52011DC0274

COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS

Posilnenie práv obetí v EÚ

1. Prečo je otázka obetí dôležitá?

Trestná činnosť môže zasiahnuť každého a každoročne sa mnoho miliónov ľudí v Európskej únii stane obeťami trestnej činnosti. Podľa údajov agentúry Eurostat je každoročne evidovaných 30 miliónov trestných činov spáchaných na ľuďoch alebo majetku a mnoho trestných činov zostáva neoznámených. Trestný čin sa často dotkne viac ako len jednej obete a nepriamo zasiahne aj ľudí, ktorí sú obeti blízki. Možno teda oprávnene predpokladať, že každoročne sa asi 75 miliónov ľudí stáva priamymi obeťami trestnej činnosti[1].

Každoročne sa mnoho ľudí stane obeťami dopravných nehôd. V roku 2010 zahynulo pri viac ako 1 milióne dopravných nehôd v Európskej únii 30 700 ľudí. Na cestách každoročne zomiera asi 31 000 ľudí vrátane 850 detí, ktoré ešte nedovŕšili 14 rokov, ďalších 250 000 ľudí je vážne zranených a 1,2 milióna ľudí je zranených ľahko[2].

Ľudia v Európe neustále cestujú a sťahujú sa do zahraničia a riziko, že sa stanú obeťami, sa tým nezmenšuje. Z odhadovanej 1,4 miliardy ciest, ktoré vykonali Európania v roku 2008, bolo asi 90 % ciest v rámci Únie[3]. Okrem toho je asi 11,3 milióna Európanov natrvalo usadených mimo svojej krajiny pôvodu, 10 % Európanov časť svojho života žilo a pracovalo v zahraničí a 13 % sa v zahraničí zdržiavalo zo vzdelávacích dôvodov[4].

Tieto údaje sú dôkazom dôležitosti prijatia riadnych a účinných krokov na zabezpečenie práv pre tých, ktorí sa v ich vlastnej krajine, na cestách do zahraničia alebo počas pobytu v zahraničí stanú obeťami trestných činov alebo dopravných nehôd. Ide tu o cezhraničný aj domáci problém, ktorý si vyžaduje prijatie opatrení na úrovni EÚ.

Oblasť práv obetí má svoju dimenziu aj z hľadiska rodovej príslušnosti. Skrytým a neoznámeným formám násilia sú totiž vystavené najmä ženy. Rada Európy odhaduje, že 20 – 25 % Európaniek bolo obeťami fyzického násilia aspoň raz počas ich dospelého života, 12 – 15 % v súvislosti s domácim násilím a viac ako 10 % sa stalo obeťami sexuálneho násilia[5].

V snahe konsolidovať oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti označila Komisia potrebu opatrení na posilnenie práv obetí trestných činov a na zabezpečenie pokrytia ich potrieb týkajúcich sa ochrany, podpory a prístupu k spravodlivosti za strategickú prioritu[6] na základe Štokholmského programu a súvisiaceho akčného plánu[7].

EÚ už prijala kroky v súvislosti s právami obetí v trestnom konaní[8] a väčšina členských štátov má určitú úroveň ochrany a podpory obetí. Riešenie otázky postavenia a pokrytia potrieb obetí v trestnom konaní však zostáva aj naďalej vo všeobecnosti neuspokojivé a úroveň práv obetí je v rámci EÚ do značnej miery nejednotná.

Z tohto dôvodu predkladá Komisia balík návrhov na posilnenie existujúcich vnútroštátnych opatrení s cieľom zabezpečiť, aby obete trestných činov mali v EÚ zabezpečenú určitú nediskriminačnú minimálnu úroveň práv bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť či krajinu ich pobytu. Tento balík zahŕňa aj nový mechanizmu vzájomného uznávania, ktorý má zabezpečiť, aby obete, alebo potenciálne obete, na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie v členskom štáte, v ktorom majú pobyt, po prekročení hraníc túto ochranu nestratili. Týmto balíkom EÚ prispeje k tomu, aby sa potreby obetí trestných činov stali ústredným prvkom justičných systémov spolu s potrebou zadržania a potrestania vinníkov.

Jednou zo základných potrieb obetí je odškodnenie. Ľudia, ktorí sa stanú obeťami dopravných nehôd v inom členskom štáte, môžu pri vymáhaní odškodnenia čeliť administratívnym a procesným ťažkostiam spôsobeným odlišnými premlčacími lehotami. Komisia sa tejto otázke bude venovať a navrhne harmonizáciu pravidiel o premlčacích lehotách, aby obete neboli vystavené riziku straty ich práva na odškodnenie z procesných dôvodov.

Medzi otázkou práv obetí a otázkou predchádzania trestnej činnosti existuje jasná súvislosť. Komisia už mnoho rokov prijímala kroky zamerané na predchádzanie trestnej činnosti a násiliu a na podporu bezpečnosti na cestách[9]. Prevencia nie je dôležitá len z hľadiska zníženia počtu trestných činov a nehôd z krátkodobého a strednodobého hľadiska, ale aj z hľadiska zmeny postoja k trestnej činnosti alebo nedbanlivosti a môže priniesť pozitívne dlhodobé a trvalé výsledky.

2. Prečo sú potrebné nové opatrenia na úrovni EÚ týkajúce sa obetí?

· Na ceste k uznávaniu obetí sme už dosiahli mnoho výsledkov, ale je potrebné urobiť ešte viac

Názor, že práva obetí by mali byť rovnako dostupné na nediskriminačnom základe, nie je nový. V roku 1989 Súdny dvor potvrdil, že poskytovanie odškodného, ktoré je hlavnou potrebou obetí, nemôže byť obmedzené z dôvodu štátnej príslušnosti[10]. Odvtedy EÚ zaviedla všeobecné minimálne normy pre obete, konkrétne prostredníctvom rámcového rozhodnutia Rady z roku 2011[11], ako aj pre osobitné skupiny obetí – obete obchodovania s ľuďmi, sexuálne zneužívané deti a obete terorizmu[12]. Komisia tiež do značnej miery podporovala prácu verejných agentúr a mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú obetiam a v mnohých z nich pracujú dobrovoľníci[13].

Implementácia noriem stanovených v rámcovom rozhodnutí Rady z roku 2001 však nie je uspokojivá[14]. V Lisabonskej zmluve je pre EÚ stanovený jasný právny základ pre ustanovenie minimálnych pravidiel pre práva obetí trestných činov na uľahčenie vzájomného uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí. Európsky parlament a Európska rada okrem toho žiadali, aby sa prijali patričné opatrenia[15]. Návrhy Komisie sú okrem rozvoja a dopĺňania existujúcich nástrojov zamerané na posilnenie právneho rámca prostredníctvom zavedenia priamo záväzných a riadne vykonateľných právnych nástrojov.

· Posilnenie dôvery v justičný systém a zlepšenie kvality justície

Jedným z cieľov Európskej únie je poskytnúť svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaistená ich sloboda pohybu. Avšak bez účinného uplatňovania minimálnej úrovne práv obetí v rámci celej EÚ nemožno dosiahnuť vzájomnú dôveru. To znamená, že každý justičný systém by mal v plnej miere dôverovať normám nestrannosti a spravodlivosti iných justičných systémov a občania EÚ by mali dôverovať tomu, že ak vycestujú do zahraničia alebo ak tam budú žiť, bude sa tam uplatňovať rovnaká úroveň minimálnych pravidiel.

· Minimálne normy sa musia uplatňovať vo všetkých členských štátoch

Väčšina členských štátov má v súčasnosti určitú úroveň ochrany obetí trestných činov a podpory týchto obetí. Riešenie otázky postavenia a pokrytia potrieb obetí v trestnom konaní však zostáva v rámci ich justičných systémov aj naďalej vo všeobecnosti neuspokojivé. Hoci väčšina členských štátov má postupy pre požadovanie odškodného v prípade dopravnej nehody, pravidlá sa líšia, pokiaľ ide o premlčacie lehoty uplatniteľné pri jeho nárokovaní. Aby sa vyriešil tento problém, je potrebné, aby členské štáty zaviedli normy týkajúce sa práv obetí a EÚ musí zabezpečiť, aby mali obete všade rovnaké podmienky. Určitá minimálna úroveň záruk a noriem uplatňovaných vo všetkých členských štátoch uľahčí justičnú spoluprácu, zvýši kvalitu súdnictva a takisto posilní dôveru ľudí v justíciu.

· Musia byť dodržiavané základné práva

Adekvátne zaobchádzanie s obeťami zodpovedá celému radu základných práv uznaných v Charte základných práv Európskej únie (Charta EÚ) a v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP)[16]. Musí byť zaručené účinné uznávanie a rešpektovanie práv obetí, najmä ľudskej dôstojnosti, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a vlastníckeho práva, a súčasne musí byť zabezpečené dodržiavanie základných práv ostatných osôb, napríklad obvinených. Prostredníctvom opatrení EÚ sa posilnia normy základných práv v prípade každej osoby dotknutej trestným konaním – či už obete, obvineného alebo zadržanej osoby – a súčasne sa zabezpečí, aby k obmedzeniu týchto práv dochádzalo len v nevyhnutných prípadoch a v primeranej miere.

· Pokrytie potrieb obetí prispieva k zníženiu celkových nákladov vznikajúcich v dôsledku trestnej činnosti

Posilnenie práv obetí má pozitívny vplyv na samotné obete a na spoločnosť ako celok. Pokrytie potrieb obetí počas a po skončení trestného konania môže do značnej miery znížiť celkové náklady vznikajúce v dôsledku trestnej činnosti[17]. Patria sem aj hmotné náklady v hospodárstve a zdravotníctve, ako aj v justičnom systéme a nehmotné náklady, ako sú bolesť obete, jej utrpenie a zníženie kvality života. Obete, ktoré sú rešpektované, podporované a chránené, sa fyzicky aj emocionálne zotavia skôr a budú sa môcť rýchlejšie vrátiť do ich normálneho života. Takto sa znížia ich straty na príjmoch, skráti sa ich absencia na pracovisku a zmenší sa ich potreba ďalšej zdravotnej starostlivosti. Je pravdepodobnejšie, že obete, s ktorými sa adekvátne zaobchádzalo, sa aktívne zapoja do konania, čím sa zvýši pravdepodobnosť úspešného stíhania a odsúdenia páchateľa, čím sa zasa zredukuje možnosť opakovania trestného činu a beztrestnosť.

3. Osobitné zamerania na obete trestných činov – Čo potrebjú?

V EÚ sa obeťami trestných činov stáva každoročne mnoho ľudí. Tieto obete majú celý rad potrieb, ktoré je potrebné pokryť s cieľom pomôcť im zotaviť sa. Je to potreba uznať ich a zaobchádzať s nimi s rešpektom a dôstojne, chrániť ich a podporovať, umožniť im prístup k spravodlivosti a poskytnúť im odškodnenie a obnovu.

Hlavným cieľom legislatívneho balíka Komisie je všeobecne pokryť potreby obetí. Návrhy Komisie sa venujú potrebám priamych obetí trestných činov a aj nepriamych obetí, ako sú rodinní príslušníci, ktorí následkom trestného činu takisto trpia. Bezprostrední rodinní príslušníci priamych obetí alebo osoby závislé na týchto obetiach budú teda môcť využiť podporu a ochranu, ktoré sú navrhnuté v tomto balíku.

Nižšie uvedený príklad ilustruje zlé zaobchádzanie s obeťou a ako sa takéto zaobchádzanie môže dotknúť jej života v prípade, že jej individuálne potreby neboli počas oznámenia a po oznámení trestného činu pokryté. V ďalších oddieloch ukážeme, ako by sa tento istý príbeh vyvíjal – z hľadiska každej kategórie potrieb – ak by sa s obeťou a jej rodinou zaobchádzalo vďaka implementácii návrhov Komisie adekvátnym spôsobom.

Alex si so svojou rodinou prenajal prázdninový byt v zahraničí, kde došlo jednej noci k vlámaniu. Keď sa pokúsil útočníkov zastaviť, fyzicky ho napadli pred očami jeho rodiny. Trestný čin oznámil miestnej polícii, ale kvôli jazykovej bariére nemohol uviesť všetky podrobnosti útoku. Počas nasledujúcich týždňov mu o prípade nebolo poskytnutých mnoho informácií a neustále v ňom narastal pocit frustrácie, pretože on aj jeho rodina boli niekoľkokrát vypočúvaní rôznymi príslušníkmi policajného zboru. Dokonca aj jeho deti boli opakovane vypočúvané, čo ich veľmi rozrušovalo.

Keď sa Alex vrátil domov, musel sa kvôli svojim zraneniam podrobiť niekoľkým operáciám a niekoľko týždňov bol práceneschopný. Od polície nedostal žiadne ďalšie informácie až do dňa, kedy mu bolo oznámené, že má vypovedať na súdnom pojednávaní v zahraničí vo veci dvoch podozrivých osôb. Súdne pojednávanie bolo zložité, pretože mu nikto nevysvetlil súdne konanie v cudzom štáte, a Alex bol vystrašený z konfrontácie s obžalovanými pred súdnou sieňou.

Po skončení súdneho pojednávania nedostal Alex o prípade ani o výsledku pojednávania žiadne ďalšie informácie. V nasledujúcich rokoch však on aj jeho rodina museli žiť s emocionálnymi, fyzickými a finančnými dôsledkami tohto trestného činu. Hoci bol trestný čin spáchaný na inom mieste a v inom štáte, on ani jeho rodina sa už viac necítili byť v bezpečí ani v ich vlastnom dome[18].

3.1.        Uznanie a zaobchádzanie s rešpektom

Ľudská dôstojnosť patrí medzi základné práva a hlavné prvky nášho chápania spravodlivej spoločnosti a tvorí základ primeraného zaobchádzania s obeťami. Osoby, ktoré sa stali obeťou trestného činu, preto očakávajú, že budú uznané ako obete, rovnako aj ich utrpenie, a že sa s nimi bude zaobchádzať citlivým a profesionálnym spôsobom. Nesmieme zabúdať, že obete sú osoby, ktorých potreby je potrebné uznať. Odborníci v Európe, ktorí sú v pravidelnom kontakte s obeťami trestných činov často neboli dostatočne vyškolení, pokiaľ ide o pokrytie týchto potrieb a ich identifikáciu prostredníctvom posúdenia osobitných potrieb.

Alex bol napadnutý pred očami svojej rodiny počas ich dovolenky v zahraničí. Keď trestný čin oznámil, polícia prizvala tlmočníka, aby mu umožnila podrobne vysvetliť čo sa stalo. Polícia mu sprostredkovala kontakt s organizáciou na podporu obetí a informovala ho o jeho právach a jeho nároku na náhradu škody. V nasledujúcich týždňoch mu kontaktná osoba pracujúca na polícia poskytovala aktuálne informácie o priebehu vyšetrovania.

3.2.        Ochrana

Počas trestného konania môžu obete trpieť v dôsledku spôsobu, akým systém funguje. Aby sa predišlo ujme spôsobenej neprimeraným postupom, akým je opakované a intenzívne vypočúvanie, je dôležité zabezpečiť ochranu obetí počas vyšetrovania trestného činu a počas súdneho konania. Táto ochrana je dôležitá pre zvlášť zraniteľné obete, ako sú deti.

Aj po trestnom čine môžu obete utrpieť ďalšiu ujmu, môžu byť zastrašované alebo vystavené represáliám zo strany vinníka. Asi 40 % z oznámených trestných činov sú opakované trestné činy spáchané do jedného roka voči tej istej obeti[19]. Zabezpečenie dostupnosti ochranných opatrení môže byť dôležité pre predchádzanie ďalším trestným činom. Okrem toho sa v dôsledku vyššej mobility v rámci EÚ sa viac obetí sťahuje a cestuje do zahraničia. Pri prechode hraníc však strácajú ochranu, ktorá im bola poskytovaná. S cieľom chrániť ľudí, ktorí využívajú svoje právo slobodného pohybu, Komisia prvýkrát navrhuje zaviesť vzájomné uznávanie ochranných opatrení.

Keď Alex oznámil napadnutie, polícia sa ho spýtala, či počas konania potrebuje ochranu alebo pomoc. Počas vyšetrovania trestného činu bolo vypočúvanie Alexa a jeho manželky obmedzené na minimum, pričom ich vypočúval vždy ten istý policajt a ich detí boli vypočuté len raz, a to osobitne vyškoleným policajtom, aby sa predišlo riziku ujmy. Keď sa vec dostala pred súd, Alex bol predvolaný, aby svedčil. Do súdnej siene vstúpil pokojný, pretože mu bolo umožnené čakať v oddelenej miestnosti určenej pre obete, aby sa zabránilo kontaktu s páchateľmi pred súdnou sieňou.

3.3.        Podpora

Trestný čin môže mať na obete zničujúci vplyv a vyčerpať ich. Obete môžu byť v dôsledku trestného činu traumatizované alebo neschopné vyrovnať sa s praktickými problémami. Po oznámení trestného činu musí obeť zvládnuť priebeh konania v rámci zložitého právneho systému. Primeraná a včasná podpora je preto veľmi dôležitá na účely pomoci obetiam pri zvládaní emocionálnych, praktických, administratívnych a právnych prekážok a na účely ich zotavenia. Hoci existujú organizácie na podporu obetí, takáto pomoc nie je v súčasnosti vždy ľahko dostupná.

Polícia sprostredkovala Alexovi kontakt s organizáciou na podporu obetí. Organizácia poskytla Alexovi a jeho rodine citovú podporu pri vyrovnávaní sa s následkami trestného činu. Poskytla mu aj praktickú pomoc – sprostredkovanie zdravotného ošetrenia a pomoc pri zvládaní administratívnej záťaže. Organizácia na podporu obetí ho informovala o priebehu trestného konania, o jeho právach a úlohe v rámci konania. Dostal kontaktné informácie o organizácii na podporu obetí v jeho krajine pôvodu, ktorú kontaktoval pravidelne aj po uzavretí prípadu. Podpora tejto organizácie umožnila Alexovi a jeho rodine prekonať ťažkosti a pokračovať vo svojom živote.

3.4.        Prístup k spravodlivosti

Obete majú legitímny záujem, aby bola vykonaná spravodlivosť. Mali by dostať účinný prístup k spravodlivosti, ktorý môže byť dôležitým prvkom ich zotavenia. Informácie poskytované obetiam o ich právach a o hlavných termínoch a rozhodnutiach sú dôležitým aspektom účasti na konaní a mali by sa obetiam poskytovať takým spôsobom, aby im porozumeli. Obete by mali mať možnosť zúčastniť sa na súdnom konaní a sledovať vývoj ich prípadu. V skutočnosti však nie sú tieto základné prvky spravodlivosti pre obete v rámci EÚ vždy dostupné.

Polícia kontaktovala Alexa, aby mu oznámila zadržanie dvoch mužov a ich obvinenie. Informovali ho aj o termíne a mieste konania súdneho pojednávania a o tom, že bude potrebné, aby svedčil pred súdom. Počas pojednávania mal k dispozícii tlmočníka, aby rozumel otázkam a iným častiam pojednávania.

3.5.        Odškodnenie a obnova

Osoby, ktoré utrpeli ujmu v dôsledku činov vykonaných inými osobami, často očakávajú istú formu finančného odškodnenia od štátu alebo od páchateľa. Cieľom odškodnenia je kompenzovať okamžitú a dlhodobú finančnú škodu. Môže fungovať takisto ako akási forma uznania vo forme symbolickej sumy.

Restoratívna justícia je v trestnom konaní relatívne novým konceptom, ide nad rámec čisto finančného odškodnenia a sústreďuje sa na zotavenie sa obete z následkov. Jej úlohou ako alternatívy formálnej spravodlivosti alebo v kombinácii s ňou je obnoviť v prípade obete stav pred spáchaním trestného činu tým, že obeti na jej žiadosť poskytne príležitosť konfrontovať páchateľov tvárou v tvár a páchateľom zasa prevziať zodpovednosť za svoje činy.

Alex kontaktoval orgán, ktorý má v jeho krajine na starosti otázky odškodnenia, a vyplnil potrebné dokumenty vo svojom jazyku pred ich zaslaním do krajiny, v ktorej bol napadnutý. Peniaze mu pomohli uhradiť mimoriadne náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku napadnutia vrátane nákladov na operácie.

4. Osobitné skupiny obetí

· Obete terorizmu

Obete terorizmu sa líšia od ostatných skupín obetí tým, že zažili útoky, ktorých úlohou bolo poškodiť spoločnosť ako celok. Majú prevažne tie isté potreby, pokiaľ ide o ochranu a pomoc, ako obete akýchkoľvek iných závažných násilných trestných činov. Je potrebné pokryť tieto potreby a tieto obete a ich rodiny musia dostať podobnú podporu[20]. Vzhľadom na povahu útoku môžu však obete terorizmu byť vystavené oveľa väčšej pozornosti zo strany verejnosti a často majú väčšiu potrebu sociálneho uznania a zaobchádzania s rešpektom, či už zo strany odborníkov, médií alebo iných osôb. V súvislosti s týmito obeťami sa v návrhoch Komisie kladie dôraz na uznanie a zaobchádzanie s rešpektom.

· Obete dopravných nehôd

Obete dopravných nehôd majú často pocit, že ich postavenie obete nie je uznávaný spoločnosťou v dostatočnej miere. V rámci vyšetrovaní dopravných nehôd sa spravidla najskôr zisťuje príčina a okolnosti nehody a potreby obete nie sú prioritou. Obete takýchto nehôd však samozrejme majú záujem na tom, aby bola nehoda riadne vyšetrená, a ak bol spáchaný trestný čin, aby bola vykonaná spravodlivosť. Osoby, ktoré pracujú na takýchto prípadoch, musia byť vyškolené, aby chápali a vedeli identifikovať tieto potreby.

Obete dopravných nehôd môžu mať právo nárokovať si náhradu škody. V prípade cezhraničných dopravných nehôd majú obete často problém, pretože lehoty na podanie žiadosti o odškodnenie sú v rámci EÚ odlišné a obete nevedia, pravidlá ktorej krajiny sa majú uplatniť. Výsledkom môže byť, že obeť nedostane žiadne odškodnenie z dôvodu krátkych lehôt alebo uplynutia premlčacej lehoty v členskom štáte, v ktorom sa nehoda stala. Takéto obete budú môcť využiť revíziu existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti stretu právnych poriadkov[21], ktorá im umožní uplatniť premlčaciu lehotu platnú v ich domovskej krajine.

· Obzvlášť zraniteľné obete

Niektoré obete sú zraniteľnejšie než iné. V ich prípade existuje riziko, že počas trestného konania utrpia ďalšiu ujmu, a preto potrebujú osobitnú ochranu a podporu. V súlade so súčasnými medzinárodnými a vnútroštátnymi koncepciami určila Komisia prvýkrát kategórie zraniteľných obetí a mechanizmy na identifikáciu iných rizikových osôb na základe posúdenia individuálnych potrieb.

Medzi kategórie zraniteľných obetí patria deti, osoby so zdravotným postihnutím a obete sexuálneho násilia a obchodovania s ľuďmi. Okrem toho môžu byť obete zraniteľné aj z iných dôvodov súvisiacich s ich osobnými charakteristikami (napr. obeť môže mať veľké obavy a byť veľmi rozrušená, existuje riziko zastrašovania obete a opakovania násilia, alebo sa obeť môže nachádzať v osobnej, sociálnej či ekonomickej situácii, ktorá komplikuje zvládanie následkov trestného činu alebo pochopenie súdneho konania) a/alebo s druhom a povahou trestného činu (napr. teroristický akt, organizovaný zločin, trestný čin súvisiaci s predsudkami alebo rodovo podmienené násilie). Napríklad obete organizovaného zločinu sú zvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o zastrašovanie a opakovanie násilia zo strany páchateľov a môžu potrebovať osobitné ochranné opatrenia.

Koncepcia, ktorú prijala Komisia, zodpovedá ustanoveniam navrhovanej novej smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii a novej smernice o obchodovaní s ľuďmi[22]. Obidve tieto smernice sú určené na pokrytie osobitných potrieb týchto zraniteľných obetí.

Podľa Charty EÚ, Dohovoru OSN a Zmluvy o Európskej únii majú deti právo, aby ich najlepšie záujmy boli zohľadnené vo všetkých vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisoch a politikách vrátane súdnych konaní. Z dôvodu ich zraniteľnosti podporuje Komisia v prípade detí zúčastňujúcich sa trestného konania aktívne uplatňovanie koncepcie „súdnictva, ktoré zohľadňuje potreby detí“ (child-friendly justice)[23]. Pre deti môže byť vyšetrovanie trestného činu traumatickým procesom, najmä ak sa stali obeťami zneužitia, a preto by mali byť k dispozícii osobitné opatrenia na ich ochranu.

Obete sexuálneho násilia – väčšinou ide o ženy – vyžadujú ochranu pred ďalším možným násilím a osobitnú podporu a pomoc pri zotavovaní sa a pri zvládaní viacerých dôsledkov takéhoto násilia. Takéto obete často trestný čin neoznámia, pretože cítia hanbu a vinu a často sú vo veľmi blízkom vzťahu s páchateľom. Obete sexuálneho násilia potrebujú najmä zdravotnú a psychologickú pomoc vrátane okamžitej súdnoznaleckej prehliadky, preto by oznámenie trestného činu nemalo byť podmienkou pre dostupnosť takýchto služieb.

Je veľmi dôležité zaistiť bezpečie a ochranu osôb, ktoré boli vystavené opakovanému násiliu zo strany toho istého páchateľa. Ochrana je veľmi dôležitá, aby sa zabránilo riziku ďalšej ujmy a aby sa toto riziko obmedzilo. Ochrana by mala zahŕňať aj možnosť vydať obmedzenia, zákazy alebo ochranný príkaz, ktorý by páchateľovi zabránil v kontakte s obeťou. Takáto ochrana by sa mala poskytovať aj v iných členských štátoch EÚ, ak sa obeť sťahuje alebo cestuje.

Okrem zabezpečenia prístupu obetí k primeranej podpore a ochrane je v prvom rade dôležité zabrániť samotnému násiliu. Pokiaľ ide o formy fyzického, sexuálneho a psychologického násilia, zraniteľné sú najmä ženy, a to hlavne v rámci ich rodín a blízkych vzťahov. Komisia preto bude aj naďalej usilovať o predchádzanie násiliu voči ženám v Európe a v boji proti nemu a bude podporovať a chrániť obete a rizikové skupiny[24].

5. Reakcia Komisie – Je čas konať

Komisia navrhuje tento balík legislatívnych nástrojov ako reakciu na uvedené potreby a s cieľom zabezpečiť, aby obete v Európe mali zaručenú určitú minimálnu úroveň práv, ochrany, podpory a mali prístup k spravodlivosti a obnove. Komisia navrhne:

· Smernicu, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorou sa nahradí rámcové rozhodnutie z roku 2001. Smernica zabezpečí, aby sa s obeťami zaobchádzalo s rešpektom a aby boli riadne pokryté potreby zraniteľných obetí. Zabezpečí sa aj, aby obete dostali podporu, ktorú potrebujú, mohli sa zúčastniť konania, dostali relevantné informácie a porozumeli im a aby boli počas vyšetrovania trestného činu a počas súdneho konania chránené. · Nariadenie o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, ktoré pomôže predchádzať ujme a násiliu a zabezpečí, aby obete (napr. domáceho násilia), na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie prijaté v niektorom členskom štáte, mali v prípade presťahovania alebo cesty do iných členských štátoch zaručenú rovnakú úroveň ochrany. Takáto ochrana by sa mala udeliť bez toho, aby sa obeť musela podrobovať ďalším postupom. Toto nariadenie dopĺňa návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze[25], ktorý iniciovala skupina členských štátov v septembri 2009 a ktorý je v súčasnosti predmetom diskusie v Európskom parlamente a Rade, ·

Tento legislatívny balík je prvým krokom na ceste k zaradeniu otázky obetí k základným prvkom agendy EÚ v oblasti trestného práva. V ďalšej fáze plánuje Komisia v oblasti práv obetí revíziu smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov a nariadenia „Rím II“ (ako riešenie otázky rozhodného práva pre premlčacie lehoty v prípade cezhraničných dopravných nehôd). S cieľom zlepšiť situáciu týchto obetí budú vypracované aj ďalšie štúdie a prijaté ďalšie opatrenia, najmä pokiaľ ide o osobitné kategórie obetí, ako sú obete terorizmu, organizovaného zločinu a rodovo podmieneného násilia vrátane zohavovania ženských genitálií.

Okrem týchto opatrení a súbežne s nimi bude Komisia implementovať celý rad vedľajších opatrení, ktoré budú dôležité pre zabezpečenie toho, aby obete mohli v praxi účinne uplatniť svoje práva vždy a nie iba v prípade ich účasti na trestnom konaní. Súčasťou týchto opatrení bude aj odborná príprava a budovanie kapacít, výmena osvedčených postupov, predchádzanie trestnej činnosti a násiliu (ako je zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií), zhromažďovanie údajov a výskum. Budeme pokračovať aj vo finančnej podpore v rámci existujúcich finančných programov na podporu otázok súvisiacich s právami a potrebami obetí.

Toto úsilie ešte umocní výsledky dosiahnuté na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Umožní EÚ, aby posunula otázku práv a potrieb obetí medzi hlavné prvky zabezpečenia spravodlivosti. EÚ by mala v rámci EÚ zabezpečiť riadne uznávanie statusu obete a rešpektovanie práv obetí bez akejkoľvek formy diskriminácie.

[1]                      Eurostat, Štatistika v kocke, 36/2009. Odhady vychádzajú z analýzy prieskumu medzinárodnej trestnej činnosti v EÚ uvedenej v dokumente „Bremeno trestných činov v EÚ“ (www.europeansafetyobservatory.eu), pričom predpokladaná miera neoznámených trestných činov je 60 % a obete majú v priemere 3 blízkych rodinných príslušníkov. Tieto štatistické údaje nezahŕňajú menej závažné trestné činy.

[2]               Databáza Európskej komisie CARE.

[3]               KOM(2010) 352, na základe údajov Eurostate, Štatistika cestovného ruchu 2008.

[4]               Eurostat, Štatistika v kocke, 94/2009. Eurobarometer 337/2010.

[5]           Rada Európy, Stocktaking study on violence against women (Štúdia o násilí páchanom na ženách), 2006.

[6]               KOM(2010) 623.

[7]               Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1; KOM(2010) 171.

[8]               Rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV o postavení obetí v trestnom konaní Smernica Rady 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov.

[9]               Napr. programy Daphne III; Predchádzanie, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a iných bezpečnostných rizík; Predchádzanie a boj proti trestnej činnosti; Akčný program pre európsku cestnú bezpečnosť 2011 – 2020:

[10]             Vec 186/87 - Ian William Cowan v Trésor public, rozhodnutie z 2. februára 1989.

[11]             Pozri poznámku pod čiarou č. 8.

[12]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV; návrh smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2004/68/SVV; rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu.

[13]             V organizáciách podporujúcich obete v Európe pracuje viac ako 20 000 dobrovoľníkov (Victim Support Europe 2010).

[14]             Správa Komisie o implementácii rámcového rozhodnutia – KOM(2009) 166.

[15]             Uznesenie EP zo 7. mája 2009 – Rozvoj oblasti trestného súdnictva v EÚ (INI/2009/2012); Štokholmský program (Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1).

[16]             Hlavné práva: ľudská dôstojnosť, právo na život, právo na nedotknuteľnosť osoby, právo na slobodu a bezpečnosť, rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochrana osobných údajov, vlastnícke právo, sloboda pohybu a pobytu, rovnosť pred zákonom, práva dieťaťa, práva starších osôb, integrácia osôb so zdravotným postihnutím a právo na účinný prostriedok nápravy.

[17]             Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, SEK(2011) 580, s. 14

[18]             Fiktívny príbeh vychádzajúci z reálneho problému.

[19]             2000 International Crime Victims Survey (Medzinárodný prieskum zameraný na obete trestnej činnosti).

[20]             Ako bolo uznané v článku 10 rámcového rozhodnutia 2002/475/SVV o boji proti terorizmu.

[21]             Nariadenie (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II).

[22]             Pozri poznámku pod čiarou č. 12.

[23]             Oznámenie Komisie – Program EÚ v oblasti práv dieťaťa – KOM(2011) 60.

[24]             Pozri vyhlásenie č. 19 pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu zmluva (Ú. v. EÚ C 83, 30.3.2010, s. 345).

[25]             Ú. v. EÚ C 69, 18.3.2010, s. 5.