52011DC0857

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o dosiahnutých výsledkoch a o kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch využívania Fondu pre vonkajšie hranice za obdobie 2007 – 2009 (správa predložená v súlade s článkom 52 ods. 3 písm. b) rozhodnutia Rady 574/2007/ES z 23. mája 2007)

ÚVOD

Európska únia zriadila na obdobie rokov 2007 až 2013 všeobecný program „Solidarita a riadenie migračných tokov“ s celkovými pridelenými rozpočtovými prostriedkami 4 032,23 mil. EUR, v súlade s aktuálnym programom. Pozostáva zo štyroch fondov a jeho cieľom je spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi za finančnú záťaž vyplývajúcu zo zavedenia integrovaného riadenia vonkajších hraníc Európskej únie a z vykonávania spoločnej azylovej a prisťahovaleckej politiky[1].

Jedným z týchto štyroch fondov je Fond pre vonkajšie hranice[2], zriadený na obdobie 2007 – 2013 s celkovým finančným krytím 1 820 mil. EUR. Táto suma je doplnená príspevkami pridružených štátov Schengenskej dohody, Nórska, Islandu, Švajčiarska a Lichtenštajnska, ktoré sa na fonde zúčastňujú od roku 2010.

Tabuľka 1: Fond pre vonkajšie hranice – rozpočet EÚ na obdobie 2007 – 2013

Členské štáty spolu | 144 800 | 134 330 | 154 872 |

Osobitný tranzitný režim | 15 000 | 15 000 | 15 000 |

Akcie Spoločenstva | 10 200 | 10 170 | 5 628 |

Osobitné akcie | 0 | 10 000 | 10 000 |

SPOLU | 170 000 | 169 500 | 185 500 |

Spolu za obdobie 2007 – 2009 | 525 000 |

% z celkovej sumy za obdobie 2007 – 2013 | 28 % |

- V prvých troch rokoch sa schválilo 69 ročných programov, v rámci ktorých sa viazali zdroje EÚ vo výške viac ako 434 mil. EUR.

Graf 1: Zdroje EÚ na národné programy v období 2007 – 2009

[pic]

- Hlavnými príjemcami boli Španielsko (94,4 mil. EUR), Taliansko (59,8 mil. EUR) a Grécko (50,7 mil. EUR). Súčet ich pridelených rozpočtových prostriedkov dosiahol takmer 50 % celkovej sumy všetkých zúčastnených členských štátov.

- Ak sa zohľadnia sumy vyčlenené na osobitný tranzitný režim , celkové rozpočtové prostriedky pridelené Litve za obdobie 2007 – 2009 dosiahli výšku 55,4 mil. EUR, na základe ktorej je Litva tretím najvýznamnejším príjemcom fondu, pred Gréckom.

- Z hľadiska pridelených finančných zdrojov nasledujúcich sedem členských štátov dostalo od 3 % do 7 % celkových rozpočtových prostriedkov za obdobie 2007 – 2009 a tieto štáty sa môžu považovať za stredných príjemcov : Francúzsko (30,3 mil. EUR), Nemecko (24,5 mil. EUR), Poľsko (23,8 mil. EUR), Malta (22,8 mil. EUR), Maďarsko (19,4 mil. EUR), Fínsko (16,4 mil. EUR) a Slovinsko (16,1 mil. EUR).

- Zvyšné členské štáty dostali od 0,03 % do 2 % a môžu sa klasifikovať ako malí príjemcovia: Rakúsko (4,5 mil. EUR), Belgicko (5,2 mil. EUR), Cyprus (7,5 mil. EUR), Česká republika (5,6 mil. EUR), Dánsko (2,1 mil. EUR), Estónsko (8,8 mil. EUR), Lotyšsko (5,3 mil. EUR), Luxembursko (0,14 mil. EUR), Holandsko (9,8 mil. EUR), Portugalsko (9,3 mil. EUR), Slovensko (3,4 mil. EUR) a Švédsko (4,1 mil. EUR).

Graf 2: Zdroje EÚ a zodpovedajúce vnútroštátne finančné prostriedky v období 2007 – 2009

[pic]

Na roky 2007, 2008 a 2009 členské štáty plánovali zodpovedajúce finančné prostriedky postupne vo výške 125,9 mil. EUR, 68,3 mil. EUR a 111,7 mil. EUR. Zdroje vyčlenené na technickú pomoc na riadenie fondu v členských štátoch dosiahli výšku 6 mil. EUR v roku 2007, 6,5 mil. EUR v roku 2008 a 6,6 mil. EUR v roku 2009.

Pokiaľ ide o mieru čerpania vykázanú počas roka 2010, celkové čerpanie rozpočtových prostriedkov členskými štátmi za prvé roky bolo vysoké (zhruba 90 % za rok 2007 a 2008). Miera za rok 2009 je 70 %, ale predložené správy sa nevzťahovali na celé obdobie implementácie. Viaceré prijímajúce členské štáty ako Španielsko, Litva a Malta konzistentne viazali všetky pridelené rozpočtové prostriedky. Taliansko a Grécko mali nižšie miery (Taliansko 90 % a Grécko v rozpätí 60 – 70 %).

Zdroje EÚ vyhradené na akcie Spoločenstva a osobitné akcie

Počas sledovaného obdobia sa na implementáciu akcií Spoločenstva vyčlenilo 13 591 710 EUR. Táto suma sa vzťahuje na 14 projektov spolupráce medzi členskými štátmi, ktorá sa týka styčných dôstojníkov pre prisťahovalectvo a 4 projekty súvisiace s vytvorením spoločných stredísk na podávanie žiadostí v tretích krajinách. Tieto akcie sa pripravili so zámerom zabezpečiť koordinovanú implementáciu spoločnej vízovej politiky na miestnej úrovni a zároveň zdieľať zodpovednosť a spojiť dostupné zdroje. Jedným z príkladov zlepšenej spolupráce v tejto oblasti je spoločný projekt Belgicka a Portugalska, „Schengenský dom“ v Kinshase. Takto bolo možné zdieľať zdroje a výsledkom bolo zníženie nákladov vybavovania víz. Takéto projekty uľahčujú a zlepšujú implementáciu európskej vízovej politiky a dláždia cestu pre iné členské štáty, aby mohli svoje politiky nasmerovať na splnenie cieľov Štokholmského programu týkajúcich sa zintenzívnenia regionálnej konzulárnej spolupráce. Predchádzajú podvodnému vydávaniu víz a vytvárajú podnet na prechod do novej fázy vývoja spoločnej vízovej politiky, no pritom zohľadňujú právomoci členských štátov v tejto oblasti.

Ďalej sa realizovali štúdie týkajúce sa koncepcií infraštruktúry hraničného dozoru, bezpečnej komunikačnej siete a súboru predhraničných spravodajských informácií v rámci Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR), spolupráce medzi pohraničnými strážami a colnými orgánmi pracujúcimi na vonkajších hraniciach EÚ a elektronického systému cestovných povolení (ESTA) EÚ.

V období 2008 – 2009 sa 18 397 314 EUR vyčlenilo na osobitné akcie spolufinancované v hraničných sekciách v Taliansku, Grécku, na Malte a v Španielsku, ktoré boli v posúdeniach agentúry Frontex uvedené ako najrizikovejšie. Opatreniami sa posilňujú kapacity členských štátov, ktoré čelia zvýšenému migračnému tlaku. Napríklad na zníženie tlaku na námorných hraniciach v Taliansku sa nasadili okrem iného multidisciplinárne tímy (vrátane lingvistov a psychológov) a zariadenie s cieľom zlepšiť identifikáciu migrantov. V Grécku sa nakúpili motocykle pre hliadky s cieľom posilniť kapacitu dozoru Helénskej pobrežnej stráže pozdĺž pobrežia východného Egejského mora. Grécko ďalej plánovalo implementovať projekt zameraný na vytvorenie integrovaného systému dozoru v osobitnej časti hranice s Tureckom.

PRÍPRAVA IMPLEMENTÁCIE V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Spustenie fondu

Komisia prijala vykonávacie predpisy fondu[9], spoločné pre všetky štyri fondy, s cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie a vytvoriť spoločné vzory plánovania programov a podávania správ. V týchto predpisoch sa stanovili postupy výberu a kritériá oprávnenosti vzniknutých výdavkov v rámci fondu. Ďalšia významná časť usmernenia sa týkala prípravy príručky o oprávnenosti , v úzkej spolupráci s členskými štátmi, s praktickými príkladmi a najlepšou praxou riadenia projektov. Organizovali sa informačné stretnutia o pravidlách oprávnenosti a príručka sa pravidelne aktualizovala. Ďalšie všeobecné usmernenia sa poskytli na stretnutiach „ výboru SOLID “ a na troch konferenciách o fonde (v roku 2008 o fonde vo všeobecnosti a v roku 2009 pre audítorské orgány a o plánovaní a hodnotení programov).

Zavedenie záruk o riadnosti a zákonnosti výdavkov

Kým členské štáty sú zodpovedné za riadenie finančných prostriedkov v rámci programov, Komisia nesie konečnú zodpovednosť za celkový právny rámec a plnenie rozpočtu EÚ. Táto zodpovednosť sa vykonáva delegovaním určitých úloh na členské štáty, pričom tieto úlohy podliehajú potrebnému dohľadu a podávaniu správ. Na tento účel sú členské štáty zodpovedné za vytvorenie systému riadenia a kontroly v súlade s požiadavkami stanovenými v základnom akte.

Členské štáty určili 1. zodpovedný orgán, ktorý je zodpovedný za riadenie programu, v prípade potreby s podporou delegovaného orgánu, 2. audítorský orgán, ktorý je zodpovedný za overovanie efektívneho fungovania systému riadenia a kontroly a 3. certifikačný orgán zodpovedný za certifikovanie vyhlásení o výdavkoch pred ich odoslaním Komisii. Tieto orgány sú spoločne zodpovedné za zaručenie riadneho finančného hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými členskému štátu.

Všeobecným pravidlom bolo, že sa členské štáty rozhodli umiestniť zodpovedný orgán a certifikačný orgán do jedného subjektu a audítorský orgán do iného subjektu. Táto voľba vyplýva zo skutočnosti, že fond pre jeho rozsah a charakter implementujú v prvom rade verejné orgány, ktoré sú často umiestnené v rovnakom subjekte ako tie, ktoré fond riadia, alebo pod záštitou takýchto orgánov. V takýchto prípadoch vykonávacie predpisy vyžadujú posilnenie nezávislosti audítorského orgánu: najlepšou praxou je jeho umiestnenie mimo príslušného subjektu.

Členské štáty zodpovedný orgán obvykle umiestnili v rámci ministerstva vnútra (všetky členské štáty s výnimkou FR, EL a NL, DE, DK, LU a SE). 9 členských štátov nominovalo orgán zodpovedný výlučne za implementáciu Fondu pre vonkajšie hranice a 14 členských štátov sa rozhodlo vytvoriť orgán spoločný pre dva alebo viac fondov všeobecného programu.

Opisy systémov sa pred prvou realizáciou platieb preskúmali z hľadiska súladu so základným aktom. Z preskúmania opisov, z auditov systémov a ďalších dostupných informácií o implementácii fondu vyplýva, že väčšina členských štátov má zavedené robustné systémy. „Výroky bez výhrad“ boli vydané v prípade 15 opisov systémov, pričom 8 členských štátov dostalo „výrok s výhradou a obmedzením“ a bolo vyzvaných, aby revidovali niektoré časti opisu. Usúdilo sa, že zistené nedostatky mali obmedzený vplyv. Týkalo sa to najmä zaručenia nezávislosti audítorského orgánu, keď sa fond implementoval „metódou vykonávajúceho orgánu“ (keď charakteristiky akcie neumožňujú výber orgánu, ktorý ju môže implementovať, alebo pre monopol potenciálneho príjemcu de jure alebo de facto ).

V rokoch 2008 až 2010 sa navyše vykonali audity systému v 14 členských štátoch. Ukázalo sa, že väčšina systémov funguje náležite, ale pri niektorých bolo nevyhnutné určité zlepšenie. Od členských štátov sa vyžadovala najmä formalizácia určenia orgánov, posilnenie dokumentačnej praxe postupov výberu projektov a včasné podpísanie dohôd s jednotlivými projektovými príjemcami.

Komisia vykonala niekoľko misií s cieľom overiť súlad a vykonávanie cieľov programu. Činnosti súvisiace s monitorovaním sa skutočne začali v roku 2009. Tieto činnosti sa ďalej vykonávali aj v nasledujúcich rokoch.

Definovanie národných stratégií použitia zdrojov EÚ

Členské štáty vo viacročných programoch definovali situáciu štátu z hľadiska inštitucionálnej štruktúry, politík a národných požiadaviek a výziev do budúcnosti. Toto plánovanie viacročných programov pomohlo systematicky definovať možnosti splnenia týchto požiadaviek. Podporilo plánovanie viacročných investícií do budúcna na úrovni členských štátov a spojilo kľúčové verejné orgány v spojenom a integrovanom úsilí identifikovať dlhodobé a strednodobé strategické ciele.

Členské štáty zdôraznili, že v kontexte neustále sa presúvajúceho migračného tlaku a vyvíjajúcich sa technologických a bezpečnostných nárokov je stále výzvou primerane splniť požiadavky EÚ týkajúce sa hraničnej kontroly a riadenia víz vzhľadom na dostupné vnútroštátne zdroje a štruktúry. So zreteľom na tieto požiadavky, projekty EÚ týkajúce sa dvoch rozsiahlych systémov IT a potrebu súladu s novými právnymi predpismi EÚ v tejto oblasti sa vo viacročných programoch identifikovali tieto ciele:

Priorita | Kľúčové ciele / plánovaná suma / príslušné členské štáty |

1: postupné vybudovanie integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc | posilnenie hraničnej kontroly: modernizácia infraštruktúry, dopravných prostriedkov a zariadenia na kontroly a dozor zlepšenie koordinácie na vnútroštátnej úrovni a s inými členskými štátmi pomocou systémov IKT, ktoré umožňujú výmenu informácií v reálnom čase dopravné prostriedky a zariadenia, ktoré sa majú používať na operačnú spoluprácu s agentúrou Frontex |

Suma: 543 697 746,36 EUR Týka sa všetkých členských štátov (23) |

2: vnútroštátne zložky Európskeho systému dozoru nad vonkajšími hranicami | zlepšenie kapacít hraničného dozoru v zmysle infraštruktúry a zariadenia vzájomné prepojenie a integrácia existujúcich komunikačných systémov do jedného komplexného systému dozoru vytvorenie národných koordinačných stredísk ako budúcich uzlov siete Eurosur |

Suma: 797 829 115,38 EUR Týka sa členských štátov: BE, EE, FR, EL, HU, IT, LV, MT, NL, PL, PT, SI, ES, SE (14) |

3: víza a riešenie nelegálneho prisťahovalectva | zlepšenie procesu vybavovania víz: investície do infraštruktúry a zariadenia, najmä zariadení na zachytávanie biometrických údajov a tým uľahčenie procesu kontroly víz a zvýšenie efektívnosti boja proti zneužívaniu a nesprávnemu používaniu víz zlepšená bezpečnosť na konzulátoch prostredníctvom investícií do infraštruktúry a zariadenia účinnejší boj proti falšovaniu dokladov pomocou moderných detekčných zariadení a nasadania poradcov v oblasti dokladov zlepšená konzulárna spolupráca s inými členskými štátmi, zdieľanie a spájanie zdrojov aj prostredníctvom vytvorenia spoločných stredísk na podávanie žiadostí zlepšené riadenie migračných tokov štátnych príslušníkov tretích krajín do schengenského priestoru prostredníctvom nasadenia styčných dôstojníkov pre prisťahovalectvo (ILO) a posilnenie siete ILO v spolupráci s inými členskými štátmi |

Suma: 64 868 225,91 EUR Týka sa členských štátov: AT, BE, CY, CZ, DE, DK, EL, ES, FI, IT, LU, HU, MT, NL, PL, SE, SI (17) |

4: systémy IT v oblasti vonkajších hraníc a víz | vývoj, testovanie a prispôsobovanie národnej časti vízového informačného systému (NVIS) vrátane inštalácie bezpečného spojenia medzi konzulárnymi úradmi, hraničnými priechodmi a ústrednou jednotkou VIS vývoj tranzitného systému SISone4all a následné testovanie a inštalácia národnej časti druhej generácie Schengenského informačného systému (NSIS II) a migrácia z SISI/SISone4all na SIS II ďalší vývoj systémov automatického prenosu údajov o cestujúcich zlepšenie koordinácie informačných tokov prostredníctvom modernej komunikačnej technológie |

Suma: 191 379 999,30 EUR Týka sa všetkých členských štátov (23) |

5: efektívne a účinné uplatňovanie acquis EÚ v oblasti vonkajších hraníc a víz | odborné vzdelávanie a semináre pre pohraničnú stráž a konzulárne úrady s cieľom zlepšiť ich operačnú kapacitu, expertízu a znalosti o normách EÚ (Kódex schengenských hraníc a vízový kódex) a najlepšiu prax výmena a/alebo programy vysielania pracovníkov vytvorenie sietí na vzájomnú výmenu informácií a skúseností medzi členskými štátmi a vývoj nových pracovných postupov zvýšená schopnosť pohraničnej stráže vykonávať hraničné kontroly pomocou novej technológie prostredníctvom inovačných vzdelávacích materiálov a metód, simulátorov atď. účinnejšie posudzovanie a riadenie migračných tokov prostredníctvom zlepšenej analýzy rizika |

Suma: 41 552 119,94 EUR Týka sa členských štátov: AT, BE, CY, CZ, DE, EE, EL, ES, FI, FR, IT, HU, IT, LT, LU, LV, NL, PL, SE, SI (19) |

Na celé obdobie fondu členské štáty plánovali vyčlenenie najväčších súm na posilnenie činností kontroly hraníc per se (priority 1 a 2), ktoré predstavovali 81 % odhadovaných dostupných rozpočtových prostriedkov. Značné zdroje EÚ sa však plánujú aj na realizáciu systémov IT podporujúcich tieto činnosti (priorita 4).

Význam priorít bez ohľadu na pridelené prostriedky možno hodnotiť na základe počtu členských štátov, ktoré sa rozhodli vykonať akcie v rámci každej z nich:

- Všetky členské štáty sa rozhodli implementovať činnosti v rámci priority 1 a 4.

- Priority 3 a 5 sa napriek tomu, že sú menej významné z hľadiska celkovej sumy, stále považujú za významné, pretože akcie v rámci priority 3 plánovalo 17 členských štátov a v rámci priority 5 akcie plánovalo 19 členských štátov.

- Priorita 2, ktorá sa samotná plánuje na krytie takmer polovice odhadovaných finančných prostriedkov, sa týka pôvodne členských štátov zúčastňujúcich sa na prvej fáze vývoja systému EUROSUR, t. j. krajiny Stredozemského regiónu a jeho atlantických prístupových trás a krajín na východnej vonkajšej hranici Európskej únie. Niektoré ďalšie krajiny by sa do systému zapojili v neskoršej fáze. Iba 14 členských štátov plánovalo činnosti v rámci tejto priority vo svojich viacročných stratégiách, z ktorých niektoré sa rozhodli tieto činnosti naplánovať na neskoršie roky.

Graf 3: Plánovanie viacročných programov podľa priority

[pic]

Príklady strategického plánovania programov predstaveného vo viacročných programoch

Španielsko 85 % orientačného rozpočtu na roky 2007 – 2013 sa naplánovalo na dozornú spôsobilosť v rámci priority 2. Tieto investície sa vzťahujú najmä na nasadenie Integrovaného systému dozoru nad vonkajšími hranicami (SIVE) na Kanárskych a Baleárskych ostrovoch a v regióne Levante (východnom stredozemskom pobrežnom regióne Španielska). Každé nasadenie systému SIVE pozostáva z viacerých staníc vybavených radarom a optickými senzormi na odhalenie a identifikáciu malých člnov (motorových člnov a malých rybárskych člnov) skôr, ako dosiahnu pobrežie. Všeobecné informácie zozbierané každou stanicou sa prenášajú a uchovávajú centrálne v riadiacom a kontrolnom stredisku. Preto sa potrebné kroky môžu vykonať vo včasnej fáze na zabezpečenie námornej hranice a prevenciu incidentov s tragickými následkami. |

Francúzsko Dôležitým strategickým cieľom Francúzska je posilnenie systému námorného dozoru „Spationav“. Cieľom výstražného a informačného systému je poskytovať námorným a územným prefektom ale aj všetkým strediskám koordinácie a dozoru nad vonkajšími hranicami informácie o pohyboch smerom k pobrežiu takmer v reálnom čase. Plánované investície by mali pokryť najmodernejšie zariadenia, ako sú vysokofrekvenčné radary, bezpilotné letecké a pozemné vozidlá, geostacionárne satelity, senzory atď. ako aj vývoj a vzájomné prepojenie príslušných nástrojov IT. Najpokročilejšia fáza vývoja zahrnie zabezpečenie interoperability so systémami dozoru iných členských štátov |

Taliansko Taliansko si za jeden z hlavných cieľov určilo posilnenie účinnosti a interoperability existujúcich informačných systémov riadenia hraníc. Jeho systémy a štruktúry komunikačných sietí sa posilnia a vyvinú sa nové nástroje. Napríklad budúci pohraničný informačný systém uľahčí pohraničné kontroly dokladov prostredníctvom integrácie tradičných a elektronických technológií čítania cestovných dokladov. |

Nemecko Vzhľadom na jeho zemepisnú polohu (obmedzené fyzické vonkajšie hranice) pridaná hodnota nemeckej stratégie spočíva v podpore predhraničných opatrení v tretích krajinách. Vďaka fondu sa podstatne rozšíri sieť styčných dôstojníkov pre prisťahovalectvo a poradcov v oblasti dokladov a víz v krajinách pôvodu migrantov, ktorí budú riešiť falšovanie dokladov a zabezpečovať, aby sa súlad s podmienkami vstupu do schengenského priestoru overoval už pred príchodom migrantov na hranicu. |

Fínsko Keďže operatívne schopná flotila hliadkovacích člnov je nevyhnutným prvkom udržania dôveryhodného hraničného dozoru a boja proti nelegálnej migrácii, Fínsko definovalo ako jeden zo svojich kľúčových cieľov v rámci fondu modernizáciu tejto flotily. Všetky hliadkovacie člny sa vymenia na základe modelu úplne prispôsobeného prostrediu Baltského mora a normám spoločných operácií agentúry Frontex. Člny budú mať novú palubnú technológiu dozoru vrátane termovíznych kamier, zariadenia na nočné videnie a telekomunikačného riešenia využitia registrov a situačnej informovanosti na mori. |

Poľsko Po vstupe Poľska do EÚ a schengenského priestoru, sa hranice s Ruskou federáciou, Bieloruskou republikou a Ukrajinou, ako aj Baltské more a medzinárodné letiská stali vonkajšími hranicami Európskej únie. Pozemná hranica s dĺžkou zhruba 1 185 km je jedna z najdlhších sekcií strážených jedným členským štátom. 70 % orientačného rozpočtu na obdobie 2007 – 2013 sa plánovalo na modernizáciu hraničnej infraštruktúry a modernizáciu systémov IKT potrebných na hraničné kontroly a dozor nad touto hranicou. Tieto oblasti zahŕňajú modernizáciu existujúcich priestorov a výstavbu nových stanovísk pohraničnej stráže, výstavbu nových vysielacích veží s cieľom zefektívniť komunikačné systémy, oblasti pre strážne psy pohraničiarov, výstavbu heliportov, výstavbu a úpravu cestných pruhov atď. |

Slovinsko Na konci „balkánskej trasy“ Slovinsko čelí pašovaniu ľudí, nelegálnej migrácii a iným druhom cezhraničnej trestnej činnosti. Fond sa využíva na nadviazanie na investície realizované v rámci programu Phare a schengenského fondu na efektívnu kontrolu vonkajšej hranice s Chorvátskom. Investície sa týkajú infraštruktúry na 20 hraničných priechodoch, dopravných prostriedkov a technického zariadenia, ako sú stacionárne a mobilné skenery biometrických pasov a odtlačkov. Ďalej sa zlepší aj komunikácia výmenou existujúcich analógových vysielacích staníc moderným digitálnym systémom TETRA. |

IMPLEMENTÁCIA PROGRAMOV NA ROK 2007, NA ROK 2008 A NA ROK 2009

- V tejto kapitole sa predstavujú a porovnávajú fakty a číselné údaje implementácie ročných programov na rok 2007, na rok 2008 a na rok 2009 tak, ako ich vykázali členské štáty v roku 2010 . Prehľad nevychádza z výsledkov ukončených a finančne zúčtovaných projektov, pretože záverečné správy za rok 2007 a za rok 2008 sa skúmajú a ročný program na rok 2009 stále prebieha, pričom záverečné správy sa majú predložiť až do 31. marca 2012. Navyše, keďže lehota na žiadosti o revíziu akcií v rámci ročného programu na rok 2009 bola 31. marca 2011, číselné údaje prehľadu naplánovaných akcií nemusia presne zodpovedať skutočne realizovaným akciám v členských štátoch.

Výberový proces a hlavní príjemcovia

Všeobecný prístup

Fond sa využíva hlavne v oblastiach, v ktorých buď existuje monopol de jure vnútroštátnych správnych orgánov, alebo bezpečnostné dôvody vylučujú možnosť verejnej výzvy na predloženie návrhov. Podľa toho sa akcie v rámci fondu implementujú prevažne „metódou vykonávajúceho orgánu“, pri ktorej zodpovedný orgán rozhoduje o implementácii projektov sám alebo v spojení s inými vnútroštátnymi správnymi orgánmi podľa ich špecifických právomocí. Už počas prípravy ročných programov zodpovedné orgány identifikujú projektových príjemcov a akcie, ktoré sa majú vykonať. Keďže fond je určený pre rôzne politické oblasti, zapojenie všetkých relevantných vnútroštátnych aktérov v ranej fáze je nevyhnutné pre vyvážený prístup k implementácii fondu.

Výberové konania

Použili sa výberové konania na určenie akcií, ktoré by sa mali začleniť do ročných programov, pričom sa predchádzalo konfliktu záujmov a dodržiavala sa zásada pomeru medzi kvalitou a cenou. Najčastejšie sa používali výzvy na vyjadrenie záujmu určené potenciálnym príjemcom, v rámci ktorých sa zostavili medzirezortné výbory na riadenie procesu. Napríklad v Maďarsku sa pre každý ročný program organizovali dvojfázové neverejné výzvy na vyjadrenie záujmu. V prvej fáze sa výzva na predloženie všeobecného opisu projektu adresovala priamo príslušným vnútroštátnym orgánom a po tejto fáze nezávislý hodnotiaci výbor identifikoval projekty, ktoré sa majú realizovať v rámci ročných programov. Po prijatí ročného programu sa vybraní príjemcovia vyzvali, aby predložili podrobné opisy projektov. Podobný dvojfázový prístup sa využil aj v Poľsku. Litva identifikovala projektových príjemcov vo fáze prípravy viacročného programu a výber projektov sa uskutočnil po prijatí návrhu ročného programu Komisiou. V Taliansku sa s cieľom zabezpečiť účasť rôznych dotknutých verejných subjektov vytvorila redakčná skupina zložená zo zástupcov viacerých vnútroštátnych úradov. Redakčná skupina, konajúca ako kolégium, analyzovala návrhy projektov predložené potenciálnymi príjemcami a zodpovednému orgánu radila pri výbere akcií. Tento model sa použil aj v krajinách s menšími rozpočtovými prostriedkami, napríklad v Dánsku, v rámci ktorého sa na výbere projektov podieľala medzirezortná riadiaca skupina.

Hlavní príjemcovia

V rámci ročných programov na obdobie 2007 – 2009 boli hlavnými projektovými príjemcami obvykle špecializované oddelenia a/alebo agentúry pod záštitou ministerstiev vnútra ako služby pohraničnej stráže, štátna polícia, oddelenia IT a komunikačné oddelenia. Projekty ďalej realizovali aj konzulárne služby pod ministerstvami zahraničných vecí.

V závislosti od usporiadania v jednotlivých štátoch niektoré členské štáty pridružili iné verejné orgány so špecifickejšími kompetenciami, napríklad Spolkový kriminálny úrad v Nemecku (zodpovedný za SIS) alebo Úrad pre vnútrozemské vodné cesty v Litve, zodpovedný za dozor nad severnou časťou Kurónijskej lagúny hraničiacej s Ruskom.

Kvantitatívne aspekty implementácie členskými štátmi

Rozdelenie zdrojov podľa piatich priorít EÚ

Graf 4: Zdroje EÚ na rok 2007, rok 2008 a rok 2009 podľa priority

[pic]

Priority 1 a 2 predstavovali 72 % rozpočtových prostriedkov EBF na obdobie 2007 – 2009, priorita 4 predstavovala 21 % dostupných finančných prostriedkov, priorita 3 predstavovala 3 % a priorita 5 predstavovala 4 %.

V súlade s logikou viacročného plánovania programov členských štátov bol výber činností, na ktoré sa vyčlenili finančné prostriedky v prvých rokoch implementácie, v prvom rade určený národnými potrebami súvisiacimi s integrovaným riadením hraníc, spôsobilosťami dozoru a VIS a SIS II (priority 1, 2 a 4). Počas životného cyklu fondu sa však čoraz väčší dôraz kladie na akcie na podporu procesu vydávania víz (priorita 3). Tento trend pokračuje aj v rámci následných programových rokov 2010 až 2011. V priebehu rokov rôzne členské štáty vykonali opatrenia týkajúce sa analýzy rizika, odborného vzdelávania pohraničnej stráže a konzulárnych služieb ako aj propagačných kampaní a šírenia informácií, uskutočnených v rámci priority 5, aj keď vyčlenené zdroje boli z celkového pohľadu okrajové a v počiatočnej fáze implementácie fondu sa znižovali.

Graf 5: 2007 – 2009 – Výber členských štátov podľa priority v rámci každého ročného programu

[pic]

[pic]

[pic]

Naprieč ročnými programami na obdobie 2007 – 2009 priority 1, 2 a 4 zostali na podobnej úrovni významu z hľadiska vyčlenenej sumy aj počtu členských štátov, ktoré akcie vykonávali. Je to pre skutočnosť, že sa týkajú hlavne investícií, ktoré si na základe svojho charakteru vyžadujú viacročné projekty. Preto výber takýchto projektov v rámci jedného ročného programu v určitej miere ovplyvnil výber v rámci ďalších ročných programov.

Počet členských štátov vykonávajúcich akcie v rámci priority 3 sa takmer nezmenil, s malými obmenami medzi nimi. Táto skutočnosť sa dá čiastočne vysvetliť inštitucionálnou štruktúrou a strategickým rámcom v príslušných krajinách. Takéto projekty vyžadujú úzku spoluprácu s iným orgánom, obvykle ministerstvom zahraničných vecí. V niektorých krajinách je partnerstvo dobre rozvinuté a umožňuje hladkú spoluprácu, kým v iných krajinách je to menej evidentné. Niektoré členské štáty sa na postupy týkajúce sa víz rozhodli viazať výlučne vnútroštátne prostriedky.

Priorita 5 získava väčší celkový význam, čo potvrdzuje rastúci počet členských štátov.

V sledovanom období všetky členské štáty vykonali akcie týkajúce sa systémov IT potrebných v oblastiach riadenia vonkajších hraníc a víz (priorita 4) a všetky členské štáty s výnimkou DK a LU vykonali opatrenia zamerané na postupné vytvorenie integrovaného riadenia hraníc (priorita 1). Akcie na posilnenie kapacity dozoru a budovanie systému EUROSUR (priorita 2) realizovalo 10 členských štátov, konkrétne EL, ES, FR, HU, MT, IT, LT, PT, SE, SI. 13 členských štátov venovalo časť svojich programov opatreniam spojeným s postupmi vydávania víz (priorita 3): AT, BE, CY, CZ, DE, EL, ES, FI, HU, NL, PL, SI, SE a 15 členských štátov vykonalo vzdelávacie a/alebo informačné činnosti (priorita 5): všetky okrem CY, DK, EE, LU, MT, NL, PT, SE.

Z hľadiska variácií v čase zostal podiel celkového rozpočtu stabilný v prípade všetkých priorít počas všetkých programových rokov s výnimkou priority 3, pri ktorej sa vyčlenené sumy od roku 2009 pozoruhodne zvyšujú a priority 5, pri ktorej bola vyčlenená suma v roku 2007 obzvlášť vysoká. Posledná skutočnosť sa môže čiastočne vysvetliť zvýšenou potrebou odborného vzdelávania príslušných služieb počas fázy spúšťania fondu.

Počet akcií

Tabuľka 3: 2007 – 2009 – Počet akcií podľa priority

Priorita 1 | Priorita 2 | Priorita 3 | Priorita 4 | Priorita 5 | Spolu za obdobie 2007 – 2009 |

2007 | 76 | 27 | 32 | 57 | 25 | 217 |

2008 | 78 | 35 | 18 | 48 | 26 | 205 |

2009 | 65 | 23 | 32 | 52 | 31 | 203 |

Spolu | 219 | 85 | 82 | 157 | 82 | 625 |

Graf 6: 2007 – 2009 – Rozdelenie zdrojov (EÚ) a akcií podľa priority v rámci fondu

[pic]

Z hľadiska počtu implementovaných akcií dominuje priorita 1 a priorita 4, s podobnými priemernými nákladmi na akciu vo výške zhruba 600 000 EUR. Priority 3 a 5 sa vyznačujú rovnakým počtom implementovaných akcií s priemernými nákladmi zhruba 180 000 EUR. Akcie implementované v rámci priority 2 si vyžadovali v priemere vyčlenené zdroje vo výške 2 000 000 EUR.

Kvalitatívne aspekty implementácie členskými štátmi

Kategórie akcií identifikované v rámci fondu – typológia

Akcie podporované fondom sa odlišujú od akcií v rámci ostatných fondov všeobecného programu v tom, že sa týkajú prevažne hmotných investícií, skôr ako operácií a „mäkkých“ opatrení ako poradenstvo, odborné vzdelávanie atď. Komisia z tohto dôvodu vyvinula analytický nástroj pre investície realizované v rámci fondu na základe dosiahnutého výstupu. Umožňuje klasifikovať akcie v rámci každej priority. V prípade priority 1 sa identifikovali dve podkategórie akcií, t. j. akcie súvisiace s kontrolami (na hraničných priechodoch) a akcie súvisiace s dozorom (pozdĺž hranice). Pre každú podkategóriu sa identifikovali tieto kategórie podľa druhu dosiahnutého výstupu: infraštruktúra, dopravné prostriedky, prevádzkové vybavenie a systémy IT. V podstate rovnaký vzorec sa použil pri priorite 2. V rámci priority 3 sa akcie kvalifikovali buď ako infraštruktúra, zariadenie, systémy IT alebo konzulárna spolupráca alebo nasadenie ILO. Priorita 4 sa vzťahuje na investície týkajúce sa SIS, VIS a iných významných systémov IT. Napokon, pre prioritu 5 sa ako hlavné kategórie identifikovali odborné vzdelávanie a analýza rizika, doplnené informačnými kampaňami a inými činnosťami.

Graf 7: 2007 – 2009 – Rozdelenie finančných prostriedkov (príspevku EÚ a vnútroštátnych zdrojov) podľa výstupov

[pic]

- V prvých rokoch implementácie fondu sa takmer polovica zdrojov použila na posilnenie kapacity hraničného dozoru (investície do rôznych dopravných prostriedkov – 36 %, po ktorých nasledujú systémy dozoru nad hranicami – 12 % a zariadenia na dozor nad hranicami – 9 %).

- Štvrtina zdrojov sa použila na systémy IT (VIS – 10 %, SIS – 6 % a iné systémy IT – 7 %).

- Menej ako pätina sa použila na posilnenie hraničných priechodov (hraničná infraštruktúra – 8 %, prevádzkové vybavenie na kontroly na hraničných priechodoch – 5 % a systémy IKT na kontroly na hraničných priechodoch – 4 %).

Príklady dosiahnutých výstupov

- Nadobudnutie dopravných prostriedkov sa týkalo vo väčšine prípadov vozidiel na dozor nad hranicami – helikoptér na hliadkovanie vo vzduchu, plavidiel na sledovanie námorných hraníc a pozemných vozidiel pre pozemné hranice. Cyprus využil dostupné zdroje na výrazné zvýšenie svojej kapacity dozoru: 2 helikoptéry, 2 stredne veľké hliadkovacie člny a 40 pozemných vozidiel nakúpil v rámci programov v období 2007 – 2009. Helikoptéry si obstaralo aj Estónsko, Fínsko a Španielsko. Malta nahradila existujúce plavidlá 4 novými hliadkovacími člnmi s väčšou spôsobilosťou na hliadkovanie na mori z hľadiska času, vybavenia a posádky. Grécko investovalo do niekoľkých hliadkovacích osobných vozidiel a dvojkolesových hliadkovacích motocyklov, ktoré sa majú nasadiť na hliadkovanie na cestách v pohraničných oblastiach. Hliadkovacie plavidlá nakúpilo aj Nemecko, Fínsko, Španielsko a Estónsko. Fínsko navyše obstarávalo aj vznášadlá, ľadové vozidlá a člny schopné prevádzky na ľade. Španielsko nakúpilo lietadlá s pevnými krídlami na námorný dozor. Maďarsko si obstaralo mobilné plávajúce platformy pre plytké motorové člny, ktoré sa majú nasadiť na maďarsko-ukrajinskej riečnej hranici Tisza.

Okrajový podiel dopravných prostriedkov sa nakúpil na nasadenie na hraničných priechodoch s cieľom posilniť efektívne kontroly. Týka sa to napríklad získania vozidla vybaveného špeciálnymi termovíznymi zariadeniami na hliadkovanie v obvode medzinárodného letiska Praha Ruzyně, naplánovaného Českou republikou alebo špeciálnych terénnych vozidiel, ktoré nakúpilo Slovensko na úzku spoluprácu pohraničnej stráže a colníkov vykonávajúcich hraničné kontroly.

- Systémy dozoru nad hranicou: investície do vnútroštátnych zložiek Európskeho systému dozoru vo Francúzsku, Španielsku a na Malte (pozri ďalej).

- Kategórie VIS a SIS zahŕňajú investície do hardvéru, softvéru, vývoja databáz, prispôsobenia a údržby národných databáz, vzájomného prepojenia a testovania ako aj zariadení potrebných na zachytenie relevantných údajov v rámci týchto dvoch systémov (vrátane biometriky). Dánsko vyhradilo väčšinu svojich programov pre vízový informačný systém, kým programy Luxemburska podporujú výlučne výdavky spojené so Schengenským informačným systémom. Všetky členské štáty vo väčšej či menšej miere použili fond na zvýšenie svojej pripravenosti a účasti na týchto dvoch systémoch.

- Prevádzkové vybavenie pre hraničný dozor: nákup termovíznych kamier, nočného videnia a ďalekohľadov (Grécko), prispôsobenie helikoptér námornému použitiu vrátane ich vybavenia záchrannými navijakmi, zariadenia na zobrazovanie tepla a dodatočné pátracie svetlomety (Nemecko), získanie radarového senzorického zariadenia a modernizácia spojenia na prenos obrazov (Fínsko), vybavenie hliadkovacích člnov a helikoptér najmodernejšími optronickými systémami pre námorný hraničný dozor (Španielsko).

- Hraničná infraštruktúra: investície do letísk a pozemných hraničných priechodov. Nemecko podporilo projekt na hraničnom priechode Hamburg („Cruise Centre“) a investovalo do vývoja samostatných kontrolných pruhov a vhodného osadenia znakov na letisku Norimberg. Francúzsko vytvorilo špeciálnu čakaciu zónu pre maloleté osoby bez sprievodu na letisku Roissy.

- Systémy IKT iné ako VIS a SIS: projekty súvisiace so spracovaním údajov v leteckej a námornej doprave, vývoj systému registrácie a prenosu údajov o cestujúcich v leteckej doprave (Nemecko), vývoj aplikácií IT na správu údajov týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bol zamietnutý vstup na schengenské územie (Francúzsko).

- Prevádzkové vybavenie na hraničné kontroly: zariadenia súvisiace so zavedením automatizovaných hraničných kontrol a zariadenia na čítanie dokladov s cieľom zabezpečiť efektívne overenie identity (pozri ďalej). Navyše, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko a Španielsko okrem iného nakúpili moderné zariadenie na overenie dokladov, ktoré umožňuje hladké kontroly na hraniciach a prispieva k boju proti pozmeneným alebo falšovaným dokladom.

- V sledovanom období konzulárna spolupráca a styční dôstojníci pre prisťahovalectvo (ILO) zahŕňali iba akcie pozostávajúce z nasadenia ILO, styčných dôstojníkov pohraničnej stráže a poradcov v oblasti dokladov v tretích krajinách, ktoré vykonalo Belgicko, Fínsko a Nemecko.

- Konzulárna infraštruktúra: akcie zamerané na zvýšenie bezpečnosti konzulárnych úradov prostredníctvom prispôsobenia existujúcej infraštruktúry, inštalácie priehradiek pre víza, bezpečnostných dvier a nepriestrelných okienok na podávanie dokladov (Rakúsko, Maďarsko, Česká republika) a zlepšenie procesov vybavenia víz prostredníctvom nákupu prevádzkového vybavenia, softvéru a hardvéru (Rakúsko, Fínsko, Maďarsko, Česká republika, Španielsko).

- Ďalej sa organizovali viaceré vzdelávacie kurzy a semináre pre pohraničnú stráž a konzulárnych zamestnancov, od školení o použití konkrétneho zariadenia a softvéru po semináre o schengenskom acquis a falšovaní dokladov a jazykové vzdelávanie súvisiace s prácou, v Rakúsku, Belgicku, Českej republike, Nemecku, Grécku, Maďarsku, Fínsku, Francúzsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, na Slovensku, v Slovinsku a Španielsku.

Príklady akcií implementovaných v osobitných oblastiach intervencie fondu

A. Bezpečnosť dokladov a boj proti falšovaniu dokladov

Boj proti falšovaniu dokladov je predmetom neustáleho záujmu Európskej únie, najmä v oblasti preukazov totožnosti a cestovných dokladov. Kódex schengenských hraníc aj vízový kódex vyžaduje, aby členské štáty kontrolovali pravosť preukazov totožnosti a cestovných dokladov, ktoré sa používajú na prekročenie vonkajšej hranice alebo žiadosť o vízum. Podľa nariadenia Rady (ES) č. 377/2004 o vytvorení siete imigračných styčných dôstojníkov je navyše zber a výmena informácií o falzifikátoch a falošných preukazoch totožnosti a cestovných dokladoch jednou z úloh pridelených styčným dôstojníkom pre prisťahovalectvo umiestnených v zahraničí. Európsky systém archivácie zobrazení (FADO) bol vytvorený v rámci spoločnej akcie prijatej Radou 3. decembra 1998 na účel digitalizovanej výmeny informácií o pravých a falošných dokladoch, ktoré majú k dispozícii členské štáty. V záveroch Rady z 5. a 6. júna 2008 zaznela výzva, aby členské štáty tento systém využívali v čo najväčšej miere. |

Fond pre vonkajšie hranice podporil členské štáty v ich úsilí v boji proti používaniu falošných a pozmenených preukazov totožnosti a cestovných dokladov. V období 2007 – 2009, 17 z 23 členských štátov vykonalo akcie týkajúce sa tohto cieľa, pričom sa vyčlenilo 8,7 % celkových zdrojov EBF za toto obdobie.

Medzi krajiny s najvýznamnejším podielom ich rozpočtov vyčlenených na boj proti falšovaniu dokladov patrí Taliansko (32 %), Nemecko (21 %), Slovenská republika (19 %) a Česká republika (16 %). Maďarsko, Fínsko, Litva, Belgicko, Rakúsko, Portugalsko a Malta vyčlenili od 4 % do 10 % svojich ročných pridelených prostriedkov na takéto opatrenia.

Graf 8: 2007 – 2009 – Rozpočtové prostriedky vyčlenené na akcie proti falšovaniu dokladov ako podiel na celkových rozpočtových prostriedkoch EBF

[pic]

Nemecko malo 18 akcií týkajúcich sa falšovania dokladov vo všetkých troch programových rokoch a tým aj najväčší počet akcií v tejto oblasti. V Taliansku sa porovnateľne väčší podiel rozpočtu sústredil na oveľa menej akcií – štyri akcie v období 2007 – 2009. Český podiel na rozpočte sa rozdelil na šesť akcií – dve na každý programový rok – a slovenské úsilie v boji proti falšovaniu dokladov sa odzrkadlilo len v dvoch akciách, pričom na jednu z nich sa použil pomerne veľký podiel jeho porovnateľne malých pridelených prostriedkov.

Tieto druhy akcií boli zamerané na včasné odhalenie falšovaných dokladov a tým aj na prevenciu a/alebo odhalenie nelegálneho vstupu do schengenského priestoru:

- obstarávanie zariadenia pre pohraničnú stráž a konzuláty. Zariadenia, ktoré používa pohraničná stráž počas prvostupňovej a druhostupňovej kontroly, slúži na overenie pravosti cestovných dokladov. Napríklad Nemecko vybavilo letiská technológiou na testovanie dokladov, ktorá umožňuje kontrolu optických a elektronických bezpečnostných prvkov ako aj biometrických bezpečnostných prvkov. Vybavenie nasadené na konzulátoch na postup vydávania víz pozostáva zo zariadení, ako je zariadenie na zachytenie biometrických údajov, napríklad skenery odtlačkov.

- odborné vzdelávanie konzulárnych zamestnancov a zamestnancov pohraničnej stráže v oblasti odhaľovania falošných alebo pozmenených dokladov. Francúzsko zameralo opatrenia na odborné vzdelávanie vo všetkých troch programoch, pričom vzdelávalo zamestnancov na hraničných priechodoch v oblasti identifikácie falšovaných cestovných dokladov a použitia technických zariadení na odhalenie falšovania dokladov. Fínsko začlenilo odborné vzdelávanie v oblasti odhaľovania falšovaných dokladov do všeobecného vzdelávania v oblasti otázok prisťahovalectva pre konzulárnych zamestnancov. Nemecko školilo príslušníkov pohraničnej stráže v oblasti rýchleho odhalenia falšovania dokladov a poradcov v oblasti dokladov, čím rozšírilo ich kompetencie v komunikácii a interkultúrnych vzťahoch.

- nasadenie poradcov v oblasti dokladov – alebo ALO (leteckých styčných dôstojníkov) a styčných dôstojníkov pre prisťahovalectvo, ILO . Napríklad v Belgicku, Nemecku a Fínsku prebehli konzultácie s poradcami v oblasti dokladov a styčnými dôstojníkmi, ktorí sa zároveň zapojili do odborného vzdelávania v oblasti rozoznania falšovaných dokladov a postúpenia informácií v súvislosti s falšovaním dokladov subjektom s rozhodovacími právomocami a zamestnancom konzulátov v tretích krajinách, zamestnancom leteckých spoločností a orgánom hraničnej kontroly. Ďalej sa vynaložilo úsilie o zlepšeniu strategickej a operačnej spolupráce medzi orgánmi a hraničnou políciou v príslušných členských štátoch a takýmito orgánmi v iných členských štátoch a tretích krajinách, pričom sa vyvíjala sieť styčných dôstojníkov.

- vývoj použitia a rozšírenie vstupu do systému FADO (Falošné a pravé doklady online), webového nástroja uľahčujúceho výmenu informácií medzi členskými štátmi o odhalenom falšovaní dokladov. BE, DE a PT použili finančné prostriedky EBF na vývoj alebo ďalšie rozšírenie národných informačných a overovacích systémov na kontrolu platnosti cestovných dokladov, v spojení s FADO. V ES a LT sa akcie zamerali na spájanie národných kontaktných miest a príslušných orgánov so systémom FADO. Okrem vybraných členských štátov aj ďalšie štyri (CZ, HU, MT a SK) vykonali akcie týkajúce sa vývoja databáz a informačných systémov, ktoré sa majú spojiť so systémom FADO a všeobecného použitia systému FADO v boji proti falšovaniu dokladov.

B. Vízový informačný systém

Vízový informačný systém (VIS) je systém na výmenu informácií o vízach medzi schengenskými štátmi a preto je to nástroj primárne určený na podporu spoločnej vízovej politiky. Zároveň uľahčí kontroly na vonkajších hraniciach a v členských štátoch ako aj uplatňovanie dublinského nariadenia, ktorým sa určuje členský štát zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl. VIS je ústredná európska databáza ktorá bude spojená s národnými systémami členských štátov s cieľom umožniť ich vízovým, hraničným a iným príslušným orgánom vkladať a vyhľadávať údaje o žiadostiach o víza a rozhodnutia o nich. V rozhodnutí Rady 2004/512/ES, ktorým sa zriaďuje VIS, sa definovala jeho architektúra a Komisii sa udelil mandát vyvíjať systém VIS na technickej úrovni, kým členské štáty mali prispôsobiť a vyvíjať svoje národné systémy. Systém VIS je založený na centralizovanej architektúre a pozostáva z ústredného informačného systému, rozhrania v každom členskom štáte, ktoré má poskytovať spojenie s príslušným ústredným vnútroštátnym orgánom príslušného členského štátu a komunikačnej infraštruktúry medzi ústredným vízovým informačným systémom a národnými rozhraniami. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 767/2008 sa definuje právny rámec pre fungovanie systému VIS. Očakáva sa, že prevádzka systému VIS sa začne 11. októbra 2011. Prvé tri regióny, v ktorých sa nasadí systém VIS, sú Severná Afrika, potom Blízky východ a oblasť Perzského zálivu. Ďalej by sa mala vyvinúť komunikačná sieť s cieľom umožniť bezpečnú výmenu údajov medzi konzulátmi. |

S cieľom pomôcť členským štátom vo vývoji ich národných vízových systémov a naplniť požiadavky VIS ako súčasti spoločnej vízovej politiky fond poskytol 75 % finančnej podpory na akcie súvisiace so systémom VIS. Členské štáty investovali takmer 49 mil. EUR do akcií súvisiacich so systémom VIS, čo sa rovná 10 % celkového rozpočtu EBF na toto obdobie. Všetky členské štáty okrem Slovinska a Luxemburska vykonali akcie na spustenie systému VIS v rámci svojich ročných programov na obdobie 2007 – 2009.

Graf 9: 2007 – 2009 – % rozpočtu EBF[10] vyčlenené na akcie súvisiace so systémom VIS

[pic]

Dánsko, Holandsko a Belgicko vyčlenili najväčší podiel svojich rozpočtov na akcie na podporu prípravy spustenia systému VIS. Dánsko vyhradilo všetky akcie ročných programov v období 2007 – 2009 okrem jednej a viazalo takmer 90 % celkových finančných prostriedkov EBF na tieto akcie. Estónsko, s podielom 0,2 %, použilo najmenší podiel finančných prostriedkov na akcie súvisiace so systémom VIS v porovnaní s celkovým rozpočtom.

Podporili sa tieto akcie:

- Akcie venované národným databázam mali za cieľ vytvoriť rozhranie na komunikáciu s centrálnym systémom (AT), vytvoriť technické spojenie s CVIS (NL), vytvoriť nové, alebo prispôsobiť existujúce národné aplikácie (ako je aplikácia VISION v AT, VISABIO vo FR, BELVIS v BE, NET-VIS v EL), vyvinúť a testovať softvér potrebný na spojenie systému VIS (CY, DE, DK, FI, FR, SE) a vytvoriť operačné centrum systému VIS (DK).

- Akcie zamerané na podporu prepojenia konzulátov zahŕňali nákup hardvéru a softvéru (IT), reinštaláciu a upgrade vízových pracovných staníc a príslušného softvéru vo všetkých diplomatických a konzulárnych orgánoch (AT, SE), nákup systémov na spracovanie odtlačkov prstov a zariadení na zachytávanie biometrických údajov (AT, BE, CZ, FI, FR, NL, PL, ES, SI), rozšírenie siete diplomatických a konzulárnych postov na zber biometrických údajov (BE) a odborné vzdelávanie zamestnancov (FI, NL, SE).

- Akcie na podporu prepojenia hraničných priechodov boli zamerané na nákup zariadení na overovanie údajov (ako stacionárne a mobilné zariadenia na kontrolu odtlačkov prstov) a zariadení na zachytávanie biometrických údajov na účely vydávania víz (BE, DE, FI, FR, HU, NL, PL) ako aj odborné vzdelávanie zamestnancov (PL).

- Fínsko vykonalo prípravy na nahradenie protokolu VISION komunikačnou sieťou VIS Mail vrátane prípravy infraštruktúry mailového servera SMTP, analýzy a vývoja a testovanie národnej aplikácie VIS-MAIL. Aj Španielsko investovalo do vývoja bezpečného komunikačného systému VIS-MAIL.

C. Európsky systém hraničného dozoru

Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) vytvorí mechanizmus vzájomnej výmeny informácií a spolupráce, ktorý umožní spoluprácu orgánov hraničnej kontroly a agentúry Frontex na taktickej, operačnej a strategickej úrovni. Od roku 2013 by systém EUROSUR mal členským štátom nachádzajúcim sa na východných a južných vonkajších hraniciach poskytovať operatívny a technický rámec na zlepšenie ich situačnej informovanosti a schopnosti reagovať. Najskôr by sa mali existujúce systémy dozoru na úrovni členských štátov prepojiť do jednotného národného systému, potom sa vyvinú spoločné nástroje a aplikácie na úrovni EÚ a vytvorí sa bezpečné prostredie na vzájomnú výmenu informácií s 24-hodinovou prevádzkou 7 dní v týždni. Základ systému tvoria národné koordinačné strediská, ktoré zefektívňujú činnosti všetkých vnútroštátnych orgánov vykonávajúcich hraničný dozor. Keďže systém EUROSUR je zostavený ako „systém systémov“, umožní výmenu údajov takmer v reálnom čase v súvislosti so situáciou na hraniciach a tak prispeje k najprimeranejšej, najúčinnejšej a najlepšie koordinovanej reakcii. |

Fond dosiahol hmatateľné výsledky v podpore úsilia členských štátov o posilnenie ich kapacity námorného dozoru v rámci prípravy spoločného európskeho systému dozoru v Stredozemí a na jeho atlantických prístupových trasách. V programovom období 2007 – 2009 v rámci priority 2 Taliansko použilo 86 %, Španielsko 85 %, Malta 64 % a Francúzsko 26 %, Portugalsko 15 %, Grécko a Slovinsko 2 % svojich pridelených rozpočtových prostriedkov na posilnenie svojej kapacity dozoru a pomocou tohto úsilia budovali národné zložky európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR), čo zodpovedá celkovo takmer 168 mil. EUR. Táto suma predstavovala v tomto období zhruba 32 % fondu. Cyprus a Grécko navyše realizovali významné investície spojené s posilnením dozoru na námorných hraniciach v rámci priority 1.

Kým väčšina príslušných členských štátov riešila aspekt dozoru nad pobrežnou hranicou ako integrovanú súčasť všeobecného posilnenia dozoru nad vonkajšími hranicami, Francúzsko a Španielsko prijali prístup, ktorý by sa mohol nazvať „regionálny prístup“, keďže vytvorili komplexný systém hraničného dozoru. Vytvoril sa španielsky systém SIVE (Integrovaný systém dozoru nad vonkajšími hranicami) s cieľom „zatesniť južnú hranicu Európskej únie“, osobitne zameraný na prevenciu nelegálneho vstupu osôb a tovaru cez španielske pobrežie. Vo Francúzsku systém dozoru nad vonkajšími hranicami, SPATIONAV, poskytuje rámec pre všetky činnosti a akcie súvisiace s kontrolou námornej hranice. Kým zostavovanie systému SIVE sa začalo pred programom na rok 2007, vytvorenie francúzskeho systému sa iniciovalo pomocou programu na rok 2007 a zatiaľ prešlo tromi fázami vývoja a rozširovania, každou v rámci jedného programu.

Ostatné členské štáty, ktoré majú hranice so Stredozemným morom (CY, EL, IT, MT, PT, SI), sa tiež zamerali na dozor nad námornou hranicou, ale (zatiaľ) nemajú zavedené osobitné systémy.

K opatreniam implementovaným členskými štátmi v rámci priority 2, s osobitným zameraním na systém Eurosur, patrili tieto:

- ďalší vývoj Integrovaného systému dozoru nad vonkajšími hranicami (SIVE) v Španielsku , pričom orgány zdôraznili potenciál ešte väčšieho prínosu vykonávania integrovaného hraničného dozoru, najmä v Gibraltárskej úžine a pri pobreží Kanárskych a Baleárskych ostrovov. Každé nasadenie systému SIVE pozostáva z viacerých staníc vybavených radarom a optickými senzormi na odhalenie a identifikáciu malých člnov (motorových člnov a malých rybárskych člnov) skôr, ako dosiahnu pobrežie. Všeobecné informácie zozbierané každou stanicou sa prenášajú a uchovávajú centrálne v riadiacom a kontrolnom stredisku, ktoré koordinuje operácie pozemných, námorných a vzdušných jednotiek. Okrem podpory systému dozoru sa fond použil aj na nákup dvoch lietadiel s pevnými krídlami pre námorné hliadky a na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu (celkové náklady 24 mil. EUR), niekoľko helikoptér a člnov rôznych typov a veľkosti a pozemné vozidlá. Španielsko vyčlenilo celkovo takmer 80 mil. EUR v rámci ročných programov v období 2007 – 2009 na tento kľúčový cieľ. Podľa španielskych orgánov bola podpora fondu rozhodujúca pre rýchlu implementáciu tohto systému po migračnej kríze v roku 2006. Štyri roky po začatí implementácie systému SIVE migračný tlak na námornej hranici Španielska prudko klesol;

- vývoj pobrežnej siete na odhaľovanie, identifikáciu a sledovanie plavidiel, SPATIONAV, vo Francúzsku. Existujúci systém sa postupne posilňoval v rámci programov na roky 2007 – 2009 rozširovaním oblasti, ktorú pokrýva a zlepšovaním kapacity odhaľovania prostredníctvom nákupu najmodernejších zariadení, ako sú vysokofrekvenčné radary, detekčné zariadenia na majákoch a investícií do systémov dátových spojení. Francúzsko vyčlenilo 10 mil. EUR v rámci ročných programov v období 2007 – 2009 na zlepšenie systému „Spationav“;

- zlepšenie systému námornej dopravy pobrežnej stráže v Taliansku , doplnením satelitných zariadení a infračervených sledovacích systémov nainštalovaných na plavidlách. K najhlavnejším realizovaným investíciám patrili: zlepšenie kapacity satelitnej komunikácie na pozemnej stanici; posilnenie pobrežnej pátracej radarovej siete s cieľom pokryť stredné a severné Jadranské more; západnú časť regiónu Liguria a západnú časť Sardínie s cieľom zabezpečiť jasnú námornú situačnú informovanosť vďaka sledovaniu radarom a termovíznymi kamerami; dodanie spoločného, zdieľaného, operačného softvéru všetkým územným a hraničným policajným úradom; vytvorenie spoločnej zdieľanej platformy ponúkajúcej rovnaké efektívne nástroje a zjednodušujúcej praktický prístup koncového užívateľa a inštalácia systémov satelitnej komunikácie a ich integrácia na palubách námorných hliadkovacích plavidiel (OPV) zapojených do námorných operácií. Taliansko vyčlenilo 47 mil. EUR v rámci ročných programov v období 2007 – 2009 na tieto akcie;

- nový interoperabilný komunikačný systém pre ozbrojené sily poverené námorným dozorom na Malte, doplnený zavedením štyroch nových plavidiel s väčšou spôsobilosťou na hliadkovanie na mori z hľadiska času, vybavenia a posádky. Rozpočtové prostriedky Malty vyčlenené na podporu vývoja európskeho systému dozoru predstavovali 17 mil. EUR v rámci programov v období 2007 – 2009;

- vytvorenie národného koordinačného strediska (trojstranné stredisko Dolga vas) Slovinskom na spoluprácu vnútroštátnych orgánov vykonávajúcich povinnosti kontroly vonkajších hraníc (odhaľovanie, identifikácia a intervencia). Slovinsko na tento účel vyčlenilo viac ako 100 000 EUR. Maďarsko a Rakúsko spolupracujú na tomto projekte.

Na druhej strane opatrenia implementované v rámci priority 1, tiež zamerané na posilnenie námorného dozoru v Stredozemí, zahŕňali:

- významné zvýšenie kapacity dozoru na Cypre vďaka nákupu dvoch helikoptér a dvoch stredne veľkých hliadkovacích člnov vybavených upevnenými a prenosnými pozorovacími systémami, ktoré sa majú nainštalovať na hliadkovacie člny, v celkovej sume 5,4 mil. EUR;

- posilnenie kapacity hraničného dozoru v Grécku prostredníctvom nákupu rôznych dopravných prostriedkov (napríklad helikoptéry, plavidiel pobrežnej hliadky) a zariadenia (napríklad nočného videnia a ďalekohľadov). Grécko na tieto investície vyčlenilo takmer 30 mil. EUR.

D. Systémy automatizovanej hraničnej kontroly

Na základe platnej legislatívy môžu byť hraničné kontroly občanov EÚ automatizované za predpokladu, že títo občania majú elektronický pas, v ktorom sú uložené biometrické údaje jeho držiteľa (obrázok tváre a od roku 2009 odtlačky prstov). Niektoré členské štáty už implementovali takéto systémy automatizovanej hraničnej kontroly (ABC). Proces ABC začína skenovaním pasu. Čítačka pasov technicky preverí fyzické bezpečnostné prvky, nasníma prístrojom snímateľnú zónu (MRZ) a overí pravosť dokladu. Následne sa živý obraz tváre (alebo odtlačky prstov) cestujúceho porovná s obrazom uloženým v čipe (alebo niekedy v databáze) na overenie totožnosti cestujúceho. Vykonávajú sa náhodné kontroly prostredníctvom porovnania so systémom SIS a národnými databázami. Ak sa získa zhoda a potvrdí sa pravosť cestovného dokladu, automatizovaná brána sa otvorí a cestujúci môže vstúpiť na územie členských štátov; ak nie, cestujúci musí podstúpiť manuálnu kontrolu. Hraničné orgány monitorujú celý proces vrátane zisťovania zhody obrazu tváre – môžu monitorovať viac brán naraz. Systém ma veľa výhod, ako je zvýšená bezpečnosť, úspory zdrojov, plynulý prechod cez hranice a uľahčenie vstupu cestujúcich. V budúcnosti by programy registrovaných cestujúcich (RTP) umožnili rozšíriť tento proces aj na príslušníkov tretích krajín. V súčasnosti dôkladná hraničná kontrola vyžaduje, aby pohraničná stráž viedla s cestujúcim rozhovor a manuálne opečiatkovala cestovný doklad. Cieľom by bolo uľahčiť prechod cez hranice na vonkajších hraniciach schengenského priestoru častým cestujúcim z tretích krajín, ktorí sú vopred preverení a preskenovaní a zároveň zabezpečiť celkovú súdržnosť hraničnej politiky EÚ. Štátni príslušníci tretích krajín s prístupom k RTP by mohli využívať zariadenia ABC, kedykoľvek by boli dostupné na schengenskom hraničnom priechode. |

Fond prispel k implementácii inovačných projektov vývoja, testovania a uvedenia do prevádzky systémov automatizovanej hraničnej kontroly (ABC) na letiskách, ktoré umožňujú kontroly určitých kategórií cestujúcich, najmä občanov EÚ, ktorí majú elektronický pas, so zameraním na vykonávanie automatického overenia cestovných dokladov, odtlačkov prstov, obrazu tváre alebo rozoznania dúhovky bez intervencie pohraničnej stráže, ktorá len monitoruje proces.

V období rokov 2007 – 2009 sa asi 5,5 mil. EUR použilo na vykonanie pilotných projektov, testovanie a inštaláciu potrebného vybavenia automatizovanej hraničnej kontroly v Nemecku, Fínsku, Francúzsku, Holandsku, Portugalsku a Maďarsku:

- Fínsko vykonalo trhový test implementácie automatizovaných hraničných kontrol v roku 2007, po ktorom nasledoval pilotný projekt so začiatkom v júli 2008, ktorý sa týkal automatizovaných hraničných kontrol občanov EÚ/EHP/SCH s novými biometrickými cestovnými dokladmi na letisku Helsinki-Vantaa. Spolufinancovanie zo zdrojov EBF v prípade trhového testu a pilotných projektov predstavovalo 82 528 EUR. V čase podávania správy boli na letisku Helsinki-Vantaa tri brány ABC. Na základe skúseností získaných z pilotnej fázy sa plánovalo, aby sa systém uviedol do prevádzky a potenciálne rozšíril na všetky hlavné hraničné priechody na pozemných vonkajších hraniciach. V neskoršej fáze sa plánoval nákup pätnástich ďalších brán pre letisko Helsinki-Vantaa a troch brán pre prístav Helsinki.

- Francúzsko vykonalo projekt „SAS PARAFES“ spočívajúci v obstaraní SAS (elektronických brán) a implementácii systému PARAFES na automatickú kontrolu osobných dokladov cestujúcich po prílete na francúzske letiská z územia mimo EÚ. Pred týmto projektom ministerstvo vnútra realizovalo pilotný program s názvom PEGASE, ktorý sa týkal zberu a uchovávania odtlačkov prstov niekoľkých cestujúcich, ktorí sa na programe zúčastnili dobrovoľne so zámerom získať možnosť zrýchleného prechodu cez kontroly na vonkajšej hranici schengenského priestoru. Po implementácii systému PARAFES by títo častí cestujúci mohli prechádzať cez elektronické brány (SAS) a vykonať si hraničnú kontrolu automaticky zoskenovaním svojho pasu a následne odtlačkov prstov. Systém PARAFES potom porovnáva informácie s údajmi uloženými v centrálnej databáze a po rozpoznaní cestujúcemu umožní prejsť cez hranicu. Finančný plán celého projektu predstavuje celkovo 2 300 000 EUR na obstaranie, implementáciu a vybavenie 17 SAS.

- Portugalsko realizovalo projekt Automatickej identifikácie cestujúcich s cestovnými dokladmi (RAPID) s cieľom dosiahnuť zrýchlenú, bezpečnejšiu a efektívnejšiu kontrolu osôb na hraniciach. Vyvíjal sa inovačný systém automatizovaných hraničných kontrol všetkých dospelých držiteľov elektronických pasov v rámci schengenského priestoru EÚ. Projekt konkrétne zahŕňal nákup 78 takzvaných VBeGates – automatizovaných hraničných brán vybavených na kontrolu cestujúcich s biometrickými cestovnými dokladmi. V marci 2007 sa 10 terminálov elektronických brán obstaralo pre letisko Faro a v júli toho istého roku sa objednalo ďalších 68 terminálov pre letisko Lisabon, Funchal, Porto, Lajes, Ponta Delgada a Porto Santo. Celkové náklady projektu boli 3,5 mil. EUR s príspevkom z EBF viac ako 2 mil. EUR.

- Holandsko realizovalo projekt zameraný na získanie, testovanie a zavedenie zariadenia a programovania systémov automatizovaných hraničných kontrol na letisku Schiphol a nakoniec na všetkých letiskách a vo všetkých námorných prístavoch v Holandsku. Príspevok EBF na program je zhruba 180 000 EUR. Financovanie EBF sa čiastočne používa na definovanie vízie ABC pre Holandsko.

- Od roku 2004 do roku 2007 Nemecko realizovalo pilotný projekt používania automatizovanej biometrickej hraničnej kontroly cestujúcich na letisku vo Frankfurte nad Mohanom, na základe skenov dúhovky. Vzhľadom na pozitívne výsledky pilotného projektu sa rozhodlo, že sa bude pokračovať a ďalej vyvíjať použitie ABC na nemeckých letiskách vo Frankfurte a Mníchove s podporou EBF. Náklady projektu ABC v období 2007 – 2009 predstavovali viac ako 700 000 EUR a pokryli okrem iného obstaranie štyroch brán automatizovanej hraničnej kontroly.

- Maďarsko vypracovalo štúdiu na posúdenie uskutočniteľnosti implementácie systému elektronických brán na medzinárodnom letisku Ferihegy v Budapešti. Pomocou návštev a štúdia existujúcich systémov elektronických brán v EÚ (t. j. v Lisabone, Helsinkách a Frankfurte) mali maďarskí experti posúdiť možnosti implementácie podobného systému. Realizačná štúdia by poskytla vstupy pre pilotný projekt vytvorenia takéhoto systému ABC – na letisku Ferihegy na začiatok a potenciálne na všetkých medzinárodných letiskách Maďarska v dlhodobom horizonte.14 400 EUR sa vyčlenilo na tento projekt z rozpočtových prostriedkov fondu pridelených Maďarsku.

E. Schengenský informačný systém (SIS II)

Schengenský informačný systém (SIS) je systém, ktorý príslušným orgánom v členských štátoch prostredníctvom postupu automatického vyhľadávania umožňuje prístup k upozorneniam týkajúcich sa osôb a majetku. Z tohto dôvodu je kľúčovým prvkom riadenia v oblastiach bezpečnosti, slobody a spravodlivosti pre schengenský priestor bez vnútorných hraníc. Zriadil sa po prijatí Schengenského dohovoru z roku 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda z roku 1985 a jeho prevádzka sa spustila v roku 1995. Keďže jedna z najhlavnejších oblastí jeho využitia sa týka kontrol na vonkajších hraniciach EÚ, prispieva k vykonávaniu ustanovení o voľnom pohybe osôb. Systém pozostáva z národných systémov (N.SIS) umiestnených v každom členskom štáte a ústredného systému (C.SIS), ktorý zbiera všetky údaje národných databáz. Vytvorenie druhej generácie Schengenského informačného systému (SIS II), ktorá nahradí predchádzajúcu generáciu systému, je nevyhnutné s cieľom umožniť integráciu nových členských štátov, ktoré pristupujú do schengenského priestoru, ako aj so zámerom zaviesť nové technické funkcie. Rozhodnutím Rady 2001/886/SVV a nariadením Rady č. 2424/2001 zo 6. decembra 2001 o vývoji druhej generácie Schengenského informačného systému sa stanovili právne základy pre Schengenský informačný systém II. V týchto predpisoch sa uvádza, že Schengenský informačný systém, vytvorený podľa hlavy IV Schengenskej dohody z roku 1990, sa nahradil SIS II. |

Fond pre vonkajšie hranice podporuje členské štáty v príprave národných častí SIS II so zreteľom na spustenie prevádzky celého systému, ktoré sa očakáva v roku 2013.

V období 2007 – 2009 šestnásť členských štátov (AT, CZ, EE, FI, DE, EL, HU, LV, LT, LU, MT, PT, SK, SI, ES, SE) vykonalo akcie týkajúce sa SIS, na ktoré vyčlenilo celkovo 25,5 mil. EUR, čo zodpovedá 5,5 % celkových pridelených prostriedkov EBF za toto obdobie.

Graf 10: 2007 – 2009 – % rozpočtu EBF[11] vyčlenené na akcie súvisiace so systémom SIS

[pic]

V Luxembursku, najmenšom prijímajúcom štáte, sa dostupné finančné prostriedky použili výlučne na implementáciu projektov súvisiacich so systémom SIS. K ďalším členským štátom s významným zdrojmi vyčlenenými na SIS patrili Fínsko, Nemecko, Maďarsko, Lotyšsko a Švédsko, ktoré vyčlenili viac ako 20 % svojich pridelených prostriedkov z fondu na tento cieľ.

Akcie podporené členskými štátmi boli zamerané na obstaranie a prispôsobenie potrebného hardvéru a softvéru (AT, DE, EL, HU, LU, LV, SI), vývoj nových aplikácií pre príslušné vnútroštátne orgány (SE), zlepšenie existujúcich vnútroštátnych systémov a prípravu migrácie na SIS II (AT, DE, EE, EL, ES, FI, HU), vývoj SISone4all ako prechodnej fázy pred vstupom do systému SIS II (HU, SI, SK) a následnú migráciu na SIS II (LT, LU, MT, SK), prispôsobenie pracovného systému SIRENE (AT, EE, ES, HU, MT), testy na prípravu migrácie na SIS II a prepojenie národných systémov s C.SIS (AT, SI), semináre a odborné vzdelávanie zamestnancov (CZ, EL).

CELKOVÉ PREDBEŽNÉ POSÚDENIE IMPLEMENTÁCIE

Posúdenie členskými štátmi

Dosiahnuté výsledky

Väčšina členských štátov poskytla pozitívne celkové posúdenie výsledkov akcií spolufinancovaných fondom a klasifikovala možnosti projektov v rámci fondu ako efektívne a užitočné. Fond sa oceňuje pre jeho významný príspevok k úsiliu členských štátov v oblasti integrovaného riadenia hraníc, implementácie spoločnej vízovej politiky a rozsiahlych systémov IT a preto, že pomohol odstrániť vplyv obmedzení uložených v rámci štátnych rozpočtov v týchto oblastiach pre nepriaznivú hospodársku situáciu. Členské štáty zdôrazňujú, že vzhľadom na úsporné opatrenia prijaté štátnymi rozpočtovými orgánmi by sa niektoré činnosti nerealizovali, alebo by sa nevykonali včas bez spolufinancovania, ktoré poskytol fond.

Členské štáty osobitne oceňujú možnosť spolufinancovania inovačných projektov ako implementácia najmodernejšej technológie (najmä mobilných a stacionárnych zariadení na hraničné kontroly a dozor, systémov automatizovanej hraničnej kontroly) a rozšírenia monitorovacích a reakčných kapacít členských štátov na vonkajších vzdušných, námorných a pozemných hraniciach (systémy CCTV, dopravné prostriedky, interoperabilné komunikačné systémy). Tieto opatrenia viedli k hospodárnejšiemu riadeniu tokov cestujúcich bez zníženia bezpečnosti .

Výzvy, s ktorými sa ČŠ stretli počas implementácie

Väčšina členských štátov vyjadrila spokojnosť s výsledkami dosiahnutými s príspevkom fondu, mnohé zdôraznili výzvy, s ktorými sa stretli počas implementácie a navrhli zjednodušenie regulačného rámca.

Po prvé, prvé dva roky sa vyznačovali určitým stupňom neistoty a omeškania prijímania regulačného rámca a ročných programov. V prípade väčšiny členských štátov boli programy na rok 2007 a na rok 2008 schválené na konci roka 2008, čím sa skrátil časový rámec na realizáciu projektov. Po druhé, pravidlá upravujúce oprávnenosť výdavkov sa považovali za zložité a ťažkopádne. Ďalej, vzhľadom na to, že programy sa pripravujú ročne, ale akcie sa môžu realizovať v lehote 2,5 roka, implementačné obdobie ročného programu sa prekrýva s prípravou nasledujúceho ročného programu a podávaním správ o predchádzajúcom. Navyše, ak bola potrebná revízia programu, musel sa pripraviť pozmenený dokument a predložiť v určenej lehote. Členské štáty považovali za namáhavé splniť požiadavky pri nasadzovaní dostupných zdrojov na vykonávanie rôznych úloh plánovania, podávania správ a riadenia súbežne v rámci viacerých programov. Organizácia týchto kolidujúcich povinností sa vnímala ako namáhavá a vyžadovala si významnú pracovnú záťaž v obmedzenom časovom rámci.

Popri počiatočnom meškaní a ťažkostiach hlavnú výzvu pre včasné vykonanie akcií v rámci fondu predstavujú postupy obstarávania. Príslušné postupy obstarávania vyžadujú rozšírené plánovanie ako aj interné konzultácie s ďalšími príslušnými verejnými orgánmi alebo v niektorých prípadoch aj ich súhlas. Postupy sa obvykle skladajú z niekoľkých fáz a vnútroštátny právny rámec môže vyžadovať aj ďalšie kroky. Konečný výstup môže byť neuspokojivý, alebo môže vzniknúť potreba pozastaviť, odsunúť, zrušiť alebo zmeniť rozsah projektu. Viaceré členské štáty čelili takýmto ťažkostiam s potenciálne vážnym negatívnym vplyvom na využitie rozpočtu. V niektorých prípadoch ťažkosti vznikli po postupe obstarávania pre meškanie a iné časové problémy súvisiace s dodaním a overením zariadení a služieb od externých dodávateľov (v zahraničí). V malom počte prípadov sa zistilo v neskoršej fáze, že náklady implementácie boli buď nižšie alebo vyššie, ako sa očakávalo, alebo že sa počas implementácie identifikovali neoprávnené náklady.

V prípade krajín, ktoré nemajú euro, finančné a hospodárske faktory ovplyvňujúce výmenný kurz spôsobili úpravy pôvodne plánovaných rozpočtov.

Vzhľadom na tieto prekážky členské štáty konzistentne využívali možnosť revidovať ročné programy s cieľom zabezpečiť optimálnejšie využitie finančných prostriedkov. V sledovanom období 15 členských štátov (AT, BE, CY, DE, EL, ES, FI, FR, HU, LT, LV, PL, PT, SE, SI) predložilo celkovo 43 žiadostí o revíziu ročných programov v období 2007 – 2009, z ktorých 39 si vyžadovalo formálne rozhodnutie Komisie (8 v roku 2007, 14 v roku 2008 a 17 v roku 2009 v rámci ročných programov).

Revízia ročných programov umožnila členským štátom prispôsobiť plánovanie programov meniacim sa situáciám so zreteľom na neočakávaný vývoj a vzniknuté výzvy. Spôsobila však zvýšenie administratívnej pracovnej záťaže.

Možno viac ako iné programy výdavkov tento fond, keďže ho implementuje obmedzený počet verejných orgánov najmä metódou vykonávajúceho orgánu, poskytuje členským štátom väčšiu pružnosť prispôsobiť programy nahradením niektorých akcií inými prebiehajúcimi projektmi, ktoré sú tiež významné pre národné stratégie definované vo viacročných programoch.

S cieľom zmierniť výzvy Komisia iniciovala tri revízie vykonávacích predpisov, ktorých výsledkom bolo predĺženie obdobia oprávnenosti a významné zjednodušenie pravidiel oprávnenosti. Tieto iniciatívy sa vykonali v spolupráci s členskými štátmi, ktoré potvrdili, že zmeny prinesú zlepšenie riadenia a vykonávania akcií tým, že umožnia uspokojivú implementáciu mnohých projektov.

Posúdenie dosiahnutých výsledkov fondu Komisiou

Po preskúmaní správ členských štátov a so zreteľom na iné informácie vrátane údajov z monitorovacích misií Komisia konštatuje, že napriek počiatočným ťažkostiam a niektorým osobitným problémom s pravidlami a implementáciou fond splnil svoje ciele. Za obdobie 2007 – 2009 jasne splnil svoj účel ako osobitný nástroj na uvoľnenie pomoci EÚ na posilnenie investícií na hraniciach a v konzulátoch v záujme schengenského priestoru ako celku. Ako sa opisuje v oddiele 5.3.3, fond aktívne podporil významné politické iniciatívy a projekty EÚ. Ako taký významne prispel k napredovaniu integrovaného riadenia hraníc a používania nových technológií s cieľom uľahčiť legitímne cestovanie. Popri vývoja Schengenského informačného systému a vízového informačného systému fond podporil pilotné projekty zavedenia automatizovaných hraničných kontrol a prípravu programu registrovaných cestujúcich. Vďaka finančnému príspevku fondu na tieto opatrenia, aj keď pomerne malému, sa podarilo získať cenné skúsenosti prostredníctvom vývoja takýchto inovačných systémov, ktoré budú dôležitým vstupom pre Komisiu v budúcej príprave „koncepcie inteligentných hraníc“, najmä pokiaľ ide o umožnenie ich používania aj v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín. V tejto súvislosti sa členské štáty vyzývajú, aby čítačky odtlačkov prstov začlenili do svojich projektov ABC, aby ich pripravili na budúce použitie v rámci EES a RTP (iniciatívy Inteligentné hranice). Ukázalo sa, že fond je veľmi užitočný aj na podporu investícií v zraniteľných oblastiach ako Stredozemie, a to vo veľmi krátkom čase.

Pomohol zlepšiť riadenie vonkajších hraníc EÚ, boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a posilniť spoluprácu členských štátov, čo dokazujú tieto výsledky:

- Po prvé, vďaka investíciám do národných komunikačných systémov, infraštruktúry hraničných priechodov, najmodernejšieho prevádzkového vybavenia na hraničné kontroly a dozor, dopravných prostriedkov a odborného vzdelávania pohraničnej stráže členské štáty dosiahli významné technické zlepšenie na vonkajšej hranici a hraničných priechodoch, ktorého výsledkom je zvýšená bezpečnosť na vonkajších hraniciach EÚ, efektívnejšia kontrola hraničnej dopravy a zlepšená koordinácia medzi jednotlivými orgánmi presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni. Fond tak prispel k národnému úsiliu o účinné riadenie vonkajších hraníc a najmä boju proti nelegálnym vstupom do schengenského priestoru, dokončil minulé investície (Schengenského fondu) a ďalej posilnil systém integrovaného riadenia hraníc EÚ.

- Po druhé, v rámci ročných programov v období 2007 – 2009 členské štáty nakúpili a zmodernizovali potrebné zariadenia pre VIS a SIS II, umožňujúce hladké spojenie národných platforiem s ústrednými systémami. Vzhľadom na to, že všetky zúčastnené členské štáty musia mať dokončený vývoj svojich národných systémov, aby tieto európske projekty mohli správne fungovať ako celok, sa ukázalo, že fond ako dlhodobý rámec pre doplnenie národného financovania má rozhodujúci význam pre implementáciu týchto spoločných projektov IT.

- Napokon, členské štáty využili dodatočné zdroje poskytnuté fondom na opatrenia s cieľom zlepšiť proces vydávania víz prostredníctvom investícií do moderných technických zariadení (vrátane zariadení na zachytávanie biometrických údajov) a zvýšenia bezpečnosti konzulárnych úradov. Tieto opatrenia prispeli k rýchlejšiemu spracovaniu žiadostí o víza, zvýšeniu kvality služieb a rovnakému a spravodlivému zaobchádzaniu so žiadateľmi o víza.

Časť úspechu fondu vyplýva z jeho špecifického charakteru. Fond sa vyznačuje obmedzeným rozsahom a týka sa činností implementovaných na fyzických vonkajších hraniciach alebo v súvislosti s vydávaním víz. Vylučujú sa tak mnohé opatrenia, ktoré členské štáty vykonávajú v rámci štvorvrstvového riadenia hraníc, ako sú činnosti v rámci schengenského priestoru (hliadkovacie činnosti v rámci krajiny, kontroly osôb mimo hraničných priechodov). Podobne, činnosti zamerané na kontrolu migrácie, zlepšenie námornej bezpečnosti a riadenia dopravy ako aj všeobecnú bezpečnosť letísk nepatria do rozsahu fondu. Umožňuje to síce fondu dobré zacielenie a prevenciu fragmentácie zdrojov, zároveň však vyvoláva potrebu dôsledne overovať plánované akcie, aby sa zabezpečil súlad s jeho špecifickým rozsahom.

Zariadenia, dopravné prostriedky a systémy IT nakúpené s príspevkom fondu sa však zároveň často môžu použiť na viaceré účely (napríklad na hraničné kontroly tovaru, boj proti pašovaniu tovaru a environmentálnej trestnej činnosti, pátracie a záchranné akcie na mori). Vzhľadom na obmedzený rozsah fondu je v mnohých prípadoch potrebné rozdelenie, z ktorého vyplýva vypracovanie ďalšej štatistiky a ktoré tak komplikuje riadenie akcií. V skratke, takéto riadiace a kontrolné činnosti budú vždy nevyhnutným dôsledkom programu výdavkov takéhoto charakteru. Môže sa to ešte viac skomplikovať v dôsledku organizačnej štruktúry v členských štátoch, napríklad ak je pohraničná stráž súčasťou policajných síl a/alebo zároveň vykonáva iné funkcie (vrátane colných).

ZÁVEREČNÉ POZNÁMKY

Odporúčania na zvyšnú časť viacročného obdobia

Táto správa vychádza z prvých troch programových rokov a záverečných správ iba z jedného ročného programu. Predloženie tejto správy sa načasovalo tak, aby pomohlo Európskemu parlamentu a Rade pri príprave nasledujúceho viacročného finančného rámca a nie tak, aby už poskytlo komplexné a záverečné hodnotenie.

Výsledky za tieto tri roky nemusia byť vždy reprezentatívne. Prvé ročné programy sa vypracovali a realizovali v značnej časovej tiesni a s malými predchádzajúcimi skúsenosťami s podobnými nástrojmi. Takmer 30 % fondu sa poskytlo za toto obdobie a zvyšných 70 % sa vyčlení na nasledujúce štyri ročné programy.

Strategickejšie využitie fondu

Plánovanie programov na rok 2010 bolo oveľa rýchlejšie. Na základe skúseností získaných v prvej fáze a využitia zmien vykonávacích predpisov ako aj významného zvýšenia ročných pridelených finančných prostriedkov sú členské štáty v dobrej východiskovej pozícii, pokiaľ ide o čo najlepšie využitie finančných prostriedkov v období 2010 – 2013. Na tento účel sa od roku 2011 členské štáty vyzvali, aby vyvinuli plánovanie akcií osobitne zamerané na akcie špecificky zacielené na dosiahnutie niekoľkých kľúčových strategických cieľov v súlade so zásadou uvedenou v základnom akte, že Komisia a členské štáty zabezpečujú, aby pomoc z fondu a od členských štátov bola konzistentná s činnosťami, politikami a prioritami Únie. Celkový cieľ spočíva v zdôraznení súdržnosti s najvýznamnejšími spoločnými prioritami EÚ, stanovenými v Štokholmskom programe, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné riadenie migračných tokov v schengenskom priestore ako celku.

Podľa toho sa členské štáty vyzvali, aby zdroje v rámci fondu sústredili na potrebné investície do týchto piatich strategických cieľov:

1. realizácia SIS II;

2. spustenie VIS na konzulátoch a hraničných priechodoch;

3. konzulárna spolupráca medzi členskými štátmi;

4. budovanie európskeho systému dozoru;

5. a zavedenie nových technológií podporujúcich hladší prechod cez hranice, najmä systémy automatizovanej hraničnej kontroly.

Rozpočtové prostriedky fondu na rok 2011 sa nasmerovali v prvom rade na splnenie požiadaviek EÚ v týchto oblastiach a tento prístup sa ešte posilní v období 2012 – 2013.

Posilnenie strategického prístupu prostredníctvom primeraného viacročného plánovania do budúcnosti

Fond, navrhnutý ako nástroj budovania kapacít, má v prvom rade cieľ spolufinancovať nákup, modernizáciu, vývoj, inštaláciu a renováciu infraštruktúry, systémov IT, zariadení a dopravných prostriedkov. Akcie budovania kapacít sa zásadne zameriavajú na dlhodobé opatrenia, ktoré vo všeobecnosti nevykazujú vlastnosti typické pre projekty implementované v obmedzenom časovom rámci. Členské štáty by mohli rozsiahlejšie preskúmať možnosti vytvoriť viacročné projekty v súlade s právnym rámcom, čím by sa zároveň znížilo množstvo výberových procesov a vytvorilo by sa stále viacročné finančné plánovanie.

Doplnenie podpory na budovanie kapacít prevádzkovou podporou v prípade potreby

Akcie zamerané na údržbu zariadení alebo vykonávanie (dozorných) operácií per se sa v ročných programoch nezaviedli. Tieto činnosti v zásade tvoria súčasť bežných činností na úrovni členských štátov.

Komisia však uznáva, že keď sa podarí primerane splniť vyššie uvedených päť strategických cieľov a ostatné národné ciele budovania kapacít, zdroje v rámci fondu by sa mohli nasmerovať aj na podporu efektívneho a plynulého využitia minulých investícií zo zdrojov EÚ. Preto by budúce akcie mohli financovať aj údržbu, opravy a modernizáciu vo vzťahu k investíciám realizovaným v rámci predchádzajúcich ročných programov fondu, alebo v prípade niektorých krajín Schengenského fondu. Je to možné aj pri núdzových prípadoch. Takéto akcie by navyše podporili filozofiu, že členské štáty zabezpečujúce vonkajšie hranice poskytujú verejnú službu v záujme a v mene iných členských štátov.

Príprava na prvé následné hodnotenie (2012)

Ďalším míľnikom pre fond je následná hodnotiaca správa za obdobie 2007 – 2010. Podľa základného aktu má Komisia túto správu predložiť do 31. decembra 2012.

Prípravy na túto správu prebiehajú. Žiaľ, od členských štátov nie je možné odôvodnene očakávať, že predložia správy o výstupoch ročného programu na rok 2010 do 30. júna 2012, ako sa uvádza v základnom akte, pretože obdobie oprávnenosti na rok 2010 trvá do druhej polovice roku 2012. S cieľom poskytnúť úplné údaje o roku 2010 sa členské štáty vyzvú, aby namiesto toho svoje príspevky predložili do konca októbra 2012.

So zreteľom na využitie tejto predbežnej správy by následné hodnotenie za obdobie 2007 – 2010 mohlo predstaviť komplexnejší obraz o intervencii fondu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, pokiaľ ide o výstupy, výsledky a jeho celkový vplyv na vývoj riadenia hraníc a vízovej politiky v členských štátoch. Na tento účel by malo mať tento celkový cieľ:

- identifikovať výsledky vyplývajúce z výstupov fondu v oblasti riadenia migračných tokov na hraniciach a konzulátoch, t. j. úroveň, akou investície EÚ do infraštruktúry, zariadení, dopravných prostriedkov, systémov IT a vzdelávania prispeli k posilneniu celkovej kapacity vykonávať kontroly na hraničných priechodoch, dozor, kontroly pred vstupom a postupy vydávania víz v členských štátoch;

- jasne rozlíšiť výsledky dosiahnuté v rámci organizácie verejných úloh hraničnej kontroly a vízovej politiky na jednej strane a v rámci vstupu cestujúcich a žiadateľov o víza do EÚ na druhej strane;

- posúdiť stupeň, v akom intervencia fondu prispela k prevencii nelegálneho vstupu a pobytu cez každú národnú hranicu a systém riadenia víz, so zreteľom na stratégiu stanovenú vo viacročnom programe, identifikované osobitné národné ciele a vývoj migračných tokov ovplyvňujúci systém;

- posúdiť rozsah, v akom intervencia fondu prispela k uplatňovaniu zákonov EÚ vrátane Kódexu schengenských hraníc a vízového kódexu, ako aj vývoja osobitných projektov EÚ, ako je VIS a SIS II; a

- nakoniec, vyhodnotiť hodnoty získané vo vzťahu k podielu pridelených prostriedkov EÚ v rámci fondu v porovnaní s celkovými vnútroštátnymi (finančnými a inými) vstupmi a identifikovať akékoľvek iné významné faktory, ktoré mali vplyv na intervenciu.

[1] KOM(2005)123 v konečnom znení.

[2] Rozhodnutie č. 574/2007/ES, Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 22.

[3] Článok 52 ods. 3 písm. b) rozhodnutia č. 574/2007/ES.

[4] Kompilácia a správy krajín sú dostupné na adrese http://ec.europa.eu/home-affairs/funding/borders/funding_borders_en.htm

[5] Článok 51 základného aktu.

[6] Tento pojem, ak sa ďalej použije vo všeobecnosti pre tento fond, sa vzťahuje na členské štáty aj na pridružené štáty.

[7] Ú. v. EÚ L 233, 5.9.2007, s. 3.

[8] Pre ďalšie informácie pozri KOM (2011)448 a SEK (2011)940 o uplatňovaní kritérií rozdelenia zdrojov medzi členské štáty v rámci Fondu pre vonkajšie hranice, Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a Európskeho fondu pre návrat.

[9] Rozhodnutie č. 458/2008/ES, Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2008, s. 135.

[10] Údaje zahŕňajú technickú pomoc.

[11] Údaje zahŕňajú technickú pomoc.