52011DC0123

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 16.3.2011

KOM(2011) 123 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

PRVÁ SPRÁVA O VYKONÁVANÍ SMERNICE 2000/9/ES, ktorá sa týka lanovkových zariadení určených na prepravu osôb

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

PRVÁ SPRÁVA O VYKONÁVANÍ SMERNICE 2000/9/ES, ktorá sa týka lanovkových zariadení určených na prepravu osôb

ÚVOD

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/9/ES z 20. marca 2000, ktorá sa týka lanovkových zariadení určených na prepravu osôb[1] (ďalej len „smernica“), je zaviesť voľný pohyb bezpečnostných komponentov a podsystémov lanovkových zariadení a zabezpečiť jednotnú vysokú úroveň bezpečnosti.

Smernica nadobudla účinnosť 3. mája 2000 a uplatňuje sa v plnom rozsahu od 3. mája 2004 v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), t. j. vo všetkých členských štátoch Európskej únie a na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku.

V predkladanej správe sa opisuje kľúčový vývoj vo vykonávaní uvedenej smernice. Komisia ju predkladá Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 21 uvedenej smernice.

V predkladanej správe sa zohľadňujú výsledky konzultácií, ktoré útvary Komisie viedli s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a so všetkými subjektmi zapojenými do vykonávania smernice. Konzultácie sa uskutočnili počas roku 2010 formou dotazníka týkajúceho sa rôznych aspektov vykonávania smernice.

SMERNICA 2000/9/ES: ZÁKLADNÉ PRVKY A OSOBITNÉ ASPEKTY

Právnym základom smernice sú články 47, 55 a 95 Zmluvy o ES (teraz články 53, 62 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie - ZFEÚ).

Smernica je založená na zásadách nového prístupu, podľa ktorých sa harmonizácia obmedzuje na základné požiadavky na bezpečnosť, zdravie ľudí, ochranu životného prostredia a ochranu spotrebiteľov. Na trh možno uviesť len výrobky, ktoré spĺňajú základné požiadavky stanovené v smernici.

Dodržiavanie harmonizovaných noriem, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré boli transponované do vnútroštátnych právnych predpisov, vedie k predpokladu súladu so základnými požiadavkami stanovenými smernicou. Uplatňovanie harmonizovaných noriem nie je však povinné a výrobcovia si môžu zvoliť aj iné technické riešenia za predpokladu, že vo všetkých prípadoch je zaručený súlad so základnými požiadavkami stanovenými v smernici.

Hoci smernica vychádza z týchto všeobecných zásad, zahŕňa rovnako osobitné aspekty súvisiace s vlastnosťami lanovkových zariadení. Lanovkové zariadenia sú, s výnimkou tých najmenších, totiž jedinečné zariadenia prispôsobené na miestne podmienky a predstavujú neoddeliteľné spojenie medzi pevnými štruktúrami a pohyblivými strojmi.

V dôsledku toho sa smernica zakladá na rozlišovaní medzi bezpečnostnými komponentmi, podsystémami a zariadeniami a stanovuje odlišný režim pre bezpečnostné komponenty a podsystémy na jednej strane a pre zariadenia na strane druhej. Bezpečnostné komponenty a podsystémy podliehajú pravidlám voľného pohybu tovaru a posúdeniu zhody a vyhláseniu o zhode, kým pevné zariadenia aj naďalej zostávajú v právomoci členských štátov a sú predmetom stavebného povolenia a následného povolenia na prevádzku, ktoré udeľujú príslušné orgány verejnej správy.

Toto rozlíšenie medzi bezpečnostnými komponentmi, podsystémami a zariadeniami teda odráža osobitosť lanovkových zariadení v porovnaní s inými strojárskymi výrobkami. Toto rozlíšenie je tiež základom pre rozhodnutie zákonodarcu prijať vo veci lanovkových zariadení právny akt osobitne vypracovaný pre dané odvetvie, ktorý je odlišný od acquis týkajúceho sa európskej harmonizácie v oblasti strojárskych výrobkov, a to konkrétne od smernice 2006/42/ES o strojových zariadeniach[2].

TRH S LANOVKOVÝMI ZARIADENIAMI

Lanovkové zariadenia sú dopravným prostriedkom určeným hlavne na prepravu osôb a ich bezpečnosť má teda zásadný význam ako pre prepravované osoby, tak aj pre zamestnancov zabezpečujúcich ich prevádzku a údržbu.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že najmä v horských oblastiach sa lanovkové zariadenia obvykle používajú na turistické účely a ich prevádzka má tiež prvoradý hospodársky význam.

Trh s lanovkovými zariadeniami sa vyznačuje veľkou špecializáciou v rámci odvetvia priemyslu. Opiera sa o profesionálnych nákupcov, ktorí si vyberajú výrobcov lanovkových výťahov na základe výberového konania prostredníctvom verejnej alebo neverejnej výzvy na predkladanie ponúk.

Európsky priemysel má na trhu s lanovkovými zariadeniami tradične vedúce postavenie, a to nielen v rámci EÚ , ale aj za jej hranicami. V posledných rokoch viedli fúzie k vzniku dvoch veľkých európskych priemyselných skupín, ktoré majú silnú pozíciu na európskych i svetových trhoch. Naopak v tomto odvetví pôsobí len nemnoho malých a stredných podnikov.

Tým, že smernica zjednotila postupy posudzovania zhody bezpečnostných komponentov a podsystémov a podporila zavedenie harmonizovaných noriem na európskej úrovni, umožnila dosiahnutie úspor z rozsahu prostredníctvom štandardizácie výrobkov.

Prijatím smernice sa však najmä zlepšilo postavenie a zviditeľnenie príslušného priemyselného odvetvia tým, že smernica sa stala užitočným nástrojom aj za hranicami Európskej únie.

VYKONÁVANIE SMERNICE 2000/9/ES

Všeobecne nenastali pri transpozícii smernice do vnútroštátneho práva žiadne osobitné problémy a proti žiadnemu z členských štátov nebolo potrebné začať konanie o porušení.

Komisia vypracovala za pomoci odborníka a na základe konzultácií so zainteresovanými stranami v odvetví príručku o uplatňovaní smernice. Príručka vydaná v roku 2006 bola zostavená s cieľom poskytnúť všetkým stranám zapojeným do uplatňovania smernice pomoc pri výklade[3].

Vymedzenie pojmov a rozsah pôsobnosti (článok 1)

Zariadenia, na ktoré sa smernica vzťahuje, sú pozemné lanové dráhy, visuté lanové dráhy, kabínkové lanovky, sedačkové lanovky a vleky. Smernica sa vzťahuje na zariadenia, ktoré boli vyrobené a uvedené do prevádzky počnúc 3. májom 2004, a na podsystémy a bezpečnostné komponenty uvedené na trh počnúc uvedeným dňom.

Pokiaľ ide o úpravy existujúcich zariadení, t. j. zariadení vyrobených a uvedených do prevádzky pred 3. májom 2004, v smernici sa stanovuje, že základné požiadavky musia spĺňať len úpravy, v prípade ktorých sa vyžaduje povolenie na uvedenie do prevádzky, kým ostatné úpravy nespadajú do rozsahu pôsobnosti smernice. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že uplatnenie smernice na úpravy existujúcich zariadení nebolo vždy jednoduché, pretože podľa rôznych právnych úprav členských štátov je niekedy ťažké určiť, v prípade ktorých úprav sa vyžaduje povolenie na uvedenie do prevádzky.

Ustanovením článku 1 ods. 6 sa z rozsahu pôsobnosti smernice vylučujú okrem iného výťahy v zmysle definície podľa smernice 95/16/ES[4], električky tradičnej konštrukcie, ozubnicové železnice a zariadenia v zábavných parkoch. V prvých rokoch vykonávania smernice sa ukázalo, že bude potrebné lepšie vymedziť rozsah pôsobnosti smernice v porovnaní so smernicou 95/16/ES o výťahoch, najmä pokiaľ ide o výťahy s odklonom od zvislej roviny. Zároveň nie je vždy zrejmá deliaca čiara medzi zariadeniami v zábavných parkoch určenými na zábavné účely a lanovkami určenými ako dopravný prostriedok na prepravu osôb, ktoré ako také spadajú do rozsahu pôsobnosti smernice.

Základné požiadavky a harmonizované normy (články 2-3 a príloha II)

Uplatňovaním a dodržiavaním základných požiadaviek stanovených v smernici sa zabezpečila veľmi vysoká úroveň bezpečnosti lanovkových zariadení vo všetkých členských štátoch. V tejto súvislosti možno konštatovať, že prijatím smernice sa prispelo najmä k zvýšeniu úrovne bezpečnosti lanovkových zariadení v členských štátoch, ktoré v tejto oblasti nemali historickú tradíciu.

Prijatie smernice okrem iného urýchlilo zavŕšenie normalizačného procesu na európskej úrovni. Komisia totiž v roku 2000 splnomocnila CEN[5] a CENELEC[6] na normalizáciu M300 v oblasti lanovkových zariadení na prepravu osôb. Program normalizácie dovŕšil technický výbor CEN zodpovedný za lanovkové zariadenia v priebehu rokov 2000 až 2005. V súčasnosti existuje v oblasti lanovkových zariadení 23 harmonizovaných noriem. Odkazy na ne sa pravidelne uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie[7] a ich zoznam je k dispozícii na internetovej stránke GR pre podnikanie a priemysel[8].

V prvých rokoch uplatňovania smernice len jeden členský štát vzniesol v súlade s postupom stanoveným v článku 2 ods. 7 smernice formálnu námietku, ktorá sa týkala jednej harmonizovanej normy. Vzhľadom na stanovisko Stáleho poradného výboru pre uplatňovanie smernice a Stáleho výboru pre uplatňovanie smernice 98/34/ES[9] sa formálna námietka zamietla, keďže žiadne skutočnosti nenasvedčovali tomu, že namietaná harmonizovaná norma nespĺňa základné požiadavky stanovené v smernici a odkaz na harmonizovanú normu v Úradnom vestníku Európskej únie sa preto zachoval[10].

V rámci splnomocnenia Komisie na normalizáciu technický výbor CEN zodpovedný za lanovkové zariadenia nedávno začal prvú revíziu existujúcich harmonizovaných noriem s cieľom vykonať prípadné potrebné zmeny a aktualizácie.

Bezpečnostná analýza a bezpečnostná správa (článok 4 a príloha III)

V smernici sa stanovuje, že všetky plánované zariadenia sa musia podrobiť bezpečnostnej analýze, ktorá sa vzťahuje na všetky bezpečnostné aspekty systému a jeho okolia v súvislosti s návrhom, realizáciou a uvedením do prevádzky, a ktorá umožňuje identifikovať pravdepodobné riziká, ktoré sa môžu vyskytnúť počas prevádzky.

Na základe bezpečnostnej analýzy sa vypracuje bezpečnostná správa, prostredníctvom ktorej sa odporučia opatrenia určené na zníženie uvedeného rizika, a ktorá bude obsahovať zoznam bezpečnostných komponentov a podsystémov.

Bezpečnostná analýza je novátorským konceptom zavedeným smernicou a ukázalo sa, že predstavuje dôležitý prvok v jej vykonávaní. Je však potrebné zdôrazniť, že smernica stanovuje len to, že bezpečnostná analýza sa vykonáva na žiadosť hlavného dodávateľa alebo jeho oprávneného zástupcu. Nie je teda presne stanovené, kto má túto analýzu vypracovať, len to, v mene koho sa vykonáva. Podobne, pokiaľ ide o metódu vypracovania bezpečnostnej analýzy, v smernici sa stanovuje len to, že by malo ísť o uznanú metódu, ktorou sa zohľadňujú platné predpisy, zložitosť zariadenia a zamýšľaný spôsob prevádzky. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že táto dosť všeobecná formulácia niekedy spôsobila problémy pri výklade na účely uplatňovania smernice.

Bezpečnostné komponenty, podsystémy a zariadenia (článok 1 a príloha I)

Ako už bolo spresnené, smernica sa zakladá na rozlíšení medzi bezpečnostnými komponentmi, podsystémami a zariadeniami.

Pokiaľ ide o bezpečnostné komponenty, v smernici sa definujú ako akýkoľvek základný komponent alebo skupina komponentov, montážna podskupina alebo celková montáž zariadenia alebo akéhokoľvek prístroja začleneného do zariadenia na účely zabezpečenia bezpečnostnej funkcie, ktorá je identifikovaná bezpečnostnou analýzou.

Zariadenia predstavujú celkový systém nainštalovaný na určitom mieste, zložený z infraštruktúry a podsystémov. Infraštruktúra sa osobitne navrhuje pre každé zariadenie a pozostáva okrem iného z vedenia trasy, traťových konštrukcií, staníc a základov. Pokiaľ ide o podsystémy, smernica neobsahuje ich definíciu v pravom zmysle slova, ale ich výpočet: k uvádzaným prvkom okrem iného patria laná a ich spojenia, pohony a brzdy, vozidlá, mechanické, elektrotechnické a evakuačné zariadenia.

V smernici sa stanovuje, že bezpečnostné prvky a podsystémy majú výhodu voľného pohybu na vnútornom trhu a z tohto dôvodu podliehajú posúdeniu zhody a vyhláseniu o zhode, kým zariadenia aj naďalej spadajú do právomoci členských štátov a každý členský štát na tento účel stanovuje postup na udelenie stavebného povolenia a povolenia na uvedenie do prevádzky zariadení nachádzajúcich sa na jeho území.

Jasnosť a konzistentnosť pri určovaní bezpečnostných komponentov, podsystémov a zariadení sú preto rozhodujúcim faktorom pre správne vykonávanie smernice. Pri uplatňovaní smernice však nebola vždy zjavná deliaca čiara medzi bezpečnostnými prvkami a podsystémami a medzi podsystémami a infraštruktúrou.

Posúdenie zhody a vyhlásenie o zhode bezpečnostných komponentov (článok 7 a prílohy IV-V)

Pred uvedením bezpečnostných komponentov na trh ich musí výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca usadený v Európskej únii nechať posúdiť z hľadiska zhody.

Postup posúdenia zhody bezpečnostných komponentov stanovený v smernici odkazuje na jednotlivé moduly, ktoré sú predmetom rozhodnutia 93/465/EHS[11]. Ide o modul B ( typové schválenie ES ) v spojení s modulom D ( zabezpečenie kvality výroby ) alebo s modulom F ( overenie výrobku ), ďalej o modul H ( komplexné zabezpečenie kvality ) a napokon o modul G ( overenie jednotky ). Jednotlivé moduly môže zvoliť výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca a o ich vykonanie vždy požiadajú nezávislé organizácie, notifikované orgány. Po ukončení posúdenia zhody výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca opatria výrobok označením zhody a vystavia vyhlásenie o zhode.

Pri vykonávaní smernice sa ukázalo, že voľba modulov uplatniteľných na posudzovanie zhody bezpečnostných komponentov je skutočne opodstatnená. Skutočnosť, že v smernici sa stanovuje, že posudzovanie zhody musí nevyhnutne vykonať notifikovaný orgán, sa ukázala ako vhodná a pri použití jednotlivých modulov nedošlo k žiadnym osobitným problémom.

Posúdenie zhody a vyhlásenie o zhode podsystémov (článok 10 a prílohy VI-VII)

Pred uvedením podsystémov na trh ich musí výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca usadený v Európskej únii tiež nechať posúdiť z hľadiska zhody.

Postup posúdenia zhody podsystémov stanovený v smernici však na rozdiel od postupu stanoveného v prípade bezpečnostných komponentov neodkazuje na osobitné moduly.

Smernica totiž v prípade podsystémov stanovuje postup posúdenia zhody CE, ktorý na žiadosť výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu vykonáva notifikovaný orgán, ktorý si na ten účel zvolil výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca. Po ukončení postupu posúdenia zhody výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca vystaví vyhlásenie o zhode, pričom označenie CE nie je potrebné pripevniť.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nepoužívanie modulov pri postupe posudzovania zhody CE v prípade podsystémov bola niekedy príčinou rôznorodého výkladu a nesúrodej praxe.

Ochranné opatrenia (články 14 -15)

Smernica stanovuje postup ochrany pre prípad, že niektorý členský štát zistí, že bezpečnostný komponent, podsystém alebo zariadenie môže ohroziť zdravie a bezpečnosť osôb, prípadne aj bezpečnosť majetku. Tento postup, ktorý je nepochybne užitočný, nebol v prvých rokoch vykonávania smernice vôbec uplatnený.

Notifikované orgány (článok 16 a príloha VIII)

Niekoľko členských štátov oznámilo Komisii a ostatným členským štátom orgány, ktoré boli v zmysle smernice poverené posudzovaním zhody bezpečnostných komponentov a podsystémov[12].

Je prirodzene veľmi dôležité, aby sa vnútroštátne orgány jednotlivých členských štátov striktne a konzistentne riadili kritériami stanovenými v smernici na účely posudzovania zo strany notifikovaných orgánov.

Pokiaľ ide o koordináciu notifikovaných orgánov v zmysle smernice, zriadila sa odvetvová skupina notifikovaných orgánov pre lanovkové zariadenia, ktorá začala svoju činnosť v roku 2004. Zriadenie skupiny sledovalo dvojaký cieľ – zaviesť spoluprácu medzi notifikovanými orgánmi v odvetví a zároveň tým podporiť harmonizáciu postupov posudzovania zhody vykonávaných podľa smernice.

Odvetvová skupina notifikovaných orgánov pre lanovkové zariadenia dosiaľ prijala päť odporúčaní ( Recommendations for use – RfU) [13].

Spolupráca medzi notifikovanými orgánmi v odvetví zavedená od roku 2004 priniesla pozitívne výsledky, mohla by však byť ešte účinnejšia. Harmonizácia postupov posudzovania zhody totiž ešte nebola dokončená a pokiaľ ide o prijaté odporúčania RfU, nie je ich veľa a týkajú sa hlavne formálnych a správnych otázok, nie však nevyhnutne technických aspektov.

Výbor (Článok 17)

V smernici sa stanovuje, že Komisii pomáha Stály poradný výbor pozostávajúci zo zástupcov orgánov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

Výbor sa v priebehu týchto prvých rokov vykonávania smernice schádzal v zásade jeden raz za rok a nebol zvolaný, aby formálnym hlasovaním prijal opatrenia zamerané na skutočné vykonávanie smernice. Výbor sa naopak zaoberal otázkami výkladu týkajúcimi sa vykonávania smernice a jej transpozície do vnútroštátneho práva a tým podporoval spoluprácu a dialóg medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

V tejto súvislosti sa ukázala ako veľmi účelná prítomnosť zainteresovaných subjektov v odvetví (OITAF[14], IARM[15], FIANET[16]) ako pozorovateľov na zasadaniach a iných subjektov zapojených do uplatňovania smernice (technický výbor CEN zodpovedný za lanovkové zariadenia a odvetvová skupina notifikovaných orgánov pre lanovkové zariadenia).

Dohľad nad trhom a skupina ADCO

Dohľad nad trhom je podstatnou zásadou nového prístupu a spadá do právomoci členských štátov. Po prijatí smernice boli totiž vnútroštátne orgány vyzvané, aby vykonávali dohľad nad trhom v odvetví lanovkových zariadení s cieľom zabezpečiť, aby výrobky na trhu spĺňali základné požiadavky stanovené v smernici.

Na účely lepšieho dohľadu nad trhom sa ukazuje ako nevyhnutné zavedenie správnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi poverenými výkonom dohľadu nad trhom. Na tento účel bola v roku 2008 zriadená skupina pre správnu spoluprácu vo veciach smernice, skupina ADCO ( Administrative Cooperation ).

Skupina ADCO sa od svojho zriadenia schádzala súbežne so zasadaniami výboru. Táto skupina predstavuje diskusné fórum, na ktorom si vnútroštátne orgány poverené výkonom dohľadu nad trhom v odvetví lanovkových zariadení môžu vymieňať informácie a osvedčené postupy. Činnosť skupiny sa v súčasnosti vyvíja veľmi sľubne, pokiaľ ide o zavedenie účinnej a transparentnej spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Inovácie

V článku 11 ods. 3 smernice sa stanovuje, že v prípade inovačných bezpečnostných komponentov alebo podsystémov môže členský štát stanoviť pre stavbu zariadenia alebo uvedenia zariadenia do prevádzky osobitné podmienky, pričom o tom upovedomí Komisiu, ktorá s tým bezodkladne oboznámi výbor.

V prvých rokoch vykonávania tejto smernice nebol tento postup nikdy uplatnený. Zostáva preto overiť, či toto ustanovenie môže skutočne poskytnúť pridanú hodnotu k postupom posudzovania zhody a osvedčovania inak stanovenými v smernici.

ZÁVERY A VÝHľAD DO BUDÚCNOSTI

Prijatím a vykonávaním smernice sa dosiahol cieľ vybudovania vnútorného trhu s bezpečnostnými komponentmi a podsystémami lanovkových zariadení a zároveň sa zabezpečila jednotná vysoká úroveň bezpečnosti v členských štátoch.

Pri vykonávaní smernice sa zároveň odhalilo niekoľko osobitných problémov. Komisia preskúma tieto aspekty a možné nápravné opatrenia na účely revízie smernice, ktorá bude tiež príležitosťou pre uvedenie smernice do súladu s obsahom rozhodnutia 768/2008/ES[17] prijatého v rámci nového právneho rámca pre právnu úpravu podľa nového prístupu.

[1] Ú. v. ES L 106, 3.5.2000, s. 21.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24) – smernicou 2006/42/ES sa zrušila predchádzajúca smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/37/ES z 22. júna 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa strojových zariadení (Ú. v. ES L 207, 23.7.1998, s. 1).

[3] Príručka bola vydaná v angličtine, francúzštine a nemčine a je tiež k dispozícii v elektronickej verzii v angličtine, francúzštine, nemčine a taliančine na internetovej stránke GR pre podnikanie a priemysel: http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/mechanical/documents/guidance/cableways/index_en.htm

[4] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/16/ES z 29. júna 1995 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výťahov (Ú. v. ES L 213, 7.9.1995, s. 1).

[5] Európsky výbor pre normalizáciu.

[6] Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike.

[7] Posledné odkazy na harmonizované normy v oblasti lanovkových zariadení boli uverejnené v Úradnom vestníku C 51, 4.3.2009, s. 9.

[8] http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/mechanical/documents/standardization/cableways/index_en.htm

[9] Smernica 98/34/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 1998 stanovujúca postup poskytovania informácií v oblasti technických noriem, nariadení a predpisov o službách informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s.37). Smernica zmenená a doplnená smernicou 98/48/ES (Ú. v. ES L 217, 5.8.1998, s. 18).

[10] Rozhodnutie Komisie z 26. novembra 2008 o ponechaní odkazu na normu EN 12929-2:2004 „Bezpečnostné požiadavky na osobnú lanovú dopravu - Všeobecné ustanovenia - Časť 2: Dodatočné požiadavky na kyvadlové dvojlanové dráhy bez behúňových bŕzd“ uverejnenú v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/9/ES – (K(2008) 7289 v konečnom znení).

[11] Rozhodnutie Rady 93/465/EHS z 22. júla 1993 o moduloch používaných v technických zosúlaďovacích smerniciach pre rozličné fázy procesu posudzovania zhody a pravidlá pre umiestňovanie a používanie označenia CE – zhody (Ú. v. ES L 220, 30.8.1993, s. 23) – Rozhodnutie 93/465/EHS bolo zrušené rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 768/2008/ES z 9. júla 2008 (pozri poznámku č. 17).

[12] Aktualizovaný zoznam notifikovaných orgánov je k dispozícii na internetovej stránke GR pre podnikanie a priemysel. http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/mechanical/documents/legislation/cableways/notified-bodies/index_en.htm

[13] Znenie RfU je uverejnené na internetovej stránke GR pre podnikanie a priemysel: http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/mechanical/documents/legislation/cableways/notified-bodies/index_en.htm

[14] Organizzazione Internazionale Trasporti a Fune (Medzinárodná organizácia lanovkových zariadení) združujúca všetky zainteresované strany v odvetví lanovkových zariadení (výrobcovia, prevádzkovatelia a vnútroštátne orgány).

[15] International Association of Ropeway Manufacturers (Medzinárodné združenie výrobcov lanovkových zariadení).

[16] Fédération Internationale des Associations Nationales d'Exploitants de Téléphériques, funiculaires et autres installations de transport par câbles pour voyageurs (Medzinárodný zväz národných združení prevádzkovateľov visutých a pozemných lanových dráh a iných lanových dopravných zariadení na prepravu cestujúcich).

[17] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).