52011DC0712

OBSAH

1........... Úvod.............................................................................................................................. 3

2........... Čo je to dvojité zdanenie?............................................................................................... 4

3........... Je dvojité zdanenie problém?.......................................................................................... 6

4........... Súčasné odpovede a ich obmedzenia pri riešení hlavných problémov................................ 8

5........... Možné riešenia............................................................................................................... 9

5.1........ Posilnenie existujúcich nástrojov...................................................................................... 9

5.2........ Rozšírenie pokrytia a rozsahu dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia...................... 10

5.3........ Opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť jednotnejší výklad a uplatňovanie ustanovení dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi EÚ............................................................... 10

5.4........ Jednoduché a rýchle riešenie sporov v rámci EÚ............................................................ 10

6........... Ďalšie kroky a závery................................................................................................... 11

1. Úvod

Presadzovanie konkurencieschopnejšieho hospodárstva ako hnacej sily inteligentného a udržateľného rastu je skutočnou potrebou, a to najmä v súčasnom období krízy, ktorou sa jasne ukázalo, ako sú ekonomiky členských štátov Európskej únie od seba navzájom závislé. Komisia to zdôraznila v rámci stratégie Európa 2020[1] a dodáva, že široká škála politík EÚ, a najmä jednotný trh, sa na dosiahnutie týchto cieľov musia využívať účinnejšie, a treba odstrániť zostávajúce prekážky.

Predovšetkým v záveroch Európskej rady z 24. a 25. marca a z 24. júna 2011 sa zdôraznila potreba pragmatickej koordinácie daňových politík ako prvku mohutnejšej koordinácie hospodárskych politík v eurozóne na podporu fiškálnej konsolidácie a hospodárskeho rastu.

Rast závisí najmä od zdravých trhov, na ktorých hospodárska súťaž stimuluje podnikanie. Na prehĺbenie jednotného trhu treba ešte stále prekonať niekoľko prekážok vrátane prekážok pre cezhraničné činnosti a právnej zložitosti súvisiacej s existenciou 27 rôznych súborov pravidiel pre niektoré transakcie.

Daňovými systémami v EÚ sa neprispieva k zjednodušeniu súčasného právneho rámca. Podnikom a jednotlivcom pôsobiacim na trhu EÚ takmer 20 rokov po vytvorení jednotného trhu hrozí, že len čo prekročia vnútorné hranice, bude ich ten istý príjem zdanení vo viac než jednom členskom štáte, pričom v niektorých prípadoch by sa mohli zdaneniu úplne vyhnúť[2]. V období, kedy členské štáty hľadajú bezpečné a dodatočné daňové príjmy, je pre ich dôveryhodnosť voči daňovníkom dôležité, aby vykonali nevyhnutné opatrenia na odstránenie dvojitého zdanenia a dvojitého nezdanenia. Okrem toho môžu obe situácie ohroziť skutočnú myšlienku jednotného trhu, a preto sú absolútne neprijateľné.

Vykonávanie základných slobôd podnikmi a občanmi pri cezhraničných činnostiach na jednotnom trhu EÚ by nikdy samo o sebe nemalo viesť k zvýšenému zdaneniu v porovnaní so zdanením porovnateľných daňovníkov v rámci vlastného členského štátu. Dvojité zdanenie v cezhraničnom kontexte ako výsledok nejednotného vzájomného pôsobenia rôznych vnútroštátnych daňových systémov je pre vnútorný trh hlavnou prekážkou a skutočnou výzvou[3]. Zásada, podľa ktorej dvojité zdanenie vyplývajúce z nekoordinovaných daňových politík má byť odstránená, by mala byť kľúčovým prvkom každej dlhodobej stratégie Komisie.

Negatívna úloha, ktorú zohráva dvojité zdanenie, a aj potreba zlepšiť fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom lepšej koordinácie daňových politík boli rôzne zdôraznené.[4] Okrem toho existujú dôkazy[5], že otázka dvojitého zdanenia sa dotýka mnohých daňovníkov v EÚ.

Ako už bolo oznámené[6], v tomto oznámení sú určené problémy cezhraničného dvojitého zdanenia[7] a ich vplyv na vnútorný trh. Vysvetľuje sa v ňom, ktoré riešenia už členské štáty a inštitúcie EÚ preskúmali, a v ktorých oblastiach sú potrebné ďalšie koordinované opatrenia, a to po prvé na zamedzenie prípadom dvojitého zdanenia a po druhé na zabezpečenie účinnej, rýchlej a nízkonákladovej metódy riešenia sporov v konfliktoch vyplývajúcich z dvojitého zdanenia.

Takýmito úspešnými opatreniami by sa z EÚ stalo atraktívnejšie miesto pre výkon podnikania a prispelo by to k spravodlivej hospodárskej súťaži na vnútornom trhu. Prispelo by sa tým k cieľu využívať plný potenciál integrovaného trhu EÚ v súlade s Aktom o jednotnom trhu[8] a k odstráneniu prekážok pre účinné vykonávanie práv občanov EÚ, ako bolo zdôraznené v správe o občianstve EÚ za rok 2010.[9]

2. Čo je to dvojité zdanenie?

Dvojité zdanenie v zmysle tohto oznámenia možno opísať ako uloženie porovnateľných daní dvomi (alebo viacerými) daňovými jurisdikciami v súvislosti s tým istým zdaniteľným príjmom alebo kapitálom[10]. Aj keď dvojité zdanenie môže tiež nastať na čisto vnútroštátnej úrovni, najmä v prípade ekonomického dvojitého zdanenia, v tomto oznámení sa pozornosť venuje len cezhraničným situáciám.

V medzinárodnom kontexte môže dvojité zdanenie vzniknúť následkom dvojitej rezidencie alebo zdanenia v krajine pobytu aj v štáte zdroja príjmu.

Obe situácie možno vysvetliť na týchto príkladoch.

Príklad 1. Pokiaľ ide o dvojitú daňovú rezidenciu, dvojité zdanenie môže vzniknúť uplatňovaním rozdielnych kritérií. Napríklad, jedna spoločnosť môže byť považovaná za rezidenta na daňové účely v členskom štáte, v ktorom je zákonne zaregistrovaná, a súčasne v inom členskom štáte, v ktorom vykonáva svoju hlavnú činnosť. V tejto situácii by spomínaná spoločnosť mohla byť potenciálne povinná zaplatiť daň z príjmu právnických osôb z celosvetových príjmov v oboch členských štátoch, a tak by zaplatila daň z rovnakého príjmu dvakrát.

Príklad 2. Členské štáty zvyčajne zdaňujú daňovníkov považovaných za nerezidentov na základe príjmov plynúcich zo zdrojov v dotknutom štáte. Toto zdanenie pri zdroji sa môže prekrývať so zdanením celosvetových príjmov v krajine pobytu daňovníka. Napríklad umelec, ktorý je rezidentom jedného členského štátu, podpíše rozsiahlu zmluvu o odohraní koncertov v niekoľkých členských štátoch a dá oprávnenie na rádiové vysielanie týchto koncertov a tiež na nahranie živého albumu z turné. Príjmy plynúce z tejto zmluvy môžu byť zdanené dva alebo viackrát (v krajine pobytu a v štáte vystúpení) a autorské honoráre umelca môžu byť tiež zdanené dvakrát.

Členské štáty už vo všeobecnosti zamedzujú dvojité zdanenie prostredníctvom jednostranných[11], dvojstranných[12] alebo dokonca viacstranných opatrení[13]. V súčasnej etape právnych predpisov EÚ však spravidla nie sú povinné odstrániť dvojité zdanenie. Je pravda, že pravidlá členských štátov, ktorými sa uprednostňujú vnútroštátne situácie pred cezhraničnými situáciami, napríklad v oblasti ekonomického dvojitého zdanenia, sú pri chýbajúcom príslušnom odôvodnení v rozpore so základnými slobodami[14]. Dvojité zdanenie však nie je v rozpore so zmluvami, pokiaľ vyplýva z paralelného výkonu daňovej suverenity dotknutým členským štátom[15].

V zhrnutí možno uviesť, že pri súčasnom stave právnych predpisov EÚ a pri absencii iniciatívy EÚ členské štáty nie sú povinné zabrániť posledne uvedenej forme dvojitého zdanenia, ktorá sa môže označiť aj ako „nediskriminačné“ dvojité zdanenie, keďže tento jav nespadá do rozsahu pôsobnosti základných slobôd[16].

Pán Damseaux, belgický rezident, dostal v rokoch 2005 až 2007 dividendy od francúzskej spoločnosti. Tieto dividendy boli vo Francúzsku predmetom zrážkovej dane vo výške 15 %. Zvyšná suma po zdanení (85 % dividend) bola v Belgicku predmetom dodatočnej zrážkovej dane vo výške 15 %. Celkové zdanenie týchto dividend bolo teda 27,75 %.

Na druhej strane dividendy vyplácané belgickými spoločnosťami belgickému rezidentovi boli podľa belgických právnych predpisov zdanené len sadzbou 15 %.

SD rozhodol, že pokiaľ sa v právnych predpisoch EÚ neustanovujú všeobecné kritériá rozdelenia právomocí medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o zamedzenie dvojitého zdanenia vnútri Európskeho spoločenstva, členské štáty nie sú povinné zamedziť dvojitému právnemu zdaneniu, ktoré z toho vyplýva[17].

3. Je dvojité zdanenie problém?

Členské štáty chápu dôležitosť odstránenia dvojitého zdanenia a vo väčšine prípadov sa mu vyhýbajú. Ako sa uvádza v Montiho správe[18], určitá forma dvojitého zdanenia naďalej ostáva a vytvára prekážky pre cezhraničnú prevádzkareň, činnosti a investovanie v EÚ, ktoré treba v záujme podnikov a občanov odstrániť.

Dvojité zdanenie je jednou z otázok, ktorou sa občania a podniky v EÚ najviac zaoberajú. V správe o občianstve EÚ za rok 2010 patrili problémy súvisiace s dvojitým zdanením k hlavným prekážkam, na ktoré narazili občania v cezhraničných situáciách. Z dôkazov vyplýva, že podľa verejnej mienky je dvojité zdanenie naliehavou otázkou.[19] Podnikateľské združenia a zástupcovia daňovníkov často poukazovali na to, že dvojité zdanenie je navyše samo o sebe pre daňovníkov zdrojom právnej neistoty.[20]

Výsledkami troch nedávnych verejných konzultácií Komisie[21] sa naozaj potvrdilo, že daňovníkov v EÚ sa otázky dvojitého zdanenia stále dotýkajú vo veľkej miere.

Predovšetkým sa počas osobitnej verejnej konzultácie o dvojitom zdanení uviedlo, že tento problém je závažný: v priemere išlo u viac než 20 % ohlásených prípadov daňovníkov z radov právnických osôb o viac než 1 mil. EUR a u viac než 35 % jednotlivcov o viac než 100 000 EUR.

Takisto je veľmi dôležité zabezpečiť, aby bol súbor pravidiel určený na zamedzenie dvojitého zdanenia transparentný s cieľom vyhnúť sa rozdielnym výkladom, a tak dosiahnuť zamýšľaný výsledok. Nedostatok transparentnosti môže byť navyše pre cezhraničnú činnosť sám o sebe škodlivý.[22]

Neodstránením dvojitého zdanenia sa zvyšuje celkové daňové zaťaženie, a môže mať preto negatívny vplyv na kapitálové investície. Z empirických výskumov vyplýva, že zdanenie príjmov právnických osôb má nezanedbateľný vplyv na rozhodnutia o umiestnení priamych zahraničných investícií[23]. Týmto sa naznačuje, že dvojité zdanenie v rámci EÚ môže mať odrádzajúci účinok na investície z krajín mimo EÚ a ohroziť hospodársku súťaž podnikov EÚ.

Keďže chýbajú skutočné daňové údaje od vnútroštátnych úradov, je ťažké získať úplne spoľahlivý odhad o priamom vplyve dvojitého zdanenia.[24] Ak si daňovníci môžu vybrať, v skutočnosti sa dvojitému zdaneniu vyhnú prispôsobením svojho konania aktuálnym okolnostiam. Z dvojitého zdanenia sa preto nestáva len záťaž, ale dokonca aj prekážka pre hospodársku činnosť.[25]

Tento nepriamy vplyv je dokonca ešte ťažšie zmerať. Napriek tomu podľa najnovších uverejnených odhadov sa po prijatí dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia môžu obojstranné toky portfóliových investícií medzi zmluvnými krajinami zvýšiť až o 50 %. Dohovory o zamedzení dvojitého zdanenia sa tiež spájajú so zvýšením ocenenia vlastného imania a zdajú sa byť faktorom pri znižovaní nákladov na vlastný kapitál v zmluvných krajinách približne o 0,24 % p.a.[26]

Odstránenie dvojitého zdanenia, aj keď sa právnymi predpismi povoľuje, by niekedy spôsobilo nadmernú záťaž z hľadiska času i správnych nákladov. Z výsledkov prieskumu z roku 2007, ktorý vykonala významná spoločnosť pre daňové poradenstvo[27], vyplýva, že priemerné náklady na dodržiavanie daňových právnych predpisov v prípade zdaňovania príjmov právnických osôb predstavuje 2,2 % zaplatených daní. Približne 15 % času strávenom na činnostiach zameraných na dodržiavanie právnych predpisov sa vzťahovalo na medzinárodné aspekty zdanenia príjmov právnických osôb. Okrem toho 14,6 % spoločností a 31,0 % jednotlivcov, ktorí odpovedali na tento bod vo verejnej konzultácii o dvojitom zdanení, sa rozhodlo nevyhľadávať prostriedok na odstránenie dvojitého zdanenia.

V správe o občianstve EÚ za rok 2010 sa spomína nedostatočnosť „existujúcich mechanizmov na zabránenie dvojitému zdaneniu“.

Možno takisto pozorovať, že kumulácia daní, ktoré ukladá viac ako jeden štát, môže viesť k výsledkom, ktoré by sa aspoň v niektorých členských štátoch považovali za konfiškačné, a tak za nezákonné, keby tieto výsledky boli spôsobené prostredníctvom ustanovení samotného štátu.

Na niekoľkých osobitných príkladoch možno ukázať súčasnú situáciu, kedy občania a podniky v praxi pravdepodobne narazia na dôležité praktické prekážky pre účinné vykonávanie svojich práv a hladké fungovanie vnútorného trhu.

V petícii určenej Európskemu parlamentu[28] uviedol jeden nemecký občan, že býval vo Francúzsku a v Nemecku pracoval pre niektoré nemecké nemocnice ako nezávislý pracovník. V dôsledku rozdielnych výkladov dohovoru o dvojitom zdanení medzi Francúzskom a Nemeckom ho zdanili obidva členské štáty. Aby svoj problém vyriešil, musel sa presťahovať do Nemecka.

Taliansky občan[29] žije v Nemecku a pracuje pre taliansku prepravnú spoločnosť. Jazdí na nákladnom automobile cez niekoľko krajín Európskej únie. V dôsledku rozdielnych výkladov dohovoru o dvojitom zdanení medzi Talianskom a Nemeckom ho zdanilo Nemecko aj Taliansko. Postup vzájomnej dohody začatý v roku 2005 bol ukončený až v roku 2010.

Komisia je takisto znepokojená situáciou v oblasti dvojitého nezdanenia a v súčasnosti posudzuje túto situáciu s cieľom navrhnúť primerané opatrenia.

4. Súčasné odpovede a ich obmedzenia pri riešení hlavných problémov

Dvojité zdanenie sa na úrovni EÚ už riešilo. Dôležitými príkladmi týchto snáh sú smernica o materských a dcérskych spoločnostiach[30], smernica o výplate úrokov a licenčných poplatkov[31], arbitrážny dohovor[32], dosiahnuté výsledky v rámci Spoločného fóra pre transferové oceňovanie, najmä kódex správania o účinnom vykonávaní arbitrážneho dohovoru[33], a odporúčanie o postupoch úľavy na zrážkovej dani[34].

Komisia nedávno navrhla smernicu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)[35]. Po jej prijatí sa ňou vyriešia problémy dvojitého zdanenia na úrovni EÚ pre nadnárodné skupiny, ktoré sa rozhodnú pre tento nástroj.

Keďže však rozsah tohto návrhu je obmedzený, nie všetky prípady dvojitého zdanenia sa budú riešiť: režim CCCTB môžu využívať len oprávnené spoločnosti, ktoré si zvolia tento systém (článok 2 a článok 6 návrhu)[36].

Existujúce nástroje sú na riešenie mnohých zostávajúcich situácií spojených s dvojitým zdanením nedostatočné. Konkrétne: rozsah smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov je obmedzený; v dohovoroch o zamedzení dvojitého zdanenia nie sú zahrnuté všetky dane vzťahujúce sa na jednotný trh (napr. registračné dane), nezabezpečuje sa nimi úplné odstránenie dvojitého zdanenia a, predovšetkým, nezabezpečuje sa nimi jednotné riešenie trojstranných a viacstranných vzťahov medzi členskými štátmi; čas potrebný na uzatvorenie postupov vedúcich k vzájomnej dohode v prípade sporov o dvojitom zdanení v rámci arbitrážneho dohovoru i dohovoroch o zamedzení dvojitého zdanenia je príliš dlhý a tieto postupy sú často pri riešení predkladaných problémov neúspešné.

Okrem toho existujúce nástroje na odstránenie dvojitého zdanenia nie sú vždy účinné. Konkrétne, dotknuté členské štáty nevykladajú a nevykonávajú ustanovenia v dohovoroch o zamedzení dvojitého zdanenia jednotne. Takéto protichodné praktiky sa týkajú najmä definície pojmov ako licenčné poplatky, príjem z podnikateľskej činnosti, dividendy a stála prevádzkareň. Výsledkom toho je, že daňovníci môžu byť v rozpore s cieľom stanoveným v dohovore o zamedzení dvojitého zdanenia poškodení dvojitým zdanením.

Občania EÚ, ktorí nadobudli dedičstvo spoza hraníc, môžu byť okrem toho tiež znevýhodnení, ak daň z dedičstva bude vyššia, než by bola v čisto vnútroštátnom prostredí v ktoromkoľvek dotknutom členskom štáte.

Existuje silné presvedčenie, že tieto problémy, ktoré daňovníci často vnímajú ako zložité, by sa mali riešiť v možných prípadoch na úrovni EÚ. Organizácia OECD (ktorej členom je aj 21 členských štátov EÚ) si je zo svojej strany jasne vedomá potreby riešiť prekážky vyplývajúce z dvojitého zdanenia[37]. Navyše, v Montiho správe sa odporúča ďalej pracovať na odstraňovaní daňových prekážok spôsobených dvojitým zdanením, ktorými sú jednotlivci poškodení. Medzi daňovníkmi i členskými štátmi preto pravdepodobne existuje skutočná požiadavka, aby sa otázka cezhraničného dvojitého zdanenia riešila.

5. Možné riešenia

Určené problémy by sa mohli riešiť zlepšením existujúcich nástrojov na vyriešenie situácií vyplývajúcich z dvojitého zdanenia alebo navrhnutím nových nástrojov a riešení.

Rôzne problémy spojené s dvojitým zdanením sa môžu riešiť rôznym spôsobom, niektoré prostredníctvom dvojstranných daňových dohovorov, iné možno prostredníctvom právnych predpisov EÚ (v rámci právneho základu uvedeného v Zmluve o fungovaní EÚ) alebo inými spôsobmi pomocou konkrétnych riešení alebo nástrojov.

Možné riešenia sú napríklad tieto:

5.1. Posilnenie existujúcich nástrojov

Spoločne s týmto oznámením sa predkladá návrh na prepracovanie smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov. Navrhovanými zmenami a doplneniami súčasného textu sa zamýšľa zníženie počtu prípadov, kedy môže nastať dvojité zdanenie v dôsledku toho, že jeden členský štát si uplatňuje zrážkovú daň z platby a druhý zdaňuje tú istú platbu.

5.2. Rozšírenie pokrytia a rozsahu dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia

Komisia je toho názoru, že treba doplniť rámec dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia medzi 27 členskými štátmi[38] a bude presadzovať dialóg medzi členskými štátmi v prípade sporu ohrozujúcom uzatvorenie dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia.

Komisia má v úmysle preskúmať spoločne s členskými štátmi a odborníkmi spôsoby riešenia trojstranných situácií[39] a spôsob ako posudzovať subjekty a dane, ktoré nie sú obsiahnuté v dohovoroch o zamedzení dvojitého zdanenia v EÚ. Uskutoční primerané iniciatívy predovšetkým v oblasti dane z dedičstva.

5.3. Opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť jednotnejší výklad a uplatňovanie ustanovení dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi EÚ

K dvojitému zdaneniu často dochádza v dôsledku rozporných výkladov. Podľa možností treba v EÚ posúdiť rozsah na prehĺbenie jednotného výkladu niektorých aspektov obsiahnutých v dohovoroch o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré sa uplatňujú medzi členskými štátmi (napr. licenčné poplatky, príjem z podnikateľskej činnosti, dividendy, stála prevádzkareň, daňová rezidencia, cezhraniční zamestnanci...). V závislosti od prípadu môže byť vhodné pre osobitný európsky rozmer problému vziať do úvahy identické alebo podobné pojmy obsiahnuté v právnych predpisoch EÚ. O týchto otázkach je vzhľadom na ich dôležitosť pre vnútorný trh náležité diskutovať na úrovni EÚ. Takouto koordináciou však možno tiež prispieť k diskusiám, ktoré vedú medzinárodné orgány ako organizácia OECD a OSN, a to aj v prípade rozvoja širších medzinárodných štandardov. Stavaním na pozitívnej skúsenosti Spoločného fóra pre transferové oceňovanie existuje priestor na preskúmanie potenciálnych prínosov založenia fóra pre zástupcov členských štátov (Fórum EÚ pre dvojité zdanenie). Na základe diskusií na tomto fóre Komisia zváži vypracovanie kódexu správania v oblasti dvojitého zdanenia.

5.4. Jednoduché a rýchle riešenie sporov v rámci EÚ

Arbitrážny dohovor bol navrhnutý na poskytnutie metódy riešenia sporov vyplývajúcich najmä z transferového oceňovania. Napriek prijatiu (a revízii) kódexu správania by sa správne fungovanie arbitrážneho dohovoru mohlo ďalej zlepšiť, ako sa to ukázalo obvyklou dĺžkou postupov vedúcich k vzájomnej dohode[40]. Pokiaľ ide o arbitrážny dohovor, za posledných päť rokov, pre ktoré existujú údaje, bola polovica nevyriešených sporov na konci každého roka prerokovávaná viac ako dva roky[41].

V príspevkoch vo verejných konzultáciách v roku 2010 sa kritizovala skutočnosť, že dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia sa neumožňuje včasné riešenie sporov. Daňovníci sa zvyčajne spoliehajú na mechanizmus riešenia sporov ustanovený v príslušnom dohovore o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorý je založený na starom článku 25 modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní. Nie je to však úplne dostatočné: od zmluvných štátov sa len vyžaduje, aby sa snažili nájsť riešenie. Daňovník nemá žiadnu záruku, že sa dvojitému zdaneniu zamedzí, ani že daňoví úradníci budú postupovať rýchlo. Organizácia OECD uznáva, že počet nevyriešených prípadov (21,3 % nárast medzi rokmi 2008 a 2009) je veľmi znepokojujúci[42].

Z hľadiska EÚ je chýbajúci všeobecne záväzný postup riešenia sporov preto otázkou, ktorú treba riešiť, z dôvodov jednotného trhu, ako aj v záujme širšej globálnej hospodárskej súťaže (v súvislosťou s atraktívnosťou EÚ pre zahraničných investorov). Úplne úspešná metóda nie je ani v arbitrážnom dohovore, ani v dohovoroch o zamedzení dvojitého zdanenia členských štátov.

Možné riešenie obsahuje najnovšia verzia článku 25 modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní (2008), v ktorom sa ustanovuje postup vzájomnej dohody so záväzným postupom riešenia sporov pre všetky nevyriešené prípady dvojitého zdanenia, ak sa toho daňovník dožaduje. Takéto ustanovenia však boli doposiaľ zahrnuté len do malého počtu dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých medzi členskými štátmi.[43]

Komisia vidí potrebu analyzovať zlepšenia, ktoré možno v rámci postupov týkajúcich sa riešenia sporov v oblasti dvojitého zdanenia v rámci EÚ urobiť. Predovšetkým by sa mala preskúmať možnosť mechanizmu účinného a rýchleho riešenia týchto sporov vo všetkých oblastiach priameho zdanenia.

6. Ďalšie kroky a závery

Komisia je odhodlaná riešiť príslušné problémy dvojitého zdanenia v EÚ a predložiť iniciatívy. V popredí sú dva návrhy. Sú to tieto:

· návrh o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb – prijatý v marci 2011;

· návrh na prepracovanie smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov predkladaný spoločne s týmto oznámením.

Komisia okrem týchto návrhov:

· čoskoro predloží možné riešenia na odstránenie prekážok v rámci EÚ, ktoré sú spojené s cezhraničnou daňou z dedičstva;

· bude pri riešení otázok dvojitého zdanenia v prípade transferového oceňovania naďalej využívať nedávno obnovené Spoločné fórum pre transferové oceňovanie;

· v roku 2012 predstaví riešenia pre cezhraničné dvojité zdanenie dividend vyplácaných portfóliovým investorom;

· bude pracovať na rozvíjaní možností uvedených v tomto oznámení, predovšetkým na vytvorení fóra pre dvojité zdanenie pre čisto daňové záležitosti EÚ, návrhu kódexu správania pri dvojitom zdanení a realizovateľnosti účinného mechanizmu riešenia sporov s cieľom určiť najúčinnejšie spôsoby odstránenia dvojitého zdanenia;

· pokiaľ ide o dvojité nezdanenie, začne postup konzultácií na zistenie skutočností s cieľom zistiť celý rozsah tohto javu. Výsledky tejto konzultácie sa použijú na určenie a vypracovanie primeranej politickej odpovede.

Komisia vyzýva Európsky parlament, Radu a Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby o týchto smerovaniach diskutovali a podporili ich.

Všetky zainteresované strany sa vyzývajú, aby vyjadrili svoj názor na túto iniciatívu a informovali Komisiu o konkrétnych krokoch, ktoré odporúčajú.

[1]               KOM(2010) 2020, 3.3.2010.

[2]               Komisia je znepokojená súčasnou situáciou v oblasti dvojitého nezdanenia v EÚ. Komisia uvažuje o uskutočnení verejnej konzultácie v oblasti dvojitého nezdanenia príjmov právnických osôb, ako to aj nedávno navrhla poslankyňa Európskeho parlamentu pani Bowles, predsedníčka Výboru pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu (Bruselské daňové fórum 2011).

[3]               KOM(2006) 823, 19.12.2006, bod 1.

[4]               Pozri napríklad závery hláv štátov alebo predsedov vlád krajín eurozóny z 11. marca 2011.

[5]               Pozri verejnú konzultáciu Komisie http://ec.europa.eu/taxation_customs/common/consultations/tax/2010_04_doubletax_en.htm a poznámky pod čiarou 25 a 26.

[6]               KOM(2010) 769, 20.12.2010, bod 4.1.

[7]               Čisto vnútroštátne dvojité zdanenie, bez ohľadu na to, kedy sa vyskytne, je vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby ho reguloval.

[8]               KOM(2011) 206, 13.4.2011.

[9]               Správa Komisie o občianstve EÚ za rok 2010 „Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ“, KOM(2010)603, 27.10.2010.

[10]             Pozri slovník daňových pojmov úradu IBFD (IBFD Tax Glossary), výraz „dvojité zdanenie“. Obvykle sa rozdeľuje na dva typy, právne dvojité zdanenie a ekonomické dvojité zdanenie. V prípade právneho dvojitého zdanenia sa dve porovnateľné dane uplatňujú na toho istého daňovníka v súvislosti s rovnakým príjmom alebo kapitálom. Výraz ekonomické dvojité zdanenie sa vo všeobecnosti používa vtedy, keď rôzni daňovníci sú zdanení v súvislosti s tým istým príjmom alebo kapitálom.

[11]             Napr. oslobodením zahraničného príjmu daňovníka považovaného za rezidenta od dane alebo priznaním zahraničného daňového kreditu.

[12]             Dvojstranné opatrenia ustanovené v dohovoroch o zamedzení dvojitého zdanenia, na ktorých základe sa dve krajiny dohodli na spôsobe oslobodenia svojich rezidentov od dvojitého zdanenia a na jeho rozsahu.

[13]             Napr. dohovor medzi severskými krajinami o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s daňou z príjmu a kapitálu alebo tzv. arbitrážny dohovor: Dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov (90/436/EHS), Ú. v. ES L 225, 20.8.1990.

[14]             Napr. SD, 12. decembra 2002, C-324/00 (Lankhorst-Hohorst), bod 32; SD, 14. decembra 2006, C-170/05 (Denkavit Internationaal), bod 39; SD, 8. novembra 2007, C-379/05 (Amurta), bod 28; SD, 1. júla 2010, C-233/09 (Dijkman), bod 23; SD, 22. decembra 2010, C-287/10 (Tankreederei I), bod 15.

[15]             SD, 14. novembra 2006 (Kerckhaert-Morres); 12. februára 2009 (Block); 16. júla 2009 (Damseaux).

[16]             Stanovisko generálneho advokáta Geelhoeda vo veci Kerckhaert-Morres, bod 38.

[17]             SD, Damseaux, cit.

[18]             Správa predsedovi Európskej komisie (vypracovaná bývalým komisárom EÚ pánom Montim), „Nová stratégia pre jednotný trh“, 9. máj 2010, ods. 3.5., 83.

[19]             Napríklad počas zasadnutia Výboru Európskeho parlamentu pre petície 14. a 15. júna 2011 sa v štyroch z 11 petícií zahrnutých do kapitoly o daniach odkazovalo na dvojité zdanenie. Pozri takisto štúdiu Eurobarometra zo septembra 2011 o prekážkach, s ktorými sa občania stretávajú na vnútornom trhu http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/quali/ql_obstacles_en.pdf

[20]             Pripomienky hnutia MEDEF k navrhovaným zmenám v článku 15 ods. 2 vzorovej zmluvy OECD, 2007, http://www.oecd.org/dataoecd/14/62/39547932.pdf.

[21]             http://ec.europa.eu/taxation_customs/common/consultations/tax/2010_04_doubletax_en.htm;

                http://ec.europa.eu/taxation_customs/common/consultations/tax/2010_06_inheritance_en.htm;

                http://ec.europa.eu/taxation_customs/common/consultations/tax/2010_08_royalty_en.htm.

[22]             OECD. Tax Effects on Foreign Direct Investment (Vplyvy dane na priame zahraničné investície), 2007, 33.

[23]             Pozri napríklad Hajkova, D. et al., „Taxation, Business Environment and FDI Location in OECD Countries“ (Zdanenie, podnikateľské prostredie a umiestnenie priamych zahraničných investíciív krainách OECD), pracovné dokumenty hospodárskeho odboru organizácie OECD, č. 502, 2006, na adrese http://dx.doi.org/10.1787/874058477248.

[24]             Hodnotenie vplyvu návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), 16.3.2011.

[25]             Rozdiel medzi záťažou a prekážkou v súvislosti s dvojitým zdanením spomenula už v roku 1923 Liga národov. Pozri napríklad Report on Double Taxation submitted to the Financial Committee (Správa o dvojitom zdanení predložená finančnému výboru), Hospodárska a finančná komisia, dokument E.F.S.73. F.19, s.11, 5. apríl 1923.

[26]             Parkih, Jain a Spahr, The impact of Double Taxation on Cross Border Equity Flows, Valuations and Cost of Capital (Vplyv dvojitého zdanenia na cezhraničné toky kapitálu, oceňovania a kapitálové náklady), 2011, EFMA, Braga Meeting.

[27]             PWC LLP, Total Tax Contribution (Celkový výška daňových príjmov), prieskum skupiny Hundred Group of Finance UK Directors (asociácia 100 najväčších spoločností kótovaných na burze v Spojenom kráľovstve) z roku 2007.

[28]             EP, Výbor pre petície, petícia 1404/2010.

[29]             EP, Výbor pre petície, petícia 1053/2010.

[30]             Smernica Rady z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (90/435/EHS).

[31]             Smernica Rady z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (2003/49/ES).

[32]             Dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov (90/436/EHS), Ú. v. ES L 225, 20.8.1990.

[33]             http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/company_tax/transfer_pricing/index_en.htm

[34]             C/2009/7924, http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/whats_new/c(2009)7924_en.pdf

[35]             KOM(2011) 121; 16.3.2011.

[36]             V návrhu smernice sa ustanovuje len systém spoločného základu zdaňovania určitých spoločností a skupín spoločností (článok 1 návrhu).

[37]             Pozri vyššie, poznámka 3.

[38]             K 1.1.2011 sa dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia nevzťahoval na 10 dvojstranných vzťahov medzi členskými štátmi EÚ.

[39]             V oblasti transferového oceňovania boli podniknuté určité kroky v rámci Spoločného fóra pre transferové oceňovanie. Pozri ďalšiu poznámku pod čiarou.

[40]             http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/company_tax/transfer_pricing/forum/jtpf/2010/

/jtpf_2010_06_08_number_open_cases_en.pdf

[41]             http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/company_tax/transfer_pricing/forum/jtpf/2010/

/jtpf_2010_06_08_number_open_cases_en.pdf

[42]             http://www.oecd.org/document/11/0,3746,en_2649_33747_46499831_1_1_1_1,00.html; 63,4 % nárast medzi rokmi 2006 a 2009.

[43]             Napr. FR a UK (19/6/2008), NL a UK (26/9/2008), DE a UK (30/3/2010).