52010PC0174

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 21.4.2010

KOM(2010)174 v konečnom znení

2010/0101 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Európskej únie

[SEK(2010) 443]

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU

Európska únia poskytuje rozpočtovú záruku Európskej investičnej banke (EIB) na pokrytie rizík štátneho a politického charakteru v súvislosti s jej úverom a úverovými záručnými operáciami, ktoré sa uskutočňujú mimo EÚ na podporu cieľov vonkajšej politiky EÚ. Záruka EÚ na vonkajšie operácie EIB je účinným prostriedkom na spojenie rozpočtových zdrojov EÚ (cez tvorbu rezerv Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia so zárukou EÚ) s vlastnými zdrojmi EIB a využitím finančnej sily EIB, pričom sa zaistí, aby finančné zdravie EIB nebolo ohrozené.

Celkový rozsah a všeobecné podmienky krytia záruky EÚ na vonkajšie operácie EIB sa už ustanovili v rozhodnutiach Rady, v tzv. vonkajších mandátoch EIB. Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 633/2009/ES z 13. júla 2009[1] (ďalej len „rozhodnutie“) bol nedávno ustanovený vonkajší mandát EIB na obdobie 2007 – 2011. V článku 9 rozhodnutia sa požaduje, aby Komisia v strednodobom horizonte predložila správu o uplatňovaní uvedeného rozhodnutia spolu s návrhom na zmeny a doplnenia vypracované okrem iného na základe externého hodnotenia (pozri oddiel 2).

Na základe zistení v strednodobom preskúmaní je cieľom tohto návrhu zaistiť pokračovanie záruky EÚ na vonkajšie financovanie na zostávajúce finančné plány bežného finančného obdobia 2007 – 2013 a zároveň zaviesť do mandátu viacero nových prvkov .

Zavedenie týchto nových prvkov vyvolalo potrebu viacerých úprav v súčasnom rozhodnutí o mandáte. Na účely jednoznačnosti sa preto namiesto predloženia návrhu zmien a doplnení rozhodlo o nahradení rozhodnutia o mandáte novým rozhodnutím. Navrhované rozhodnutie pokrýva finančné operácie EIB podpísané v období od 1. februára 2007 do 31. decembra 2013.

Nové prvky, ktoré sa zavádzajú v novom rozhodnutí, sú tieto:

* Aktivácia „doplnkového mandátu“ vo výške 2 miliárd EUR , ktoré boli podľa rozhodnutia uložené ako rezerva. Tento doplnkový mandát sa bude aktivovať nie ako zvýšenie maximálnej hodnoty pre jednotlivé regióny, ale ako mandát určený na projekty, ktoré prispejú k boju proti zmene klímy vo všetkých regiónoch zahrnutých v rozhodnutí.

* Nahradenie súčasného systému regionálnych cieľov operácií so zárukou EÚ vysokými horizontálnymi cieľmi, ktoré zahŕňajú všetky regióny v rámci vonkajšieho mandátu. Tieto vysoké ciele budú obsiahnuté v článkoch navrhovaného rozhodnutia a budú zahŕňať oblasti zmien klímy, sociálnej a hospodárskej infraštruktúry a rozvoja miestneho súkromného sektora.

* Vypracovanie operačných usmernení Komisiou spolu s EIB a po konzultácii s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť(EEAS) každý región, na ktorý sa vzťahuje vonkajší mandát, s cieľom zohľadniť regionálne stratégie EÚ na posilnenie spojenia medzi vykonávaním činností EIB v súlade so všeobecnými vysokými cieľmi v rámci vonkajšieho mandátu a regionálnych priorít EÚ.

* Posilnenie schopnosti EIB podporovať ciele rozvoja EÚ prostredníctvom

- lepšieho posudzovania a monitorovania sociálnych a rozvojových aspektov projektov zo strany EIB,

- zvýšeného zamerania zásahov EIB v sektoroch, ktorými sa bude podporovať rozvoj v tretích krajinách, napríklad v oblasti environmentálnej infraštruktúry vrátane dodávok vody a hygieny, udržateľnej dopravy a zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene. EIB by mala takisto významne zvýšiť svoju činnosť na podporu zdravia a vzdelávania.

* Aktivácia vonkajšieho mandátu EIB pre Island, Bielorusko, Líbyu, Irak a Kambodžu.

V pracovnom dokumente útvarov Komisie[2] pripojenom k návrhu sú uvedené ďalšie údaje o prípadnej činnosti EIB na podporu zmeny klímy v rámci doplnkového mandátu vo výške 2 miliárd EUR, ako aj o zdôvodnení podpory návrhu na aktiváciu vonkajšieho mandátu EIB pre Island, Bielorusko, Líbyu, Irak a Kambodžu.

VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU

Ako sa uvádza v predchádzajúcom oddiele, súčasné rozhodnutie o vonkajšom mandáte vyžadovalo strednodobé preskúmanie fungovania mandátu. V tomto preskúmaní sa vychádza z externého hodnotenia pod dohľadom a správou riadiaceho výboru odborníkov (SCWP), z hodnotenia externej poradenskej spoločnosti (COWI) a z osobitných hodnotení hodnotiaceho odboru EIB. Referenčný rámec strednodobého preskúmania sa uvádza v prílohe 2 k rozhodnutiu.

Počas procesu hodnotenia, ktoré sa začalo v októbri 2008 a skončilo vo februári 2010, riadiaci výbor odborníkov zorganizoval vypočutie s Komisiou, vedúcimi pracovníkmi EIB, ako aj s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, Európskeho parlamentu, medzinárodných finančných inštitúcií (IFI) a európskych dvojstranných finančných inštitúcií[3] (EBFI) a s európskymi expertnými skupinami. Členovia riadiaceho výboru odborníkov takisto navštívili krajiny, ktoré sú príjemcami pomoci, a diskutovali s vládami a predstaviteľmi súkromného sektora, externou poradenskou spoločnosťou a hodnotiacim odborom EIB. Hodnotenie externej poradenskej spoločnosti zahŕňalo rozhovory so zamestnancami Komisie a EIB a prípadové štúdie jednotlivých krajín a projektov.

Správa riadiaceho výboru odborníkov (SCWP) je dostupná na adrese: http://www.eib.org/about/documents/mtr-external-mandate-report-steering-committee.htm. Správa externej poradenskej spoločnosti (COWI) je dostupná na adrese: http://ec.europa.eu/economy_finance/evaluation/completed/index_en.htm.

Zistenia z hodnotiacej správy sú súhrnne uvedené a analyzované v správe Komisie o strednodobom preskúmaní[4], ktorá je pripojená k tomuto návrhu. Návrhy na úpravy súčasného mandátu predkladané v navrhovanom rozhodnutí vychádzajú z tejto správy.

Riadiaci výbor odborníkov (SCWP) poskytol aj viacero rôznych návrhov budúcej reformy vonkajších činností EÚ vrátane vonkajších činností EIB. Na ďalšom preskúmaní týchto návrhov sa zúčastni Komisia, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS), EIB, iné IFI a EBFI a ich výstupy budú podkladom pre nové návrhy Komisie pre budúci finančný rámec.

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady vychádza z duálneho právneho základu článkov 209 a 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Návrh patrí do výlučnej právomoci EÚ. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje. V návrhu sa dodržiava zásada proporcionality, keďže sa dokázalo, že záruka EÚ je účinným a nenákladným prostriedkom na krytie politických a štátnych rizík súvisiacich s vonkajšími operáciami EIB vykonávanými na podporu vonkajších politík EÚ. Rozšírením záruky EÚ sa umožní pokračovať v existujúcom účinnom a hospodársky správnom postupe. |

VPLYV NA ROZPOČET

Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „garančný fond“) zriadený nariadením Rady ES, Euratom) č. 480/2009[5] dotovaný ročnými prevodmi zo všeobecného rozpočtu EÚ, poskytuje rozpočtu EÚ ochranu pred otrasmi spôsobenými okrem iného stratami pri vonkajších finančných operáciách EIB.

Vplyv na rozpočet, pokiaľ ide o dotovanie garančného fondu, ako aj ľudské a administratívne zdroje zahrnuté do správy záruky EÚ, je ustanovený vo finančnom výkaze, ktorý je súčasťou tohto návrhu.

NEPOVINNÉ PRVKY

Podrobné vysvetlenie návrhu

Článkom 1 sa rozširuje záruka EÚ na zostávajúce obdobie súčasného finančného rámca na roky 2007 – 2013 s možnosťou predĺženia o šesť mesiacov na zaistenie kontinuity finančných operácií EIB. Záruka EÚ je obmedzená na 65 % celkovej sumy nezaplatených uhradených súm EIB a súvisiacich súm (t. j. úrokov, provízií a iných prípadných platieb, ktoré má ručiteľ vyplatiť EIB podľa dohody o úvere alebo záruke, a to v súlade so súčasným rozhodnutím). Zdôrazňuje sa v nej, že EIB používa vlastné pravidlá a postupy pri poskytnutí financovania krytého zárukou EÚ, ale takisto ustanovuje podmienky krytia záruk EIB v prípadoch, keď sa vykonávajú na podporu cieľov vonkajšej politiky EÚ.

V článku 2 sa stanovuje maximálna hodnota financovania EIB so zárukou EÚ. Súčasné regionálne maximálne hodnoty sa nachádzajú v prílohe navrhovaného rozhodnutia. Doplnkový mandát vo výške 2 miliárd EUR rezervovaných na prípadné aktivovanie po strednodobom preskúmaní, sa aktivuje ako špecifické krytie určené na financovanie projektov z oblasti zmeny klímy. Článok obsahuje aj definíciu projektov, ktoré sa môžu považovať za príspevok k boju proti zmene klímy.

V článku 3 sa určujú vysoké horizontálne ciele, ktoré sa musia vykonať prostredníctvom finančných operácií EIB s krytím záruk EÚ. Tak získa mandát jasnejšiu identitu zameraním sa na oblasti, v ktorých má EIB porovnateľnú výhodu a zvlášť silné stránky, t. j. na zmenu klímy, hospodársku infraštruktúru a rozvoj miestneho súkromného sektora (najmä malých a stredných podnikov). Regionálna integrácia bude základným cieľom všetkých finančných činností EIB.

Článok 4 obsahuje zoznam krajín, ktorých sa návrh týka, a ich oprávnenosť. V porovnaní so súčasným mandátom rozhodnutia sa ustanovuje oprávnenosť Islandu, Bieloruska, Líbye, Iraku a Kambodže na financovanie EIB so zárukou EÚ. Odzrkadľuje sa v tom pokrok dosiahnutý vo vzťahoch EÚ s týmito krajinami. Podrobnejšie odôvodnenie rozšírenia záruky EÚ na financovanie EIB v týchto krajinách sa uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie[6], ktorý je pripojený k tomuto návrhu. Zohľadňuje sa v ňom politická situácia v týchto krajinách a dvojstranné vzťahy s EÚ, demokracia, ľudské práva a stav základných slobôd, ako aj makroekonomická situácia a investičné potreby na úrovni krajiny. Rovnako ako aj v súčasnosti platnom rozhodnutí by zaradenie nových krajín do operácií alebo pozastavenie financovania EIB pre krajinu, na ktorú sa mandát vzťahuje, na základe jej pôsobenia v oblasti ľudských práv alebo z iných dôvodov bolo naďalej predmetom bežných legislatívnych postupov.

Článok 5 obsahuje podrobné požiadavky týkajúce sa spojení medzi vonkajšími činnosťami EIB a politikami EÚ. Jeho zámerom je zaistiť, aby sa vysoké ciele uvedené v mandáte premietli do vykonávania mandátu EIB a aby sa financovaním EIB dopĺňali zodpovedajúce politiky, programy a nástroje pomoci EÚ v rôznych regiónoch. Premietnutie týchto cieľov do operácií by sa uskutočnilo vypracovaním regionálnych operačných usmernení o financovaní EIB podľa navrhovaného rozhodnutia. Týmto článkom sa vyžaduje, aby Komisia informovala Európsky parlament a Radu o ustanovených operačných usmerneniach. Takisto sa ním EIB vyzýva, aby vypracovala primerané finančné stratégie na skutočné vykonávanie finančných operácií EIB. Ďalej sa v ňom špecifikuje, že na finančné operácie EIB sa neposkytne krytie zárukou EÚ, ak v rámci konania podľa článku 19 stanov EIB Komisia zaujme k tejto operácii záporné stanovisko.

Cieľom článku 6 je zaistiť, aby EIB vykonal hĺbkovú analýzu aspektov týkajúcich sa vypracovania projektu, ktorý má byť krytý zárukou EÚ, a to vrátane posúdenia sociálnych účinkov tak, aby mandát podporoval výlučne projekty, ktorú sú ekonomicky, finančne, environmentálne a sociálne udržateľné.

V článku 7 sa podrobne ustanovujú podmienky posilnenej spolupráce medzi Komisiou a EIB, a podľa potreby aj EEAS. Jeho cieľom je zaistiť, aby na všetkých úrovniach, od predchádzajúceho strategického plánovania až po nasledujúce vypracovanie projektu, vonkajšie finančné operácie EIB boli v súlade s politikami EÚ v oblasti vonkajších vzťahov a s vysokými cieľmi ustanovenými v tomto rozhodnutí a podporovali ich.

V článku 8 sú podrobne uvedené podmienky zlepšenej spolupráce s ostatnými finančnými inštitúciami.

V článku 9 sa objasňuje charakter záruky EÚ, ktorá bude pri financovaní EIB kryť riziká politického alebo štátneho charakteru. Vyžaduje sa takisto, aby EIB ustanovila politiku rozhodovania o tom, či sa oprávnené operácie majú kryť zárukou EÚ, alebo či ich má financovať EIB na vlastné riziko. Cieľom takejto politiky by bolo zaistiť, aby krytie zárukou EÚ prinášalo príjemcom najvyššie výhody, napríklad v krajinách a pre operácie, na ktoré je ťažké získať financovanie z kapitálového trhu za prijateľných podmienok, pričom dlžníci v krajinách s investičným stupňom alebo štruktúry s investičným stupňom v krajinách na nižšom ako investičnom stupni môžu mať prístup k vlastným nástrojom EIB na financovanie rizikových investícií.

V článku 10 sú uvedené požiadavky na EIB a Komisiu týkajúce sa podávania správ a účtovných informácií.

V článku 11 je špecifikovaná zodpovednosť EIB pri vymáhaní prípadných pohľadávok v mene Komisie.

V článku 12 sa uvádza, že v dohode o záruke medzi Komisiou a EIB sa uvedú podrobné ustanovenia a postupy týkajúce sa záruky EÚ.

V článku 13 sa ustanovuje, že Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na ustanovenie záruky EÚ v rámci nasledujúceho finančného rámca, pokiaľ to bude vhodné.

V článku 14 sa uvádza, že Komisia predloží záverečnú správu o uplatňovaní navrhovaného rozhodnutia do 31. októbra 2014.

V oddiele „Odôvodnenie“ sa okrem iného uvádzajú aj podkladové informácie o politickom kontexte návrhu na zachovanie záruky EÚ a hlavné zistenia zo strednodobého preskúmania.

2010/0101 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Európskej únie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 209 a 212,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

1. Okrem jej základného poslania financovania investícií v Európskej únii, od roku 1963 Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) vykonáva na podporu vonkajších politík EÚ aj finančné operácie mimo Európskej únie. Toto umožňuje doplniť rozpočtové zdroje EÚ dostupné aj pre vonkajšie regióny v prospech prijímajúcich krajín o finančnú silu EIB.

2. S cieľom podporiť vonkajšiu činnosť EÚ a umožniť EIB financovať investície mimo EÚ bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na jej úverové postavenie, využívala väčšina jej operácií vo vonkajších regiónoch rozpočtovú záruku EÚ spravovanú Komisiou.

3. Naposledy bola záruka EÚ stanovená na obdobie 2007 – 2011 rozhodnutím č. 633/2009/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. júla 2009 poskytnutím záruky Spoločenstva Európskej Investičnej banke na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva[7].

4. Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „garančný fond“) zriadený nariadením Rady (ES, Euratom) č. 480/2009[8] by mal naďalej poskytovať likvidnú rezervu pre rozpočet EÚ na straty z finančných operácií EIB a iných vonkajších činností EÚ.

5. Ako sa požaduje v rozhodnutí č. 633/2009/ES, Komisia a EIB pripravili strednodobé preskúmanie vonkajšieho financovania EIB, ktoré sa zakladá na nezávislom vonkajšom hodnotení pod dohľadom riadiacej skupiny odborníkov, preskúmaní externého konzultanta a špecifických hodnoteniach vypracovaných v rámci EIB. Riadiaca skupina 12. februára 2010 predložila správu so závermi a odporúčaniami Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a EIB.

6. Správa riadiacej skupiny skonštatovala, že záruka EÚ pre EIB je účinný a pôsobivý politický nástroj s vysokým finančným a politickým vplyvom, ktorý by sa mal zachovať na krytie rizík politickej alebo štátnej povahy. Niektoré zmeny a doplnenia rozhodnutia č. 633/2009/ES boli navrhnuté na zaistenie maximálnej pridanej hodnoty a účinnosti vonkajších operácií EIB.

7. Sumy kryté zárukou EÚ v každom regióne by mali naďalej predstavovať maximálne hodnoty financovania EIB so zárukou EÚ, a nie ciele, ktoré má splniť EIB.

8. Popri regionálnych maximálnych hodnotách by sa mal aktivovať doplnkový mandát vo výške 2 000 000 000 EUR, ktorý by mal byť pridelený ako balík na podporu finančných operácií EIB v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu vo všetkých regiónoch pokrytých mandátom. EIB by mohla prispieť svojimi odbornými znalosťami a zdrojmi v úzkej spolupráci s Komisiou na podporu verejných orgánov ako aj súkromného sektora pri riešení problematiky zmeny klímy a na čo najlepšie využitie dostupných financií. V prípade projektov zmierňovania a adaptácie by sa mali zdroje EIB podľa možnosti doplniť o dostupné koncesionárske fondy v rámci rozpočtu EÚ prostredníctvom efektívneho a konzistentného spojenia dotácií a úverov na financovanie zmeny klímy v kontexte vonkajšej pomoci EÚ.

9. V rámci mandátu na zmenu klímy by mala byť poskytnutá určitá flexibilita pri regionálnom rozdelení, aby sa umožnil čo najrýchlejší a najúčinnejší postup pri financovaní dostupnom počas 3-ročného obdobia 2011 – 2013. V prípade, že by celková suma uvažovaných finančných operácií presiahla dostupné 2 miliardy EUR, mala by sa Komisia a EIB usilovať o zaistenie vyváženého rozdelenia medzi regióny, na ktoré sa vzťahuje mandát, a to na základe priorít stanovených pre vonkajšiu pomoc v rámci všeobecného mandátu.

10. Počas hodnotenia sa okrem toho zistilo, že aj keď operácie EIB vykonané v období, na ktoré sa hodnotenie vzťahuje (2000 - 2009) boli vo všeobecnosti v súlade s vonkajšími politikami EÚ, spojenie medzi politickými cieľmi EÚ a ich operatívnym vykonávaním zo strany EIB by sa malo posilniť a malo by byť explicitnejšie a lepšie štruktúrované.

11. Na upevnenie zlučiteľnosti mandátu, posilnenie zamerania vonkajšej finančnej činnosti na podporu politík EÚ a pre dosiahnutie maximálneho prospechu príjemcov by sa týmto rozhodnutím mali ustanoviť vysoké horizontálne ciele v mandáte EIB na finančné operácie vo všetkých oprávnených krajinách, vychádzajúc z komparatívnej sily EIB v oblastiach, v ktorých dosahuje dobré výsledky. Vo všetkých regiónoch zahrnutých do tohto rozhodnutia by tak EIB mala financovať projekty v oblastiach zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu, sociálnej a ekonomickej infraštruktúry (hlavne v doprave, energetike vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej bezpečnosti, environmentálnej infraštruktúry vrátane dodávok vody a hygieny, ako aj informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“), a rozvoja miestneho súkromného sektora, najmä podporou malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“). V rámci týchto oblastí by regionálna integrácia mala byť základným cieľom finančných operácií EIB vrátane ekonomickej integrácie s EÚ pre predvstupové a susediace krajiny

12. Okrem toho by finančné operácie EIB mali prispieť k všeobecným princípom, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť EÚ podľa článku 21 Zmluvy o Európskej únii, podpore a konsolidácii demokracie a pravidla práva, ľudských práv a základných slobôd a k zavedeniu medzinárodných environmentálnych dohôd, ktorých zmluvnou stranou je EÚ. Osobitne v súvislosti s rozvojovými krajinami[9] by finančné operácie EIB mali podporovať: udržateľný ekonomický, sociálny a environmentálny rozvoj týchto krajín, osobitne tých, ktoré sú najviac znevýhodnené, ich plynulé a postupné začlenenie do svetového hospodárstva, boj proti chudobe, ako aj súlad s cieľmi, ktoré schválila EÚ v rámci spolupráce s Organizáciou Spojených národov a ostatnými príslušnými medzinárodnými organizáciami. EIB by postupne pripravila náležité prostriedky na primerané uspokojenie týchto požiadaviek.

13. Na základe tohto rozhodnutia by mala EIB svoju orientáciu v úzkej koordinovanosti s Komisiou viac zamerať na rozvoj a podľa zásad Európskeho konsenzu o rozvoji. Mala by to vykonávať prostredníctvom viacerých konkrétnych opatrení, osobitne zvýšením jej kapacít na odhad sociálnych a rozvojových aspektov projektov, vrátane ľudských práv a rizík súvisiacich s konfliktom a podporou miestnych konzultácií. Ďalej by sa vo zvýšenej miere mala zamerať na sektory, kde má spoľahlivé odborné znalosti z finančných operácií v EÚ a ktoré prispejú k rozvoju príslušnej krajiny, ako je napríklad environmentálna infraštruktúra vrátane dodávok vody a hygieny, udržateľná doprava a zmierňovanie zmeny klímy, najmä v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. EIB by takisto mala progresívne posilňovať svoju činnosť na podporu zdravia a vzdelávania, ako aj adaptácie na zmenu klímy podľa potreby prostredníctvom spolupráce s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami (ďalej len „IFI“) a európskymi dvojstrannými finančnými inštitúciami (ďalej len „IBFI“). Bude to vyžadovať prístup ku koncesionárskym zdrojom a progresívne zvýšenie ľudských zdrojov určeným na vonkajšie činnosti EIB. Činnosť EIB by takisto mala dopĺňať ciele a priority EÚ vo vzťahu k inštitucionálnemu rozvoju a sektorovým reformám. Napokon by EIB mala definovať výkonnostné ukazovatele spojené s rozvojovými aspektmi projektov a ich výsledkov.

14. So vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti bola vytvorená funkcia Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý je súčasne podpredsedom Komisie pre vonkajšie vzťahy, a to s cieľom zvýšiť vplyv a súdržnosť vonkajších vzťahov EÚ. V rámci právomoci vysokého predstaviteľa sa zriadi Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS). V posledných rokoch dochádza aj k rozšíreniu a posilneniu politík pre vonkajšie vzťahy EÚ. Týka sa to najmä predvstupovej stratégie, európskej politiky susedstva, stratégie EÚ pre Strednú Áziu, obnovených partnerstiev s Latinskou Amerikou a juhovýchodnou Áziou, ako aj strategických partnerstiev EÚ s Ruskom, Čínou a Indiou. Je to aj prípad rozvojových politík EÚ, ktoré sa teraz rozšírili aj na rozvojové krajiny. Od roku 2007 sa vonkajšie vzťahy EÚ podporujú aj novými finančnými nástrojmi, t. j. nástrojom predvstupovej pomoci (ďalej len „IPA“), nástrojom európskeho susedstva a partnerstva (ďalej len „ENPI“), nástrojom rozvoja spolupráce (ďalej len „DCI“), európskym nástrojom demokracie a ľudských práv (ďalej len „EIDHR“) a nástrojom stability.

15. Činnosť EIB v predvstupových krajinách sa má uskutočniť v rámci stanovenom v Prístupovom a európskom partnerstve, v ktorom sa ustanovujú priority pre každú krajinu a pre Kosovo v rámci rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1244 (1999), v súvislosti s pokrokom pri približovaní sa k EÚ, a ktorý poskytuje rámec pre pomoc EÚ. Proces stabilizácie a pridruženia (ďalej len „SAP“) je rámcom politiky EÚ pre západný Balkán. Zakladá sa na progresívnom partnerstve, pričom EÚ ponúka obchodné koncesie, ekonomickú a finančnú pomoc a zmluvné vzťahy prostredníctvom Dohôd o stabilizácii a pridružení (ďalej len „SAA“). Predvstupová finančná pomoc prostredníctvom IPA pomáha kandidátom a potenciálnym kandidátom pripraviť sa na záväzky a výzvy členstva v EÚ. Táto pomoc podporuje reformný proces vrátane prípravy na prípadné členstvo. Zameriava sa na inštitucionálne budovanie, vyrovnanie sa s acquis communautaire a prípravu na politiky a nástroje.

16. Činnosť EIB v susedných krajinách sa má uskutočniť v rámci európskej susedskej politiky, podľa ktorej cieľom EÚ je vybudovať špeciálny vzťah so susednými krajinami na vytvorenie oblasti prosperity a dobrého susedstva založeného na hodnotách EÚ a charakterizovaného úzkymi a mierovými vzťahmi na základe spolupráce. Na dosiahnutie týchto cieľov EÚ a jej partneri zavádzajú spoločne dohodnuté dvojstranné akčné plány, v ktorých sa definuje súbor priorít vrátane politických a bezpečnostných otázok, obchodných a ekonomických záležitostí, environmentálnych záujmov a integrácie dopravných a energetických sietí. Únia pre stredomorské a východné partnerstvo a čiernomorská synergia sú viacstranné a regionálne iniciatívy dopĺňajúce európsku susedskú politiku s cieľom podporovať spoluprácu medzi EÚ a príslušnou skupinou susedných partnerských krajín riešením spoločných otázok a/alebo deľbou spoločného geografického prostredia. Únia pre Stredomorie podporuje zlepšený sociálno-ekonomický, solidárny, regionálnu integráciu, udržateľný rozvoj a vytváranie znalostí, zdôrazňujúc potrebu zvýšenej finančnej kooperácie na podporu regionálnych a nadnárodných projektov. Cieľom východného partnerstva je vytvoriť potrebné podmienky na zrýchlenie politického združenia a ďalšiu ekonomickú integráciu medzi EÚ a krajinami východného partnerstva. Ruská federácia a EÚ majú rozsiahle strategické partnerstvo, líšiace sa od Európskej susedskej politiky a vyjadrené spoločnými priestormi a cestovnými mapami. Na viacstrannej úrovni sa dopĺňa o severnú dimenziu, ktorá poskytuje rámec pre spoluprácu medzi EÚ, Ruskom, Nórskom a Islandom.

17. Činnosť EIB v Latinskej Amerike sa má uskutočňovať v rámci Strategického partnerstva EÚ, Latinskej Ameriky a Karibského strategického partnerstva. Ako sa zdôraznilo v oznámení Komisie „Európska únia a Latinská Amerika: Globálni hráči v partnerstve"[10] zo septembra 2009, prioritami EÚ v oblasti spolupráce s Latinskou Amerikou sú podpora regionálnej integrácie a odstránenie chudoby a sociálnej nerovnosti na podporu udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Tieto politické ciele by sa mali podporovať pri zvážení rozdielnej úrovne rozvoja krajín Latinskej Ameriky. Dvojstranný dialóg by sa mal uskutočniť v oblastiach spoločného záujmu EÚ a Latinskej Ameriky vrátane životného prostredia, zmeny klímy, zníženia rizika katastrof, energetiky, vedy, výskumu, vyššieho vzdelávania, technológie a inovácií.

18. EIB by mala byť aktívna v Ázii tak v dynamicky sa rozvíjajúcich nových ekonomikách, ako aj v menej prosperujúcich krajinách. V tomto rozmanitom regióne EÚ prehlbuje svoje strategické partnerstvo s Čínou a Indiou a pokračujú rokovania o nových partnerstvách a dohodách voľného obchodu s krajinami juhovýchodnej Ázie. Zároveň zostáva pre EÚ veľmi dôležitá spolupráca s Áziou; cieľom rozvojovej stratégie EÚ pre ázijský región je odstránenie chudoby podporou široko založeného udržateľného hospodárskeho rastu, podporou priaznivého životného prostredia a podmienok vhodných pre obchod a integráciu v danom regióne, podporou riadenia, zvyšovaním politickej a sociálnej stability a podporou pri dosahovaní cieľov ustanovených v Rozvojových cieľoch tisícročia do roku 2015. Politiky sa uvádzajú spoločne na riešenie spoločných otázok, ako sú zmena klímy, udržateľný rozvoj, bezpečnosť a stabilita, správa vecí verejných a ľudské práva, ako aj predchádzanie prírodným a ľudským katastrofám a reakcia na ne.

19. Stratégia EÚ pre nové partnerstvo so Strednou Áziou, ktorú Európska rada prijala v júni 2007, posilnila regionálny a dvojstranný dialóg a spoluprácu EÚ s krajinami centrálnej Ázie o hlavných otázkach v regióne, ako napríklad odstránenie chudoby, udržateľný rozvoj a stabilita. Zavedenie stratégie prinieslo dôležitý pokrok v oblasti ľudských práv, uplatňovania práva, dobrej správy vecí verejných a demokracie, vzdelávania, ekonomického rozvoja, obchodu a investícií, energetiky a dopravy a environmentálnych politík.

20. Činnosť EIB v Južnej Afrike by sa mala uskutočňovať v rámci Strategického dokumentu EÚ o Južnej Afrike. Medzi hlavné oblasti ustanovené v Strategickom dokumente patrí tvorba pracovných miest, rozvoj kapacít pre poskytovanie služieb a sociálna súdržnosť. Činnosť EIB v Južnej Afrike vo veľkej miere dopĺňa program Komisie na rozvoj spolupráce, najmä cez zacielenie EIB na podporu súkromného sektora a na investovanie do rozvoja infraštruktúry a sociálnych služieb (bývanie, elektrická energia a infraštruktúra územnej samosprávy). V strednodobom preskúmaní strategického dokumentu krajiny pre Južnú Afriku sa navrhlo posilnenie činnosti pre oblasť zmeny klímy prostredníctvom činností na podporu tvorby zelených pracovných miest.

21. S cieľom posilniť súdržnosť celkovej pomoci EÚ v príslušných regiónoch by sa mali hľadať možnosti na prípadné spojenie financovania EIB s rozpočtovými zdrojmi EÚ, napríklad vo forme záruk, rizikového kapitálu a subvencovania úrokových sadzieb, investičného spolufinancovania, spolu s technickou pomocou pri príprave a zavádzaní projektov cez IPA, ENPI, nástroj stability, EIDHR a DCI.

22. Na všetkých úrovniach od strategického plánovania po prípravu projektov by sa malo zaistiť, aby vonkajšie finančné operácie EIB boli v súlade s vonkajšími politikami a vysokými cieľmi EÚ ustanovenými v tomto rozhodnutí a aby ich podporovali. Na zvýšenie súdržnosti vonkajších činností EÚ by sa mal ďalej posilniť dialóg o politike a stratégii medzi Komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (EEAS) a EIB. Rovnako by sa mala upevniť spolupráca a včasná vzájomná výmena informácií medzi EIB a Komisiou na operačnej úrovni. Je mimoriadne dôležité, aby existovala včasná výmena názorov medzi EIB, Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (EEAS) podľa potreby počas prípravy programových dokumentov na dosiahnutie maximálnej synergie medzi činnosťami EIB a činnosťami, ktoré vykonáva Komisia.

23. Praktické opatrenia na prepojenie cieľov všeobecného mandátu a ich zavedenia sa ustanovia v regionálnych operatívnych smerniciach, ktoré vypracuje Komisia spolu s EIB podľa potreby po konzultácii s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (EEAS). Tieto smernice by mali vychádzať zo širšieho politického rámca pre každý región, odrážať stratégiu EÚ pre krajinu a cielene zaisťovať, aby financovanie EIB dopĺňalo zodpovedajúce politiky, programy a nástroje pomoci EÚ v rôznych regiónoch. Tieto smernice by sa mali poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade v rámci výročného podávania správ o externom mandáte EIB pre Komisiu.

24. EIB by mala po konzultácii s Komisiou vypracovať orientačný viacročný program s uvedením rozsahu podpísaných finančných operácií EIB, aby sa zaistilo primerané rozpočtové plánovanie tvorby rezerv garančného fondu. Komisia by mala zohľadniť tento plán v pravidelnom rozpočtovom programovaní predloženom rozpočtovému orgánu

25. Komisia by mala preštudovať prípravu „Platformy EÚ na spoluprácu a rozvoj“ s cieľom optimalizovať fungovanie mechanizmov na splynutie dotácií a úverov vo vonkajších regiónoch. Pri svojich úvahách by Komisia mala konzultovať EIB aj iné európske viacstranné a dvojstranné finančné inštitúcie. Takouto platformou by sa ďalej podporovali vzájomné dohody o podpore, ktoré by sa zakladali na komparatívnej výhode rôznych inštitúcií, pričom by sa rešpektovala úloha a privilégiá inštitúcií EÚ pri uplatňovaní rozpočtu EÚ a úverov EIB.

26. Malo by sa podporovať zvýšenie operácií EIB mimo EÚ bez regresu na záruku EÚ na podporu cieľov vonkajšej politiky EÚ, najmä v predvstupových krajinách a susediacich krajinách a v krajinách s investičným stupňom v iných regiónoch, ale aj v krajinách s nižším ako investičným stupňom, ak má EIB primeranú záruku tretej strany. Počas konzultácií s Komisiou by EIB mala vypracovať politiku rozhodovania o pridelení projektu do mandátu so zárukou EÚ alebo do financovania s vlastným rizikom EIB. V takejto politike by sa zrejme zohľadňovala úverová dôveryhodnosť príslušných krajín a projektov.

27. EIB by mala rozšíriť rozsah ponúkaných nových a inovatívnych finančných nástrojov, a pritom sa zamerať viac na vypracovanie záručných nástrojov. Okrem toho by sa mala EIB povzbudiť, aby poskytovala úvery v miestnych menách a emitovala dlhopisy na miestnych trhoch za predpokladu, že partnerské krajiny uskutočnia potrebné štrukturálne reformy, a to najmä vo finančnom sektore, ako aj iné opatrenia na umožnenie činnosti EIB.

28. S cieľom zaistiť, aby banka plnila požiadavky mandátu v regiónoch a podregiónoch budú potrebné dostatočné ľudské a finančné zdroje určené na vonkajšie činnosti EIB. To bude zahŕňať aj disponovanie dostatočnými kapacitami na podporu cieľov EÚ na rozvoj spolupráce, na zvýšené sústredenie sa na odsúhlasenie environmentálnych, sociálnych a rozvojových aspektov jej činností ex ante , ako aj na efektívne monitorovanie projektov počas realizácie.

29. Pri svojich finančných operáciách mimo EÚ, pri ktorých sa uplatňuje toto rozhodnutie, by sa EIB mala podľa potreby usilovať o ďalšie posilňovanie koordinácie a spolupráce s IFI a EBFI, a v prípadoch, kde je to vhodné, o spoluprácu na základe sektorovej podmienenosti a vzájomnej spoľahlivosti postupov, zakaždým využívať spoločné spolufinancovanie a účasť na globálnych iniciatívach na podporu koordináciu pomoci a efektívnosti. Uvedené snahy sa majú zakladať na reciprocite medzi EIB a inými inštitúciami a ich efektívna realizácia vyžaduje rovnaké úsilie EIB a iných inštitúcií. Najmä podmienenosť financovania EIB v krajinách východného susedstva a partnerstva, v Strednej Ázii a Turecku sa uvádzajú v trojstranných memorandách o porozumení medzi Komisiou, EIB a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj.

30. Podávanie správ a prenos informácií zo strany EIB Komisii by sa malo posilniť, čo by Komisii umožnilo dôraznejšie informovať vo svojej výročnej správe predkladanej Európskemu parlamentu a Rade o finančných operáciách EIB vykonaných podľa tohto rozhodnutia. V správe by sa mal hodnotiť najmä súlad finančných operácií EIB s týmto rozhodnutím so zohľadnením operačných usmernení a mali by sa do nej zahrnúť oddiely o pridanej hodnote v súlade s politikami EÚ a oddiely o spolupráci s Komisiou, inými IFI a dvojstrannými darcami vrátane spolufinancovania. V prípade potreby by správa mala obsahovať odkazy na významné zmeny okolností, ktorými by sa odôvodňovali ďalšie zmeny a doplnenia mandátu pred skončením obdobia.

31. Finančné operácie EIB by sa naďalej mali riadiť v súlade s pravidlami a postupmi EIB vrátane primeraných kontrolných opatrení na zamedzenie neplatenia daní a v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi týkajúcimi sa Dvora audítorov a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1 Záruka EÚ

1. Európska únia poskytuje Európskej investičnej banke (EIB) rozpočtovú záruku EÚ na operácie vykonávané mimo EÚ (ďalej len „záruka EÚ“). Záruka EÚ sa poskytuje ako celková záruka na platby, ktoré EIB nedostala, ale sú splatné v súvislosti s úvermi a úverovými zárukami na investičné projekty EIB oprávnené podľa odseku 2.

2. Oprávnené na záruky EÚ sú úvery a úverové záruky EIB na investičné projekty uskutočnené v krajinách uvedených v tomto rozhodnutí, poskytnuté v súlade s vlastnými pravidlami a postupmi EIB na podporu relevantných cieľov vonkajšej politiky EÚ, pri ktorých sa financovanie EIB poskytlo v súlade s podpísanou zmluvou, ktorej platnosť neuplynula a ani nebola zrušená (finančné operácie EIB).

3. Záruka Európskej únie sa obmedzuje na 65 % súhrnnej sumy vyplatených úverov a poskytnutých záruk v rámci finančných operácií EIB, zníženej o splatené sumy a zvýšenej o všetky súvisiace sumy.

4. Záruka Európskej únie pokrýva finančné operácie EIB podpísané v období od 1. februára 2007 do 31. decembra 2013. Pri finančných operáciách EIB podpísaných podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES z 19. decembra 2006 ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva[11], rozhodnutie Rady 2008/847/ES zo 4. novembra 2008 o oprávnenosti krajín Strednej Ázie podľa rozhodnutia 2006/1016/ES ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva[12] a rozhodnutia č. 633/2009/ES sa naďalej využívajú výhody záruky EÚ podľa tohto rozhodnutia.

5. Ak do uplynutia obdobia uvedeného v odseku 4 Európsky parlament a Rada neprijmú rozhodnutie, ktorým sa poskytuje EIB nová záruka EÚ na jej finančné operácie mimo EÚ, uvedené obdobie sa automaticky predlžuje o šesť mesiacov na základe návrhu, ktorý Komisia predloží v súlade s článkom 13.

Článok 2 Maximálne hodnoty mandátu

1. Maximálna hodnota finančných operácií EIB počas obdobia 2007 – 2013, znížená o zrušené sumy, nepresahuje 27 800 000 000 EUR. Táto maximálna hodnota sa rozdelí na dve časti:

a) všeobecný mandát vo výške 25 800 000 000 EUR;

b) mandát na zmenu klímy vo výške 2 000 000 000 EUR.

2. Všeobecný mandát sa rozdelí na dve záväzné regionálne maximálne hodnoty a na orientačné maximálne hodnoty stanovené v prílohe I. V rámci regionálnych maximálnych hodnôt EIB zaistí postupné vyrovnané rozdelenie v krajine v regiónoch, ktoré sa uvádzajú vo všeobecnom mandáte.

3. Finančné operácie EIB, ktoré sa uvádzajú vo všeobecnom mandáte sú také, ktoré sa použijú na vykonanie cieľov uvedených v článku 3 tohto rozhodnutia

4. Mandát na zmenu klímy sa vzťahuje na finančné operácie EIB vo všetkých krajinách uvedených v tomto rozhodnutí, v ktorých takéto finančné operácie podporujú kľúčové politické ciele EÚ na zastavenie zmeny klímy podporou projektov na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ne, ktoré prispievajú k celkovému cieľu Rámcovej konvencie Spojených národov o klimatických zmenách (UNFCCC), a to najmä vyhýbaniu sa alebo znižovaniu emisií skleníkových plynov v oblastiach energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a udržateľnej dopravy alebo zvýšením schopnosti vyrovnať sa s nepriaznivými účinkami zmeny klímy na zraniteľné krajiny, odvetvia a komunity. Mandát na zmenu klímy sa vykonáva v úzkej spolupráci s Komisiou, pričom sa podľa možnosti a vhodnosti kombinuje financovanie EIB s rozpočtovými zdrojmi EÚ.

5. V prípade mandátu na zmenu klímy sa však EIB bude usilovať o zaistenie vyrovnaného rozdelenia finančných operácií podpísaných vo všetkých regiónoch uvedených v prílohe II tohto rozhodnutia do konca obdobia uvedeného v článku 1 ods. 4. EIB osobitne zaistí, aby región uvedený v bode A prílohy II dostal najviac 40 % sumy pridelenej podľa tohto mandátu, región uvedený v bode B najviac 50 %, región uvedený v bode C najviac 30 % a región uvedený v bode D najviac 10 %.

Článok 3 Ciele všeobecného mandátu

1. Záruka EÚ sa poskytne na financujúce operácie EIB, ktorými sa podporujú tieto všeobecné ciele:

a) zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na túto zmenu, ako sa uvádza v článku 2 ods. 4;

b) rozvoj sociálnej a hospodárskej infraštruktúry vrátane dopravnej, energetickej a environmentálnej infraštruktúry a informačných a komunikačných technológií (IKT);

c) rozvoj miestneho súkromného sektora, najmä podpora malých a stredných podnikov.

2. Regionálna integrácia medzi partnerskými krajinami vrátane hospodárskej integrácie medzi predvstupovými krajinami, susednými krajinami a EÚ je základným cieľom pre finančné operácie EIB v rámci oblastí uvedených v odseku 1.

3. EIB postupne zvýši svoje činnosti v sociálnych sektoroch, ako je zdravotníctvo a vzdelávanie.

Článok 4 Krajiny, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie

1. Zoznam krajín, ktoré sú oprávnené alebo potenciálne oprávnené na financovanie zo strany EIB v rámci záruky EÚ, je uvedený v prílohe II.

2. Pri krajinách uvedených v prílohe II a označených „*“ a pri iných krajinách neuvedených v prílohe II o oprávnenosti na financovanie EIB so zárukou EÚ jednotlivo rozhodne Európsky parlament a Rada v súlade s bežným legislatívnym postupom.

3. Záruka EÚ sa vzťahuje len na finančné operácie EIB uskutočňované v krajinách, ktoré s EIB uzavreli rámcovú dohodu s ustanovením právnych podmienok, podľa ktorých sa majú takéto operácie uskutočňovať.

4. V prípade vážnych obáv súvisiacich s politickou alebo hospodárskou situáciou v konkrétnej krajine môže Európsky parlament a Rada rozhodnúť o pozastavení nového financovania EIB so zárukou EÚ v tejto krajine v súlade s bežným legislatívnym postupom.

5. Záruka EÚ sa nevzťahuje na finančné operácie EIB v konkrétnej krajine, ak dohoda týkajúca sa takýchto operácií bola podpísaná po pristúpení tejto krajiny k Európskej únii.

Článok 5 Príspevok operácií EIB k politikám EÚ

1. Komisia vypracuje spolu s EIB regionálne operačné usmernenia na financovanie EIB podľa tohto rozhodnutia. Pri vypracovaní týchto smerníc bude Komisia a EIB podľa potreby konzultovať politické otázky s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť(EEAS). Operačné usmernenia majú za cieľ zaistiť, aby sa financovaním EIB podporovali politiky EÚ a majú vychádzať zo širšieho rámca regionálnej politiky EÚ ustanovenej Komisiou a podľa potreby Európskou službou pre vonkajšiu činnosť(EEAS) a operačné usmernenia budú zaisťovať, aby financovanie zo strany EIB dopĺňalo zodpovedajúce politiky, programy a nástroje pomoci EÚ v rôznych regiónoch pri zohľadnení uznesení Európskeho parlamentu, rozhodnutí a záverov Rady. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o ustanovených usmerneniach. V rámci ustanovenom operačnými usmerneniami EIB sa definujú zodpovedajúce finančné stratégie a zaistí sa ich vykonávanie.

2. Súlad finančných operácií EIB a cieľov vonkajšej politiky EÚ sa sleduje podľa článku 10.

3. Finančná operácia EIB nie je krytá zárukou EÚ, ak Komisia predloží záporné stanovisko k takejto operácii v rámci postupu ustanoveného v článku 19 stanov EIB.

Článok 6 Hodnotenie rozvojových aspektov projektu zo strany EIB

1. EIB dôkladne a s náležitou starostlivosťou vyhodnotí rozvojové aspekty projektu so zárukou EÚ. Vlastné pravidlá a postupy EIB obsahujú potrebné ustanovenia o posúdení environmentálneho a sociálneho vplyvu projektov a aspektov týkajúcich sa ľudských práv na zaistenie toho, aby sa podľa tohto rozhodnutia podporovali výlučne projekty hospodársky, finančne a sociálne udržateľné.

V odsúhlasení sa podľa potreby uvedie aj posúdenie, akým spôsobom sa schopnosti príjemcov finančných prostriedkov EIB môžu zvýšiť technickou pomocou počas projektového cyklu.

2. Okrem posúdenia ex-ante týkajúceho sa aspektov súvisiacich s rozvojom by EIB mala posilniť monitorovanie počas realizácie projektu okrem iného na vplyv projektu na rozvoj.

Článok 7 Spolupráca s Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť

1. Konzistentnosť vonkajšej činnosti EIB s cieľmi vonkajšej politiky EÚ sa posilní vzhľadom na maximalizáciu synergií medzi financovaním EIB a rozpočtovými zdrojmi EÚ, a to najmä ustanovením operačných usmernení uvedených v článku 5, ako aj pravidelným a systematickým dialógom a včasnou výmenou informácií o:

a) strategických dokumentoch vypracovaných Komisiou a/alebo podľa potreby Európskou službou pre vonkajšiu činnosť(EEAS), napríklad o strategických dokumentoch pre krajinu alebo región, indikatívnych programoch, akčných plánoch a predvstupových dokumentoch;

b) dokumentoch strategického plánovania EIB a rozpracovaných projektoch;

c) ostatných politických a operačných aspektoch.

2. Spolupráca je v rámci jednotlivých regiónov rozdielna a zohľadňuje úlohu EIB, ako aj politiku Európskej únie v každom regióne.

Článok 8 Spolupráca s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami

1. Finančné operácie EIB sa postupne stále viac vykonávajú podľa potreby v spolupráci s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami alebo európskymi dvojstrannými finančnými inštitúciami za účelom maximalizácie synergie, spolupráce a efektívnosti a na zaistenie odôvodneného rozdelenia rizika a súvisiacej podmienenosti projektu a sektora.

2. Spoluprácu uvedenú v odseku 1 uľahčuje koordinácia uskutočňovaná najmä v kontexte memoranda o porozumení alebo iných regionálnych rámcov pre spoluprácu EÚ, v prípade potreby medzi Komisiou, EIB a hlavnými medzinárodnými finančnými inštitúciami alebo európskymi dvojstrannými inštitúciami, ktoré pôsobia v jednotlivých regiónoch.

Článok 9 Finančné krytie a podmienky záruky EÚ

1. Pri finančných operáciách EIB, ktoré sa uzavrú so štátom alebo za ktoré ručí štát, ako aj pri ostatných finančných operáciách EIB uzavretých s regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo štátnymi a/alebo štátom kontrolovanými verejnými podnikmi alebo inštitúciami, kde sa pre tieto iné finančné operácie EIB uskutočnilo príslušné posúdenie úverového rizika EIB a zohľadnilo sa úverové riziko v dotknutej krajine, záruka EÚ kryje všetky platby, ktoré EIB neboli uhradené, ale ktoré sú splatné (ďalej len „komplexná záruka“).

2. Na účely odseku 1, Predjordánsko a pásmo Gazy zastupuje Palestína a Kosovo podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady Spojených národov 1244 (1999) Misia Spojených národov v Kosove alebo správa určená v usmernení uvedenom v článku 5 tohto rozhodnutia.

3. Pri finančných operáciách EIB s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa záruka EÚ vzťahuje na všetky platby, ktoré EIB neboli uhradené, ale ktoré sú splatné, ak bolo neuhradenie spôsobené naplnením jedného z nasledujúcich politických rizík (ďalej len „záruka za politické riziká“):

a) neprevoditeľnosť meny;

b) vyvlastnenie;

c) vojna alebo občianske nepokoje;

d) odopretie spravodlivosti pri nedodržaní zmluvy.

4. EIB po konzultácii s Komisiou vypracuje jasnú a transparentnú politiku prideľovania pre rozhodovanie o zdroji financovania operácií oprávnených na krytie zárukou EÚ aj na financovanie EIB na vlastné riziko.

Článok 10 Predkladanie výročnej správy a účtovnej správy

1. Komisia každý rok predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o finančných operáciách EIB uskutočňovaných podľa tohto rozhodnutia. Správa obsahuje posúdenie finančných operácií EIB na úrovni projektu, odvetvia, krajiny a regiónu, ako aj príspevok finančných operácií EIB k plneniu vonkajšej politiky a strategických cieľov EÚ. V správe sa posudzuje najmä zlučiteľnosť finančných operácií EIB s týmto rozhodnutím so zohľadnením operačných usmernení uvedených v článku 5 a správa obsahuje aj oddiely o pridanej hodnote za dosiahnutie cieľov politiky EÚ, ako aj o spolupráci s Komisiou a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami vrátane spolufinancovania.

2. Na účely odseku 1 EIB predkladá Komisii ročné správy o finančných operáciách EIB uskutočňovaných podľa tohto rozhodnutia na úrovni projektu, odvetvia, krajiny a regiónu, ako aj a o plnení cieľov vonkajšej politiky EÚ, vrátane spolupráce s ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami a dvojstrannými inštitúciami.

3. EIB predkladá Komisii štatistické, finančné a účtovné údaje o každej finančnej operácii EIB, ktorá je potrebná na plnenie povinností Komisie týkajúcich sa podávania správ alebo požiadaviek Európskeho dvora audítorov, ako aj audítorskej správy o neuhradených sumách finančných operácií EIB.

4. Na účely zúčtovania Komisie a podávania správ o rizikách, ktoré sú kryté komplexnou zárukou, EIB poskytuje Komisii hodnotenie rizík EIB a informácie o bonite finančných operácií EIB spolu s veriteľmi alebo ručiteľmi inými ako štáty.

5. EIB predkladá informácie uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 na vlastné náklady.

Článok 11 Vymáhanie platieb uskutočnených Komisiou

1. Ak Komisia uskutoční platbu v rámci záruky EÚ, EIB v mene a na účet Komisie realizuje vymáhanie pohľadávok za uhradené sumy.

2. EIB a Komisia uzavrú dohodu s podrobnými ustanoveniami a postupmi týkajúcimi sa vymáhania pohľadávok najneskôr v deň uzavretia dohody uvedenej v článku 12.

Článok 12 Dohoda o záruke

EIB a Komisia uzavrú dohodu o záruke s podrobnými ustanovenia a postupmi v súvislosti so zárukou EÚ.

Článok 13 Preskúmanie

Komisia náležite predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na zriadenie záruky EÚ na nasledujúci finančný rámec (2014 – 2020).

Článok 14 Záverečná správa

Komisia predloží záverečnú správu o uplatňovaní tohto rozhodnutia do 31. októbra 2014.

Článok 15 Zrušenie

Rozhodnutie č. 633/2009/ES sa zrušuje.

Článok 16 Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

REGIONÁLNE MAXIMÁLNE HODNOTY VŠEOBECNÉHO MANDÁTU

A. Predvstupové krajiny: 8 700 000 000 EUR;

B. Krajiny Susedstva a Partnerstva: 12 400 000 000 EUR;

rozdelené do týchto orientačných maximálnych hodnôt:

i) Stredomorské krajiny: 8 700 000 000 EUR;

ii) Východná Európa, južný Kaukaz a Rusko: 3 700 000 000 EUR;

C. Ázia a Latinská Amerika: 3 800 000 000 EUR;

rozdelené do týchto orientačných maximálnych hodnôt:

i) Latinská Amerika: 2 800 000 000 EUR;

ii) Ázia (vrátane Strednej Ázie): 1 000 000 000 EUR;

D. Juhoafrická republika: 900 000 000 EUR.

V rámci regionálnych maximálnych hodnôt riadiace orgány EIB môžu rozhodnúť o prerozdelení sumy do 10 % regionálnej maximálnej hodnoty medzi orientačné podregionálne maximálnej hodnoty.

PRÍLOHA II

REGIÓNY A KRAJINY OPRÁVNENÉ ALEBO POTENCIÁLNE OPRÁVNENÉ

A. Predvstupové krajiny

1. Kandidátske krajiny

Chorvátsko, Turecko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

2. Potenciálne kandidátske krajiny

Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko, Kosovo podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1244 (1999), Island

B. Krajiny Susedstva a Partnerstva

1. Stredomorské krajiny

Alžírsko, Egypt, Predjordánsko a pásmo Gazy, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Sýria, Tunisko

2. Východná Európa, južný Kaukaz a Rusko

Východná Európa: Moldavská republika, Ukrajina, Bielorusko

Južný Kaukaz: Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko,

Rusko

C. Ázia A Latinská Amerika

1. Latinská Amerika

Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Kolumbia, Kostarika, Kuba (*), Ekvádor, Salvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Uruguaj, Venezuela.

2. Ázia

Ázia (bez Strednej Ázie): Afganistan (*), Bangladéš, Bhután (*), Brunej, Kambodža, Čína (aj zvláštne správne regióny Hongkong a Makao), India, Indonézia, Irak, Južná Kórea, Laos, Malajzia, Maldivy, Mongolsko, Nepál, Pakistan, Filipíny, Singapur, Srí Lanka, Taiwan (*), Thajsko, Vietnam, Jemen

Stredná Ázia: Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan.

D. Južná Afrika: Juhoafrická republika

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. NÁZOV NÁVRHU

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva

2. RÁMEC ABM/ABB

Príslušné oblasti politiky a súvisiace činnosti

Oblasť politiky: Hospodárske a finančné záležitosti

Činnosť ABB: Finančné operácie a nástroje

3. ROZPOČTOVÉ RIADKY

3.1. Rozpočtové riadky [prevádzkové riadky a súvisiace riadky technickej a administratívnej pomoci (predtým riadky BA)] vrátane ich názvov:

01 04 01 06 – Záruky ES na úvery EIB tretím krajinám

01 04 01 14 Financovanie garančného fondu

3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu:

EIB môže uzavrieť úvery a záruky za úvery v rámci krytia zárukou EÚ od roku 2007 do roku 2013 (ďalej len „finančné operácie EIB“). Predpokladá sa predĺženie o šesť mesiacov, ak Európsky parlament a Rada neprijmú rozhodnutie o poskytovaní nových záruk EÚ na finančné operácie EIB mimo EÚ na konci roka 2013. Celkové trvanie opatrenia a finančného vplyvu sa však určí na základe splatnosti uzavretých finančných operácií EIB. Ako sa predpokladá v dohode o záruke uzavretej medzi Komisiou a EIB, čerpanie zmluvne dohodnutých operácií by sa malo uskutočniť do siedmich rokov od ukončenia mandátu.

3.3. Rozpočtové charakteristiky

Rozpočtový riadok | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom rámci |

01 04 01 06 01 04 01 14 | Dif.[13] Dif.[14] | NIE NIE | NIE NIE | NIE NIE | 4 4 |

4. ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP))

- 01 04 01 06 – Záruky ES na úvery EIB tretím krajinám

Rozpočtová položka (ďalej len „r.p.“), do ktorej sa premieta rozpočtovaná záruka na úvery EIB tretím krajinám, bude aktivovaná iba v prípade účinnej výzvy ručiteľa, ktorého nie je možné plne pokryť garančným fondom

- 01 04 01 14 Financovanie garančného fondu

Garančný fond pre vonkajšie činnosti musí byť financovaný v súlade s nariadením o garančnom fonde[15]. V súlade s týmto nariadením sa úvery financujú na základe nesplatenej sumy na konci roka. Výška rezervy sa vypočíta na začiatku roka „n“ ako rozdiel medzi cieľovou sumou (9 % nesplatenej sumy) a čistými aktívami fondu na konci roka „n – 1“. Suma na vytvorenie rezervy sa vloží v roku „n“ na predbežný rozpočet roku „n+1“ a v skutočnosti sa vyplatí v rámci jednej transakcie na začiatku roku „n+1“ z rozpočtového riadku 01 04 01 12.

V uvedenej tabuľke sa sumarizujú odhadované rozpočtové zdroje potrebné na financovanie garančného fondu v období rokov 2007 až 2013. Údaje za obdobie 2007 – 2010 predstavujú skutočný rozpočet. Výpočty sú vykonané na základe navrhovaného úverového mandátu EIB 27,8 miliárd EUR od 2007 do 2013, z toho 2 miliardy EUR predstavuje doplnkový mandát.

Treba poznamenať, že do záručného fondu sú takisto zahrnuté úvery v rámci makrofinančnej pomoci a úvery Euratomu, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti navrhovaného rozhodnutia. V rozpočtových potrebách sa teda musia zohľadniť existujúce operácie, na ktoré sú uzavreté zmluvy, ako aj potenciálne nové operácie podľa týchto dvoch činností.

- Predpokladané potreby rezerv garančného fondu v rokoch 2012 – 2013 vychádzajú z objemu uzavretých zmlúv a čerpaní odhadovaných EIB. Treba uviesť, že tohtoročné údaje sa budú meniť podľa aktuálneho uzatvárania zmlúv, čerpaní a náhrad za úvery. V prognóze sa zohľadňuje vplyv „doplnkového mandátu“ v sume 2 miliárd EUR na rezervy garančného fondu. Na základe sadzby 9 % na tvorbu rezerv finančný vplyv pridelenia 2 miliárd EUR do rezerv bude v rokoch 2012 – 2020 maximálne 180 miliónov EUR za predpokladu, že zodpovedajúce úvery sa plne vyčerpajú.

Balík vo výške 1,4 miliardy EUR bol pri finančnom plánovaní výdavkovej kapitoly 4 rezervovaný s paušálnou sumou 200 miliónov EUR za rok. Celková plánovaná suma 1,4 miliardy EUR sa zachová ako „maximálne rozpočtové potreby“. Na tento rok pôvodne predpokladaná suma 200 miliónov EUR by sa mohla v rokoch 2012 a 2013 prekročiť, pri zvážení vývoja čerpania objemov ako aj pri zápornom vývoji ako napr. pri akumulácii[16] a nepriaznivom zhodnocovaní aktív[17], aby sa tak vyriešili extrémne situácie v položke „Maximálne rozpočtové potrebu spolu“ (pozri tabuľku nižšie).

Rozpočtové potreby odhadované na základe „bežnej“ a mimoriadnej tvorby rezerv garančného fondu sú detailne uvedené v nasledovnej tabuľke (skutočné údaje za roky 2007 – 2011).

Operačné výdavky[18] |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a | 138,9 | 326,0 | 271,0 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 138,9 | 326,0 | 271,0 |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[19] |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | 138,9 | 326,0 | 271,0 |

Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | 138,9 | 326,0 | 271,0 |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[20] |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d | 0,9 | 0,9 | 0,9 |

Administratívne náklady okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov (NRP) | 8.2.6. | e | 0,9 | 0,9 | 0,9 |

Celkové orientačné finančné náklady na akciu |

VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje SPOLU | a+c+d+e | 139,8 | 326,9 | 271,9 |

PRP SPOLU vrátane nákladov na ľudské zdroje SPOLU | b+c+d+e | 139,8 | 326,9 | 271,9 |

Údaje o spolufinancovaní

Neplánuje sa spolufinancovanie.

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním.

4.1.3. Finančný vplyv na príjmy

Návrh má finančný vplyv na príjmy, a to s týmto účinkom:

Ak je v garančnom fonde vyššia než cieľová suma, prevyšujúca suma sa vráti do všeobecného rozpočtu.

4.2. Ľudské zdroje – pracovníci zamestnaní na plný pracovný čas (vrátane úradníkov, dočasných zamestnancov a externých pracovníkov) – pozri podrobné informácie v bode 8.2.1

Ročné požiadavky | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 |

Počet ľudských zdrojov spolu | 7 | 7 | 7 | 7 |

5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 633/2009 záruka EÚ pokrýva finančné operácie EIB uzavreté od 1. februára 2007 do 31. októbra 2011. Je preto potrebné predložiť návrh nového rozhodnutia, ak si EÚ želá ďalej poskytovať záruku na finančné operácie EIB na podporu politických cieľov EÚ do 31. decembra 2013.

5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia EÚ, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

Finančné operácie EIB mimo EÚ vo veľkej miere predstavujú viditeľný a účinný nástroj na podporu vonkajšej politiky EÚ. K hlavným výhodám opatrení EIB v týchto krajinách patrí odovzdávanie odborných znalostí predkladateľom projektov a používanie noriem EÚ týkajúcich sa ochrany životného prostredia a verejného obstarávania pri financovaných projektoch. Okrem uvedených výhod EIB v plnom rozsahu prenáša finančné výhody na základe záruky EÚ a atraktívne finančné náklady EIB na financovanie vo forme výhodných úrokových sadzieb na konečných príjemcov.

Mandátom v rámci krytia záruky EÚ sa zabezpečí potrebná politická a finančná podpora EÚ pre krajiny a projekty, ktoré by normálne nezodpovedali štandardným usmerneniam a kritériám EIB.

Finančnými operáciami EIB sa doplnia činnosti realizované v rámci nových nástrojov vonkajšej pomoci. S cieľom ďalej zvyšovať podporu vonkajšej politiky EÚ v každom regióne sa posilní spojenie medzi prioritami EIB a politikou EÚ. Toto sa dosiahne zlepšeným rámcom pre dialóg a spoluprácou medzi EIB a Komisiou pri definovaní regionálnych politík, stratégií pre krajiny a na úrovni projektov. Finančné operácie EIB možno užitočným spôsobom kombinovať so zdrojmi z rozpočtu EÚ vo forme dotačnej podpory, rizikového kapitálu a technickej pomoci pri vypracovaní projektov a realizácii alebo pri zlepšovaní právneho a regulačného rámca.

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Hlavným cieľom návrhu je ďalšie zvyšovanie prínosu EIB k plneniu politických cieľov EÚ prostredníctvom financovania investičných projektov. Vyhľadávané ciele finančných operácií EIB, na ktoré sa vzťahuje mandát, sú rozpracované v navrhovanom právnom akte.

Dosiahnutie cieľov sa meria objemom finančných operácií EIB podľa regiónov a sektorov, ako aj objemom finančných operácií EIB spolufinancovanými s inými IFI a/alebo programami Komisie, ako aj inými ukazovateľmi v kontexte hodnotení finančných operácií EIB ex-ante a ex-post .

5.4. Spôsob vykonávania (orientačný)

Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami.

Poznámky:

V súlade s existujúcimi ustanoveniami sa týmto návrhom predpokladá, že EIB financuje investičné projekty v súlade s vlastnými predpismi a postupmi. Komisia je zodpovedná za riadenie záruky EÚ. EIB a Komisia uzavrú dohodu s podrobnými ustanoveniami a postupmi v súvislosti s vykonávaním tohto rozhodnutia.

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Systém monitorovania

Finančné operácie EIB v rámci záruky EÚ bude riadiť EIB v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi banky vrátane primeraných auditových, kontrolných a monitorovacích opatrení. Ako sa predpokladá v stanovách EIB, Výbor pre audit EIB, ktorý podporujú externí audítori, zodpovedá za overenie regulárnosti operácií a účtov EIB. Rada guvernérov každý rok schvaľuje účtovníctvo EIB.

Okrem toho správna rada EIB, v ktorej Komisiu zastupuje riaditeľ a jeho zástupca, schvaľuje každú finančnú operáciu EIB a sleduje, či je banka riadená v súlade so stanovami a so všeobecnými smernicami ustanovenými radou guvernérov.

V existujúcej trojstrannej dohode medzi Komisiou, Dvorom audítorov a EIB z októbra 2003 a obnovenej v roku 2007 na ďalšie štyri roky sú uvedené podrobné predpisy, podľa ktorých má Dvor audítorov uskutočňovať audity finančných operácií EIB v rámci záruky EÚ.

Podľa článku 10 návrhu Komisia podáva každý rok správu o finančných operáciách EIB vykonaných na základe tohto mandátu Európskemu parlamentu a Rade.

Okrem toho EIB predkladá Komisii štatistické, finančné a účtovné údaje o každej finančnej operácii EIB, ktoré sú potrebné na plnenie povinností pri podávaní správ alebo na zodpovedanie požiadaviek od Európskeho dvora audítorov, ako aj audítorskú správu o neuhradených sumách finančných operácií EIB.

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

V súlade s rozhodnutím č. 633/2009/ES Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu zo strednodobého preskúmania vypracovanú na základe externého hodnotenia. Dohľad nad externým hodnotením a jeho riadenie vykonáva riadiaci výbor zložený z niekoľkých odborníkov vymenovaných radou guvernérov EIB, ďalej zo zástupcu EIB a zástupcu Komisie. Toto externé hodnotenie sa prenáša aj do Európskeho parlamentu a Rady. Závery strednodobého preskúmania sú základom hlavných prvkov súčasného návrhu.

Okrem toho Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o kreditných a úverových aktivitách Európskeho spoločenstva v roku 2008 (KOM(2010) 69 v konečnom znení) obsahuje hodnotenie existujúcej záruky EÚ pre EIB na operácie mimo EÚ. Ďalšou významnou správou je správa rozpočtovému orgánu o zárukách krytých zo všeobecného rozpočtu – stav k 31. decembru 2008 (KOM(2009) 398 v konečnom znení) a pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2009) 1063), ktorý tvorí jej prílohu.

6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností)

Zistenia z hodnotiacej správy sú zosumarizované a analyzované v správe Komisie o strednodobom preskúmaní, ktorá je priložená k súčasnému návrhu[21].

6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

Komisia vypracuje záverečnú správu o vykonávaní externého mandátu EIB do 31. októbra 2014.

7. OPATRENIA PROTI PODVODOM

Hlavnou úlohou EIB je prijímať pre financované operácie opatrenia na zabránenie podvodom, a to najmä uplatňovaním „Politiky EIB zameranej na prevenciu a odradzovanie od korupcie, podvodov, nekalých praktík, nátlaku, prania peňazí a financovania terorizmu v činnostiach Európskej investičnej banky“, prijatej v apríli 2008.

V predpisoch a postupoch banky sú uvedené podrobné opatrenia na boj proti podvodom a korupcii, ako aj právomoci OLAF pri vykonávaní vnútorného vyšetrovania. Konkrétne v júli 2004 rada guvernérov EIB schválila rozhodnutie „vzťahujúce sa na podmienky a spôsoby vnútorného vyšetrovania v boji proti podvodom, korupcii a ďalšej protiprávnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Spoločenstiev“.

8. PODROBNÉ ÚDAJE O ZDROJOCH

8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

Základom pre stanovenie nákladov je odhad finančných tokov vychádzajúcich z výkonu mandátu (objem zmlúv a čerpania úverov), pri zohľadnení vyrovnávacieho mechanizmu, ktorý sa uplatňuje vo výnimočných prípadoch, a to ak sumy, pri ktorých došlo k oneskoreniu splácania, prekročia 100 miliónov EUR počas jedného roka. Je ťažké odhadom stanoviť potenciálne oneskorenie splácania. Polročná správa Komisie o zárukách krytých rozpočtom však umožňuje faktoring pri maximálnych rizikách krytých rozpočtom (pozri správu KOM(2009) 398 a sprievodný pracovný dokument SEK(2009) 1063).

(v miliónoch EUR)

2010 | 2011 | 2012 | 2013 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci[22] (XX 01 01) | A*/AD | 4 | 4 | 4 | 4 |

B*, C*/AST | 3 | 3 | 3 | 3 |

Zamestnanci financovaní[23] podľa článku XX 01 02 |

Iní zamestnanci[24] financovaní podľa článku XX 01 04/05 |

SPOLU | 7 | 7 | 7 |

8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z akcie

Hlavné úlohy v súvislosti so správou záruky EÚ sú:

– príprava legislatívnych návrhov a dohôd o záruke

– riadenie schvaľovacieho konania

– správa ročného rozpočtového konania

– ročné podávanie správ Rade a Parlamentu

– spracovanie žiadostí na čerpanie úverov;

– sledovanie riadenia garančného fondu;

– účtovníctvo

– vzťahy s Dvorom audítorov, Parlamentom a Radou.

8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny)

( Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť.

8.2.4. Iné administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)

Neuplatňuje sa.

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume

v miliónoch EUR

Druh ľudských zdrojov | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 |

Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) | 0,854 | 0,854 | 0,854 | 0,854 |

Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtový riadok) | - | - | - | - |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) spolu | 0,854 | 0,854 | 0,854 | 0,854 |

8.2.6. Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume

Neuplatňuje sa.

[1] Rozhodnutie, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 190, 22.7.2009, s. 1).

[2] SEK(2010) 443

[3] Finančné inštitúcie v členských štátoch zapojené do prípravy a investovania do projektov mimo vlastnej krajiny.

[4] KOM(2010) 173

[5] Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10.

[6] SEK (2010) 443.

[7] Ú. v. EÚ L 190, 22.7.2009, s. 1.

[8] Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10.

[9] Podľa zoznamu OECD príjemcov ODA (ktorý zahŕňa najmenej rozvinuté krajiny, krajiny s nízkym príjmom a krajiny so stredným príjmom).

[10] KOM(2009) 495 v konečnom znení.

[11] Ú. v. EÚ L 414, 30.12.2006, s. 95.

[12] Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 13.

[13] Diferencované rozpočtové prostriedky

[14] Diferencované rozpočtové prostriedky

[15] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10).

[16] 100 miliónov EUR/rok vychádza z použitia záruky v prípade významných prípadov neplatenia (pozri „vyrovnávací mechanizmus“ v nariadení o garančnom fonde

[17] S cieľom vyhodnotiť vplyv možných výkyvov pri oceňovaní aktív záručného fondu na tvorbu rezerv sa vychádzalo z týchto predpokladov:– trvanie portfólia 3,3 roka,– 1 % zvýšenie úrokových sadzieb za rok,– vývoj aktív garančného fondu je výsledkom odhadovanej „bežnej tvorby rezerv“.Vzhľadom na prechodné obdobie roky 2007 a 2008 nebudú ovplyvnené.

[18] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx.

[19] Výdavky, ktoré spadajú do článku xx 01 04 hlavy xx.

[20] Výdavky, ktoré spadajú do kapitoly xx 01okrem výdavkov podľa článkov xx 01 04 alebo xx 01 05.

[21] KOM(2010) 173

[22] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[23] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[24] Náklady, ktoré sú zahrnuté v referenčnej sume.