52010DC0700

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

V Bruseli 19.10.2010

KOM(2010) 700 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A NÁRODNÝM PARLAMENTOM

Preskúmanie rozpočtu EÚ

{SEK(2010) 7000 v konečnom znení}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A NÁRODNÝM PARLAMENTOM

Preskúmanie rozpočtu EÚ

Rozhodnutie o vypracovaní úplného a vyčerpávajúceho preskúmania výdavkov a zdrojov EÚ bolo prijaté v roku 2006[1]. Hospodárska situácia sa od udelenia mandátu radikálne zmenila a svetová hospodárska kríza posunula otázku verejných výdavkov do centra politických rozhovorov v európskych krajinách. V krajinách Európskej únie sú prijímané ťažké rozhodnutia. Už niekoľko desaťročí nebola situácia v oblasti priorít verejných výdavkov tak závažná.

Verejné výdavky zohrávali zároveň aj hlavnú úlohu v procese hospodárskej obnovy. Stimul, ktorý bol odsúhlasený na konci roka 2008, odvrátil ďalšie prehĺbenie krízy. Inteligentné zameranie spočívalo v tom, že tento stimul bol zameraný na oblasti, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť budúci vývoj: na politiky zamerané na zvýšenie rastu, strategickú infraštruktúru, zabránenie tomu, aby hlavné schopnosti a aktíva podľahli tlaku krízy.

Toto preskúmanie sa teda predkladá v období, kedy prioritizácia, prínosnosť a efektívne financovanie patria medzi otázky, na ktoré sa v súčasnosti upína pozornosť občanov. Bol vypracovaný po dlhom procese konzultácií a úvah[2], ktoré priniesli sľubné návrhy venované tomu, aby bol rozpočet lepšie zameraný na zabezpečenie splnenia cieľov, reflektoval politiku a podporoval stratégiu Európa 2020, a tomu, ako možno čo najefektívnejším spôsobom plniť rozpočet a ako nájsť čo najlepší spôsob získavania zdrojov potrebných na financovanie politík EÚ.

Verejné výdavky sú prostriedkom na dosiahnutie cieľa a rast pracovných príležitostí je našou prvoradou prioritou, ktorá je zameraná na zvýšenie zamestnanosti, zvýšenie konkurencieschopnosti našich podnikov a vytvorenie otvoreného a moderného jednotného trhu.

Komisia musí predložiť svoje návrhy pre ďalší viacročný finančný rámec do 1. júla 2011. Toto preskúmanie sa venuje niektorým otázkam týkajúcim sa rozpočtu EÚ v súvislosti s budúcim rámcom a obdobím po ňom. Venuje sa otázke, ako musí EÚ zohľadňovať dosah hospodárskej a finančnej krízy a dlhotrvajúcich zmien, ako sú demografické zmeny, potrebu riešiť otázku zmeny klímy a zmenšovanie zásob prírodných zdrojov. Prvoradou otázkou nie je otázka vyšších či nižších výdavkov, ale otázka nájdenia spôsobov, ako vynakladať prostriedky efektívnejšie a ako predložiť holistickú víziu reformy rozpočtu, ktorá sa týka jeho výdavkovej aj príjmovej časti.

Veľkou výzvou a zároveň veľkou odmenou pre Európsku úniu bude dohodnúť sa na budúcom postupe. Predstavovalo by to významný signál, že Európska únia zvládne úlohu spojenia nástrojov, ktoré má k dispozícii, aby realizovala zmeny v prospech jej občanov.

1. Aké ponaučenie možno vyvodiť zo súčasnej situácie rozpočtu?

Lisabonská zmluva zaviedla novú právnu úpravu pre viacročný finančný rámec. Potvrdila potrebu stanoviť strednodobý koncept výdavkov EÚ, ako aj potrebu zásady financovania EÚ z vlastných zdrojov. To znamená, že proces preskúmavania – vzhľadom na budúcnosť – čerpá vo veľkej miere aj zo skúseností nadobudnutých v súvislosti so súčasným finančným obdobím.

Ukázalo sa, že rozpočet EÚ je účinným nástrojom na realizáciu úsilia EÚ a na implementáciu jej politík. Rozpočet EÚ skutočne pomohol pri plnení cieľov, ako je zvyšovanie rastu a pracovných príležitostí, rozvoj výskumu, zvyšovanie konkurencieschopnosti a kvalifikácie a zabezpečenie toho, aby Únia ponúkala podporu najmä tým, ktorí najviac potrebujú solidaritu. Rozpočet podporil najmä prioritné projekty vrátane príspevku pre stimul potrebný na prekonanie hospodárskej krízy. Posilnil bezpečnosť Únie. Poskytol pomoc pre stovky miliónov ľudí patriacich medzi tých najchudobnejších na svete, urýchlil rozvoj susedov EÚ a podporil politiky EÚ vo svete.

Cieľom musí byť čo najúčinnejšie využiť rozpočet na účely splnenia cieľov EÚ. K niektorým informáciám, ktoré je potrebné pri plnení tohto cieľa poznať, patrí:

- Viacročné finančné rámci EÚ zabezpečili od ich zavedenia v roku 1988 prísnu rozpočtovú disciplínu a strednodobú predvídateľnosť výdavkov EÚ. Táto predvídateľnosť sa však dosiahla na úkor flexibility. V minulých rokoch sa ukázalo, že finančný rámec a jeho programy nedokázali vždy reagovať na politické požiadavky a meniace sa okolnosti. Rozhodnutia EÚ poskytnúť ďalšiu pomoc rozvojovým krajinám, keď v roku 2008 vzrástli ceny potravín, reagovať na meniace sa potreby hlavných európskych projektov ako Galileo a ITER, ktoré boli spôsobené ich dlhým trvaním realizácie a vznikajúcimi nákladmi, prispieť k hospodárskemu stimulu v rokoch 2008 – 2009 alebo reagovať na svetové krízy ako cunami, narazili na veľkú neflexibilnosť súčasného systému. Boli finančne pokryté len s veľkými ťažkosťami, a to tak, že sa využili neočakávané rezervy z iných častí rozpočtu. Aj v rámci programov spôsobili prekážky reprioritizácie ťažkosti so správnou prioritizáciou nových oblastí, ako sú ohrozenia verejného zdravia, nové zameranie vzdelávania v dôsledku krízy alebo reflektovanie zmeny vzťahov Únie s krajinami s rozvíjajúcou sa ekonomikou. Takže neschopnosť rozpočtu „očakávať neočakávané“ spôsobuje EÚ prevádzkové náklady a škodí jeho dobrej povesti.

- Ďalšou nepredvídanou udalosťou nedávnych rokov bola hospodárska kríza a jej dôsledky na debatu o riadení hospodárstva. Táto skutočnosť zdôraznila vzájomnú závislosť ekonomík EÚ a potrebu posilnenia spoločných pravidiel. Napríklad využitie rozpočtu ako záruky pre podporu európskeho stabilizačného mechanizmu ukázalo, ako možno inovatívnym spôsobom využiť rozpočet na podporu bezodkladných politických potrieb, hoci je takéto využitie veľmi obmedzené stropom vlastných zdrojov. Okrem toho odznel návrh, že by sa prostriedky EÚ mohli využiť na posilnenie preventívnych a nápravných opatrení podporujúcich pakt rastu a stability.

- Povaha debaty, ktorá mala za následok dohodu o poslednom finančnom rámci ovplyvnila aj schopnosť rozpočtu pokrývať potreby. Zameranie sa na problematiku „čistých zostatkov“ spôsobilo, že programy boli čo najviac zamerané tak, aby sa maximalizovala schopnosť pokryť určité národné požiadavky. Táto schopnosť dostala prednosť pred opatreniami určenými na zlepšenie výkonnosti, ako je makropolitický dialóg a ponechanie rezerv ako odmeny za efektívnosť. Znamenalo to aj, že európska dimenzia – tam, kde môže byť EÚ najviac prínosná – nebola vždy prvoradým hľadiskom. Debata „juste retour“ mala negatívny dosah na kvalitu plnenia a znížila prínosnosť EÚ.

- Zvedenie nových projektov si vyžaduje čas – najmä, ak tieto programy vychádzajú z partnerského prístupu s cieľom pokryť miestne potreby a priority. Čas, ktorý je k dispozícii medzi uzavretím dohody o právnom texte a začiatkom doby financovania je veľmi dôležitý pre budúce dobré fungovanie. Pred rokom 2007 dohoda o finančnom balíku tento veľmi dôležitý čas skrátila. Dôsledkom bolo, že skutočné začatie programov sa oneskorilo a v niektorých prípadoch to malo následky pre celé obdobie ich trvania.

- Oneskorenie začatia realizácie programov, ťažkosti v rámci procesu, veľmi decentralizovaný prístup a vplyv finančnej krízy na národné verejné rozpočty malo za následok pomalý nárast výdavkov v oblasti súdržnosti. Lepší návrh, rýchlejšie rozhodovanie, racionálne a harmonizované postupy, jasnejšia definícia priorít na všetkých úrovniach a flexibilnejší prístup k spolufinancovaniu patria medzi možné nápravné kroky.

- Dosah výdavkov EÚ možno obmedziť prijatím pravidiel pre riadenie dotknutých programov. Hoci kontroly pomohli zabezpečiť neustále zlepšovanie riadneho finančného hospodárenia, ukázalo sa, že rozporné prvky medzi programami a značné administratívne zaťaženie sú prekážkou účinnosti. Kontroly do istej miery hodnotili programy, a to skôr na základe použitých prostriedkov než výsledkov, čím sa oslabil stimul pre dosahovanie účinných výsledkov

- Existujúci finančný rámec predstavuje prvý krok na ceste k novému konceptu vplyvu, ktorý by rozpočet EÚ mohol mať. Ak by rozpočet EÚ mohol podnietiť investície z iných verejných a súkromných zdrojov, takéto financovanie môže dosiahnuť splnenie politických cieľov EÚ efektívnejšie. Tento koncept bol úspešný v prípade finančného nástroja s rozdelením rizika, ktorý vyprovokoval obchodné investície do rizikovejšieho výskumu. Dominancia grantového konceptu mohla teda obmedziť možný vplyv rozpočtu.

2. Zásady pre rozpočet EÚ

Rozpočet EÚ musí byť zakotvený na sérii hlavných zásad. Mali by byť akýmsi testom, podľa ktorého by sa mali posudzovať možnosti. Prostredníctvom týchto zásad by európski občania mali lepšie pochopiť, na čo slúži rozpočet EÚ a ako sa určujú hlavné priority.

2.1. Plnenie hlavných politických priorít

Rozpočet EÚ je hlavným nástrojom pre tvarovanie a plnenie politík EÚ pre občanov a ekonomiku a spoločenských aktérov. Nie je to jediný nástroj, ktorý má EÚ k dispozícii: mnohé z cieľov EÚ možno dosiahnuť prostredníctvom koordinácie právnych predpisov alebo politiky. Patrí však k hlavným nástrojom EÚ.

V rámci politík, ktoré si vyžadujú značné verejné prostriedky, by objem financovania mal odrážať hlavné politické priority EÚ. Mala by takisto odrážať nové politické smery Lisabonskej zmluvy, významnosť, ktorú nadobudli niektoré oblasti ako energetika a klíma, vonkajšia projekcia EÚ a spravodlivosť a vnútorné veci.

Predovšetkým by ale mal byť navrhnutý tak, aby mal podobu jedného z najdôležitejších nástrojov, ktoré pomáhajú plniť stratégiu Európa 2020, ktorej cieľom je zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Hospodárska a finančná kríza spomalila rast. Na vnútroštátnej úrovni nemožno účinne zvládnuť následky krízy a zvýšiť potenciálny rast v časoch rozpočtovej konsolidácie. Je tu potrebná spoločná reakcia na úrovni EÚ. Rozpočet EÚ musí pomôcť obnoviť schopnosť rásť prostredníctvom sústredenia zdrojov tam, kde prinesú rýchlejší, väčší a silnejší úžitok.

2.2. Prínosnosť EÚ

Prínosnosť politického projektu nemožno vyjadriť len v číslach, ide však o ďalší dôležitý test na zistenie opodstatnenosti výdavkov na úrovni EÚ. Tento test zisťuje, či financovanie na úrovni EÚ prináša občanom väčší úžitok, než by prinieslo financovanie na vnútroštátnej úrovni. Európska dimenzia môže maximalizovať účinnosť finančných prostriedkov členských štátov a pomôcť znížiť celkové výdavky zlúčením spoločných služieb a zdrojov, aby sa dosiahla úspora z rozsahu. V dôsledku toho by sa rozpočet EÚ mal využiť na financovanie verejného majetku EÚ, opatrení, ktoré členské štáty a regióny nemôžu financovať samostatne, alebo všade tam, kde sa takýmto spôsobom môžu zabezpečiť lepšie výsledky.

Výška výdavkov EÚ pre rok 2010 dosahuje 122,9 mld. EUR. Je to relatívne malý objem v porovnaní s národnými rozpočtami – predstavuje to 1 % HDP v porovnaní s celkovou výškou verejných výdavkov, ktorá sa v priemere v EÚ pohybuje medzi 45 až 50 %. Významné výdavkové oblasti – ako je poskytovanie služieb v oblasti zdravia, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia – patria právom medzi hlavné domény národných rozpočtov, pretože zabezpečujú služby, ktoré spoločnosť vyžaduje.

Avšak v iných oblastiach je pokrytie z rozpočtu EÚ skôr racionálnym rozhodnutím a najlepším spôsobom na dosiahnutie cieľov EÚ. EÚ má 500 mil. občanov a je najväčšou ekonomikou na svete. Táto skutočnosť ponúka reálne príležitosti využitia tejto prínosnosti. Môže ponúknuť úsporu z rozsahu, umožniť efektívne zameranie politických priorít a zabrániť zbytočnej duplicite. Jeho kontinentálny rozsah umožňuje dobré fungovanie hlavných politík, ako je zisťovanie excelentnosti prostredníctvom súťaže v oblasti výskumu, kde kritické kapacity nie sú na vnútroštátnej úrovni časti dostupné. Môže odstrániť nedostatky, ktoré zanecháva dynamika národných politík, konkrétnejšie môže riešiť cezhraničné problémy v oblastiach ako infraštruktúra, mobilita, územná súdržnosť alebo spolupráca v oblasti výskumu v rámci EÚ. Teda nedostatky, ktoré by inak poškodili záujmy EÚ ako celku. Môže otvoriť dvere pre investície zo širšieho spektra verejných a súkromných zdrojov, než je spektrum takýchto zdrojov nachádzajúce sa na vnútroštátnej úrovni.

V časoch závažných a dlhodobých rozpočtových obmedzení by mal posilniť význam koordinácie medzi rozpočtom EÚ a národnými rozpočtami, a to s cieľom zlepšiť ekonomické riadenie, transparentnosť a účinnosť verejných výdavkov.

2.3. Rozpočet zameraný na výsledky

Určenie tých oblastí, v ktorých môže byť dimenzia EÚ prínosnejšia, samo osebe nestačí. Financovanie správnych politík má význam len vtedy, ak sa takto zabezpečia požadované výsledky. Výdavkové programy musia mať skutočný dosah – investície musia vyústiť do konkrétnych opatrení, ktoré sa hodnotia na základe ich skutočného vplyvu a nie na základe použitých prostriedkov. Medzi predvídateľnosťou a dôležitými cieľmi flexibility, podmienenosti a platieb na základe dosahovaných výsledkov je potrebné nájsť tú správnu rovnováhu, rovnako aj medzi zjednodušením a kontrolami požadovanými na zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia. Musia však existovať stimuly a kontroly, aby sa zabezpečilo, že financovanie plní svoj skutočný účel.

2.4. Vzájomná užitočnosť plynúca zo solidarity

Solidarita patrí medzi základné kamene Európskej únie, je základným princípom a zdrojom sily. Rozpočet EÚ nie je jediným spôsobom, ako môže EÚ vyjadriť solidaritu, tvorí však nepostrádateľnú súčasť konceptu EÚ. Rozširovanie znásobilo ekonomickú diverzitu Únie a je politickým, sociálnym a ekonomickým záujmom Únie pomôcť týmto menej rozvinutým častiam Únie prispievať k plneniu jej cieľov: výhody stability pre všetkých. Keďže sa Európska únia snaží realizovať všeobecnú hospodársku stratégiu pre budúci rast, solidarita si vyžaduje, aby sa najexponovanejším občanom a občanom, pre ktorých reformný proces predstavuje veľkú záťaž, venovala osobitná pozornosť. Úžitok z tejto solidarity však majú všetci, a to v podobe rastového potenciálu jednotného trhu, v podobe nadnárodného dosahu financovania zo zdrojov EÚ na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a v podobe príležitostí, ktoré ponúka EÚ ako celok jednotlivcom a podnikom. Odhaduje sa, že výška HDP v EÚ 25 bola v roku 2009 o 0,7 % vyššia, čo bolo dôsledkom politiky súdržnosti realizovanej v rokoch 2000 – 2006 – čiže výdavky predstavujúce niečo menej ako 0,5 % HDP EÚ za uvedené obdobie boli skutočne prínosné[3].

Spoločné ciele EÚ často vyžadujú geografický zamerané zásahy. Ochrana vonkajších hraníc Únie pred nelegálnym prisťahovalectvom je úlohou, ktorú prirodzene plnia členské štáty majúce vonkajšie hranice. Infraštruktúra nachádzajúca sa v niektorých členských štátoch môže priniesť úžitok celej Únii. Opatrenie na podporu ochrany životného prostredia alebo na boj proti zmene klímy môže mať lokálny dosah, jeho užitočnosť však môže mať dosah oveľa väčší. V takýchto prípadoch sú investície, ktoré sú k dispozícii na vnútroštátnej úrovni často veľmi obmedzené a nedosahujú výšku potrebnú na účinné opatrenie, avšak nerealizácia takéhoto opatrenia môže predstavovať skutočnú stratu pre Európu ako celok. Rozpočet EÚ by mal prispievať na pokrytie takýchto nákladov s cieľom podporiť spoločné ciele.

2.5. Reformované financovanie rozpočtu

Otázka „vlastných zdrojov“ tvorí dôležitú časť preskúmania rozpočtu. Od začiatku 70. rokov minulého storočia vyberala EÚ vlastné zdroje pochádzajúce zo spoločných politík, ako boli clá vyberané podľa spoločného colného sadzobníka. Autonómia týchto vlastných zdrojov sa postupne zmenšovala a súčasný systém financovania EÚ sa postupne zmenil na komplexnú a neprehľadnú spleteninu príspevkov z národných rozpočtov, zmes opráv a úľav. Prepojenie medzi pôvodnými vlastnými zdrojmi a spoločnými politikami EÚ sa vytratilo. Utrpela tým transparentnosť systému a znásobili sa obavy v súvislosti s jeho objektívnosťou. Je potrebné financovanie EÚ upraviť a znovu zosúladiť so zásadami autonómnosti, transparentnosti a objektívnosti.

3. Rozpočet pre budúcnosť

EÚ sa teraz usiluje realizovať dôležitý program hospodárskej reformy, uvoľniť potenciál hospodárstva EÚ, aby našla nové zdroje rastu a vytvárania pracovných príležitostí. Týmto programom je stratégia Európa 2020.

Stratégia Európa 2020 má zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, pričom jej ciele možno konkretizovať takto:

- zvýšenie zamestnanosti populácie vo veku 20 – 64 rokov na aspoň 75 %,

- investovanie 3 % HDP do výskumu a vývoja,

- zníženie emisií skleníkových plynov o aspoň 20 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990, za priaznivých podmienok o 30 %, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebovanej energii na 20 % a zvýšenie energetickej účinnosti o 20 %,

- zníženie podielu osôb predčasne ukončujúcich školskú dochádzku na 10 % a zvýšiť podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním na aspoň 40 % do roku 2020,

- znížiť podiel osôb žijúcich v chudobe o 20 mil. ľudí.

Súhrnne možno povedať, že Komisia odhaduje, že ak by tieto ciele boli dosiahnuté, výsledkom by mohol byť ďalší 4 % nárast HDP EÚ a vytvorenie 5,5 mil. nových pracovných príležitostí do roku 2020[4].

Táto úloha sa dotýka širokého spektra politických oblastí. Vyžaduje si nadviazanie partnerstva medzi EÚ a národnými a regionálnymi úrovňami. Takisto si vyžaduje starostlivé zameranie na zabezpečenie toho, aby sa úsilie sústreďovalo tam, kde môže byť najprínosnejšie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj oblastiam, kde by opatrenia mohli mať už skorší dosah na rast. Rozpočet EÚ môže a musí zohrávať hlavnú úlohu pri plnení tejto stratégie a mal by byť základným kameňom novej generácie výdavkových programov.

Jednou z častí hnacej sily stratégie Európa 2020 je potreba globálnej vízie pre ekonomiku a spoločnosť EÚ, ktorej ciele by sa navzájom podporovali a opatrenia by mohli slúžiť k plneniu viacerých cieľov zároveň. K tomu nie je potrebné mať jediný fond, je však potrebné dosiahnuť vysoký stupeň koordinácie. Stratégia Európa 2020 potrebuje integrované riešenia. To znamená, že aj nástroje k plneniu stratégie by mali byť takisto integrované. Opatrenia uvedené ďalej v texte by preto mali byť chápané ako balík opatrení, ktoré sú úzko prepojené a ich spoločným cieľom je zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

3.1. Inteligentný rast

Stratégia Európa 2020 sa sústreďuje najmä na potrebu podporiť transformáciu európskej ekonomiky na ekonomiku založenú na znalostiach a inovácii. V budúcnosti je potrebné pracovať najmä na posilňovaní konkurencieschopnosti a vytváraní pracovných miest. Na to je potrebné posilniť úsilie členských štátov v oblasti podpory výskumu a inovácie, modernizovať vzdelávanie a odstrániť prekážky podnikania. Európa má však k dispozícii jednu výhodu, ktorá je veľmi prínosná a je potrebné ju v plnej miere využiť jej potenciál. Je to jednotný trh. Prostriedky z rozpočtu EÚ je potrebné použiť na podporu verejného sektora ako aktéra podnecujúceho rast.

Výskum, inovácie a vzdelávanie

Výskum a inovácie sú najviac udržateľnými motormi ekonomického rastu a rastu produktivity. Súčasné programy EÚ v oblasti výskumu a inovácií sú vysoko prínosné pre spoločnosť a Európu, pretože poskytujú kritické kapacity pre oblasti ako základný výskum. Výdavky EÚ na výskum a inovácie sa počas posledného finančného rámca zdvojnásobili a do roku 2013 dosiahnu okolo 7 % rozpočtu Únie[5]. Založením Európskej rady pre výskum a Európskeho technologického inštitútu EÚ zvolila nový koncept podpory excelentnosti na európskej úrovni a prepojenia vzdelávania, výskumu a podnikania, ktoré je potrebné k tomu, aby sa kreativita premietla do rastu. Výdavky v oblasti výskumu a inovácií v budúcnosti musia mať ešte väčší dosah, pokiaľ ide o rast a vytváranie pracovných príležitostí a pokiaľ ide o dosiahnutie značného prospechu pre spoločnosť a životné prostredie.

Na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v tejto oblasti Komisia navrhla iniciatívu Inovácia v Únii. Aj v časoch úsporných opatrení musí EÚ aj členské štáty pokračovať v investíciách do výskumu, vývoja a inovácií. Musia takisto zabezpečiť, aby boli odstránené pretrvávajúce prekážky pre vstup „nových ideí“ podnikateľov na trh. Je potrebné zabezpečiť lepší prístup k financovaniu, cenovo dostupné práva duševného vlastníctva, rýchlejšie prijímanie interoperabilných noriem a strategické využívanie našich prostriedkov na obstarávanie. Tento proces by mal prebiehať paralelne s realizáciou reforiem s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu prínosnosť, odstrániť fragmentáciu a maximalizovať dosah investícií.

- Zameranie sa na investície. Financovanie výskumu a inovácií v budúcnosti musí prispievať priamo k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, najmä iniciatívy Inovácie v Únii[6]. Malo by sa opierať o výsledky programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a podporiť inovatívne projekty, najmä tie, do ktorých sú zapojené MSP, a tie, ktoré majú jasný hospodársky potenciál, a mali by pomôcť konsolidovať a rozšíriť priemyselnú základňu EÚ. Úspech finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF) ukázal, že nové koncepty v oblasti podpory môžu úspešne podnietiť investície zo súkromného sektora. Tento nástroj využil prostriedky v hodnote 1 mld. EUR a podnietil ďalšie investície do výskumu a vývoja v EÚ v hodnote ďalších 16,2 mld. EUR. Európske technologické platformy pomohli pri definícii priorít relevantných pre oblasť priemyslu pre rámcový program. Verejno-súkromné partnerstvá boli založené s cieľom aktívne zapojiť priemysel do realizácie a finančnej podpory priemyselných výskumných programov, akými boli spoločné technologické iniciatívy, ktoré ukázali, že nápaditá spolupráca môže využiť relatívne malý príspevok EÚ na podnietenie veľkého európskeho priemyselného úsilia. Toto široké spektrum nástrojov by malo preto fungovať spoločne v spoločnom strategickom rámci.

- Riešenie hlavných spoločenských problémov. Európa čelí dosiaľ nevídanému množstvu spoločenských problémov, ktoré je možné vyriešiť len za pomoci veľkého vedeckého a technologického pokroku. Prioritnými by sa mali stať hlavné ciele EÚ, najmä ciele stratégie Európa 2020. EÚ by napríklad mala prispieť k náprave v oblasti energetického výskumu, ktorý bol po desaťročia zanedbávaný, čo spôsobilo zaostávanie Európy, pokiaľ ide o rozvoj domácich energetických zdrojov a riešenie problému zníženia emisií. Začne fungovať Európske inovatívne partnerstvo s cieľom urýchliť výskum, rozvoj a rozširovanie trhu inovácií, aby sa spojili odborné znalosti a zdroje a posilnila sa konkurencieschopnosť priemyslu EÚ.

- Vytvorenie Európskeho výskumného priestoru. Dnes viac ako kedykoľvek predtým je dôležité maximalizovať efektivitu európskeho výskumného a inovačného systému vytváraním jednotného Európskeho výskumného priestoru, v ktorom všetci verejní aj súkromní aktéri pôsobia slobodne, spájajú sa a získavajú kritické kapacity s cieľom súťažiť a spolupracovať v globálnom merítku. Lepšia koordinácia na úrovni regionálnej, vnútroštátnej a EÚ môže lepšie zabrániť duplicite, podnietiť osvedčené postupy a posilnené spoločné plánovanie môže zabezpečiť synergie a komplementaritu rozličných úrovní financovania. Z toho vyplýva, že je potrebné odstrániť prekážky mobility výskumníkov.

- Rozširovanie základne výskumu v EÚ. Podpora EÚ musí podnecovať excelentnosť. Mala by však takisto prispievať k rozširovaniu základne výskumu a inovácie prostredníctvom podpory zvyšovania kvality výskumnej infraštruktúry v EÚ. Štrukturálne fondy by sa mali využívať v plnej miere s cieľom vyvinúť novú generáciu výskumnej infraštruktúry, ktorá by bola založená na regionálnej špecializácii.

- Zlepšenie plnenia prostredníctvom zjednodušovania. Nadmerná administratívna záťaž vyvolávala nespokojnosť vedeckej a podnikateľskej obce, ktorá preto vyzvala Komisiu, aby našla lepšiu rovnováhu medzi dôverou a kontrolou a medzi riskovaním a vyhýbaním sa riziku. Napriek dosiahnutému pokroku na ceste k zjednodušeniu v rámci existujúcich programov, je potrebné podniknúť ďalšie kroky. Medzi opatrenia, ktoré majú značný potenciál zjednodušovania, patrí všeobecné uznávanie účtovných postupov účastníkov vrátane priemerných nákladov, jediný súbor pravidiel pre všetkých účastníkov, ktorý by sa vzťahoval na všetky intervenčné opatrenia, a zníženie počtu rôznych mier kompenzácie a metód výpočtu nepriamych nákladov.

- Modernizácia vzdelávacieho systému na všetkých úrovniach. Je potrebné ešte viac posilniť váhu excelencie ako hlavnej zásady vzdelávania. Potrebujeme viac univerzít svetového mena, zvýšiť úroveň kvalifikácie a prilákať tých najtalentovanejších ľudí zo zahraničia. Malo by sa začať koordinované preskúmavanie existujúcich programov vzdelávania a odbornej prípravy a mal by sa vyvinúť integrovaný koncept v súvislosti s hlavnou iniciatívou „Mládež v pohybe“. Väčšinu kompetencií v oblasti politiky vzdelávania a zamestnanosti vykonávajú členské štáty, avšak Únia má osobitnú zodpovednosť podporovať mobilitu a odstraňovať prekážky v Európe. Existujúce programy mobility v oblasti vzdelávania pomohli nielen zlepšiť kvalifikáciu, znalosti a vzdelávanie príjemcov, ale podnietili aj súperenie medzi univerzitami a vzdelávacími systémami. Dopyt v súčasnosti vysoko prevyšuje ponuku – Erasmus na úrovni vysokoškolského vzdelávania sa v súčasnosti dotýka len približne 5 % študentov. Takéto programy by sa mohli rozšíriť a prideľovanie zdrojov by malo byť jasnejšie previazané s rozsahom, v akom sa možnosti mobility využívajú v praxi.

Infraštruktúra budúcnosti

Cezhraničná infraštruktúra je jedným z najlepších príkladov toho, ako môže EÚ vypĺňať medzery a dosahovať prínosnejšie výsledky. Dopravné, komunikačné a energetické siete sú pre spoločnosť veľmi prospešné. Zlyhania trhu môže však spôsobiť, že projekty, ktoré sú pre EÚ veľmi prínosné, nepritiahnu potrebné investície súkromných spoločností. Výsledkom sú vznikajúce náklady pre EÚ v súvislosti s konkurencieschopnosťou, solidaritou a účinným fungovaním jednotného trhu. Sústredenie finančnej podpory na úrovni EÚ môže pomôcť naštartovať také dôležité projekty, ktoré v sebe z dlhodobého hľadiska často skrývajú veľký komerčný potenciál.

Krajiny ako Spojené štáty americké a Čína v súčasnosti začínajú s realizáciou obrovských a ambicióznych investícií do infraštruktúry. Udržanie konkurencieschopnosti znamená, že Európa má veľmi silný strategický záujem na existencii efektívnej infraštruktúry, aby slúžila ako základ pre dlhotrvajúci ekonomický rast. EÚ potrebuje „namiešať správny politický kokteil“, ktorý by stimuloval potrebnú modernizáciu a zároveň zachoval úroveň existujúcej infraštruktúry. To znamená, že potrebujeme spoľahlivý a dlhodobý politický rámec, ktorý by presvedčil investorov, aby uvoľnili požadované obrovské množstvo dlhodobého kapitálu. Je potrebné mať aj podporný regulačný rámec a starostlivo zameranú finančnú podporu prostredníctvom vhodných nástrojov financovania, aby bolo možné projekty naštartovať. Výsledkom by bola európska hlavná dopravná sieť, v rámci ktorej by sa prepravoval náklad aj cestujúci prostredníctvom udržateľnejších druhov dopravy. Vysokorýchlostné širokopásmové siete by boli dostupné v celej EÚ a energetická sieť by bola schopná vytvoriť fungujúci vnútorný trh, využívať nové zdroje energie a nové moderné technológie.

Takáto podpora musí byť zameraná na hlavné priority – odstránenie nedostatkov strategických európskych osí, povzbudzovanie ich rozširovania a vytváranie cezhraničných a intermodálnych prepojení. Je potrebné mať aj prísne kritériá pre výber najlepších projektov, ktoré môžu preukázať požadovanú riadiacu kapacitu, s ich realizáciou sa môže začať v rozumnom časovom rámci a spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti. Hoci pri niektorých druhoch infraštruktúry – ako je železničná doprava alebo budovanie sietí v riedko obývaných oblastiach – budú investície z verejných zdrojov vždy potrebné, v iných oblastiach by dôležitým kritériom mohla však byť aj schopnosť projektov prilákať súkromné investície. Na určenie investičných priorít a poskytnutie správneho katalyzátora pre začatie činnosti je potrebný spoločný koncept pre rozpočet EÚ a národné rozpočty, Európsku investičnú banku a súkromné zdroje financovania. Na tento účel je potrebné mať správny regulačný rámec na úrovni EÚ, ktorý by zoskupoval súkromné aj verejné zdroje. Bolo by dobré zvážiť aj možnosť, ako by podpora mohla zahrnúť aj projekty presahujúce hranice EÚ, čo by bolo prínosné pre našich susedov aj pre nás.

3.2. Trvalo udržateľný rast

Modernizácia energetickej politiky a politiky v oblasti klímy s cieľom vytvoriť ekonomiku efektívne využívajúcu zdroje

Riešenie problémov, ako je efektívne využívanie zdrojov, zmena klímy a energetická bezpečnosť a účinnosť, patrí medzi hlavné ciele stratégie Európa 2020. Dohodnuté ciele sa nedajú dosiahnuť len posilnením ekonomického výkonu, ale potrebné je aj podnietiť investície do ekologickejších technológií a ekologickejších služieb, ktoré boli označené za technológie a služby s najväčším potenciálom pre vývoz a tvorbu pracovných miest v budúcnosti – tento priemysel už v súčasnosti zamestnáva 3,5 mil. Európanov[7]. Na zabezpečenie tohto ambiciózneho cieľa je potrebné účinne zapojiť všetky nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii vrátane inovatívnych finančných nástrojov a zdrojov.

Jednou z možností by bola úprava podoby rozpočtu EÚ s cieľom vytvoriť rozsiahle účelovo viazané prostriedky, ktoré by boli určené na prilákanie investícií do takýchto oblastí. Plán hospodárskej obnovy Európy ukázal, ako je možné identifikovať a podporiť hlavné strategické energetické projekty a ako riešiť situáciu, keď úverová kríza spôsobí zastavenie takýchto projektov. Pomohol posilniť dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti energetiky a zvýšiť ochotu investorov uvoľniť kapitál pre dlhodobé projekty. Tento koncept možno použiť ako možnosť opierajúcu sa o separátne programy. Ešte efektívnejším konceptom by však mohlo byť začlenenie týchto priorít do iných programov s vedomím, že to isté opatrenie môže a malo by plniť viaceré ciele naraz. Prvoradosť politických cieľov napríklad v oblasti zmeny klímy a energetiky už poukazuje na reprioritizáciu v rámci politiky výskumu, súdržnosti, poľnohospodárstva či rozvoja vidieka – s jasným politickým záväzkom vyváženým potrebou vyhnúť sa ďalšej nepružnosti. Tento proces by mohla sprevádzať širšia povinnosť identifikovať oblasti, kde programy takéto politiky podporili. Výsledok by znamenal, že EÚ by bola schopná jasne označiť zdroje, ktoré prispievajú k plneniu politík, ako je boj proti zmene klímy alebo podpora energetickej bezpečnosti, a to bez ohľadu na nástroj, prostredníctvom ktorého sa tieto politiky realizujú.

Spoločná poľnohospodárska politika

Trvalo udržateľná ekonomika EÚ potrebuje prosperujúci sektor poľnohospodárstva, ktorý by pomáhal plniť širokú škálu cieľov EÚ – vrátane cieľov v oblasti súdržnosti, zmeny klímy, ochrany životného prostredia a biodiverzity, zdravia, konkurencieschopnosti a potravinovej bezpečnosti. V dôsledku reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky sa podpora pre poľnohospodárov stále viac preväzovala s plnením týchto cieľov a podiel SPP v rámci celkového rozpočtu v posledných rokoch stále klesal. Avšak pri pokračovaní tohto trendu by poľnohospodárstvo predstavovalo aj naďalej hlavnú oblasť podpory z verejných investícií. Pričom bremeno týchto investícií znáša vo väčšej miere EÚ než členské štáty.

Následné reformy priblížili poľnohospodársky sektor v EÚ trhu a pomohli dosiahnuť potravinovú bezpečnosť, lepšie riadiť prírodné zdroje a stabilizovať vidiecke komunity. Viac ako tretina príjmu poľnohospodárov pochádza z platieb z rozpočtu EÚ. Poľnohospodárstvo v EÚ je aj naďalej hlavným dodávateľom vysokokvalitných potravín, a to v časoch, kedy potreby rýchlo rastúcej svetovej populácie kontinuálne stúpajú. Poľnohospodárstvo je dôležitým zdrojom dynamiky v ekonomike EÚ.

Sú tu však problémy, ktoré je potrebné riešiť. Priame platby vychádzajú z referenčných hodnôt, ktoré sú dnes viac ako desať rokov staré, a výška priamych platieb pre poľnohospodárov sa výrazne líši v závislosti od členského štátu. Niektoré takéto rozdiely sú opodstatnené. Napriek tomu je potrebné zosúladiť výšku týchto platieb. Upustením od starých referenčných hodnôt by sa predišlo pretrvávaniu kultúry závislosti, ktorá brzdí využívanie stimulov na zabezpečenie dosahovania výsledkov. V tejto súvislosti by bolo potrebné riešiť aj otázku tlaku na príjmy poľnohospodárov a na výrobné náklady a na otázku zamerania a prioritizácie oboch pilierov SPP.

Európska rada v júni zdôraznila, ako by trvalo udržateľný, produktívny a konkurencieschopný sektor poľnohospodárstva mohol významne prispievať k plneniu cieľov stratégie Európa 2020, pokiaľ ide o potenciál rastu a zamestnanosti vo vidieckych oblastiach, a to pri súčasnom zabezpečení spravodlivej súťaže.

Reformný kurz by mohol pokračovať rôznymi spôsobmi:

- Väčším zameraním SPP na širšie politické priority EÚ v súvislosti s naviazaním priamej pomoci na ochranu životného prostredia s cieľom podporiť rozvoj náročnejších environmentálnych postupov a dosiahnuť zlepšenia, ktoré by podnietili rozmach inovácií a konkurencieschopnosti na vidieku nad rámec konceptu dodržiavania noriem.

- Rozvoj vidieka by sa mal zamerať na posilnenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a inovácií v oblastiach ako sú výrobné procesy a technologický pokrok, na hospodársku diverzifikácie vo vidieckych oblastiach, ochranu životného prostredia a prírodných zdrojov, riešenie otázky zabránenia zmene klímy a prispôsobenia sa tejto zmene, vodné hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov a ponúknuť osobitnú podporu najviac znevýhodneným vidieckym oblastiam – vrátane oblastí, ktoré čelia takým problémom, ako je rozširovanie púští.

- Naviazanie na trh v spojení s rozvojom foriem poistenia, ktoré zodpovedajú podmienkam tzv. „green box“ Svetovej obchodnej organizácie, a inými nástrojmi riadenia rizík spojených s náhlym poklesom príjmov v kombinácii s lepšími súťažnými podmienkami v rámci potravinového dodávateľského reťazca.

- Lepšia synergia medzi vidieckym rozvojom a ostatnými politikami EÚ s cieľom pomôcť realizovať politiky v oblastiach, ako je výskum, zamestnanosť a sieťová infraštruktúra vrátane integrácie so spoločným strategickým rámcom a vnútroštátnymi reformnými programami v rámci stratégie Európa 2020.

Reforma SPP by sa preto mohla realizovať s rozličnou intenzitou. Mohla by sa obmedziť len na nápravu niektorých súčasných nezrovnalostí, ako je dosiahnutie spravodlivejšieho rozdeľovania priamych platieb medzi členské štáty a poľnohospodárov. Alebo by sa mohli vykonať väčšie zmeny v tejto politike s cieľom zabezpečiť, aby sa SPP stala udržateľnejšou, a zmeniť pomer medzi rozličnými politickými cieľmi, poľnohospodármi a členskými štátmi, a to najmä zavedením cielenejšieho prístupu k prioritám. Radikálnejšia reforma by mala ešte väčší dosah. Išlo by o zrušenie príjmovej podpory a väčšiny trhových opatrení a priority by sa skôr než hospodárskej a sociálnej dimenzie SPP orientovali na ciele spojené s otázkami životného prostredia a zmeny klímy.

3.3. Inkluzívny rast

Politika súdržnosti a stratégia Európa 2020

Súdržnosť sa ukázala byť jednou z najlepších spôsobov Únie ako demonštrovať svoj záväzok solidarity pri súčasnom stupňovaní rastu a prosperity v EÚ. Politika poskytovania investícií do ekonomiky v EÚ má pozitívny dosah na všetky členské štáty. Takto sa investuje do modernizácie, podnecuje sa rast v neprosperujúcich oblastiach EÚ a investície pôsobia ako katalyzátor zmien vo všetkých európskych regiónoch. Zväčšuje trhy a vytvára nové podnikateľské príležitosti pre EÚ ako celok. V spojení so štrukturálnou reformou a makroekonomickou stabilitou môže skutočne pomôcť k dosahovaniu rastu. Na zabezpečenie a maximalizáciu tohto prínosu však musí byť financovanie politiky súdržnosti presne cielené. K tomu je potrebné disciplinovane plniť ciele stratégie Európa 2020 a prísne sa zamerať na dosahovanie výsledkov.

Sústredenie výdavkov na súdržnosť v rokoch 2007 – 2013 na plnenie cieľov lisabonskej stratégie ukázalo výhody využívania rôznych finančných nástrojov na plnenie preklenujúcich politických cieľov. V ďalšom období poskytuje stratégia Európa 2020 jasný súbor spoločných priorít a jasný rámec na zistenie priorít financovania. Stratégia Európa 2020 umožňuje lepšiu koncentráciu prostriedkov, než tomu bolo v minulosti. Mohli by sa stanoviť jasné priority na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktoré by zahŕňali podporu zakladania nových podnikov, inovácie, znižovanie emisií, skvalitnenie životného prostredia, modernizáciu vysokých škôl, energetickú úsporu, rozvoj energetických, dopravných a telekomunikačných sietí spoločného záujmu EÚ, investície do budovania vedeckej infraštruktúry, rozvoj ľudského kapitálu a aktívne začleňovanie v zmysle boja proti chudobe.

Explicitné prepojenie politiky súdržnosti so stratégiou Európa 2020 poskytuje príležitosť pokračovať v poskytovaní pomoci chudobnejším regiónom EÚ a rozvíjať politiku súdržnosti tak, aby podporila dosahovanie rastu v celej EÚ. Národné reformné programy sú tým správnym prostriedkom na zabezpečenie toho, aby sa výdavky EÚ na politiku súdržnosti a národné reformné a výdavkové priority vzájomne dopĺňali.

Politika súdržnosti by sa mala stať klasickým nositeľom cieľa stratégie Európa 2020 vo všetkých regiónoch, ktorým je zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Môže sa stať motorom politiky, ktorý posilňuje záväzky zmluvy týkajúce sa upevňovania hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie tak, aby sa urýchlil proces znižovania rozdielov medzi úrovňami rozvinutosti rozličných regiónov. Tak ako doteraz by sa zdroje Spoločenstva mali používať na podporu najchudobnejších regiónov a členských štátov v súlade so záväzkom solidarity. Podpora politiky súdržnosti je dôležitá aj pre zvyšok Únie – slúži na riešenie otázok, ako je sociálne vylúčenie alebo zhoršovanie stavu životného prostredia (napríklad v mestách), na podporu ekonomickej reštrukturalizácie a prechodu k inovatívnejšej ekonomike založenej na znalostiach, na vytváranie pracovných miest a zvyšovanie kvalifikácie. Osobitnú pozornosť treba venovať tým regiónom, ktoré sa ešte stále nemôžu vyrovnať iným, rozvinutejším regiónom. Jednoduchý a spravodlivý systém prechodnej podpory by zabránil vzniku hospodárskeho šoku spôsobeného náhlym zastavením financovania.

Je potrebné vykonať niekoľko úprav súčasného strategického programovania EÚ s cieľom zvýšiť jeho prínosnosť, a to prostredníctvom užšej koordinácie medzi stratégiou Európa 2020 a politikou súdržnosti. Táto koordinácia si vyžaduje jasnejšie usmernenia na európskej úrovni, strategickejšie rokovania medzi partnermi na miestnej a regionálnej úrovni, členskými štátmi a Európskou komisiou, a riadne monitorovanie dosahovaného pokroku. Výsledkom by malo byť spoločné pochopenie, že stratégia Európa 2020 je hnacou silou na všetkých úrovniach, uvedomenie si spoločnej zodpovednosti (EÚ, národnej a regionálnej úrovne) za opatrenia realizované v rámci partnerstva.

Väčšia koncentrácia a súdržnosť

Na dosiahnutie maximalizácie vplyvu výdavkov na politiku súdržnosti bude potrebné zabezpečiť, aby členské štáty a regióny koncentrovali národné zdroje a zdroje z EÚ na priority odsúhlasené v rámci EÚ. Toto je možné dosiahnuť prostredníctvom určenia menšieho množstva priorít európskeho významu, ktoré sú prostredníctvom stratégie Európa 2020 prepojené s cieľmi odvetvovej politiky. Takáto „ponuka“ tematických priorít priamo prepojených s integrovanými usmerneniami a hlavnými projektmi stratégie Európa 2020 by bola predložená v rámci právnych nástrojov súdržnosti, pričom by odrážala aj schopnosť politiky súdržnosti pokrývať rozličné potreby (od rozsiahlej infraštruktúry v niektorých regiónoch až po malé projekty realizované v zanedbaných mestských oblastiach a riadené na miestnej úrovni). Prierezové priority, ako je inovácia, by boli povinné. Od rozvinutejších regiónov by sa mohlo požadovať, aby všetky pridelené prostriedky použili na realizáciu dvoch alebo troch priorít, zatiaľ čo menej rozvinuté regióny by svoje objemnejšie zdroje mohli použiť na o niečo širšie spektrum priorít.

Veľmi dôležitá by bola posilnená súdržnosť a koordinácia s inými nástrojmi EÚ slúžiacimi na realizáciu politík EÚ v oblastiach, ako je doprava, komunikácie, energetika, poľnohospodárstvo, životné prostredie a inovácie. Príjemcom podpory EÚ by sa mal ponúknuť konzistentný súbor programov, ktoré by s navzájom dopĺňali a umožnili by „inteligentnú špecializáciu“ namiesto toho, aby boli konfrontovaní s množstvom čiastočne sa prelínajúcich programov a rozličných pravidiel. Väčšia harmonizácia pravidiel oprávnenosti a implementačných pravidiel by predstavovala dôležitý krok na ceste k integrovanejšiemu plneniu politík EÚ na mieste.

Spoločný strategický rámec

Na posilnenie integrácie politík EÚ s cieľom splniť ciele stratégie Európa 2020 a v súlade s integrovanými usmerneniami by Komisia mohla prijať spoločný strategický rámec obsahujúci komplexnú investičnú stratégiu, ktorá by ciele stratégie Európa 2020 začlenila do investičných priorít. Identifikovali by sa tu najmä investičné potreby v súvislosti s hlavnými cieľmi a projektmi. Dôraz by sa kládol na reformy potrebné na maximalizáciu dosahu investícií podporujúcich politiku súdržnosti.

Takýto rámec by nahradil súčasný koncept oddelených súborov strategických usmernení pre politiky a zabezpečil by väčšiu koordinovanosť týchto usmernení. Obsahoval by opatrenia, ktoré sú v súčasnosti financované z Kohézneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Rámec by bol takisto prepojený s mechanizmami koordinácie s ostatnými nástrojmi EÚ, ako sú programy na výskum, inovácie, celoživotné vzdelávanie a siete.

Rozvojové a investičné partnerstvo – zameranie sa na výsledky očakávané od podpory EÚ

Členské štáty by na základe strategického rámca predkladali vlastné rozvojové stratégie v rámci ich národných reformných programov s cieľom zabezpečiť, aby sa členské štáty aj regióny identifikovali s prioritami EÚ. Takéto stratégie by ukázali, ako členské štáty a ich regióny hodlajú plniť priority a ciele stanovené v stratégii Európa 2020, realizovať hlavné projekty, tematické odporúčania a aj odporúčania určené jednotlivým členským štátom. Uvádzali by sa tu aj pozitívne zmeny, ktoré chcú štáty dosiahnuť s podporou EÚ. Výsledkom diskusie s Komisiou by bolo vytvorenie rozvojového a investičného partnerstva medzi Komisiou a daným členským štátom, ktoré by odrážalo záväzky partnerov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

V zmluve o tomto partnerstve by boli stanovené ciele, spôsob akým sa bude kvantifikovať a merať pokrok dosiahnutý na ceste k plneniu týchto cieľov a rozdelenie národných prostriedkov a prostriedkov EÚ v rámci prioritných oblastí a programov. V zmluve by bol takisto uvedený určitý počet podmienok súvisiacich s reformami potrebnými na zabezpečenie účinného plnenia. Podľa potreby by sa tu určili strategické projekty (napr. hlavné dopravné a energetické spojenia). Priblížila by sa tu tiež vzájomná koordinácia fondov EÚ, ktoré sa využívajú na vnútroštátnej úrovni.

Výsledkom takéhoto konceptu by bolo prepojenie pôvodne pridelených prostriedkov členským štátom a regiónom – politická voľba spôsobu ako vyjadriť solidaritu – s účinným mechanizmom zabezpečujúcim, aby výška podpory zodpovedala plneniu cieľov.

Skvalitnenie výdavkov

Inštitucionálna kapacita verejného sektora na národnej, regionálnej a miestnej úrovni je kľúčom k úspešnému rozvoju, implementácii a monitorovaniu politík potrebných na splnenie cieľov stratégie Európa 2020. Hladká absorpcia zdrojov Spoločenstva závisí do veľkej miery aj od technickej a administratívnej kapacity zúčastňujúcich sa verejných orgánov a príjemcov. Posilnenie inštitucionálnej a administratívnej kapacity môže posilniť štrukturálne úpravy, rast a vytváranie pracovných miest a značne tým zvýšiť kvalitu vynakladania verejných výdavkov. Pri prideľovaní finančných zdrojov by sa preto mala zohľadňovať aj schopnosť členských štátov a regiónov účinne využiť tieto zdroje a potreba dodržiavať zásady spolufinancovania a dopĺňania. Mal by sa zohľadňovať aj tlak na národné rozpočty.

Politika súdržnosti môže v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu prostredníctvom financovania opatrení v oblasti inštitucionálnych kapacít, podpory administratívnej reformy a posilnenia kultúry zameranej na výkon a výsledky. Tento prístup je možné prehĺbiť prostredníctvom cielených nástrojov technickej pomoci na podporu členských štátov a regiónov pri príprave, implementácii a monitorovaní veľkých investičných programov v oblastiach ako sieťová infraštruktúra a životné prostredie.

Ďalším spôsobom na skvalitnenie výdavkov by mohlo byť zavedenie určitých foriem porovnávania kvality programov financovaných z prostriedkov na súdržnosť. Mohlo by to znamenať, že by sa časť prostriedkov na súdržnosť ponechala vo výkonnostnej rezerve, ktorá by bola otvorená pre všetky oprávnené členské štáty a regióny. Prideľovala by sa na základe pokroku, ktorý by sa v rámci vnútroštátnych a regionálnych programov dosiahol pri plnení cieľov stratégie Európa 2020.

Správna kvalifikácia budúcich pracovných síl

Pracovné sily majúce vyššiu a lepšiu kvalifikáciu sú pre európsku ekonomiku založenú na znalostiach dôležité. Pre stále viac a viac pracovných miest sa bude vyžadovať vyššia kvalifikácia. Opatrenia EÚ by sa preto mali zamerať na zabezpečenie cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa vzdelávania zameraného na budúce potreby ekonomiky. Cielené investície môžu byť do značnej miery prínosné tým, že podporia adaptabilitu a celoživotné vzdelávanie, a to najmä podporou národných stratégií pre reformu systémov vzdelávania a odbornej prípravy a pre zlepšenie inštitucionálnej kapacity.

Európsky sociálny fond už podporuje vzdelávanie asi 9 miliónov Európanov ročne. Odráža rovnováhu medzi ekonomickými politikami EÚ – praktická ukážka toho, ako EÚ aktívne podporuje inklúziu a rast. Využíva cezhraničné skúsenosti, aby podporila sociálne skupiny alebo politické oblasti, ktoré by inak získali len malú alebo žiadnu podporu. Osobitne sa zameriava na inovatívne koncepty zamestnávania, vzdelávania a sociálnej inklúzie.

Európsky sociálny fond možno použiť na plnenie cieľov stratégie Európa 2020. Komplexná európska iniciatíva v oblasti zamestnanosti by mohla zvýšiť kvalifikáciu, zlepšiť mobilitu, adaptabilitu a účasť na živote spoločnosti prostredníctvom spoločných iniciatív v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a integrácie. Ďalším významným cieľom pre EÚ je integrácia menšín, ako sú Rómovia a migranti, v prípade ktorého sú opatrenia na zabezpečenie sociálnej inklúzie a práv pre migrantov úzko spojená s konceptom EÚ v oblasti migrácie. Význam pracovných príležitostí a kvalifikácie pre ekonomickú víziu EÚ poukazuje zároveň na potrebu väčšieho zviditeľnenia a predvídateľnosti financovania v rámci spoločného strategického rámca pre súdržnosť opísaného vyššie.

Podpora odvetví čeliacich tlaku

Rozsah a rôznorodý profil ekonomiky EÚ znamená, že nevyhnutne prichádzajú obdobia, kedy za prospech väčšiny platí menšina. Príkladom môže byť obchodná dohoda, ktorá otvára dôležité nové trhy pre vývoz z EÚ, ktorá však zároveň znamená značnú zmenu konkurenčného prostredia pre určité sektory. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii už poskytol dobrý príklad toho, ako možno takéto lokalizované negatívne vplyvy riešiť. Tento fond by sa mohol rozšíriť a fungovať na permanentnom princípe. Pomáhal by tlmiť dosah určitých veľkých zmien na pracovných trhoch jednotlivých členských štátov. Fungovanie tohto fondu sa musí zjednodušiť, aby mohol lepšie reagovať na zmeny hospodárskej situácie.

3.4. Občianstvo

Mnoho rôznych výdavkových programov EÚ rozličnými spôsobmi prispieva ku konsolidácii občianstva EÚ. Vždy, keď občan vidí konkrétne účinky opatrení EÚ – od grantov na podporu mobility, cez výsledky výskumov až po miestne projekty v oblasti politiky súdržnosti – pomáha to názorne ukázať poslanie Únie slúžiť svojim občanom. Programy podporujúce kultúrnu rozmanitosť preukazujú, akým množstvom rozličných spôsobov sa európska integrácia dotýka občanov.

Opatrenia EÚ v tejto oblasti pokrývajú aj oblasť práv a tým podporujú presadzovanie základných práv a hodnôt EÚ. Opatrenia by mohli byť zamerané na rozvoj EÚ ako priestoru spravodlivosti s cieľom odstrániť prekážky dobrého fungovania cezhraničných občianskoprávnych konaní a podnikateľsko-spotrebiteľských vzťahov, na posilnenie vzájomnej dôvery v trestných konaniach a vzájomného uznávania týchto konaní a na podporu prístupu k spravodlivosti v rámci celej EÚ.

Špecifickejšie programy zamerané na kultúru a občianstvo pomáhajú pripraviť Európanov aj na prekonávanie kultúrnych bariér a využívanie príležitostí, ktoré európsky priestor poskytuje, v plnej miere. Rozličné programy, ktorých cieľom je podpora spolupráce v oblasti kultúry a európskeho kultúrneho dedičstva, interakcia medzi občanmi a zapojenie mládeže do európskej spoločnosti, by sa mohli integrovať do jedného viditeľného programu na podporu európskej jednoty v rozmanitosti a mohli by byť spoločne riadené.

Zodpovednosť, ktorú má EÚ voči svojim občanom, sa prejavuje aj prostredníctvom Fondu solidarity Európskej únie. Tento fond umožňuje EÚ prejaviť svoj kolektívny záväzok pomoci pri reakciách na krízové situácie. Od roku 2002 EÚ poskytla pomoc vo výške viac ako 2,1 mld. EUR členským štátom a regiónom postihnutým závažnými prírodnými katastrofami. Skúsenosti však poukazujú na niektoré významné obmedzenia a slabé stránky v činnosti fondu. K aspektom, ktoré si vyžadujú riešenie, patrí rýchlosť poskytovania pomoci z fondu, transparentnosť kritérií mobilizácie fondu a jeho obmedzenie na katastrofy prírodného pôvodu. Fond napríklad nemá trvalé financovanie a neumožňuje poskytovať pomoc po všetkých druhoch veľkých katastrof Príspevok z rozpočtu EÚ by mohol takisto pomôcť odstrániť nedostatky v systéme, ktoré bránia rýchlemu nasadeniu jednotiek civilnej ochrany členských štátov tam, kde sú potrebné, ako aj pomôcť vyvinúť účinnú sieť civilnej ochrany. To je príklad spolupráce EÚ, ktorá môže byť skutočným prínosom pre ľudí v núdzi vnútri EÚ aj mimo nej.

Ďalšou dôležitou oblasťou, ktorá sa občanov bezprostredne dotýka, sú výdavky na politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. To sú politiky, ktorých úspešné plnenie je zreteľne v spoločnom záujme. Podpora účinného riadenia hraníc, výmeny informácií a odborných znalostí s cieľom efektívneho uplatňovania spravodlivosti, alebo implementácie azylových a migračných politík, má prospech pre Úniu ako celok. V nasledujúcom finančnom období bude potrebné klásť dôraz na riadenie vonkajších hraníc (vrátane systému SIS II/VIS a budúcich systémov vstupu/výstupu), politiku návratu, azyl a integráciu legálnych prisťahovalcov. V týchto otázkach predstavuje rozdelenie záťaže medzi členské štáty, podpora práce vnútroštátnych správnych orgánov a zlúčenie zdrojov s rozpočtom EÚ prioritu pri nachádzaní nákladovo efektívnych spôsobov zabezpečenia účinného plnenia týchto politík.

3.5. Predvstupová pomoc

Finančná podpora užšej integrácie prostredníctvom procesu rozširovania pomáha EÚ dosiahnuť svoje ciele v mnohých oblastiach, ktoré sú kľúčové pre oživenie hospodárstva a udržateľný rast, ako je energetika, sieťové infraštruktúry, ochrana životného prostredia a úsilie o riešenie problému zmeny klímy. Pomáha tiež zabezpečiť, aby boli kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti v plnej miere pripravení na možné pristúpenie, čo zahŕňa aj podnecovanie krajín, aby do svojich vnútroštátnych priorít začlenili priority EÚ spojené so stratégiou Európa 2020. Táto pomoc by preto mala aj naďalej byť jedným z nástrojov na podporu úspešného rozšírenia.

3.6 Globálna Európa

Európania očakávajú, že EÚ bude presadzovať svoje záujmy a uplatňovať svoj vplyv na medzinárodnej scéne. Otázky, ako je zmiernenie chudoby, migrácia, konkurencieschopnosť, zmena klímy, energetika, terorizmus a organizovaný zločin, možno riešiť iba v medzinárodnom kontexte. Vo veku globalizácie je podstatné, aby vnútornú agendu zabezpečenia udržateľného rastu a pracovných miest v Európe dopĺňala aj vonkajšia agenda. Okrem toho, solidarita so sebou samozrejme prináša aj vonkajší rozmer: EÚ je oprávnene hrdá na to, že je najväčším darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete (EÚ a jej členské štáty poskytujú približne 55 % celkovej svetovej pomoci), lídrom boja proti chudobe, pričom si naliehavo uvedomuje dôležitosť rozvojových cieľov tisícročia pre stabilitu, bezpečnosť a blahobyt rozsiahlych oblastí na svete.

Rovnaké pravidlá platia aj pre účinné využívanie zdrojov EÚ v rámci EÚ aj medzinárodne: inteligentné posúdenie toho, kde môže kolektívne opatrenie znamenať väčší prínos ako viaceré vnútroštátne opatrenia; súlad medzi výdavkovými programami a kľúčovými politikami a nový pohľad na mechanizmy plnenia a využívané nástroje.

Uplatňovanie tohto prístupu uľahčia nové štruktúry vonkajších vzťahov vychádzajúce z Lisabonskej zmluvy, ktoré budú umožňovať tvorivé využitie rôznych nástrojov vonkajšej politiky EÚ a pôsobenie v dlhodobom strategickom rámci.

Globálne šírenie hodnôt a záujmov EÚ

Zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) dáva EÚ potrebný nástroj na zlepšenie schopnosti presadzovať svoje záujmy na celom svete v súlade s jej hospodárskym a politickým významom. Schopnosť EÚ účinne stanoviť ciele svojich nástrojov si vyžaduje jasný celkový strategický pohľad, primerané vzťahy s partnermi z tretích krajín a vhodne navrhnuté nástroje. Nástroje musia byť dostatočne schopné reagovať na zmeny priorít a prispôsobené rôznym okolnostiam. Niektoré kľúčové globálne otázky, ktorým Únia v súčasnosti čelí, si vyžadujú osobitnú pozornosť. EÚ a jej členské štáty budú napríklad musieť byť schopné plniť svoje finančné záväzky v oblasti zmeny klímy. To si zasluhuje osobitné zváženie, ktoré bude ovplyvnené vývojom rokovaní a bude musieť zabezpečiť súdržný a viditeľný príspevok EÚ k medzinárodnému úsiliu, účinnosť a zabezpečenie úspor z rozsahu pri riadení výdavkov. Malo by sa tiež stanoviť, či je potrebné doplniť úlohu rozpočtu EÚ o osobitný nástroj, ktorý by zjednocoval stabilný a viditeľný kolektívny príspevok EÚ. Ďalším príkladom je migrácia, ktorá si vyžaduje potrebu účinného vyváženia opatrení vnútri EÚ a mimo nej.

Reakcie na krízové situácie

Je obzvlášť dôležité, aby Únia zlepšila svoju schopnosť reagovať na konflikty alebo katastrofy veľkého rozsahu. Významný príspevok EÚ k širšiemu rozmeru bezpečnosti vonkajších vzťahov vedie k potrebe stavať na existujúcich nástrojoch, ako je nástroj stability, opatrenia SZBP a volebné pozorovateľské misie. Faktory ako rýchlosť nasadenia, flexibilita a schopnosť prispôsobovať opatrenia meniacim sa politickým okolnostiam sú rozhodujúce.

Humanitárna pomoc EÚ je jednou z najkvalitnejších a najúčinnejších pomocí poskytovaných v núdzových situáciách. Po fáze pomoci v núdzi by však mali nasledovať rýchlejšie a výraznejšie rozvojové opatrenia na obnovu predkrízového stavu a zvýšenie odolnosti do budúcnosti. Tieto opatrenia sú v súčasnosti brzdené nepružnosťami v rozpočte. Rozpočet na humanitárnu pomoc musel v súčasnom finančnom období každý rok čerpať prostriedky z rezervy na núdzovú pomoc, čo poukazuje na rozsah požiadaviek v tejto rozpočtovej oblasti.

Zmiernenie chudoby

V Európe založenej na hodnotách je boj proti celosvetovej chudobe jedným z hlavných cieľov EÚ. Pomoc najmenej rozvinutým krajinám má skutočný dosah na problémy, ako je dostupnosť potravín, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a čistej vody, ako aj prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy. EÚ stojí na čele úsilia o dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015. Jej kolektívny záväzok venovať do roku 2015 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc dokazuje dôležitosť úlohy, ktorú pri dosahovaní našich cieľov zohrávajú vonkajšie finančné opatrenia. Z toho vyplýva podstatné zvýšenie celkového objemu rozvojovej pomoci.

Vzhľadom na to, že existujú jasné dôkazy toho, že rozvojová politika na úrovni EÚ môže poskytnúť vyššiu pridanú hodnotu, úroveň EÚ by pri tomto zvýšení mala zohrávať svoju úlohu. Na rozdiel od zamerania členských štátov na obmedzený počet partnerov má rozvojová politika EÚ už globálny dosah a pre mnohé partnerské krajiny je jediným významným a viditeľným rozvojovým faktorom. Prostredníctvom opatrení tejto politiky je EÚ schopná implementovať konzistentný a súdržný súbor cieľov EÚ na celom svete. To znamená, že pokiaľ ide o podiel, rozsah a zameranie operácií a politickú váhu, zásah EÚ má v porovnaní s vnútroštátnymi opatreniami výrazné výhody. Poskytuje značný potenciál pre lepšie rozdelenie práce medzi darcami, výrazné úspory z rozsahu a vytvorenie jedného centralizovaného kontaktného miesta pre príjemcov. Znamená tiež váhu a legitímnosť spojenú so spoločným postupom 27 členských štátov.

Skúsenosti ukazujú, že účinné a vysoko kvalitné dosahovanie cieľov si vyžaduje osobitné úsilie, pokiaľ ide o koordináciu darcov a mechanizmy riadenia. Úloha EÚ ako najväčšieho celosvetového darcu jej dáva možnosť vyjadriť svoj názor v záležitostiach, ako je správa vecí verejných, regionálna spolupráca, hospodársky rozvoj a infraštruktúra, čo nie je možné, ak členské štáty konajú jednotlivo. Po prijatí Európskeho konsenzu o rozvoji v roku 2006[8] bol dosiahnutý pokrok v zlučovaní zdrojov od všetkých európskych darcov pomoci s cieľom vyhnúť sa duplicite a sústrediť pozornosť tam, kde je to potrebné. Fragmentácia pomoci však naďalej pretrváva a zapríčiňuje neefektívnosť, ktorá má finančné aj politické dôsledky. Riešenie týchto slabých miest by členským štátom prinieslo značné zvýšenie efektívnosti – odhadom až do 6 mld. EUR ročne[9], uľahčilo prácu správnych orgánov partnerských krajín a pomohlo EÚ v plnej miere využiť svoj vplyv. K ostatným kľúčovým prioritám patrí vytvorenie správnej rovnováhy medzi predvídateľnosťou úrovní pomoci poskytovanej partnerským krajinám a potrebou primeranej flexibility na prispôsobenie sa zmenám situácie, napr. výrazným zmenám v cenách potravín a potrebe poskytnúť účinné programy obnovy po katastrofách.

Boli vytvorené trustové fondy EÚ, ako napr. Trustový fond EÚ a Afriky pre infraštruktúru, prostredníctvom ktorých sa kanalizujú grantové zdroje Komisie a členských štátov takým spôsobom, aby sa mohli spojiť s úverovou kapacitou EIB a rozvojových bánk členských štátov a dosiahnuť tak výrazné znásobenie účinku pomoci. Uvedenú možnosť možno ďalej skúmať.

Ďalšou prioritou je zabezpečiť, aby rozvojová politika EÚ výrazne a priamo prispievala k podstatnému zlepšeniu správy vecí verejných v partnerských krajinách a ďalšiemu zlepšeniu skutočného dosahu pomoci. To zahŕňa zvýšené zameranie na projekty preukazujúce výraznú pridanú hodnotu Spoločenstva a jasné, cielené a na výsledky orientované partnerské dohody. Skúsenosti s rôznymi finančnými režimami, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v rámci Európskeho rozvojového fondu a nástroja financovania rozvojovej spolupráce, viedli k dôležitým otázkam týkajúcim sa účinnosti, flexibility a demokratického postupu, ktoré si vyžadujú ďalšie skúmanie.

EÚ by okrem toho mala zvážiť, ako by mohla vyvinúť sofistikovanejší prístup prispôsobený meniacemu sa charakteru partnerov, ako sú krajiny so stredným príjmom a rýchle sa rozvíjajúce hospodárstva, u ktorých sa popri spolupráci v oblasti rozvoja stáva stále dôležitejšou aj spolupráca prostredníctvom hospodárskych, environmentálnych a sociálnych partnerstiev.

Úzke a účinné vzťahy EÚ s jej najbližšími susediacimi krajinami

Susedské krajiny EÚ, ktoré majú spolu približne 300 miliónov obyvateľov, predstavujú pre EÚ dôležitú výzvu. Aby EÚ zabezpečila dlhodobú prosperitu a stabilitu a preukázala svoju schopnosť prevziať zodpovednosť globálneho aktéra, musí účinne presadzovať svoje hodnoty a podporovať hospodársky rozvoj v blízkosti svojich hraníc. Finančná podpora môže byť dôležitým faktorom účinného vykonávania susedskej politiky. Tu by sa mal klásť dôraz na to, aby boli krajinám susediacim s EÚ poskytované stimuly pre dôveryhodnú reformu a spoluprácu bez ohľadu na to, či majú z dlhodobého hľadiska perspektívu pristúpiť k EÚ alebo nie. Osobitná podpora by sa mala poskytovať najmä v kontexte podrobných a komplexných dohôd o voľnom obchode a v súlade s acquis jednotného trhu. Za prioritu by sa mali považovať oblasti, ktoré súvisia s acquis a so strategickými prioritami EÚ, ako je energetika, migrácia a kontrola hraníc a ochrana životného prostredia, pričom je potrebné zamerať sa najmä na budovanie kapacít a inštitúcií.

Susedstvo je už jedným z najvýraznejších príkladov, kde súčinnosť rozpočtu EÚ a európskych finančných inštitúcií zvýšila účinok investícií do sociálneho a hospodárskeho rozvoja na maximum. Vyčlenenie 117 mil. EUR z rozpočtu EÚ na mechanizmy kombinovania bolo európskymi finančnými inštitúciami doplnené o investíciu vo výške 7 mld. EUR. Tento prístup by bolo možné ďalej rozvíjať.

3. 7. Administratívne výdavky

V súčasnom finančnom rámci sa na administratívne výdavky využíva 5,7 % rozpočtu. To pokrýva nielen náklady na zamestnancov, informačné technológie a budovy pre všetky inštitúcie, ale aj náklady spojené s prácou v 23 jazykoch. Keďže rôzne inštitúcie už z väčšej časti ukončili prijímanie zamestnancov z novších členských krajín, počet zamestnancov by sa mal ustáliť. Od roku 2007 Komisia skutočne dodržiava politiku nulového rastu. S novými prioritami sa vyrovnáva presunom existujúcich zamestnancov a nepožaduje žiadnych nových zamestnancov nad rámec dôsledkov rozšírenia. Rada, Parlament a ďalšie inštitúcie požiadali o určitý počet dodatočných pracovných miest v súvislosti s Lisabonskou zmluvou. Začatie činnosti ESVČ si spočiatku bude vyžadovať dodatočné miesta na podporu prijímania diplomatov z členských štátov, avšak postupom času by sa celý tento proces mal usilovať o neutrálny dosah z rozpočtového hľadiska.

Súčasťou práce na vymedzení budúceho finančného rámca musí byť dôsledné hľadanie zdrojov zvyšovania účinnosti a výkonnosti v administratívnej oblasti. Znamená to preskúmať, ako by sa náklady na opatrenia inštitúcií a agentúr EÚ mohli obmedziť racionalizáciou a spoločným využívaním postupov, nástrojov a zdrojov. Komisia napríklad práve začala dôležitú analýzu svojho využívania informačných technológií, navrhnutú na zvýšenie výkonnosti a dosiahnutie úspor. Vyvinutie spoločných alebo zdieľaných systémov IT pre všetky inštitúcie by mohlo viesť k spoločným úsporám. Podobná medziinštitucionálna spolupráca by mohla priniesť výhody v oblastiach, ako je prekladateľstvo alebo správa dokumentov. Ďalšou oblasťou je navrhovanie samotných výdavkových programov, kde by sa mala dôkladne zvážiť administratívna záťaž pre Komisiu a jej partnerov. Komisia bude zároveň ďalej pokračovať v presunoch zamestnancov s cieľom zamerať sa na priority, znížiť režijné náklady a zvýšiť počet zamestnancov, ktorí pracujú v oblasti hlavných politík. Komisia preskúma vlastné administratívne výdavky a administratívne výdavky agentúr v rámci prípravy na ďalší viacročný finančný rámec, aby identifikovala spôsoby vyrovnania sa s novými výzvami prostredníctvom existujúcich zdrojov, čo zahŕňa aj dosiahnutie správnej rovnováhy medzi účinným plnením programov a nezvyšovaním administratívnych nákladov.

Celkove budú musieť všetky inštitúcie EÚ dodržiavať prísnu disciplínu, aby sa zabezpečilo obmedzenie administratívnych výdavkov v budúcnosti.

4. Rozpočet dosahujúci výsledky

Vhodné zameranie výdavkov je nevyhnutné, ale nie je postačujúce. Výdavky sa musia poskytovať takým spôsobom, ktorý prináša výsledky. Aby mali verejné investície z rozpočtu EÚ návratnosť, je potrebné prepracovať ďalšiu generáciu finančných programov tak, aby efektívnosť bola prvoradá.

4.1. Využívanie rozpočtu na zosilnenie účinku investícií

Dosah rozpočtu EÚ sa zvyšuje úmerne s jeho využitím na zvýšenie financovania na podporu strategických investícií s čo najvyšším prínosom pre Európu. Inovatívne finančné nástroje by mohli poskytnúť významný nový tok financovania pre strategické investície. Normou projektov s dlhodobým obchodným potenciálom by malo byť využívanie fondov EÚ v partnerstve so súkromným a bankovým sektorom, najmä prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB), ale aj s ostatnými partnermi vrátane rozvojových bánk v členských štátoch a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD). To si vyžaduje úzku koordináciu medzi technickými expertízami Komisie a bánk: logikou takéhoto prístupu je, že projekty sú podporované na základe konkurencieschopného uplatňovania propagátormi projektov, so zameraním na prínos pre Európu.

Príspevok EIB v rámci európskej reakcie na hospodársku krízu bol veľmi významný. Teraz bude zohrávať kľúčovú úlohu v reforme európskeho hospodárstva v oblastiach ako je ekologická technológia, infraštruktúra a energetická bezpečnosť. To môže znamenať potrebu optimalizovať využívanie kapitálu EIB vrátane zvýšeného využitia mechanizmov rozdelenia rizík, čo umožní vyšší účinok zdrojov banky a jej väčší dosah. Komisia a EIB už úspešne vyvinuli viaceré spoločné finančné nástroje. Spájanie grantov z rozpočtu EÚ s pôžičkami EIB a ďalších finančných inštitúcií umožnilo strojnásobiť finančný dosah vonkajších výdavkov EÚ pritiahnutím znásobených investícií z finančných inštitúcií. To by sa malo rozšíriť a stať normou aj v oblastiach s dlhodobým obchodným potenciálom, pričom by sa mali vytvoriť nové pravidlá riadenia týchto spojených nástrojov.

Vo všeobecnosti musia byť výdavkové programy citlivé k potrebám súkromného financovania – napríklad pokiaľ ide o čas na realizáciu a zaťažujúce postupy – precízne v tom, čo chcú dosiahnuť, a musia obsahovať prísne kritériá, kedy EÚ môže financovanie komerčne životaschopných projektov ukončiť. EÚ by mohla byť otvorenejšia pri uvažovaní o tokoch príjmu od užívateľov infraštruktúry, akými sú napr. poplatky, ktoré môžu byť prostriedkom na obmedzenie dlhodobých nákladov pre daňových poplatníkov. Podobne, čím viac možno internalizovať externé výdavky, tým viac príjmov možno vytvoriť na podporu investícií potrebných na dosiahnutie strategických cieľov, ako je urýchlenie dosiahnutia hospodárstva s nulovými emisiami CO2. Finančné nástroje by mali byť zamerané na riešenie identifikovateľných zlyhaní trhu a mali by zohľadňovať stav národných finančných trhov, právne a regulačné prostredie a potreby konečných príjemcov.

Nové finančné nástroje plnenia rozpočtu musia byť inteligentné, integrované a flexibilné. Môžu riešiť mnohé rozličné potreby politík, ale musia používať konzistentné nástroje . Pravidlá financovania sú v podstate rovnaké, bez ohľadu na to, akého sektora sa týkajú: podniky a projekty na rôznych stupňoch vývoja potrebujú vlastný kapitál alebo úverové prostriedky, alebo kombináciu oboch. Súbor potrebných rozpočtových finančných nástrojov EÚ je v podstate dvojaký a mohol by sa plniť prostredníctvom dvoch všeobecných mechanizmov používaných dvomi rôznymi výdavkovými programami, a to mechanizmu EÚ pre vlastný kapitál a mechanizmu EÚ pre rozdelenie rizika (vrátane záruk). Pri posudzovaní záruk za úvery ako jednej z možností inovatívnych finančných nástrojov je potrebné dôkladne analyzovať dôsledky pákového účinku na rozpočet EÚ s cieľom rešpektovať strop vlastných zdrojov, najmä vzhľadom na existujúce schémy záruk. Všeobecnejšie použitie rozpočtu EÚ ako nástroja na ručenie pôžičiek a dlhopisov by si vyžadovalo náležité zohľadnenie kapacity upísania takýchto finančných záruk.

4.2. Dlhopisy na projekty EÚ

Potenciál inovatívnych finančných nástrojov a osobitné okolnosti súčasného európskeho hospodárstva viedli k myšlienke vydávania dlhopisov na projekty EÚ. Hospodárstvo EÚ je v oblastiach ako energetika, doprava a informačné a komunikačné technológie (IKT) veľmi závislé na infraštruktúre. Ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa modernizácie Európskeho hospodárstva si budú vyžadovať obrovské investície[10]. EÚ už môže podporiť takéto projekty poskytovaním konzistentných strategických usmernení na nasledujúce desaťročia pre investorov a vhodných regulačných rámcov. V dôsledku finančnej krízy sú však investori aj naďalej váhaví. Projekty s kľúčovým strategickým záujmom pre EÚ sa stretávajú s nemožnosťou zabezpečiť požadované investície. Štátne rozpočty nie sú schopné prevziať financovanie takýchto projektov a skutočne hľadajú alternatívne riešenia na prevzatie väčšej zodpovednosti za infraštruktúru. Oneskorenie projektov by mohlo pripraviť EÚ o hospodárske a iné výhody spojené s infraštruktúrou a znamenať riziko nákladnejších riešení v budúcnosti.

Dlhopisy na projekty EÚ by boli vytvorené s cieľom odstrániť tieto nedostatky a poskytnúť dostatočnú dôveru, ktorá by umožnila pritiahnuť podporu potrebnú pre veľké investičné projekty. Európska investičná banka a ostatné hlavné finančné inštitúcie už významne prispeli svojimi priamymi pôžičkami, pričom obzvlášť EIB reagovala na krízu výrazným zvýšením ich rozsahu. Ale výzva v oblasti infraštruktúry dosahuje taký rozsah, že EÚ musí pomôcť uvoľniť súkromné financovanie.

To by sa mohlo dosiahnuť použitím prostriedkov z rozpočtu EÚ na podporu projektov v rozsahu, ktorý je potrebný na posilnenie ich úverového ratingu a tým aj na pritiahnutie financovania EIB, ďalších finančných inštitúcií a súkromných investorov na kapitálovom trhu, ako sú dôchodkové fondy a poisťovacie spoločnosti. Záruky EÚ a/alebo EIB by sa vydávali v prospech osobitných nástrojov zriadených súkromným sektorom s cieľom pritiahnuť financovanie projektu prostriedkami kapitálových trhov. Projekty, na ktoré by sa takýto nástroj vzťahoval, by museli preukázať, že spĺňajú strategický záujem EÚ a určité kritériá životaschopnosti. Podpora ako taká by sa nemohla prideľovať predbežne členským štátom alebo sektorom, ale plynula by do projektov, ktorým by sa podarilo získať príslušné financovanie súkromným sektorom. Obdobie splatnosti by záviselo od posúdenia dĺžky času potrebného na to, aby projekt dosiahol životaschopnosť.

4.3. Rozsiahle projekty

Osobitný problém vzniká v prípade rozsiahlych projektov, ktoré si vyžadujú príspevky niekoľkých miliárd eur v dlhodobých obdobiach. EÚ získava značné skúsenosti z projektov ako Galileo, ITER a GMES. Tieto projekty sa považujú za projekty s veľkým strategickým významom a možným dlhodobým obchodným potenciálom. Na to, aby fungovali, si vyžadujú nadnárodnú spoluprácu. Podliehajú však aj významným prekročeniam nákladov a ich správa nie je dobre prispôsobená priamemu riadeniu inštitúciami EÚ. Rozpočtové nejasnosti nemôžu byť kompatibilné s plánovaním rozpočtu EÚ. Alternatívny prístup by mohol spočívať v tom, že propagátori projektu by zriadili podpornú štruktúru ako samostatný subjekt, a to s aktívnou účasťou EÚ na zabezpečenie účinného riadenia, ktorý by dostával stabilný príspevok z rozpočtu EÚ formou pevne stanoveného ročného príspevku bez možnosti náhrady schodkov zo strany EÚ.

4.4. Stimulovanie využívania zdrojov

Rozpočet EÚ môže byť významným faktorom reformy, ako bolo uznané aj v nedávnej diskusii o používaní finančných sankcií a stimulov na zabezpečenie rešpektovania Paktu stability a rastu. Všetko teda hovorí za to, aby sa tento vplyv využíval na zabezpečenie účinného plnenia programov. Uvedené myšlienky týkajúce sa kohéznej politiky by sa mohli uplatniť v ďalších kontextoch a rozšíriť na všetky výdavkové oblasti, pričom by sa definoval osobitný súbor cieľov, od ktorých by záviselo uvoľnenie finančných prostriedkov. Iné prístupy zahŕňajú vyčlenenie rezervy EÚ vo väčšine programov alebo prispôsobovanie mier spolufinancovania výkonnosti. Vo všetkých týchto prípadoch by bolo podstatné zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými členskými štátmi, transparentnosť a automatickosť.

To si vyžaduje odlišný prístup a odlišné nástroje. V programoch by malo byť stanovené vymedzenie konkrétnych, merateľných, dosiahnuteľných, relevantných a časovo ohraničených cieľov, ako aj vhodných ukazovateľov výkonnosti. Aby mohol fungovať spravodlivý systém stimulov a systematické a rozšírené hodnotenie, je potrebné si vopred stanoviť jasné hodnotiace kritériá. Ak sa hodnotenia vykonávajú systematicky a v správnom čase, môžu zohrávať kľúčovú úlohu v celkom úsilí zameranom na maximalizáciu pridanej hodnoty výdavkov EÚ.

4.5. Štruktúra zohľadňujúca priority

Štruktúra rozpočtu je sama osebe dôležitým nástrojom pre vyjadrenie a plnenie účelu výdavkov a cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť. Rozpočet, ktorého štruktúra aj rovnováha odzrkadľuje politické priority EÚ, prináša zrejmé výhody. Súčasná štruktúra v tomto smere do určitej miery pokročila, ale ďalším krokom by bolo buď znížiť počet okruhov na minimum alebo preorganizovať rozpočet v súlade so stratégiou Európa 2020. Prvá alternatíva by mohla spočívať v rozčlenení do troch okruhov: Vnútorné výdavky, Vonkajšie výdavky a Administratívne výdavky. Druhá alternatíva by mohla viesť k nahradeniu súčasných okruhov I –III tromi podokruhmi pokrývajúcimi politiky, ktoré sú hlavne zamerané na tri oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a štvrtého „interného“ podokruhu týkajúceho sa politík v oblasti občianstva. Toto by dopĺňali dva záverečné okruhy, z ktorých jeden by pokrýval vonkajšie politiky (súčasný okruh IV) a druhý administratívu.

4.6. Trvanie viacročného finančného rámca

Viacročný finančný rámec umožňuje dlhodobú konzistentnosť a predvídateľnosť. Zaručuje tiež rozpočtovú disciplínu a hladké fungovanie rozpočtového cyklu. Každý rámec je však dôsledkom politických rozhodnutí a musí odrážať zmeny politických preferencií.

Posledné tri finančné rámce boli uzatvorené na sedemročné obdobie. Európsky parlament[11], ako aj niektorí účastníci verejnej konzultácie sa domnievajú, že by sa toto trvanie malo skrátiť na päť rokov. Hlavným dôvodom bolo zosúladenie jeho trvania s časovým obdobím mandátu Európskeho parlamentu a Komisie. Päťročné obdobie by umožnilo každej Komisii navrhnúť finančný rámec a každému Parlamentu rokovať o ňom, aj keď by sa začal implementovať až po uplynutí ich funkčného obdobia. Päťročné obdobie by prinieslo aj určité výhody v schopnosti prispôsobovať sa novým potrebám a na druhej strane určité nevýhody, pokiaľ ide o plánovanie prípravných fáz: dlhšie obdobie umožňuje nielen robiť v programoch väčšie zmeny, ale aj ich lepšie prispôsobiť investičným schémam súkromného sektora. Ďalšou možnosťou orientovanou na konkrétne dátumy by bolo sedemročné obdobie s rozsiahlym preskúmaním po piatich rokoch, ktoré by umožnilo záverečnú realokáciu osobitne zameranú na stratégiu Európa 2020. To by umožnilo vyhnúť sa nesprávnym odhadom týkajúcim sa budúcnosti.

Najatraktívnejším riešením však môže byť desaťročné obdobie s dôkladným strednodobým preskúmaním („5+5“). Uplatnenie tohto prístupu by bolo príležitosťou na podstatné prehodnotenie priorít. Celkové stropy a hlavné právne nástroje by sa mohli stanoviť na obdobie desiatich rokov. Rozdelenie zdrojov v rámci okruhov a stanovenie priorít v rámci programov a nástrojov by sa však mohlo ponechať otvorené na prehodnotenie. Jedným z prístupov ako to umožniť by bolo zadržanie značných rezerv vo všetkých častiach rozpočtu.

4.7. Reakcie na zmeny okolností

Jednou z najproblematickejších rovnováh, ktoré je potrebné v rozpočte dosiahnuť, je rovnováha medzi predvídateľnosťou a flexibilitou. Je však zrejmé, že súčasný rozpočet sa ukázal byť nedostatočne flexibilným pri vyrovnávaní sa s tlakom udalostí. Naliehavá potreba reakcií EÚ na vonkajšie udalosti, počnúc tsunami, cez Blízky východ, až po bezodkladnú potrebu reagovať na hospodársku krízu, ukázala nedostatky súčasného prístupu. Vzhľadom na potrebu vhodného zamerania, ktoré je pre účinné vynakladanie finančných prostriedkov rozhodujúce, a zmeny priorít, ktorú si vyžadujú meniace sa okolnosti, je rigidita rozpočtu zreteľne na úkor kvality výdavkov. Je právom Európskeho parlamentu a Rady vykonávať dohľad nad zmenami v smerovaní výdavkov. Je však potrebné zreformovať rozsah možných zmien aj postupy vykonávania tohto dohľadu. Zo skúseností vyplýva, že evidentné riešenie spočívajúce v zvýšení rezerv sa vzhľadom na tlaky na predbežné prideľovanie výdavkov ukázalo nemožným. Preto by sa mohlo dohodnúť pevne stanovené percento – napríklad 5 %, ako povinná suma. Táto suma by sa takisto mohla stanoviť na nižšej úrovni pre prvých päť rokov finančného obdobia a na vyššej úrovni pre zvyšné roky finančného obdobia, alebo by sa mohla každoročne zvyšovať. To by umožnilo lepšie zohľadniť nové priority pri strednodobom preskúmaní. K ďalším spôsobom zvýšenia flexibility patrí:

- flexibilita v zmenách prideľovania prostriedkov, ktorá by umožňovala presuny medzi okruhmi v danom roku, v rámci konkrétneho limitu,

- možnosť presunu nevyužitých rezerv z jedného roku do ďalšieho – opäť v rámci dohodnutého limitu,

- voľnosť vopred alebo spätne vynakladať finančné prostriedky v rámci viacročného balíka daného okruhu, aby sa umožnili opatrenia proti cyklickosti a zmysluplná reakcia na rozsiahle krízy,

- zvýšenie existujúceho nástroja flexibility a rezervy na núdzovú pomoc alebo rozšírenie ich rozsahu a ich možné zlúčenie.

Súčasný mechanizmus flexibility, ktorý do výšky 0,03 % vyžaduje súhlas kvalifikovanej väčšiny, by sa mal zachovať ako dôležitý „bezpečnostný ventil“ umožňujúci odchýlky od predpokladaných stropov v obmedzenom rozsahu.

Všetky tieto zmeny by mala sprevádzať zmena myslenia. Dôraz by sa mal preniesť zo stáleho a vopred určeného prideľovania finančných prostriedkov na využívanie obmedzených zdrojov EÚ na strategické investície ohraničeného trvania a očakávanie, že príjem finančných prostriedkov závisí od dosahovania výsledkov.

4.8. Zjednodušenie a minimalizácia zbytočnej administratívnej záťaže

Verejná konzultácia zreteľne vyjadrila, že implementačné postupy a kontrolné požiadavky sú príliš komplikované a môžu byť skutočne odradzujúce od účasti na programoch EÚ. Je zodpovednosťou EÚ zabezpečiť vhodné využitie prostriedkov, mala by však takisto prijať súbor opatrení na zníženie administratívnej záťaže príjemcov týchto prostriedkov a znížiť administratívne náklady EÚ, čím umožní väčšie vyčlenenie zdrojov na konečný cieľ:

- Spoločné finančné pravidlá EÚ sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Vykonávacie predpisy a postupy jednotlivých nástrojov politík sa však môžu značne odlišovať. Bolo by potrebné dohodnúť jasný súbor spoločných zásad, ktorý by rozdiely obmedzil iba na tie, ktoré sú absolútne nevyhnutné. Spájanie rôznych nástrojov do spoločného implementačného rámca je dobrým spôsobom, ako pomôcť vzájomne prepojiť občanov, podniky (najmä MSP) a vlády s rozpočtom EÚ.

- Nedávny návrh Komisie na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách obsahuje odvážne opatrenia na zavedenie zjednodušených finančných pravidiel. Bolo by potrebné sa týmto ďalej zaoberať, aby sa umožnilo vytvorenie jednoduchších postupov pre menšie granty (pre takéto menšie projekty by sa mali stanoviť vyššie prahy) a častejšie využívanie paušálnych platieb a schém založených na dosiahnutých výsledkoch.

4.9. Zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia

Verejné výdavky si vyžadujú účinnú, efektívnu a primeranú kontrolu. Musia občanom a ich zástupcom v Európskom parlamente a Rade poskytovať potrebné záruky, že prostriedky z rozpočtu sa vynakladajú správne. Existuje však bod, v ktorom záťaž kontrol anuluje účinnosť programu. Diferencovanejší prístup ku kontrolám potrebným v rôznych členských štátoch a spoločné chápanie prípustného rizika chyby v rôznych oblastiach politík by pomohli nájsť správnu rovnováhu.

Komisia v posledných rokoch venovala značnú pozornosť zvyšovaniu účinnosti systémov riadenia a kontroly s cieľom dosiahnuť bezvýhradné vyhlásenie o vierohodnosti od Európskeho dvora audítorov. Aj napriek pozitívnym výsledkom je ešte možné urobiť viac, a to najmä spoluprácou s členskými štátmi, ktoré plnia významnú časť rozpočtu formou zdieľaného hospodárenia s Komisiou. Systém, v ktorom sa platby zakladajú skôr na vyhláseniach členských štátov o platbách, ako na výdavkoch príjemcov – čo sa v súčasnosti uplatňuje pri výdavkoch SPP – by znamenal lokálnejší kontrolný postup a umožnil lepšie zosúladenie s existujúcimi vnútroštátnymi postupmi. To by predstavovalo jednoduchší a štandardnejší postup ako centralizovanie kontrol na úrovni EÚ. Mohlo by to byť spojené so spoľahlivými vnútroštátnymi vyhláseniami o vierohodnosti v záujme zvýšenia zodpovednosti verejných orgánov zaobchádzajúcich so zdrojmi EÚ.

Zvýšenie finančných prostriedkov poskytovaných prostredníctvom finančných nástrojov prinesie výrazné zmeny v spôsobe, akým Komisia hospodári s prostriedkami vynakladanými z rozpočtu. Komisia bude v rastúcej miere delegovať úlohy týkajúce sa plnenia rozpočtu na kľúčové finančné inštitúcie ako Európska investičná banka (EIB) a spolupracovať s nimi[12]. To vytvára potrebu zosúladiť hlavné aspekty vytvárania a riadenia finančných nástrojov, aby sa zabezpečila správna rovnováha medzi spoločným prístupom zaobchádzania Komisie so svojimi finančnými partnermi, ochranou finančných záujmov EÚ a zachovaním požadovanej flexibility na úrovni implementácie s cieľom zabezpečiť účinné plnenie politík. Zabezpečilo by to tiež väčšiu politickú viditeľnosť, administratívnu účinnosť prostredníctvom zjednodušenia, racionalizáciu podávania správ a monitorovania a nakoniec ľahšie hodnotenie jednotlivých nástrojov.

5. Rozpočet EÚ ako nástroj na podporu správy ekonomických záležitostí

Úsilie o rast a vytváranie pracovných miest v Európe si vyžaduje komplexný prístup. To je ústredným bodom stratégie Európa 2020. Makroekonomická stabilita a štrukturálne reformy nie sú alternatívy, ale dve navzájom sa posilňujúce nevyhnutné požiadavky. Je preto prirodzené vytvoriť prepojenie medzi rozpočtom EÚ a posilnením správy ekonomických záležitostí.

Komisia vytvorila rôzne opatrenia na reformu správy ekonomických záležitostí a jej zefektívnenie[13]. Bude v týchto otázkach napredovať v kontexte diskusie o správe ekonomických záležitostí po októbrovom zasadnutí Európskej rady.

6. Zohľadnenie rozšírenia

Budúce rozšírenia budú mať nevyhnutne dosah na rozpočet EÚ, a to možným zvýšením príjmov aj výdavkových záväzkov. Zatiaľ čo nové členské štáty zvýšia kumulovaný HDP a vytvoria nové možnosti hospodárskeho rozvoja, stanú sa tiež oprávnenými na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych a iných fondov. Načasovanie pristúpení závisí od rýchlosti, s akou budú kandidátske krajiny plniť potrebné kritériá. V tomto kontexte sa Európska rada v decembri 2006 zaviazala, že nebude stanovovať žiadne konečné dátumy pristúpenia, kým sa rokovania nebudú blížiť ku koncu. V dôsledku toho by nový finančný rámec nemal predbiehať žiadne politické rozhodnutia o budúcich rozšíreniach založené na pripravenosti krajiny na pristúpenie. Po dohodnutí pristúpení a potvrdení dátumov by sa mal finančný rámec prispôsobiť tak, aby zohľadňoval požiadavky na výdavky vyplývajúce z výsledkov prístupových rokovaní.

7. Reforma financovania EÚ

Tak ako na výdavkovej strane rozpočtu, aj štruktúra na strane financovania zaznamenala v priebehu času výrazný vývoj. Vzrástol význam príspevkov založených na HND, ktoré teraz predstavujú tri štvrtiny rozpočtu. Postupom času sa na strane príjmov a výdavkov v rozpočte zaviedol veľký počet korekcií a osobitných úprav (niektoré z týchto mechanizmov automaticky skončia v roku 2013). Rokovania o rozpočte boli v poslednej dobe vo veľkej miere ovplyvnené zameraním členských štátov na pojem čistých pozícií s dôsledkom uprednostňovania nástrojov s predbežným pridelením finančných balíkov na základe geografických oblastí pred nástrojmi s najvyššou pridanou hodnotou EÚ.

Konzultácia týkajúca sa preskúmania rozpočtu ukázala, že zainteresované strany sú veľmi kritické, pokiaľ ide o súčasný systém financovania rozpočtu EÚ. Súčasný systém je vnímaný ako nepriehľadný, príliš zložitý a postrádajúci objektivitu – najmä pokiaľ ide o korekcie – a príliš sa spolieha na zdroje, ktoré členské štáty považujú za výdavky, ktoré by sa mali minimalizovať. S výnimkou ciel vyplývajúcich z colnej únie nevykazujú existujúce zdroje žiadne priame spojenie s politikami EÚ.

Je potrebné zdôrazniť, že v tejto diskusii nejde o veľkosť rozpočtu, ale o správnu kombináciu zdrojov. Postupné zavádzanie nového zdroja by otvorilo možnosti zníženia, postupného ukončenia alebo vylúčenia iných zdrojov.

Akademici, vlády, mimovládne organizácie a Európsky parlament predložili návrhy reformy financovania. Parlament v roku 2007 prijal správu, v ktorej sa analyzuje súčasný systém vlastných zdrojov a navrhuje sa celý rad možných nových vlastných zdrojov[14].

Začatie novej etapy vo vývoji financovania EÚ by mohlo zahŕňať tri úzko prepojené rozmery – zjednodušenie príspevkov členských štátov, zavedenie jedného alebo niekoľkých nových vlastných zdrojov a postupné ukončenie všetkých korekčných mechanizmov. Pri postupnom zavádzaní zmien by sa mali zachovať základné prvky systému financovania EÚ: stabilné a dostatočné financovanie rozpočtu EÚ, dodržiavanie rozpočtovej disciplíny a mechanizmus na zabezpečenie vyrovnaného rozpočtu.

Zjednodušenie príspevkov členských štátov

V porovnaní s vlastnými zdrojmi založenými na HND poskytujú súčasné zdroje založené na DPH malú pridanú hodnotu. Nemôžu prejsť priamo od občana k EÚ, ale používajú matematický výpočet na vytvorenie porovnateľného základu dane. To zvyšuje zložitosť a nepriehľadnosť príspevkov. Ukončenie zdrojov založených na DPH v súčasnej podobe by zjednodušilo systém príspevkov súčasne so zavádzaním nových vlastných zdrojov.

Postupné zavádzanie jedného alebo viacerých vlastných zdrojov vychádzajúcich z politík EÚ

Nové vlastné zdroje by mohli v plnej miere nahradiť súčasné zdroje založené na DPH a takisto znížiť rozsah zdrojov založených na HND, čerpaných priamo zo štátnych pokladníc. Zavedenie nových vlastných zdrojov by odzrkadlilo postupný posun štruktúry rozpočtu smerom k politikám, ktoré sú bližšie občanom EÚ a sú zamerané na dosahovanie výsledkov v záujme občanov a vyššiu pridanú hodnotu EÚ. Mohlo by podporovať dosahovanie dôležitých cieľov politík EÚ alebo medzinárodných politík, napr. týkajúcich sa rozvoja, zmeny klímy alebo finančných trhov, a byť s týmito cieľmi úzko prepojené.

Pri úvahách o nových vlastných zdrojoch možno považovať za relevantné tieto kritériá:

- Mali by byť užšie spojené s aquis a cieľmi EÚ , aby sa zvýšila súdržnosť a efektívnosť celého rozpočtu pri dosahovaní priorít politík EÚ. V tomto ohľade je dôležité brať do úvahy článok 2.2 rozhodnutia o systéme vlastných zdrojov[15], v ktorom sa uvádza, že „ vlastné zdroje, ktoré sa zahŕňajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie, tvorí aj príjem odvodený z každého nového poplatku zavedeného v rámci spoločnej politiky “.

- Mali by mať cezhraničný charakter a zakladať sa na systéme pokrývajúcom celý vnútorný trh.

- Mali by mať harmonizovaný základ, aby sa zabezpečilo rovnaké uplatňovanie zdroja v celej Únii.

- Ak je to možné, príjmy z nového zdroja by mali byť vyberané priamo EÚ mimo vnútroštátnych rozpočtov.

- Mali by sa uplatňovať spravodlivým spôsobom a nemali by prehlbovať problém korekcií.

- Mali by zohľadňovať kumulatívny dosah na určité sektory.

- Mali by sa snažiť vyhnúť zvýšeniu administratívnej záťaže pre EÚ v dôsledku vyberania týchto príjmov.

Komisia sa domnieva, že zdroje financovania uvedené v nasledujúcom neúplnom zozname by mohli predstavovať potenciálne vlastné zdroje, ktoré by mohli postupne nahradiť národné príspevky a tým znížiť zaťaženie štátnych pokladníc:

- zdaňovanie finančného sektora EÚ,

- príjmy EÚ z aukcií kvót v rámci obchodovania s emisiami skleníkových plynov,

- poplatky EÚ spojené so vzdušnou dopravou,

- DPH EÚ,

- energetická daň EÚ,

- daň EÚ z príjmu právnických osôb.

Každý z týchto zdrojov financovania má osobitné charakteristiky a svoje výhody a nevýhody[16]. Vzhľadom na doručené pripomienky Komisia predloží návrhy ako súčasť svojich celkových návrhov týkajúcich sa viacročného finančného rámca.

Riešenie otázky korekčných mechanizmov

Na zasadnutí Európskej rady vo Fontainebleu v roku 1984 boli stanovené hlavné zásady tohto systému: „ výdavková politika je v podstate hlavným prostriedkom riešenia otázky rozpočtovej nerovnováhy, avšak každý členský štát, ktorý nesie rozpočtovú záťaž, ktorá je v pomere k jeho relatívnej prosperite nadmerná, môže vo vhodnom čase čerpať výhody z korekcie “. Posilnenie výdavkov na rast a vytváranie pracovných miest, riešenie zmeny klímy a vonkajšie presadzovanie záujmov Európy by znížilo potrebu zachovania korekčných mechanizmov. Zloženie výdavkov v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci a ďalšie reformy systému vlastných zdrojov určia, či je existencia korekčných mechanizmov v budúcnosti oprávnená.

8. Závery a nasledujúce kroky

V tomto preskúmaní rozpočtu sú uvedené myšlienky Komisie týkajúce sa štruktúry a účelu rozpočtu EÚ. Stanovuje sa v ňom vízia zreformovaného rozpočtu, ktorý bude znamenať skutočnú zmenu: bude to zámerom návrhov nového finančného rámca, ktoré Komisia budúci rok vypracuje. Tieto myšlienky sa zakladajú na presvedčení, že EÚ musí do roku 2020 uskutočniť rozhodujúce kroky, ktoré jej pomôžu stať sa inteligentnou, udržateľnou a inkluzívnou spoločnosťou. Na to je potrebné, aby sme správne nasmerovali európske hospodárstvo, prijali dôležité rozhodnutia týkajúce sa zmeny našej infraštruktúry, nadobudli schopnosti potrebné pre budúcnosť, upevnili naše globálne vodcovstvo a zabránili zväčšovaniu rozdielov v našich spoločnostiach, ktoré by mohlo narušiť jeho dlhodobú stabilitu. Rozpočet Únie musí byť považovaný za jeden zo spoločných nástrojov, ktoré máme na dosiahnutie našich spoločných cieľov. V čase intenzívneho tlaku na verejné financie nemožno vnímať rozpočet EÚ a národné rozpočty ako navzájom si konkurujúce, ale naopak ako usilujúce o tie isté ciele na úrovniach, ktoré môžu priniesť najlepšie výsledky.

Rozpočty zajtrajška musia byť preto zamerané na to, aby mali skutočný dosah na realizáciu našich cieľov. Musia zohľadňovať potrebu prispôsobovať sa rýchle sa meniacemu svetu. Musia sa striktne zameriavať na výsledky. Musia odrážať potrebu solidarity v plnení našej spoločnej agendy. A musia byť financované spôsobmi, ktorým budú naši občania rozumieť a vnímať ich ako rozumné a spravodlivé.

Spôsob plnenia rozpočtu EÚ možno zjednodušiť a zefektívniť. Existuje potreba väčšej flexibility rozpočtu umožňujúcej reagovať na meniace sa okolnosti a zároveň podporovať dlhodobé investície. V čase finančných obmedzení je možné využívať inovatívne finančné nástroje na rozšírenie možností rozpočtu a na zvýšenie vplyvu a rozsahu prioritných projektov EÚ, ktoré možno realizovať.

Modernizácia rozpočtu EÚ preto musí byť orientovaná na správne ciele, maximalizáciu prínosov každého vynaloženého eura a rozpočet pevne ukotví v kontexte ďalších spôsobov, ktorými EÚ, jej inštitúcie a členské štáty môžu nasmerovať Európu k budúcemu rastu a vytváraniu pracovných miest.

V nasledujúcich mesiacoch Komisia svoje myšlienky a možnosti uvedené v tomto preskúmaní rozpočtu premietne do konkrétnych návrhov. Komisia so záujmom očakáva dialóg s ostatnými inštitúciami a zainteresovanými stranami týkajúci sa myšlienok a možností načrtnutých v tomto preskúmaní. Tieto diskusie prenesie do návrhov nového viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2013, ktoré predloží v júni 2011. To bude zahŕňať návrh nariadenia ustanovujúceho viacročný finančný rámec a návrh rozhodnutia o vlastných zdrojoch. V druhej polovici roku 2011 Komisia vypracuje požadované legislatívne návrhy na implementáciu politík a programov potrebných na podnietenie ambícií Európskej únie do budúcich rokov.

[1] Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 15 (vyhlásenie č. 3).

[2] Webová stránka konzultácie:http://ec.europa.eu/budget/reform/library/issue_paper/summary_consulation_doc_final_en.pdf

[3] Je tu zahrnuté aj financovanie z rozpočtu EÚ a vnútroštátnych rozpočtov.

[4] Odhad útvarov Komisie vychádza z týchto analýz: „Vyčíslenie možných makroekonomických dosahov stratégie Európa 2020: štylizované scenáre“ (Ekonomické dokumenty Európskej komisie č. 424, september 2010) a „Makroekonomické vplyvy stratégie Európa 2020: štylizované scenáre“ (ECFIN Ekonomické listy 2010 č. 11).

[5] Odhadom má súčasný rámcový program vytvoriť 900 000 pracovných príležitostí a posilniť HDP EÚ o 1 %.

[6] Inovácia v Únii – KOM(2010) 546, 6.10.2010 Medzi ďalšie hlavné iniciatívy v tejto oblastí patrí digitálny program a politika v oblasti priemyslu.

[7] Správa Komisie pre konferenciu na vysokej úrovni o priemyselnej konkurencieschopnosti (apríl 2010).

[8] „Európsky konsenzus“, Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

[9] „Program účinnosti pomoci – výhody celoeurópskeho prístupu“ (štúdia HTSPE zadaná Európskou komisiou, október 2009).

[10] Napríklad: odhaduje sa, že do roku 2020 bude potrebných 500 mld. EUR na implementáciu programu TEN-T a od 38 – 58 mld. EUR do 181 – 268 mld. EUR na dosiahnutie cieľov Komisie v oblasti širokopásmového internetu. V sektore energetiky sa odhaduje, že bude potrebných 400 mld. EUR na distribučné siete a inteligentné siete, ďalších 200 mld. EUR na prenosové siete a zásobníky a 500 mld. EUR na modernizáciu existujúcich a vybudovanie nových výrobných kapacít, najmä obnoviteľnej energie, a to odteraz do roku 2020.

[11] Uznesenie z 25. marca 2009 o strednodobom preskúmaní finančného rámca na roky 2007 – 2013 [INI/2008/2055 – P6_TA(2009)0174].

[12] Finančné nástroje sa nebudú plniť výlučne prostredníctvom EIB, ale EIB bude zohrávať kľúčovú úlohu „katalyzátora“ v pritiahnutí iných verejných a súkromných zdrojov financovania.

[13] Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ, KOM(2010) 367.

[14] Európsky parlament, Správa o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie [2006/2205(INI), spravodajca A. Lamassoure].

[15] Rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007.

[16] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie.