52010PC0433

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 16.8.2010

KOM(2010) 433 v konečnom znení

2010/0232 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES a 2006/48/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte

SEK(2010) 981 SEK(2010) 979

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU

Približne pred 20 rokmi sa začali vytvárať finančné skupiny s obchodnými modelmi kombinujúcimi poskytovanie služieb a produktov v rôznych sektoroch finančných trhov. Stali sa známe ako finančné konglomeráty. Konglomeráty môžu zahŕňať banky, poisťovne, investičné spoločnosti a prípadne správcovské spoločnosti. Rôzne skupiny odborníkov diskutovali niekoľko rokov na medzinárodnej a európskej úrovni o tom, ako primeraným spôsobom vykonávať dohľad nad týmito konglomerátmi. Výsledkom boli zásady spoločného fóra[1] pre dohľad nad finančnými konglomerátmi z roku 1999[2]. Na základe toho sa smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002[3] (ďalej len „FICOD“) zaviedol celoskupinový doplnkový dohľad. Cieľom tohto doplnkového dohľadu bolo kontrolovať potenciálne riziká vyplývajúce z dvojitého prevodu (t. j. viacnásobného využitia kapitálu) a tzv. skupinové riziká, t. j. riziká šírenia škodlivého vplyvu, komplexnosti riadenia, koncentrácie a konfliktu záujmov, ktoré by mohli vzniknúť v prípade kombinovania niekoľkých licencií pre rôzne finančné služby.

Zatiaľ čo smernice o bankách a poisťovniach sa zameriavajú na výpočet dostatočných kapitálových rezerv na ochranu klientov a poistníkov, smernica FICOD reguluje doplnkový dohľad nad skupinovými rizikami. Znamená to, že finančné inštitúcie, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu ovplyvňujúcom rizikové profily oboch z nich, musia byť zahrnuté do rozsahu tohto dohľadu. Smernica FICOD tak dopĺňa sektorové smernice, smernicu o úverových inštitúciách 2006/48/ES[4] (ďalej len „CRD“) a rôzne smernice o poisťovniach, pričom všetky sa môžu uplatňovať na samostatnej úrovni, na subjekt, ktorý má licenciu, a na konsolidovanej úrovni, kde sú zhromaždené všetky oprávnené právne subjekty podliehajúce tej istej smernici.

Revízia smernice FICOD bola plánovaná niekoľko rokov po jej implementácii. Revízia Bazilejského dohovoru z roku 1988 uskutočnená v roku 2004, európska implementácia prostredníctvom smernice CRD v roku 2006 a zavedenie komplexného súboru nových pravidiel pre poisťovne v smernici Solventnosť II[5] odrážajú nedávny vývoj, keďže právnické osoby skupiny pôsobia v rovnakom sektore, v sektore bankovníctva alebo poisťovníctva. Kým sa nerealizuje smernica Solventnosť II, smernica FICOD bude dopĺňať platné smernice o poistení, najmä smernicu o skupine poisťovní[6] (ďalej len „IGD“).

Komisia plánuje postupovať v dvoch etapách. V tomto návrhu sa riešia najnaliehavejšie technické problémy, ktoré boli zistené počas revízie, ako vyplynulo z analýzy Spoločného výboru pre finančné konglomeráty[7] (ďalej len „JCFC“), vrátane technických problémov zistených pri predchádzajúcich revíziách. Boli vydané výzvy na poskytnutie poradenstva a konzultácií v súvislosti s posúdením vplyvu týchto potenciálnych zmien[8]. Neskôr v roku 2010 sa uskutoční zásadnejšia diskusia v kontexte rozvojových trendov G20 o doplnkovom dohľade. Táto diskusia sa bude pravdepodobne zameriavať na rozsah dohľadu a otázky súvisiace s kapitálom.

VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Revízia smernice FICOD sa začala v roku 2008 a tvorí základ tohto legislatívneho návrhu. Niektoré technické otázky boli zahrnuté do návrhu Komisie na súhrnnú smernicu[9] v októbri 2009, ktorý bol pripojený k nariadeniam, ktorými sa zakladajú nové európske orgány dohľadu.

Počas finančnej krízy sa v celom finančnom sektore vytvorili tzv. skupinové riziká, čím sa zdôraznil význam doplnkového dohľadu nad vzájomnými väzbami v rámci finančných skupín a medzi finančnými inštitúciami. V USA a Austrálii[10] sa podnikli iniciatívy podobné súčasnej revízii, ktoré boli založené na zásadách spoločného fóra.

Cieľom tohto legislatívneho návrhu je zmeniť a doplniť smernice IGD, FICOD a CRD, aby sa odstránili neželané následky a technické nedostatky v sektorových smerniciach a aby sa zabezpečilo účinné dosiahnutie cieľov smernice FICOD.

2.1. Výsledky konzultácií

Výzvy na poskytnutie poradenstva Spoločnému výboru pre finančné konglomeráty (JCFC)

Spoločný výbor pre finančné konglomeráty predložil svoje zistenia v reakcii na tretiu výzvu Komisie na poskytnutie poradenstva ministerstvám financií zastúpeným v Európskom výbore pre finančné konglomeráty (EFCC) v januári 2009. Hlavné problémy, ktoré boli zistené, sa týkajú dohľadu na najvyššej úrovni, identifikácie založenej na riziku, jasného zahrnutia konglomerátov do rozsahu pôsobnosti smernice, identifikácie konglomerátov a jasného uplatňovania dohľadu nad účasťami.

Zasadnutia pracovnej skupiny Komisie a verejné vypočutie JCFC

Zasadnutia pracovnej skupiny Komisie s členskými štátmi sa konali 18. júna a 23. novembra 2009 a 21. januára 2010. Verejné vypočutia usporiadal výbor JCFC 8. júla 2009. Na týchto rokovaniach so zúčastnenými stranami sa potvrdila relevantnosť zistených problémov a ukázalo sa, že pre účinný dohľad nad konglomerátmi bude potrebné prerokovať ešte ďalšie otázky, napr. rozdiely v oprávnenom kapitáli medzi sektormi, ako aj potenciálne narušenie z dôvodu používania odlišných spôsobov pri výpočte kapitálu. Iniciatívy Komisie súvisiace so správcami alternatívnych investičných fondov vyvolali otázky týkajúce sa zahrnutia nielen správcovských spoločností, ale aj ďalších prepojených podnikov do rozsahu pôsobnosti doplnkového dohľadu nad skupinovými rizikami veľkých a zložitých finančných inštitúcií.

Cielené konzultácie o revízii smernice FICOD

Odpovede na cielené konzultácie, ktoré sa začali v novembri 2009, zahŕňali stanoviská 18 konglomerátov, jedného orgánu, dvoch asociácií, jedného združenia a jedného výskumného strediska[11], čo bolo zodpovedalo obmedzenému počtu hlavných cieľových skupín tejto konzultácie a technickej povahe otázok. Táto iniciatíva získala širokú podporu a respondenti uznali hlavné problémy, ktoré sú uvedené ďalej, ako aj návrhy útvarov Komisie na ich riešenie:

- uplatniteľnosť sektorových ustanovení smerníc o úverových inštitúciách a poisťovniach na najvyššej úrovni na úrovni zmiešaných finančných holdingových spoločností (MFHC);

- prehľadnosť v súvislosti so zahrnutím správcovských spoločností do rozsahu pôsobnosti doplnkového dohľadu;

- umožnenie identifikácie konglomerátov založenej na riziku,

- prehľadnosť v zaobchádzaní s účasťami v rámci doplnkového dohľadu.

Názory sa však rozchádzali v otázke medzisektorového zosúladenia definície kapitálu, o ktorom sa uvažuje, odkedy Spoločný výbor pre finančné konglomeráty vydal v apríli 2008 odporúčania o kapitále. Členské štáty zúčastňujúce sa na Európskom výbore pre finančné konglomeráty uprednostnili odklad týchto návrhov až do ukončenia sektorových rozpráv o otázkach týkajúcich sa úverových inštitúcií a poisťovníctva. Respondenti poukázali aj na to, že je obťažné rozlišovať medzi vlastným a cudzím kapitálom správcovských spoločností spravujúcich portfóliá finančných konglomerátov. Nakoniec sa v konzultácii potvrdilo, že zaobchádzanie s účasťami v rámci doplnkového dohľadu nie je problémom, ktorý sa musí úplne vyriešiť v tomto štádiu.

Pokiaľ ide o prvky, ktoré by mohli byť predmetom budúcej revízie, respondenti prevažne zamietli myšlienku medzisektorového prístupu k politike odmeňovania[12], ale podporili iniciatívy v oblasti kapitálu, t. j. harmonizáciu ustanovení týkajúcich sa oprávnenosti, ako aj zohľadnenie neregulovaných subjektov, ktoré majú vplyv na rizikové profily finančných skupín.

2.2. Výsledok posudzovania vplyvu

V posúdení vplyvu bolo navrhnutých celkovo sedemnásť politických možností, ktoré sa vyhodnotili a porovnali s cieľom vyriešiť rôzne otázky zistené v analýze. V tomto oddiele sa opisujú očakávané vplyvy uprednostňovaných politických opatrení v každej oblasti.

Doplnkový dohľad na úrovni holdingovej spoločnosti a koordinácia dohľadu

S cieľom zosúladiť právomoci dohľadu na najvyššej úrovni konglomerátu, predchádzať strate právomocí pri zmene skupinovej štruktúry a zdvojeniu dohľadu na úrovni konglomerátu, ako aj s cieľom zjednodušiť koordináciu najdôležitejších orgánov dohľadu boli pozitívne vyhodnotené tieto zmeny a doplnenia:

- začleniť holdingové spoločnosti na najvyššej úrovni zo skupiny úverových inštitúcií alebo poisťovní, ktoré sú klasifikované ako zmiešané finančné holdingové spoločnosti, aby ustanovenia a právomoci, ktoré sa uplatňujú na bývalé finančné holdingové spoločnosti alebo holdingové poisťovne, nezanikli, ak sa klasifikácia skupiny a jej holdingovej spoločnosti zmení v dôsledku akvizície v inom odvetví;

- obmedziť definíciu „relevantný príslušný orgán“, aby zahŕňal len orgány dohľadu nad hlavnými materskými subjektmi v rámci jednotlivých sektorov, a ostatné príslušné orgány, ktoré orgány dohľadu nad hlavnými materskými subjektmi považujú za relevantné.

Identifikácia finančných konglomerátov

- Ako užitočné sa vyhodnotilo zahrnutie správcovských spoločností do rozsahu pôsobnosti doplnkového dohľadu za každých okolností, doplnené o usmernenia o ukazovateľoch tohto začlenenia.

- S cieľom odstrániť nejednoznačnosť v súvislosti s parametrami a riešiť chýbajúcu identifikáciu konglomerátov založenú na riziku boli pozitívne vyhodnotené usmernenia o uplatňovaní existujúcej možnosti výnimky pre väčšie skupiny v článku 3 ods. 3 smernice FICOD. Súčasne by sa mala ustanoviť možnosť vzdať sa doplnkového dohľadu nad skupinami, v ktorých majetok vložený do najmenšieho sektora nepresahuje absolútnu hranicu vo výške 6 miliárd EUR.

Účasť

Usúdilo sa, že problém každodenného zaobchádzania s účasťami v rámci doplnkového dohľadu, ktorý sa zhoršuje tým, že obchodné právo môže zakázať prístup menšinového vlastníka k informáciám, ktoré nie sú prístupné ostatným akcionárom, by sa mal vyriešiť prostredníctvom usmernení o zaobchádzaní s účasťami v rôznych situáciách.

Vplyv uprednostňovaných politických možností

Očakávalo sa, že pozitívne hodnotené politické zmeny prispejú k vytvoreniu silnejšieho rámca doplnkového dohľadu, čo povedie k účinnejším stimulom a postupom zameraným na účinné riadenie rizika. To by mohlo byť prínosné pre medzinárodnú pozíciu finančných skupín EÚ v oblasti konkurencieschopnosti. Tieto možnosti by mali pozitívne prispieť k obmedzeniu rizík pre finančnú stabilitu a prípadných nákladov pre spoločnosť. Pokiaľ ide o jednotlivé skupiny zúčastnených strán a systémové ťažkosti, očakávané prínosy boli vyhodnotené takto:

- Niektoré menšie finančné skupiny EÚ s jednoduchou štruktúrou a iba niekoľkými licenciami môžu byť z doplnkového dohľadu vylúčené, a preto by mali profitovať zo zníženia nákladov na dosiahnutie súladu. Táto možnosť je dostupná približne desiatim malým finančným skupinám so súčtom aktív vo výške približne 69 miliárd EUR. Na druhej strane náklady na dosiahnutie súladu v prípade väčších skupín, ktoré majú viac ako sto licencií a pôsobia v oboch sektoroch, by sa mohli zvýšiť, pretože také skupiny, ktorých aktíva vo finančnom sektore dosahujú výšku až do 9 biliónov EUR, sa môžu zahrnúť do rozsahu doplnkového dohľadu. Vyššie náklady na dosiahnutie súladu by mohli vzniknúť aj tým finančným skupinám, ktorých štruktúry zahŕňajú aj správu aktív a ktoré budú na základe navrhovaných zmien v procese identifikácie konglomerátov identifikované ako finančné konglomeráty. Náklady na dosiahnutie súladu pre finančné skupiny, ktoré sú čerstvo zahrnuté do rozsahu doplnkového dohľadu, by vzhľadom na ich celkovú veľkosť mohli byť nepodstatné.

- Očakáva sa, že náklady na dosiahnutie súladu budú v každom prípade vykompenzované výhodami vyplývajúcimi z účinnejších postupov riadenia rizika. Ďalší pozitívny vplyv môže priniesť väčšia viditeľnosť a dôvera na trhoch, ktoré by mali byť výsledkom označenia za konglomerát. Tieto prínosy by posilnili medzinárodnú konkurencieschopnosť veľkých skupín v EÚ.

- Vďaka zmenám procesu identifikácie konglomerátu, ktoré boli vyhodnotené ako pozitívne, sa rozsah doplnkového dohľadu stane primeranejším a mala by sa zvýšiť efektívnosť orgánov dohľadu pri monitorovaní rizík, ktorým sú vystavené finančné skupiny. V kombinácii s účinnejším dohľadom nad konglomerátmi na najvyššej úrovni a so zlepšením opatrení dohľadu na zistenie šírenia škodlivých vplyvov, koncentrácie, problémov súvisiacich s komplexnosťou a konfliktov záujmov v podnikoch pripojených ku konglomerátu prostredníctvom účastí, by to malo byť pozitívnym prínosom pre finančnú stabilitu.

- Lepšia zrozumiteľnosť ustanovení, ktorými sa riadi zahrnutie správcovských spoločností do identifikácie a doplnkového dohľadu, by mala zabezpečiť rovnaké podmienky v tejto oblasti.

- Pokiaľ ide o klientov príslušných finančných skupín, očakáva sa, že vplyv na náklady bude zanedbateľný z dôvodu celkovo nízkej úrovne závažnosti čistého prírastkového vplyvu stanovených možností na tieto skupiny.

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Najvhodnejším nástrojom je pozmeňujúca a doplňujúca smernica, pretože požadované zmeny je potrebné zaviesť do niekoľkých existujúcich smerníc. Táto pozmeňujúca a doplňujúca smernica by mala mať ten istý právny základ ako smernice, ktoré mení a dopĺňa. Preto návrh vychádza z článku 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý je vhodným právnym základom pre harmonizáciu pravidiel týkajúcich sa finančných inštitúcií a finančných konglomerátov. V súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity stanovenými v článku 5 Zmluvy o EÚ nemôžu členské štáty v dostatočnej miere dosiahnuť ciele navrhovaných činností, ale môže ich účinne dosiahnuť Európska únia. Len právne predpisy Európskej únie môžu zabezpečiť, aby finančné konglomeráty pôsobiace vo viac ako jednom členskom štáte podliehali rovnakým požiadavkám a dohľadu, v tomto prípade tým, že zabezpečia, aby sa objasnili ustanovenia a odstránili nedostatky v oblasti dohľadu, ktoré mimovoľne vznikli na základe predchádzajúcich zmien a doplnení sektorových smerníc. Ustanovenia tohto návrhu neprekračujú rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov.

4. VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá nijaký vplyv na rozpočet Európskej únie[13].

5. PODROBNÉ VYSVETLENIE NÁVRHU

5.1 Dohľad na najvyššej úrovni – články 1 (IGD) a 3 (CRD) tohto návrhu Článok 1, článok 2 ods. 2, článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 2, článok 10 ods. 2 a niekoľko prípadov z prílohy I a II k smernici IGD Články 4, 71, 72, 84, 105, 125, 126, 127, 129, 141, 142 a 143 smernice CRD

Zameraním a hlavným cieľom tohto návrhu je zabezpečiť primeraný doplnkový dohľad, t. j. odstrániť neúmyselné nedostatky, ktoré vznikli v rámci doplnkového dohľadu na základe definícií uvedených v sektorových smerniciach, konkrétne v smernici o úverových inštitúciách a v smernici o poisťovniach. Keďže konsolidovaný/skupinový dohľad v sektorových smerniciach sa uplatňuje len na finančné holdingové spoločnosti/holdingové poisťovne a sektorové ustanovenia neodkazujú na zmiešané finančné holdingové spoločnosti, finančná holdingová spoločnosť/holdingová poisťovňa, ktorá mení svoju štruktúru a stáva sa zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, bude podliehať iba doplnkovému dohľadu v súlade so smernicou FICOD a konsolidovaný/skupinový dohľad na úrovni hlavného materského podniku zaniká. Orgány dohľadu si preto musia vybrať (v súvislosti s uplatnením – alebo neuplatnením – výnimky pri určovaní, či je skupina finančným konglomerátom), či chcú aj naďalej klasifikovať spoločnosti ako finančné holdingové spoločnosti/holdingové poisťovne s cieľom zachovať konsolidovaný/skupinový dohľad, alebo či chcú uplatňovať len doplnkový dohľad v súlade so smernicou FICOD. Zachovanie konsolidovaného/skupinového dohľadu znamená, že nebolo možné zahrnúť vedľajšie riziko vyplývajúce z kombinácie s iným sektorom. Avšak prechod na doplnkový dohľad znamená, že sa stratia všetky informácie o dohľade, ktoré boli výsledkom konsolidovaného/skupinového dohľadu. Pokračujúce uplatňovanie sektorového dohľadu preto dostatočne nerieši ďalšie prudenciálne riziká, ktoré vznikajú na základe nárastu veľkosti a komplexnosti skupiny. Súčasný režim môže mať za následok aj rozdiely v uplatňovaní dohľadu (vychádzajúce skôr zo štruktúry ako z rizikového profilu) nad konglomerátmi.

S cieľom zabezpečiť, aby sa mohli uplatňovať všetky nevyhnutné nástroje dohľadu, tento návrh zavádza do príslušných ustanovení o konsolidovanom/skupinovom dohľade v sektorových smerniciach pojem „zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“.

5.2 Články 3 a 30 smernice FICOD – Identifikácia konglomerátu

Z ustanovení týkajúcich sa identifikácie finančných konglomerátov vyplývajú tri vedľajšie problémy.

- Po prvé, v smernici sa nevyžaduje zahrnutie správcovských spoločností do testov prahových hodnôt. Správcovské spoločnosti sú správcami PKIPCP (podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov), na ktoré sa vzťahuje smernica o PKIPCP[14]. PKIPCP a ich správcovia nie sú v súčasnosti ako takí zahrnutí do sektorového obozretného dohľadu v rámci smernice FICOD, hoci smernica FICOD obsahuje možnosť začlenenia správcovských spoločností do pôsobnosti doplnkového dohľadu (článok 30).

- Po druhé, testy prahových hodnôt môžu vychádzať z odlišných parametrov v závislosti od majetku a kapitálových požiadaviek. Tieto ustanovenia sú však nejednoznačné, pokiaľ ide o výpočet testov vyplývajúci napríklad z rôznych účtovných posudzovaní aktív (pozri ďalej písmeno i) o článku 3 ods. 5).

- Po tretie, prahové podmienky nie sú vzhľadom na svoje fixné sumy založené na riziku a testy prahových hodnôt sa nezaoberajú pojmom očakávaných skupinových rizík. To znamená, že veľmi malé skupiny s niekoľkými licenciami v každom sektore podliehajú doplnkovému dohľadu, zatiaľ čo najväčšie a najkomplexnejšie skupiny nemožno formálne označiť za konglomerát. V dôsledku toho môžu súčasné ustanovenia týkajúce sa identifikácie zabrániť úspešnému dosiahnutiu daných cieľov tejto smernice.

Na odstránenie týchto nedostatkov zavádza tento návrh nasledujúce zmeny:

i) správcovské spoločnosti sú zahrnuté do článku 3 ods. 2 a článku 30 písmeno c); do článku 3 ods. 5 sa zavádza pojem „celkové aktíva v správe“ ako alternatívny ukazovateľ; a zavádza sa možnosť prijať usmernenia o uplatňovaní článku 3 ods. 2 a článku 3 ods. 5;

ii) zavádza sa výnimka pre menšie skupiny v novom článku 3 ods. 3a, ktorá umožňuje usmernenia pre uplatňovanie výnimky pre menšie skupiny;

iii) znenie článku 3 ods. 3 bolo zmenené s cieľom jasne rozlišovať medzi uplatniteľnými podmienkami pre skupiny pod prahovou hodnotou 6 miliárd EUR a nad ňou a pridáva požiadavky v súvislosti s prípadnými usmerneniami týkajúcimi sa uplatňovania výnimky pre väčšie skupiny, čím zabezpečuje rovnaké podmienky.

5.3 Článok 3 ods. 4 smernice FICOD – Posudzovanie účastí

Konzistentnému posudzovaniu účastí v rámci každodenného doplnkového dohľadu bráni nedostatok relevantných informácií na riadne vyhodnotenie skupinových rizík. Napríklad, ak konglomeráty riadené bankou nemôžu získať informácie o rizikách v súvislosti s účasťou v poisťovniach alebo zaisťovniach, nemôžu orgánom dohľadu zabezpečiť dôkazy o uspokojivej úrovni integrácie riadenia a vnútornej kontroly s týmito subjektmi, ktorá je potrebná na konsolidáciu. V takomto prípade musí skupina takéto účasti odpočítať zo svojho kapitálu.

Kým otázka informácií o menšinových účastiach ešte nie je celkom preskúmaná, prvým krokom uvedeným v tomto návrhu je zavedenie výnimky, pokiaľ účasť je jediným mechanizmom vyvolávajúcim identifikáciu (článok 3 ods. 5 nové písmeno c)). Kým ustanovenia vnútroštátneho práva o obchodných spoločnostiach bránia splneniu požiadaviek, podľa článkov 7 a 8, ktoré je možné špecifikovať prostredníctvom usmernení, sa umožňuje osobitné posudzovanie so zreteľom na koncentráciu rizík a požiadavky pre vnútroskupinové transakcie. Usmernenia môžu podporovať aj konzistentné uplatňovanie procesu monitorovania orgánmi dohľadu vrátane osobitného zaobchádzania s účasťami, ako sa uvádza v článku 9 smernice FICOD, v článku 124 smernice o úverových inštitúciách a v článku 36 smernice Solventnosť II.

5.4 Ďalšie oblasti

Články 1 a 2 smernice FICOD – Aktualizácia definícií

Články 1 a 2 sa musia aktualizovať vzhľadom na zrušené a prepracované smernice. Keďže konkrétne prepracovaním smernice o poisťovniach (Solventnosť II) sa rušia predchádzajúce smernice len s platnosťou od 1. novembra 2012, odkazy na pôvodné smernice o poisťovniach – ktoré sú teda stále v platnosti – boli zachované.

Článok 2 ods. 17 smernice FICOD – Zmena a doplnenie definície relevantného príslušného orgánu a koordinácie dohľadu

Smernica FICOD dopĺňa smernicu o úverových inštitúciách a smernicu o poisťovniach, pokiaľ ide o doplňujúci dohľad na najvyššej úrovni skupiny. Z tohto dôvodu obsahuje aj ustanovenia pre koordináciu medzi rôznymi orgánmi dohľadu nad skupinou. Smernica FICOD vymedzuje relevantný príslušný orgán a žiada, aby koordinátor (orgán dohľadu na najvyššej úrovni) s týmto orgánom konzultoval o určitých otázkach týkajúcich sa dohľadu. Súčasné ustanovenia však ponechávajú priestor pre rôzne výklady, pokiaľ ide o identifikáciu relevantných príslušných orgánov. Výsledkom širokého výkladu je vysoký počet orgánov, s ktorými musí koordinátor konzultovať na úrovni finančného konglomerátu. To môže mať negatívny vplyv na efektívnosť a účinnosť koordinácie činnosti, ktorú musí vykonávať kolégium koordinátorov a relevantných príslušných orgánov.

Článok 6 ods. 4 a príloha I k smernici FICOD – Odstránenie tretej metódy výpočtu

V časti II prílohy I k smernici FICOD sú uvedené tri metódy na výpočet kapitálu na úrovni konglomerátu. Z analýzy Spoločného výboru pre finančné konglomeráty z roku 2008 vyplynulo, že tretia metóda na výpočet oprávneného kapitálu v porovnaní s metódou 1 (konsolidácia) a metódou 2 (odpočítavanie a agregácia ) zakaždým prináša podstatne odlišné výsledky. Z tohto dôvodu by sa tretia metóda mala zrušiť. Obmedzením oprávnených metód výpočtu na metódu konsolidácie a metódu odpočítavania a agregácie sa smernica FICOD zosúladí so sektorovými smernicami, ktoré dopĺňa.

Článok 2 smernice FICOD – Zahrnutie zaisťovní

Zavedením schvaľovania zaisťovní a vykonávania dohľadu nad nimi do smernice 2005/68/ES sa zaisťovne zahrnuli medzi regulované subjekty, ktoré sa môžu stať súčasťou finančného konglomerátu. Odkaz na zaisťovne sa preto musí zahrnúť do smernice FICOD. Odkazy boli doplnené do článku 2 odsekov 4, 7, 8, 14 a 16.

Článok 3 ods. 8, článok 7 ods. 5, článok 8 ods. 5, článok 9 ods. 6, článok 11 ods. 4 a článok 11 ods. 5 smernice FICOD – Zavedenie ustanovení týkajúcich sa usmernení v určitých oblastiach

S cieľom umožniť ďalšie zbližovanie postupov dohľadu sa zavádza možnosť, aby Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vydali usmernenia v súlade s kapitolou IV oddielom 2 nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo[15], a kapitolou IV oddielom 2 nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov[16] („Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu“).

Tieto usmernenia by mali odrážať doplňujúci charakter tejto smernice. Napríklad pri hodnotení koncentrácie rizík na úrovni skupiny, ktorá sa týka niekoľkých typov rizík, ktoré sa môžu v skupine potenciálne vyskytnúť (riziko úrokovej sadzby, trhové riziko atď.), by toto hodnotenie malo dopĺňať osobitný dohľad napríklad v prípade veľkej majetkovej angažovanosti, ako sa uvádza v smernici CRD. Usmernenia môžu podporovať aj konzistentné uplatňovanie rôznych procesov monitorovania orgánmi dohľadu vrátane osobitného zaobchádzania s účasťami, ako sa uvádza v článku 9 smernice FICOD, v článku 124 smernice o bankách a v článku 36 smernice Solventnosť II.

Aktualizácia odkazov v rôznych článkoch

Články 1, 2, článok 6 ods. 3, článok 6 ods. 4, článok 19, článok 21 ods. 2 smernice FICOD, a článok 143 ods. 3 smernice o úverových inštitúciách boli zmenené a doplnené s cieľom aktualizovať odkazy a znenia.

2010/0232 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES a 2006/48/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[17],

po postúpení návrhu legislatívneho aktu parlamentom jednotlivých štátov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte poskytuje príslušným orgánom vo finančnom sektore doplňujúce právomoci a nástroje na vykonávanie dohľadu nad skupinami zloženými z mnohých regulovaných subjektov, ktoré pôsobia v rôznych sektoroch finančných trhov. Tieto skupiny, ktoré sa nazývajú finančné konglomeráty, sú tak vystavené rizikám súvisiacim s kontrolou skupiny, ktoré sa nazývajú skupinové riziká a ktoré zahŕňajú riziká šírenia škodlivých vplyvov (čo znamená rozšírenie rizík z jedného konca skupiny na druhý), koncentráciu rizík (ak sa rovnaký typ rizika zhmotní v rôznych častiach skupiny v rovnakom čase), komplexnosť riadenia mnohých odlišných právnych subjektov a potenciálne konflikty záujmu, ako aj výzvu na vyčlenenie regulačného kapitálu pre všetky regulované subjekty, čím sa zabráni viacnásobnému použitiu kapitálu. Doplnkový dohľad by sa mal uplatňovať na konglomeráty popri dohľade na samostatnom, konsolidovanom alebo skupinovom základe tak, aby nedochádzalo k duplicite alebo ovplyvneniu skupiny bez ohľadu na právnu štruktúru skupiny.

2. Je potrebné zabezpečiť súlad s cieľom smernice 2002/87/ES a smerníc Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES[18] s cieľom umožniť dohľad nad skupinami poisťovní, ako aj primeraný doplnkový dohľad nad poisťovňami a ostatnými subjektmi v rámci zmiešanej finančnej holdingovej štruktúry. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine poisťovní alebo zaisťovní[19] by sa preto mala zmeniť a doplniť s cieľom definovať a zahrnúť zmiešané finančné holdingové spoločnosti. S cieľom zabezpečiť včasný a koherentný dohľad by sa mala zmeniť a doplniť smernica 98/78/ES bez ohľadu na okamžité uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie)[20].

3. Je potrebné identifikovať finančné konglomeráty v celej Európskej únii v súlade s mierou, v akej sú vystavené skupinovým rizikám, vychádzajúc zo spoločných usmernení vydaných Európskym orgánom pre bankovníctvo a Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov v súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) č. ../.., ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo[21], a článkom 42 nariadenia (EÚ) č. ../.., ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov[22], v nadväznosti na spoluprácu v rámci Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu. Je takisto dôležité, aby sa požiadavky týkajúce sa výnimky z uplatňovania doplnkového dohľadu, uplatňovali spôsobom založeným na informáciách o riziku v súlade s týmito usmerneniami. Má to mimoriadny význam v prípade rozsiahlych, medzinárodne pôsobiacich konglomerátov.

4. Komplexné a primerané monitorovanie skupinových rizík v rozsiahlych, komplexných a medzinárodne pôsobiacich konglomerátoch, ako aj dohľad nad kapitálovými politikami týchto skupín sú možné len v prípade, že príslušné orgány zhromaždia informácie o dohľade a plán opatrení dohľadu, ktoré presahujú vnútroštátnu pôsobnosť ich mandátu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby príslušné orgány koordinovali doplnkový dohľad nad medzinárodnými konglomerátmi medzi príslušnými orgánmi, ktoré sú pre doplnkový dohľad konglomerátu považované za najrelevantnejšie. Kolégium relevantných príslušných orgánov finančných konglomerátov by malo odrážať doplňujúci charakter tejto smernice a ako také by malo byť pridanou hodnotou k existujúcim kolégiám pre podskupinu bánk a poisťovní v konglomeráte bez toho, aby ich zdvojovalo, duplikovalo alebo nahrádzalo.

5. Doplnkový dohľad nad rozsiahlymi, komplexnými a medzinárodne pôsobiacimi konglomerátmi si vyžaduje koordináciu v celej Európskej únii s cieľom prispieť k stabilite medzinárodného trhu s finančnými službami. Na tento účel musia príslušné orgány schváliť postup dohľadu uplatňovaný v súvislosti s týmito konglomerátmi. Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov by mali vydať v súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) č. ../.., ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo[23], a článkom 42 nariadenia (EÚ) č. ../.., ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov[24], v nadväznosti na spoluprácu v rámci Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu, spoločné usmernenia pre tieto spoločné prístupy, čím sa zabezpečí komplexný prudenciálny rámec nástrojov dohľadu a právomocí dostupných v smerniciach o úverových inštitúciách, poisťovniach a finančných konglomerátoch. Usmernenia, ktoré sa vydajú v súlade s touto smernicou, musia odrážať jej doplňujúci charakter a doplniť osobitný dohľad spojený s konkrétnymi odvetviami v súlade so smernicami 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS, 93/22/EHS, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2004/39/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/138/ES.

6. Je skutočne potrebné monitorovať a kontrolovať potenciálne skupinové riziká pre konglomerát, vyplývajúce z účastí v iných spoločnostiach. Pre tie prípady, pre ktoré nie sú osobitné právomoci dohľadu stanovené v tejto smernici dostatočné, by skupina orgánov dohľadu mala vypracovať alternatívne metódy na riešenie a náležité zohľadnenie týchto rizík, pokiaľ možno prostredníctvom činnosti Európskeho orgánu pre bankovníctvo a Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov na fóre Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu. Ak je jedinou možnosťou na identifikáciu finančného konglomerátu účasť, orgány dohľadu by mali mať možnosť posúdiť, či je skupina vystavená skupinovým rizikám, a v prípade potreby upustiť od doplnkového dohľadu.

7. Pokiaľ ide o niektoré skupinové štruktúry, orgány dohľadu zostali počas súčasnej krízy bez právomocí, keďže súčasné smernice ich nútili k tomu, aby si zvolili medzi sektorovým dohľadom, alebo doplnkovým dohľadom. Hoci v rámci práce skupiny G20 na konglomerátoch by sa mala uskutočniť kompletná revízia smernice, mali by sa čo najskôr obnoviť nevyhnutné právomoci dohľadu.

8. Je vhodné zabezpečiť konzistentnosť s cieľom smernice 2002/87/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie)[25]. Z tohto dôvodu by sa mala smernica 2006/48/ES zmeniť a doplniť s cieľom definovať a zahrnúť zmiešané finančné holdingové spoločnosti.

9. V súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii možno ciele opatrenia, ktoré treba prijať, konkrétne zlepšenie doplnkového dohľadu nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte, dosiahnuť len na úrovni Únie. V súlade so zásadou proporcionality podľa rovnakého článku táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je na dosiahnutie týchto cieľov nevyhnutné.

10. Smernice 98/78/ES, 2002/87/ES a 2006/48/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 98/78/ES

Smernica 98/78/ES sa mení a dopĺňa takto:

11. V článku 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„m) zmiešaná finančná holdingová spoločnosť znamená zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ako je uvedené v článku 2 ods. 15 smernice 2002/87/ES;“

12. Článok 2 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2. Každá poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej materským podnikom je holdingová poisťovňa, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, poisťovňa v nečlenskej krajine alebo zaisťovňa v nečlenskej krajine, podlieha doplnkovému dohľadu spôsobom stanoveným v článku 5 ods. 2 a v článkoch 6, 8 a 10.“

13. Článok 3 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1. Výkon doplnkového dohľadu v súlade s článkom 2 v žiadnom prípade neznamená, že príslušné orgány majú zohrávať funkciu dohľadu jednotlivo vo vzťahu k poisťovni v nečlenskej krajine, zaisťovni v nečlenskej krajine, holdingovej poisťovni, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej holdingovej poisťovni.“

14. Článok 4 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2. Ak boli poisťovniam alebo zaisťovniam, ktorých materským podnikom je tá istá holdingová poisťovňa, poisťovňa v nečlenskej krajine, zaisťovňa v nečlenskej krajine, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná holdingová poisťovňa, udelené povolenia v dvoch alebo viacerých členských štátoch, môžu sa príslušné orgány dotknutých členských štátov dohodnúť na tom, ktorý z nich bude zodpovedný za výkon doplnkového dohľadu.“

15. Článok 10 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2. V prípade uvedenom v článku 2 ods. 2 zahŕňa výpočet všetky prepojené podniky holdingovej poisťovne, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, poisťovne v nečlenskej krajine alebo zaisťovne v nečlenskej krajine, spôsobom stanoveným v prílohe II. “

16. Prílohy I a II sú zmenené a doplnené v súlade s prílohou I k tejto smernici

Článok 2

Zmeny a doplnenia smernice 2002/87/ES

Smernica 2002/87/ES sa mení a dopĺňa takto:

17. Články 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica ustanovuje pravidlá doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi, ktorým bolo udelené oprávnenie v súlade s článkom 6 smernice 73/239/EHS, článkom 6 smernice 79/267/EHS, článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES[26], článkom 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES[27] alebo článkom 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES[28] a ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu.

Táto smernica taktiež mení a dopĺňa príslušné sektorové predpisy platné pre subjekty, ktorých činnosť upravujú uvedené smernice.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účel tejto smernice:

(1) „úverová inštitúcia“ znamená úverovú inštitúciu v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES;

(2) „poisťovňa“ znamená poisťovňu v zmysle článku 13 ods. 1 a 2 smernice 2009/138/ES;

(3) „investičná spoločnosť“ znamená investičnú spoločnosť v zmysle článku 4 ods. 1 bod 1) smernice 2004/39/ES vrátane podnikov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. d) smernice 2006/49/ES;

(4) „regulovaný subjekt“ znamená úverovú inštitúciu, poisťovňu, investičnú spoločnosť alebo zaisťovňu;

(5) „správcovská spoločnosť“ znamená správcovskú spoločnosť v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES, ako aj podnik so sídlom mimo Európskej únie, ktorý by v prípade, keby mal sídlo v Európskej únii, potreboval povolenie;

(6) „zaisťovňa“ znamená zaisťovňu v zmysle článku 13 ods. 4 a 5 smernice 2009/138/ES;

(7) „sektorové predpisy“ znamenajú právne predpisy Únie týkajúce sa dohľadu nad obozretným podnikaním regulovaných subjektov, najmä smernice 2004/39/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/138/ES;

(8) „finančný sektor“ znamená sektor, ktorý tvorí jeden alebo viaceré nasledujúce subjekty:

a) úverová inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik poskytujúci doplnkové bankové služby v zmysle článku 4 ods. 1, 5 a 21 smernice 2006/48/ES;

b) poisťovňa, zaisťovňa alebo holdingová poisťovňa v zmysle článku 13 ods. 1 a 2, článku 13 ods. 4 a 5 a článku 212 ods. 1 písm. f) smernice 2009/138/ES;

c) investičná spoločnosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) smernice 2006/49/ES;

(9) „materský podnik“ znamená materský podnik v zmysle článku 1 siedmej smernice Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach[29] a každú spoločnosť, ktorá podľa názoru príslušných orgánov efektívne uplatňuje dominantný vplyv nad inou spoločnosťou;

(10) „dcérsky podnik“ znamená dcérsky podnik v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS a každú spoločnosť, nad ktorou podľa názoru príslušných orgánov materský podnik efektívne uplatňuje dominantný vplyv; všetky dcérske spoločnosti dcérskych spoločností sa tiež považujú za dcérske spoločnosti svojho pôvodného materského podniku;

(11) „účasť“ znamená účasť v zmysle prvej vety článku 17 smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností[30], alebo priame alebo nepriame vlastníctvo 20 % alebo viac hlasovacích práv alebo základného imania podniku;

(12) „skupina“ znamená skupinu podnikov, ktorá sa skladá z materského podniku, jej dcérskych podnikov a subjektov, v ktorých materský podnik alebo jeho dcérske podniky majú účasť, ako aj podnikov navzájom prepojených vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS, a zahŕňa akúkoľvek podskupinu;

(13) „úzke väzby“ znamenajú situáciu, v ktorej sú dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby prepojené z dôvodu účasti alebo kontroly (čo znamená vzťah medzi materským podnikom a dcérskym podnikom stanovený v článku 1 smernice 83/349/EHS, alebo podobný vzťah medzi fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom), alebo skutočnosť, že oba alebo všetky sú trvalo spojené s jednou a tou istou osobou na základe kontrolného vzťahu;

(14) „finančný konglomerát“ znamená skupinu alebo podskupinu v zmysle bodu (12), ktorá spĺňa, s výhradou článku 3, tieto podmienky:

a) na vrchole skupiny je regulovaný subjekt v zmysle článku 1 alebo aspoň jeden z dcérskych podnikov v skupine je regulovaným subjektom v zmysle článku 1;

b) ak je na vrchole skupiny regulovaný subjekt v zmysle článku 1 tejto smernice, tento subjekt je buď materským podnikom subjektu vo finančnom sektore, subjektom, ktorý vlastní účasť v subjekte vo finančnom sektore, alebo je subjektom prepojeným so subjektom vo finančnom sektore vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS;

c) ak na vrchole skupiny nie je regulovaný subjekt v zmysle článku 1, činnosti skupiny sa sústreďujú prevažne vo finančnom sektore v zmysle článku 3 ods. 1;

d) aspoň jeden zo subjektov v skupine sa nachádza v sektore poisťovníctva a aspoň jeden v bankovom sektore alebo v sektore investičných služieb;

e) konsolidované, resp. agregované činnosti subjektov skupiny v sektore poisťovníctva a konsolidované, resp. agregované činnosti subjektov skupiny v bankovom sektore a v sektore investičných služieb sú významné v zmysle článku 3 ods. 2 alebo 3;

(15) „zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“ znamená materský podnik iný ako regulovaný subjekt, ktorý spolu so svojimi dcérskymi podnikmi, z ktorých aspoň jeden je regulovaným subjektom so sídlom v Európskej únii, a s ostatnými subjektmi predstavuje finančný konglomerát;

(16) „príslušné orgány“ znamenajú vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré majú právomoc na základe zákona alebo nariadenia vykonávať dohľad nad úverovými inštitúciami, poisťovňami, zaisťovňami alebo investičnými spoločnosťami buď na individuálnom, alebo celoskupinovom základe;

(17) „relevantné príslušné orgány“ znamenajú:

a) príslušné orgány členských štátov, zodpovedné za celoskupinový dohľad v sektore nad každým z regulovaných subjektov vo finančnom konglomeráte, najmä hlavného materského podniku sektora;

b) koordinátora vymenovaného podľa článku 10, ak je rozdielny od orgánov, ktoré sa ustanovujú v písmene a);

c) ak je to vhodné, iné dotknuté príslušné orgány podľa názoru orgánov uvedených v písmenách a) a b);

(18) „vnútroskupinové transakcie“ znamenajú všetky transakcie, v ktorých regulované subjekty finančného konglomerátu buď priamo, alebo nepriamo využívajú iné spoločnosti tej istej skupiny alebo fyzickú alebo právnickú osobu prepojenú s podnikmi tejto skupiny úzkou väzbou na splnenie záväzku, zmluvnej alebo nezmluvnej povahy, odplatnej alebo bezodplatnej povahy;

(19) „koncentrácia rizík“ znamená každú angažovanosť subjektov finančného konglomerátu na riziku, ktorá potenciálne môže znamenať stratu a ktorá je dostatočne veľká, aby ohrozila platobnú schopnosť alebo finančnú situáciu všeobecne regulovaných subjektov vo finančnom konglomeráte; takáto angažovanosť môže byť zapríčinená rizikom protistrany/úverovým rizikom, investičným rizikom, poistným rizikom, trhovým rizikom, inými rizikami alebo kombináciou, alebo interakciou týchto rizík.“

18. Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

a) V odseku 2 sa dopĺňa tento tretí pododsek:

„Správcovské spoločnosti v zmysle článku 30 sa pridávajú do sektora, do ktorého patria v rámci skupiny; ak nepatria výlučne do jedného sektora v rámci skupiny, pridávajú sa k najmenšiemu finančnému sektoru.“

b) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Transsektorové činnosti sa považujú za významné v zmysle článku 2 ods. 14 písm. e), ak bilančná suma najmenšieho finančného sektora v skupine je vyššia ako 6 miliárd EUR.

Ak skupina nedosiahne prahovú hodnotu uvedenú v odseku 2, príslušné orgány môžu na základe spoločnej dohody rozhodnúť, že skupinu nebudú považovať za finančný konglomerát. Môžu sa takisto rozhodnúť, že nebudú uplatňovať ustanovenia článkov 7, 8 alebo 9, ak sa domnievajú, že začlenenie skupiny do pôsobnosti tejto smernice alebo uplatňovanie takýchto ustanovení nie je potrebné, alebo by nebolo vhodné resp. by bolo zavádzajúce vo vzťahu k cieľom doplnkového dohľadu.

Rozhodnutia prijaté podľa tohto odseku budú oznámené ostatným dotknutým príslušným orgánom.“

c) Do článku 3 sa dopĺňa tento odsek 3a:

„3.a Ak skupina dosiahne prahovú hodnotu uvedenú v odseku 2, ale najmenší sektor nepresiahne sumu 6 miliárd EUR, relevantné príslušné orgány môžu na základe spoločnej dohody rozhodnúť, že skupinu nebudú považovať za finančný konglomerát. Môžu sa takisto rozhodnúť, že nebudú uplatňovať ustanovenia článkov 7, 8 alebo 9, ak sa domnievajú, že začlenenie skupiny do rozsahu tejto smernice alebo uplatňovanie takýchto ustanovení nie je potrebné, alebo by nebolo vhodné resp. by bolo zavádzajúce vo vzťahu k cieľom doplnkového dohľadu.

Rozhodnutia prijaté podľa tohto odseku budú oznámené ostatným relevantným príslušným orgánom.“

d) V odseku 4 sa dopĺňa toto písmeno c):

„c) vylúčiť menšinovú účasť v menších sektoroch, ak je takáto účasť jediným prvkom identifikácie finančného konglomerátu.“

e) Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Relevantné príslušné orgány môžu na účely uplatňovania odsekov 1 a 2 vo výnimočných prípadoch a na základe spoločnej dohody nahradiť kritérium založené na bilančnej sume jedným alebo viacerými nasledujúcimi parametrami alebo pridať jeden alebo viaceré tieto parametre, ak sú toho názoru, že tieto parametre majú osobitný význam na účely doplnkového dohľadu podľa tejto smernice: štruktúra príjmov, mimosúvahové činnosti, správa aktív.“

f) Dopĺňa sa tento odsek 8:

„8. Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vydajú spoločné usmernenia zamerané na konvergenciu postupov dohľadu v súvislosti s uplatňovaním odsekov 2, 3, 3a, 4 a 5 tohto článku.“

19. V článku 6 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:

„3. Na účel výpočtu povinnej kapitálovej primeranosti uvedenej v prvom pododseku odseku 2 sa do predmetu doplnkového dohľadu zahŕňajú spôsobom a v rozsahu definovanom v prílohe I tieto subjekty:

a) úverová inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik pomocných služieb;

b) poisťovňa, zaisťovňa alebo holdingová poisťovňa;

c) investičná spoločnosť;

d) zmiešaná finančná holdingová spoločnosť.

4. Pri výpočte doplnkových požiadaviek kapitálovej primeranosti vo vzťahu k finančnému konglomerátu s využitím metódy 1 (účtovná konsolidácia), ktorá sa ustanovuje v prílohe I k tejto smernici, sa vlastné zdroje a kapitálové požiadavky subjektov v skupine počítajú s použitím zodpovedajúcich sektorových predpisov o forme a rozsahu konsolidácie, ktoré sa ustanovujú najmä v článkoch 133 a 134 smernice 2006/48/ES a v článku 221 smernice 2009/138/ES.

Pri použití metódy 2 (odpočítavanie a agregácia) uvedených v prílohe I sa pri výpočte musí brať do úvahy proporcionálny podiel vlastnený materským podnikom alebo podnikom, ktorý vlastní účasť v inom subjekte skupiny. „Proporcionálny podiel“ znamená podiel na upísanom základnom imaní, ktorý táto spoločnosť priamo alebo nepriamo vlastní.“

20. V článku 7 sa dopĺňa tento odsek 5:

„5. Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vydajú spoločné usmernenia zamerané na konvergenciu postupov dohľadu v súvislosti s uplatňovaním doplnkového dohľadu nad koncentráciou rizika, ako sa uvádza v odsekoch 1 až 4. Vydajú osobitné spoločné usmernenia o uplatňovaní odsekov 1 až 4 na účasti finančného konglomerátu v prípadoch, v ktorých ustanovenia vnútroštátneho práva o obchodných spoločnostiach bránia uplatňovaniu článku 14 ods. 2.“

21. V článku 8 sa dopĺňa tento odsek 5:

„5. Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vydajú spoločné usmernenia zamerané na konvergenciu postupov dohľadu v súvislosti s uplatňovaním doplnkového dohľadu nad vnútroskupinovými transakciami, ako sa uvádza v odsekoch 1 až 4. Vydajú osobitné spoločné usmernenia o uplatňovaní odsekov 1 až 4 na účasti finančného konglomerátu v prípadoch, v ktorých ustanovenia vnútroštátneho práva o obchodných spoločnostiach bránia uplatňovaniu článku 14 ods. 2.“

22. V článku 9 sa dopĺňa tento odsek 6:

„6. Príslušné orgány zosúladia uplatňovanie doplnkového dohľadu nad mechanizmami vnútornej kontroly a postupmi riadenia rizík, ako sa uvádza v tomto článku, a to prostredníctvom postupov monitorovania orgánmi dohľadu, ako sa uvádza v článku 124 smernice 2006/48/ES a v článku 36 smernice 2009/138/ES. Na tento účel Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vydajú spoločné usmernenia zamerané na konvergenciu postupov dohľadu doplnkového dohľadu nad mechanizmami vnútornej kontroly a procesmi riadenia rizika, ako sa uvádza v tomto článku, ako aj nad súladom s procesom monitorovania orgánmi dohľadu, ako sa uvádza v článku 124 smernice 2006/48/ES a v článku 36 smernice 2009/138/ES. Vydajú osobitné spoločné usmernenia pre uplatňovanie tohto článku na účasť finančného konglomerátu v prípadoch, v ktorých ustanovenia vnútroštátneho práva o obchodných spoločnostiach bránia uplatňovaniu článku 14 ods. 2.“

23. V článku 11 sa dopĺňajú tieto odseky 4 a 5:

„4. Koordinátor zriadi kolégium relevantných príslušných orgánov s cieľom zjednodušiť požadovanú spoluprácu v rámci tejto sekcie a vykonávanie úloh uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 a v článku 12 a vzhľadom na požiadavky dôvernosti a zlučiteľnosť s právnymi predpismi Únie zabezpečiť v prípade potreby primeranú koordináciu a spoluprácu s relevantnými príslušnými orgánmi tretích krajín.

Zriadenie a fungovanie tohto kolégia musí byť založené na písomnej dohode o koordinácii v zmysle odseku 1. Koordinátor rozhodne, ktoré ďalšie príslušné orgány sa zúčastnia na zasadnutí alebo na inej činnosti tohto kolégia.

5. Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vydajú spoločné usmernenia zamerané na jednotnosť opatrení zameraných na koordináciu dohľadu v súlade s článkom 131a smernice 2006/48/ES a článkom 248 ods. 4 smernice 2009/138/ES.“

24. Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Spolupráca s príslušnými orgánmi tretích štátov

1. Článok 39 ods. 1 a 2 smernice 2006/48/ES, článok 10a smernice 98/78/ES a článok 264 smernice 2009/138/ES sa uplatňujú, s potrebnými zmenami, na uzatvorenie dohôd s jedným alebo viacerými tretími štátmi týkajúcich sa spôsobu vykonávania doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi vo finančnom konglomeráte.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Komisia za pomoci Európskeho výboru pre bankovníctvo, Európskeho výboru pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Výboru pre finančné konglomeráty preskúma výsledky rokovaní uvedených v odseku 1 a výslednú situáciu.“

25. Názov kapitoly III sa nahrádza takto:

„PRÁVOMOCI PRENESENÉ NA KOMISIU, POSTUP VÝBORU A PRIJATIE SPOLOČNÝCH USMERNENÍ“

26. Vkladá sa tento článok 21b:

„Článok 21b

Spoločné usmernenia

Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vydajú po spolupráci so Spoločným výborom európskych orgánov dohľadu. spoločné usmernenia uvedené v článku 3 ods. 3, článku 7 ods. 5, článku 8 ods. 5, článku 9 ods. 6 a článku 11 ods. 5 v súlade s postupom stanoveným v článku 42 nariadenia (EÚ) č. ../.., ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo, a v článku 42 nariadenia (EÚ) č. ../.., ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.“

27. V článku 30 prvom odseku sa dopĺňa toto písmeno c):

„c) do procesu identifikácie v zmysle článku 3 ods. 2.“

28. Príloha I sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou II k tejto smernici.

Článok 3

Zmeny a doplnenia smernice 2006/48/ES

Smernica 2006/48/ES sa mení a dopĺňa takto:

29. V článku 4 sa dopĺňa tento bod 49:

„49. zmiešaná finančná holdingová spoločnosť znamená zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť podľa definície v článku 2 ods. 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte[31];“

30. Článok 71 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2. Bez toho, aby boli dotknuté články 68, 69 a 70, dodržiavajú úverové inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte povinnosti stanovené v článkoch 75, 120, 123 a oddiele 5 v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 133, na základe konsolidovanej finančnej situácie tejto finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.“

31. Článok 72 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2. Úverové inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ dodržiavajú povinnosti stanovené v kapitole 5 na základe konsolidovanej finančnej situácie tejto finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

Významné dcérske spoločnosti materských finančných holdingových spoločností v EÚ alebo materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v EÚ zverejňujú informácie stanovené v prílohe XII časť 1 bod 5 na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe.“

32. Článok 84 ods. 6 sa nahrádza takto:

„6. Ak sa zamýšľa používanie IRB prístupu materskou úverovou inštitúciou v EÚ a jej dcérskymi spoločnosťami, alebo materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ a jej dcérskymi spoločnosťami, alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ a jej dcérskymi spoločnosťami, príslušné orgány rôznych právnických osôb úzko spolupracujú, ako ustanovujú články 129 až 132.“

33. Článok 105 ods. 3 a 4 sa nahrádza takto:

„3. Ak je pokročilý prístup merania určený na to, aby ho používala materská úverová inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti, alebo dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ, príslušné orgány rôznych právnických osôb úzko spolupracujú, ako je ustanovené v článkoch 129 až 132. Uplatňovanie zahŕňa prvky uvedené v prílohe X časti 3.

4. Ak materská úverová inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti, alebo dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ používajú pokročilý prístup merania na jednotnom základe, môžu príslušné orgány materskej inštitúcii/spoločnosti a jej dcérskym spoločnostiam povoliť, aby spoločne plnili kvalifikačné kritériá stanovené v prílohe X časti 3.“

34. Článok 125 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2. Ak je materská spoločnosť úverovej inštitúcie materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte, alebo materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ, alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány, ktoré tejto úverovej inštitúcii udelili povolenie podľa článku 6.“

35. Článok 126 sa nahrádza takto:

„Článok 126

1. Ak materskou spoločnosťou úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v dvoch alebo viacerých členských štátoch, je tá istá materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, alebo tá istá materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ, alebo tá istá zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom bola finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť založená.

Ak materské spoločnosti úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v dvoch alebo viacerých členských štátoch, pozostávajú z viac ako jednej finančnej holdingovej spoločnosti s ústredím v rôznych členských štátoch a v každom z týchto štátov je úverová inštitúcia, dohľad na konsolidovanom základe vykonáva príslušný orgán úverovej inštitúcie s najväčšou bilančnou sumou.

2. Ak viac ako jedna úverová inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v Európskej únii, má rovnakú materskú finančnú holdingovú spoločnosť alebo rovnakú materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť a žiadnej z týchto úverových inštitúcií nebolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom bola finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť založená, dohľad na konsolidovanom základe vykonáva príslušný orgán, ktorý udelil povolenie úverovej inštitúcii s najväčšou celkovou bilančnou sumou, ktorá sa bude považovať na účely tejto smernice za úverovú inštitúciu kontrolovanú materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ.

3. V konkrétnych prípadoch môžu príslušné orgány prostredníctvom spoločnej dohody upustiť od kritérií uvedených v odsekoch 1 a 2, ak by bolo ich uplatňovanie neprimerané, pri zohľadnení úverových inštitúcií a významu ich aktivít v rôznych krajinách, a poveriť iný príslušný orgán, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe. V týchto prípadoch poskytnú príslušné orgány pred prijatím rozhodnutia materskej úverovej inštitúcii v EÚ, alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, alebo úverovej inštitúcii s najväčšou celkovou bilančnou sumou, podľa potreby, príležitosť vyjadriť svoje stanovisko k tomuto rozhodnutiu.

4. Príslušné orgány oznámia Komisii každú dohodu spadajúcu pod odsek 3.“

36. Článok 127 sa mení a dopĺňa takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zahrnutie finančných holdingových spoločností alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností do konsolidovaného dohľadu, ak je to vhodné. Bez toho, aby bol dotknutý článok 135, konsolidácia finančnej situácie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti neznamená, že príslušné orgány sú povinné vykonávať úlohu dohľadu vo vzťahu k finančnej holdingovej spoločnosti na samostatnom základe.“

b) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Členské štáty stanovia, že ich príslušné orgány zodpovedné za výkon dohľadu na konsolidovanom základe môžu dcérske spoločnosti úverovej inštitúcie, alebo finančnej holdingovej spoločnosti, alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktoré nepatria do rozsahu dohľadu na konsolidovanom základe, požiadať o informácie uvedené v článku 137. V takom prípade sa uplatňujú postupy pre prenos a overovanie informácií stanovené v uvedenom článku.“

37. V článku 129 sa prvý pododsek odseku 1 nahrádza takto:

„Okrem povinností vyplývajúcich z ustanovení tejto smernice vykonáva príslušný orgán zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad materskými úverovými inštitúciami v EÚ a úverovými inštitúciami kontrolovanými materskými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ alebo materskými zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ tieto úlohy:“

38. V článku 129 sa prvý pododsek odseku 2 nahrádza takto:

„V prípade žiadostí o udelenie povolení uvedených v článku 84 ods. 1, článku 87 ods. 9 a článku 105 a v prílohe III časť 6, predložených materskou úverovou inštitúciou v EÚ a jej dcérskymi spoločnosťami, alebo spoločne dcérskymi spoločnosťami materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, príslušné orgány pracujú spoločne a vedú spolu v plnom rozsahu konzultácie s cieľom rozhodnúť, či udeliť žiadané povolenie alebo nie a určiť podmienky, ak nejaké existujú, ktorým by malo takéto povolenie podliehať.“

39. Články 141 a 142 sa nahrádzajú týmito článkami:

„Článok 141

Ak si pri uplatňovaní tejto smernice príslušné orgány jedného členského štátu v konkrétnych prípadoch chcú overiť informácie o úverovej inštitúcii, finančnej holdingovej spoločnosti, finančnej inštitúcii, podniku pomocných služieb, holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, dcérskej spoločnosti typu uvedeného v článku 137 alebo dcérskej spoločnosti typu uvedeného v článku 127 ods. 3, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu, požiadajú príslušné orgány tohto členského štátu, aby toto overenie vykonali. Orgány, ktoré takúto žiadosť dostanú, vyhovejú v rámci svojich právomocí žiadosti buď tak, že overenie vykonajú sami, alebo tak, že orgánom, ktoré žiadosť podali, povolia vykonať overenie, alebo že vykonanie overenia umožnia audítorovi alebo znalcovi. Príslušný orgán, ktorý podal takúto žiadosť, sa môže, ak chce, zúčastniť na overovaní, ak overovanie nevykonáva sám.

Článok 142

Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia ich trestného práva, členské štáty zabezpečia, aby na finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti a holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou alebo na ich skutočných manažérov, ktorí porušujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia prijaté v rámci vykonávania článkov 124 až 141 a tohto článku, mohli byť uvalené tresty alebo opatrenia zamerané na ukončenie zistených porušení alebo ich príčin. Príslušné orgány úzko spolupracujú, aby zabezpečili, že tieto tresty či opatrenia dosiahnu želaný účinok, najmä ak sa ústredné vedenie alebo hlavný podnik finančnej holdingovej spoločnosti, alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, alebo holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou nenachádza v jej ústredí.“

40. Článok 143 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1. Ak úverová inštitúcia, ktorej materskou spoločnosťou je úverová inštitúcia, alebo finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť s ústredím v tretej krajine, nepodlieha konsolidovanému dohľadu podľa článkov 125 a 126, príslušné orgány preveria, či úverová inštitúcia podlieha konsolidovanému dohľadu príslušného orgánu tretej krajiny, ktorý je rovnocenný dohľadu, na ktorý sa vzťahujú zásady stanovené v tejto smernici.

Toto overenie vykoná príslušný orgán, ktorý by bol zodpovedný za konsolidovaný dohľad, ak by sa uplatnil odsek 3, a to buď na žiadosť materskej spoločnosti alebo akýchkoľvek regulovaných subjektov, ktorým bolo v Európskej únii udelené povolenie, alebo z vlastnej iniciatívy. Príslušný orgán konzultuje s ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi.“

41. Príloha X sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou III k tejto smernici.

Článok 4 Transpozícia

42. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do [30. apríla 2011] zákony, iné právne predpisy a správne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú od [1. júla 2011].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

43. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Táto smernica nadobúda účinnosť [ 20.] dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 6

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Prílohy I a II k smernici 98/78/ES sa menia a dopĺňajú takto:

A. Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

44. Oddiel 2.1 sa mení a dopĺňa takto:

a) druhá zarážka sa nahrádza takto:

„- ak je poisťovňa alebo zaisťovňa prepojená s holdingovou poisťovňou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá má sídlo v tom istom členskom štáte ako poisťovňa alebo zaisťovňa, a rovnako holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ako aj prepojená poisťovňa alebo prepojená zaisťovňa sú zohľadnené pri výpočte.“

b) piaty pododsek sa nahrádza takto:

„Členské štáty môžu tiež upustiť od výpočtu upravenej solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, ak ide o poisťovňu alebo zaisťovňu prepojenú s inou poisťovňou, zaisťovňou alebo holdingovou poisťovňou či zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá má sídlo v inom členskom štáte, a ak sa príslušné orgány týchto členských štátov rozhodli zveriť výkon doplnkového dohľadu príslušným orgánom tohto druhého členského štátu.“

45. Odsek 2.2 sa nahrádza takto:

„2.2 Sprostredkujúce holdingové poisťovne

Pri výpočte upravenej solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorá má účasť v prepojenej poisťovni, prepojenej zaisťovni, poisťovni v nečlenskej krajine alebo zaisťovni v nečlenskej krajine prostredníctvom holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, sa zohľadňuje situácia sprostredkujúcej holdingovej poisťovne alebo sprostredkujúcej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. Výlučne na účely tohto výpočtu, ktorý sa vykoná v súlade so všeobecnými zásadami a metódami opísanými v tejto prílohe, sa považuje táto holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť za poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá podlieha nulovej požiadavke solventnosti, a podľa rovnakých podmienok, ako sú stanovené v článku 16 smernice 73/239/EHS, článku 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES[32] alebo článku 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES[33] vo vzťahu k prvkom započítateľným do miery solventnosti.“

B. Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

46. Názov prílohy II sa nahrádza takto:

„ DOPLNKOVÝ DOHĽAD NAD POISŤOVŇAMI A ZAISŤOVŇAMI, KTORÉ SÚ DCÉRSKYMI PODNIKMI HOLDINGOVEJ POISŤOVNE, ZMIEŠANEJ FINANČNEJ HOLDINGOVEJ SPOLOČNOSTI, POISŤOVNE V NEČLENSKEJ KRAJINE ALEBO ZAISŤOVNE V NEČLENSKEJ KRAJINE “

47. Prvý pododsek odseku 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípade dvoch alebo viacerých poisťovní uvedených v článku 2 ods. 2, ktoré sú dcérskymi podnikmi holdingovej poisťovne, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, poisťovne v nečlenskej krajine alebo zaisťovne v nečlenskej krajine a ktoré sú usadené v rôznych členských štátoch, príslušné orgány zabezpečia, aby sa metóda opísaná v tejto prílohe uplatňovala jednotne.“

48. Druhá a tretia zarážka a pododsek nasledujúci po tretej zarážke sa nahrádzajú takto:

„– ak táto poisťovňa alebo zaisťovňa a jedna alebo viac iných poisťovní alebo zaisťovní, ktorým bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, majú ako materský podnik tú istú holdingovú poisťovňu, zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, poisťovňu v nečlenskej krajine alebo zaisťovňu v nečlenskej krajine a poisťovňa alebo zaisťovňa sa zohľadní pri výpočte uvedenom v tejto prílohe, ktorý sa uskutoční pre jeden z týchto iných podnikov,

- ak táto poisťovňa alebo zaisťovňa a jedna alebo viac poisťovní alebo zaisťovní, ktorým bolo udelené povolenie v iných členských štátoch, majú ako materský podnik tú istú holdingovú poisťovňu, zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, poisťovňu v nečlenskej krajine alebo zaisťovňu v nečlenskej krajine, a v súlade s článkom 4 ods. 2 bola uzavretá dohoda o zverení výkonu doplnkového dohľadu podľa tejto prílohy orgánu dohľadu druhého členského štátu.

V prípade holdingovej poisťovne, poisťovne v nečlenskej krajine alebo zaisťovne v nečlenskej krajine, ktorá je sama vlastnená druhou holdingovou poisťovňou, poisťovňou v nečlenskej krajine alebo zaisťovňou v nečlenskej krajine, môžu členské štáty uplatniť výpočet stanovený v tejto prílohe len na úrovni najvyššie stojaceho materského podniku poisťovne alebo zaisťovne, ktorý je holdingovou poisťovňou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, poisťovňou v nečlenskej krajine alebo zaisťovňou v nečlenskej krajine.“

49. Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Príslušné orgány zabezpečia, aby sa na úrovni holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti uskutočnili výpočty podobné tým, ktoré sú uvedené v prílohe I.

Podobnosť spočíva v uplatnení všeobecných zásad a metód uvedených v prílohe I na úrovni holdingovej poisťovne, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, poisťovne v nečlenskej krajine alebo zaisťovne v nečlenskej krajine.

Výlučne na účel tohto výpočtu, sa materský podnik považuje za poisťovňu, na ktorú sa vzťahuje:

- nulová požiadavka solventnosti, ak ide o holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť,

- požiadavka na solventnosť určená v súlade so zásadami oddielu 2.3 prílohy I, ak ide o poisťovňu v nečlenskej krajine alebo zaisťovňu v nečlenskej krajine,

- ak sa na ňu vzťahujú rovnaké podmienky, ako sú stanovené v článku 16 ods. 1 smernice 73/239/EHS, alebo v článku 18 smernice 79/267/EHS vo vzťahu k prvkom započítateľným do miery solventnosti.“

PRÍLOHA II

V prílohe I k smernici 2002/87/ES v bode „II. Technické metódy výpočtu“, sa metóda 3 a metóda 4 nahrádzajú takto:

„Metóda 3: Kombinovaná metóda

Príslušné orgány môžu povoliť kombináciu metódy 1 a metódy 2.“

PRÍLOHA III

V smernici 2006/48/ES sa ods. 30 v oddiele 3 časti 3 prílohy X nahrádza takto:

„30. V prípade, že materská úverová inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ zamýšľajú použiť pokročilý prístup merania, žiadosť zahŕňa opis metodiky použitej na alokáciu kapitálu na operačné riziko medzi jednotlivé subjekty skupiny.“

[1] Spoločný výbor G10 Bazilejského výboru pre bankový dohľad, Medzinárodné združenie orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere.

[2] Dohľad nad finančnými konglomerátmi, 19. februára 1999, pozri http://www.bis.org/publ/bcbs47.pdf?noframes=1.

[3] Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

[4] Smernica CRD pozostáva z dvoch smerníc: smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1, a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.

[5] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES zo 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

[6] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27.10.1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine poisťovní a zaisťovní, Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 1.

[7] JCFC je výbor pre finančné konglomeráty na úrovni 3 v rámci tzv. Lamfalussyho štruktúry; na druhej strane, Európsky výbor pre finančné konglomeráty (EFCC) je výbor (úrovne 2) v súlade so smernicou FICOD.

[8] Ďalšie informácie sa nachádzajú na webovej stránke konglomerátov http://ec.europa.eu/internal_market/financial-conglomerates/supervision_en.htm.

[9] KOM(2009) 576 v konečnom znení, návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 1998/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES, a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy.

[10] Austrálsky prudenciálny regulačný orgán uvažuje, ako vykonávať dohľad a kontrolu nad potenciálnym šírením škodlivých vplyvov z neregulovaných subjektov finančných skupín; pozri http://www.apra.gov.au/media-releases/10_06.cfm.

[11] Odpovede zúčastnených strán (ktoré nemajú dôverný charakter) nájdete na http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2009/fcd_review_en.htm

[12] Politikami odmeňovania v bankovom sektore sa zaoberal návrh smernice, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (KOM/2009/362). Podobný návrh sa plánuje aj v súvislosti s politikami odmeňovania v sektore poisťovníctva.

[13] Úlohy pridelené Spoločnému výboru európskych orgánov dohľadu so zreteľom na usmernenia sú v súlade s navrhovaným mandátom a nemajú nijaký konkrétny alebo dodatočný vplyv na rozpočet.

[14] Smernica Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP); Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3, zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32

[15] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo {KOM(2009) 499 v konečnom znení} {KOM(2009) 500 v konečnom znení} {KOM(2009) 502 v konečnom znení} {KOM(2009) 503 v konečnom znení} {SEK(2009) 1233} {SEK(2009) 1234} {SEK(2009) 1235} /* KOM/2009/0501 v konečnom znení – KOD 2009/0142 */

[16] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov {KOM(2009) 499 v konečnom znení} {KOM(2009) 500 v konečnom znení } {KOM(2009) 501 v konečnom znení } {KOM(2009) 503 v konečnom znení } {SEK(2009) 1233} {SEK(2009) 1234} {SEK(2009) 1235} /* KOM/2009/0502 v konečnom znení – COD 2009/0143 */

[17] Ú. v. EÚ C [...]

[18] Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

[19] Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 1.

[20] Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

[21] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo {KOM(2009) 499 v konečnom znení} {KOM(2009) 500 v konečnom znení} {KOM(2009) 502 v konečnom znení} {KOM(2009) 503 v konečnom znení} {SEK(2009) 1233} {SEK(2009) 1234} {SEK(2009) 1235} /* KOM/2009/0501 v konečnom znení – KOD 2009/0142 */

[22] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov {KOM(2009) 499 v konečnom znení} {KOM(2009) 500 v konečnom znení } {KOM(2009) 501 v konečnom znení } {KOM(2009) 503 v konečnom znení } {SEK(2009) 1233} {SEK(2009) 1234} {SEK(2009) 1235} /* KOM/2009/0502 v konečnom znení – KOD 2009/0143 */

[23] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo {KOM(2009) 499 v konečnom znení} {KOM(2009) 500 v konečnom znení} {KOM(2009) 502 v konečnom znení} {KOM(2009) 503 v konečnom znení} {SEK(2009) 1233} {SEK(2009) 1234} {SEK(2009) 1235} /* KOM/2009/0501 v konečnom znení – COD 2009/0142 */

[24] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov {KOM(2009) 499 v konečnom znení} {KOM(2009) 500 v konečnom znení } {KOM(2009) 501 v konečnom znení } {KOM(2009) 503 v konečnom znení } {SEK(2009) 1233} {SEK(2009) 1234} {SEK(2009) 1235} /* KOM/2009/0502 v konečnom znení – KOD 2009/0143 */

[25] Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

[26] Ú. v. EÚ L 145, 30.4. 2004, s. 1.

[27] Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

[28] Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

[29] Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1.

[30] Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

[31] Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

[32] Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1.

[33] Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1.