Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011IP0153

    Revízia európskej susedskej politiky – východný rozmer Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky

    Ú. v. EÚ C 296E, 2.10.2012, p. 105–114 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    2.10.2012   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    CE 296/105


    Štvrtok 7. apríla 2011
    Revízia európskej susedskej politiky – východný rozmer

    P7_TA(2011)0153

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky

    2012/C 296 E/16

    Európsky parlament,

    so zreteľom na závery zo zasadnutia ministrov zahraničných vecí krajín Východného partnerstva, ktoré sa konalo 13. decembra 2010,

    so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike (ESP) z 19. januára 2006 (1), o posilnení európskej susedskej politiky z 15. novembra 2007 (2), o nástroji európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) zo 6. júla 2006 (3), o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) z 5. júna 2008 (4), o revízii ENPI z 19. februára 2009 (5), o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky zo 17. januára 2008 (6) a o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora z 20. januára 2011 (7),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko (8),

    so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, a najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

    so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Arménsku, Azerbajdžane, Bielorusku, Gruzínsku, Moldavskej republike a Ukrajine, ako aj na odporúčania výborov pre parlamentnú spoluprácu s týmito krajinami okrem Bieloruska,

    so zreteľom na odsek 41 vyššie uvedeného uznesenia z 15. novembra 2007, v ktorom sa navrhuje zriadiť parlamentné zhromaždenie EÚ a východných susedných krajín (EURONEST),

    so zreteľom na akčný plán, ktorý bol spoločne prijatý s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom a Moldavskom, a so zreteľom na program pridruženia s Ukrajinou,

    so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o európskej susedskej politike z 26. júla 2010,

    so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe,

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2010 s názvom Hodnotenie európskej susedskej politiky (KOM(2010)0207),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2008 o Východnom partnerstve (KOM(2008)0823),

    so zreteľom na oznámenia Komisie z 5. decembra 2007 s názvom Intenzívna európska susedská politika (KOM(2007) 0774), zo 4. decembra 2006 o posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006) 0726), z 12. mája 2004 s názvom Európska politika susedstva (strategický dokument) (KOM(2004) 0373) a na oznámenie z 11. marca 2003 s názvom Širšia Európa – susedstvo: nový rámec vzťahov s našimi východnými a južnými susedmi (KOM(2003)0104),

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva (9),

    so zreteľom na osobitnú správu európskeho Dvora audítorov č. 13/2010 s názvom Začal sa nový nástroj európskeho susedstva a partnerstva úspešne uplatňovať a dosahuje výsledky v Zakaukazsku (v Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku)?,

    so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    A.

    keďže Lisabonská zmluva vytvorila podmienky vyžadované pre EÚ na zlepšovanie účinnosti a súladu jej vzťahov so všetkými subjektmi a partnermi, najmä s jej susedmi,

    B.

    keďže v súlade s článkom 8 Zmluvy o Európskej únii Únia musí rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci,

    C.

    keďže od svojho začiatku ESP viedla k posilneniu vzťahov s partnerskými krajinami a priniesla niektoré hmatateľné prínosy; keďže hlavné úlohy zostávajú a dôraz by sa mal teraz klásť na vykonávanie tejto politiky v spojení s jasne definovanými prioritami opatrení, jasnými kritériami a diferenciáciou na základe výkonnosti a výsledkov,

    D.

    keďže Východné partnerstvo je zmysluplným politickým rámcom na prehĺbenie vzťahov s partnerskými krajinami a medzi partnerskými krajinami navzájom a je založené na zásadách spoločnej angažovanosti a zodpovednosti, ako aj podmienenosti; keďže posilnené vzťahy si vyžadujú rozšírené spoločné záväzky a hmatateľný pokrok v oblasti dobrej správy vecí verejných a demokratických noriem,

    E.

    keďže Východné partnerstvo sa zameriava na štyri tematické platformy spolupráce, ktorými sú: demokracia, dobrá správa vecí verejných a stabilita; hospodárska integrácia a zbližovanie s politikami EÚ; životné prostredie, zmena klímy a energetická bezpečnosť; a medziľudské kontakty,

    F.

    keďže spolupráca v rámci parlamentného zhromaždenia EURONEST sa snaží priniesť pozitívne výsledky ako platforma na výmenu názorov, vytváranie spoločných postojov k celosvetovým výzvam nášho veku v oblasti demokracie, politiky, hospodárstva, energetickej bezpečnosti a sociálnych vecí a posilniť väzby medzi krajinami tohto regiónu a EÚ, ako aj medzi samotnými krajinami Východného partnerstva,

    G.

    keďže EÚ by mala podporovať a výrazne posilniť prístup zdola nahor tým, že zvýši hospodársku podporu občianskych spoločností a podporí slobodu tlače a slobodu zhromažďovania s cieľom posilniť procesy demokratizácie, ktoré sú predpokladom dlhodobej stability,

    H.

    keďže nevyriešené regionálne konflikty v susedstve Európskej únie narúšajú udržateľný hospodársky, sociálny a politický rozvoj príslušných krajín a predstavujú významnú prekážku brániacu regionálnej spolupráci, stabilite a bezpečnosti; keďže sú tiež významnou prekážkou rozvinutia plného potenciálu a priorít európskej susedskej politiky; keďže tieto konflikty narúšajú rozvoj skutočného a účinného mnohostranného rozmeru európskej susedskej politiky; keďže úloha, ktorú môže zohrať občianska spoločnosť v príslušných krajinách, je naďalej nedoceňovaná,

    I.

    keďže nedávne demonštrácie národov v Bielorusku, Tunisku a Egypte proti represívnym režimom zreteľne vyjadrili ich legitímnu túžbu po demokracii,

    J.

    keďže politika EÚ a členských štátov spočívajúca v podpore nedemokratických režimov v Tunisku a Egypte a v spolupráci s nimi zlyhala a mala by byť poučením pre vzťahy EÚ s Bieloruskom a keďže celkovo by politika EÚ v oblasti európskej susedskej politiky mala byť založená na hodnotách,

    K.

    keďže nástroj ESP napomohol zjednodušenie financovania ESP; keďže v postupe koncipovania nástroja, ktorý ho nahradí, by sa mali odzrkadliť závery strategického preskúmania európskej susedskej politiky, a súčasťou tohto postupu by sa mali stať rozsiahle konzultácie,

    Revízia ESP – všeobecné otázky

    1.

    víta pokrok dosiahnutý v rámci ESP vo vzťahoch medzi EÚ a susednými krajinami a opätovne zdôrazňuje hodnoty, zásady a záväzky, na ktorých stojí ESP, ku ktorým patrí demokracia, zásada právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, trhové hospodárstvo, trvalo udržateľný rozvoj a dobrá správa vecí verejných; domnieva sa, že ESP je naďalej strategicky významným rámcom na prehlbovanie a posilňovanie našich vzťahov s našimi najbližšími partnermi, pokiaľ ide o podporu ich politických, sociálnych a hospodárskych reforiem, a zdôrazňuje, že pri navrhovaní a vykonávaní programov a činností je dôležité zachovať zásadu spoločnej angažovanosti;

    2.

    víta prebiehajúcu revíziu ESP a zdôrazňuje, že tento proces by mal viesť k ďalšiemu zlepšeniu väzieb medzi EÚ a susednými krajinami, a tiež to, že hoci ašpirácie a ciele týchto krajín sa môžu líšiť, všetky majú potenciál stať sa najbližšími politickými spojencami EÚ;

    3.

    konštatuje, že oba rozmery ESP (južný aj východný) by sa mali vnímať ako integrálna súčasť rovnakej prioritnej politiky; zdôrazňuje potrebu flexibility a výraznejšieho diferencovania nášho prístupu k jednotlivým parterom a lepšieho využívania prostriedkov;

    4.

    zdôrazňuje, že strategická revízia ESP by mala odzrkadľovať rastúce odhodlanie všetkých partnerov a posilňovať diferenciáciu vychádzajúcu z dosiahnutých výsledkov, ktorá sa opiera o jasne vymedzené kritériá;

    5.

    považuje za osobitne vhodné, aby sa trvalo hodnotili a vyhodnocovali nielen výsledky, ktoré boli doteraz dosiahnuté prostredníctvom realizovaných programov, ale aj primeranosť prostriedkov vynaložených v rámci partnerstva; zastáva názor, že tento postup bude príležitosťou napraviť v budúcnosti akékoľvek nedostatky a nešťastné rozhodnutia;

    6.

    zdôrazňuje, že je potrebné reagovať na zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, a využiť ich, a to najmä posilnenú úlohu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), vymenovanie komisára pre rozšírenie a susedskú politiku a nové právomoci Európskeho parlamentu, v záujme väčšieho súladu zahraničnej politiky EÚ a zvýšenia efektívnosti a legitímnosti jeho vonkajšej dimenzie a opatrení; očakáva, že členské štáty nenadviažu s krajinami ESP dvojstranné iniciatívy, ktoré by mohli narušiť účinnosť opatrení EÚ;

    7.

    vyzýva ESVČ a delegácie EÚ na celom svete, aby výrazne prispeli k zabezpečeniu vyššej miery integrácie ľudských práv a politických zásad do analýzy politickej situácie v tretích krajinách a k zabezpečeniu ich začlenenia do možných transformačných politík prostredníctvom projektov pomoci;

    ESP – Východ

    8.

    víta spustenie programu Východného partnerstva ako rámca na rozvoj východnej dimenzie ESP, ktorý je zameraný na prehlbovanie a posilňovanie vzťahov medzi EÚ a jej východnými susedmi, prostredníctvom podporovania politických združení, hospodárskej integrácie a aproximácie právnych predpisov, pričom podporuje politické a sociálno-hospodárske reformy v partnerských krajinách; vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby navrhli jasné kritériá na monitorovanie takýchto reforiem, pričom konštatuje, že kritériá by mali zohľadňovať osobitosti každého partnera vrátane ich špecifických cieľov a potenciálu; vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby do navrhovania týchto kritérií zapojili Parlament; zdôrazňuje, že hospodárske reformy musia prebiehať súbežne s politickými reformami a že dobrú správu vecí verejných možno dosiahnuť len prostredníctvom otvoreného a transparentného rozhodovacieho procesu, ktorý bude založený na demokratických inštitúciách;

    9.

    zdôrazňuje význam ďalšej podpory stability a mnohostranného budovania dôvery v rámci Východného partnerstva v zmysle dohody v rámci spoločnej deklarácie pražského samitu Východného partnerstva;

    10.

    zdôrazňuje, že európska perspektíva vrátane článku 49 ZEÚ by mohla predstavovať hybnú silu na uskutočňovanie reforiem v týchto krajinách a ďalej posilniť ich oddanosť spoločným hodnotám a zásadám, ako sú demokracia, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a dobrá správa vecí verejných;

    11.

    opätovne pripomína, že spoločné základné hodnoty vrátane demokracie, zásady právneho štátu, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii, podpory slobody médií a podpory MVO, čo sú základy, z ktorých vychádzajú ESP a Východné partnerstvo, by mali zostať hlavným štandardom na hodnotenie výkonov našich partnerských krajín; na tento účel vyzýva svojich partnerov v rámci ESP, aby v tomto smere prijali konkrétne opatrenia; preto povzbudzuje Komisiu a ESVČ, aby zaujali ambicióznejší prístup pri vykonávaní ročných akčných programov v tejto oblasti;

    12.

    konštatuje, že od spustenia ESP v roku 2004 sa dosiahli zmiešané výsledky, pričom v niektorých partnerských krajinách došlo k pozitívnemu vývoju v oblasti ľudských práv a demokratizácie, zatiaľ čo v iných krajinách došlo k negatívnemu vývoju, a to najmä v Bielorusku;

    13.

    konštatuje, že Bielorusko zostáva jedinou krajinou v rámci Východného partnerstva s obmedzeným zapojením do dvojstrannej časti ESP a Východného partnerstva a že jeho ďalšie zapojenie do týchto programov bude závisieť od jeho pripravenosti dodržiavať spoločné hodnoty a základné zásady; domnieva sa, že nedávne udalosti v Bielorusku boli v príkrom rozpore s víziou EÚ v oblasti dodržiavania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu; víta závery Rady pre zahraničné veci z 31. januára 2011 o Bielorusku; vyzýva EÚ, aby prijala kroky potrebné na úplné vykonanie týchto záverov, napríklad tým, že sa pokúsi získať obyčajných Bielorusov pre myšlienku reformy obmedzením byrokracie a znížením nákladov spojených so získavaním schengenských víz a uľahčením medziľudských kontaktov; v tomto smere vyzýva členské štáty aby pri vydávaní schengenských víz v plnej miere využili pružnosť vízového kódexu EÚ; naliehavo žiada Komisiu a iných darcov, aby podporovali rozvoj demokraticky orientovaných politických strán v Bielorusku a vytváranie väčších MVO a organizácií občianskej spoločnosti a aby tiež podporovali komunitné a občianske iniciatívy v bieloruských regiónoch;

    14.

    zdôrazňuje, že v mnohých krajinách zákonný rámec parlamentných volieb a ich organizovanie nespĺňali medzinárodné normy; trvá na dôležitosti slobodných a spravodlivých volieb v súlade s medzinárodnými normami a záväzkami;

    15.

    zdôrazňuje, že boj proti korupcii, najmä pokiaľ ide o políciu a súdnictvo, by mal byť hlavnou prioritou pre EÚ v oblasti rozvoja jej vzťahov s východnými partnermi, a toto by sa malo zohľadniť aj v rámci komplexného programu budovania inštitúcií; zdôrazňuje tiež dôležitosť zintenzívnenia boja proti medzinárodným sieťam organizovaného zločinu a vyzýva na zvýšenú mieru policajnej a justičnej spolupráce s agentúrami EÚ;

    16.

    zdôrazňuje, že je dôležité, aby bilaterálne vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva boli doplnené o multilaterálny rozmer, a to prostredníctvom zvýšenia počtu činností a iniciatív zahrnutých do tematických platforiem, pričom je potrebné venovať osobitnú pozornosť posilneniu cezhraničných projektov, zintenzívneniu medziľudských programov, vytváraniu stimulov pre regionálnu spoluprácu a ďalšiemu posilňovaniu aktívneho dialógu s občianskou spoločnosťou s cieľom presadzovať potrebné vytvorenie otvorených mimovládnych inštitúcií a posilniť sociálnu súdržnosť; konštatuje však, že bilaterálny rozmer má naďalej veľký význam, a požaduje jednoznačnejšiu a prísnejšiu diferenciáciu a podmienenosť, aby ambície a záväzky boli spojené s vykonávaním a aby na skutočný pokrok nadväzovali konkrétne kroky smerujúce k európskej perspektíve; je pevne presvedčený, že intenzívnejšie väzby s partnermi, ktorí majú najlepšie výkony, budú mať pozitívny účinok aj na ostatných a mohli by posilniť multilaterálnu spoluprácu;

    17.

    naliehavo vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby zabezpečili, že ponuka liberalizácie vízového režimu adresovaná krajinám Východného partnerstva bude z hľadiska harmonogramu a obsahu prinajmenšom taká veľkorysá ako ponuky predkladané ostatným krajinám, s ktorými majú spoločné hranice, aby sa zabránilo vytváraniu podnetov na vydávanie zahraničných pasov občanom krajín Východného partnerstva, čo by mohlo viesť k destabilizácii týchto krajín ako v prípade Gruzínska, Ukrajiny a Moldavska, a teda byť v rozpore s bezpečnosťou a so záujmami samotnej EÚ;

    18.

    zdôrazňuje, že je dôležité ďalej pomáhať rozvoju regionálnej spolupráce v oblasti Čierneho mora a zlepšiť politiky EÚ vo vzťahu k čiernomorskému regiónu, a to predovšetkým prostredníctvom spustenia plnohodnotnej stratégie EÚ pre Čierne more a zabezpečenia potrebných finančných a ľudských zdrojov na jej účinné plnenie; zdôrazňuje, že politiky EÚ pre čiernomorskú oblasť a Východné partnerstvo sa musia navzájom dopĺňať, a vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pozitívne využili rozdielne prístupy oboch iniciatív a aby na všetkých úrovniach vyjasnili, ako sa má tento významný stupeň vzájomného dopĺňania sa správne využívať;

    19.

    nabáda krajiny v tomto regióne, aby navzájom užšie spolupracovali a aby nadviazali posilnený a dlhodobý dialóg na všetkých príslušných úrovniach, ktorý by sa týkal oblastí ako sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, a predovšetkým oblastí pohraničnej správy, migrácie a azylu, boja proti organizovanému zločinu, obchodovania s ľuďmi, nelegálneho prisťahovalectva, terorizmu, prania špinavých peňazí a policajnej a justičnej spolupráce; pripomína, že dobré susedské vzťahy sú pre krajiny ESP jedným z najdôležitejších predpokladov pokroku smerom k členstvu v EÚ;

    20.

    zdôrazňuje, že v mnohých krajinách pretrvávajú závažné problémy v oblasti slobody prejavu, predovšetkým v médiách, slobody združovania a zhromažďovania sa, pričom priestor, ktorý majú k dispozícii spoločenskí aktéri a obhajcovia ľudských práv, je naďalej zbytočne obmedzovaný;

    21.

    víta aktívnu úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri podpore hodnôt, na ktorých je založená ESP, a to najmä v oblasti ľudských práv, slobody médií a demokratizácie; zdôrazňuje, že túto úlohu spolu s angažovanosťou pri realizácii a monitorovaní projektov v rámci ENPI a akčných plánov ESP je potrebné naďalej podporovať pridelením finančnej a inštitucionálnej pomoci; víta aktívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti, najmä organizácií z partnerských krajín, do fóra občianskej spoločnosti; nabáda fórum občianskej spoločnosti, aby sa zapájalo do oficiálnych schôdzí platforiem a tematických pracovných skupín Východného partnerstva;

    22.

    považuje za potrebné dôkladne vyhodnotiť dôveryhodnosť všetkých organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú do tohto procesu zapojené, aby sa zabezpečila legitimita a efektívnosť našich činností;

    23.

    zdôrazňuje význam miestnych orgánov pre demokratický rozvoj našich partnerských krajín a naliehavo žiada Komisiu, aby ich aktívne podporovala s cieľom posilniť miestnu demokraciu a miestnu verejnú správu; podporuje rozšírenie partnerských programov medzi miestnymi orgánmi EÚ a partnerských krajín, ako aj vytvorenie miestneho a regionálneho zhromaždenia krajín východnej Európy a Zakaukazska;

    24.

    zdôrazňuje význam odborov a sociálneho dialógu v rámci demokratického rozvoja východných partnerov; zdôrazňuje, že odborové práva sú obmedzené a vyzýva východných partnerov, aby ďalej posilňovali pracovné a odborové práva; odporúča zintenzívniť sociálny dialóg a konzultácie so sociálnymi partnermi;

    25.

    zdôrazňuje význam slobody prejavu a slobodných a nezávislých médií – vrátane médií na internete – pre rozvoj demokracií a ako prostriedku na podporu výmen a komunikácie medzi spoločnosťami v regióne a medzi týmito spoločnosťami a EÚ; nabáda EÚ, aby naďalej financovala Belsat, Radyo Racyja a Európske rádio pre Bielorusko, a zároveň podporila vytváranie a konsolidáciu iných médií vrátane poskytnutia finančných príspevkov, čo je okrem iného spôsob, ako podporiť priame komunikačné kanály medzi spoločnosťami; zdôrazňuje potrebu zastavenia podpory štátom kontrolovaných a vlastnených médií, ako napríklad v Bielorusku;

    26.

    pripomína svoje stanovisko, že dohody o pridružení sú dôležitým nástrojom na stimulovanie reforiem a mali by zahŕňať konkrétne podmienky, časové plány a kritériá plnenia a mal by ich sprevádzať pravidelný proces monitorovania s cieľom účinne prehlbovať bilaterálne vzťahy s EÚ uceleným spôsobom a rozšíriť súčinnosť medzi všetkými zložkami takýchto dohôd, napr. politickými, hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi zložkami a záväzkami v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že komplexné programy budovania inštitúcií by mali byť spustené v čo najkratšom čase; zdôrazňuje, že so zreteľom na ambiciózny charakter dohôd o pridružení a ich kľúčový význam pre budúcnosť Východného partnerstva by EÚ mala podporovať tieto krajiny prostredníctvom poskytovania technickej a finančnej pomoci v záujme toho, aby boli schopné plniť záväzky týkajúce sa vykonávania týchto dohôd; pripomína Komisii jej zodpovednosť náležite informovať Parlament a príslušných spravodajcov o rokovacích mandátoch dohôd o pridružení a o samotných rokovaniach;

    27.

    víta prácu poradnej skupiny EÚ na vysokej úrovni v Arménsku, ako aj skutočnosť, že podobná skupina začala pôsobiť v Moldavsku; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby rokovali o možnosti ponúknuť takúto pomoc aj ostatným východným partnerom;

    28.

    domnieva sa, že úzka hospodárska integrácia môže byť silným faktorom spoločenských a politických zmien; zdôrazňuje, že rozsiahle a komplexné zóny voľného obchodu s EÚ môžu byť vytvorené až po splnení potrebných podmienok; zdôrazňuje, že tieto zóny zostávajú pre partnerské krajiny jedným z kľúčových stimulov Východného partnerstva a silným stimulom na uskutočnenie reforiem, a to pod podmienkou, že sa v náležitom čase a v plnej miere vyhodnotí ich sociálny a environmentálny vplyv; uznáva, že samotná koncepcia rozsiahlych a komplexných zón voľného obchodu by sa mala prispôsobiť meniacej sa situácii jednotlivých východných partnerských krajín;

    29.

    zdôrazňuje význam intenzívnejšej bilaterálnej a mnohostrannej hospodárskej spolupráce medzi partnermi ESP, pretože takáto spolupráca by viedla k skutočným prínosom pre občanov, zlepšila by politickú klímu v regióne a prispela by k hospodárskemu rozvoju partnerských krajín; podporuje preto vytvorenie zón voľného obchodu medzi partnerskými krajinami;

    30.

    berie na vedomie rastúcu hospodársku prítomnosť Číny v krajinách Východného partnerstva;

    31.

    zdôrazňuje, že je dôležité podporovať mobilitu občanov, zachovať medziľudské kontakty a riadiť migračné toky, najmä prostredníctvom zjednodušenia vízového režimu a readmisných dohôd, s cieľom postupného zrušenia vízovej povinnosti, za predpokladu, že sa v plnej miere splnia príslušné podmienky; vyzýva EÚ, aby v tomto smere aktívne a urýchlene rokovala, a pritom zabezpečila lepšie plnenie dohôd o uľahčení vízového styku; odporúča, aby bilaterálne dohody zahŕňali ustanovenia o aktualizácii vnútroštátnych právnych predpisov o migrácii v krajinách ESP; trvá na tom, aby vykonávanie takýchto dohôd a politík, najmä poskytovanie azylu, bolo v plnej miere v súlade s medzinárodnými povinnosťami a záväzkami a normami EÚ, najmä pokiaľ ide o oblasť ľudských práv;

    32.

    ďalej zdôrazňuje skutočnosť, že liberalizáciu vízového styku možno použiť ako výrazný stimul na podporu demokratizácie a reforiem v oblasti ľudských práv v partnerských krajinách a tiež ako prostriedok uznania konkrétnych krokov k politickému pridruženiu k EÚ a hospodárskej integrácii s EÚ v rámci ESP;

    33.

    navrhuje, aby Komisia zverejnila výročnú hodnotiacu správu o európskych readmisných dohodách;

    34.

    je presvedčený, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi krajinami ESP a agentúrou FRONTEX;

    35.

    naliehavo žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť mobilite študentov, akademických a výskumných pracovníkov a obchodníkov a aby zabezpečila dostatočné zdroje a posilnila a rozšírila súčasné štipendijné programy; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vytvorenia nových projektov v rámci Východného partnerstva zameraných na štruktúrovanejšiu spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania a výskumu a podporujúcich univerzitné výmeny a verejno-súkromné partnerstvá v oblasti výskumu; víta vytvorenie partnerstiev v oblasti migrácie s Moldavskom a Gruzínskom a podporuje uzatvorenie takýchto partnerstiev s ostatnými východnými partnermi ako súčasť komplexného prístupu EÚ k oblasti migrácie; v tejto súvislosti sa domnieva, že jestvujúca pružnosť schengenského vízového kódexu by sa mala lepšie využívať a uplatňovať s cieľom uľahčiť mobilitu týchto skupín;

    36.

    opätovne potvrdzuje svoju pevnú podporu projektu poskytovania štipendií pre absolventov univerzít z krajín ESP a EÚ na College of Europe, ktorý financuje Európska únia; vyjadruje presvedčenie, že tento projekt umožní odborne pripraviť budúce styčné osoby z krajín EÚ a susedných krajín – napr. personál pre pracovné miesta spojené s EÚ a ESP –, ktoré budú plnohodnotne a profesionálne oboznámené s podstatou a duchom politík, práva a inštitúcií EÚ;

    37.

    zdôrazňuje význam odvetvovej spolupráce vzhľadom na narastajúcu úroveň vzájomnej závislosti, najmä v oblastiach, ako sú energetická bezpečnosť, životné prostredie a zmena klímy, vzdelávanie, informačné technológie, výskum, doprava, sociálny rozvoj a sociálne začlenenie, zamestnanosť, vytváranie pracovných miest a spolupráca v zdravotníctve; zdôrazňuje, že rozšírená odvetvová spolupráca by mohla podporiť súčinnosť medzi vnútornými politikami EÚ a ESP; v tejto súvislosti sa domnieva, že by bolo potrebné povzbudiť viaceré partnerské krajiny, aby uzatvorili protokoly s EÚ týkajúce sa účasti na programoch a ich zastúpení v agentúrach Spoločenstva; v tejto súvislosti víta pristúpenie Moldavskej republiky a Ukrajiny do energetického spoločenstva;

    38.

    domnieva sa, že je potrebné zintenzívniť energetickú spoluprácu, energetickú efektivitu a presadzovanie energie z obnoviteľných zdrojov, čo budú kľúčové ciele dohôd v oblasti spolupráce s partnermi v rámci ESP; zdôrazňuje strategický význam projektu Nabucco a jeho urýchlenej realizácie, ako aj význam prepravy skvapalneného zemného plynu v rámci projektu AGRI;

    39.

    zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť na spoluprácu so susedstvom primeranú úroveň finančných prostriedkov EÚ a pripomína, že ENPI je veľmi dôležitý nástroj financovania ESP, ktorý sa musí vyvíjať tak, aby pružnejšie reagoval na rozličné potreby susedných krajín a regiónov, aby zabezpečil priamu väzbu medzi politickými cieľmi ESP a plánovaním ENPI a aby odrážal výkonnostný charakter budúcej ESP; zdôrazňuje však potrebu zabezpečiť väčšiu mieru flexibility a schopnosti reagovať na krízy a zabezpečiť cielenejšiu pomoc zameranú najmä na občiansku spoločnosť a miestne úrovne a zaručiť pritom uplatňovanie postupu zdola nahor, pričom by sa malo zaistiť, aby finančná pomoc nepodliehala neodôvodneným štátnym zásahom; zdôrazňuje význam monitorovania riadenia a vykonávania rôznych programov v rámci ENPI a zdôrazňuje, že základným kritériom financovania projektov musí byť ich pridaná hodnota z hľadiska rozvoja miestneho hospodárstva, a to so zreteľom na vlastné náklady a na skutočné prispenie každého projektu; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby počas nadchádzajúcej prípravy nového nástroja viedli včas konzultácie s Parlamentom a so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti;

    40.

    žiada, aby sa v rámci nástroja pre demokraciu a ľudské práva zvýšil objem financovania a aby sa tento nástroj lepšie využíval s cieľom posilniť schopnosť občianskej spoločnosti presadzovať ľudské práva a demokratické reformy, a aby sa zvýšil objem financovania takisto v rámci nástroja pre neštátnych aktérov podporujúceho činnosti v oblasti miestneho rozvoja v malom meradle, ktoré majú realizovať organizácie občianskej spoločnosti, a to najmä v Bielorusku;

    41.

    zdôrazňuje význam zachovania primeraných úrovní financovania a považuje za povzbudivú zlepšujúcu sa koordináciu práce medzinárodných finančných inštitúcií a ostatných darcov v snahe zlepšiť účinnosť a vytvárať súčinnosť; zdôrazňuje, že EÚ by takisto mala prispieť k lepšiemu využívaniu súčasných zdrojov partnerskými krajinami, tak že sa bude viac zameriavať na praktickú spoluprácu, aby inštitúcie týchto krajín boli viac schopné vykonávať reformy a plniť záväzky vyplývajúce z jednotlivých dohôd uzatvorených s EÚ; poukazuje na skutočnosť, že priamu väzbu medzi dosiahnutými úspechmi a finančnou pomocou (napr. nástroja pre správu vecí verejných v rámci ENPI) je nutné rozšíriť najmä v oblasti demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu;

    42.

    domnieva sa, že o rozpočtovej podpore by sa dalo diskutovať ako o užitočnej možnosti, ktorá by v budúcnosti mohla poskytovať skutočné stimuly; domnieva sa však, že rozpočtová podpora by mala vychádzať zo zásady diferenciácie a mala by sa spájať s plnením určitých podmienok vrátane dodržiavania spoločných hodnôt a zásad zo strany prijímajúcich krajín, účinného rozpočtového riadenia a kontroly postupov, nízkej úrovne korupcie a schopnosti využívať takúto podporu transparentným, účinným a zodpovedným spôsobom;

    43.

    trvá na tom, že v rámci celkového rozpočtu by sa mal výrazne zvýšiť strop okruhu 4, a to najmä pre nástroj európskej susedskej politiky (ENPI), keďže vzhľadom na nové výzvy a oblasti spolupráce je potrebné vykonať viac, a to aj napriek tomu, že za ostatné roky sa dosiahol istý pokrok pri presadzovaní posilnenej spolupráce a postupnej hospodárskej integrácie medzi Európskou úniou a partnerskými krajinami;

    44.

    vyzýva Komisiu, aby zvýšila finančnú podporu východnej zložky európskej susedskej politiky, nie však na úkor Únie pre Stredozemie, aby sa splnili ciele Východného partnerstva a zabezpečila jeho účinná realizácia;

    45.

    pripomína, že hoci pomoc môže mať pre krajiny ESP pákový účinok, nestačí na zabezpečenie udržateľného a trvalého rozvoja; výzva preto krajiny ESP, aby posilnili a zmobilizovali svoje domáce zdroje, aby do agendy ESP aktívne zapojili súkromný sektor, miestnu samosprávu a občiansku spoločnosť a aby zabezpečili väčšiu zodpovednosť projektov ESP;

    46.

    konštatuje, že posilnenie mládežníckeho rozmeru Východného partnerstva predstavuje významnú investíciu do budúcnosti vzťahov medzi EÚ a východnými susedmi s veľkým potenciálom pre nadchádzajúce roky a pre demokratizáciu týchto partnerov a harmonizáciu ich právnych predpisov s európskymi normami; opätovne zdôrazňuje, že dodatočný 1 000 000 EUR vyčlenený pre ENPI v roku 2011 v rámci rozpočtu EÚ na rok 2011 by mala Komisia vynaložiť na posilnenie mládežníckeho rozmeru Východného partnerstva prostredníctvom poskytovania:

    a)

    malých grantov udeľovaných na spoločné projekty prostredníctvom výziev Komisie alebo delegácie EÚ na predkladanie návrhov adresovaných mládežníckym organizáciám európskych krajín a krajín Východného partnerstva;

    b)

    štipendií študentom z krajín ESP – Východ;

    47.

    víta výsledok konferencie darcov konanej 2. februára 2011, ktorá sa týkala Bieloruska a ktorej výsledkom je asi 87 miliónov eur, ktoré sa majú použiť na podporu obhajcov ľudských práv a posilnenie odborov, výskumných centier a študentských organizácií;

    48.

    konštatuje väčšiu angažovanosť EÚ v otázkach bezpečnosti vo východných susedných krajinách v dôsledku zriadenia pomocnej hraničnej misie EÚ v Moldavsku (EUBAM) a pozorovateľskej misie EÚ v Gruzínsku (EUMM); vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie a ESVČ, aby posilnili svoju angažovanosť pri riešení zdĺhavých konfliktov v Podnestersku a Zakaukazsku, a to na základe zásad medzinárodného práva, predovšetkým zákazu používania sily, zásady sebaurčenia a zásady územnej celistvosti, prostredníctvom aktívnejších politických postojov, aktívnejšej účasti a prominentnejšej úlohy v stálych štruktúrach a v štruktúrach ad hoc na riešenie konfliktov vrátane už jestvujúcich rokovacích formátov, najmä v OBSE;

    49.

    vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie a ESVČ, aby pripravili viac opatrení a programov na vytváranie dôvery vrátane nových misií verejných komunikačných stratégií a zváženia iniciatív v oblasti pragmatickej angažovanosti a inovatívnych prístupov, ako sú neformálne kontakty a konzultácie so spoločnosťami odtrhnutých území, a pritom zachovávať európsku politiku neuznávania, s cieľom podporovať občiansku kultúru a dialóg medzi komunitami; zdôrazňuje význam posilnenia zásady dobrých susedských vzťahov, ako aj rozvoja regionálnej spolupráce prostredníctvom ESP, Východného partnerstva a rokovaní o uzatvorení dohôd o pridružení; domnieva sa, že osobitní zástupcovia EÚ musia naďalej plniť dôležitú úlohu, najmä tam, kde ich mandát má regionálny rozmer, ako napríklad v Zakaukazsku; domnieva sa, že na vyriešenie zdĺhavých konfliktov v regióne, ktoré brzdia multilaterálny rozmer, by sa malo zaviesť viac a lepších opatrení;

    50.

    v tejto súvislosti upozorňuje na skutočnosť, že chýbajúci pokrok, pokiaľ ide o vyriešenie zostávajúcich konfliktov na južnom Kaukaze, bráni rozvoju akýchkoľvek druhov spolupráce v regióne s výnimkou regionálneho centra pre životné prostredie, a tým oslabuje ESP; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité určiť oblasti spolupráce, do ktorých sa majú zapojiť všetky tri krajiny, a to najmä pokiaľ ide o dialóg medzi občianskymi spoločnosťami, mládežníckymi organizáciami a nezávislými mediálnymi orgánmi, ako aj o hospodársku interakciu, a vyzýva ESVČ, aby vyvinula maximálne úsilie na zapojenie Ruskej federácie a Turecka do tejto iniciatívy;

    51.

    domnieva sa, že na to, aby delegácie EÚ v týchto krajinách neboli pracovne preťažené a aby sa zlepšilo zapojenie EÚ do riešenia zdĺhavých konfliktov, ktoré bude založené na medzinárodných rokovaniach, môže byť užitočným nástrojom vymenovanie osobitných zástupcov Európskej únie, a to najmä v prípade Podnesterska a Zakaukazska; zdôrazňuje, že prácu osobitných zástupcov Európskej únie by mala koordinovať podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka;

    52.

    je znepokojený skutočnosťou, že násilne vysídleným osobám (utečencom i osobám vysídleným v rámci krajiny) sú pre ozbrojené konflikty na území partnerských krajín naďalej upierané práva vrátane práva na návrat, majetkových práv a práva na osobnú bezpečnosť; vyzýva všetky strany, aby jednoznačne a bezpodmienečne uznali tieto práva, potrebu ich urýchlenej realizácie a potrebu urýchleného vyriešenia tohto problému, ktoré bude rešpektovať zásady medzinárodného práva; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby naďalej poskytovali a rozšírili pomoc EÚ a finančnú podporu tým krajinám, ktoré čelia tejto situácii, a to najmä tým, že im pomôžu zrenovovať a vybudovať potrebné budovy a cesty, vodovodnú a elektrickú infraštruktúru, nemocnice a školy;

    Úloha Európskeho parlamentu

    53.

    zdôrazňuje kľúčový význam Európskeho parlamentu pri podpore politických diskusií a pri posilňovaní slobody a demokracie v našich susedných partnerských krajinách vrátane parlamentných volebných pozorovateľských misií; zdôrazňuje svoje odhodlanie zlepšiť súdržnosť medzi jednotlivými parlamentnými orgánmi, posilniť svoje vzťahy s občianskou spoločnosťou a zlepšiť účinnosť práce svojich orgánov vrátane lepšieho využívania svojich delegácií v medziparlamentných orgánoch;

    54.

    opätovne potvrdzuje svoju pevnú podporu parlamentnému zhromaždeniu EURONEST, pričom zdôrazňuje úlohu tohto orgánu pri prehlbovaní demokracie, posilňovaní demokratických inštitúcií a to, že predstavuje parlamentný rozmeru Východného partnerstva; domnieva sa, že toto parlamentné zhromaždenie užitočným spôsobom prispeje k realizácii posilnenej ESP a všetkým zainteresovaným stranám poskytne pridanú hodnotu posilnením spolupráce, solidarity a vzájomnej dôvery, ako i podporou najlepších postupov; konštatuje, že bieloruskí poslanci sú v parlamentnom zhromaždení EURONEST vítaní, ale až po tom, čo bude bieloruský parlament zvolený demokraticky a ako taký uznaný Európskou úniou;

    55.

    zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu vo všetkých etapách a oblastiach rozvoja ESP pri prijímaní strategických rozhodnutí i pri kontrolovaní vykonávania ESP a opätovne zdôrazňuje, že je odhodlaný pokračovať vo výkone svojho práva na parlamentnú kontrolu vykonávania ESP, aj prostredníctvom pravidelných diskusií s Komisiou o uplatňovaní ENPI; vyjadruje však svoje poľutovanie nad nedostatočnými konzultáciami a obmedzeným prístupom k dokumentom počas prípravy príslušných programových dokumentov; žiada, aby bolo Parlamentu udelené právo prístupu k rokovacím mandátom všetkých medzinárodných dohôd, o ktorých sa rokuje s partnerskými krajinami ESP, v súlade s článkom 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že Parlament musí byť bezodkladne a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania;

    56.

    víta rozhodnutie Rady zvolať druhý samit Východného partnerstva v druhej polovici roka 2011; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty EÚ, aby túto príležitosť využili na oboznámenie sa s dosiahnutým pokrokom a na ďalšiu revíziu strategických usmernení pre Východné partnerstvo, aby mohlo aj v budúcnosti naďalej prinášať významné výsledky;

    *

    * *

    57.

    poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Výboru regiónov, vládam a národným parlamentom krajín ESP, OBSE a Rade Európy.


    (1)  Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 312.

    (2)  Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 443.

    (3)  Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 760.

    (4)  Ú. v. EÚ C 285 E, 26.11.2009, s. 11.

    (5)  Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 83.

    (6)  Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 64.

    (7)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0025.

    (8)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0193.

    (9)  Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1.


    Top