52010PC0295

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 8.6.2010

KOM(2010)295 v konečnom znení

2010/0159 (NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 367/2006, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU |

Dôvody a ciele návrhu Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“), v antisubvenčnom konaní týkajúcom sa dovozu polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii. |

Všeobecný kontext Tento návrh sa predkladá v kontexte vykonávania základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade s hmotnými a procesnými požiadavkami ustanovenými v základnom nariadení. |

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Nariadenie Rady (ES) č. 367/2006, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii, zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1124/2007 vo vzťahu k spoločnosti Jindal Poly Films Limited (žiadateľovi v súčasnom čiastočnom predbežnom preskúmaní) a naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 15/2009. |

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Neuplatňuje sa. |

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Konzultácie so zainteresovanými stranami |

V súlade s ustanoveniami základného nariadenia príslušné zainteresované strany už mali možnosť obhajovať svoje záujmy počas prešetrovania. |

Získavanie a využívanie expertízy |

Externá expertíza nebola potrebná. |

Hodnotenie vplyvu Tento návrh je výsledkom vykonávania základného nariadenia. V základnom nariadení sa nestanovuje všeobecné hodnotenie vplyvu, ale toto nariadenie obsahuje úplný zoznam podmienok, ktoré sa musia posúdiť. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

Zhrnutie navrhovaného opatrenia Dňa 9. septembra 2009 Komisia začala čiastočné predbežné preskúmanie obmedzené na úroveň subvencovania vyrovnávacieho cla, ktoré sa uplatňuje v súvislosti s dovozom polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom z Indie. Komisia začala preskúmanie na základe skutočnosti, že žiadateľ, vyvážajúci výrobca z Indie, poskytol dostatočné dôkazy prima facie o tom, že sa zmenili okolnosti v súvislosti so subvencovaním, na základe ktorých boli zavedené opatrenia, a že tieto zmeny majú trvalý charakter. Čiastočným predbežným revíznym prešetrovaním sa potvrdilo, že i) úroveň subvencovania sa vo vzťahu k príslušnému spolupracujúcemu indickému výrobcovi znížila; ii) súčasné spôsoby uplatňovania prešetrovaných systémov a ich kompenzovateľnosť sa od predchádzajúceho prešetrovania nezmenili. Keďže sa dokázalo, že žiadateľ bude v budúcnosti ďalej dostávať subvencie vo výške, ktorá je nižšia, ako bola výška stanovená pri predchádzajúcom predbežnom revíznom prešetrovaní, úroveň opatrení by sa mala upraviť tak, aby zodpovedala novým zisteniam. Zistilo sa, že zmenené okolnosti majú trvalý charakter. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby Rada prijala pripojený návrh nariadenia s cieľom zmeniť a doplniť colnú sadzbu, ktorá sa vzťahuje na príslušného spolupracujúceho indického výrobcu. |

Právny základ Nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva. |

Zásada subsidiarity Návrh patrí do výlučnej právomoci Európskej únie. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje. |

Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a je mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho rozhodovania. Uvedenie údajov o spôsobe, akým sa finančná a administratívna záťaž Európskej únie, vlád členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov minimalizuje a ako je úmerná cieľu návrhu, sa na tento prípad nevzťahuje. |

Výber nástrojov |

Navrhované nástroje: nariadenie. |

Iné prostriedky by neboli primerané, pretože základné nariadenie nestanovuje alternatívne možnosti. |

VPLYV NA ROZPOčET |

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Európskej únie. |

..

2010/0159 (NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 367/2006, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[1] (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 19,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

I. Predchádzajúce prešetrovanie a existujúce vyrovnávacie opatrenia

1. V decembri 1999 Rada nariadením (ES) č. 2597/1999[2] uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu (ďalej len „príslušný výrobok“), ktorý v súčasnosti patrí pod kódy KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90, s pôvodom v Indii. Prešetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu uvedeného nariadenia, sa ďalej označuje ako „pôvodné prešetrovanie“. Opatrenia boli vo forme vyrovnávacieho cla ad valorem v rozsahu od 3,8 % do 19,1 % uloženého na dovoz od individuálne vymenovaných vývozcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 19,1 % na dovoz od všetkých ostatných spoločností. Obdobie prešetrovania pôvodného prešetrovania trvalo od 1. októbra 1997 do 30. septembra 1998.

2. V marci 2006 Rada nariadením (ES) č. 367/2006[3] (ďalej len „nariadenie (ES) č. 367/2006“) po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 18 základného nariadenia ponechala konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením (ES) č. 2597/1999 na dovoz PET filmu s pôvodom v Indii. Obdobie revízneho prešetrovania trvalo od 1. októbra 2003 do 30. septembra 2004.

3. V auguste 2006 Rada nariadením (ES) č. 1288/2006[4] po predbežnom preskúmaní týkajúcom sa subvencovania indického výrobcu PET filmov, spoločnosti Garware Polyester Limited (ďalej len „Garware“), upravila konečné vyrovnávacie clo uložené spoločnosti Garware nariadením (ES) č. 367/2006.

4. V septembri 2007 Rada nariadením (ES) č. 1124/2007[5] po čiastočnom predbežnom preskúmaní týkajúcom sa subvencovania ďalšieho indického výrobcu PET filmov, spoločnosti Jindal Poly Films Limited, predtým známej ako Jindal Polyester Ltd (ďalej len „Jindal“), upravila konečné vyrovnávacie clo uložené spoločnosti Jindal nariadením (ES) č. 367/2006.

5. V januári 2009 Rada nariadením (ES) č. 15/2009[6] po čiastočnom predbežnom preskúmaní, ktoré začala Komisia z vlastnej iniciatívy a ktoré sa týkalo subvencovania piatich indických výrobcov PET filmu, upravila konečné vyrovnávacie clo uložené týmto spoločnostiam nariadením (ES) č. 367/2006.

II. Existujúce antidumpingové opatrenia

6. Treba poznamenať, že spoločnosť Jindal Poly Films Limited podlieha antidumpingovému clu vo výške 0 %.[7]

III. Začatie čiastočného predbežného preskúmania

7. Žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie predložila spoločnosť Jindal Poly Films Limited, vyvážajúci výrobca z Indie (ďalej len „žiadateľ“). Žiadosť je rozsahom obmedzená na preskúmanie subvencovania v súvislosti so žiadateľom. Žiadateľ predložil dôkazy prima facie o tom, že sa zmenili okolnosti v súvislosti so subvencovaním, na základe ktorých boli zavedené opatrenia, a že tieto zmeny majú trvalý charakter.

8. Po porade s poradným výborom Komisia rozhodla, že existujú dostatočné dôkazy na začatie čiastočného predbežného preskúmania, a prostredníctvom oznámenia z 9. septembra 2009 uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie[8] (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) informovala o začatí čiastočného predbežného preskúmania v súlade s článkom 19 základného nariadenia, ktoré je obmedzené na úroveň subvencovania žiadateľa, s cieľom stanoviť, či by sa mali opatrenia týkajúce sa tohto žiadateľa odstrániť alebo upraviť.

9. V závislosti od výsledkov preskúmania by sa v rámci čiastočného predbežného revízneho prešetrovania mala zvážiť aj potreba upraviť sadzbu cla, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje v prípade dovozu príslušného výrobku od vyvážajúcich výrobcov z príslušnej krajiny, ktorí nie sú jednotlivo uvedení v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 367/2006, t. j. sadzbu cla, ktorá sa vzťahuje na „všetky ostatné spoločnosti“ v Indii.

IV. Obdobie prešetrovania

10. Prešetrovanie úrovne subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2008 do 31. marca 2009 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

V. Strany, ktorých sa prešetrovanie týka

11. Komisia o začatí čiastočného predbežného revízneho prešetrovania oficiálne informovala žiadateľa, indickú vládu (ďalej len „IV“), spoločnosti Du Pont Tejin Films, Luxembursko, Mitsubishi Polyester Film, Nemecko, Toray Plastics Europe, Francúzsko a Nurell, Taliansko, ktoré predstavujú prevažnú väčšinu výroby PET filmu v Európskej únii (ďalej len „výrobné odvetvie Európskej únie“). Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požadovať vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

12. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

13. Písomné a ústne pripomienky, ktoré predložili zúčastnené strany, sa zvážili, a ak to bolo vhodné, tak sa aj zohľadnili.

14. Komisia poslala žiadateľovi dotazník s cieľom získať informácie potrebné na prešetrovanie. Dotazník navyše poslala aj IV.

15. Žiadateľ aj IV predložili vyplnené dotazníky.

16. Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencovania. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch žiadateľa a v priestoroch IV v Dillí.

VI. Poskytovanie informácií a pripomienky k postupu

17. Indická vláda a ostatné zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa uvažovalo o návrhu úpravy colnej sadzby, ktorá sa vzťahuje na žiadateľa. Dostali primeraný čas na predloženie pripomienok. Všetky predložené vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, ako je uvedené nižšie.

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK

18. Výrobok, na ktorý sa vzťahuje toto preskúmanie, je ten istý ako výrobok, na ktorý sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 367/2006, a síce polyetyléntereftalátový (PET) film, ktorý patrí pod kódy KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90, s pôvodom v Indii.

C. SUBVENCOVANIE

1. Úvod

Celoštátne systémy

19. Na základe informácií, ktoré predložila indická vláda a ostatné zainteresované strany, a vyplnených dotazníkov Komisie boli prešetrené tieto systémy, ktoré údajne obsahujú poskytovanie subvencií:

a) systém predbežných povolení (Advance Authorization Scheme) [predtým známy ako systém zálohovaných licencií (Advance Licence Scheme)];

b) systém colných preukazov (Duty Entitlement Passbook Scheme);

c) systém podpory vývozu investičného tovaru (Export Promotion Capital Goods Scheme);

d) systém vývozných úverov (Export Credit Scheme).

Regionálne systémy

e) Systém stimulačných balíkov (PSI)

20. Uvedené systémy a) až c) sa zakladajú na zákone o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode umožňuje IV vydávať oznámenia súvisiace s politikou vývozu a dovozu. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch „politiky vývozu a dovozu“, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Jeden z dokumentov politiky vývozu a dovozu sa týka obdobia revízneho prešetrovania tohto prípadu, t. j. päťročný plán na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej „politika EXIM 2004 – 2009“). Okrem toho indická vláda stanovuje aj postupy, ktorými sa riadi politika EXIM 2004 – 2009 v „Príručke postupov – 1. septembra 2004 až 31. marca 2009“, Zväzok I (ďalej len „HOP I 2004 – 2009“). Príručka postupov sa tiež pravidelne aktualizuje.

21. Systém vývozných úverov uvedený v písmene d) sa zakladá na oddieloch 21 a 35A zákona o riadení bánk z roku 1949, ktorý povoľuje banke Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“) riadiť obchodné banky v oblasti vývozných úverov.

22. Systém uvedený v písmene e) je riadený štátnymi orgánmi v Indii.

2. Systém predbežných povolení (ďalej len „AAS“)

a) Právny základ

23. Podrobný opis systému sa nachádza v odsekoch 4.1.1 až 4.1.14 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitolách 4.1 až 4.30 príručky HOP I 2004 – 2009. Tento systém sa pri predchádzajúcom revíznom prešetrovaní volal systém predbežných licencií a viedol k uloženiu v súčasnosti platného konečného vyrovnávacieho cla nariadením Rady (ES) č. 367/2006.

b) Oprávnenosť

24. AAS pozostáva zo šiestich podsystémov, ktorých podrobnejší opis sa uvádza v nižšie uvedenom odôvodnení (25). Tieto podsystémy sa okrem iného odlišujú v rozsahu oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov majú nárok na AAS na fyzický vývoz a na AAS na každoročnú požiadavku. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zásobujú posledného vývozcu, sú oprávnení na AAS na dodávky medziproduktov. Hlavní dodávatelia, ktorí zabezpečujú dodávky pre kategórie „zamýšľaný vývoz“, ktoré sú uvedené v odseku 8.2 politiky EXIM 2004 – 2009, napríklad dodávatelia pre jednotku orientovanú na vývoz (ďalej len „EOU“), majú nárok na AAS na zamýšľaný vývoz. Napokon, dodávatelia medziproduktov pre výrobcov-vývozcov majú nárok na zvýhodnenie „zamýšľaného vývozu“ na základe podsystémov „zálohovaný príkaz na uvoľnenie“ (ďalej len „ARO“) a „domáci dokumentárny akreditív“.

c) Praktická implementácia

25. Predbežné povolenia sa môžu vydať na:

i) fyzický vývoz: Toto je hlavný podsystém. Umožňuje voľný dovoz vstupných materiálov na výrobu konkrétneho výsledného výrobku určeného na vývoz. „Fyzický“ v tomto kontexte znamená, že výrobok určený na vývoz musí opustiť územie Indie. Príspevok na dovoz a vývozná povinnosť vrátane typu výrobku určeného na vývoz sa uvádzajú v licencii;

ii) každoročnú požiadavku: Toto povolenie nie je prepojené na konkrétny výrobok určený na vývoz, ale na širšiu skupinu výrobkov (napríklad chemické a príbuzné výrobky). Držiteľ licencie môže – do určitej hraničnej hodnoty stanovenej na základe jeho minulej výkonnosti vývozu – doviezť bez cla akýkoľvek vstupný materiál používaný pri výrobe ktorejkoľvek z položiek patriacich do takejto skupiny výrobkov. Môže sa rozhodnúť vyviezť ktorýkoľvek výsledný výrobok patriaci do skupiny výrobkov zhotovených z takéhoto materiálu oslobodeného od cla;

iii) dodávky medziproduktov: Tento podsystém zahŕňa prípady, keď dvaja výrobcovia plánujú vyrábať jeden výrobok určený na vývoz a rozdelia si výrobný proces. Výrobca-vývozca, ktorý vyrába medziprodukty, môže dovážať vstupné materiály bez cla a na tento účel môže získať AAS na dodávky medziproduktov. Posledný vývozca výrobu finalizuje a je povinný hotový výrobok vyviezť;

iv) zamýšľaný vývoz: Tento podsystém umožňuje hlavnému dodávateľovi doviezť od cla oslobodené vstupné materiály, ktoré sú potrebné pri výrobe tovaru, ktorý sa má predávať ako „zamýšľaný vývoz“ pre kategórie zákazníkov uvedené v odseku 8.2 písm. b) až f), g), i) a j) politiky EXIM 2004 – 2009. Podľa indickej vlády sa zamýšľaný vývoz vzťahuje na tie transakcie, pri ktorých dodaný tovar neopustí krajinu. Niektoré kategórie dodávok sa považujú za zamýšľaný vývoz za predpokladu, že tovar je vyrobený v Indii, napr. dodávka tovaru pre EOU alebo spoločnosť, ktorá sa nachádza v osobitnej hospodárskej zóne (ďalej len „SEZ“);

v) ARO: Držiteľ AAS, ktorý má v úmysle získavať vstupné materiály z domácich zdrojov namiesto priameho dovozu, má možnosť získavať ich na základe potvrdenia ARO. V takých prípadoch sú predbežné povolenia hodnotené ako ARO a sú potvrdené domácemu dodávateľovi pri dodaní položiek, ktoré sa v nich uvádzajú. Potvrdenie ARO oprávňuje domáceho dodávateľa na zvýhodnenie na základe zamýšľaného vývozu, ako sa uvádza v odseku 8.3 politiky EXIM 2004 – 2009 (t. j. AAS na dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, vrátenie cla pri zamýšľanom vývoze a náhrada konečnej spotrebnej dane). Mechanizmus ARO nahrádza dodávateľovi dane a clá namiesto toho, aby ich nahrádzal konečnému vývozcovi vo forme vrátenia/náhrady cla. Náhrada daní/ciel je k dispozícii ako pre domáce vstupné materiály, tak aj pre dovážané vstupné materiály;

vi) domáci dokumentárny akreditív (Back to back inland letter of credit): Aj tento podsystém zahŕňa domáce dodávky držiteľovi predbežného povolenia. Držiteľ predbežného povolenia môže požiadať banku o otvorenie domáceho akreditívu v prospech domáceho dodávateľa. Banka zruší platnosť povolenia pre priamy dovoz len pre tú hodnotu a objem položiek, ktoré sa budú čerpať z domácich zdrojov namiesto dovozu. Domáci dodávateľ bude mať nárok na zvýhodnenie zamýšľaného vývozu, ako sa uvádza v odseku 8.3 politiky EXIM 2004 – 2009 (t. j. AAS na dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, vrátenie cla pri zamýšľanom vývoze a náhrada konečnej spotrebnej dane).

26. Žiadateľovi boli počas ORP poskytnuté úľavy v rámci AAS naviazaného na príslušný výrobok. Žiadateľ využíval dva z podsystémov, t. j. i) AAS na fyzický vývoz a ii) AAS na zamýšľaný vývoz. Preto nie je potrebné určovať kompenzovateľnosť zvyšných nepoužitých podsystémov.

27. Držiteľ predbežného povolenia je na účely overenia zo strany indických orgánov zo zákona povinný viesť „skutočný a riadny stav spotreby a používania bezcolne dovezeného/na domácom trhu obstaraného tovaru“ v špecifickom formáte (kapitoly 4.26, 4.30 a dodatok 23 k príručke HOP I 2004 – 2009), t. j. register skutočnej spotreby. Tento register musí overiť externý autorizovaný účtovník/účtovník nákladov a prác, ktorý vydal potvrdenie, v ktorom sa uvádza, že predpísaný register a príslušné záznamy a informácie poskytnuté podľa prílohy 23 sú vo všetkých ohľadoch pravdivé a správne. Napriek tomu sa však uvedené ustanovenia vzťahujú len na predbežné povolenia vydané 13. mája 2005 alebo neskôr. Pri všetkých predbežných povoleniach alebo zálohovaných licenciách vydaných pred týmto dátumom sa od držiteľov vyžaduje, aby sa riadili predtým platnými ustanoveniami o overovaní, t. j. aby viedli pravdivý a riadny výkaz spotreby a využívania dovezeného tovaru v zmysle licencie v špecifikovanom formáte podľa dodatku 18 (kapitola 4.30 a dodatok 18 k príručke HOP I 2002 – 2007).

28. Pokiaľ ide o podsystémy používané počas ORP žiadateľom, t. j. fyzický vývoz a zamýšľaný vývoz, IV pevne stanovuje objem a hodnotu tak príspevku na dovoz, ako aj vývoznej povinnosti, a tieto sú zaznamenané v povolení. Okrem toho v čase dovozu a vývozu majú vládni úradníci zaznamenať príslušné transakcie v povolení. Objem povoleného dovozu v rámci AAS určuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupu-výstupu (ďalej len „SION“). SION existujú pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku a sú uverejnené v HOP II 2004 – 2009. Najnovšie zmeny týkajúce sa SION, pokiaľ ide o PET film a PET čipy, medziprodukt, boli preskúmané v septembri 2005.

29. Dovezené vstupné materiály sú neprenosné a musia sa použiť na výrobu výsledného výrobku určeného na vývoz. Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanom časovom rozvrhu po vydaní licencie (24 mesiacov s dvomi možnými predĺženiami, z ktorých každé môže byť 6 mesiacov).

30. Vyššie opísaný systém sa nezmenil od posledného čiastočného predbežného preskúmania týkajúceho sa subvencovania žiadateľa a ktoré bolo ukončené v januári 2009. Výhoda poskytnutá v rámci tohto systému sa však podstatne znížila, ako sa uvádza v nižšie uvedenom odôvodnení (39).

31. V súčasnom predbežnom revíznom prešetrovaní sa zistilo, že požiadavky na overenie stanovené indickými orgánmi neboli dodržiavané a zatiaľ ani vyskúšané v praxi. Žiadateľ neviedol systém, na základe ktorého by bolo možné overiť, ktoré vstupy sa spotrebovali vo výrobe vývozného výrobku a v akom množstve, ako sa stanovuje v politike zahraničného obchodu (FTP) na obdobie rokov 2004 až 2009 (dodatok 23) a v súlade s oddielom II bodom 4 prílohy II k základnému nariadeniu. Indická vláda register spotreby nikdy nekontrolovala.

32. Zmeny v správe FTP 2004 – 2009, ktoré nadobudli platnosť na jeseň roku 2005 (povinné zasielanie registra spotreby indickým úradom v rámci opravného postupu), neboli ešte v prípade žiadateľa uplatnené. Preto sa skutočná implementácia tohto ustanovenia nemohla v tomto štádiu overiť.

d) Záver

33. Oslobodenie od dovozného cla je subvencia v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, to znamená finančný príspevok zo strany IV, ktorý znamenal výhodu pre prešetrovaných vývozcov.

34. Okrem toho AAS na fyzický vývoz a AAS na zamýšľaný vývoz sú jasne podmienené podľa zákona výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a kompenzovateľné podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť dostať výhody vyplývajúce z týchto systémov.

35. Žiadny z dvoch podsystémov použitých v tomto prípade nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Podsystémy nezodpovedajú pravidlám stanoveným v prílohe I bode i), prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. IV neuplatňovala účinne svoj starý či nový overovací systém, ani postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupné materiály spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (príloha II oddiel II bod 4 základného nariadenia a v prípade systémov náhradného vrátenia cla, príloha III oddiel II bod 2 základného nariadenia). SION pre príslušný výrobok neboli dostatočne presné. Samotné SION nemožno považovať za overovací systém skutočnej spotreby, pretože koncepcia týchto noriem neumožňuje indickej vláde s dostatočnou presnosťou overiť, aké množstvo vstupných materiálov sa spotrebovalo pri výrobe na vývoz. Indická vláda okrem toho nevykonala žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupných materiálov, i keď toto by za normálnych okolností pri neexistencii účinného overovacieho systému bolo potrebné (príloha II oddiel II ods. 5 a príloha III oddiel II ods. 3 základného nariadenia).

36. Tieto dva podsystémy sú teda kompenzovateľné.

e) Výpočet výšky subvencie

37. Pri neexistencii prípustných systémov vrátenia cla alebo systémov náhradného vrátenia cla je odpustenie celkových dovozných ciel, ktoré sú obvykle splatné pri dovoze vstupných materiálov, kompenzovateľným zvýhodnením. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že základné nariadenie nestanovuje len kompenzáciu „nadmerného“ odpočtu ciel. Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia a bodu i) prílohy I k základnému nariadeniu sa nadmerný odpočet ciel môže kompenzovať iba vtedy, ak sú splnené podmienky príloh II a III k základnému nariadeniu. Tieto podmienky však v danom prípade splnené neboli. Ak sa teda nepreukáže existencia vhodného monitorovacieho procesu, uvedená výnimka pre systémy vrátenia cla sa neuplatňuje, ale skôr sa uplatňuje bežné pravidlo na kompenzáciu výšky neuhradených ciel (ušlý príjem) ako akýkoľvek údajný nadmerný odpočet. Ako je ustanovené v oddiele II prílohy II a oddiele II prílohy III k základnému nariadeniu, nie je na prešetrovacom orgáne, aby vypočítal takýto nadmerný odpočet. Na druhej strane podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia prešetrovací orgán musí poskytnúť len postačujúce dôkazy na dokázanie nevhodnosti údajného overovacieho systému.

38. Výška subvencie pre žiadateľa, ktorý využíval AAS, sa vypočítala na základe ušlých dovozných ciel (základné clo a osobitné dodatočné clo) na materiál dovezený v rámci dvoch podsystémov počas ORP (čitateľ zlomku). V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti s poskytnutím subvencie, odpočítali od výšky subvencie v prípade uplatnenia oprávnených nárokov. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na obrat z vývozu počas ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

39. Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s týmto systémom pre žiadateľa za ORP predstavuje 0,7 %.

3. Systém colných preukazov (ďalej len „DEPBS“)

a) Právny základ

40. Podrobný opis DEPBS sa nachádza v odseku 4.3 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitole 4 príručky HOP I 2004 – 2009.

b) Oprávnenosť

41. Každý výrobca-vývozca alebo obchodník-vývozca má nárok využiť tento systém.

c) Praktická implementácia DEPBS

42. Oprávnený vývozca môže požiadať o úvery DEPBS, ktoré sú vypočítané ako percento hodnoty výrobkov vyvezených v rámci tohto systému. Tieto sadzby DEPBS stanovili indické orgány pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku. Určujú sa na základe noriem SION, pričom sa zohľadňuje predpokladaný obsah dovážaných vstupných materiálov vo vyvážanom výrobku a clo na takýto predpokladaný dovoz vstupných materiálov bez ohľadu na to, či dovozné clo bolo alebo nebolo v skutočnosti zaplatené.

43. Na to, aby mala spoločnosť nárok na získanie výhod v rámci tohto systému, musí vyvážať. V čase vývoznej transakcie musí vývozca poskytnúť orgánom v Indii vyhlásenie, v ktorom uvedie, že sa vývoz uskutočňuje v rámci DEPBS. Aby sa mohol tovar vyviezť, vydajú indické colné orgány počas odbavovacieho konania colné vyhlásenie o vývoze. Tento dokument uvádza okrem iného výšku úveru DEPBS, ktorý sa má pre túto vývoznú transakciu poskytnúť. V tom čase vývozca vie, aké zvýhodnenie získa. Len čo colné orgány vydajú colné vyhlásenie o vývoze, indická vláda nemá žiadnu právomoc nad rozhodovaním o poskytnutí úveru DEPBS. Príslušná sadzba DEPBS na výpočet zvýhodnenia platí v čase vystavenia vyhlásenia o vývoze.

44. Úvery DEPBS sú voľne prevoditeľné a platné 12 mesiacov od dátumu vydania. Môžu sa použiť na uhradenie ciel pri následnom dovoze akéhokoľvek tovaru, ktorý je možné doviezť bez obmedzenia, okrem investičného tovaru. Tovar dovezený za takéto úvery sa môže predávať na domácom trhu (a podlieha dani z predaja) alebo je možné ho využiť inak.

45. Žiadosti o úvery DEPBS sa podávajú elektronicky a môžu zahŕňať neobmedzený počet vývozných transakcií. V skutočnosti sa neuplatňujú žiadne prísne termíny na požiadanie o úvery DEPBS. Elektronický systém, ktorý sa používa na správu DEPBS, automaticky nevylučuje vývozné transakcie mimo termínov na podanie žiadostí, ktoré sa uvádzajú v kapitole 4.47 príručky HOP I 2004 – 2009. Okrem toho sa v kapitole 9.3 príručky HOP I 2004 – 2009 jasne uvádza, že žiadosti prijaté po uplynutí termínov na podanie žiadostí sa môžu posúdiť kedykoľvek s uložením malého poplatku ako pokuty (t. j. 10 % z nároku).

46. Zistilo sa, že žiadateľ využíval tento systém počas ORP.

d) Závery týkajúce sa DEPBS

47. DEPBS poskytuje subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver DEPBS je finančnou pomocou indickej vlády, pretože sa úver napokon využije na kompenzáciu dovozných ciel, a tým zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo v opačnom prípade splatné. Okrem toho úver DEPBS predstavuje pre vývozcu zvýhodnenie, pretože zvyšuje jeho likviditu.

48. Ďalej je DEPBS podmienený podľa zákona výkonnosťou vývozu, a preto sa považuje za špecifický a kompenzovateľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

49. Tento systém sa nemôže považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nespĺňa prísne pravidlá ustanovené v bode i) prílohy I, v prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať vo výrobnom procese tovar, ktorý bol dovezený bez cla, a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupným materiálom. Okrem toho neexistuje systém alebo postup, ktoré by potvrdzovali, ktoré vstupné materiály sa spotrebovali vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či k vyššej platbe dovozného cla došlo v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Napokon, vývozca má nárok na zvýhodnenia v rámci DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec dováža nejaké vstupné materiály. Na to, aby výrobca získal zvýhodnenie, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že by došlo k dovozu nejakých vstupných materiálov. Teda dokonca aj výrobcovia, ktorí si zabezpečujú všetky svoje vstupné materiály na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál, majú stále nárok na zvýhodnenia z DEPBS.

e) Výpočet výšky subvencie

50. V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia a metodikou výpočtu, ktorá sa v nariadení Rady (ES) č. 367/2006 používa pri tomto systéme, sa výška kompenzovateľných subvencií vypočítala za pomoci zvýhodnenia priznaného príjemcovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas ORP. V tejto súvislosti sa usúdilo, že zvýhodnenie sa priznalo príjemcovi v čase, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V tomto momente sa IV musí zrieknuť colných poplatkov, čo predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Keď colné úrady vydajú colné vyhlásenie o vývoze, v ktorom sa okrem iného uvádza výška úveru DEPBS, ktorý sa má udeliť na danú vývoznú transakciu, indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať, či sa subvencia poskytne alebo nie. Okrem toho spolupracujúci vyvážajúci výrobca zaúčtovával úvery DEPBS v účtovných knihách na základe časového rozlíšenia ako príjem.

51. V prípade, že došlo k opodstatneným žiadostiam, poplatky, ktoré vznikli pri získavaní subvencie, sa odrátali od takto zriadených úverov, aby sa k sume subvencie dospelo ako k čitateľovi zlomku podľa článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na obrat z vývozu príslušného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

52. Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s týmto systémom pre žiadateľa za ORP predstavuje 5,1 %.

4. Systém podpory vývozu investičného tovaru (ďalej len „EPCGS“)

a) Právny základ

53. Podrobný opis EPCGS sa nachádza v odseku 5 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitole 5 príručky HOP I 2004 – 2009.

b) Oprávnenosť

54. Výrobcovia-vývozcovia, obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov a poskytovatelia služieb majú právo využívať tento systém.

c) Praktická implementácia

55. Za podmienok vývoznej povinnosti môže spoločnosť doviezť investičný tovar (nový a od apríla 2003 aj použitý (z druhej ruky) investičný tovar až 10 rokov starý) so zníženou sadzbou cla. Na tento účel IV vydáva na základe žiadosti a uhradeného poplatku licenciu EPCGS. Od apríla 2000 systém umožňuje zníženú sadzbu dovozného cla vo výške 5 %, ktorá sa uplatňuje na všetok investičný tovar dovezený v rámci tohto systému. Až do 31. marca 2000 sa uplatňovala efektívna sadzba cla vo výške 11 % (vrátane 10 % prirážky) a v prípade dovozu vysokej hodnoty nulová sadzba cla. Aby sa splnila vývozná povinnosť, musí sa dovezený investičný tovar použiť na výrobu určitého množstva tovaru určeného na vývoz počas určitého obdobia.

56. Držiteľ licencie EPCGS môže získať investičný tovar aj z domácich zdrojov. V takom prípade domáci výrobca investičného tovaru môže využiť výhodu bezcolného dovozu zložiek potrebných na výrobu tohto investičného tovaru. Prípadne sa môže domáci výrobca uchádzať o zvýhodnenie zamýšľaného vývozu v súvislosti s dodávkou investičného tovaru držiteľovi licencie EPCGS.

57. Zistilo sa, že žiadateľ využíval tento systém počas ORP.

d) Záver týkajúci sa systému EPCGS

58. Zo systému EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančný príspevok indickej vlády, keďže táto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho zníženie cla predstavuje pre vývozcu zvýhodnenie, pretože clá ušetrené pri dovoze zvyšujú jeho likviditu.

59. Ďalej je EPCGS podmienený podľa zákona výkonnosťou vývozu, keďže takéto licencie nemožno získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Preto sa považuje za špecifický a kompenzovateľný podľa článku 4 ods. 4, prvého pododseku, písm. a) základného nariadenia.

60. Tento systém sa nedá považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Investičný tovar nie je zahrnutý do takých prípustných systémov, ako stanovuje bod i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebúva pri výrobe vyvážaných výrobkov.

e) Výpočet výšky subvencie

61. Výška subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe neuhradeného cla na dovezený investičný tovar počas celého obdobia, ktoré zodpovedá obvyklej dobe odpisovania takéhoto investičného tovaru v príslušnom výrobnom odvetví. V súlade so zavedeným postupom sa takto vypočítaná suma, ktorá zodpovedá ORP, upraví pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Na tento účel sa považovala za primeranú komerčná úroková sadzba platná v Indii počas ORP. V prípade opodstatnených žiadostí sa poplatky, ktoré vznikli pri získaní subvencie, odrátali v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

62. Žiadateľ tvrdil, že investičný tovar dovezený bez cla v rámci systému EPCGS na jeho použitie v jednotke umiestnenej v Khanvele sa už nepoužíva, a výhoda súvisiaca s takýmto tovarom by teda nemala byť zahrnutá v čitateli zlomku. V odpovedi na toto tvrdenie sa uvádza, že žiadateľ už získal výhodu týkajúcu sa tohto investičného tovaru. Navyše, keďže neexistuje dôkaz o tom, že žiadateľ už takýto majetok nevlastní, alebo ho nebude opäť používať, tento nárok sa musí zamietnuť.

63. V súlade s článkom 7 ods. 2 a článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa táto suma subvencií rozložila na obrat vývozu príslušného výrobku počas ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá.

64. Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s týmto systémom pre žiadateľa za ORP predstavuje 2,3 %.

5. Systém vývozných úverov (ďalej len „ECS“)

a) Právny základ

65. Podrobné údaje o systéme sú stanovené v hlavnom obežníku Master Circular DBOD No. DIR.(Exp).BC 01/04.02.02/2007-08 (vývozný úver v rupiách / cudzej mene) a hlavnom obežníku Master Circular DBOD No. DIR.(Exp).BC 09/04.02.02/2008-09 (vývozný úver v rupiách / cudzej mene) banky Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“), ktorý je určený všetkým komerčným bankám v Indii.

b) Oprávnenosť

66. Vyrábajúci vývozcovia a obchodníci-vývozcovia majú nárok na tento systém.

c) Praktická implementácia

67. V rámci tohto systému RBI povinne stanovuje maximálny strop úrokových sadzieb uplatniteľný na vývozné úvery tak v indických rupiách, ako aj v cudzej mene, ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi. ECS pozostáva z dvoch podsystémov: zo systému vývozných úverov pred odoslaním („úver na zabalenie“), ktorý pokrýva úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, zabalenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom, a zo systému vývozných úverov po odoslaní, v rámci ktorého sa poskytujú pôžičky na pracovný kapitál na účely financovania vývozných pohľadávok. RBI tiež nariaďuje bankám, aby poskytli určitú výšku svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu.

68. V dôsledku hlavných obežníkov RBI môžu vývozcovia získať vývozné úvery s preferenčnými úrokovými sadzbami v porovnaní s úrokovými sadzbami pre bežné komerčné úvery („hotovostné úvery“), ktoré sa stanovujú výlučne podľa trhových podmienok. Rozdiel v sadzbách by sa mohol znížiť pre spoločnosti s dobrým úverovým ratingom. V skutočnosti by spoločnosti, ktoré majú vysoký rating, mohli získať vývozné úvery a hotovostné úvery za rovnakých podmienok.

69. Zistilo sa, že žiadateľ využíval tento systém počas ORP.

d) Záver týkajúci sa systému ECS

70. Preferenčné úrokové sadzby úveru ECS stanovené v hlavnom obežníku RBI uvedenom v odôvodnení (65) môžu znížiť náklady na úroky vývozcu v porovnaní s nákladmi na úvery stanovené výlučne v trhových podmienkach a v tomto prípade zvýhodniť takéhoto vývozcu v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Financovanie vývozu ako také nie je bezpečnejšie ako domáce financovanie. V skutočnosti sa obvykle vníma ako rizikovejšie a miera bezpečnosti vyžadovaná pre určitý úver bez ohľadu na predmet financovania je výlučne obchodným rozhodnutím danej komerčnej banky. Rozdiely v sadzbách, pokiaľ ide o rôzne banky, sú výsledkom metodiky RBI na stanovenie maximálnych úrokových mier na úvery pre každú komerčnú banku jednotlivo.

71. Napriek skutočnosti, že preferenčné úvery v rámci ECS poskytujú komerčné banky, toto zvýhodnenie je finančným príspevkom vlády v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) nariadenia. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ani podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, ani podľa Dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa nevyžadujú ďalšie verejné výdavky, napríklad refundácia komerčných bánk indickou vládou, na preukázanie subvencie, ale stačí len nariadenie vlády na vykonávanie funkcií uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) alebo iii) základného nariadenia. RBI je orgán verejnej správy, a preto patrí do vymedzenia pojmu „vláda“, ako sa uvádza v článku 2 písm. b) základného nariadenia. Je stopercentným vlastníctvom vlády, sleduje ciele štátnej politiky, napr. menovej politiky, a členov jej vedenia vymenúva indická vláda. RBI riadi súkromné orgány, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) druhej zarážky základného nariadenia, keďže komerčné banky sú viazané podmienkami, ktoré im ukladá, okrem iného, pokiaľ ide o maximálne stropy úrokových sadzieb na vývozné úvery povinne predpísané v hlavných obežníkoch RBI a ustanoveniach RBI o tom, že komerčné banky musia poskytovať určitú sumu zo svojich čistých bankových úverov na financovanie vývozu. Toto nariadenie ukladá komerčným bankám povinnosť vykonávať funkcie uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bode i) základného nariadenia, v tomto prípade poskytovať pôžičky vo forme preferenčného financovania vývozu. Takýto priamy prevod finančných prostriedkov vo forme pôžičiek za určitých podmienok by za normálnych okolností plnila vláda a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej praxe vlád v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. Táto subvencia sa považuje za špecifickú a kompenzovateľnú, pretože preferenčné úrokové sadzby sú k dispozícii len v súvislosti s financovaním vývozných transakcií, a sú teda podmienené výkonnosťou vývozu podľa článku 4 ods. 4, prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

e) Výpočet výšky subvencie

72. Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokmi zaplatenými za vývozné úvery počas ORP a sumou, ktorá by bola splatná za bežné komerčné úvery využívané žiadateľom. Táto výška subvencie (čitateľ zlomku) sa rozložila na obrat z vývozu počas ORP ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

73. Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s týmto systémom pre žiadateľa za ORP predstavuje 0,2 %.

8. SYSTÉM STIMULAČNÝCH BALÍKOV (PSI)

a) Právny základ

74. Počas predchádzajúcich prešetrovaní týkajúcich sa PET filmu, vrátane revízneho prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu v súčasnosti platného konečného vyrovnávacieho cla nariadením Rady (ES) č. 367/2006, sa prešetrilo niekoľko indických štátnych systémov, v rámci ktorých boli miestnym spoločnostiam poskytnuté stimuly. Štátne systémy spadajú pod položku „Systém stimulačných balíkov“ (ďalej len „PSI“), keďže zahŕňajú viacero druhov stimulačných opatrní. Prešetrovaním sa zistilo, že oprávnenosť spoločnosti na výhody v rámci systému sa stanovuje v „osvedčení o oprávnenosti“.

75. Systém stimulačných balíkov (ďalej len „PSI“) vlády štátu Maháraštra (ďalej len „GOM“) bol upravený niekoľkokrát od jeho zavedenia. Žiadateľ naďalej využíva výhody v rámci systému PSI „z roku 1993“ a nie v rámci novších systémov. Z tohto dôvodu bol v súvislosti s týmto prípadom preskúmaný iba PSI z roku 1993.

76. Systém odpustenia dane z predaja priznávaný vládou Západného Bengálska poskytuje odpustenie centrálnej dane z predaja. Preskúmanie odhalilo, že žiadateľ využíval oslobodenie od obchodnej dane (centrálnej dane z predaja) v rámci PSI vlády Západného Bengálska v súvislosti so svojimi nákupmi. Týmto ustanovením o dani sa spoločnosť oslobodzuje od dane z predaja (miestnej dane z predaja aj centrálnej dane z predaja) pri predaji na domácom trhu.

b) Oprávnenosť

77. Na získanie oprávnenosti musia spoločnosti na základe všeobecného pravidla investovať v menej rozvinutých oblastiach štátu, a to vytvorením nového výrobného podniku alebo realizáciou veľkej kapitálovej investície na rozšírenie alebo diverzifikáciu existujúceho výrobného podniku. Hlavným kritériom stanovenia výšky stimulov je klasifikácia oblasti, v ktorej sa podnik nachádza alebo bude nachádzať, a veľkosť investície.

c) Praktická implementácia

78. Podľa systémov oslobodenia od dane z predaja sa od určitých jednotiek nežiada, aby pri svojich predajných transakciách vyberali akúkoľvek daň z predaja. Podobne boli označené jednotky oslobodené od platenia dane z predaja pri nákupoch tovaru od dodávateľov oprávnených pre tento systém. Zatiaľ čo oslobodenie v súvislosti s predajnou transakciou nepredstavuje pre označené predajné jednotky žiadnu výhodu, oslobodenie v súvislosti s nákupnými transakciami však pre označené nakupujúce jednotky výhodu znamená.

79. Oslobodenie od dane z predaja pri nákupoch v rámci štátu Maháraštra (ktoré sa v minulosti uplatňovalo v rámci systému stimulov oslobodenia od dane z predaja v štáte Maháraštra) už v súčasnosti nie je dostupné. V apríli 2005 sa právne predpisy o dani z predaja pre vnútroštátny predaj v štáte Maháraštra nahradili systémom dane z pridanej hodnoty (DPH). S účinnosťou od apríla 2005 žiadateľ ako neoslobodená jednotka musí pri nákupe materiálov platiť DPH.

d) Záver

80. Pokiaľ ide o PSI GOM z roku 1993, žiadateľ nadobudol len práva na odpustenie dane z predaja na predaj hotových výrobkov počas obdobia revízneho prešetrovania, o ktorých sa v minulosti zistilo, že nezvýhodňujú príjemcu (odôvodnenie 114 nariadenia (ES) č. 367/2006). Z tohto dôvodu sa v rámci PSI GOM v roku 1993 nezistila žiadna kompenzovateľná výhoda.

81. Pokiaľ však ide o suroviny, ktoré žiadateľ nakupuje bez platby centrálnej dane z predaja od spoločností, ktoré sa nenachádzajú v štáte Maháraštra, PSI poskytuje subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Oslobodenie od daní z predaja pri nákupoch predstavuje finančný príspevok, pretože touto úľavou sa znižuje vládny príjem, ktorý by bol v opačnom prípade splatný. Okrem toho toto oslobodenie zvýhodňuje spoločnosti, lebo zlepšuje ich likviditu.

82. PSI je dostupný iba spoločnostiam, ktoré investovali v určitých určených geografických oblastiach v rámci súdnej právomoci štátu v Indii. Nie je k dispozícii spoločnostiam, ktoré sa nachádzajú mimo týchto oblastí. Výška prínosu je rôzna podľa príslušnej oblasti. Systém je špecifický v súlade s článkom 4 ods. 2 prvým pododsekom písm. a) a článkom 4 ods. 3 základného nariadenia, a preto je kompenzovateľný.

e) Výpočet výšky subvencie

83. Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z predaja, výška subvencie sa vypočítala na základe obvykle splatnej výšky dane z predaja počas ORP, ktorá však zostala nezaplatená.

84. Podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ zlomku) rozložila na celkový obrat spoločnosti z vývozu a predaja na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania, ako príslušný menovateľ, keďže subvencia nie je podmienená vývozom a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá.

85. Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s týmto systémom pre žiadateľa za ORP predstavuje 0,1 %.

9. VÝŠKA KOMPENZOVATEĽNÝCH SUBVENCIÍ

86. Treba pripomenúť, že v nariadení Rady (ES) č. 1124/2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 367/2006, sa stanovila výška kompenzovateľných subvencií pre žiadateľa, vyjadrená ad valorem , na 17,1 %.

87. V rámci súčasného čiastočného predbežného preskúmania sa zistilo, že výška kompenzovateľných subvencií pre žiadateľa, vyjadrená ad valorem, predstavovala 8,4 %, ako sa uvádza ďalej:

SYSTÉM→ | AAS(*) | DEPBS(*) | EPCGS(*) | ECS(*) | PSI | Spolu |

SPOLOČNOSŤ↓ | % | % | % | % | % | % |

Jindal Poly Films Limited | 0,7 | 5,1 | 2,3 | 0,2 | 0,1 | 8,4 |

(*) Subvencie označené znakom * sú vývozné subvencie.

88. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že úroveň subvencovania v súvislosti s príslušným vyvážajúcim výrobcom sa znížila.

10. VYROVNÁVACIE OPATRENIA

89. Zároveň sa preskúmalo, či zmenené okolnosti týkajúce sa skúmaných systémov možno považovať za zmeny trvalého charakteru. V tejto súvislosti viacero prvkov naznačuje, že zmeny majú trvalý charakter.

90. V prvom rade je potrebné poznamenať, že zistenia uvedené v tomto čiastočnom predbežnom preskúmaní sú v súlade s výškami subvencií stanovenými pre piatich indických výrobcov PET filmu v čiastočnom predbežnom preskúmaní uverejnenom v januári 2009, keď sa zistila výška kompenzovateľných subvencií, vyjadrená ad valorem, v rozsahu od 5,4 % do 8,6 %. Toto je znak určitej stálosti úrovne subvencovania v Indii v prípade tohto výrobku.

91. Po druhé, kým pri predchádzajúcom prešetrovaní bolo hlavné zvýhodnenie udelené v rámci AAS, výhoda v rámci tohto systému sa počas ORP významne znížila a získali sa dôkazy, že tento pokles pokračoval aj po ORP.

92. Na základe vyššie uvedených skutočností sa zdá, že existujú náznaky, že žiadateľ bude v budúcnosti ďalej dostávať subvencie vo výške, ktorá je nižšia, ako bola výška stanovená pri predchádzajúcom predbežnom revíznom prešetrovaní.

93. Keďže sa preukázalo, že subvencovanie žiadateľa je omnoho nižšie ako predtým a že žiadateľ bude pravdepodobne naďalej dostávať nižšie subvencie, ako boli stanovené v predchádzajúcom čiastočnom revíznom prešetrovaní, úroveň opatrení by sa mala zmeniť takým spôsobom, aby zodpovedala novým zisteniam.

94. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, by sa upravená sadzba vyrovnávacieho cla mala stanoviť na úrovni novej sadzby subvencovania zistenej počas súčasného čiastočného predbežného preskúmania, pretože rozpätie ujmy vypočítané v rámci pôvodného protisubvenčného prešetrovania zostáva vyššie.

95. V súlade s článkom 24 ods. 1 druhým pododsekom základného nariadenia a článkom 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1225/2009[9], žiadny výrobok nepodlieha antidumpingovým ani vyrovnávacím clám na účely vyriešenia jednej a tej istej situácie, ktorá vzniká následkom dumpingu alebo vývozného subvencovania. Avšak, ako sa uvádza vo vyššie uvedenom odôvodnení (6), keďže žiadateľ podlieha antidumpingovému clu na príslušný výrobok vo výške 0 %, tieto ustanovenia sa v tomto prípade neuplatňujú.

96. Vzhľadom na sadzbu cla, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje na dovoz príslušného výrobku od vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa neuvádzajú jednotlivo v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 367/2006, t. j. clo, ktoré sa vzťahuje na „všetky ostatné spoločnosti“ v Indii, je potrebné poznamenať, že súčasné spôsoby uplatňovania prešetrovaných systémov a ich kompenzovateľnosť sa v porovnaní s predchádzajúcim prešetrovaním nezmenili. Preto nie je potrebné opätovne vypočítať výšku subvencovania a colné sadzby pre tieto spoločnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť zostávajú colné sadzby uplatniteľné na všetky ostatné spoločnosti s výnimkou žiadateľa nezmenené,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 367/2006 sa nahrádza takto:

„2. Sadzba konečného vyrovnávacieho cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Európskej únie pred preclením výrobkov vyrábaných uvedenými spoločnosťami je takáto:

Spoločnosť | Konečné clo (%) | Doplnkový kód TARIC |

Ester Industries Limited, 75-76, Amrit Nagar, Behind South Extension Part-1, New Delhi 110 003, India | 7,2 | A026 |

Garware Polyester Limited, Garware House, 50-A, Swami Nityanand Marg, Vile Parle (East), Mumbai 400 057, India | 5,4 | A028 |

Jindal Poly Films Limited, 56 Hanuman Road, New Delhi 110 001, India | 8,4 | A030 |

MTZ Polyfilms Limited, New India Centre, 5th Floor, 17 Co-operage Road, Mumbai 400 039, India | 8,7 | A031 |

Polyplex Corporation Limited, B-37, Sector-1, Noida 201 301, Dist. Gautam Budh Nagar, Uttar Pradesh, India | 8,6 | A032 |

SRF Limited, Block C, Sector 45, Greenwood City, Gurgaon 122003, Haryana, India | 5,4 | A753 |

Uflex Limited, A-1, Sector 60, Noida 201 301 (U.P.), India | 6,4 | A027 |

Všetky ostatné spoločnosti | 19,1 | A999’ |

“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli […]

Za Radu

predseda

[1] Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93.

[2] Ú. v. ES L 316, 10.12.1999, s. 1.

[3] Ú. v. EÚ L 68, 8.3.2006, s. 15.

[4] Ú. v. EÚ L 236, 31.8.2006, s. 1.

[5] Ú. v. EÚ L 255, 29.9.2007, s. 1.

[6] Ú. v. EÚ L 6, 10.1.2009, s. 1.

[7] Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 1.

[8] Ú. v. EÚ C 215, 9.9.2009, s. 17.

[9] Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.