52011DC0549

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Výročná správa Európskemu parlamentu a Rade o činnosti centrálnej jednotky systému EURODAC za rok 2010

ÚVOD

Rozsah pôsobnosti

V nariadení Rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000, ktoré sa týka zriadenia systému „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru (ďalej len „nariadenie o systéme EURODAC“)[1], sa ustanovuje, že Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o činnostiach centrálnej jednotky[2]. Táto ôsma výročná správa obsahuje informácie o riadení a výkone systému EURODAC v roku 2010. Posudzujú sa v nej výsledky a nákladová efektívnosť systému EURODAC, ako aj kvalita služieb jeho centrálnej jednotky.

Vývoj v oblasti právnych predpisov a politiky

Dňa 11. októbra 2010 Komisia prijala zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týka zriadenia systému „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (ES) č. […/…] [, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov][3].

Zmenený a doplnený návrh z októbra 2010 nahradil návrh, ktorý Komisia prijala v septembri 2009 a ktorý spolu so sprievodným návrhom rozhodnutia Rady týkajúcim sa prístupu orgánov presadzovania práva[4] zanikol s nadobudnutím platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a so zrušením pilierového systému. Podľa oznámenia o dôsledkoch nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy[5] sa takýto návrh mal formálne stiahnuť a nahradiť novým návrhom s cieľom zohľadniť nový rámec ZFEÚ.

S cieľom pokročiť v rokovaniach o balíku predpisov týkajúcich sa azylu a uľahčiť uzavretie dohody o nariadení EURODAC však Komisia považuje za vhodnejšie zaniknutý návrh rozhodnutia Rady zo septembra 2009 nenahrádzať. Z týchto dôvodov Komisia takisto stiahla z návrhu EURODAC ustanovenia o prístupe na účely presadzovania práva.

Komisia okrem toho dospela k záveru, že rýchlejším prijatím nového nariadenia EURODAC sa tiež uľahčí včasné zriadenie Agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, keďže agentúra má byť zodpovedná aj za správu systému EURODAC[6].

O zmenenom a doplnenom návrhu z októbra 2010 v súčasnosti rokuje Rada a Európsky parlament.

CENTRÁLNA JEDNOTKA SYSTÉMU EURODAC[7]

Riadenie systému

Z dôvodu zvyšujúceho sa objemu údajov, ktoré treba spracovať (niektoré kategórie transakcií sa musia uchovávať 10 rokov), prirodzeného zastarávania technickej platformy (z roku 2001) a nepredvídateľného vývoja v súvislosti s objemom transakcií v systéme EURODAC Komisia vykonala aktualizáciu tohto systému. Cieľom informačno-technologického projektu EURODAC PLUS bolo a) nahradiť zastaranú IT infraštruktúru, b) zvýšiť celkovú kapacitu a výkonnosť systému, c) zabezpečiť rýchlejšiu, bezpečnejšiu a spoľahlivejšiu synchronizáciu údajov medzi výrobným systémom a záložným systémom. V roku 2010 boli úspešne dokončené predbežné schvaľovacie testy (PSAT) a prevádzkový schvaľovací test (OAT).

Prevádzkový schvaľovací test sa konal od marca do augusta 2010 a bol zameraný na otestovanie, či nový systém v plnej miere spĺňa požiadavky stanovené na systém. Cieľom prevádzkového schvaľovacieho testu (OAT) bolo zistiť, či je EURODAC PLUS v úplnom súlade s existujúcimi IT systémami členských štátov, pričom bolo do tohto testovania zapojených 6 členských štátov (Bulharsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo). Začal sa 9. augusta 2010 a úspešne skončil 13. septembra 2010.

Posledná fáza projektu – konečný schvaľovací test – zahŕňala súbežné fungovanie starého a nového systému počas troch po sebe idúcich mesiacov a každodenné porovnávanie výsledkov. Konečný schvaľovací test začal v novembri a bol ukončený vo februári 2011.

Kvalita služieb a účinnosť vynakladania prostriedkov

Komisia vyvíja maximálne úsilie, aby poskytovala vysokokvalitné služby členským štátom, ktoré sú konečnými používateľmi centrálnej jednotky systému EURODAC. Členské štáty boli v plnej miere informované o akejkoľvek nedostupnosti služby, ku ktorej dochádzalo výlučne z dôvodu činností súvisiacich s aktualizáciou systému EURODAC (EURODAC PLUS). Celkove bola centrálna jednotka systému EURODAC v roku 2010 dostupná v 99,76 % času.

Výdavky na údržbu a prevádzku centrálnej jednotky v roku 2010 dosiahli 2 115 056,61 EUR. Zvýšenie výdavkov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi (1 221 183,83 EUR v roku 2009, 605 720,67 EUR v roku 2008) sa vysvetľuje modernizáciou systému EURODAC (EURODAC PLUS). Pevne stanovená cena za zavedenie systému EURODAC PLUS je 3 055 695,49 EUR, z toho bolo 20 % (611 139,10 EUR) vyplatených v roku 2009, 60 % (1 833 417,29 EUR) v roku 2010 a zvyšných 20 % (611 139,10 EUR) bude vyplatených v roku 2011.

Efektívnym využívaním existujúcich zdrojov a infraštruktúry, ktorú spravuje Komisia, napr. využívaním siete s-TESTA[8], sa dosiahli určité úspory. Komisia zároveň poskytla (prostredníctvom programu ISA[9]) komunikačné a bezpečnostné služby pri výmene údajov medzi centrálnou jednotkou a národnými jednotkami. Tieto výdavky, ktoré mal v súlade s článkom 21 ods. 2 a ods. 3 nariadenia pôvodne znášať každý členský štát, Komisia napokon pokryla využitím dostupnej spoločnej infraštruktúry.

Ochrana a bezpečnosť údajov

V článku 18 ods. 2 nariadenia EURODAC sa ustanovuje kategória transakcií, ktorá umožňuje vykonávať takzvané „špeciálne vyhľadávania“ na základe žiadosti osoby, ktorej údaje sú uložené v centrálnej databáze, s cieľom zaručiť jej právo ako osoby, ktorej sa údaje týkajú, na prístup k vlastným údajom.

Ako bolo uvedené už v predošlých ročných správach, v prvých rokoch prevádzky systému EURODAC sa vyskytol veľký počet „špeciálnych vyhľadávaní“, čo vyvolalo obavy zo zneužívania tejto funkcie zo strany vnútroštátnych orgánov verejnej správy.

V roku 2010 bolo vykonaných celkom 66 takýchto vyhľadávaní, čo predstavuje mierne zvýšenie v porovnaní s rokmi 2009 (42) a 2008 (56). Tieto údaje však ukazujú, že sa počet špeciálnych vyhľadávaní zrejme ustálil na prijateľnej úrovni v porovnaní s posledným vrcholom v roku 2007 (195).

V snahe lepšie monitorovať tento jav Komisia zahrnula do svojho návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia o systéme EURODAC požiadavku, aby členské štáty zasielali kópiu žiadosti dotknutej osoby o prístup k údajom príslušnému štátnemu dozornému orgánu.

ČÍSELNÉ ÚDAJE A ZISTENIA

Príloha k predloženej výročnej správe obsahuje tabuľky s faktickými údajmi, ktoré poskytla centrálna jednotka za obdobie 1. 1. 2010 – 31. 12. 2010. Štatistické údaje systému EURODAC vychádzajú zo záznamov 1) odtlačkov prstov všetkých osôb vo veku minimálne 14 rokov, ktoré požiadali o azyl v členskom štáte („kategória 1“); 2) odtlačkov prstov osôb, ktoré boli zadržané v súvislosti s nelegálnym prekročením vonkajšej hranice členského štátu („kategória 2“); alebo 3) osôb, ktoré sa nelegálne zdržiavali na území členského štátu (v prípade, že príslušné orgány považujú za potrebné skontrolovať prípadnú predchádzajúcu žiadosť o azyl) („kategória 3“).

Údaje EURODAC týkajúce sa žiadostí o azyl nemožno porovnávať s údajmi úradu Eurostat, ktoré vychádzajú z mesačných štatistických údajov poskytovaných ministerstvami spravodlivosti a vnútra. Tieto rozdiely sú dôsledkom rozličných metodických postupov. Po prvé, údaje úradu Eurostat zahŕňajú všetky žiadosti o azyl, t. j. bez ohľadu na vek. Po druhé, tieto údaje sa zbierajú s rozlišovaním medzi osobami, ktoré žiadajú o azyl počas referenčného mesiaca (ktoré môžu zahŕňať aj opakované žiadosti), a osobami, ktoré žiadajú o azyl prvý raz.

Úspešné transakcie

„Úspešná transakcia“ je transakcia ktorá bola riadne spracovaná centrálnou jednotkou a ktorá nebola zamietnutá v dôsledku problémov pri validácii údajov, chybných alebo nedostatočne kvalitných odtlačkov prstov[10].

Centrálna jednotka zaznamenala v roku 2010 celkovo 299 459 úspešných transakcií, čo v porovnaní s rokom 2009 (353 561) predstavuje pokles o 15,3 %.

Pokiaľ ide o transakcie s údajmi žiadateľov o azyl („ kategória 1 “), vzrastajúci trend zaznamenaný v predchádzajúcich rokoch sa v roku 2010 zastavil. V porovnaní s rokom 2009 (236 936) a rokom 2008 (219 557) došlo k zníženiu počtu žiadostí na 215 463 (o 9 %).

Pokiaľ ide o počet osôb zadržaných v súvislosti s nelegálnym prekročením vonkajších hraníc („ kategória 2 “), trend sa v porovnaní s rokom 2009 nezmenil. Po dosiahnutí 61 945 transakcií v roku 2008 sa následne ich počet v roku 2009 znížil na 31 071 a v roku 2010 na 11 156 transakcií. Grécko, Taliansko a Španielsko sú aj naďalej členskými štátmi, ktoré vykonávajú zďaleka najväčší počet týchto transakcií. Aj keď Grécko zostáva krajinou, ktorá vykonala najviac transakcií v roku 2010, v porovnaní s rokom 2009 (18 714) počet jeho transakcií klesol na 4 486. Podobne sa v porovnaní s rokom 2009 znížil počet transakcií, ktoré v roku 2010 uskutočnilo Taliansko (zo 7 300 na 2 485) a Španielsko (z 1 994 na 1 674), pričom pokles počtu transakcií Talianska je obzvlášť výrazný.

V roku 2010 nezaslalo žiadnu transakciu „kategórie 2“ tých istých šesť členských štátov (Česká republika, Island, Lotyšsko, Luxembursko, Nórsko a Portugalsko) ako v predchádzajúcom roku. Ako bolo vysvetlené v správe z roku 2009, problém odchylnosti medzi počtom údajov kategórie 2 zaslaných do systému EURODAC a inými zdrojmi štatistických údajov o počte nepovolených prekročení hraníc v členských štátoch, na ktorý poukázali štatistiky systému EURODAC, je spôsobený definíciou v článku 8 ods. 1 nariadenia o systéme EURODAC[11]. Táto otázka bude objasnená v rámci prebiehajúcej revízie nariadenia o systéme EURODAC.

Celkový počet transakcií „ kategórie 3 ” (údaje týkajúce sa osôb zadržaných v súvislosti s nelegálnym pobytom na území členského štátu) poklesol v roku 2010 na 72 840 v porovnaní s rokom 2009 (85 554). Írsko je aj naďalej jediným členským štátom, ktorý nezaslal žiadne transakcie „kategórie 3“.

Napriek tomu, že vyhľadávania „kategórie 3“ nie sú v zmysle nariadenia o systéme EURODAC povinné, Komisia vyzýva členské štáty, aby využili túto možnosť pred začatím konania o návrate v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území[12]. V prípadoch uvedených v nariadení o systéme EURODAC[13] by takéto vyhľadávanie mohlo pomôcť zistiť, či štátny príslušník tretej krajiny požiadal o azyl v inom členskom štáte, do ktorého by sa mal vrátiť podľa dublinského nariadenia.

„Zhody“

Viacnásobné žiadosti o udelenie azylu (zhody pri porovnávaní údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 1“)

Z celkového počtu 215 463 žiadostí o azyl zaznamenaných v systéme EURODAC v roku 2010 predstavovalo 24,16 % žiadostí „viacnásobné žiadosti o azyl“ (t. j. druhýkrát alebo viackrát podané žiadosti), čo znamená, že v 52 064 prípadoch boli odtlačky prstov tej istej osoby už zaznamenané ako transakcie „kategórie 1“ v tom istom alebo inom členskom štáte. V roku 2009 ich bolo 55 226 (23,3 %). Postup niektorých členských štátov, ktoré odoberajú odtlačky prstov po spätnom prijatí osôb podľa dublinského nariadenia, však skresľuje štatistické údaje o viacnásobných žiadostiach – ak sú žiadateľovi o azyl pri jeho návrate podľa dublinského nariadenia po odovzdaní opätovne odobraté odtlačky prstov a následne odoslané do databázy, vyvoláva to nesprávny dojem, že žiadateľ opätovne požiadal o azyl. V snahe vyriešiť tento problém Komisia začlenila do návrhu zmien a doplnení nariadenia o systéme EURODAC požiadavku, aby sa odovzdania neregistrovali ako nové žiadosti o azyl.

V tabuľke 3 v prílohe sa uvádza počet žiadostí v jednotlivých členských štátoch, ktoré zodpovedajú žiadostiam o azyl už zaregistrovaným v inom členskom štáte („zahraničná zhoda“) alebo v tom istom členskom štáte („miestna zhoda“)[14].

V roku 2010 bola celkom v 35 % všetkých viacnásobných žiadostí zistená „miestna zhoda“. V mnohých členských štátoch (Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Írsko, Poľsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo a Taliansko) tento údaj dokonca prekračuje 50 %. V roku 2009 podiel miestnych zhôd predstavoval 38,8 %. Miestne zhody označujú prípady, v ktorých osoba žiadajúca o azyl v členskom štáte podá novú žiadosť v tom istom členskom štáte, čím v podstate napĺňajú pojem následnej žiadosti podľa článku 32 smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca[15].

Zahraničné zhody označujú sekundárne pohyby žiadateľov o azyl v EÚ. Štatistiky rovnako ako v predchádzajúcich rokoch potvrdzujú, že zaznamenané sekundárne pohyby nie vždy sledujú „logické“ trasy medzi susednými členskými štátmi. Napríklad Francúzsko naďalej dostávalo najvyšší počet zahraničných zhôd v súvislosti so žiadateľmi o azyl, ktorí predtým podali žiadosť o azyl v Poľsku (2 081). Rovnaký trend možno pozorovať aj v Spojenom kráľovstve, kde bolo najviac zahraničných zhôd spojených s údajmi pochádzajúcimi z Talianska (484). Štatistiky týkajúce sa zahraničných zhôd nepoukazujú na jednosmerný tok z krajín s vonkajšou pozemnou hranicou alebo krajín ležiacich pri Stredozemnom mori do severnejších členských krajín. Avšak štatistiky, ktoré poukazujú na sekundárne pohyby do krajín s vonkajšou pozemnou hranicou alebo krajín ležiacich pri Stredozemnom mori, možno vo veľkej miere pripísať postupu niektorých členských štátov odoberať odtlačky prstov po spätnom prijatí osôb podľa dublinského nariadenia.

Zhody pri porovnávaní údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 2“

Tieto zhody poukazujú na trasy, ktoré si zvolili osoby nelegálne vstupujúce na územie členských štátov predtým, ako požiadali o azyl. Rovnako ako v roku 2009, aj v roku 2010 najviac zhôd pochádzalo z údajov zaslaných Gréckom (6 934) a Talianskom (3 752). Pomerne významný počet zhôd sa zaznamenal aj v prípade Maďarska (545), Bulharska (545), Francúzska (530) a Španielska (238). Je však zarážajúce, že pokiaľ ide o Bulharsko (96 %) a Francúzsko (71,9 %), vo väčšine prípadov išlo o miestne zhody.

Keď porovnáme roky 2010 a 2009, došlo k miernemu zvýšeniu (zo 65,2 % na 73,4 %) počtu prípadov osôb zadržaných v súvislosti s nelegálnym prekročením hraníc, ktoré sa neskôr rozhodli požiadať o azyl. Keď však porovnáme absolútny počet týchto zhôd, je zrejmý značný pokles z 20 363 v roku 2009 na 11 939 v roku 2010.

Väčšina osôb, ktoré nelegálne vstúpili na územie EÚ cez Grécko (5 930) a cestovali ďalej, pokračovala do Nemecka (1 478), Francúzska (886), Spojeného kráľovstva (645) alebo Švédska (635). Osoby, ktoré nelegálne vstúpili cez územie Talianska, pokračovali najmä do Švajčiarska (1 222), Švédska (642) alebo Nemecka (419). Z osôb vstupujúcich cez Španielsko (238) väčšina pokračovala do Francúzska (98), Belgicka (39) alebo Švajčiarska (39), zatiaľ čo osoby, ktorým boli odtlačky prstov odobraté v Maďarsku, vo väčšine prípadov pokračovali do susedného Rakúska (160) alebo Nemecka (82).

Zhody pri porovnávaní údajov „kategórie 3“ s údajmi „kategórie 1“

Tieto zhody ukazujú, kde nelegálni migranti prvýkrát požiadali o azyl pred odcestovaním do ďalšieho členského štátu. Je však potrebné poznamenať, že odosielanie transakcií „kategórie 3“ nie je povinné a že nie všetky členské štáty systematicky využívajú možnosť tejto kontroly.

Dostupné údaje ukazujú, že toky osôb zadržaných v súvislosti s nelegálnym pobytom na území iného členského štátu, ako je štát, v ktorom požiadali o azyl, väčšinou končia v malom počte členských štátov, a to najmä v Nemecku (6 652), Švajčiarsku (2 542), Holandsku (3 415), Francúzsku (2 232) a Rakúsku (1 668).

Oneskorenie pri odosielaní údajov

V nariadení o systéme EURODAC sa v súčasnosti stanovujú len veľmi nepresné lehoty na odosielanie odtlačkov prstov, v dôsledku čoho môže v praxi dochádzať k značným oneskoreniam. Ide o kľúčový problém, keďže oneskorenie pri odosielaní údajov môže viesť k výsledkom, ktoré sú v rozpore so zásadami určovania zodpovednosti členského štátu ustanovenými v dublinskom nariadení. Na problém značného oneskorenia medzi odobratím odtlačkov prstov a ich odoslaním do centrálnej jednotky systému EURODAC sa už poukázalo v predchádzajúcich výročných správach a v hodnotiacej správe sa to kvalifikovalo ako implementačný problém.

Tak ako v predchádzajúcom roku, aj v roku 2010 pokračoval rastúci trend v priemernom oneskorení transakcií, t. j. celkovom predĺžení času, ktorý prebehne medzi odobratím odtlačkov prstov a ich zaslaním do centrálnej jednotky EURODAC. Tento nárast možno vo veľkej miere pripísať Grécku, kde sa priemerné oneskorenie transakcií údajov „kategórie 2“ zvýšilo z 36,35 dní na 54,99 dní, čo takisto predstavuje najdlhšie oneskorenie pre akúkoľvek kategóriu údajov zo všetkých členských štátov. Ďalšie členské štáty, v ktorých dochádza k značným oneskoreniam, sú Island, Malta, Holandsko, Rumunsko a Spojené kráľovstvo. Komisia opätovne zdôrazňuje, že oneskorené odosielanie údajov môže viesť k nesprávnemu určeniu členského štátu, a to podľa dvoch rozličných scenárov načrtnutých v predchádzajúcich výročných správach ako „chybné zhody“[16] a „premeškané zhody“[17].

Napriek tomuto vývoju sa celkový počet zhôd premeškaných kvôli oneskoreniu pri odoslaní odtlačkov prstov znížil od roku 2009 z 1 060 na 362 v roku 2010.

Rovnako ako v predchádzajúcom roku je potrebné poznamenať, že prevažná väčšina premeškaných zhôd bola spôsobená oneskoreniami pri odosielaní údajov Gréckom, a to v 353 prípadoch (97,5 %). Rozdelenie chybných zhôd malo rovnaký trend ako v roku 2009, pričom oneskorenia v odosielaní údajov Dánskom viedli k 46 chybným zhodám z celkového počtu 83. Na základe uvedených výsledkov Komisia opätovne vyzýva členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie a odosielali údaje urýchlene v súlade s článkami 4 a 8 nariadenia o systéme EURODAC.

Kvalita transakcií

V roku 2010 sa priemerný podiel zamietnutých transakcií[18] všetkých členských štátov zvýšil na 8,92 % zo 7,87 % v roku 2009. V týchto desiatich členských štátoch bol podiel zamietnutých žiadostí vyšší ako 10 %: Malta (19,42 %), Estónsko (16,67 %), Portugalsko (16,45 %), Francúzsko (13,58 %), Holandsko (12,33 %), Nemecko (12,24 %), Spojené kráľovstvo (11,77 %), Litva (11,74 %), Švédsko (10,39 %) a Island (10 %). V dvanástich členských štátoch bol zaznamenaný nadpriemerný podiel zamietnutých žiadostí.

Podiel zamietnutých žiadostí nezávisel od technológie alebo nedostatkov systému. Dôvody zamietnutia transakcií súviseli predovšetkým s nedostatočnou kvalitou odtlačkov prstov odoslaných členskými štátmi, so zlyhaním ľudského faktora alebo so zlou konfiguráciou technického zariadenia odosielajúceho členského štátu. Na druhej strane sú do týchto údajov v niektorých prípadoch zahrnuté viaceré pokusy odoslať rovnaké odtlačky prstov potom, ako ich systém pre nedostatočnú kvalitu zamietol. Hoci Komisia uznáva, že určité oneskorenie môže byť spôsobené dočasnou nemožnosťou odobratia odtlačkov prstov (poškodené končeky prstov alebo iné zdravotné podmienky, ktoré bránia okamžitému odobratiu odtlačkov prstov), opakovane upozorňuje na problém všeobecne vysokého podielu zamietnutých transakcií, na ktorý už poukázali predchádzajúce výročné správy, a vyzýva príslušné členské štáty, aby vnútroštátnym prevádzkovateľom systému EURODAC poskytli primeranú odbornú prípravu a aby v záujme zníženia podielu zamietnutých transakcií zabezpečili správnu konfiguráciu technického zariadenia.

ZÁVERY

Centrálna jednotka systému EURODAC dosahovala aj v roku 2010 uspokojivé výsledky, pokiaľ ide o rýchlosť, výkon, bezpečnosť a nákladovú efektívnosť.

V roku 2010 sa celkový objem transakcií znížil o 15,3 % (na 299 459), pričom k zníženiu došlo vo všetkých troch kategóriách transakcií. Počet transakcií „kategórie 1“ sa znížil o 9 % (na 215 463), zatiaľ čo počet transakcií „kategórie 2“ sa znížil o 64 % (na 11 156) a počet transakcií „kategórie 3“ sa znížil o 14,8 % (na 72 840).

V roku 2010 sa priemerný podiel zamietnutých transakcií všetkých členských štátov zvýšil na 8,92 % zo 7,87 % v roku 2009.

Obavy pretrvávajú v súvislosti so značným a v niektorých prípadoch dokonca narastajúcim oneskorením pri odosielaní údajov do centrálnej jednotky systému EURODAC.

PRÍLOHA

Tabuľka 1: Centrálna jednotka systému EURODAC, obsah databázy – stav k 31.12.2010

[pic]

Tabuľka 2: Úspešné transakcie do centrálnej jednotky systému EURODAC v roku 2010

[pic]

Tabuľka 3: Rozpis zhôd – porovnávanie údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 1“ v roku 2010

[pic]

Tabuľka 4: Rozpis zhôd – porovnávanie údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 2“ v roku 2010

[pic]

Tabuľka 5: Rozpis zhôd – porovnávanie údajov „kategórie 3“ s údajmi „kategórie 1“ v roku 2010

[pic]

Tabuľka 6: Zamietnuté transakcie v roku 2010 v percentuálnom vyjadrení

[pic]

Tabuľka 7: Priemerný časový interval medzi odobratím odtlačkov prstov a ich odoslaním do centrálnej jednotky systému EURODAC v roku 2010

[pic]

Tabuľka 8: Chybné zhody pri porovnávaní údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 1“ v roku 2010

[pic]

Tabuľka 9: Rozpis premeškaných zhôd pri porovnávaní údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 2“ v dôsledku oneskoreného odoslania údajov „kategórie 2“ v roku 2010

[pic]

Tabuľka 10: Rozpis zhôd pri porovnaní s blokovanými prípadmi (článok 12 nariadenia (ES) č. 2725/2000) v roku 2010

[pic]

Tabuľka 11: Počet transakcií kategórie 9 na členský štát v roku 2010

[pic]

[1] Ú. v. ES L 316, 15.12.2000, s. 1.

[2] Článok 24 ods. 1 nariadenia o systéme EURODAC.

[3] KOM(2010) 555 v konečnom znení.

[4] KOM(2009) 344 v konečnom znení.

[5] KOM(2009) 665 v konečnom znení/2.

[6] KOM(2010) 96 v konečnom znení

[7] Nariadenie Eurodac ustanovuje zriadenie centrálnej jednotky spravovanej Európskou komisiou a vybavenej automatizovaným systémom na identifikáciu odtlačkov prstov (AFIS), ktorý bude prijímať údaje a poskytovať odpovede („nájdený záznam – žiaden záznam“) národným jednotkám (vnútroštátnym prístupovým miestam) v každom členskom štáte. Nariadenie EURODAC a jeho vykonávacie pravidlá vymedzujú zodpovednosť za zhromažďovanie, prenos a porovnávanie údajov o odtlačkoch prstov, spôsoby prenosu údajov, štatistické úlohy centrálnej jednotky a normy pre prenos údajov.

[8] Sieť S-TESTA (zabezpečené transeurópske telematické služby medzi orgánmi verejnej správy) poskytuje všeobecnú infraštruktúru pre služobné potreby a výmenu informácií medzi európskymi a vnútroštátnymi orgánmi verejnej správy.

[9] ISA (riešenie interoperability pre európske orgány verejnej správy) je nový program na zlepšenie elektronickej spolupráce medzi orgánmi verejnej správy v členských štátoch EÚ. Nadväzuje na predchádzajúci program IDA II (Výmena údajov medzi správnymi orgánmi) a IDABC [Vzájomná súčinnosť pri poskytovaní celoeurópskych služieb elektronickej verejnej správy (e-government) pre orgány verejnej správy, podnikateľské subjekty a občanov].

[10] V tabuľke 2 v prílohe sa podrobne uvádzajú úspešné transakcie podľa jednotlivých členských štátov a kategórií za obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010.

[11] „Každý členský štát v súlade so zárukami ustanovenými v Európskom dohovore o ľudských právach a Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa bezodkladne odoberie odtlačky všetkých prstov každého cudzinca vo veku aspoň 14 rokov zadržaného príslušnými orgánmi v súvislosti s nezákonným prekročením pozemných, vzdušných alebo vodných hraníc príslušného členského štátu pochádzajúceho z tretej krajiny, ktorý nebol vrátený späť .“

[12] Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008.

[13] Článok 11: „(...) Vo všeobecnosti existujú dôvody kontrolovať, či cudzinec v minulosti podal žiadosť o azyl v inom členskom štáte, ak: a) cudzinec vyhlási, že podal žiadosť o azyl, avšak neuvedie členský štát, v ktorom tak učinil; b) cudzinec nežiada o azyl, ale namieta voči vráteniu späť do svojej krajiny pôvodu tvrdením, že by sa ocitol v nebezpečenstve, alebo c) cudzinec sa inak snaží zabrániť vráteniu späť do svojej krajiny pôvodu tým, že sa odmieta podieľať na zistení svojej totožnosti, najmä tým, že sa nepreukazuje dokladmi totožnosti alebo sa preukazuje sfalšovanými dokladmi totožnosti.“

[14] Štatistické údaje týkajúce sa miestnych zhôd uvedené v tabuľkách nemusia nevyhnutne zodpovedať výsledkom zhôd, ktoré zaslala centrálna jednotka a zaznamenali členské štáty. Dôvodom je skutočnosť, že členské štáty nevyužívajú vždy možnosť stanovenú v článku 4 ods. 4, na základe ktorej sa vyžaduje, aby centrálna jednotka porovnala údaje s ich vlastnými údajmi, ktoré sú už uložené v centrálnej databáze. Aj keď členské štáty túto možnosť nevyužívajú, centrálna jednotka musí z technických dôvodov vždy vykonať porovnanie so všetkými údajmi (vnútroštátnymi a zahraničnými) uloženými v centrálnej databáze. Hoci v tomto konkrétnom prípade existuje zhoda s vnútroštátnymi údajmi, v centrálnej jednotke by bol zaznamenaný výsledok „bez zhody“, pretože členský štát nepožiadal o porovnanie odoslaných údajov s jeho vlastnými údajmi.

[15] Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005.

[16] V prípade tzv. „ chybnej zhody “ štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o azyl v členskom štáte A, kde mu príslušné orgány odoberú odtlačky prstov. Zatiaľ čo tieto odtlačky prstov čakajú na odoslanie do centrálnej jednotky (transakcia „kategórie 1“), tá istá osoba sa môže presunúť do iného členského štátu B a opätovne tam požiadať o azyl . Ak členský štát B odošle odtlačky prstov ako prvý, odtlačky prstov zaslané členským štátom A budú zaregistrované v centrálnej databáze neskôr ako odtlačky prstov zaslané členským štátom B. Výsledkom bude zhoda údajov zaslaných členským štátom B s údajmi zaslanými členským štátom A. Za zodpovedný bude teda určený členský štát B namiesto členského štátu A, kde bola žiadosť o azyl predložená ako prvá.

[17] V prípade tzv. „ premeškanej zhody “ je štátny príslušník tretej krajiny zadržaný v súvislosti s nelegálnym prekročením hraníc a príslušný orgán členského štátu A, na ktorého územie vstúpil, mu odoberie odtlačky prstov. Zatiaľ čo tieto odtlačky prstov čakajú na odoslanie do centrálnej jednotky (transakcia „kategórie 2“), tá istá osoba sa môže presunúť do iného členského štátu B a podať tam žiadosť o azyl . Pri tejto príležitosti mu príslušné orgány členského štátu B odoberú odtlačky prstov. Ak členský štát B zašle odtlačky prstov (transakcia „kategórie 1“) ako prvý, centrálna jednotka zaregistruje najskôr transakciu „kategórie 1“ a za vybavenie žiadosti bude namiesto členského štátu A zodpovedný členský štát B. Ak budú údaje týkajúce sa transakcie „kategórie 2“ doručené neskôr, k zhode nedôjde, keďže údaje „kategórie 2“ nebudú k dispozícii na porovnanie.

[18] Transakcia môže byť zamietnutá v dôsledku problémov pri validácii údajov, chybných alebo nedostatočne kvalitných odtlačkov prstov (pozri tiež oddiel 3.1.).