52010DC0235

Brusel, 18.5.2010

KOM(2010)235 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o budúcich opatreniach v oblasti nakladania s biologickým odpadom v Európskej únii

SEK(2010)577

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o budúcich opatreniach v oblasti nakladania s biologickým odpadom v Európskej únii

ÚVOD

Biologický odpad podľa definície v revidovanej rámcovej smernici o odpadoch (WFD)[1] zahŕňa odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskych závodov. Nezahŕňa zvyšky z lesného hospodárstva alebo poľnohospodárstva a nemal by sa zamieňať za širší pojem „biologicky rozložiteľný odpad“, pod ktorý patria aj iné biologicky rozložiteľné materiály, ako napríklad drevo, papier, kartón, čistiarenský kal.

V EÚ sa každý rok vyprodukuje od 118 do 138 miliónov ton biologického odpadu, z ktorého 88 miliónov ton predstavuje komunálny odpad. Podľa predpokladov sa do roku 2020 zvýši v priemere o 10 %.

V súčasnosti sa v jednotlivých členských štátoch EÚ uplatňujú rôzne postupy[2] :

- krajiny vo výraznej miere využívajúce spaľovanie na zníženie množstva odpadu na skládkach sprevádzané vysokým stupňom zhodnocovania materiálu a často rozvinutými stratégiami podporujúcimi biologické spracovanie odpadu;

- krajiny s vysokým stupňom zhodnocovania materiálu, ale pomerne malou mierou spaľovania, niektoré dosahujú najvyššie miery kompostovania v EÚ;

- krajiny využívajúce skládky, v ktorých zníženie množstva odpadu na skládkach zostáva z dôvodu nedostatočných alternatív veľkou výzvou.

V EÚ sa v priemere 40 % biologického odpadu stále ukladá na skládky (v niektorých členských štátoch až 100 %). Ukladanie odpadu na skládky však 1) predstavuje veľké riziko pre životné prostredie, a to v oblasti emisií skleníkových plynov a znečistenia pôdy a spodnej vody a 2) nezvratne odoberá cenné zdroje (kompost, energiu) z hospodárskych a prírodných cyklov. Tým sa porušujú hlavné zásady EÚ týkajúce sa odpadu a politiky udržateľného riadenia zdrojov, najmä „hierarchia odpadu“, ktorá by mala tvoriť základ všetkých vnútroštátnych politík.

PRÁVNE PREDPISY EÚ TÝKAJÚCE SA BIOLOGICKÉHO ODPADU

Nakladanie s biologickým odpadom je zahrnuté do niekoľkých právnych predpisov EÚ. V rámcovej smernici o vode sa od jednotlivých členských štátov požaduje, aby vypracovali politiku nakladania s odpadom na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia a na zaistenie udržateľného využívania prírodných zdrojov. Členské štáty sú teda na základe právnych predpisov povinné optimalizovať spracovanie biologického odpadu podľa svojich špecifických podmienok. V článku 4 o „hierarchii odpadu“ sa uvádza, že predchádzanie vzniku odpadu je najlepšou voľbou, potom nasleduje opätovné využitie, recyklácia a energetické zhodnocovanie. Najhoršou možnosťou pre životné prostredie je zneškodňovanie odpadu (ukladanie odpadu na skládky, spaľovanie s nízkym energetickým zhodnocovaním). Členské štáty sa môžu odkloniť od tejto hierarchie, ak sa to pre presne stanovené druhy odpadu zdôvodňuje zohľadňovaním životného cyklu na celkový vplyv takýchto druhov odpadu.

V rámcovej smernici o vode sa členským štátom odporúča, aby triedili odpad a recyklovali biologický odpad. Môžu to zahrnúť do kalkulácie záväzného recyklačného cieľa pre komunálny odpad. V rámcovej smernici o vode sa ďalej umožňuje stanoviť minimálne požiadavky EÚ týkajúce sa nakladania s biologickým odpadom a kritériá kvality kompostu z biologického odpadu vrátane požiadaviek týkajúcich sa pôvodu odpadu a postupov spracovania. Tieto kritériá boli stanovené na zvýšenie dôvery užívateľov a posilnenie trhu na podporu hospodárstva, v ktorom sa efektívne využívajú suroviny.

V rámcovej smernici o vode sa takisto stanovujú úrovne energetickej efektívnosti, pod ktorými sa spaľovanie komunálneho odpadu nemôže považovať za zhodnocovanie. Tým by sa mohlo obmedziť spaľovanie biologického odpadu s nízkou výhrevnosťou.

V smernici o skládkach[3] sa od členských štátov vyžaduje, aby do roku 2016 postupne znížili ukladanie komunálneho biologicky rozložiteľného odpadu na skládky na 35 % (v porovnaní s rokom 1995). Členským štátom, ktoré sa v roku 1995 veľmi spoliehali na využívanie skládok, sa táto lehota predĺžila o štyri roky[4]. Cieľom týchto opatrení je znížiť produkciu a uvoľňovanie skleníkových plynov zo skládok.

V smernici o skládkach sa však neustanovujú presné spôsoby spracovania odpadu, ktorý sa neukladá. Členské štáty sa v praxi často snažia zvoliť zdanlivo najľahšiu a najlacnejšiu možnosť bez ohľadu na skutočné environmentálne výnosy a náklady. To vyvolalo dlhodobú diskusiu o možnej potrebe doplňujúceho nariadenia.

KONTEXT OZNÁMENIA

V roku 2002 boli v šiestom environmentálnom akčnom programe[5] výzvy na prijatie právnych predpisov EÚ o biologicky rozložiteľnom odpade. V roku 2005 sa v Tematickej stratégii o odpadoch[6] navrhovalo, aby sa osobitné predpisy o biologickom odpade nahradili súborom akcií na riešenie jednotlivých problémov nakladania s biologickým odpadom. V rámcovej smernici o vode sa neskôr vyžadovalo, aby Komisia posúdila nakladanie s biologickým odpadom a v prípade potreby predložila návrh. Základ tohto oznámenia tvorí analýza, ktorú vypracovala Komisia.

V rámci analýzy Komisia uskutočnila rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami a vydala zelenú knihu[7]. Prvé kolo konzultácií k zelenej knihe sa skončilo v polovici marca 2009. Zainteresované strany vyjadrovali svoje názory na politické a technologické možnosti a na očakávaný budúci vývoj v oblasti nakladania s biologickým odpadom. Na webovej stránke CIRCA[8] bolo prijatých a zverejnených takmer 150 pripomienok.

Komisia spolu s tromi členskými štátmi 9. – 10. júla 2009 usporiadala konferenciu, ktorá poskytla zainteresovaným stranám príležitosť na ďalšie pripomienkovanie. Zúčastnilo sa okolo 200 osôb[9]. Rada pre životné prostredie 25. júna 2009 prijala závery k zelenej knihe Komisie[10]. Vyjadrením obáv v súvislosti s narastajúcim objemom biologického odpadu a príslušnými vplyvmi na životné prostredie a konštatovaním, že zlepšené nakladanie s biologickým odpadom by prispelo k boju proti zmene klímy a pomohlo pri zlepšovaní kvality pôdy (kompostovanie) a dosahovaní cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (bioplyn) Rada vyzvala Komisiu, aby pri uvažovaní o politických možnostiach zohľadnila miestne podmienky. Rada pre životné prostredie vyzvala Komisiu, aby v prípade potreby do roku 2010 predložila legislatívny návrh o biologicky rozložiteľnom odpade. O návrhu správy Európskeho parlamentu v reakcii na zelenú knihu sa diskutuje.

Ďalšie konzultácie so zainteresovanými stranami v máji, júni a októbri 2009 umožnili zainteresovaným stranám overiť a pripomienkovať scenáre vypracované pre analýzu Komisie. V oblasti hospodárskych a environmentálnych príležitostí spojených s lepším nakladaním s biologickým odpadom sa potvrdil široký konsenzus, ukázala sa však značná rozdielnosť názorov na potrebu legislatívnych iniciatív v rámci EÚ.

ROZSAH PÔSOBNOSTI A CIELE

V tomto oznámení sa vysvetľujú kroky, ktoré by v tomto štádiu mala Komisia vykonať na optimalizáciu nakladania s biologickým odpadom. V oznámení sa predovšetkým:

- robia závery z analýzy Komisie,

- uvádzajú odporúčania týkajúce sa spôsobov plného využívania výhod riadneho nakladania s biologickým odpadom,

- opisujú hlavné možné smery akcií na úrovni EÚ a na národnej úrovni a ich najlepšie vykonávanie.

ZLEPšENÉ NAKLADANIE S BIOLOGICKÝM ODPADOM – NEVYUžIVÝ POTENCIÁL

V prípade maximálneho využívania recyklácie a zhodnocovania biologického odpadu by sa mohli dosiahnuť tieto prínosy:

- finančné úspory pre občanov (napríklad jedna tretina potravín zakúpených domácnosťami Spojeného kráľovstva v hodnote približne 19 miliárd EUR sa stávajú odpadom). Teoreticky by sa dalo vyhnúť až 60 % tohto odpadu[11],

- predísť približne 10 miliónom ton emisií ekvivalentu CO2, t. j. príspevok 4 % k cieľu EÚ na rok 2020 zo zníženia 10 % v porovnaní s emisiami v roku 2005 v sektoroch nezahrnutých do systému EÚ na obchodovanie s emisiami, v prípade ambicióznych preventívnych postupov by sa dalo zabrániť až 44 miliónom ton emisií ekvivalentu CO2[12],

- približne jedna tretina z rozsahu cieľa EÚ na rok 2020 týkajúceho sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov v doprave[13] by sa dala dosiahnuť používaním bioplynu vyrábaného z biologického odpadu ako palivo pre vozidlá a približne 2 % z rozsahu cieľa týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov by sa dali dosiahnuť premenou celého objemu biologického odpadu na energiu,

- väčší trh (faktor 2,6) pre kvalitu kompostu by predstavoval objem 28 miliónov ton[14],

- úspora zdrojov nahradením 10 % fosfátových hnojív, 9 % draselných hnojív a 8 % vápenných hnojív[15] kompostom;

- zlepšenie 3 % až 7 % vyčerpaných poľnohospodárskych pôd v EÚ pomocou kompostu a riešenie problému kvality znehodnotenej pôdy v Európe[16].

- tieto odhady sa nemôžu spočítať dohromady, pretože sčasti ide o alternatívne riešenia, sú tu však aj synergie: napríklad anaeróbna digescia môže prispieť k cieľom týkajúcim sa CO2 a biopalív a k zlepšeniu pôdy, ak sa digestát využíva na pôde. z prínosov vyplýva významný potenciál, ktorý môže pomôcť pri dosahovaní environmentálnych cieľov, najmä ak sú nákladovo najefektívnejším riešením.

HLAVNÉ ZISTENIA Z ANALÝZY KOMISIE

Politické možnosti rozoberané v tomto oznámení sa týkajú základného scenára, v ktorom sa predpokladá, že právne predpisy už platia, a najmä že smernica o skládkach sa v plnej miere vykonáva bez toho, aby sa v budúcich 20 rokoch vyvíjali ďalšie nové iniciatívy. Preto sa zameriavajú na náklady a výnosy doplňujúcich opatrení, ako aj na lepšie uplatňovanie hierarchie odpadu v rámci smernice o vode.

Analýzou sa potvrdili významné a nákladovo efektívne možnosti. Na úrovni EÚ sa v oblasti politiky nezistili nedostatky, ktoré by členským štátom zabránili v prijímaní vhodných opatrení, ukázalo sa však, že na získanie významných hospodárskych a environmentálnych výhod pre celú EÚ by boli vhodné doplňujúce opatrenia na úrovni EÚ spolu s viacerými motivačnými faktormi na vnútroštátnej úrovni a riadnym uplatňovaním hierarchie odpadu.

Najvýznamnejším prínosom zlepšeného nakladania s biologickým odpadom by bolo zamedzenie emisiám skleníkových plynov, čo by sa premietlo do významných spoločenských ziskov v porovnaní s akýmikoľvek doplňujúcimi nákladmi. Produkcia kvalitného kompostu a bioplynu by prispela k zvýšeniu kvality pôdy a efektívnosti zdrojov, ako aj k vyššej úrovni energetickej sebestačnosti.

Lepšie zosúladenie nakladania s biologickým odpadom s hierarchiou odpadu a ostatnými ustanoveniami smernice o vode by mohlo viesť k environmentálnym a finančným prínosom vo výške od 1,5 miliardy EUR (mierne zvýšenie recyklácie) až po 7 miliárd EUR (ambiciózne postupy v oblasti recyklácie a predchádzania vzniku odpadu)[17]. Spojenie mierne ambicióznych postupov recyklácie a predchádzania vzniku odpadu by prinieslo úspory vo výške 5,5 miliardy EUR (z toho 4,1 miliardy z dôvodu predchádzania vzniku odpadu). Mohlo by sa tým ušetriť približne 34 miliónov ton ekvivalentu CO2 (80 – 90 % z dôvodu predchádzania vzniku odpadu). Predchádzaním vzniku odpadu z potravín by sa takisto mohli vytvoriť silnejšie trhy s kompostom a bioplynom a priame finančné prínosy pre domácnosti EÚ[18].

PRIORITNÉ OPATRENIA NA OPTIMALIZÁCIU NAKLADANIA S BIOLOGICKÝM ODPADOM V EÚ ČO BY SA MALO UROBIť OKREM VYKONÁVANIA SMERNICE O SKLÁDKACH

Iniciatívy uvedené v tomto oddiele sú navrhnuté na podporu najlepšieho možného využívania existujúcich právnych predpisov, pričom nechávajú členským štátom široký priestor na uvažovanie pri výbere opatrení, ktoré sú najvhodnejšie pre ich príslušné podmienky.

Iniciatívy na úrovni EÚ

Aj keď členské štáty už majú k dispozícii veľký počet možností na zlepšenie nakladania s biologickým odpadom, podporné iniciatívy na úrovni EÚ budú rozhodujúce na urýchlenie pokroku a zaistenie rovnakých podmienok v rámci Únie. Preto má Komisia v úmysle urobiť tieto kroky:

Predchádzanie vzniku biologického odpadu

Členské štáty majú na základe smernice o vode povinnosť vypracovať vnútroštátne plány nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadu. Okrem toho majú najneskôr do konca roka 2013 vypracovať vnútroštátne plány predchádzania vzniku odpadu s referenčnými hodnotami, vďaka ktorým bude tento pokrok merateľný. Zaradenie vnútroštátnych cieľov v oblasti predchádzania vzniku biologického odpadu do týchto programov by mohlo byť silným doplňujúcim opatrením.

Vo veľkej väčšine členských štátov sa neurobili jasné a merateľné kroky na zintenzívnenie predchádzania vzniku biologického odpadu. Je to spôsobené čiastočne nedostatkom jasných usmernení vrátane merateľných kvantitatívnych cieľov, prevažne však tým, že ide o citlivú otázku, ktorá sa negatívne vníma ako obmedzovanie možnosti voľby spotrebiteľov. Z dôvodu neistôt týkajúcich sa rôznych vnútroštátnych podmienok sa ešte nemôžu posudzovať vplyvy záväzných cieľov EÚ v oblasti predchádzania vzniku odpadu. Ukazovatele týkajúce sa opatrení v oblasti predchádzania vzniku odpadu by sa však napriek tomu mohli prijať prostredníctvom komitológie v rámci smernice o vode na podporu opatrení členských štátov.

Komisia by okrem toho mohla podporiť, aby sa najlepšia prax uvádzala čo možno najviac do praxe. V rámci komitologického postupu sa plánuje navrhnutie osobitného usmernenia k predchádzaniu vzniku biologického odpadu pre vnútroštátne plány predchádzania vzniku odpadu a pokračovanie prác na navrhnutí súboru ukazovateľov na posúdenie vhodnosti ustanovenia budúcich cieľov predchádzania vzniku odpadu na úrovni EÚ. Tieto opatrenia by mali poskytnúť potrebné motivačné faktory na zvýšené predchádzanie vzniku odpadu a súčasne zabezpečiť dodržiavanie zásad subsidiarity.

Spracovanie vzniku biologického odpadu

Keďže vzniku biologického odpadu sa nedá predchádzať, členské štáty by si mali vybrať najlepšie možnosti nakladania s ním vzhľadom na svoje špecifické podmienky (napríklad hustota obyvateľstva, dopyt po komposte alebo energii atď.). Niekoľko členských štátov už zredukovalo ukladanie biologického odpadu na skládky alebo očakáva, že sa jeho ukladanie výrazne zníži a zvýši sa jeho biologické spracovanie. Bez ďalších motivačných faktorov je však nepravdepodobné, že menej rozvinuté členské štáty sa v blízkej budúcnosti výrazne pohnú vpred v oblasti kompostovania a produkcie bioplynu. Je pravdepodobnejšie, že si budú aj naďalej vyberať zdanlivo najľahšie možnosti bez ohľadu na skutočné environmentálne výnosy a náklady. Tým sa vysvetľuje, prečo niektoré členské štáty a zainteresované strany naďalej vyzývajú EÚ, aby urobila kroky v tejto oblasti.

Z analýzy nákladov a výnosov uvedenej v prílohe vyplýva, že na úrovni spoločnosti a z hľadiska celej EÚ sa potenciálne výnosy zdajú významné. Z dôvodu rôznych podmienok v členských štátoch je však potrebná ďalšia práca, skôr, ako sa začne uvažovať o tom, či navrhnúť cieľ EÚ týkajúci sa biologického spracovania. Komisia bude pokračovať v analýze s cieľom dospieť k záveru o vhodnosti stanovovania cieľov v rámci smernice o vode najneskôr do roku 2014. Cieľ týkajúci sa biologického spracovania by mal byť podľa všetkého úzko prepojený so zlepšeným separovaným zberom, aby sa zaistila dobrá kvalita kompostu a digestátu.

Voľby medzi centralizovaným alebo decentralizovaným kompostovaním, výrobou energie digesciou a rôznymi spôsobmi využívania vyrobenej energie – doprava, elektrina, výroba tepla budú závisieť od miestnych podmienok (energetický mix, možné synergie s ostatnými politikami) a mali by o nich rozhodovať členské štáty.

V navrhovanej smernici o priemyselných emisiách[19], ktorou sa má nahradiť súčasná smernica o IPKZ[20], sa uvádzajú hlavné zásady týkajúce povoľovania a kontroly väčších zariadení na spracovanie biologického odpadu (s kapacitou vyššou ako 50 ton za deň). Nariadením o biologickom odpade by sa mohli doplniť, nie však ovplyvniť zdravotné pravidlá pri zbere a úprave vedľajších živočíšnych výrobkov[21].

Ochrana pôd v EÚ

Kompost a digestát z biologického odpadu sú nedostatočne využívané materiály. Hoci výrazne prispievajú k efektívnosti zdrojov EÚ a zlepšeniu pôd chudobných na uhlík, v mnohých členských štátoch je po nich nízky dopyt z dôvodu nedostatočnej dôvery konečného užívateľa.

Na riešenie tohto problému by sa využívanie týchto materiálov malo regulovať takým spôsobom, aby nemali negatívny vplyv na pôdu.

Mali by sa ustanoviť normy pre kompost a digestát, ktoré by im umožnili ich voľný obeh na vnútornom trhu a ich používanie bez ďalšieho monitorovania a kontroly pôd, na ktorých sa využívajú. Najefektívnejším spôsobom ustanovenia týchto noriem by mohol byť postup „ukončenie štatútu odpadu“ v rámci smernice o vode. Komisia začína pracovať na posudzovaní technických základov pre možný návrh[22].

Každý biologicky spracovaný biologický odpad nebude podľa očakávaní vyhovovať normám „výrobku“. Tieto materiály by napriek tomu mohli predstavovať cenný prínos k pôdam chudobným na uhlík, keby sa používali bezpečne. Úplná harmonizácia v rámci EÚ na tento účel by nebola realizovateľná vzhľadom na rôzne miestne podmienky (napríklad kvalitu a potreby pôdy), mali by sa však ustanoviť minimálne pravidlá EÚ ako „ záchranná sieť“ proti nebezpečnému používaniu.

Komisia teraz zvažuje možnosť zavedenia takýchto minimálnych požiadaviek v rámci smernice o splaškových kaloch[23], ktorá je predmetom skúmania. Posúdenie vplyvu sa plánuje na koniec roka 2010 a návrh podľa potreby do roku 2011.

Výskum a inovácie

Výskum a inovácie môžu viesť k novým technológiám a spôsobom využívania biologického odpadu (moderné hnojenie a bioenergetické aplikácie, biochemické aplikácie, biomateriály). Nástrojom takéhoto vývoja je siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013). Niekoľko tém programu spolupráce podporí aktivity zamerané na predchádzanie vzniku biologického odpadu a/alebo maximalizáciu jeho ekonomickej hodnoty.

Opätovné zameranie na úplné vykonávanie existujúcich opatrení EÚ

Ako vidieť z pokroku v niekoľkých členských štátoch, existujúce právne predpisy o odpade sú výborným základom pre vyspelé nakladanie s biologickým odpadom. Najdôležitejšie však je, aby sa dostupné nástroje využívali v plnej miere a aby sa riadne presadzovali. Nedá sa očakávať, že doplňujúcim novým nariadením sa kompenzuje zlé vykonávanie alebo miernejšie presadzovanie existujúcich právnych predpisov. Preto bude Komisia súbežne s pomáhaním členským štátom opäť významne presadzovať lepšie vykonávanie právnych predpisov. S týmto cieľom Komisia vypracúva usmernenia týkajúce sa uplatňovania životného cyklu a posudzovania v sektore odpadu[24].

Efektívne presadzovanie cieľov zameraných na zníženie množstva odpadu na skládkach v rámci smernice o skládkach je v tomto ohľade najvyššou prioritou. Môže sa podľa potreby prijať niekoľko opatrení na posilnenie vykonávania tejto smernice vrátane pozorného monitorovania dosahovania cieľov zameraných na zníženie množstva odpadu na skládkach, hĺbkovej analýzy stratégií členských štátov v oblasti nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom , európskej finančnej podpory prostredníctvom regionálnych politík . Komisia okrem toho práve posudzuje prostriedky, ktoré má k dispozícii, na lepšie monitorovanie členských štátov a podľa potreby na poskytovanie väčšej podpory členským štátom s cieľom zaistiť čo najskôr vedenie, výcvik a posilnenú spoluprácu.

Vyššie opísané kroky by priniesli najlepšie využívanie existujúcich právnych predpisov s použitím už dohodnutých komitologických postupov a postupov skúmania. Ponechanie potrebného priestoru pre vnútroštátne politiky by mohlo významne pomôcť pri dosahovaní riadneho vykonávania právnych predpisov o odpade na podporu efektívnosti zdrojov EÚ.

Opatrenia prijaté členskými štátmi

Plánovanie nakladania s odpadom podľa „hierarchie odpadu“

Pri dodržiavaní špecifických miestnych podmienok by v prvom rade členské štáty mali vykonávať ustanovenia smernice o vode a riadne uplatňovať „hierarchiu odpadu“ vo vnútroštátnom plánovaní nakladania s biologickým odpadom. Riadnym používaním týchto ustanovení, ktoré sa 12. decembra 2010 stanú právne záväzným nástrojom pre členské štáty, by sa významne prispelo k optimalizácii nakladania s biologickým odpadom a zvýraznili by sa vplyvy smernice o skládkach.

Predchádzanie vzniku biologických odpadov

V súlade s „hierarchiou odpadu“ by sa malo zlepšiť predchádzanie vzniku odpadu v rámci programov na predchádzanie vzniku odpadu v smernici o vode vrátanie primeraných vnútroštátnych cieľov na predchádzanie vzniku biologického odpadu, aby sa odstránilo spojenie medzi hospodárskym rastom a environmentálnymi vplyvmi vytvárania biologického odpadu, vnútroštátnymi referenčnými hodnotami pre opatrenia na predchádzanie vzniku biologického odpadu, monitorovanie, posudzovanie a periodické predkladanie správ o pokroku pri ich dosahovaní. Komisia by mohla poskytnúť pomoc pri vytváraní rámca pre takéto činnosti (pozri 7.1.1.).

Podporovanie separovaného zberu a biologickej úpravy biologického odpadu

Kompostovanie a anaeróbna digescia predstavujú najsľubnejšie environmentálne a hospodárske riešenia pre biologický odpad, vzniku ktorého sa nedá zabrániť. Dôležitým predpokladom je dobrá kvalita vstupného materiálu pre tieto procesy. To by sa vo väčšine prípadov dalo dosiahnuť separovaným zberom.

Členské štáty by mali vyvinúť značné úsilie pre zavedenie separovaného zberu, aby sa zaručila vysoká kvalita recyklácie a anaeróbneho vyhnívania. Vysoko účinné systémy založené na triedení rôznych druhov biologického odpadu už existujú v Rakúsku, Nemecku, Luxembursku, vo Švédsku, v Belgicku, Holandsku, Katalánsku (Španielsku) a niektorých regiónoch Talianska[25] Systémy separovaného zberu odpadu sa môžu výrazne odlišovať, napríklad v závislosti od druhu zbieraného odpadu (potravinársky odpad, odpad zo záhrad atď.) a dostupnosti jednotlivých spôsobov spracovania. Kľúčom k úspechu je prispôsobenie sa miestnym podmienkam a ponuka návrhov priateľských k užívateľovi.

Komisia odporúča členským štátom, aby plne využili možnosti ponúkané v článkoch 11 a 22 rámcovej smernice o odpadoch na prednostné zavedenie systémov separovaného zberu v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže ustanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie. Informácie o vykonávaní týchto článkov budú pravdepodobne súčasťou požiadaviek na podávanie správ podľa rámcovej smernice o odpadoch.

Ochrana pôd v EÚ

Komisia uvažuje o navrhnutí minimálnych noriem pre používanie kompostu a produktov vyhnívania v poľnohospodárstve v rámci prieskumu smernice o kaloch z čistiarní odpadových vôd (pozri 7.1.3). Tieto pravidlá by pravdepodobne boli rovnaké alebo menej prísne ako vnútroštátne pravidlá, ktoré už niektoré členské štáty zaviedli, aby sa tak obmedzilo potrebné prispôsobenie a dodatočné náklady.

Kompost – kvalitný produkt pre lepšiu hospodárnosť využívania zdrojov

Členské štáty by mali podporovať výrobu a používanie kompostu z „čistého“ (oddelene zbieraného) biologického odpadu. Mali by aktívne podporovať široké prijatie tohto materiálu konečnými užívateľmi . Čiastočným nahradením neobnoviteľných minerálnych hnojív a udržiavaním kvality pôd v EÚ by sa zlepšila hospodárnosť využívania zdrojov. Členské štáty by sa mali aktívne zúčastňovať na ustanovení kritérií kvality opísaných v oddiele 7.1.3 a posilniť ich využitie na urýchlenie rastu trhu.

Cieľ: „nulové skládkovanie“

Pokiaľ ide o skládkovanie, vnútroštátne snahy by sa mali zamerať na úplné vykonanie cieľov využitia odpadov uvedených v smernici o skládkach a ďalších ustanoveniach uvedenej smernice, ktoré sa týkajú bezpečného a riadneho skládkovania stabilizovaného zvyšku biologického odpadu.

Členským štátom, ktoré už podnikli príslušné vnútroštátne iniciatívy, sa podarilo dosiahnuť „nulové skládkovanie“ nespracovaného odpadu a vysoko kvalitné biologické spracovanie. Komisia dôrazne odporúča všetkým členským štátom, aby sa v súlade s ustanoveniami rámcovej smernice o odpadoch usilovali o „nulové skládkovanie“ nespracovaného biologického odpadu čo najrýchlejším tempom.

Na ceste k čo najobmedzenejšiemu skládkovaniu sa môžu uplatniť všetky spôsoby nakladania s odpadom, ktoré stoja v hierarchii spôsobov nakladania s odpadmi vyššie. Energeticky účinné spaľovanie odpadu môže takisto prispieť k celkovému zlepšeniu nakladania s odpadom. Je však nutné postarať sa o to, aby sa prílišnými investíciami do zariadení na spaľovanie neobmedzili neskoršie možné kroky smerujúce k biologickému spracovaniu a predchádzaniu vzniku odpadov. Vnútroštátne plány nakladania s odpadom by mali výslovne zahŕňať strednodobé a dlhodobé úvahy na túto tému.

Výroba energie z odpadov

Dekarbonizácia sektoru energetiky je jednou z hlavných úloh EÚ. Biologický odpad je možné premeniť na elektrinu, teplo alebo pohonné hmoty s pomerne nízkymi nákladmi, čím by sa obmedzilo používanie fosílnych palív a dodávka by sa stala istejšou. Členské štáty by mali zvážiť túto možnosť pri vypracovávaní opatrení na dosiahnutie svojich záväzných vnútroštátnych cieľov na rok 2020, pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie v súlade so smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie[26]. V tejto smernici sa predovšetkým uznávajú výhody využitia odpadov na výrobu pohonných hmôt tým, že ich na dosiahnutie 10 % cieľa týkajúceho sa pohonných hmôt započítava dvakrát.

Lepšie vykonávanie

Riadne vykonávanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa nakladania s biologickým odpadom sa musí stať pre členské štáty kľúčovou prioritou . Požiadavky odpadového hospodárstva vo všeobecnosti, ako je ochrana životného prostredia a ľudského zdravia počas úpravy odpadu, predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia odpadu ako priority sú ustanovené v rámcovej smernici o odpadoch, ktorá obsahuje aj prvky vzťahujúce sa na špecifický biologický odpad (nové recyklačné ciele týkajúce sa odpadu z domácností a podobného odpadu, ktoré môžu zahŕňať biologický odpad, požiadavky týkajúce sa separovaného zberu). Spolu so smernicou o skládkach tvoria hlavný legislatívny rámec pre biologický odpad.

V súlade so skutočnosťami predloženými v tomto oznámení a so zásadou lepšej regulácie je absolútne nevyhnutné, aby členské štáty využili všetky príležitosti, ktoré poskytujú súčasné právne predpisy EÚ, na optimalizáciu nakladania s biologickým odpadom.

ZÁVERY

Analýza vykonaná Komisiou je potvrdením, že zlepšené nakladanie s biologickým odpadom v EÚ predstavuje nevyužité možnosti významných výhod pre hospodárstvo a životné prostredie. Na objavenie týchto možností sa v tomto oznámení navrhuje, aby sa čo najlepšie využil súčasný regulačný rámec a aby sa pri výbere najlepších možných spôsobov v súvislosti s príslušnými okolnosťami pre členské štáty zachoval široký priestor na uvažovanie.

[1] 2008/98/ES

[2] Správa EHP (7/2009) – Diverting waste from landfill

[3] 1999/31/ES

[4] Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo.

[5] Rozhodnutie č. 1600/2002/ES.

[6] KOM(2005) 666 v konečnom znení

[7] KOM(2008) 811 v konečnom znení

[8] http://circa.europa.eu/Public/irc/env/biowaste_prop/home

[9] http://ec.europa.eu/environment/waste/eventspast/biowaste.htm

[10] 2953. zasadnutie Rady pre životné prostredie, dokument : 11462/09

[11] „Potraviny, ktorými plytváme“ (The Food We Waste) správa WRAP (Spojené kráľovstvo), apríl 2008.

[12] Väčšina emisií, ktorým by sa dalo predísť, sa týka potravinárskej produkcie a dopravy.

[13] Ako sa uvádza v článku 3 ods. 4 a článku 21 ods. 2 smernice 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie.

[14] ORBIT/ECN, „Compost production and use in the EU“ (Produkcia kompostu a jeho využívanie v EÚ), 2008.

[15] Tamtiež.

[16] Približne 45 % pôd v EÚ má nedostatok humusu.

[17] Celkové prínosy pre EU-27 za obdobie 2013 – 2020 vypočítané na základe opatrení nad rámec vykonania existujúcich právnych predpisov.

[18] Pozri prílohu 8.3.

[19] KOM(2007) 843 v konečnom znení

[20] 1996/61/ES

[21] 1774/2002/ES

[22] Pozri JRC-IPTS End of Waste Criteria (Kritériá JRC-IPTS na ukončenie štatútu odpadu) – záverečná správa

[23] 86/287/EHS

[24] http://lct.jrc.ec.europa.eu/eplca/deliverables/international-reference-life-cycle-data-system-ilcd-handbook

[25] ACR+: Nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom z domácností: Aké sú vyhliadky pre európske miestne orgány?

[26] 2009/28/ES