25.8.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 248/49

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Úloha EÚ a jej vzťahy so Strednou Áziou: prínos občianskej spoločnosti“

2011/C 248/08

Spravodajca: Jonathan PEEL

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa na svojom plenárnom zasadnutí 15. – 16. septembra 2010 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Úloha EÚ a jej vzťahy so Strednou Áziou: prínos občianskej spoločnosti“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená vypracovaním návrhu výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 25. mája 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 472. plenárnom zasadnutí 15. a 16. júna (schôdza zo 16. júna) prijal 112 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Medzi piatimi stredoázijskými štátmi neexistuje, na rozdiel od Európy, žiaden pocit regionálnej spriaznenosti. Výbor vyzýva Komisiu a ďalšie inštitúcie EÚ, aby naďalej pokračovali v úsilí o hľadaní hlbšieho zmyslu regionálnej identity a integrácie, nabádali jednotlivé štáty na intenzívnejšiu spoluprácu so svojimi susedmi, aby sa tak zmiernili etnické problémy a problémy týkajúce sa hraníc a vytvoril priestor pre rýchlejší a udržateľnejší hospodársky a sociálny rozvoj.

1.1.1   Výbor je presvedčený, že existuje naliehavá potreba komplexnej, súdržnej a koordinovanej stratégie EÚ pre rozvoj a budovanie efektívnych kontaktov medzi občianskou spoločnosťou EÚ a Strednej Ázie. V súčasnosti existuje iba veľmi málo takýchto kontaktov. Na úvod je potrebná oveľa vyššia úroveň diplomatického zastúpenia EÚ.

1.1.2   Je dôležité maximalizovať využitie všetkých dostupných odborných poznatkov v rámci inštitúcií EÚ, v neposlednom rade v zmysle článku 11 Lisabonskej zmluvy, a preto vyzývame Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zapojila tento výbor, všade kde je to možné, najmä do vytvárania kapacít, a to na základe jeho skúseností z iných oblastí (napr. na Balkáne, v Latinskej Amerike).

1.1.3   Preto odporúčame prostredníctvom ESVČ a za účasti EHSV zaviesť formálny mechanizmus, ktorý najskôr umožní presnejšie určiť najdôležitejších účastníkov dialógu z občianskej spoločnosti v jednotlivých štátoch, vrátane skutočných nezávislých partnerov z oblasti podnikania a odborov, a následne pomôže identifikovať vznikajúce organizácie občianskej spoločnosti a podporí ich rozvoj. Na podporu týchto cieľov by mala Strednú Áziu navštíviť malá delegácia EHSV.

1.1.4   Výbor dôrazne podporuje dobre štruktúrovaný proces dialógu EÚ o ľudských právach, ako prvý pozitívny výsledok stratégie EÚ pre Strednú Áziu, vyjadruje však hlboké sklamanie z toho, že doteraz nebol zapojený. Náprava tohto stavu musí byť najvyššou prioritou.

1.1.5   Tieto snahy o vybudovanie oveľa užších kontaktov medzi ľuďmi musia zahŕňať hlbšie väzby aj v oblasti mládeže a vzdelávania, keďže väčšina populácie má menej ako 25 rokov, a na oboch stranách urýchliť využívanie programu Erasmus Mundus. To by malo zahŕňať zjednodušenie vydávania víz na vzdelávacie účely, výnimky z poplatkov pre najnadanejších študentov zo Strednej Ázie, podporu anglických jazykových učebníc, letné školy a partnerstvá na univerzitách, ako aj na úrovni stredných škôl.

1.2   S podporou rozsiahlejšieho zapojenia občianskej spoločnosti úzko súvisí všeobecná otázka ľudských práv. Toto je kľúčová oblasť, v ktorej Európa môže ponúkať – a aj tak účinne koná – pomoc krajinám Strednej Ázie, aby pokračovali vo svojom nezávislom smerovaní. Skutočné zameranie pozornosti však musí byť predmetom vyjednávania a kultúrnej citlivosti. Aj napriek pretrvávajúcim problémom ratifikoval každý z piatich štátov 8 základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (s dvomi výnimkami uvedenými v bode 5.4.1). Určenie toho, ako a kde môže Európa pomáhať Strednej Ázii pri plnení týchto a ďalších záväzkov, ponúka praktický spôsob budovania vzájomnej dôvery.

1.2.1   Výbor tiež výrazne podporuje posun smerom k prípadným dohodám súvisiacim s obchodom s každým z týchto piatich štátov. V súlade s ostatnými nedávnymi obchodnými dohodami EÚ v tejto súvislosti výbor požaduje zavedenie Fóra občianskej spoločnosti v každom jednotlivom prípade, s cieľom začleniť udržateľný rozvoj a opätovne umožniť využitie odborných poznatkov výboru.

1.3   Osobitný význam tu majú súvisiace, ale zložité otázky potravinovej bezpečnosti, zásobovania vodou a zabezpečenia dodávok energie. Výbor odporúča, aby EÚ intenzívnejšie podnecovala týchto päť štátov k ucelenej spolupráci na riešení týchto vážnych problémov. Komisia musí objasniť, do akej miery sú navzájom prepojené. V oblasti zabezpečenia dodávok vody a potravín má Európa pozitívne skúsenosti získané pri pomoci iným krajinám, čo by malo byť naplno využité pri budovaní ďalšej dôvery.

1.4   Výbor odporúča, ako už predtým požadoval (1), aby na budúce obchodné rokovania Komisia použila 27 dohovorov uvedených v systéme GSP Plus ako základ pre vytvorenie rozsiahlejšej obchodnej výmeny so Strednou Áziou, mimo oblasti energetiky, prípadne spolu s opatreniami technickej pomoci v oblasti obchodu (TRTA).

1.5   Výbor odporúča, aby boli o rozvíjaní vzťahov medzi EÚ a Strednou Áziou poskytované podrobné a vzájomné informácie v rámci EÚ, so zapojením Ruska, Číny a Turecka, nie však Iránu, voči ktorému zostávajú naďalej v platnosti sankcie.

1.6   Krajiny Strednej Ázie disponujú rozsiahlymi energetickými zásobami, ktoré ponúkajú Európe dodatočné a doplnkové zdroje energie (na rozdiel od alternatívnych zdrojov), čo však komplikujú otázky tranzitu a dopravy. Je dôležité, aby životaschopnosť týchto vzťahov vychádzala z praktických a ekonomických dôvodov.

1.7   Stredná Ázia by pre Európu nemala byť konečnou stanicou dopravných/tranzitných spojení, ale skôr by mala byť vnímaná ako prestupná stanica smerom do Číny a ďalej. Je potrebné zosúladiť navrhované dopravné koridory medzi Čínou a EÚ. Stará „hodvábna cesta“ by mala byť rozvinutá ako obchodná a energetická diaľnica.

2.   Úvod

2.1   Hoci je Kazachstan z hľadiska rozlohy deviatou najväčšou krajinou, päť stredoázijských krajín (Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Turkménsko a Tadžikistan) má spolu iba okolo 61 miliónov obyvateľov – čo je rovnaká úroveň, akú dosahujú Spojené kráľovstvo, Francúzsko alebo Taliansko sami osebe.

2.2   Je potrebné si uvedomiť, že tieto nové štáty sú ešte stále do značnej miery vo fáze vytvárania. Sú síce nezávislé a plne uznané, sú však dôsledkom rozpadu Sovietskeho zväzu. V žiadnom z nich neexistovalo významné „národnooslobodzovacie hnutie“. V každom z nich prevzala moc predchádzajúca sovietska politická elita ako nová nezávislá elita. Toto spoločné pozadie však napriek tomu zostáva pozitívnym faktorom pri podpore regionálnej súdržnosti, ktorá je slabá a má ďaleko od miery, aká existuje v celej Európe, čo je koncepcia, ktorú EÚ v tejto oblasti začína podporovať.

2.3   Tieto štáty pôsobia v rámci hraníc, ktoré nevznikli podľa ich vlastného výberu, ani na základe prirodzených hraníc. Boli definované zvonku, sformovali sa do zväzových republík Sovietskeho zväzu, čo zasa vyvolalo etnické napätie, aké možno najnovšie sledovať v Kirgizsku, kde sa tamojšia uzbecká menšina ocitla pod tlakom. EÚ sa tak ponúka významná príležitosť, aby ponúkla svoje skúsenosti s pomocou pri riešení národnostných treníc.

2.4   Tieto štáty tiež zdedili modely plánovaného hospodárstva, ktorých udržanie je pre súčasné vládnuce elity výhodné. Túto základnú nepružnosť skomplikovalo oživenie starého medzinárodného strategického súperenia (a to v neposlednom rade aj kvôli blízkosti Afganistanu a Iránu), v súčasnosti však najmä súperenia ekonomického charakteru, a to kvôli objaveniu zatiaľ nevyčíslených prírodných zdrojov energií, najmä ropy a zemného plynu, predovšetkým zemného plynu v Turkménsku.

2.4.1   V tejto oblasti sa už objavili otázky rodinného nástupníctva v riadiacich funkciách (pozri Kazachstan). Starú sovietsku nomenklatúrnu správnu infraštruktúru dnes môžeme lepšie charakterizovať ako klanovú/rodinnú nomenklatúru. Aj v tomto prípade je podpora rozvoja neutrálnejšej verejnej správy ďalšou potenciálnou oblasťou, v ktorej môže EÚ pomáhať svojimi programami občianskej spoločnosti a riadenia.

2.5   Pred nastolením ruskej nadvlády v devätnástom storočí tvorilo Strednú Áziu množstvo hrdých, nezávislých moslimských chanátov a emirátov s exotickými názvami ako Buchara alebo Chiva, aj tieto však boli od seba oddelené rozsiahlymi púšťami, ktoré ich obklopovali. Timur Lenk vytvoril rozsiahlu ríšu so sídelným mestom Samarkand, pričom časť obyvateľstva čiastočne pochádzala z Džingischánových armád a „Zlatej hordy“. Za zmienku tiež stojí významná tradícia vedy v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o astronómiu, ktorá sa datuje od založenia observatória vnukom Timura Lenka, Ulugbekom, v 20. rokoch 15. storočia. Kazachstan sa v súčasnosti naďalej vo významnej miere zapája do programu výskumu vesmíru.

3.   Nová veľká hra?

3.1   Napriek nehostinnej polohe nadobudla Stredná Ázia, ako bolo uvedené, nesmierny strategický význam. Nadväzujúc na „Veľkú hru“ z devätnásteho storočia (kedy bola dejiskom súperenia medzi ruskými a britskými mocenskými ambíciami), je táto oblasť, okrem východnej Ázie, pravdepodobne najvýznamnejšou oblasťou sveta, kde hrozí zrážka mnohých kľúčových záujmov.

3.2   Po viac ako storočnej ruskej nadvláde v oblasti naďalej pretrváva silný ruský vplyv. Spoločným jazykom je ruština, ekonomické väzby zostávajú silné a Rusko sa domnieva, že táto oblasť prirodzene spadá do sféry jeho vplyvu. V roku 2010 vstúpil Kazachstan (a Bielorusko) do colnej únie s Ruskom a ďalší o to prejavili záujem. Pre Kirgizsko ako jediného člena Svetovej obchodnej organizácie by to znamenalo problém. Uzbekistan a Turkménsko sú však pri obnovovaní vzťahov s Ruskom oveľa opatrnejšie ako ostatní.

3.3   Do vývoja sa takisto významne zapája Čína, čo formálne prejavila členstvom v Šanghajskej organizácii pre spoluprácu (ktorej členmi sú aj Rusko a Irán). Čína má strategické záujmy v oblasti energetiky – v 2010 uviedla v rekordne krátkom čase do prevádzky plynovod z Turkménska cez Uzbekistan a Kazachstan, ktorý sa má v plnom rozsahu pripojiť do jej vnútornej energetickej siete. Čína má tiež eminentný záujem na budovaní strategických železničných a cestných koridorov cez Strednú Áziu smerom na západ, tie však zatiaľ nie sú zosúladené s európskymi dopravnými koridormi smerom na východ. To je potrebné napraviť. Stará „hodvábna cesta“, ktorá už funguje ako turistická trasa, by mohla byť rozvinutá aj ako výnosná obchodná a energetická diaľnica.

3.4   Irán a Afganistan sú dôverne zapojení ako blízki susedia, ktorí podobne ako v Tadžikistane hovoria perzsky a majú za sebou nedávnu históriu islamského fundamentalizmu. Náboženské vášne sú v súčasnosti vo všetkých stredoázijských krajinách pod prísnou kontrolou, majú však narastajúcu tendenciu. Jedným z faktorov občianskej vojny v Tadžikistane v 90. rokoch bolo povstanie islamistov, pričom mnohí sa obávajú jeho zopakovania. Pre Irán, čeliaci sankciám kvôli nukleárnym otázkam, sú vzťahy s Turkménskom mimoriadne dôležité, tak ako budovanie nového strategického plynovodu. Vývoz drog z Afganistanu je rastúci problém, ide však skôr o problém konečnej spotreby na Západe: okrem napomínania chudobných a podplatiteľných miestnych úradníkov musí byť takisto súčasťou riešenia, s cieľom obmedziť obchod s drogami, obmedzenie a zredukovanie nelegálneho trhu v Európe (a USA).

3.5   Turecko má v oblasti takisto významný vplyv, a to v neposlednom rade vďaka tomu, že takmer všetky národy okrem Tadžikov hovoria podobným jazykom ako Turci. Turecko sa krátko po rozpade Sovietskeho zväzu v tejto oblasti významnou mierou angažovalo, po počiatočných neúspechoch však jeho vplyv začína opäť rásť. Turecko sa stane tiež významnou prestupnou stanicou pre energetické rozvody na Západ.

3.6   Spojené štáty americké sú v regióne takisto zaangažované vo významnej miere, v neposlednom rade kvôli vojne v Afganistane.

3.7   Z toho vyplýva otázka, do akej miery sa má EÚ zaangažovať, pričom si treba všimnúť aj skutočnosť, že žiadna z členských krajín EÚ tu nemá koloniálnu minulosť. Potreby Európy by mali byť posudzované z dlhodobého hľadiska, pri plnom zohľadnení širších vzťahov v EÚ.

3.7.1   EÚ v súčasnosti vedie významné rokovania s Ruskom a Čínou, s ktorými uzatvorila strategické partnerstvo. Prístupové rozhovory sa vedú s Tureckom, hoci pokrok je veľmi pomalý. Napriek tomu však zostáva dojem, že vzťahy so stredoázijskými štátmi sa riešia úplne nezávisle od týchto ostatných štátov. To nedáva zmysel. O rozvíjaní vzťahov medzi EÚ a Strednou Áziou je potrebné poskytovať podrobné a vzájomné informácie v rámci EÚ, so zapojením Ruska, Číny a Turecka, rovnako by sa naše vzťahy so Strednou Áziou nemali rozvíjať spôsobom, ktorý ohrozí naše strategické vzťahy s týmito kľúčovými partnermi. Vzhľadom na sankcie uplatňované voči Iránu by bolo zapojenie tejto krajiny predčasné, rovnicu Irán/Stredná Ázia je však potrebné sledovať.

4.   Zapojenie EÚ v Strednej Ázii

4.1   Európska únia zaviedla v júli 2007 svoju vlastnú stratégiu pre Strednú Áziu, inšpirovanú nemeckým predsedníctvom. Znie to dosť paternalisticky, ale je potrebné zdvihnúť veľmi nízku úroveň obchodnej výmeny. Okrem Kazachstanu, ktorý v roku 2009 (rovnako ako v roku 2007) predstavoval 0,9 % dovozu do EÚ a 0,5 % vývozu EÚ, žiaden z ostatných štátov neprekročil 0,1 % obchodnej výmeny s EÚ. Napriek týmto údajom zostáva EÚ hlavným obchodným partnerom pre každý štát, najmä pre Kazachstan, pre ktorý je z hľadiska objemu obchodu EÚ významnejším obchodným partnerom ako Rusko alebo Čína.

4.2   Pre EÚ má veľký význam, aby sa podrobne zaujímala o Strednú Áziu, najmä so zreteľom na program pre Východné partnerstvo a čiernomorskú stratégiu. Tieto stratégie účinne zahŕňajú okrem Ruska, s ktorým EÚ rokuje o osobitnom, novom strategickom vzťahu, všetky ostatné krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, a Turecko. Niektoré členské štáty EÚ, najmä Litva a v čoraz väčšej miere Nemecko, už majú so Strednou Áziou úzke kontakty. Okrem toho je Azerbajdžan vnímaný ako oveľa užšie spätý so Strednou Áziou než s Kaukazom, v neposlednom rade z energetických a náboženských dôvodov.

4.2.1   Kľúčovou otázkou sú energie. Krajiny Strednej Ázie disponujú rozsiahlymi energetickými zásobami, ktoré ponúkajú Európe dodatočné a doplnkové zdroje energie, aj keď to komplikuje otázky tranzitu a dopravy. Je nevyhnutné, aby EÚ zostala realistická, pokiaľ ide o možné dodávky energií z tejto oblasti, a aby bola životaschopnosť týchto vzťahov založená na praktických a ekonomických dôvodoch. Rovnako dôležité pre odberateľské štáty je, aby tieto zdroje prírodnej energie chápali skôr ako doplnenie a existujúcich dodávok, a nie ako možné alternatívne dodávky, ani ako zálohu, ktorá má byť použitá pri ovplyvňovaní vzťahov s ostatnými krajinami v regióne.

4.3   Napriek pozitívnemu tónu správy o pokroku z júna minulého roka sú vzťahy EÚ s týmito piatimi stredoázijskými štátmi veľmi slabé. Jediná kompletná misia EÚ funguje v Kazachstane, pričom delegácie EÚ boli nedávno vytvorené v Kirgizsku a Tadžikistane. V Uzbekistane a Turkménsku je EÚ zastúpená iba „domami Európy“, v ktorých pracujú väčšinou externí konzultanti. Podľa Centra pre európske politické štúdie (CEPS) (2) má 18 členských štátov veľvyslanectvo v Kazachstane, 10 v Uzbekistane a iba niekoľko v iných štátoch. Vo všetkých piatich štátoch majú veľvyslanectvá iba Nemecko a Francúzsko, Spojené kráľovstvo v štyroch. Deväť členských štátov nemá zastúpenie ani v jednom z nich. Pokiaľ chce stratégia EÚ pre Strednú Áziu uspieť, EÚ bude musieť mať oveľa väčšie zastúpenie, čo bude jednou z prvých zaťažkávacou skúšok pre novú Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), a to napriek jej vážnym rozpočtovým obmedzeniam. Jednou z takýchto skúšok bude spoločný postup ESVČ v kľúčových otázkach, ako sú víza (aspoň pre krajiny schengenského priestoru).

4.4   Európska únia uzavrela dohody o partnerstve a spolupráci (PCA) so všetkými piatimi štátmi. Dohody s Kazachstanom, Kirgizskom a Uzbekistanom nadobudli účinnosť v roku 1999, aj keď dohoda s Uzbekistanom bola neskôr čiastočne pozastavená v rokoch 2005 – 2008 po masakre v Andidžane. Dohoda s Tadžikistanom (odložená kvôli občianskej vojne) bola ratifikovaná až v roku 2009, kým dohoda s Turkménskom kvôli otázkam týkajúcim sa ľudských práv na ratifikáciu ešte len čaká.

4.5   Kľúčovým hráčom v regióne sa stáva najmä Kazachstan, pričom jeho vzťahy s EÚ sa rozvíjajú, pretože sú na oboch stranách podporované rastúcim záujmom o ne. Kazachstan je jednoznačne najdostupnejším štátom pre EÚ a jeho aktívna a úspešná agitácia v prospech predsedníctva v OBSE (3) vyslala jednoznačný signál o jeho túžbe hrať kľúčovú úlohu. Dôkazom snahy Kazachstanu zapájať sa do širšieho diania v čoraz väčšej miere je aj jeho vstup do colnej únie s Ruskom a Bieloruskom, a jeho evidentný záujem o dosiahnutie členstva v Svetovej obchodnej organizácii, možno spolu s Ruskom. Ďalším znakom je nárast dôležitej mladej podnikateľskej vrstvy, ktorá sa snaží a zároveň je podporovaná vo svojej snahe študovať v zahraničí, spolu s rastúcim étosom a účasťou občianskej spoločnosti.

4.6   Podobná túžba po zviditeľnení sa v medzinárodnom meradle zatiaľ neexistuje v Uzbekistane, ktoré si zachováva ešte uzavretejší a autoritársky prístup, rovnako ako Turkménsko. Pôvodne sa zdalo, že to bude Uzbekistan, ktorý s Európou nadviaže užšie styky, tie však najmä po Andidžane ochabli, zatiaľ čo sa Kazachstan otvoril.

4.7   Kirgizsko, kde vládli po etnických nepokojoch v roku 2010 veľké obavy, je však otvorenejšou spoločnosťou s výraznejšou účasťou občianskej spoločnosti. Platí to aj v prípade Tadžikistanu, s ktorým má EÚ v súčasnosti veľmi slabo rozvinuté vzťahy. Tadžikistan je labilnejší, v 90. rokoch trpel rozsiahlou občianskou vojnou, ktorá sa môže zopakovať, a čelí potravinovej kríze.

5.   Úloha občianskej spoločnosti a ľudské práva

5.1   Občianska spoločnosť plní svoju úlohu len sporadicky a v každom z piatich štátov je značne odlišná. Kirgizsko sa môže pochváliť najvyššou účasťou občianskej spoločnosti, kým v Kazachstane a Tadžikistane prebieha vývoj étosu občianskej spoločnosti.

5.1.1   Občianska spoločnosť však v týchto troch krajinách zohráva kľúčovú úlohu v dobre štruktúrovanom dialógu EÚ o ľudských právach, v jednom z prvých výsledkov stratégie EÚ pre Strednú Áziu. To sa prejavilo vo vývoji každoročných stretnutí na oficiálnej úrovni s osobitnými seminármi o občianskej spoločnosti, na ktorých sa zúčastňujú právni experti pre ľudské práva a miestne mimovládne organizácie za účasti predstaviteľov EÚ, ktoré majú štandardizovaný program, zatiaľ však nedisponujú žiadnymi efektívnymi kritériami pre hodnotenie výsledkov.

5.1.2   Výbor dôrazne podporuje tento proces, je však hlboko sklamaný, že Komisia dosiaľ nepovažovala za vhodné zapojiť doňho EHSV. Naliehavo žiadame Komisiu, aby to čo najskôr napravila, v neposlednom rade z toho dôvodu, že sme osvedčeným partnerom na dialóg a spojovacím článkom smerom k širšej občianskej spoločnosti, disponujeme hlbokými, praktickými poznatkami a všeobecne uznávanými odbornými znalosťami.

5.2   Účasť občianskej spoločnosti na takejto úrovni nie je ani v Uzbekistane (kde boli uprednostnené mimovládne organizácie vytvorené vládou), ani v Turkménsku, kde nezávislá občianska spoločnosť prakticky neexistuje.

5.2.1   Treba pripomenúť, že pred nezávislosťou tam neexistovala žiadna tradícia alebo chápanie občianskej spoločnosti ako sprostredkovateľa medzi štátom a občanom, ani koncepcia mimovládnych organizácií. Odborové organizácie, komunitné a mládežnícke organizácie a profesijné združenia boli súčasťou štátnych štruktúr so slabým kontaktom s vonkajšími vplyvmi, ktoré by umožnili vytvoriť nové inštitúcie po získaní nezávislosti. Mnohé z nich sa však odvtedy vyvíjali po nezávislejšej línii, súbežne s privatizovanými štátnymi podnikmi, nezávislými odborovými zväzmi a profesijnými združeniami, a to najmä v Kazachstane a Kirgizsku, v menšej miere v Tadžikistane.

5.2.2   Iniciatívy miestnych vidieckych spoločenstiev a svojpomocných skupín vznikli v 90. rokoch minulého storočia na základe tradičných miestnych spoločenstiev a svojpomocných skupín pokrvného príbuzenstva hashar/ashar, v neposlednom rade ako reakcia na rozpad sovietskeho systému sociálneho zabezpečenia, sú však úplne odlišné od medzinárodne uznávaných mimovládnych organizácií. Takéto mimovládne organizácie vznikli tiež, ale boli prevažne obmedzené na veľké mestské aglomerácie a často záviseli od významnej vonkajšej finančnej podpory (vrátane USA). Každá krajina sa vyvíjala rozdielne a s rôznymi problémami, po „farebných“ revolúciách v Gruzínsku, na Ukrajine a v Kirgizsku boli mimovládne organizácie (mnohými považované za votrelcov a v porovnaní s miestnymi pomermi za nadštandardne financované) výrazne obmedzené v Uzbekistane a v Turkménsku prakticky zmizli. Najnovšie dochádza k nárastu rozdielov medzi mestom a vidiekom, ako aj k rastu vplyvu a aktivít súvisiacich s islamom.

5.3   Zdá sa, že medzi občianskymi spoločnosťami v EÚ a Strednej Ázii je veľmi málo formálnych vzťahov a hlbších kontaktov, čo je vzhľadom na veľmi slabé medziľudské kontakty medzi Európou a Strednou Áziou sotva prekvapujúce. Skôr, než budeme od občianskej spoločnosti v Strednej Ázii očakávať, že bude mať s nami spoločné hodnoty, alebo sa dokonca s nimi stotožní, je potrebné ju s nimi najprv oboznámiť a dosiahnuť, aby boli všeobecne pochopené, nie ich však predpisovať. Kazachstan tu môže byť mostom, v neposlednom rade vďaka lepším obchodným stykom a stykom s Európskou úniou.

5.3.1   Výbor je presvedčený, že existuje naliehavá potreba komplexnej, súdržnej a koordinovanej stratégie EÚ pre rozvoj kontaktov s občianskou spoločnosti v Strednej Ázii. Výbor je dobre pripravený, aby tento problém urýchlene spracoval. Kľúčová otázka spočíva v tom, ako najlepšie prispieť k podpore rozsiahlejšieho dialógu a kontaktov medzi ľuďmi, identifikovať témy spoločného záujmu a rozvíjajúce sa skupiny občianskej spoločnosti a podporiť osvedčené postupy tak, aby to viedlo k vytvoreniu formálnejšieho mechanizmu rozvíjania účinných kontaktov s občianskou spoločnosťou.

5.3.2   Je potrebné uvítať súčasnú činnosť Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) v tomto regióne. Je však nevyhnutné maximalizovať využitie všetkých dostupných odborných poznatkov v rámci inštitúcií EÚ, a preto, ako v prípade procesu dialógu o ľudských právach, vyzývame Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zapojila tento výbor, všade kde je to možné, najmä do podpory vytvárania kapacít na základe jeho hlavných skúsenosti z iných oblastí.

5.3.3   Zdá sa, že sa to dá dosiahnuť tromi spôsobmi. Po prvé by mal výbor za asistencie ESVČ jasne určiť, kto má byť v súčasnosti jeho hlavnými partnermi. Treba určiť efektívnych partnerov z oblasti podnikania a nezávislých odborov a vytvoriť plnohodnotné kontakty so všetkými piatimi štátmi a s inými dôležitými partnermi z občianskej spoločnosti. Medzinárodná organizácia zamestnávateľov (IOE) nemá evidovaných členov v Strednej Ázii, hoci udržiava kontakty s Kazachstanom. Na tento účel sa odporúča, aby Strednú Áziu navštívila malá delegácia EHSV (a tiež aby propagovala toto stanovisko).

5.3.4   Ďalej je dôležité identifikovať iné rozvíjajúce sa organizácie občianskej spoločnosti, povzbudiť ich priamo na mieste a poskytnúť im podporu pri ich rozvoji. Tu sa znova obraciame na EHSV, aby výbor zaangažoval, kedykoľvek a kdekoľvek to bude vhodné.

5.3.5   Výbor tiež výrazne podporuje posun smerom k prípadným dohodám súvisiacim s obchodom s každým z týchto piatich štátov. V súlade s ostatnými nedávnymi obchodnými dohodami EÚ v tejto súvislosti odporúčame zaviesť Fórum občianskej spoločnosti v každom štáte, aby sa dosiahol vyšší stupeň formalizácie kontaktov s občianskou spoločnosťou v tomto regióne, čo umožní výmenu odborných poznatkov výboru o udržateľnom rozvoji s významnými predstaviteľmi občianskej spoločnosti.

5.3.6   Po tretie, je potrebné ešte výraznejšie podporiť širšie kontakty a výmenu medzi mládežou a ešte lepšie využívanie programu Erasmus Mundus na podporu hlbších vzdelávacích väzieb a mobility na oboch stranách. To by malo zahŕňať zjednodušenie udeľovania víz na vzdelávacie účely, výnimky z poplatkov pre najnadanejších študentov zo Strednej Ázie, podporu anglických jazykových učebníc, letné školy a partnerstvá na univerzitách a na úrovni stredných škôl. Vítame zdvojnásobenie príslušného rozpočtu na 10 miliónov EUR ročne, ale správa o pokroku upozorňuje, že väčšina populácie v Strednej Ázii je mladšia ako 25 rokov (to znamená, že si nepamätá sovietske časy).

5.3.7   Občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu pri podpore väčšej regionálnej súdržnosti a integrácie, čo je dôležité z hľadiska budovania hospodárskeho a sociálneho prostredia, v ktorom trhy môžu efektívne fungovať, pri podpore vytvárania slušných pracovných miest, rozvoji malých a stredných podnikov, posilnení miestnych infraštruktúr a pomoci pri znižovaní chudoby, s podporou stabilných inštitúcií s jasným mandátom. Skúsenosti s občianskou spoločnosťou v pobaltských štátoch budú okrem iného v tomto prípade obzvlášť užitočné.

5.3.8   To zasa musí byť podopreté politickým záväzkom, mierom a bezpečnosťou, právnym štátom, silnejšou demokraciou, riadnou správou vecí verejných a makroekonomickou stabilitou.

5.4   S podporou rozsiahlejšieho zapojenia občianskej spoločnosti súvisia ľudské práva – predovšetkým v Uzbekistane a Turkménsku, kde je pokrok veľmi pomalý. Vzhľadom na dlhú históriu autokratickej vlády a nedostatok tradície ľudských práv, musia tieto práva zohrávať stále významnejšiu úlohu, ak chce EÚ a jej občianska spoločnosť vytvoriť so Strednou Áziou efektívne pracovné vzťahy. Ľudské práva pomáhajú pri definovaní Európy a jej dejín: je to kľúčová oblasť, o ktorej sa Európa právom domnieva, že v nej môže ponúknuť pomoc.

5.4.1   Skutočné zameranie pozornosti však musí byť predmetom vyjednávania a kultúrnej citlivosti. Každý z týchto štátov sa dobrovoľne prihlásil k univerzálnym ľudským právam prostredníctvom členstva v Organizácii spojených národov a pridružených organizáciách (napr. Medzinárodná organizácia práce). Na rozdiel od mnohých iných obchodných partnerov EÚ všetky stredoázijské štáty ratifikovali 8 hlavných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, okrem slobody združovania (č. 87) v prípade Uzbekistanu a minimálneho veku (č. 138) v prípade Turkménska. Druhá z uvedených krajín podpísala dohovor o detskej práci (č. 182) až v novembri 2010, a Uzbekistan v roku 2009 dohovor o minimálnom veku. Inou otázkou je však ich vynútiteľnosť. Preto vyzývame Komisiu, aby v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou práce kládla väčší dôraz na určenie toho, ako a kde môže Európa Strednej Ázii najlepšie pomôcť pri plnení týchto záväzkov.

5.4.2   To ponúka praktickú cestu vpred k budovaniu vzájomnej dôvery. Aj keď je sporné, či sú niektoré ľudské práva dôležitejšie než iné, skutočné problémy pretrvávajú v prípade tých, ktoré zahŕňajú základné ľudské slobody, právny štát a slobodu zhromažďovania, združovania a prejavu. EÚ už dosiahla dobré výsledky, napr. v podobe pozitívneho riešenia problémov ľudí so zdravotným postihnutím.

5.4.3   Najdôležitejšie obavy a problémy však pretrvávajú, a nedávne udalosti v severnej Afrike pripomínajú význam budovania aktívnej účasti občianskej spoločnosti a naliehavosti pozitívneho riešenia týchto základných otázok. Výbor chce rozvíjať silné a účinné kontakty a dobré pracovné vzťahy s občianskou spoločnosťou v Strednej Ázii. Bojkot alebo uloženie veľmi prísnych podmienok na základe pokroku, nie sú reálnou možnosťou. Situácia bola porovnaná so situáciu Bielorusku, kde po nepokojoch, ktoré nasledovali po prezidentských voľbách v januári 2011, dostalo 158 vedúcich funkcionárov zákaz cestovať do EÚ a ich bankové účty v EÚ boli zmrazené, čo je príklad, na ktorý by malo jasne pamätať všetkých päť štátov.

5.4.4   Vo svojom stanovisku ku „Globálnej Európe“ (4), výbor požadoval, aby Komisia ako základ pre budúce obchodné dohody EÚ použila 27 dohovorov (vrátane 8 základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce) uvedených v systéme GSP Plus. Uvedený cieľ treba na tomto mieste opätovne uviesť ako základ pre vytvorenie rozsiahlejšej obchodnej výmeny so Strednou Áziou, mimo oblasti energetiky, prípadne spolu s opatreniami technickej pomoci v oblasti obchodu (TRTA). Súčasne je treba povzbudzovať ku členstvu v Svetovej obchodnej organizácii. Členom Svetovej hospodárskej organizácie je iba Kirgizsko, jeho vstup v roku 1998 sa však dnes všeobecne považuje za predčasný.

5.5   Príloha A obsahuje stručný súhrn súčasných problémov v oblasti ľudských práv vo všetkých piatich štátoch.

6.   Otázky životného prostredia

6.1   GSP Plus obsahuje základné dohody o životnom prostredí. Pre Strednú Áziu sú mimoriadne dôležité vzájomne späté otázky potravinovej bezpečnosti, zásobovania vodou a dodávok energií, kde bude kľúčovou úlohou EÚ nabádať týchto päť štátov k vzájomnej spolupráci s cieľom dosiahnuť ucelené riešenie. Zo stratégie EÚ nie je jasné, nakoľko sú tieto otázky vzájomne prepojené, keďže voda sa pojednáva osobitne ako súčasť energií a v rámci udržateľnosti životného prostredia, a potravinová bezpečnosť ako základný problém sám osebe.

6.2   Tadžikistan bol v roku 2008 uvedený v zozname Svetovej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) ako jedna zo 17 krajín, ktoré sú v „potravinovej kríze“ – ako jediná v Ázii. Zabezpečenie dodávok vody je takisto jednou zo zásadných a dôležitých otázok pre región ako celok, o čom svedčí dramatické zmenšenie plochy Aralského jazera, narastajúci problém s miznúcimi riekami a skutočnosť, že bavlník patrí k plodinám mimoriadne náročným na vodu. Skúsenosti EÚ pri pomáhaní druhým môžu takisto prispieť k posilneniu dôvery v Strednej Ázii.

6.2.1   Tadžikistan, spolu s Kirgizskom, disponuje zásobami vody po väčšinu roka (aj keď slabé riadenie a poškodené rozvody viedli k rozsiahlemu plytvaniu a následnému nedostatku vody), kým jeho susedia trpia nedostatkom vody, najmä v Uzbekistane (ktorý sa zväčša spolieha na iné zdroje vody pre náročné plodiny ako ryža a bavlna, a pitnej vody). Na druhej strane Tadžikistan trpí obmedzenými zdrojmi iných druhov energií, najmä však nedostatkom potravinovej bezpečnosti. Z hľadiska energií a dodávok potravín je odkázaný prevažne na susedov.

6.2.2   V roku 2008 trpeli viac ako 2 milióny osôb (vyše tretina populácie) nedostatkom potravín a 0,75 milióna osôb „vážnym nedostatkom potravín“. 64 % populácie žije pod hranicou chudoby a na poľnohospodársku výrobu je vhodných iba 7 % z rozlohy krajiny.

6.2.3   Bohužiaľ Uzbekistan a Tadžikistan nemajú dobré susedské vzťahy, čo viedlo k začarovanému kruhu núdze raz na jednej a inokedy na druhej strane, pričom bol následne uvalený zákaz vývozu energií a vody. Tadžikistanu šlo o pokrytie dodávok elektrickej energie do domácností, pričom tá bola k dispozícii v období krutých mrazov v Dušanbe iba dve hodiny denne.

6.3   Táto kríza ukázala, aká dôležitá je ucelená stratégia, ktorá zahŕňa environmentálne šetrné využívanie prírodných zdrojov, zmiernenie chudoby a predovšetkým potravinovú bezpečnosť, pre podporu trvalo udržateľného hospodárskeho rastu v celej Strednej Ázii. Výbor však víta skutočnosť, že sa EÚ už významným spôsobom angažuje v pomoci Tadžikistanu a jeho susedom pri riešení takýchto kríz.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 82

(2)  Centrum pre európske politické štúdie.

(3)  Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, jediná politická a inštitucionálna väzba, ktorá spája Európu so všetkými štátmi bývalého Sovietskeho zväzu.

(4)  KOM(2006) 763 v konečnom znení.

---