52010PC0333

Brusel, 28.6.2010

KOM(2010)333 v konečnom znení

2010/0187 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o pozícii, ktorá sa má prijať v mene Únie v spoločnom výbore zriadenom na základe Dohody z 21. júna 1999 medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb, pokiaľ ide o nahradenie prílohy II o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Dňa 1. júna 2002 nadobudla platnosť Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb. V prílohe II k tejto dohode sa stanovuje koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia.

Podľa článku 18 dohody môže Spoločný výbor EÚ a Švajčiarska pre voľný pohyb osôb schváliť zmeny a doplnenia prílohy II k dohode. V článku 2 rozhodnutia Rady a Komisie 2002/309/ES, Euratom o dohode o vedeckej a technologickej spolupráci zo 4. apríla 2002 o uzavretí siedmich dohôd so Švajčiarskou konfederáciou sa stanovuje, že Rada na návrh Komisie predloží stanovisko, ktoré má Únia zaujať k takýmto rozhodnutiam spoločného výboru.

Aby sa zabezpečilo jednotné a správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ a zabránilo sa administratívnym a možným právnym ťažkostiam, príloha II k dohode by sa mala odvolávať na všetky príslušné právne predpisy EÚ a rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Preto sa príloha II k dohode musí aktualizovať, najmä preto, aby zahŕňala modernizovaný systém na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, ktorý sa stáva účinným v rámci EÚ od 1. mája 2010, t. j. nariadenie č. 883/2004 zmenené a doplnené nariadením č. 988/2009, jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009 a rozhodnutia a odporúčania správnej komisie. V nariadeniach č. 883/2004, 988/2009 a 987/2009 sa uvádza, že majú význam pre Švajčiarsko.

Nariadenia (ES) č. 883/2004 a č. 987/2009 nahradili nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72. V záujme zrozumiteľnosti a prehľadnosti by sa príloha II mala kodifikovať tak, aby sa odvolávala iba na nové nariadenia. Nariadenia (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72 sa však v dohode naďalej uvádzajú pre prípady, keď sa články v nariadeniach (ES) č. 883/2004 a č. 987/2009 odvolávajú na nariadenia (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72 alebo prípady, ktoré sa vyskytli v minulosti.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIA VPLYVU

Pripojený návrh aktualizovanej verzie prílohy II je výsledkom technických diskusií, do ktorých sa zapojili odborníci v oblasti sociálneho zabezpečenia, najmä zo švajčiarskej správy sociálneho zabezpečenia a z Európskej únie. Výsledok diskusií bol prednesený na informačné účely na 318. zasadnutí Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia 16. decembra 2009, na ktorom delegácie tento návrh uvítali. Aktualizácia prílohy II k dohode prispeje k zjednodušeniu a zmodernizovaniu koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia medzi Švajčiarskom a členskými štátmi EÚ, najmä prostredníctvom zavedenia nového nariadenia č. 883/2004, ktoré bolo zmenené a doplnené nariadením č. 988/2009 a nariadením č. 987/2009. Bude to mať pozitívny vplyv v porovnaní s existujúcimi právnymi predpismi a bude to viesť k zlepšeniu administratívnych postupov v prípade všetkých používateľov nariadení, vrátane vnútroštátnych orgánov sociálneho zabezpečenia, zamestnávateľov (najmä malých a stredných podnikov) a jednotlivých občanov.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Toto vysvetlenie zodpovedá štruktúre prílohy II k dohode medzi EÚ a Švajčiarskom, t. j. začína sa oddielom A obsahujúcim akt, ktorý má uplatňovať Švajčiarsko s výhradou zmien a doplnení stanovených v prílohe; nasleduje oddiel B obsahujúci akty, ktoré Švajčiarsko náležite zohľadní (rozhodnutia správnej komisie), oddiel C obsahujúci akty, ktoré Švajčiarsko berie na vedomie (odporúčania správnej komisie) a protokol k prílohe II, ktorý obsahuje prechodné opatrenia vzťahujúce sa na štátnych príslušníkov členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 a 2007.

ODDIEL A: AKTY, NA KTORÉ SA ODKAZUJE

Pokiaľ ide o nariadenie č. 883/2004 , dôvody na záznamy do príloh, ktoré sa týkajú Švajčiarska, sú tieto:

- Pokiaľ ide o časť I prílohy I k nariadeniu č. 883/2004 („Preddavky na výživné“), Švajčiarsko využíva možnosť vyňať preddavky na výživné z pôsobnosti nariadenia č. 883/04 prostredníctvom osobitého záznamu.

- Pokiaľ ide o časť II prílohy I k nariadeniu č. 883/2004 („Osobitné prídavky pri narodení a osvojení dieťaťa“), nedošlo k žiadnej podstatnej zmene a tento zápis zodpovedá súčasnému záznamu uvedenému v prílohe II oddielu II nariadenia č. 1408/71.

- Pokiaľ ide o prílohu II k nariadeniu č. 883/2004 („Ustanovenia dohovorov, ktoré zostávajú v platnosti …“):

Tie záznamy, ktoré zodpovedajú časti A a časti B prílohy III k nariadeniu č. 1408/71 a ktoré sa týkajú platby peňažných dávok osobám s bydliskom v tretej krajine, sa v tejto prílohe už viac neuvádzajú. Štátni príslušníci EÚ s bydliskom v tretej krajine sa môžu opierať o článok 4 nariadenia č. 883/2004, pretože toto ustanovenie o rovnakom zaobchádzaní sa už viac netýka „bydliska v EÚ“ (ktoré zodpovedá článku 3 ods. 1 upravenému nariadením č. 647/2005).

Švajčiarsko bude musieť vyplácať dôchodky do zahraničia na základe článku 4 nariadenia č. 883/2004 (rovnosť zaobchádzania), pretože jeho vnútroštátne právne predpisy zaručujú vyplatenie švajčiarskych dôchodkov švajčiarskym štátnym príslušníkom na celom svete.

Nastane zlepšenie, pokiaľ ide o práva štátnych príslušníkov EÚ, na ktorých sa v súčasnosti nevzťahuje dvojstranná dohoda, medzi ktorých patria štátni príslušníci Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Malty, Poľska, Rumunska a Slovenska, pretože Švajčiarsko bude teraz musieť vyplácať dôchodky do zahraničia štátnym príslušníkom všetkých členských štátov EÚ v tretích krajinách rovnako, ako to robí v prípade švajčiarskych štátnych príslušníkov.

Pokiaľ ide o záznam Nemecko – Švajčiarsko , existujú dva dohovory, ktoré sú už uvedené v súčasnej prílohe III k nariadeniu č. 1408/71:

Dohovor podľa bodu a) poskytuje ekonomicky neaktívnym obyvateľom Büsingenu, ktorí nie sú inak poistení v Nemecku, možnosť zapojiť sa do švajčiarskeho systému zdravotného poistenia [bod i)] a uľahčuje prístup pracovníkom vracajúcim sa do Nemecka k nemeckému systému nemocenského poistenia [bod ii)].

Dohovor podľa bodu b) sa týka poistenia pre prípad nezamestnanosti a umožňuje cezhraničným pracovníkom z Büsingenu dostávať za určitých podmienok dávky v nezamestnanosti, ako keby mali bydlisko vo Švajčiarsku. V článku 8 ods. 5 tohto dohovoru sa stanovuje, že Nemecko (okres Büsingen) prispieva sumou, ktorá sa rovná kantonálnemu príspevku poskytovanému podľa švajčiarskeho práva, na náklady spojené s podporou zamestnanosti vynakladané v súvislosti s pracovnými miestami skutočne obsadenými pracovníkmi, na ktorých sa vzťahuje toto ustanovenie. Záznam Španielsko – Švajčiarsko zodpovedá súčasnému záznamu v prílohe III k nariadeniu č. 1408/71. Záznam sa odvoláva na španielsky „Convenio especial“, t. j. zahraniční pracovníci vracajúci sa do Španielska sa môžu zapojiť do španielskeho systému nemocenského poistenia, a preto už nemajú viac povinnosť byť poistení ako dôchodcovia v rámci švajčiarskeho systému nemocenského poistenia.

Záznam Taliansko – Švajčiarsko sa týka sčítania poistných období dovŕšených v tretích krajinách a umožňuje zohľadniť poistné obdobia švajčiarskych alebo talianskych štátnych príslušníkov v tretích krajinách, aby splnili podmienky nároku na talianske dôchodky (jednostranné ustanovenie). Tento záznam je nevyhnutný, keďže Švajčiarsko nemôže uplatňovať odporúčanie P1 týkajúce sa rozsudku vo veci Gottardo, pretože sa opiera priamo o ZFEÚ (predtým Zmluva o ES).

- pokiaľ ide o prílohu III k nariadeniu č. 883/2004 („Obmedzenia oprávnenia na vecné dávky rodinných príslušníkov cezhraničného pracovníka“), nerealizuje sa žiadny záznam týkajúci sa Švajčiarska,

- pokiaľ ide o prílohu IV k nariadeniu č. 883/2004 („Viac práv pre dôchodcov, ktorí sa vrátia do príslušného členského štátu“), Švajčiarsko sa pridá do tohto zoznamu,

- pokiaľ ide o prílohy V, VI a VII k nariadeniu č. 883/2004 , nerealizuje sa žiadny záznam týkajúci sa Švajčiarska,

- pokiaľ ide o prílohu VIII, časť 1 nariadenia č. 883/2004 („Prípady, v ktorých sa od paušálneho výpočtu odstupuje podľa článku 52 ods. 4“), Švajčiarsko sa uvádza so zreteľom na jeho systém, ktorý je už uvedený v prílohe IV C k nariadeniu 1408/71, t. j. výpočet dôchodkov podľa švajčiarskeho práva v súlade s článkom 52 ods. 1 písm. a) vedie k dávke, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako paušálna dávka vypočítaná v súlade s článkom 52 ods. 1 písm. b),

- pokiaľ ide o časť 2 prílohy VIII k nariadeniu č. 883/2004 („Prípady, v ktorých sa uplatňuje článok 52 ods. 5“), uvádzajú sa švajčiarske starobné, pozostalostné a invalidné dôchodky podľa zákonom stanovených plánov zamestnaneckých dávok. Tento systém sa v súčasnosti uvádza v prílohe IV C k nariadeniu 1408/71. Tento systém sa uvádza v časti 2 prílohy VIII k nariadeniu 883/2004, keďže tieto dôchodky sa vypočítavajú z akumulovaných a kapitalizovaných individuálnych úspor, t. j. časové obdobia nie sú pre výpočet relevantné,

- pokiaľ ide o časť II prílohy IX k nariadeniu č. 883/2004 („Dávky uvedené v článku 54 ods. 2 písm. b) nariadenia, ktorých výška je určená s odkazom na priznanú dobu, ktorá sa považuje za dosiahnutú medzi dátumom, kedy nastala poistná udalosť a neskorším dátumom”), existuje záznam týkajúci sa švajčiarskych pozostalostných a invalidných dôchodkov podľa zákonom stanovených plánov zamestnaneckých dávok. Tento záznam zodpovedá súčasnému záznamu v časti 2 prílohy IV.D k nariadeniu č. 1408/71,

- pokiaľ ide o prílohu X k nariadeniu č. 883/2004 („Osobitné nepríspevkové peňažné dávky“), záznamy č. 1, 2 a 3 zodpovedajú záznamom v súčasnej prílohe IIa. Ak sa však zohľadní skutočnosť, že tieto záznamy sa vložili pred zavedením prísnejších kritérií podľa prílohy IIa k nariadeniu č. 1408/71 prostredníctvom nariadenia č. 647/2005 (ktoré zodpovedajú kritériám prílohy X k nariadeniu č. 883/2004), zachovanie záznamov v prílohe X si vyžaduje, aby tieto záznamy boli v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe X. V tejto súvislosti sa tieto záznamy môžu odôvodniť takto:

Pokiaľ ide o záznam č. 1 týkajúci sa doplnkových dávok (federálny zákon o doplnkových dávkach z 19. marca 1965) a podobných dávok poskytovaných na základe kantonálnych právnych predpisov:

Vzhľadom na nariadenie č. 883/2004 švajčiarska delegácia požiadala, aby sa v zozname osobitných nepríspevkových peňažných dávok zachovali doplnkové dávky, ktoré sú uvedené v súčasnej prílohe IIa k nariadeniu 1408/71, pričom uviedla toto odôvodnenie:

1. Opis dávky

Pokiaľ ide o federálne dávky, tieto dávky sa poskytujú v prípade, že starobný, invalidný alebo pozostalostný dôchodok nepokrýva základné potreby. Podmienky na poskytovanie dávok sú tieto. Žiadateľ musí mať:

- nižší, ako minimálny príjem stanovený na pokrytie základných potrieb (ubytovanie, zdravotné poistenie, potraviny),

- nárok na starobný, invalidný alebo pozostalostný dôchodok,

- trvalé bydlisko a pobyt vo Švajčiarsku.

Dávky dosahujú výšku rozdielu medzi minimálnym stanoveným príjmom a skutočným príjmom príslušnej osoby (dôchodky, príjem partnera, majetok). Dávky sa financujú výlučne zo všeobecných daní konfederácie a kantónov.

Súčasná výška stanoveného minimálneho príjmu:

- jedna osoba: 18 720 CHF/rok

- pár: 28 080 CHF /rok

Pokiaľ ide o kantonálne dávky, kantóny môžu poskytnúť podobné ďalšie doplnkové dávky k starobným, invalidným alebo pozostalostným dôchodkom, ktoré dopĺňajú federálne doplnkové dávky.

V súčasnosti má takýto paralelný systém doplnkových dávok k starobnému, invalidnému alebo pozostalostnému dôchodku osem kantónov. Aby osoba mala nárok na kantonálne dávky, musí spravidla dostávať federálne doplnkové dávky.

2. Označenie za osobitnú nepríspevkovú dávku

Federálne a kantonálne doplnkové dávky spĺňajú všetky potrebné kritériá, aby sa mohli považovať za osobitné nepríspevkové dávky podľa článku 70 ods. 2 nariadenia č. 883/2004, pri zohľadnení celej príslušnej judikatúry Európskeho súdneho dvora týkajúcej sa osobitných nepríspevkových dávok:

a) Sú osobitnými (zmiešanými) dávkami: Na jednej strane majú znaky sociálneho zabezpečenia, keďže dotknuté osoby majú na ne jasne vymedzený právny nárok. Sú určené na to, aby dopĺňali dôchodky s cieľom zaručiť príjem na úrovni životného minima, a sú preto spojené so základnými dôchodkami a rizikami staroby alebo invalidity. Na druhej strane majú znaky sociálnej pomoci, keďže sa poskytujú iba dôchodcom, ktorých celkový príjem nedosahuje minimum stanovené právnymi predpismi. Sú úzko spojené so sociálno-hospodárskou situáciou vo Švajčiarsku, pretože zodpovedajú minimálnym základným potrebám vo Švajčiarsku. Nezávisia od dôb trvania zamestnania ani prispievania;

b) Sú nepríspevkové : Sú výlučne financované z daní a nezávisia od žiadnych príspevkov.

Pokiaľ ide o záznam č. 2 týkajúci sa dôchodkov v núdzi v rámci invalidného poistenia (článok 28 pododsek 1a federálneho zákona o invalidnom poistení z 19. júna 1959, ktorý bol zmenený a doplnený 7. októbra 1994), švajčiarska delegácia požiadala o zachovanie tohto zápisu, ktorý je uvedený v súčasnej prílohe IIa k nariadeniu č. 1408/7, a to z týchto dôvodov:

1. Opis dávky

Dôchodok v prípade núdze bol zrušený 1. januára 2004. Nahradili ho doplnkové dávky, v niektorých prípadoch sa však stále poskytuje na základe prechodných pravidiel (v súčasnosti približne 500 príjemcom), a preto sa musí uviesť v prílohe X k nariadeniu č. 883/04.

Dôchodok v prípade núdze je doplnková suma poskytovaná osobám s nárokom na štvrtinu invalidného dôchodku (stupeň invalidity medzi 40 % a 49 %), ktorých osobné pomery sú ťažké a ktorí nemajú primeraný príjem na úrovni životného minima („prípady núdze“). Doplnková suma v núdzi zodpovedá štvrtine dôchodku. V dôsledku toho príjemca dostane sumu rovnú polovici dôchodku. Dôchodok v núdzi sa vypláca iba vo Švajčiarsku.

Podmienky na poskytnutie dávok sú tieto. Žiadatelia musia mať:

- nárok na invalidný dôchodok,

- nedostatočné prostriedky,

- trvalé bydlisko a pobyt vo Švajčiarsku.

2. Označenie za osobitnú nepríspevkovú dávku

Invalidný dôchodok v prípade núdze spĺňa všetky kritériá, aby sa považoval za osobitnú nepríspevkovú dávku podľa článku 70 ods. 2 nariadenia č. 883/2004, pri zohľadnení celej príslušnej judikatúry Európskeho súdneho dvora týkajúcej sa osobitných nepríspevkových dávok, pričom sa uvádza odkaz na rozsudok ESD z 29. apríla 2004 vo veci C-160/02, Skalka:

a) Ide o osobitnú (zmiešanú) dávku : Na jednej strane má znaky sociálneho zabezpečenia, pretože príslušné osoby majú na ňu jasne vymedzený právny nárok. Jej účelom je dopĺňať bežné dôchodky s cieľom zaručiť príjem na úrovni životného minima. Je spojená so základnými invalidnými dôchodkami a rizikom invalidity. Na druhej strane má znaky sociálnej pomoci, pretože sa poskytuje iba dôchodcom v ťažkej hospodárskej situácii. Je úzko spojená so sociálno-hospodárskou situáciou vo Švajčiarsku, pretože jej výška sa odvíja od bežného dôchodku. Táto dávka nezávisí od dôb trvania zamestnania ani prispievania;

b) Dávka má nepríspevkovú povahu, pretože sa financuje z daní a nezávisí od príspevkov.

Pokiaľ ide o záznam č. 3 týkajúci sa nepríspevkových zmiešaných dávok v prípade nezamestnanosti, ako sú stanovené v kantonálnych právnych predpisoch, odôvodnenie je takéto:

1. Opis dávky

Takéto dávky zaviedlo osem kantónov: Bazilej-mesto, Ženeva, Jura, Neuchâtel, Schaffhausen, Tessin, Uri, Zug. Tieto dávky sa poskytujú uchádzačom o zamestnanie, ktorí už nemajú nárok na vyplácanie federálnych dávok v nezamestnanosti, aby sa opätovne začlenili do pracovného života a aby sa predišlo závislosti na sociálnej pomoci a sociálnemu vylúčeniu.

Nárok na túto dávku má len ten žiadateľ, ktorý:

- má príjem nižší ako minimálny príjem stanovený kantónom,

- nemá žiadny ďalší nárok na federálne dávky v nezamestnanosti,

- si hľadá prácu a je pripravený nastúpiť do práce,

- má trvalé bydlisko a pobyt v danom kantóne.

Medzi takéto dávky patria: diéty a/alebo náhrady za rôzne opatrenia spojené s opätovným začlenením (školiace kurzy, atď.).

Sú financované výlučne z daní.

2. Označenie za osobitnú nepríspevkovú dávku

Táto kantonálna podpora pre uchádzačov o zamestnanie spĺňa všetky potrebné kritériá, aby sa označila za osobitnú nepríspevkovú dávku podľa článku 70 ods. 2 nariadenia 883/2004, pri zohľadnení celej príslušnej judikatúry Európskeho súdneho dvora týkajúcej sa osobitných nepríspevkových dávok:

a) Ide o osobitné (zmiešané) dávky : Na jednej strane majú znaky sociálneho zabezpečenia, pretože príslušné osoby majú na ne jasne vymedzený právny nárok. Sú určené na to, aby dopĺňali federálne dávky v nezamestnanosti s cieľom zaručiť minimálny príjem a sú jasne spojené s rizikom nezamestnanosti. Na druhej strane majú znaky sociálnej pomoci, pretože sa poskytujú iba uchádzačom o zamestnanie, ktorých celkový príjem nedosahuje minimum stanovené právnymi predpismi. Sú úzko spojené so sociálno-hospodárskou situáciou vo Švajčiarsku, pretože sa odvolávajú na minimálny príjem v kantóne bydliska a súvisia s miestnym trhom práce. Nezávisia od dôb trvania zamestnania ani prispievania;

b) Sú nepríspevkové : Financujú sa výlučne z daní a nezávisia od žiadnych príspevkov.

Pokiaľ ide o záznam č. 4 týkajúci sa nepríspevkových mimoriadnych invalidných dôchodkov pre mladých so zdravotným postihnutím (článok 39 federálneho zákona o invalidnom poistení z 19. júna 1959), Švajčiarsko ho odôvodnilo takto:

Vzhľadom na nariadenie č. 883/2004, ktoré sa bude vzťahovať aj na ekonomicky neaktívne osoby, švajčiarska delegácia požiadala o začlenenie mimoriadnych dôchodkov pre zdravotne postihnuté ekonomicky neaktívne osoby do zoznamu osobitných nepríspevkových peňažných dávok, a to z týchto dôvodov:

1. Opis dávky

Aby poistené osoby mali nárok na pravidelný švajčiarsky invalidný dôchodok, musia mať v čase práceneschopnosti (invalidity) zaplatené príspevky počas minimálne troch rokov. Osoby postihnuté od narodenia alebo detstva nemôžu splniť túto podmienku, pretože nemôžu pracovať už pred dosiahnutím veku, od ktorého sa tieto príspevky vyberajú.

Tieto osoby majú nárok na osobitnú dávku zodpovedajúcu sume minimálneho pravidelného invalidného dôchodku. Dávka sa poskytuje osobám starším ako 18 rokov a pokiaľ žijú vo Švajčiarsku.

Keďže táto dávka sa nevypočítava na základe príspevkov, nazýva sa „mimoriadnym invalidným dôchodkom“.

2. Označenie za osobitnú nepríspevkovú dávku

Mimoriadny invalidný dôchodok spĺňa všetky potrebné kritériá, aby sa považoval za osobitnú nepríspevkovú dávku podľa článku 4 ods. 2a nariadenia č. 1408/71, pri zohľadnení celej príslušnej judikatúry Európskeho súdneho dvora týkajúcej sa osobitných nepríspevkových dávok:

a) Je to hybridná (zmiešaná) dávka : Na jednej strane má znaky sociálneho zabezpečenia, pretože príslušné osoby majú na ňu jasne vymedzený právny nárok a pokrýva riziko invalidity. Na druhej strane sa približuje sociálnej pomoci v tom zmysle, že nezávisí od dôb trvania zamestnania ani prispievania a je určená na zmiernenie núdze zaručením príjmu na úrovni životného minima pre sociálne znevýhodnenú skupinu ľudí (zdravotne postihnutých mladých ľudí);

b) Je to osobitná dávka : Je to náhradný prídavok určený pre tých, ktorí nespĺňajú podmienky poistenia na získanie pravidelného invalidného dôchodku. Je úzko spojená so sociálno-hospodárskou situáciou vo Švajčiarsku, pretože zodpovedá minimálnemu dôchodku vo Švajčiarsku;

c) Je to nepríspevková dávka: Nefinancuje sa z príspevkov. Všetky náklady na túto dávku znáša švajčiarsky štát.

Vo veci C-154/05 Kersbergen-Lap a Dams-Schipper bol Európsky súdny dvor (ESD) toho názoru, že holandská dávka na základe tzv. „Wajong“ zákona je osobitnou nepríspevkovou dávkou. ESD potvrdil tento rozsudok vo veci C-287/05 Hendrix. Rovnako ako v prípade švajčiarskeho mimoriadneho invalidného dôchodku sa v holandskom zákone Wajong stanovuje vyplácanie dávky mladým ľuďom, ktorí trpia dlhodobou práceneschopnosťou, ale nespĺňajú podmienky na získanie pravidelného invalidného dôchodku.

Aby nevznikla menej priaznivá situácia v porovnaní so súčasným stavom, záznam navrhnutý Švajčiarskom sa obmedzí na osoby, na ktoré sa pred ich práceneschopnosťou z dôvodu ich pôsobenia ako zamestnancov (napríklad, ako učňov) alebo samostatne zárobkovo činných osôb nevzťahovali švajčiarske právne predpisy.

- Pokiaľ ide o prílohu XI k nariadeniu č. 883/2004 („Osobitné ustanovenia na uplatňovanie právnych predpisov členských štátov“):

- pokiaľ ide o záznamy č. 1 a 2 , Švajčiarsko odôvodnilo svoje návrhy takto:

Švajčiarsko navrhuje zachovať tieto dva záznamy v prílohe VI k nariadeniu 1408/71 týkajúce sa prístupu k švajčiarskemu dobrovoľnému dôchodkovému poisteniu (bod 1) a dobrovoľnému nepretržitému poisteniu (bod 2) v prípade osôb žijúcich mimo územného rozsahu pôsobnosti Dohody medzi Švajčiarskom a EÚ o voľnom pohybe osôb. Tieto záznamy sa vkladajú do prílohy XI k nariadeniu 883/2004. Dôvodom na zápis týchto záznamov je:

Pokiaľ ide o záznam č. 1 ( Dobrovoľné poistenie):

Štátni príslušníci Švajčiarska a členských štátov EÚ môžu dobrovoľne požiadať o členstvo vo švajčiarskych systémoch starobného, pozostalostného a invalidného poistenia.

Keďže dobrovoľné poistenie je čiastočne financované zo švajčiarskych štátnych príjmov, členmi tohto poistného systému sa môžu stať iba osoby, ktoré majú úzke spojenie so Švajčiarskom. Pred požiadaním o členstvo preto museli byť poistené vo švajčiarskom systéme starobného, pozostalostného a invalidného poistenia počas piatich rokov. Táto požiadavka sa rovnakým spôsobom vzťahuje na štátnych príslušníkov Švajčiarska a EÚ s bydliskom mimo územného rozsahu pôsobnosti dohody o voľnom pohybe osôb.

Pokiaľ ide o záznam č. 2 ( Nepretržité postenie v prípade práce pre švajčiarskeho zamestnávateľa v zahraničí):

Osoby pracujúce pre švajčiarskeho zamestnávateľa v zahraničí môžu naďalej platiť poistné príspevky v rámci systémov starobného, pozostalostného a invalidného poistenia. S tým však musí súhlasiť zamestnávateľ, ktorý bude platiť polovicu príspevkov. Keďže nepretržité poistenie je čiastočne financované zo švajčiarskych štátnych príjmov, členmi tohto systému poistenia sa môžu stať iba osoby, ktoré majú úzke spojenie so Švajčiarskom. Pred požiadaním o členstvo preto museli byť poistení vo švajčiarskom systéme starobného, pozostalostného a invalidného poistenia počas piatich rokov. Táto požiadavka sa vzťahuje rovnako na štátnych príslušníkov Švajčiarska aj EÚ s bydliskom mimo územného rozsahu pôsobnosti dohody o voľnom pohybe osôb.

Záznam č. 3 zodpovedá existujúcemu záznamu č. 3 v prílohe VI k nariadeniu č. 1408/71. Toto voliteľné právo poskytuje viac práv migrujúcim pracovníkom a ich rodinným príslušníkom. O toto právo požiadali migrujúci pracovníci, pretože prostredníctvom neho môžu predísť plateniu vyšších príspevkov na zdravotnú starostlivosť vo Švajčiarsku, než by platili vo svojom príslušnom členskom štáte.

Pokiaľ ide o záznam č. 4, Švajčiarsko navrhuje zachovať tento záznam, ktorý zodpovedá bodu 3a prílohy VI k nariadeniu č. 1408/71, pokiaľ ide o mimopracovné úrazy. Tento záznam sa vkladá do prílohy XI k nariadeniu č. 883/2004.

Osoby, ktoré pracujú vo Švajčiarsku a žijú v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku alebo Taliansku, si môžu vybrať, či budú radšej nemocensky poistení vo svojom štáte bydliska ako vo Švajčiarsku [možnosť nezúčastniť sa; bod 3 písm. b) prílohy VI k nariadeniu č. 1408/71].

V takýchto prípadoch by mohla vzniknúť paralelná zodpovednosť v prípade úrazov nesúvisiacich s prácou medzi švajčiarskou inštitúciou úrazového poistenia a inštitúciou nemocenského poistenia štátu bydliska. Mimopracovné úrazy sa podľa švajčiarskych právnych predpisov riešia ako pracovné úrazy a choroby z povolania, zatiaľ čo na základe právnych predpisov dotknutých členských štátov EÚ sa riešia formou poskytovania vecných nemocenských dávok.

Je potrebné jasné ustanovenie o rozdelení nákladov.

Z áznam č. 5 zodpovedá existujúcemu záznamu č. 3b prílohy VI k nariadeniu č. 1408/71. Týka sa situácie, keď sa osoba, ktorá pracuje vo Švajčiarsku a má bydlisko v inom členskom štáte, rozhodla, že bude poistená v krajine bydliska. V tejto situácii tento záznam zabezpečuje uplatňovanie článku 19 nariadenia č. 883/2004, aby príslušná osoba dostávala počas pobytu vo Švajčiarsku (ktoré nie je z finančného hľadiska príslušným štátom) nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť.

Znenie sa zlepšilo s cieľom zabezpečiť, aby sa tento záznam vzťahoval aj na rodinných príslušníkov.

Záznamy č. 4 a 6 prílohy VI k nariadeniu 1408/71 už nie sú potrebné, pretože na tieto prípady sa vzťahujú články 18 a 27 ods. 2 nariadenia č. 883/2004.

Záznam č. 6 zodpovedá súčasnému záznamu č. 5 prílohy VI k nariadeniu č. 1408/71. V súlade s článkom 62 ods. 1 nového vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 sa v nej stanovuje, že príslušná inštitúcia uhradí inštitúcii, ktorá poskytla dávky vo Švajčiarsku, skutočnú sumu vykázanú v účtoch uvedenej inštitúcie. To isté sa vzťahuje aj na dávky poskytnuté vo Švajčiarsku osobám, ktoré sa rozhodli, že budú poistené v krajine bydliska podľa záznamu č. 3 písm. a) prílohy XI.

Záznam č. 7 zodpovedá súčasnému záznamu č. 7 prílohy VI nariadenia č. 1408/71 a Švajčiarsko navrhuje zachovať bod 7 prílohy VI k nariadeniu č. 1408/71, pokiaľ ide o peňažné nemocenské dávky.

Vo Švajčiarsku je poistenie za účelom peňažných nemocenských dávok dobrovoľné. Každý, kto je poistený vo Švajčiarsku, pokiaľ ide o vecné nemocenské dávky, má nárok zapojiť sa do tohto systému doplnkového poistenia.

Poistené osoby môžu kedykoľvek zmeniť svoju poisťovňu. V tomto prípade môže nový poisťovateľ vylúčiť platbu v prípade rizík a chorôb, ktoré už v prípade danej osoby existovali pred uzavretím tohto nového poistenia.

Ak však príslušná osoba bola nútená zmeniť poisťovateľa, pretože prijala nové zamestnanie alebo sa presťahovala na miesto, kde predchádzajúci poisťovateľ nevykonáva činnosť, nový poisťovateľ ju musí prijať bez akéhokoľvek ďalšieho obmedzenia. V takýchto prípadoch musí predchádzajúci poisťovateľ vydať osvedčenie preukazujúce, že zmena inštitúcie bola nedobrovoľná. Nový poisťovateľ je viazaný týmto dokumentom, ktorý je platný počas obdobia troch mesiacov. Kým predchádzajúci poisťovateľ nevydá poistenej osobe osvedčenie, zostáva zodpovedný za akékoľvek peňažné dávky nepokryté novým poisťovateľom.

Ak bola osoba predtým poistená inštitúciou v niektorom členskom štáte EÚ, nemôže získať osvedčenie preukazujúce, že sú splnené podmienky na prijatie bez výhrady. Aby sa takéto osoby chránili, zohľadňujú sa predchádzajúce obdobia zdravotného poistenia v inom členskom štáte a vylúčenie pokrytia predtým existujúcich chorôb alebo rizík sa neuplatňuje. Rovnako ako v rámci Švajčiarska sa zmena inštitúcie musí uzavrieť do troch mesiacov.

Bod 8 prílohy VI k nariadeniu č. 1408/71 sa nepreberá do prílohy XI k nariadeniu č. 883/2004. Krytie invalidného poistenia vo Švajčiarsku závisí od bydliska alebo zárobkovej činnosti vo Švajčiarsku. Osoby žijúce mimo Švajčiarska (napríklad, cezhraniční pracovníci), ktoré zanechajú svojej zárobkovej činnosti v dôsledku choroby alebo úrazu, už viac nie sú poistené a nemôžu platiť príspevky. Ak takéto osoby pracovali vo Švajčiarsku menej ako jeden rok, nemajú nárok na invalidný dôchodok, keďže nespĺňajú požiadavku týkajúcu sa minimálneho obdobia platenia príspevku. Až do konca roka 2007 bolo minimálne obdobie platenia príspevku iba jeden rok. Aby bývalí cezhraniční pracovníci mohli dokončiť toto minimálne obdobie platenia príspevkov, bod 8 prílohy VI ich zaväzuje zaplatiť príspevky do švajčiarskeho systému dôchodkového poistenia za jeden rok od začiatku práceneschopnosti, pokiaľ nepodliehajú právnym predpisom iného členského štátu z dôvodu výkonu novej činnosti.

Dňa 1. januára 2008 sa minimálne obdobie platenia príspevkov v prípade švajčiarskych invalidných dôchodkov zvýšilo na tri roky. Tým sa stáva tento záznam zbytočným. Zachovanie poistenia osoby a jej nútenie, aby platila príspevky, už nie je viac odôvodnené, pretože tento ďalší rok by v mnohých prípadoch nemal žiadny vplyv na nárok a nie je zlučiteľný s pravidlami príslušnosti stanovenými v prílohe II k nariadeniu č. 883/2004.

Záznam č. 8 zodpovedá záznamu č. 9 prílohy VI k nariadeniu č. 1408/71 a dôvody realizácie tohto záznamu sú tieto: Podľa švajčiarskych právnych predpisov v oblasti invalidného poistenia sa rehabilitačné opatrenia povoľujú iba vtedy, ak je príslušná osoba poistená. Poistné krytie závisí buď od bydliska alebo zárobkovej činnosti vo Švajčiarsku. Osoby žijúce mimo Švajčiarska (napríklad cezhraniční pracovníci), ktoré zanechajú svojej zárobkovej činnosti v dôsledku choroby alebo úrazu, už viac nie sú poistené. Záznam v prílohe XI zaručuje, že tieto osoby môžu stále využívať rehabilitačné opatrenia, hoci Švajčiarsko prestalo byť príslušným štátom. Týka sa väčšinou opatrení v oblasti odbornej prípravy určených na začlenenie osoby späť do pracovného života. Pokračovanie poistenia počas celého trvania opatrení môže príslušnej osobe v prípade potreby aj umožniť dosiahnuť minimálne obdobie poistenia potrebné na získanie invalidného dôchodku.

Existujúci záznam sa upravil, pretože situácie, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, sa musia presnejšie vymedziť. Bude sa vzťahovať iba na obdobie bezprostredne po skončení zamestnania vo Švajčiarsku, preto sa vložilo znenie „až do vyplácania invalidného dôchodku“, takže dôchodcovia nemajú nárok na tieto dávky.

Pokiaľ ide o uplatňovanie nariadenia č. 987/2009 , záznamy v prílohách týkajúce sa Švajčiarska sa odôvodňujú takto:

- pokiaľ ide o prílohu 1 k nariadeniu č. 987/2009 („Vykonávacie ustanovenia pre dvojstranné dohody…“), uvádzajú sa dvojstranné dohody s Francúzskom a Talianskom stanovujúce osobitné postupy vzťahujúce sa na náhradu dávok zdravotnej starostlivosti,

- pokiaľ ide o prílohy 3 a 5 k nariadeniu č. 987/2009, neexistujú žiadne záznamy týkajúce sa Švajčiarska.

ODDIEL B: AKTY, KTORÉ MUSIA ZMLUVNÉ STRANY NÁLEŽITE ZOHĽADNIŤ

Tento oddiel obsahuje nový súbor rozhodnutí, ktoré prijala Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia.

ODDIEL C: AKTY, KTORÉ VEZMÚ ZMLUVNÉ STRANY NA VEDOMIE

Tento oddiel obsahuje súbor odporúčaní, ktoré prijala Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia.

PROTOKOL

Pokiaľ ide o protokol k prílohe II, zaoberá sa 3 otázkami:

Po prvé, pokiaľ ide o poistenie v nezamestnanosti týkajúce sa pracovníkov s povolením na pobyt vo Švajčiarsku na obdobie menej ako jeden rok, tento bod sa aktualizoval v súvislosti so štátnymi príslušníkmi EÚ-8 a EÚ-2, na ktorých sa naďalej vzťahuje súčasný systém náhrad. Tento systém náhrad sa vzťahuje na štátnych príslušníkov EÚ-8 do 30. apríla 2011, pozri súčasný bod 4 protokolu k prílohe II dohody medzi EÚ a Švajčiarskom, a na štátnych príslušníkov EÚ-2 do 31. mája 2016, pozri bod 5 prílohy II k protokolu k dohode medzi EÚ a Švajčiarskom, pokiaľ ide o účasť Bulharska a Rumunska.

Po druhé, pokiaľ ide o švajčiarske prídavky pre bezmocné osoby (federálny zákon z 19. júna 1959 o invalidnom poistení (LAI) a federálny zákon z 20. decembra 1946 o starobných a pozostalostných dôchodkoch (LAVS), ktorý bol zmenený a doplnený 8. októbra 1999), tieto dávky sa nemôžu uviesť v prílohe X k nariadeniu č. 883/2004, pretože nespĺňajú prísnejšie podmienky stanovené v nariadení č. 647/2005. Vzhľadom na skutočnosť, že už niekoľko rokov pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 647/2005 sa dohodlo, že sa táto dávka uvedie v rámci prílohy IIa k nariadeniu č. 1408/71, a vzhľadom na to, že Švajčiarsko požaduje zachovať súčasný stav týkajúci sa tejto dávky prostredníctvom odkazu na statickú povahu dohody, ako aj vzhľadom na to, že Švajčiarsko vo všeobecnosti akceptuje prísnejšie požiadavky týkajúce sa prílohy X k nariadeniu č. 883/2004, nevyplácanie tejto dávky do zahraničia sa bude riešiť v rámci samostatného bodu v protokole k tejto dohode.

Po tretie, pokiaľ ide o záznam týkajúci sa dávok poskytovaných na základe plánov zamestnaneckých dávok, ktoré sa týkajú starobných, pozostalostných a invalidných dôchodkov: účinnosť tohto prechodného nariadenia sa skončila 31. mája 2007, päť rokov po nadobudnutí platnosti dohody. Je však možné, že existujú staré prípady, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie (osoby, ktoré opustili Švajčiarsko pred 31. májom 2007, ešte však nepožiadali o dávku). Z tohto dôvodu sa tento záznam zachováva.

V tejto súvislosti sa upravil článok 3 ods. 1 („štátni príslušníci určitých členských štátov“), pretože prechodné opatrenia týkajúce sa poistenia v nezamestnanosti v prípade osôb s povolením na pobyt vo Švajčiarsku platným menej ako jeden rok sa vzťahujú iba na štátnych príslušníkov členských štátov EÚ-8 a EÚ-2; pozri protokoly o rozšírení: protokol z 26. októbra 2004 k dohode (Ú. v. EÚ L 89, 28.3.2006, s. 30) a protokol z 27. mája 2008 (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2009, s. 53).

Článok 3 ods. 1 bol tiež upravený na účely úplnosti prostredníctvom zavedenia odkazu na body protokolu, ktoré už boli uvedené v tomto protokole a ktoré sa týkajú švajčiarskych prídavkov pre bezmocné osoby a dávok poskytovaných na základe plánov zamestnaneckých dávok.

4. VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá vplyv na rozpočet EÚ.

5. VOLITEĽNÉ PRVKY

Uskutočnili sa už konzultácie s členskými štátmi prostredníctvom Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia.

2010/0187 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o pozícii, ktorá sa má prijať v mene Únie v spoločnom výbore zriadenom na základe Dohody z 21. júna 1999 medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb, pokiaľ ide o nahradenie prílohy II o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na rozhodnutie Rady a Komisie 2002/309/ES, Euratom o dohode o vedeckej a technologickej spolupráci zo 4. apríla 2002 o uzavretí siedmich dohôd so Švajčiarskou konfederáciou[1], a najmä na jeho článok 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

1. Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb (ďalej len „dohoda“) nadobudla platnosť 1. júna 2002.

2. V článku 18 dohody sa stanovuje, že spoločný výbor môže rozhodnutím prijať zmeny a doplnenia dohody aj prílohy II k dohode, ktorá sa zaoberá koordináciou systémov sociálneho zabezpečenia.

3. Aby sa zabezpečilo jednotné a správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ a aby sa predišlo administratívnym a možným právnym ťažkostiam, je potrebné zmeniť a doplniť prílohu II k dohode s cieľom začleniť nové právne predpisy EÚ, na ktoré sa dohoda v súčasnosti neodvoláva.

4. V záujme zrozumiteľnosti a prehľadnosti by sa príloha II a protokol pripojený k nej mali kodifikovať,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia týkajúca sa nahradenia prílohy II o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktorá sa má prijať v mene Európskej únie v spoločnom výbore zriadenom podľa článku 14 Dohody z 21. júna 1999 medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb, je založená na návrhu rozhodnutia spoločného výboru uvedenom v prílohe A k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Vyhlásenie uvedené v prílohe B k tomuto rozhodnutiu sa schvaľuje a bude poskytnuté v mene Európskej únie v spoločnom výbore v čase prijatia rozhodnutia uvedeného v článku 1.

Článok 3

Rozhodnutie spoločného výboru a vyhlásenie uvedené v článku 2 sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie .

V Bruseli

Za Radu

predseda

PRÍLOHA A

Návrh

ROZHODNUTIE č. …/2010 SPOLOČNÉHO VÝBORU EÚ – ŠVAJČIARSKO PRE VOĽNÝ POHYB OSÔB

z …….. 2010,

ktorým sa nahrádza príloha II o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia

SPOLOČNÝ VÝBOR,

so zreteľom na Dohodu z 21. júna 1999 medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb (ďalej len „dohoda“), a najmä na jej článok 18,

keďže:

(1) Dohoda bola podpísaná 21. júna 1999 a nadobudla platnosť 1. júna 2002.

(2) Príloha II k dohode o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia bola naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím č. 1/2006 zo 6. júla 2006 a mala by sa teraz aktualizovať, aby zohľadňovala nové právne akty Európskej únie, ktoré odvtedy nadobudli účinnosť, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a opatrenia prijaté na vykonávanie tohto nariadenia.

(3) Nariadenie (ES) č. 883/2004 nahradilo nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71.

(4) V záujme zrozumiteľnosti a prehľadnosti by sa príloha II a protokol pripojený k nej mali konsolidovať do právne záväzného znenia.

(5) Príloha II by sa mala upraviť v súlade s vývojom príslušných právnych predpisov v Európskej únii,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha II k dohode o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa nahrádza znením uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je vypracované v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické.

Článok 3

Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho prijatí.

V Bruseli …. …….. 20...

Za spoločný výbor

predseda

PRÍLOHA

„Príloha II

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia

Článok 1

(1) Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ide o koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, budú medzi sebou uplatňovať akty Európskej únie, na ktoré sa uvádza odkaz v oddiele A tejto prílohy a ktoré sú zmenené a doplnené týmto oddielom, alebo predpisy, ktoré sú rovnocenné takýmto aktom.

(2) Pojem „členský štát/členské štáty“ obsiahnutý v aktoch uvedených v oddiele A tejto prílohy znamená okrem štátov, na ktoré sa vzťahujú príslušné akty Európskej únie, aj Švajčiarsko.

Článok 2

(1) Na účely uplatňovania ustanovení tejto prílohy zmluvné strany náležite zohľadňujú akty Európskej únie uvedené v oddiele B tejto prílohy.

(2) Na účely uplatňovania ustanovení tejto prílohy zmluvné strany berú na vedomie akty Európskej únie uvedené v oddiele C tejto prílohy.

Článok 3

(1) Osobitné ustanovenia týkajúce sa prechodných opatrení v súvislosti s poistením v nezamestnanosti v prípade štátnych príslušníkov určitých členských štátov EÚ s povolením na pobyt vo Švajčiarsku platným menej ako jeden rok, švajčiarskych prídavkov pre bezmocné osoby a dávok poskytovaných na základe plánov zamestnaneckých dávok, ktoré sa týkajú starobných, pozostalostných a invalidných dôchodkov, sú uvedené v protokole k tejto prílohe.

(2) Protokol tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto prílohy.

ODDIEL A: AKTY, NA KTORÉ SA ODKAZUJE

1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[2] (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004), zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh[3].

Na účely tejto dohody sa nariadenie (ES) č. 883/2004 upravuje takto:

a) Do oddielu I prílohy I sa dopĺňa tento text:

„ Švajčiarsko

Kantonálne právne predpisy týkajúce sa preddavkov na platby výživného na základe článku 131 ods. 2 a článku 293 ods. 2 federálneho občianskeho zákona.“

b) Do oddielu II prílohy I sa dopĺňa tento text:

„ Švajčiarsko

Príspevky pri narodení a osvojení dieťaťa podľa príslušných kantonálnych právnych predpisov na základe článku 3 ods. 2 federálneho zákona o rodinných prídavkoch.“

c) Do prílohy II sa pridáva tento text:

„Nemecko – Švajčiarsko

a) Dohovor o sociálnom zabezpečení z 25. februára 1964, zmenený a doplnený doplňujúcimi dohovormi č. 1 z 9. septembra 1975 a č. 2 z 2. marca 1989:

i) bod 9b, odsek 1, č. 1 – 4 záverečného protokolu (platné právne predpisy a nárok na vecné nemocenské dávky pre obyvateľov nemeckej exklávy Büsingen);

ii) bod 9e, odsek 1 písm. b), prvá, druhá a štvrtá veta záverečného protokolu (prístup k dobrovoľnému nemocenskému poisteniu v Nemecku v prípade presťahovania do Nemecka).

b) Dohovor o poistení pre prípad nezamestnanosti z 20. októbra 1982, zmenený a doplnený dodatočným protokolom z 22. decembra 1992:

i) článok 8 ods. 5, Nemecko (okres Büsingen) prispieva sumou, ktorá sa rovná kantonálnemu príspevku poskytovanému podľa švajčiarskeho práva, na náklady spojené s podporou zamestnanosti vynakladané v súvislosti s pracovnými miestami skutočne obsadenými pracovníkmi, na ktorých sa vzťahuje toto ustanovenie.

Španielsko – Švajčiarsko

Bod 17 záverečného protokolu k dohovoru o sociálnom zabezpečení z 13. októbra 1969 v znení dodatkového dohovoru z 11. júna 1982; osoby poistené v rámci španielskeho systému na základe tohto ustanovenia sú oslobodené od podmienky zapojiť sa do švajčiarskeho systému nemocenského poistenia.

Taliansko – Švajčiarsko

Článok 9 ods. 1 dohovoru o sociálnom zabezpečení zo 14. decembra 1962 v znení dodatkového dohovoru č. 1 z 18. decembra 1963, dodatkovej dohody zo 4. júla 1969, doplňujúceho protokolu z 25. februára 1974 a dodatkovej dohody č. 2 z 2. apríla 1980.“

d) Do prílohy IV sa dopĺňa tento text:

„Švajčiarsko“

e) Do časti 1 prílohy VIII sa dopĺňa tento text:

„Švajčiarsko

Všetky žiadosti o starobný, pozostalostný a invalidný dôchodok na základe základného systému (federálny zákon o starobnom dôchodkovom a pozostalostnom poistení a federálny zákon o invalidnom poistení) a zákonné starobné dôchodky na základe zákonom stanovených plánov zamestnaneckých dávok (federálny zákon o plánoch zamestnaneckých dávok, ktoré sa týkajú starobného, pozostalostného a invalidného poistenia).“

f) Do časti 2 prílohy VIII sa dopĺňa tento text:

„Švajčiarsko

Starobné, pozostalostné a invalidné dôchodky na základe zákonom stanovených plánov zamestnaneckých dávok (federálny zákon o plánoch zamestnaneckých dávok, ktoré sa týkajú starobného, pozostalostného a invalidného poistenia).“

g) Do časti II prílohy IX sa dopĺňa tento text:

„Švajčiarsko

Pozostalostné a invalidné dôchodky na základe zákonom stanovených plánov zamestnaneckých dávok (federálny zákon o plánoch zamestnaneckých dávok, ktoré sa týkajú starobného, pozostalostného a invalidného poistenia).“

h) Do prílohy X sa dopĺňa tento text:

„1. Doplnkové dávky (federálny zákon o doplnkových dávkach z 19. marca 1965) a podobné dávky stanovené na základe kantonálnych právnych predpisov.

2. Dôchodky v prípade núdze na základe invalidného poistenia (článok 28 pododsek 1a federálneho zákona o invalidnom poistení z 19. júna 1959, zmenený a doplnený 7. októbra 1994).

3. Nepríspevkové zmiešané dávky v prípade nezamestnanosti stanovené v kantonálnych právnych predpisoch.

4. Nepríspevkové mimoriadne invalidné dôchodky pre zdravotne postihnuté osoby (článok 39 federálneho zákona o invalidnom poistení z 19. júna 1959), na ktoré sa pred ich práceneschopnosťou z dôvodu ich pôsobenia ako zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb nevzťahovali švajčiarske právne predpisy.“

i) Do prílohy XI sa dopĺňa tento text:

„Švajčiarsko

1. Ustanovenia článku 2 federálneho zákona o starobnom a pozostalostnom poistení a článku 1 federálneho zákona o invalidnom poistení, ktorými sa riadi dobrovoľné poistenie v týchto poistných odvetviach v prípade švajčiarskych štátnych príslušníkov s bydliskom v štátoch, ktoré nepodliehajú tejto dohode, sa vzťahujú na osoby s bydliskom mimo Švajčiarska, ktoré sú štátnymi príslušníkmi ostatných štátov, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, a na utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti s bydliskom na území týchto štátov, v prípade, že tieto osoby sa zapoja do systému dobrovoľného poistenia najneskôr jeden rok po dátume, kedy sa na nich prestalo vzťahovať starobné, pozostalostné a invalidné poistenie po nepretržitom období poistenia v trvaní minimálne päť rokov.

2. V prípade skončenia poistenia osoby v rámci švajčiarskeho starobného dôchodkového, pozostalostného a invalidného poistenia po nepretržitom období poistenia v trvaní minimálne päť rokov, má táto osoba naďalej nárok byť poistená so súhlasom zamestnávateľa, ak pracuje v štáte, na ktorý sa táto dohoda nevzťahuje, pre zamestnávateľa vo Švajčiarsku, a ak na tento účel predloží žiadosť do šiestich mesiacov odo dňa skončenia jej poistenia.

3. Povinné poistenie v rámci švajčiarskeho nemocenského poistenia a možné výnimky:

a) Švajčiarske právne ustanovenia, ktorými sa riadi nemocenské poistenie, sa vzťahujú na tieto osoby, ktoré nemajú bydlisko vo Švajčiarsku:

i) osoby podliehajúce švajčiarskym právnym predpisom podľa hlavy II nariadenia;

ii) osoby, za ktoré Švajčiarsko znáša náklady na dávky podľa článkov 24, 25, 26 nariadenia;

iii) osoby poberajúce dávky zo švajčiarskeho poistenia v nezamestnanosti;

iv) rodinní príslušníci osôb uvedených v zarážkach i) a iii) alebo zamestnanej osoby alebo samostatne zárobkovo činnej osoby vo Švajčiarsku, ktorá je poistená v rámci švajčiarskeho systému nemocenského poistenia, pokiaľ títo rodinní príslušníci nemajú bydlisko v jednom z týchto štátov: Dánsko, Španielsko, Maďarsko, Portugalsko, Švédsko alebo Spojené kráľovstvo;

v) rodinní príslušníci osôb uvedených v zarážke ii) alebo dôchodcu s bydliskom vo Švajčiarsku, ktorý je poistený v rámci švajčiarskeho systému nemocenského poistenia, pokiaľ títo rodinní príslušníci nemajú bydlisko v jednom z týchto štátov: Dánsko, Portugalsko, Švédsko alebo Spojené kráľovstvo.

Za rodinných príslušníkov sa považujú osoby, ktoré sú označené za rodinných príslušníkov podľa právnych predpisov štátu bydliska.

b) Osoby uvedené v písmene a) môžu byť na základe žiadosti oslobodené od povinného poistenia, ak majú bydlisko v jednom z týchto štátov a počas obdobia trvania ich bydliska v jednom z týchto štátov, a ak môžu preukázať, že majú nárok na poistné krytie v prípade choroby: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, a pokiaľ ide o osoby uvedené v písmene a) zarážky iv) a v) – Fínsko, a pokiaľ ide o osoby uvedené v písmene a) zarážka ii) – Portugalsko.

Táto žiadosť

aa) sa musí predložiť do troch mesiacov odo dňa, kedy vznikla povinnosť uzatvoriť poistenie vo Švajčiarsku; v prípade, že sa žiadosť v odôvodnených prípadoch predloží po tejto lehote, výnimka nadobudne účinnosť od začatia poistnej povinnosti;

bb) sa týka všetkých rodinných príslušníkov s bydliskom v tom istom štáte.

4. Ak osoba podliehajúca švajčiarskym právnym ustanoveniam podľa hlavy II nariadenia podlieha pri uplatňovaní bodu 3 písm. b) na účely nemocenského poistenia právnym ustanoveniam iného štátu, na ktorý sa vzťahuje táto dohoda, na nákladoch na tieto vecné dávky sa v prípade mimopracovných úrazov podieľajú rovnakým dielom švajčiarsky poisťovateľ pracovných a mimopracovných úrazov a chorôb z povolania a príslušná nemocenská poisťovňa, ak existuje nárok na vecné dávky od oboch orgánov. Švajčiarsky poisťovateľ pracovných a mimopracovných úrazov a chorôb z povolania uhrádza všetky náklady v prípade pracovných úrazov, úrazov na ceste do práce alebo chorôb z povolania, a to aj vtedy, ak existuje nárok na dávky od orgánu nemocenského poistenia v krajine bydliska.

5. Na osoby, ktoré pracujú vo Švajčiarsku, ale nemajú v ňom bydlisko, a ktoré majú zákonné poistné krytie v štáte bydliska v súlade s bodom 3 písm. b), ako aj ich rodinní príslušníci, sa počas pobytu vo Švajčiarsku uplatňujú ustanovenia článku 19 nariadenia.

6. Na účely uplatňovania článkov 18, 19, 20, 27 nariadenia vo Švajčiarsku znáša všetky účtované náklady príslušný poisťovateľ.

7. Obdobia poistenia denných dávok dokončené v rámci poistného systému iného štátu, na ktorý sa vzťahuje táto dohoda, sa zohľadňujú v prípade zníženia alebo zrušenia možnej rezervy poistenia denných náhrad v prípade materstva alebo choroby, keď sa osoba stáva poistenou u švajčiarskeho poisťovateľa do troch mesiacov od skončenia jej poistného krytia v inej krajine.

8. Osoba, ktorá bola zárobkovo činnou osobou alebo samostatne zárobkovo činnou osobou vo Švajčiarsku a musela ukončiť svoju činnosť, z ktorej si pokrývala svoje životné potreby, v dôsledku úrazu alebo choroby a už nepodlieha švajčiarskym právnym predpisom o invalidnom poistení, sa považuje za osobu, na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie na účely oprávnenosti na rehabilitačné opatrenia až do vyplácania invalidného dôchodku a počas celého obdobia, počas ktorého využíva tieto opatrenia, za predpokladu, že nezačala vykonávať novú činnosť mimo Švajčiarska.

2. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[4].

Na účely tejto dohody sa nariadenie (ES) č. 987/2009 upravuje takto:

a) Do prílohy 1 sa dopĺňa tento text:

„Dojednanie medzi Švajčiarskom a Francúzskom z 26. októbra 2004 stanovujúce osobitné postupy na náhradu dávok zdravotnej starostlivosti.

Dojednanie medzi Švajčiarskom a Talianskom zo 17. novembra 2005, ktorým sa stanovujú osobitné postupy na náhradu dávok zdravotnej starostlivosti.“

3. Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 592/2008 zo 17. júna 2008[5], pokiaľ sa naň odkazuje v nariadeniach (ES) č. 883/2004 alebo č. 987/2009 alebo ak ide o prípady, ktoré nastali v minulosti.

4. Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 120/2009 z 9. februára 2009[6], pokiaľ sa naň odkazuje v nariadeniach (ES) č. 883/2004 alebo č. 987/2009 alebo ak ide o prípady, ktoré nastali v minulosti.

5. 398 L 49 smernica Rady 98/49/ES z 29. júna 1998[7] o zabezpečení doplnkových dôchodkových práv zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva.

ODDIEL B: AKTY, KTORÉ MUSIA ZMLUVNÉ STRANY NÁLEŽITE ZOHĽADNIŤ

(1) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. A1 z 12. júna 2009 o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004[8].

(2) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. A2 z 12. júna 2009 týkajúce sa výkladu článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o právnych predpisoch vzťahujúcich sa na vyslaných pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby dočasne pracujúcich mimo príslušného štátu[9].

(3) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. A3 zo 17. decembra 2009 o sčítaní neprerušených dôb vyslania dosiahnutých podľa nariadení č. 1408/71 a 883/2004[10].

(4) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. E1 z 12. júna 2009 o praktických opatreniach pre prechodné obdobie na výmenu údajov elektronickými prostriedkami, ktoré sú uvedené v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 [11].

(5) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. F1 z 12. júna 2009 o výklade článku 68 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa pravidiel prednosti v prípade súbehu rodinných dávok[12].

(6) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H1 z 12. júna 2009 o rámci pre prechod od nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72 na nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 a o uplatňovaní rozhodnutí a odporúčaní Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia[13].

(7) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H2 z 12. júna 2009 o spôsobe práce a zložení technickej komisie pre spracovanie údajov Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia[14].

(8) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H 3 z 15. októbra 2009 o dátume, ktorý sa má vziať do úvahy pri určovaní prepočítacích kurzov uvedených v článku 90 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009[15] .

(9) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H 4 z 22. decembra 2009 o zložení a pracovných metódach rady audítorov Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia[16].

(10) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H 5 z 18. marca 2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[17].

(11) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. P1 z 12. júna 2009 o výklade článku 50 ods. 4, článku 58 a článku 87 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004, pokiaľ ide o priznanie dávok v invalidite, dávok v starobe a pozostalostných dávok[18].

(12) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. S1 z 12. júna 2009 o európskom preukaze zdravotného poistenia[19].

(13) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. S2 z 12. júna 2009 o technických špecifikáciách európskeho preukazu zdravotného poistenia[20].

(14) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. S3 z 12. júna 2009, ktorým sa vymedzujú dávky, na ktoré sa vzťahuje článok 19 ods. 1 a článok 27 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a článok 25 písm. A ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009[21].

(15) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. S4 z 2. októbra 2009 o postupoch náhrady prostriedkov na účely vykonávania článkov 35 a 41 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004[22].

(16) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. S5 z 2. októbra 2009 o výklade pojmu „vecné dávky“ definovaného v článku 1 písm. va) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 v prípade choroby alebo materstva podľa článkov 17, 19, 20, 22, článku 24 ods. 1, článkov 25, 26, článku 27 ods. 1, 3, 4 a 5, článkov 28, 34 a článku 36 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 883/2004 a o výpočte súm, ktoré sa majú nahradiť podľa článkov 62, 63 a 64 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009[23].

(17) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. S6 z 22. decembra 2009 o registrácii v členskom štáte bydliska podľa článku 24 nariadenia (ES) č. 987/2009 a zostavovaní registrov stanovených v článku 64 ods. 4 nariadenia (ES) č. 987/2009[24].

(18) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. S7 z 22. decembra 2009 o prechode z nariadení (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72 na nariadenia (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 a o uplatňovaní postupov náhrad[25].

(19) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U1 z 12. júna 2009 týkajúce sa článku 54 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 týkajúceho sa zvýšenia dávok v nezamestnanosti pre závislých rodinných príslušníkov[26].

(20) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009 o rozsahu pôsobnosti článku 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát[27].

(21) Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U3 z 12. júna 2009 o rozsahu pojmu „čiastočná nezamestnanosť“ vzťahujúceho sa na nezamestnané osoby uvedené v článku 65 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004[28].

ODDIEL C: AKTY, KTORÉ VEZMÚ ZMLUVNÉ STRANY NA VEDOMIE

1 Odporúčanie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U1 z 12. júna 2009 týkajúce sa právnych predpisov vzťahujúcich sa na nezamestnané osoby, ktoré vykonávajú v inom členskom štáte, ako je štát miesta bydliska, profesijnú alebo obchodnú činnosť na čiastočný úväzok[29].

2. Odporúčanie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009 týkajúce sa uplatňovania článku 64 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 na nezamestnané osoby sprevádzajúce svojich manželov, resp. svoje manželky alebo partnerov, resp. partnerky, ktorí vykonávajú profesijnú alebo obchodnú činnosť v inom členskom štáte, ako je príslušný štát[30].

Protokol k prílohe II k dohode o voľnom pohybe osôb

I. Poistenie v nezamestnanosti

Tieto opatrenia sa vzťahujú na pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Českej republiky, Estónskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky, do 30. apríla 2011, a na pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Bulharskej republiky a Rumunska do 31. mája 2016.

1. Na poistenie v nezamestnanosti v prípade pracovníkov s povolením na pobyt s lehotou platnosti kratšou ako jeden rok sa vzťahujú tieto pravidlá:

1.1 Na takúto dávku poskytovanú z poistenia v nezamestnanosti za podmienok stanovených zákonom majú nárok iba pracovníci, ktorí platili príspevky vo Švajčiarsku počas minimálneho obdobia stanoveného federálnym zákonom o poistení v nezamestnanosti a o prídavkoch v prípade platobnej neschopnosti ( loi fédérale sur l'assurance-chômage obligatoire et l'indemnité en cas d'insolvabilité - LACI)[31] a ktorí spĺňajú aj ostatné podmienky oprávnenosti na dávku v nezamestnanosti.

1.2 Časť príspevkov vyberaných za pracovníkov, ktorých obdobie platenia príspevkov je príliš krátke na to, aby im vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti vo Švajčiarsku podľa bodu 1.1, sa poukáže ich štátom pôvodu v súlade s ustanoveniami bodu 1.3. s cieľom prispieť k nákladom na dávky poskytované týmto pracovníkom v prípade úplnej nezamestnanosti; títo pracovníci potom nemajú nárok na dávku v prípade, že sú úplne nezamestnaní vo Švajčiarsku. Majú však nárok na príspevky v prípade zlého počasia a v prípade, že sa zamestnávateľ stane platobne neschopným. Dávky v prípade úplnej nezamestnanosti vypláca štát pôvodu, za predpokladu, že príslušní pracovníci sú pripravení nastúpiť do práce. Obdobia poistenia vo Švajčiarsku sa zohľadňujú rovnakým spôsobom, ako keby išlo o obdobia poistenia v štáte pôvodu.

1.3 Časť príspevkov vyberaných za pracovníkov podľa bodu 1.2 sa poukazuje každý rok v súlade s týmito ustanoveniami:

a) Celkové príspevky týchto pracovníkov sa vypočítajú pre každú krajinu na základe ročného počtu zamestnaných pracovníkov a priemerných ročných príspevkov zaplatených za každého pracovníka (príspevky zamestnávateľa a príspevky zamestnanca).

b) Z takto vypočítanej sumy sa časť zodpovedajúca percentuálnemu podielu dávky v nezamestnanosti v pomere ku všetkým príspevkom uvedenými v bode 1.2 poukáže štátu pôvodu týchto pracovníkov a časť z nej si ponechá Švajčiarsko, ako rezervu pre následné dávky.[32]

c) Švajčiarsko predkladá každý rok výkaz poukázaných príspevkov. Ak o to štáty pôvodu požiadajú, uvedie v ňom základy na výpočet a poukázané sumy. Štáty pôvodu každý rok informujú Švajčiarsko o počte príjemcov dávky v nezamestnanosti podľa bodu 1.2.

2. Ak má niektorý členský štát dotknutý týmto dojednaním ťažkosti s ukončením opatrení týkajúcich sa poukazovania príspevkov alebo ak má Švajčiarsko ťažkosti s dojednaniami týkajúcimi sa sčitovania období, túto záležitosť môže ktorákoľvek zo zmluvných strán postúpiť spoločnému výboru.

II. Prídavky pre bezmocné osoby

Prídavky pre bezmocné osoby poskytované na základe švajčiarskeho federálneho zákona z 19. júna 1959 o invalidnom poistení (LAI) a na základe federálneho zákona z 20. decembra 1946 o starobných a pozostalostných dôchodkoch (LAVS), ktoré boli zmenené a doplnené 8. októbra 1999, sa poskytujú výlučne vtedy, ak má príslušná osoba bydlisko vo Švajčiarsku.

III. Plány zamestnaneckých dávok, ktoré sa týkajú starobných, pozostalostných a invalidných dôchodkov

Bez ohľadu na článok 10 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 sa priznaná dávka stanovená na základe federálneho zákona o voľnom pohybe medzi plánmi zamestnaneckých dávok, ktoré sa týkajú starobných, pozostalostných a invalidných dôchodkov ( Loi fédérale sur le libre passage dans la prévoyance professionnelle vieillesse, survivants et invalidité ), zo 17. decembra 1993, vypláca na požiadanie zamestnanej osobe alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá chce navždy opustiť Švajčiarsko a ktorá na základe hlavy II nariadenia už nebude podliehať švajčiarskemu právu, za predpokladu, že opustí Švajčiarsko do piatich rokov od nadobudnutia platnosti tejto dohody.“

PRÍLOHA B

VYHLÁSENIE

o vyhlásení o účasti Švajčiarska vo výboroch

Vo vyhlásení o účasti Švajčiarska vo výboroch (Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 72) je druhá zarážka „- Správna komisia pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov“ odteraz odkazom na Správnu komisiu pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, ktorá bola zriadená na základe článku 71 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004.

[1] Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 1.

[2] Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.

[3] Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 43.

[4] Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1.

[5] Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 1.

[6] Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009, s. 29.

[7] Ú. v. ES L 209, 25.7.1998, s. 46.

[8] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 1.

[9] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 5.

[10] Ú. v. EÚ C…, s.

[11] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 9.

[12] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 11

[13] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 13.

[14] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 17.

[15] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 56.

[16] Ú. v. EÚ C 107, 27.4.2010, s. 3.

[17] Ú. v. EÚ C…, s…

[18] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 21.

[19] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 23.

[20] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 26.

[21] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 40.

[22] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 52.

[23] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 54.

[24] Ú. v. EÚ C 107, 27.4.2010, s. 6.

[25] Ú. v. EÚ C 107, 27.4.2010, s. 8.

[26] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 42.

[27] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 43.

[28] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 45.

[29] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 49.

[30] Ú. v. EÚ C 106, 24.4.2010, s. 51.

[31] V súčasnosti 12 mesiacov.

[32] Poukázané príspevky za pracovníkov, ktorí uplatnia svoje právo na dávku v nezamestnanosti vo Švajčiarsku po tom, čo v rámci obdobia dvoch rokov – počas niekoľkých období pobytu – platili príspevky minimálne 12 mesiacov.