záväzok pokračovať smerom k tomuto rozvoju; opakuje význam účinných mechanizmov na uľahčenie obchodu a investícií medzi EÚ a jej susednými krajinami s cieľom posilniť obchodné partnerstvá a umožniť hospodárskym subjektom, a najmä MSP, aby mali prístup k primeraným a spoľahlivým informáciám o obchodných a investičných podmienkach v partnerských krajinách;

45.

víta posilnenie rozmeru spolupráce európskej susedskej politiky v oblasti energetiky; poukazuje na význam výmeny skúseností EÚ s reformami v odvetví energetiky so susediacimi krajinami; považuje za nevyhnutné zvýšiť energetickú efektívnosť a podporu obnoviteľných zdrojov energie; žiada zabezpečenie dodávok energie prostredníctvom diverzifikácie zdrojov a riadenia dopytu, lepšej spolupráce s hlavnými dodávateľmi a tranzitnými štátmi a koordinácie opatrení v oblasti jadrovej bezpečnosti najmä v regiónoch, ktoré sú náchylné na vysokú seizmickú aktivitu spolu so zvýšenou transparentnosťou, aby sa zabezpečilo, že úplné dodržiavanie dohôd týkajúcich sa životného prostredia a medzinárodnej jadrovej bezpečnosti zostane prioritou energetickej politiky EÚ a že kľúčovým zameraním vonkajšej energetickej politiky EÚ budú aj naďalej východní a južní susedia; vyzýva na prijatie účinných opatrení na zabezpečenie uplatňovania zásady solidarity v oblasti energetiky;

46.

víta návrh na vytvorenie Európskeho energetického spoločenstva a domnieva sa, že by mohlo byt dôležitým krokom smerujúcim k spolupráci s našimi susednými krajinami; poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú susedné južné krajiny v oblasti dodávok energie rôznym členským štátom; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť euro-stredozemské prepojenie v odvetví plynu a elektriny; zdôrazňuje strategický význam projektu Nabucco a jeho rýchlu realizáciu, ako aj prepravu skvapalneného zemného plynu v rámci projektu AGRI; vyzýva Komisiu, aby aj prostredníctvom investícií podporila výstavbu, modernizáciu a rozvoj energetických sietí a prepojenie energetickej infraštruktúry so susedmi EÚ;

47.

poukazuje okrem toho na podpornú úlohu, ktorú by EÚ mohla zohrávať pri riešení environmentálnych problémov v susedných krajinách, najmä pokiaľ ide o odstránenie obrovských zásob tzv. zastaraných pesticídov, ktoré môžu spôsobiť rozsiahle chemické znečistenie;

48.

podporuje ďalšiu spoluprácu v odvetví dopravy vrátane pevnejšieho prepojenia infraštruktúrnej siete EÚ a partnerských krajín s cieľom uľahčiť výmeny osôb a tovaru, čo možno dosiahnuť prostredníctvom užšej integrácie trhov a lepšieho infraštruktúrneho prepojenia;

49.

považuje za nevyhnutnú medzinárodnú, regionálnu a medziregionálnu spoluprácu v oblasti kultúry, ktorá sa bude zakladať na skutočnom dialógu medzi kultúrami a do ktorej sa zapoja všetky odvetvia spoločnosti (kultúrne orgány, inštitúcie, organizácie a združenia); vyzýva ESVČ a Komisiu, aby koordinovali strategické využívanie kultúrnych aspektov vonkajšej politiky a aby sa usilovali o komplementárnosť s vonkajšími kultúrnymi politikami členských štátov;

50.

dôrazne potvrdzuje, že existuje súvislosť medzi výmenami a spoluprácou v oblasti kultúry, vzdelávania a športu medzi Európskou úniou a krajinami ESP na jednej strane a vývojom a posilňovaním otvorenej občianskej spoločnosti, demokracie a zásad právneho štátu, ako aj presadzovaním základných slobôd a práv človeka na druhej strane; zdôrazňuje, že spolupráca v týchto oblastiach prináša dodatočné výhody tak Únii, ako aj partnerským krajinám ESP;

51.

verí, že podpora účasti v kultúrnych programoch EÚ môže prospievať hmotnému a duchovnému rozvoju v krajinách ESP, preto zdôrazňuje význam programov, akým je Media Mundus, a projektov zastrešených Úniou pre Stredozemie a programom Kultúra v rámci Východného partnerstva; ďalej pripomína, že kultúrne programy a programy na podporu mobility by sa mali vzťahovať aj na mobilitu umelcov a osôb absolvujúcich umelecké vzdelávanie; zasadzuje sa o zavedenie kultúrnych víz pre umelcov a iných pracovníkov v oblasti kultúry z krajín ESP; žiada tiež Komisiu, aby navrhla iniciatívu týkajúcu sa krátkodobých víz s cieľom odstrániť prekážky v mobilite v sektore kultúry;

52.

zdôrazňuje, že v súvislosti s výchovnou hodnotou športových aktivít je dôležité v rámci ESP posilniť spoluprácu zameranú na rozvoj športu v príslušných krajinách; vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby sa usilovali o voľný pohyb športovcov po celom svete, počnúc športovcami z krajín ESP;

53.

naliehavo žiada hodnotenie existujúcich programov v súvislosti so zabezpečením efektívneho využitia zdrojov s cieľom splniť zámery a ciele EÚ; podporuje racionalizáciu vnútorných operácií v rámci Komisie týkajúcich sa existujúcich programov a projektov v oblasti kultúry a vzdelávania;

54.

zdôrazňuje prínos programu Tempus IV pri presadzovaní spolupráce a v úsilí o modernizáciu vzdelávacích systémov krajín susediacich s EÚ a vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s ďalším viacročným finančným rámcom poskytla programu podporu;

55.

želá si výraznejšiu účasť partnerských krajín na činnosti Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie a Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru;

56.

poznamenáva, že posilnenie aspektu mládeže v rámci Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie je významnou investíciou do budúcich vzťahov medzi EÚ a ESP s veľkým potenciálom do najbližších rokov, ako aj do procesu demokratizácie týchto partnerov a zosúladenia ich právnych predpisov s európskymi normami; opätovne pripomína, že dodatočné finančné prostriedky pridelené programom Erasmus Mundus a Mládež v akcii na rok 2012 v rámci rozpočtu EÚ na rok 2012 by mali posilniť spoluprácu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, zlepšiť výmeny akademických pracovníkov a študentov a budovať siete posilňujúce kapacitu mimovládnych organizácií v oblasti mládeže v Európe a v krajinách európskej susedskej politiky;

57.

vyjadruje presvedčenie, že Euro-stredozemská univerzita (EMUNI) poskytuje jedinečnú platformu a príležitosť na posilnenie spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania a mobility študentov s našimi južnými susedmi, a to v čase, keď je zvlášť dôležité prehlbovať vzťahy s krajinami južného partnerstva, najmä s ich mladšími generáciami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné čo najviac rozvíjať potenciál Euro-stredozemskej univerzity;

58.

vyzýva Európsku komisiu, aby prijala návrh Európskeho parlamentu, ktorý bol vyslovený na začiatku tzv. arabskej jari, v súvislosti s vytvorením euro-stredozemského programu Erasmus, čo je iniciatíva, ktorá by sa v prípade úspechu rozšírila na všetky susedné krajiny; s poľutovaním v tejto fáze konštatuje nedostatočnosť návrhov Európskej komisie, ktorá napriek svojim vyhláseniam z 27. septembra 2011 v skutočnosti počíta len s veľmi malým zvýšením množstva štipendií programu Erasmus Mundus;

59.

vyzýva Európsku komisiu, aby prijala návrh Európskeho parlamentu, ktorý bol vyslovený na začiatku tzv. arabskej jari, v súvislosti s vytvorením euro-stredozemského programu Leonardo da Vinci, určeného na podporu mobility mladých učňov, ktorí chcú absolvovať odbornú prípravu v zahraničí, a to s cieľom prispieť k boju proti nezamestnanosti mládeže, ktorá je v južnom Stredozemí dlhodobým javom;

60.

opätovne potvrdzuje veľkú podporu projektu financovanému EÚ, ktorý poskytuje štipendiá absolventom univerzít z krajín ESP a EÚ na univerzite College of Europe; vyjadruje presvedčenie, že to umožní pripraviť budúcich partnerov z európskych a susedných krajín, ktorí budú v plnej miere a profesionálne oboznámení s podstatou a ideou politík EÚ, jej právom a inštitúciami, na prácu súvisiacu so vzťahmi medzi EÚ a ESP; občanom v partnerských krajinách, ktorým bolo udelené toto štipendium, to umožní využívať ich vedomosti a skúsenosti vo vnútroštátnej správe a budú im ponúknuté primerané pracovné podmienky;

61.

zdôrazňuje významnú úlohu miestnych orgánov v demokratickom vývoji našich partnerských krajín; vyzýva preto Komisiu na posilnenie a zvýšenie počtu programov s miestnymi orgánmi v EÚ a partnerských krajinách prostredníctvom nástroja TAIEX (Nástroj pre technickú pomoc a výmenu informácií) a partnerských programov;

62.

pripomína, že EÚ by mala zlepšiť riadenie a maximalizovať vzájomný prínos migrácie pre rozvoj okrem iného zabezpečením lepších podmienok legálnym migrantom na ich usadenie v EÚ a riešením prvotných príčin nelegálnej migrácie v partnerských krajinách; domnieva sa, že je potrebné, aby EÚ podporovala legálnu migráciu pracovnej sily uzatváraním partnerstiev zameraných na oblasť mobility s ohľadom na demografickú, sociálnu a profesionálnu rovnováhu na jednej aj druhej strane a podporovaním výmeny odborníkov medzi EÚ a tretími krajinami; vyzýva členské štáty, aby považovali diskusie o mobilite za dôležitý prvok susedskej politiky, ktoré by sa nemali primárne riadiť obavami týkajúcimi sa bezpečnosti; zdôrazňuje význam predchádzania nelegálnej migrácii a stíhania organizácií zodpovedných za tok nelegálnych emigrantov;

63.

domnieva sa, že EÚ by mala pokročiť vo svojej práci pri uľahčovaní udeľovania víz a uzatváraní readmisných dohôd súbežne a čo možno najtransparentnejším spôsobom s cieľom postupne a na základe osobitného zváženia každého prípadu prejsť po splnení všetkých podmienok k bezvízovému režimu; okrem toho žiada zavedenie materiálnych podmienok na udeľovanie a predlžovanie víz, ktoré by vo väčšej miere rešpektovali práva osôb; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa malo prednostne zaoberať mobilitou mládeže a študentov; zdôrazňuje, že krajiny Východného partnerstva by mali využívať výhody privilegovanej ponuky EÚ týkajúcej sa liberalizácie vízového režimu z hľadiska kalendára a obsahu; zdôrazňuje, že ustanovenia o azyle musia byť plne v súlade s medzinárodnými povinnosťami, záväzkami a normami EÚ, najmä v oblasti ľudských práv;

64.

v tejto súvislosti pripomína, že členské štáty musia rešpektovať zásadu nevyhostenia a musia sa veľmi snažiť, aby umožnili vytvorenie prístupného, spravodlivého a ochranného európskeho azylového systému;

65.

vyzýva členské štáty a EÚ, aby ratifikovali Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, ktorý dopĺňa Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu; nazdáva sa, že revízia ESP by mala uľahčiť prijatie osobitných opatrení v týchto oblastiach; súhlasí s pripomienkami Komisie týkajúcimi sa migrácie z rodinných dôvodov a víta nadchádzajúce vypracovanie zelenej knihy na túto tému;

66.

zdôrazňuje, že je dôležité venovať osobitnú pozornosť mladým ľuďom, a vyzdvihuje potrebu posilniť synergie medzi iniciatívou Mládež v pohybe a ESP; zdôrazňuje, že EÚ by mala posilniť spoluprácu v oblasti akademického vzdelávania a odbornej prípravy, okamžite rozšíriť štipendijné programy a zvýšiť ich počet a mobilitu študentov, absolventov, učiteľov a akademických pracovníkov podporovaním výmen medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy a verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu a podnikania; považuje za nevyhnutné stanoviť flexibilné a zrýchlené postupy udeľovania víz úspešným uchádzačom o tieto programy; zdôrazňuje, že je potrebné pokročiť v práci spojenej so vzájomným uznávaním kvalifikácií a vzdelávacích systémov s partnerskými krajinami ESP, najmä pokiaľ ide o aproximáciu diplomov vysokoškolského vzdelávania a noriem a európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania; zdôrazňuje veľkú potrebu štruktúrovanej informačnej politiky voči občanom krajín, ktoré sú partnermi v rámci ESP, pokiaľ ide o možnosť zúčastňovať sa na programoch EÚ;

67.

vyzýva Radu a Komisiu, aby nadviazali štruktúrovaný dialóg s orgánmi tretích krajín s cieľom rozvinúť taký prístup k mobilite, ktorý bude prospešný pre všetkých, zjednodušiť vízové formality, väčšmi využiť príležitosti, ktoré ponúka vízový kódex EÚ, a zároveň zlepšiť a zosúladiť jeho uplatňovanie v záujme zabezpečenia rovnakých a spravodlivých podmienok pre uchádzačov vo všetkých členských štátoch, pričom sa osobitne zamerajú na účinky vzájomnej závislosti medzi rozvojovou pomocou, bezpečnosťou, legálnou a nelegálnou migráciou, ako ich vymedzuje globálny prístup k migrácii; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť tomu, že sa zaručí, aby partnerské krajiny nepostihol tzv. únik mozgov;

68.

vyzýva EÚ, aby posilnila dostupnosť prostriedkov EÚ a ich prideľovanie projektom zameraným na oboznamovanie migrantov s ich právami a povinnosťami a na ochranu ich práv s osobitným ohľadom na práva mladistvých bez sprievodu, žien a iných zraniteľných skupín; žiada preto Komisiu, aby poskytla Parlamentu podrobnú správu o čerpaní prostriedkov EÚ vyčlenených pre susedné krajiny, ako aj prostriedkov v rámci tematického programu Komisie pre spoluprácu s tretími krajinami v oblastiach migrácie a azylu;

69.

opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie o tom, že európska susedská politika bude v plnej miere efektívna len vtedy, ak nájde harmonickú rovnováhu medzi svojím dvojstranným a viacstranným rozmerom; považuje preto za nevyhnutné, aby sa v rámci európskej susedskej politiky posilnila viacstrannosť a aby sa na to vyčlenila významnejšia časť finančných prostriedkov z nástroja európskeho susedstva a partnerstva;

70.

víta návrh, aby sa viacstranný rámec využil strategickejšie s cieľom zlepšiť dvojstranné vzťahy s partnermi, a očakáva konkrétne opatrenia zamerané na zavedenie tohto návrhu do praxe; v tejto súvislosti s veľkým záujmom očakáva plán s cieľmi, nástroje a opatrenia, ktoré oznámi vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie a Komisia do konca roka;

71.

domnieva sa, že mnohostranný rozmer Východného partnerstva by sa mal ďalej posilňovať a rozvíjať vrátane Fóra občianskej spoločnosti; poznamenáva význam nadviazania konštruktívneho dialógu s Tureckom a Ruskom o regionálnych otázkach spoločného záujmu, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné otázky;

72.

poukazuje na to, že úloha regiónov je kľúčová na zaistenie úspechu dlhodobých sociálnych a hospodárskych reforiem a zaručenie trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že o európskej susedskej politike by sa malo uvažovať v širších súvislostiach, aby sa podporil hospodársky rozvoj v pohraničných oblastiach; domnieva sa, že zásady územnej spolupráce sa vzťahujú aj na vonkajšie hranice a sú kľúčovým nástrojom na zlepšenie hospodárskeho vývoja EÚ a vo všeobecnosti aj politických cieľov EÚ v oblasti európskej susedskej politiky; domnieva sa, že nový prístup v oblasti európskej susedskej politiky musí umožňovať makroregionálne stratégie EÚ a že potenciál makroregiónov EÚ, ktoré zahŕňajú susedné krajiny EÚ, treba v plnej miere využiť na zlepšenie koordinácie priorít a projektov v spoločnom záujme EÚ a krajín európskej susedskej politiky, aby sa dosiahli obojstranne priaznivé výsledky a optimalizácia investovaných zdrojov;

73.

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú euroregióny zohrávajú pri plnení cieľov politiky súdržnosti, a nabáda Komisiu, aby podporovala ich rozvoj a pomáhala im v ňom, najmä v pohraničných oblastiach, s cieľom posilniť úlohu euroregiónov v rámci európskej susedskej politiky;

74.

zdôrazňuje veľký potenciál európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) zahŕňajúcich regióny za vonkajšími hranicami; podporuje osobitné dohody so susednými tretími krajinami týkajúce sa zavedenia vnútroštátnych právnych predpisov povoľujúcich štruktúry EZÚS v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako aj medzištátne dohody umožňujúce miestnym a regionálnym orgánom tretích krajín, aby sa zapojili do činnosti EZÚS;

75.

domnieva sa, že budúca európska susedská politika by mala zohľadňovať úlohu najvzdialenejších regiónov v politike vonkajších vzťahov EÚ; poznamenáva, že ponúkajú skutočnú možnosť ovplyvňovať vonkajšiu politiku EÚ, keďže umožňujú EÚ na jednej strane udržiavať užšie vzťahy s mnohými tretími krajinami a na druhej strane riešiť zložité problémy, ako je nelegálna migrácia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o inovatívne možnosti financovania vybraných projektov v oblasti politiky súdržnosti, aby sa mohli realizovať a prinášali úžitok v európskych regiónoch a regiónoch nečlenských krajín;

76.

zdôrazňuje význam širšieho geografického a strategického prístupu vzhľadom na budúcnosť ESP pripomínajúc, že následne po uznesení Európskeho parlamentu z 19. januára 2006 o ESP EÚ zaviedla v novembri 2007 konkrétne politiky pre ostrovné krajiny v oblasti Atlantického oceána, ktoré susedia s najvzdialenejšími regiónmi EÚ priľahlými k európskemu kontinentu, kde sa osobitné otázky zemepisnej blízkosti, kultúrnej a historickej príbuznosti a vzájomnej bezpečnosti preukázali ako relevantné; víta vysokú úroveň dosiahnutých výsledkov a dynamiky konkrétnych politík, ktoré už boli zavedené, najmä osobitné partnerstvo medzi EÚ a Kapverdmi; a žiada EÚ, aby aj naďalej posilňovala dialóg a zbližovanie politík s týmito krajinami a podporovala ich úsilie o konsolidáciu politických, sociálnych a hospodárskych reforiem;

77.

uznáva, že GR Komisie pre regionálny rozvoj má bohaté skúsenosti so správou Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a vyjadruje presvedčenie, že by bolo v záujme cieľov nástroja európskeho susedstva a partnerstva, aby sa v otázkach správy fondov ťažilo z odporúčaní GR pre regionálny rozvoj; preto vyjadruje presvedčenie, že správa týchto finančných nástrojov týkajúca sa programov cezhraničnej spolupráce by sa mala vrátiť na GR pre regionálny rozvoj, ktoré bolo za ne v minulosti zodpovedné;

78.

víta spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 30. septembra 2011 vo Varšave, ako aj vyhlásenie o situácii v Bielorusku, najmä pokiaľ ide o zásady demokracie, ľudské práva a zásady právneho štátu, záväzok k väčšej dvojstrannej účasti, a to tak hospodárskej, ako aj politickej, vrátane ochoty dosiahnuť pokrok pri rokovaniach o dohodách o pridružení, pri posilňovaní dvojstrannej spolupráce medzi partnermi a uľahčovaní mobility a odhodlania urýchliť jeho vykonávanie s jednoznačnými výhodami pre spoločnosti partnerských krajín;

79.

vyjadruje presvedčenie, že najdôležitejšiu úlohu v rámci rozvoja pohraničných regiónov EÚ zohrá posilnenie Východného partnerstva; zdôrazňuje, že Východné partnerstvo a regionálny rozvoj musia fungovať spoločne a mali by podporovať dvojstrannú a viacstrannú spoluprácu, napríklad dohody o voľnom obchode, ako aj primerane financované spoločné projekty, ako sú výmeny v oblasti kultúry a občianskej spoločnosti;

80.

zdôrazňuje význam ďalšieho posilnenia regionálnej spolupráce v oblasti Čierneho mora a ďalšieho rozvoja stratégie EÚ pre oblasť Čierneho mora; zdôrazňuje vzájomnú komplementaritu medzi politikami EÚ pre oblasť Čierneho mora a Východného partnerstva; žiada Komisiu a ESVČ, aby pozitívne využili rôzne prístupy týchto dvoch iniciatív a na všetkých úrovniach objasnili, ako možno správne využiť tento značný stupeň komplementarity;

81.

zdôrazňuje význam Únie pre Stredozemie ako stáleho fóra pre dialóg a spoluprácu a nástroja na presadzovanie demokracie; naliehavo žiada nadchádzajúce spolupredsedníctvo Únie pre Stredozemie, aby sa aj naďalej snažilo o dosiahnutie ambicióznych cieľov, ktoré boli stanovené na začiatku, a aby účinne prispievalo k účinnému uplatňovaniu európskej susedskej politiky v oblasti Stredozemia; domnieva sa, že Únia pre Stredozemie by mala podporovať zdravý hospodársky, sociálny a demokratický vývoj a vytvoriť pevný spoločný základ pre úzku regionálnu spoluprácu medzi EÚ a jej južnými susedmi; víta príležitosť na posilnenie vzájomného dopĺňania dvojstranných politík na jednej strane a regionálnych politík na strane druhej s cieľom účinnejšie plniť ciele euro-stredozemskej spolupráce, založenej na vzájomnom uznávaní spoločných hodnôt a vytvorení priestoru mieru, bezpečnosti a prosperity, ktorú ponúkla Únia pre Stredozemie; víta najmä záväzok nového generálneho tajomníka Únie pracovať a predložiť projekty Únie pre Stredozemie v oblastiach demokracie a občianskej spoločnosti; z toho dôvodu víta zvýšenie finančných prostriedkov pre investičný nástroj susedstva;

82.

pripomína význam toho, aby európska susedská politika vo svojej viacstrannosti podporovala účinné a rýchle začatie konkrétnych projektov Únie pre Stredozemie, ktoré sú určené na to, aby umožňovali spoločný proces rozvoja a integrácie, a to predovšetkým prostredníctvom spolufinancovania štúdií uskutočniteľnosti a podpory zvyšovania pôžičiek pre obchodníkov a živnostníkov;

83.

žiada Komisiu a ESVČ, aby preskúmali možnosti na inštitucionálne prepojenie medzi ESP a susedskými politikami kľúčových regionálnych aktérov, predovšetkým Turecka; pripomína ambíciu Ankary podporovať a pomáhať pri prechode k demokracii a sociálno-hospodárskych reformách v južnom susedstve; poznamenáva, že účasť tureckých inštitúcií a mimovládnych organizácií na nástrojoch ESP by vytvorila jedinečnú súčinnosť, najmä v oblastiach, ako sú budovanie inštitúcií a rozvoj občianskej spoločnosti; domnieva sa, že praktickú spoluprácu by mal dopĺňať štruktúrovaný dialóg medzi EÚ a Tureckom s cieľom koordinovať ich príslušné susedské politiky; odporúča, aby sa podobná ponuka spolupráce v rámci ESP v zásade rozšírila na Rusko a ostatné príslušné zainteresované subjekty;

84.

pripomína, že mierové vyriešenie regionálnych vojenských konfliktov vrátane tzv. zmrazených konfliktov je nevyhnutným predpokladom na upevnenie demokracie, dodržiavanie ľudských práv, prosperitu a hospodársky rast, a preto by malo byť v najvyššom záujme EÚ;

85.

pripomína, že EÚ by sa mala viac zapájať do riešenia regionálnych konfliktova a zohrávať pri tom aktívnejšiu, súdržnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu, okrem iného prostredníctvom ESVČ, vypracovaním ďalších opatrení na budovanie dôvery, sprostredkovanie a urovnávanie sporov, pričom by mala zvážiť nové pragmatické a inovačné prístupy vrátane začatia verejných komunikačných stratégií v partnerských krajinách, podporu európskych občianskych mierových zborov a miestnych sprostredkovateľských činností, podporu občianskej kultúry, najmä odbornú prípravu, vzdelávanie a účasť detí a mládež, dialóg medzi komunitami a v rámci nich zahŕňajúci organizácie občianskej spoločnosti, rozvoj cezhraničných projektov a posilnenie dobrých susedských vzťahov; pripomína strategický význam posilnenia politickej spolupráce v záujme bezpečnosti a boja proti terorizmu a extrémizmu;

86.

vyjadruje presvedčenie, že dialóg medzi kultúrami a náboženstvami je veľmi dôležitý na posilnenie vzájomného porozumenia, rešpektu, solidarity a tolerancie s partnerskými krajinami európskeho susedstva, ako aj medzi nimi; žiada, aby sa zvážila najmä podpora novým navrhovaným nástrojom ESP;

87.

v súvislosti s dôsledkami revolúcií na severe Afriky zdôrazňuje význam poskytnutia pomoci súdnictvu v prechodnom období a naliehavo vyzýva všetky partnerské krajiny, aby spolupracovali s medzinárodným súdnictvom, konkrétne s Medzinárodným trestným súdom;

88.

trvá na tom, že je potrebné zachovať regionálny prístup a víta rozhodnutie vymenovať osobitného zástupcu EÚ tak pre Zakaukazsko, ako aj pre región južného Stredozemia, a nasadiť pracovnú skupinu pre južné Stredozemie; domnieva sa, že by sa mala zvážiť podobná pracovná skupina pre južný Kaukaz; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť primerané zdroje na aktívnu úlohu EÚ pri rokovaní 5 + 2 o Podnestersku, najmä od ukončenia mandátu osobitného zástupcu EÚ;

89.

zdôrazňuje, že na regionálne konflikty sa nemožno pozerať bez zohľadnenia ich kultúrnych súvislostí; vyzýva na zavedenie jednotnej stratégie, podobnej stratégii Modrého štítu, ktorá poukáže na úlohu kultúry pri predchádzaní konfliktom a opätovnom nastoľovaní mieru;

90.

víta prácu, ktorú medzinárodné organizácie, najmä Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a agentúry OSN, vykonávajú na mieste počas konfliktov a po ich skončení a pri podpore trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých susedných krajinách; víta predovšetkým dlhodobé odhodlanie Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) vo vzťahu k palestínskym utečencom;

91.

podporuje humanitárnu činnosť a činnosť zameranú na rozvoj a mier, ktoré Únia vyvíja v partnerských krajinách východného susedstva, a najmä významný prínos Únie k činnosti Úradu Spojených národov pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že táto činnosť zatiaľ neviedla k posilneniu pozície EÚ ako vedúcej politickej sily na Blízkom východe; nabáda ESVČ a Komisiu, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa prítomnosti a činnosti Únie v tomto regióne dostalo politickej váhy zodpovedajúcej jej rozhodnej angažovanosti v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci;

92.

zdôrazňuje, že Európsky parlament zohráva prostredníctvom svojich parlamentných delegácií a delegácií pri parlamentných zhromaždeniach významnú úlohu pri posilňovaní politického dialógu a podpore plnohodnotných slobôd, demokratických reforiem a právneho štátu v susediacich partnerských krajinách, a podčiarkuje, že tieto kontakty by mohli byť tiež spôsobom, ako zhodnotiť plnenie nadchádzajúcich kritérií a ako prispôsobiť dvojstrannú a viacstrannú spoluprácu s ohľadom na pokrok a dosiahnuté výsledky;

93.

opätovne potvrdzuje, že mnohostranné parlamentné zhromaždenia, ako napríklad EURONEST a Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie, sú rozhodujúcimi činiteľmi pri budovaní dôvery a súdržnosti medzi EÚ a partnerskými krajinami a medzi samotnými partnerskými krajinami navzájom, a preto významne prispievajú k plneniu cieľov Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie; žiada ESVČ a Komisiu, aby pridružených členov EURONEST-u čo najviac spájali s mnohostrannými štruktúrami a platformami Východného partnerstva; trvá na tom, že Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie treba uznať za legitímny parlamentný orgán Únie pre Stredozemie; zdôrazňuje, že plne rozvinutý sekretariát povedie k väčšej súdržnosti činnosti EURONEST-u a Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie a k súladu s programami ESP plánovanými pre východný a južný regionálny rozmer;

94.

žiada EK, aby poskytla zvýšenú finančnú, technickú a odbornú podporu správam národných parlamentov krajín Východného partnerstva v rámci komplexného programu budovania inštitúcií s cieľom posilniť ich efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť, čo je veľmi dôležité, ak tieto parlamenty majú zohrávať riadnu úlohu v demokratických rozhodovacích procesoch;

95.

potvrdzuje svoju otvorenosť privítať predstaviteľov bieloruského parlamentu v EURONEST-e, hneď ako medzinárodné spoločenstvo vrátane OBSE posúdi parlamentné voľby v Bielorusku ako demokratické;

96.

víta návrh na nový nástroj európskeho susedstva a zvýšenie finančných prostriedkov na ESP, ako sa požadovalo v predchádzajúcich uzneseniach; domnieva sa, že finančné prostriedky by sa mali prideľovať flexibilne a mali by postačovať pre oba regióny, pričom treba zachovať regionálnu rovnováhu, a to uplatnením prístupu, ktorý je orientovaný na výkonnosť a zakladá sa na záväzkoch a pokroku v oblasti reforiem partnerských krajín, ale zároveň aj na ich potrebách a možnostiach; poznamenáva, že väčšia flexibilita a zjednodušenie by mali rešpektovať právo na demokratickú kontrolu a mal by ich sprevádzať väčší dohľad nad výdavkami;

97.

domnieva sa, že je dôležité udržiavať primeranú rovnováhu medzi východnými a južnými krajinami, hlavne preto, že susedské východné krajiny sa nachádzajú v procese zavádzania programov a reforiem spojených s Východným partnerstvom a majú dlhodobú perspektívu vstúpiť do EÚ; domnieva sa však, že túto rovnováhu nemožno považovať za natrvalo určenú; v plnej miere podporuje zásadu diferencovanej a flexibilnej finančnej pomoci zameranej na výkon, ktorá je založená na skutočných potrebách, absorpčnej kapacite a dosiahnutých cieľoch;

98.

domnieva sa, že preskúmanie nástroja pre susedskú politiku musí byť v súlade s aktuálnym hodnotením viacročného finančného rámca 2007 - 2013 a rokovaniami o období po roku 2013 a musí byť vykonané v tomto kontexte s cieľom znovu neotvárať rokovania o financovaní susedskej politiky počas rokov 2012 a 2013;

99.

žiada o značné zvýšenie stropu rozpočtu EÚ v kapitole 4 pre nástroj európskeho susedstva a partnerstva, a to vzhľadom na skutočnosť, že aj napriek pokroku v oblasti presadzovania posilnenej spolupráce a postupnej hospodárskej integrácie medzi Európskou úniou a partnerskými krajinami, ktorý sa dosiahol v posledných rokoch, je potrebné urobiť viac, keďže sa objavujú nové výzvy a oblasti na spoluprácu;

100.

zdôrazňuje, že prerozdelenie prostriedkov potrebných na zvýšenie financovania ESP by malo byť založené na jasných prioritách, a preto by nemalo poškodiť jediný nástroj na riešenie krízových situácií a nastolenie mieru, ktorým je nástroj stability, ako navrhuje Komisia; zdôrazňuje, že financovanie európskej susedskej politiky by nemalo byť ovplyvnené súčasnou krízou štátneho dlhu;

101.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vysoké percento finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre ESP, sa vynakladá na poradenské služby, namiesto toho, aby sa poskytli na projekty a programy, a v tejto súvislosti žiada o rýchle obnovenie rovnováhy pri ich využívaní v rámci nového nástroja;

102.

v prípadoch, kde EÚ mobilizovala humanitárnu pomoc, zdôrazňuje význam zaistenia vhodného prechodu medzi rehabilitáciou, obnovou a rozvojom s cieľom bojovať proti niektorým ničivým následkom revolúcií;

103.

domnieva sa, že o nástroji na podporu občianskej spoločnosti by sa dalo uvažovať ako o neoddeliteľnej súčasti nástroja európskeho susedstva; navrhuje, aby sa zvážila myšlienka presmerovania správy finančných prostriedkov nástroja európskeho susedstva na nástroj na podporu občianskej spoločnosti, ak štáty nesplnia podmienky na financovanie z dôvodu neuspokojivých výsledkov;

104.

zdôrazňuje kritickú úlohu, ktorú nástroj pre susedskú politiku zohráva pri podpore makroregionálnych stratégií, ako sú stratégia EÚ pre región Baltského mora a stratégia EÚ pre podunajskú oblasť, tým, že poskytuje financovanie pre vonkajší rozmer týchto stratégií, predovšetkým činností zahŕňajúcich susedné krajiny;

105.

zdôrazňuje, že pri prideľovaní prostriedkov by sa malo vychádzať z obmedzeného počtu jasne vymedzených priorít a merateľných cieľov, ktoré by boli prijaté na základe dohody s partnerskými krajinami, zohľadňovali by ich potreby a boli by založené na jasnej podmienenosti a dosiahnutom pokroku; zdôrazňuje, že rozpočtová podpora by sa mala využívať len v prípade, ak existujú záruky riadneho hospodárenia s rozpočtom, a že na lepšie odzrkadlenie priorít by sa malo využívať celé spektrum dostupných nástrojov; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu posilnenia právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania a hospodárenia s verejnými financiami v krajinách ESP;

106.

zdôrazňuje, že je potrebný konzistentný prístup v oblasti pomoci, ktorú susedným krajinám poskytuje každý jeden členský štát EÚ a EÚ v rámci ESP; podporuje každý mechanizmus, ktorý by pomohol koordinovať a zefektívniť činnosť rôznych darcov EÚ v krajinách ESP, a to bez zbytočného zvyšovania byrokracie;

107.

zdôrazňuje, že pomoc síce môže pre krajiny ESP predstavovať pákový účinok, nestačí však na zabezpečenie udržateľného a trvalého rozvoja; preto vyzýva krajiny ESP, aby posilnili a mobilizovali svoje domáce zdroje, zaviedli transparentné daňové systémy, účinne zapojili súkromný sektor, miestne samosprávy a občiansku spoločnosť do programu ESP a vyzýva ich na väčšiu účasť na projektoch ESP;

108.

víta rozhodnutie členských krajín skupiny G8 posilňovať nástroje poskytujúce úvery v prospech krajín južného partnerstva, ktoré začali prechod k demokracii; domnieva sa, že záväzky prijaté 27. mája 2011 v rámci tzv. Deauvillského partnerstva sa zameriavajú na podporu finančnej mobilizácie v prospech demokracie a rozvoja v partnerských krajinách Európskej únie;

109.

vyzýva vo svetle arabskej jari, ako aj oslabenia demokracie v niektorých krajinách Východného partnerstva, na osobitné sebakritické prehodnotenie finančných nástrojov používaných v minulosti v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) s ohľadom na ich fungovanie v oblasti demokracie, ľudských práv, správy vecí verejných, boja proti korupcii, budovania inštitúcií a podpory občianskej spoločnosti; je presvedčený, že EÚ musí zaujať novší prístup, ktorým sa posilní spolupráca v prospech predchádzania konfliktom;

110.

vyjadruje pevné presvedčenie, že finančná pomoc Palestínskej samospráve a Agentúre OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) sa tiež musí preskúmať v kontexte tohto hodnotenia a že ako neoddeliteľná súčasť susedskej politiky musí byť založená na dlhodobom plánovaní; nepokladá za platný argument to, že politická nestabilita v regióne a osobitosti mierového procesu umožňujú len predbežné plánovanie a posilnenie len v jednotlivých prípadoch;

111.

vzhľadom na súčasné naliehavé potreby najmä u južných susedov vyzýva na dosiahnutie rýchlej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu na posilnenie nástroja európskeho susedstva na obdobie 2012 – 2013; okrem toho vyzýva členské štáty, aby si urýchlene splnili svoje bilaterálne záväzky voči južnému Stredozemiu a Východnému partnerstvu;

112.

trvá na tom, že Rada by mala bezodkladne prijať legislatívny návrh na zmenu článku 23 nariadenia o nástroji európskeho susedstva a partnerstva, ktorý Komisia predložila v máji 2008 a Parlament schválil 8. júla 2008, čo by umožnilo opätovne investovať finančné prostriedky vrátené po predchádzajúcich operáciách; pripomína, že toto opatrenie sa už považuje za dohodnuté a je zohľadnené v návrhu financovania revízie ESP v rozpočte na obdobie rokov 2011 – 2013; žiada Komisiu, aby zvážila alternatívne spôsoby, ktoré by zabezpečili, aby dodatočné fondy rizikového kapitálu boli okamžite dostupné prostredníctvom EIB, a to tak pre južný, ako aj východný rozmer;

113.

víta prácu Európskej investičnej banky, vykonanú predovšetkým prostredníctvom nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo, a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a zdôrazňuje význam a potrebu väčšej súčinnosti s ostatnými vnútroštátnymi a medzinárodnými finančnými inštitúciami, ktoré tiež pôsobia v týchto krajinách; podporuje zmenu stanov EBOR tak, aby aj partnerské krajiny južného susedstva mali nárok na jej pomoc, pričom sa medzi Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, teda dvomi bankami, ktorých väčšina kapitálu má európsky pôvod, zabezpečí nadviazanie plodných vzťahov spolupráce, nie súťaženia;

114.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a krajín ESP a generálnemu tajomníkovi Únie pre Stredozemie.