52010DC0370

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 12.7.2010

KOM(2010)370 v konečnom znení

BIELA KNIHA

o systémoch poistných záruk

{ SEK(2010)841 } { SEK(2010)840 }

BIELA KNIHA

o systémoch poistných záruk

ÚVOD

Systémy poistných záruk (SPZ) sa využívajú ako posledná inštancia na ochranu spotrebiteľov, keď poisťovne nie sú schopné splniť svoje zmluvné záväzky. Takto chránia občanov pred rizikom, že nedôjde k vyplateniu ich pohľadávok v prípade, že sa ich poisťovne dostanú do platobnej neschopnosti.

Systémy záruk fungujú aj v iných odvetviach finančných služieb. Systémy ochrany vkladov a náhrad pre investorov napríklad existujú vo všetkých členských štátoch EÚ a minimálne normy ochrany sa zharmonizovali na úrovni EÚ prostredníctvom implementácie smernice o systéme ochrany vkladov (SOV) z roku 1994 a smernice o systéme náhrad pre investorov (SNI) z roku 1997[1]. V poistnom sektore však takýto spoločný európsky rámec neexistuje.

Z tridsiatich krajín EÚ-EHP len v dvanástich funguje jeden alebo viac všeobecných systémov poistných záruk. Merané z hľadiska hrubého predpísaného poistného to znamená, že v prípade, ak poisťovňa skrachuje, jedna tretina celého poistného trhu EÚ-EHP nebude krytá žiadnym systémom poistných záruk. Približne 26 % všetkých životných poistení a 56 % všetkých neživotných poistení je nechránených.

V krajinách, v ktorých systémy poistných záruk fungujú, sa často líšia v otázke krytia, z čoho vyplývajú rôzne stupne ochrany poistencov medzi členskými štátmi. Výrazné rozdiely sú aj v iných aspektoch týkajúcich sa koncepcie systémov poistných záruk, ktoré ovplyvňujú rozsah poskytovanej ochrany, a rovnako aj v prevádzkových postupoch a spôsoboch financovania.

Chýbajúca harmonizácia v oblasti systémov poistných záruk zabraňuje účinnej a rovnakej ochrane spotrebiteľov, čo môže viesť k strate ich dôvery v príslušné trhy a v konečnom dôsledku aj k ohrozeniu trhovej stability. Okrem toho môže narúšať cezhraničneú hospodársku súťaž, a brániť tak fungovaniu vnútorného poistného trhu. Vzhľadom na poučenia z nedávnej krízy by rozvoj harmonizovaných systémov poistných záruk mohol prispieť k náprave exitujúcich nedostatkov.

V tejto bielej knihe sa stanovuje súdržný rámec pre opatrenia EÚ týkajúce sa ochrany poistníkov a príjemcov poistného plnenia pomocou systému poistných záruk s cieľom predísť zaťaženiu daňových poplatníkov. Navrhuje sa v nej predovšetkým zavedenie smernice s cieľom zabezpečiť, aby vo všetkých členských štátoch existoval systém poistných záruk spĺňajúci minimálne požiadavky týkajúce sa koncepcie tohto systému. Fakty naznačujú, že súdržný prístup na úrovni EÚ je najlepším spôsobom ako poskytnúť primeranú nápravu existujúcich nedostatkov a nerovností pri ochrane poistníkov. Cieľom tejto bielej knihy nie je navrhnúť harmonizované poistné produkty, ani znevýhodňovať poistné produkty, ktoré sa predávajú len na domácom trhu.

Hlavné varianty, ktoré Komisia uprednostňuje, sú zhrnuté v rôznych bodoch oddielov 3 a 4 a zvýraznené textovými rámčekmi. Všetky zainteresované strany vrátane členských štátov sa vyzývajú, aby sa k uvedeným variantom vyjadrili a poskytli k nim ďalšie príspevky do 30. novembra 2010.

K bielej knihe je pripojené posúdenie vplyvu, ktoré dopĺňa komplexná metodologická správa a ďalšie prílohy.

ÚčEL A ROZSAH PÔSOBNOSTI BIELEJ KNIHY

Prečo je potrebné opatrenie týkajúce sa systémov poistných záruk?

Poučenia z krízy

Od nedávnych finančných otrasov si občania oveľa viac uvedomujú existenciu a obmedzenia ochrany spotrebiteľa/systémov záruk vo všetkých finančných sektoroch. Hoci poistný sektor nie je príčinou krízy, ukázalo sa, že proti nej nie je zďaleka imúnny. Viacerí dôležití európski poisťovatelia nahlásili obzvlášť ťažké straty a boli nútení prijať veľké kapitálové injekcie[2]. S cieľom nápravy existujúcich regulačných medzier a nezrovnalostí, ktoré sú spôsobené tým, že prostredie systémov poistných záruk je v EÚ roztrieštené, konečná správa (odporúčanie 5) Larosièrovej skupiny odporučila zriadenie harmonizovaných systémov poistných záruk v celej EÚ[3].

Uvedené odporúčanie je súčasťou preambuly k nedávno prijatej rámcovej smernice Solventnosť II[4].

Komisia vo svojom oznámení „Stimuly na oživenie hospodárstva“ zo 4. marca 2009 navyše oznámila, že preskúma primeranosť súčasných systémov záruk v poistnom sektore do konca roka 2009 a vypracuje príslušné legislatívne návrhy[5].

Komisia 23. septembra 2009 prijala návrhy troch nariadení, ktorými sa zriaďuje Európsky systém orgánov pre finančný dohľad vrátane vytvorenia troch európskych orgánov dohľadu. Komisia pozorne sleduje prebiehajúcu diskusiu medzi spolutvorcami právnych predpisov o úlohe nového Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA)[6], ktorá sa dotkla aj otázky zavedenia systému poistných záruk na vnútroštátnej úrovni a/alebo na úrovni EÚ.

Solventnosť II nevytvorí prostredie, v ktorom nemôže dôjsť k zlyhaniu

Ani súčasný systém (Solventnosť I), ani budúci systém solventnosti EÚ (Solventnosť II) nevytvárajú alebo nemôžu vytvoriť poisťovniam prostredie, v ktorom nemôže dôjsť k zlyhaniu. V rámcovej smernici Solventnosť II, ktorá sa začne uplatňovať do 31. decembra 2012, sa stanovuje hospodársky prístup k solventnosti založený na riziku. Vyžaduje sa v nej, aby poisťovne a zaisťovne mali dostatočný kapitál na krytie svojich záväzkov na jeden rok s úrovňou spoľahlivosti 99,5 % na základe merania hodnoty v riziku VAR[7]. To by malo zabezpečiť, že v nijakom roku neskrachuje viac ako jeden poistiteľ z 200. Na účely tejto bielej knihy možno z historických údajov a modelových odhadov odvodiť, že pravdepodobnosť zlyhania poisťovní sa všeobecne pohybuje od 0,1 % pri bežných hospodárskych podmienkach do 0,5 % pri výnimočných podmienkach, ako je finančná kríza alebo v prípade, keď poisťovatelia čelia v konkrétnej krajine EÚ osobitným ťažkostiam[8]. Napriek existujúcim systémom poistných záruk to môže mať za následok presunutie strát na poistencov EÚ (alebo daňových poplatníkov). V extrémnych prípadoch môžu tieto straty dosiahnuť výšku až 46,5 miliardy EUR za životné aj neživotné poistenia v rozmedzí jedného roka. Rovná sa to približne 4,4 % celkového hrubého predpísaného poistného v EÚ za rok. Na ilustráciu: viac ako 130 poisťovateľov v EÚ sa v rokoch 1996 až 2004 stalo platobne neschopnými a zlyhanie gréckej skupiny poisťovní v roku 2009 postihlo okolo 800 000 poistníkov.

Cezhraničná poistná aktivita v EÚ sa pravdepodobne zvýši

Cezhraničná poistná aktivita (poskytovanie poistných služieb v iných krajinách buď priamo, alebo zriaďovaním pobočiek) predstavuje priemerne 4,10 % celkového hrubého predpísaného poistného v EÚ, ktoré v roku 2007 zodpovedalo finančnej hodnote poistného vo výške 42,8 miliárd. Očakáva sa, že objem aktivity sa v budúcnosti zvýši. Napríklad viaceré významné poistné skupiny uvažujú o premene svojich dcérskych spoločností na pobočky.

Dokonca ani v členských štátoch, v ktorých systémy poistných záruk existujú, sa tieto systémy nie vždy vzťahujú na cezhraničnú aktivitu. Okolo 62 % cezhraničných životných poistení a približne 23 % cezhraničných neživotných poistení v Európskej únii nie je chránených žiadnym systémom poistných záruk.

Poistenci a príjemcovia poistného plnenia sú nedostatočne a/alebo nerovnako chránení

Rozdiely medzi vnútroštátnymi systémami poistných záruk v celej EÚ (vrátane úplnej absencie takýchto systémov vo viacerých členských štátoch) vytvárajú nedostatočné alebo nerovnaké úrovne ochrany poistencov. V krajinách, v ktorých existujú systémy poistných záruk, sa tieto systémy často výrazne líšia svojou štruktúrou. Chýbajúce harmonizované opatrenia môžu vyvolávať osobitné obavy o ochranu spotrebiteľov aj v prípade cezhraničných poistení v rámci EÚ. Ak sa poisťovni s cezhraničnými operáciami prestane dariť, niektorí poistníci môžu zistiť, že sa na nich vzťahuje systém poistných záruk, zatiaľ čo na iných sa vzťahovať nemusí, a to aj v prípade, že majú rovnakú zmluvu; alebo úroveň ochrany môže byť v ich prípade nižšia[9].

Príklady: Na poistníka sa môže vzťahovať ochrana systémom poistných záruk aj napriek tomu, že má bydlisko v členskom štáte, v ktorom neexistuje systém poistných záruk, a to v prípade, ak jeho poisťovateľ sídli v inej krajine EÚ, kde systém poistných záruk ponúka ochranu na základe princípu „domovskej krajiny“[10]. Na poistníka s bydliskom v členskom štáte so systémom poistných záruk založeným na princípe „domovskej krajiny“ sa nemusí vzťahovať ochrana, ak jeho poistiteľ sídli v inej krajine EÚ, v ktorej systém poistných záruk ponúka ochranu na základe „hostiteľskej krajiny“. Chránený však bude v prípade, že jeho poistenie bolo vydané domácou poisťovňou. Ak v členskom štáte, v ktorom má poistník bydlisko, existuje systém poistných záruk založený na princípe hostiteľskej krajiny, nezáleží na tom, či bolo poistenie vydané domácim alebo zahraničným („cezhraničným“) poistiteľom, pokiaľ systémy poistných záruk v obidvoch krajinách ponúkajú rovnakú ochranu. Stupeň ochrany sa môže líšiť v prípade, že jeden alebo obidva príslušné členské štáty majú obmedzené množstvo náhrad na vyplatenie. |

Súčasné prostredie systémov poistných záruk vytvára nerovnaké podmienky pre poisťovne EÚ

Z koexistencie rôznych systémov poistných záruk (a zo skutočnosti, že viaceré členské štáty vôbec nemajú systémy poistných záruk) vyplývajú obavy, že medzi domácimi a cezhraničnými poisťovňami pôsobiacimi na rovnakom trhu neexistujú rovnaké podmienky. Tieto obavy sa môžu stať obzvlášť akútnymi, ak sú niektorí poisťovatelia fungujúci na tom istom trhu súčasťou systému poistných záruk a iní nie, vzhľadom na to, že rozsah geografického pokrytia systémov poistných záruk (tam, kde existujú) sa môže medzi príslušnými domovskými alebo hostiteľskými krajinami líšiť.

Príklady: K narušeniu hospodárskej súťaže môže dôjsť, ak spotrebitelia uprednostňujú nákup poistení, ktoré sú chránené systémom poistných záruk (alebo podobné produkty, ktoré sú chránené napríklad systémom ochrany vkladov alebo systémom náhrady pre investora) na úkor poistiteľov, ktorí ponúkajú nechránené poistné produkty. Systémy poistných záruk znamenajú dodatočné náklady, ktoré môžu nakoniec znášať poistníci. Ak poistníci uprednostňujú poistné produkty s nižšími cenami, môže dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže na úkor poistiteľov, ktorí ponúkajú chránené (a preto pravdepodobne drahšie) poistné produkty. |

Súčasné prostredie systémov poistných záruk ovplyvňuje stabilitu trhu

Krachy poisťovní a straty, ktoré z nich vyplývajú pre poistníkov a príjemcov poistného plnenia, môžu ovplyvniť reálne hospodárstvo tým, že zmenia správanie spotrebiteľov (napríklad spotrebitelia môžu kupovať menej poistných produktov), alebo tým, že sťažujú hospodárstvu riadenie rizika. Napriek vysokým sankciám, ktoré sa zvyčajne ukladajú poistníkom za predčasné zrušenie poistenia, môžu poistníci navyše reagovať na skutočné alebo očakávané straty tak, že sa vzdajú svojich poistení – a tým potenciálne zhoršujú stav finančnej krízy.

Existujú ďalšie realizovateľné alternatívy okrem konkrétneho opatrenia EÚ v oblasti systémov poistných záruk?

Dôležitosť zavedenia systémov poistných záruk závisí od rizika, že poisťovne skrachujú, a od prípadného vplyvu takýchto krachov na spotrebiteľov. Vyvoláva to otázku, aké alternatívne ochranné mechanizmy sú dostupné na vnútroštátnej alebo európskej úrovni, aby sa zmiernilo uvedené riziko, alebo aby sa znížili straty poistníkov.

Prudenciálna regulácia a manažment rizík

Popri kapitálových požiadavkách a príslušných právomocí dohľadu predstavuje účinný manažment rizík spolu s komplexnými riadiacimi štruktúrami základ budúceho systému solventnosti. Všeobecne sa však uznáva, že by bolo príliš nákladné stanoviť požiadavky solventnosti na úrovni dostatočnej na to, aby absorbovala všetky neočakávané straty.[11]

Prednostné zaobchádzanie s poistníkmi počas likvidačných postupov

V prípade, že by sa poisťovňa stala platobne neschopnou, súčasné právne predpisy EÚ týkajúce sa likvidácie poskytujú členským štátom možnosť voľby medzi dvoma alternatívami v rámci vnútroštátnych zákonov ako uprednostniť poistníkov počas likvidácie pred inými veriteľmi poistiteľa[12]. Avšak pre poistníka bez finančných prostriedkov nemusí byť praktické spoliehať sa na likvidačné konanie. Likvidačné konania sú často zložité a náročné na čas a čakanie na ich ukončenie môže spôsobiť poistníkom s neuspokojenými nárokmi vážne nedostatky likvidných prostriedkov.

Zásah vlády „z prípadu na prípad“

Riešenia „z prípadu na prípad“ ako sú napr. zásahy vlády ex-post, majú tiež vážne nedostatky , aj keď sú svojou povahou flexibilné. Pokiaľ nie sú vyvážené, môžu vzbudiť obavy v otázkach spravodlivosti a transparentnosti, keďže rozhodnutia sa uskutočňujú skôr na základe princiípu ad hoc ako podľa série vopred určených pravidiel. Okrem toho zásah „z prípadu na prípad“ možno vnímať ako udeľovanie nespravodlivej výhody veľkým spoločnostiam, čím sa vytvára „morálne riziko“ vzhľadom na to, že týmto spoločnostiam umožňuje viac riskovať s menším strachom z následkov, pretože ostatní platia za záchrannú sieť.

Dodatočné informácie a zvýšená transparentnosť

Alternatívnym prístupom je požadovanie väčšej informovanosti poistníkov, aby si mohli zvoliť najvhodnejší poistný produkt. Avšak to predpokladá, že poistníci budú informáciám rozumieť a budú ich schopní pri rozhodovaní použiť. V skutočnosti je vysoko nepravdepodobné, že poistníci pochopia všetky informácie a budú ich schopní použiť, obzvlášť s ohľadom na cezhraničné poistné aktivity. Navyše poskytnutím dodatočných informácií sa nerieši problém nerovnakých podmienok medzi poisťovňami pôsobiacimi na tom istom trhu.

Rozsah pôsobnosti, súvislosti a ciele bielej knihy

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Táto biela kniha sa vzťahuje na všetky poisťovne poskytujúce životné a neživotné poistenie vrátane tých, ktoré ponúkajú obidva druhy produktov. Nevzťahuje sa však na penzijné fondy, ako sú vymedzené smernicou 2003/41/ES[13], ani na zaistenie .

Na účely tejto bielej knihy sa minimálnou harmonizáciou rozumie to , že členské štáty môžu, ak si to želajú, poskytovať väčšiu ochranu, ako sa stanovuje v príslušných právnych predpisoch EÚ.

Súvislosti

Táto biela kniha vychádza z výsledkovprác Komisie od roku 2001 a rozsiahlych konzultácií a diskusií s poistníkmi, subjektmi pôsobiacimi v odvetví a tvorcami politiky za posledné dva roky. Nadväzuje takisto na správu o systémoch poistných záruk, ktorú pre Komisiu vypracovala spoločnosť Oxera[14] (a ktorá bola finalizovaná na konci novembra 2007), a správu, ktorú pre Komisiu vypracovali orgány dohľadu v oblasti poistenia (CEIOPS)[15]. Navyše reaguje na opakované obavy, ktoré vyjadril Európsky parlament[16]. Kroky navrhnuté v tejto bielej knihe sa podrobne analyzovali v posúdení, ktoré ju sprevádza.

Ciele

Biela kniha odporúča predovšetkým najmä opatrenie na:

Zabezpečenie komplexnej a rovnakej ochrany poistníkov a príjemcov poistného plnenia.

Zabezpečenie primeraného krytia pre poistníkov a príjemcov poistného plnenia v prípade, že poisťovňa skrachuje, je hlavným cieľom budúceho európskeho rámca pre systémy poistných záruk. Je úzko spojené s cieľom zaručiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými poistníkmi a príjemcami poistného plnenia bez ohľadu na členský štát, v ktorom majú bydlisko alebo či uzatvárajú poistenia s domácimi alebo zahraničnými poisťovateľmi EÚ.

Zabránenie narušovaniu hospodárskej súťaže.

Cieľom harmonizovaného rámca pre ochranu prostredníctvom systémov poistných záruk na úrovni EÚ je takisto vytvoriť rovnaké podmienky medzi poisťovňami a zabezpečiť, aby sa domáce spoločnosti a zahraniční poisťovatelia z EÚ, ktorí podnikajú na základe slobodného poskytovania služieb alebo prostredníctvom pobočiek, mohli zúčastňovať na hospodárskej súťaži za rovnakých podmienok.

Obmedzenie nepriaznivých stimulov

Harmonizovaný rámec pre systémy poistných záruk by mal zabrániť tomu, aby daňoví poplatníci nakoniec znášali náklady za chybné riadenie poisťovacej spoločnosti. Zabránilo by sa tomu zavedením právneho rámca, ktorý by bol financovaný samotnými poisťovňami a ktorý by nepodnecoval nadmerné riskovanie (morálne riziko). Tento cieľ zahŕňa vhodné opatrenia, ktoré zabezpečujú, aby sa príslušné finančné prostriedky používali výlučne na vymedzené účely systémov poistných záruk. V súvislosti s ochranou prostredníctvom systémov poistných záruk existuje len málo dôkazov, že by zavedenie ochranných systémov narušovalo trhové operácie poskytovaním nesprávnych stimulov. Navyše obavy týkajúce sa morálneho rizika sa znižujú prostredníctvom iných ochranných mechanizmov, ako sú moderný režim solventnosti a opatrenie orgánov prudenciálneho dohľadu.

Zabezpečenie efektívnosti nákladov

Efektívnosť nákladov systémov poistných záruk je dôležitá. To predovšetkým znamená, že opatrenie EÚ týkajúce sa systémov poistných záruk musí vytvárať rovnováhu medzi výhodami pre poistníkov a nákladmi na ponúkanú ochranu. Nakoniec, systém poistných záruk, ktorý nie je nákladovo efektívny, povedie k vyšším nákladom pre poistníkov. V tejto súvislosti sa musí venovať osobitná pozornosť aspektom dane z pridanej hodnoty (DPH). Malo by sa zabrániť, aby efektívnosť nákladov systémov poistných záruk bola negatívne ovplyvnená vysokou sumou DPH alebo povinným riadením administratívnych daňových postupov, ktoré sú neproporčné vzhľadom na činnosti systémov poistných záruk.

Zabezpečenie dôveryhodnosti a stability trhu

Opatrenie EÚ týkajúce sa systémov poistných záruk je takisto zamerané na posilnenie dôveryhodnosti trhu a ďalšie podporovanie stability vnútorného poistného trhu EÚ.

ZÁKLADNÉ PRVKY NAVRHNUTÉHO PRÍSTUPU

Povaha prípadného opatrenia EÚ

Nástroje tzv. „mäkkého práva“ EÚ, ako sú odporúčania, oznámenia, usmernenia alebo kódexy správania, môžu dlhodobejšie ovplyvniť postupy uplatňované členskými štátmi. Avšak je nepravdepodobné, že by v plnej miere napravili súčasné nedostatky. Vzhľadom na to, že takéto nástroje nie sú právne záväzné, od členských štátov by sa žiadalo, aby konali iba na dobrovoľnej báze, a nedostatky súčasného roztriešteného prostredia systémov poistných záruk v EÚ sú príliš významné na to, aby sa časom dalo očakávať zosúladenie vnútroštátnych prístupov. Preto bude potrebné prijať opatrenie s právnou záväznosťou.

Najlepším právnym nástrojom na zavedenie právne záväznej požiadavky je smernica. V článku 288 ZFEÚ sa uvádza, že smernica má individuálnu platnosť a je teda záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená. Vyžaduje od členských štátov určitý výsledok, ale na rozdiel od nariadenia im ponecháva voľnosť pri voľbe foriem a metód. To sa môže ukázať užitočným vzhľadom na zložitosť otázky systémov poistných záruk vyplývajúcej z rozdielov v koncepcii a rozsahu rôznych vnútroštátnych systémov.

Komisia navrhuje zriadenie koherentného a právne záväzného rámca pre ochranu prostredníctvom systému poistných záruk na úrovni EÚ, ktorý bude uplatniteľný na všetkých poistníkov a príjemcov poistného plnenia prostredníctvom smernice tak, ako je vymedzená v článku 288 ZFEÚ. |

Úroveň centralizácie a úloha systémov poistných záruk

Vytvorenie systémov poistných záruk v každom členskom štáte je v súlade s existujúcim mikroprudenciálnym rámcom dohľadu a pomohlo by preto zabrániť regulačnému morálnemu riziku. Mal by sa takisto zriadiť nástroj na vzájomné poskytovanie pôžičiek ako prostriedok vzájomnej podpory medzi vnútroštátnymi systémami poistných záruk. Takýto systém by vyžadoval, aby každý vnútroštátny systém finančne podporoval systém poistných záruk v inom členskom štáte, ktorému chýbajú dostatočné financie na splnenie pohľadávok. S cieľom zabezpečiť, aby prípadné náklady prispievajúcich systémov poistných záruk boli transparentné a predvídateľné, musela by existovať dohoda týkajúca sa mechanizmov získavania finančných prostriedkov, ktorá by jasne stanovovala, ako sumou má ktorý systém poistnej záruky prispieť a za akých podmienok. A nakoniec, väčšina problémov vyplývajúca z existencie rôznych vnútroštátnych právnych rámcov by sa mohla vyriešiť založením jednotného systému poistných záruk pre celú EÚ, ktorý by sa vzťahoval na všetky životné a neživotné poistné zmluvy podpísané a zakúpené v rámci Európskej únie. V súčasnosti sa však zdá, že pre túto myšlienku nie je dostatočná politická podpora. Neskôr o nej možno opäť uvažovať.

Ako mechanizmus poslednej inštancie môže systém poistných záruk zvýšiť dôveryhodnosť finančného sektora a takto pozitívne ovplyvňovať zvyšok hospodárstva. Systém poistných záruk s väčšou úlohou, ktorou je zabrániť insolventnosti poisťovní, by usmerňoval poisťovateľa s ťažkosťami v čase finančných problémov a umožnil by mu ďalej podnikať. Ako sa uvádza v bode 2.1.7, na zabránenie insolventnosti poisťovní existuje celý rad mechanizmov a fakty naznačujú, že sú vo všeobecnosti účinné. Z toho vyplýva, že systém poistných záruk môže zasiahnuť, keď iné ochranné mechanizmy zlyhajú, aby zabránil alebo zmenšil vplyv krachu poisťovateľa.

Komisia sa zasadzuje o zriadenia systému poistných záruk ako mechanizmu poslednej inštancie v každom členskom štáte. |

Geografický rozsah pôsobnosti

Harmonizácia geografického rozsahu pôsobnosti ochrany prostredníctvom systému poistných záruk je pre zabezpečenie komplexnej a rovnakej ochrany poistníka v cezhraničnom kontexte zásadná. Systémy poistných záruk založené na „princípe domovskej krajiny“ sa vzťahujú nielen na poistné zmluvy vydané domácimi poisťovateľmi, ale aj na tie predané pobočkami domácich poisťovateľov, ktoré boli založené v iných členských štátoch EÚ. Na druhej strane, systémy poistných záruk na „princípe hosťujúcej krajiny“ sa vzťahujú na poistné zmluvy vydané pobočkami cezhraničných poisťovateľov. V praxi niektoré vnútroštátne systémy poistných záruk kombinujú prvky obidvoch princípov.

Hlavnou výhodou princípu domovskej krajiny je jeho zhoda s „princípom kontroly domovskej krajiny“, čo uľahčuje riešenie prípadov zlyhania poisťovne. Domáce orgány dohľadu sú zodpovedné za prudenciálnu reguláciu vrátane požiadaviek solventnosti a za začatie likvidačného procesu. Princíp domovskej krajiny je navyše v súlade so systémom ochrany vkladov v bankovom sektore a so systémom ochrany investorov v sektore cenných papierov.

Štruktúra založená na princípe hostiteľskej krajiny zabezpečuje, že neexistuje žiadna nerovnaká ochrana poistníka v rámci členských štátov, a tým takisto zabraňuje prípadným narušeniam hospodárskej súťaže medzi poisťovateľmi pôsobiacimi v rovnakom členskom štáte. Prijatie štruktúry hostiteľskej krajiny má však veľké nedostatky. Po prvé, zdvojuje administratívne náklady vzhľadom na to, že vyžaduje, aby sa poisťovatelia s cezhraničným podnikaním zúčastňovali v dvoch alebo viacerých systémoch poistných záruk. Po druhé, opatrenie týkajúce sa systémov poistných záruk môže byť v praxi zložité vzhľadom na to, že orgány, ktoré prevádzkujú systém, by neboli tie, ktoré realizujú likvidačné konanie a dozerajú naň. Po tretie, ak krytie nie je harmonizované, štruktúra hostiteľskej krajiny môže spôsobiť nerovnakú ochranu medzi rôznymi členskými štátmi.

Komisia sa zasadzuje o harmonizáciu geografického rozsahu pôsobnosti systémov poistných záruk na základe princípu „domovskej krajiny“. |

Dotknuté poistné zmluvy

Výsledkom krachu životného poistiteľa môžu byť značné finančné ťažkosti poistníkov. Predovšetkým pokiaľ ide o občanov, ktorí životné poistenie uzavreli s cieľom finančne sa zabezpečiť na dôchodku. Aj keď sa poistníkom podarí nadobudnúť časť svojich úspor späť, nemusí sa im podariť nájsť podobné poistné krytie, pretože ich osobná situácia, podľa ktorej sa poistenie počíta, sa zmenila (napr. vek a zdravie). Vzhľadom na dlhodobé záväzky, ktoré sú charakteristické pre produkty životného poistenia, poistníci nie sú vo všeobecnosti schopní predpovedať, ako dobre na tom finančne bude poisťovňa v čase vypršania poistnej zmluvy.

Na účely tejto bielej knihy zmluvy životného poistenia obsahujú tradičné produkty ochrany rizík spolu s produktmi úspor a investícií (napr. poistné zmluvy viazané na fondy).

Ak skrachuje poistiteľ neživotného poistenia, priemerné straty pre poistníka sú väčšinou menšie a obmedzujú sa zvyčajne na predplatené poistné. Zmluvy sú krátkodobé a väčšina poistníkov si môže ľahko obstarať náhradné krytie v inej spoločnosti. Avšak tí poistníci a príjemcovia poistného plnenia, ktorí majú v čase straty platobnej schopnosti poisťovne neuspokojené pohľadávky, môžu utrpieť výrazné straty, ktoré môžu presiahnuť straty z typického životného poistenia. Môžu existovať dobré argumenty v prospech obmedzenia ochrany prostredníctvom systémov poistných záruk na určité špecifické druhy neživotných poistných zmlúv. Z dôvodov realizovateľnosti a spravodlivosti by však bolo zložité rozdeliť krytie systémov poistných záruk na príliš veľa podsystémov.

Komisia sa zasadzuje o to, aby sa systémy poistných záruk vzťahovali na životné aj neživotné poistné zmluvy. |

Oprávnení žiadatelia

Krytie všetkých fyzických a právnických osôb by mohlo byť nadmerné nákladné. S cieľom znížiť finančné zaťaženie by sa mala oprávnenosť obmedziť na žiadateľov, ktorí splnia určité kritériá, ako napr. malé a drobné podniky. Vymedzenie týchto kritérií si bude vyžadovať dôkladnú pozornosť.

Komisia sa zasadzuje o to, aby sa systémy poistných záruk vzťahovali na fyzické a vybrané právnické osoby. |

Financovanie

Príslušné mechanizmy získavania finančných prostriedkov sú pre účinné fungovanie systémov poistných záruk zásadné. Štruktúra financovania nielen určuje stupeň ochrany, ale môže mať významné dôsledky pre náklady odvetvia, berúc do úvahy, že poplatky, ktoré majú hradiť poisťovatelia, sa pravdepodobne prevedú do nákladov poistníkov. Tieto body si preto vyžadujú pozorné posúdenie:

Načasovanie financovania

V systéme financovania ex-ante sa financie získavajú v očakávaní prípadných zlyhaní a zdroje sa prenášajú do systému poistných záruk, ktorý ich riadi prostredníctvom systému poplatkov v odvetví. Hlavnou výhodou je preto v prípade krachu okamžitá dostupnosť financií určená na odškodnenie žiadateľov. Financovanie ex-ante navyše podlieha problémom spojených s morálnym rizikom len v malej miere, pretože insolventní poistitelia už do systému poistných záruk prispeli. Okrem toho pri financovaní ex-ante existuje väčšia pravdepodobnosť zabránenia vplyvom procyklickosti, ktoré sú spojené so systémami financovania ex-post . Tento pozitívny aspekt môže byť posilnený zavedením poplatkov ex-ante, ktoré sa určujú podľa rizika krachu prispievajúcej spoločnosti (pozri oddiel 4.6.3).

Náklady na zriadenie a prevádzku majú tendenciu byť zjavne vyššie ako pri financovaní ex-post vzhľadom na to, že systém poistných záruk financovaný ex-ante musí zamestnávať investičných expertov, ktorí riadia financovanie a ktorí vymedzujú a zavádzajú investičnú stratégiu, prostredníctvom ktorej sa vytvorí príslušná rovnováha medzi rizikom a ziskom. Okrem toho stále existuje možnosť, že sa získané financie v prípade zásadnejšieho krachu poisťovne ukážu ako nedostatočné.

V systéme financovania ex-post sa poplatky vyberajú až potom, ako poistiteľ zlyhá a systému poistných záruk vzniknú náklady. Z toho vyplýva, že náklady na zriadenie a prevádzku majú tendenciu byť obmedzené a financovanie je ušité na mieru aktuálnym nákladom vyplývajúcim zo zlyhania. V prospech systému financovania ex-post možno uviesť argumenty spravodlivosti a proporcionality. Financovanie e x-post má však väčšie tendencie stať sa predmetom morálneho rizika vzhľadom na to, že inštitúcie, ktoré zlyhali nikdy systémom poistných záruk neprispievajú. Navyše tento systém môže zabrániť rýchlemu vyplateniu poistníkov. Systémy financovania e x-post môžu takisto zvýšiť procyklickosť vzhľadom na to, že pravdepodobnosť zlyhania poistiteľov je vyššia v čase zložitých hospodárskych podmienok.

Cieľová úroveň

Obavy z prípadnej neobmedzenej veľkosti príspevkov do systémov poistných záruk by bolo možné zmierniť zavedením finančných stropov alebo maximálnej výšky ročných príspevkov do systému. V praxi možno tento strop vyjadriť ako percentuálny podiel poistného alebo rezerv prispievajúceho člena („cieľová úroveň“) podliehajúci príslušnému prechodnému obdobiu.

S cieľom vybrať príslušný stupeň ochrany útvary Komisie posúdili rôzne varianty vrátane úrovne poistného krytia existujúcich systémov poistných záruk. Najskôr dospeli k cieľovej úrovni 1,2 % hrubého predpísaného poistného. Uplatnenie tejto cieľovej úrovne napríklad na desaťročný časový horizont by znamenal ročný príspevok v hodnote 0,12 % hrubého predpísaného poistného od každého prispievajúceho člena systému.[17]

S cieľom znížiť riziko nedostatku financovania v prípade, ak zlyhá veľký poisťovateľ, možno zvážiť opatrenia doplnkového financovanie ex-post alebo iné zdroje financovania, ako sú externé úverové rámce alebo zaistenie.

Príspevky

Na účely stanovenia celkovej sumy finančných prostriedkov, ktoré sa majú získať od prispievateľov pre systémy poistných záruk, musí existovať mechanizmus rozdeľovania. V skutočnosti prispievajú poisťovne do existujúcich systémov poistných záruk v EÚ v závislosti od objemu ich podnikania. Zabraňuje to narušeniu hospodárskej súťaže medzi malými a veľkými poisťovateľmi a novými účastníkmi trhu. Všeobecne sa využívajú tri faktory: i) objem poistného (hrubý alebo čistý), ii) objem technických rezerv alebo rezerv a iii) objem poistných zmlúv. Rôzne faktory majú rôzne vplyvy na veľkosť príspevkov, ktoré majú jednotlivé poisťovne uhradiť.

Váženie rizika znamená vypočítanie príspevkov podľa rizík poisťovateľa alebo očakávaných nákladov pre systém. Príspevky založené na riziku sa počítajú prostredníctvom použitia viacerých ukazovateľov, ktoré odrážajú rizikový profil poisťovateľa. Navrhované ukazovatele sa vzťahujú na kľúčové rizikové druhy, ktoré sa používajú na posúdenie finančného zdravia poistiteľa, napr. portfólio poistených rizík, solventnosť a kvalita aktív. Údaje potrebné na výpočet týchto ukazovateľov sú dostupné v rámci existujúcich oznamovacích povinností.

Môžu sa takisto zaviesť limity odškodnenia a ďalšie zníženia plnení . To znamená, že systémy poistných záruk by od žiadateľov vyžadovali, aby znášali podiel na akejkoľvek strate. Tak by sa znížili potreby financovania systému a zabránilo sa morálnemu riziku zo strany poistníkov. Metódy obsahujú finančné stropy alebo limity odškodnenia, percentuálne zníženie pohľadávok alebo spoluúčasť a minimálnu hranicu výšky pohľadávok. Akákoľvek harmonizácia na úrovni EÚ by musela vytvoriť správnu rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť rovnaké minimálne krytie pre všetkých poistníkov vo všetkých členských štátoch a potrebou zabrániť nepotrebným zásahom do vnútroštátnych diskrečných obmedzení odškodnenia a iných znížení plnení.

Komisia sa zasadzuje o to, aby sa systémy poistného krytia financovali na základe príspevkov poistiteľov ex-ante, prípadne doplnenými opatreniami financovania ex-post v prípade nedostatku finančných prostriedkov, ktoré by sa mali vypočítať podľa jednotlivých rizikových profilov prispievateľov. Mala by sa stanoviť vhodná cieľová úroveň financovania s príslušným prechodným obdobím. Komisia je pripravená uvažovať o harmonizovaných obmedzeniach odškodnenia a inom znížení plnení za predpokladu, že sa zaručí vhodné poistné krytie poistníkov a príjemcov poistného plnenia, ktoré sa bude vzťahovať na všetky druhy poistenia vo všetkých členských štátoch. |

Presun portfólia a/alebo vyplatenie poistných pohľadávok

Systém poistných záruk môže v prípade, ak sa poistiteľ stane platobne neschopným, konať dvoma spôsobmi. Môže zabezpečiť kontinuitu poistných zmlúv tým, že ich presunie solventnému poistiteľovi alebo tým, že ich priamo preberie (presun portfólia). Môže sa to vzťahovať predovšetkým na produkty životného poistenia, ktoré je zložité nahradiť za rovnakých podmienok, vzhľadom na to, že sú dlhodobé. Alternatívu predstavuje možnosť systému poistných záruk odškodniť poistníkov a príjemcov poistného plnenia za straty (vyplatenie pohľadávok).

Komisia dôrazne podporuje presun portfólia, pokiaľ je to primeraným spôsobom uskutočniteľné a oprávnené vzhľadom na náklady a úžitky. Musí sa však zabezpečiť spotrebiteľská ochrana poslednej inštancie v prípade zlyhania poisťovne. Ak sa vyčerpali všetky iné možnosti, systém poistných záruk by mal vo vopred stanovenom čase odškodniť za straty minimálne poistníkov a príjemcov poistného plnenia.

Komisia sa zasadzuje o to, aby systém poistných záruk vo vopred stanovenom čase odškodnil minimálne poistníkov a príjemcov poistného plnenia za straty v prípade platobnej neschopnosti poistiteľa. |

ĎALšIE KROKY

V tejto bielej knihe sa vznáša niekoľko otázok, ktoré sa vzťahujú na zavedenie právne záväzných riešení EÚ pre systémy poistných záruk. Varianty, ktoré Komisia uprednostňuje, sú jasne vyznačené v textových rámčekoch v oddieloch 3 a 4. Komisia vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa vyjadrili k týmto variantom.

Komisia pozorne posúdi získanú spätnú väzbu a zohľadní ju pri predkladaní legislatívneho návrhu.

Príspevky k tomuto konzultačnému postupu by sa mali zasielať do Komisie na túto e-mailovú adresu do 30. novembra 2010: MARKT-H2@ec.europa.eu

[1] Smernica 1994/19/ES zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov, Ú. v. ES L 135, z 31.5.1994, s. 5-14;a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1997/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov, Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22-38.

[2] Bližšie podrobnosti pozri v správe o posúdení vplyvov, oddiel 2.2.

[3] Pozri http://ec.europa.eu/internal_market/finances/docs/de_larosiere_report_en.pdf.

[4] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (prepracované znenie) (ďalej len „Solventnosť II“),Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1 - 155. Pozri predovšetkým odôvodnenie141 druhý pododsek.

[5] Oznámenie pre jarné zasadnutie Európskej Rady – „Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe“, KOM(2009) 114 v konečnom znení zo 4.3.2009.

[6] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (KOM(2009)0502-C7-0168/2009-2009/0143(KOD)).

[7] Vo finančnej matematike a manažmente rizík je hodnota pri riziku (VAR) najčastejšie používaným kvantitatívnym meradlom rizika straty, ktoré sa týka konkrétneho portfólia aktív.

[8] Podrobnejšiu analýzu pozri v posúdení vplyvu v oddiele 2.2 a obzvlášť v tabuľke 22.

[9] Hlbšiu analýzu prípadných následkov pre poistníkov a daňových poplatníkov pozri v posúdení vplyvu v oddiele 3.1.

[10] Podrobnejšiu analýzu princípu domovskej a hostiteľskej krajiny pozri v oddiele 4.2.

[11] Pozri takisto oddiel 2.1.2 tejto bielej knihy.

[12] Pozri článok 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní, Ú. v. ES L 110, 20.4.2001, s. 28-39.

[13] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10-21).

[14] Správu pozri na webovej stránke http://ec.europa.eu/internal_market/insurance/docs/guarantee_schemes_en.pdf.

[15] CEIOPS je Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov. Pozri: http://www.ceiops.eu/media/files/publications/submissionstotheec/CEIOPS-DOC-18-09%20_Input_to_EC_work_on_IGS-approved_clean_.pdf.

[16] Pozri článok 242 smernice Solventnosť II. Pozri aj odporúčanie Európskeho parlamentu č. 25 založené na správe vyšetrovacieho výboru o spoločnosti Equitable Life, v ktorom sa Komisia vyzýva, aby urýchlila legislatívny postup v otázke systémov poistných záruk: http://www.europarl.europa.eu/comparl/tempcom/equi/default_en.htm.

[17] Pozri predovšetkým tabuľku 51 v správe o posúdení vplyvu. Získané čísla zodpovedajú úrovniam určeným pre pravdepodobnosť zlyhania, ktorá sa rovná 0,1 % (scenár spoľahlivosti 99 %).