52010DC0190

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 28.4.2010

KOM(2010)190 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o externom hodnotení ex-post 3. fázy programu Tempus za roky 2000 – 2006

OBSAH

Správa o externom hodnotení ex-post 3. fázy programu Tempus za roky 2000 – 2006

1. Úvod 3

2. Súvislosti 3

3. Stručný opis programu 4

4. Hodnotiaca práca 4

5. Závery hodnotenia 5

5.1. Význam 5

5.2. Účinnosť 5

5.3. Efektívnosť 6

5.4. Vplyvy 7

5.5. Trvalá udržateľnosť 8

6. Odporúčania hodnotiteľov a pripomienky Komisie 8

7. Záver 11

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o externom hodnotení ex-post 3. fázy programu Tempus za roky 2000 – 2006

Úvod

Táto správa sa predkladá podľa článku 12 rozhodnutia Rady 1999/311/ES z 29. apríla 1999. Predkladá sa v nej stanovisko Komisie k hlavným záverom a odporúčaniam externého hodnotenia ex-post 3. fázy programu Tempus (Tempus III), ktoré možno nájsť na tejto adrese: http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/evalreports/education/2009/tempusreport_en.pdf .

SÚVISLOSTI

Prvá fáza programu Tempus, ktorá bola schválená v roku 1990[1] a ktorá sa pôvodne vzťahovala na krajiny strednej a východnej Európy (CEEC – Central and Eastern European Countries), sa snažila prispieť k sociálno-ekonomickej reforme prostredníctvom spolupráce medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania v EÚ a v partnerských krajinách. Bola zostavená tak, aby podporila spoločné vytvorenie nových učebných osnov, získavanie nových zručností v oblasti riadenia akademickými a administratívnymi pracovníkmi a otvorenie vzdelávacích systémov partnerských krajín občianskej spoločnosti.

V druhej fáze programu sa rozšírila geografická pôsobnosť programu a zvýšila sa aj jeho úroveň ambícií a očakávaní. Zaviedli sa osobitné vnútroštátne priority, ktoré doplnili pôvodný prístup „zdola nahor“, v rámci ktorého iniciatíva vychádzala výlučne od univerzít. Tento vývoj umožnil, aby program sprevádzal zmeny v politickom kontexte a prispel k procesu pristúpenia CEEC k Európskej únii.

V roku 2000 sa potom do 3. fázy programu Tempus (Tempus III) zaviedli dva inovačné aspekty[2]. Okrem odskúšaných prístupov špecifických pre danú krajinu sa osobitný dôraz kládol na schopnosť programu podporiť regionálnu spoluprácu a uviedol sa jednoznačnejší odkaz na potrebu zabezpečiť súlad a komplementaritu s inými programami Spoločenstva, a tiež vytvoriť synergie s inými formami pomoci partnerským krajinám.

S rozšírením[3] programu Tempus III o krajiny južného a východného Stredozemia sa program snažil podporiť aj medzikultúrny dialóg a porozumenie ako prostriedok na zabezpečenie trvalo udržateľného rastu, mieru a stability a posilnenie medzikultúrneho rozmeru a rozmeru občianskej spoločnosti v programe.

Tempus III sa skončil v decembri 2006[4]. Štvrtá fáza programu sa začala v roku 2007 a od apríla 2009 ju riadi Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru.

STRUčNÝ OPIS PROGRAMU

S cieľom maximalizovať vplyv na procesy reformy sa v programe Tempus III spája prístup zdola nahor, v rámci ktorého sa iniciatíva ponecháva najmä na univerzitách, s prístupom zhora nadol, v rámci ktorého sa pre každú partnerskú krajinu stanovujú vnútroštátne priority.

Aby sa dosiahli tieto ciele, v programe Tempus III sa podporili tri druhy projektov:

- spoločné európske projekty (JEP – Joint European Projects): viacstranné projekty určené na podporu úsilia vytvoriť a zmodernizovať učebné osnovy, preškoliť učiteľov, rozvíjať moderný vyučovací a učebný materiál, zlepšiť riadenie univerzít a prispieť k vybudovaniu inštitucionálnej siete v partnerských krajinách,

- štrukturálne a komplementárne opatrenia (SCM – Structural and Complementary Measures): viacstranné projekty určené na podporu krátkodobých zásahov, ktoré sú zamerané na reformu systému a úzko spojené s prioritami partnerských krajín,

- granty na podporu mobility jednotlivcov (IMG – Individual Mobility Grants): udeľované jednotlivcom, aby vycestovali za prácou, ktorá súvisí s konkrétnym reformným procesom a spoluprácou medzi vysokými školami.

Partnerskými krajinami prijímajúcimi pomoc v rámci programu Tempus sú:

- Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Kosovo na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1244, Srbsko,

- Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Mongolsko, Ruská federácia, Tadžikistan, Turkménsko, Ukrajina a Uzbekistan,

- Alžírsko, Egypt, Izrael[5], Jordánsko, Libanon, Maroko, okupované palestínske územia, Sýria a Tunisko.

Hodnotiaca práca

Cieľom externého hodnotenia ex-post bolo lepšie preniknúť do programu Tempus III s cieľom poskytnúť závery a konkrétne odporúčania, ako by sa súčasná fáza mohla riadiť tak, aby sa lepšie riešili akékoľvek zistené slabé stránky a aby sa maximalizoval ich význam a vplyv, ako aj využili príklady správnych postupov.

ZÁVERY HODNOTENIA

Význam

TEMPUS III si zachoval svoj význam, pokiaľ ide o jeho globálne, osobitné ako aj jeho operačné ciele. Je to v dôsledku toho, že procesy sociálno-ekonomickej a demokratickej transformácie stále prebiehajú v rôznych formách a kvalita vyššieho vzdelávania zostáva v partnerských krajinách dôležitou otázkou. Miera významu každého osobitného cieľa sa však medzi jednotlivými krajinami líšila, v závislosti od ich zapojenia do bolonského procesu a/alebo od toho, či v nich na vnútroštátnej úrovni už prebiehali významné iniciatívy v oblasti reformy vyššieho vzdelávania.

Význam programu TEMPUS III bol veľký aj v dôsledku charakteru programu zdola nahor, ktorý umožňuje formulovať vnútroštátne priority a zohľadniť rôzne štádiá a potreby procesu transformácie. Vo väčšine krajín , ak nie vo všetkých krajinách, si program TEMPUS veľmi dobre našiel svoje miesto vo vnútroštátnych politikách, hoci v niektorých prípadoch chýbala jasná orientácia na strategický cieľ.

Celková zmes programových prístupov bola významným prostriedkom na dosiahnutie očakávaných výsledkov, záverov a dosahov programu a s touto rôznorodosťou činností program TEMPUS dosiahol svoje osobitné ciele, hoci to v prípade cieľov týkajúcich sa reformy učebných osnov alebo vzdelávania v oblasti riadenia bolo jasnejšie, ako v prípade posilňovania demokracie, čo je oblasť, ktorá sa osobitne ťažko hodnotí.

Okrem svojej spojitosti s bolonským procesom, ktorý ďalej posilnil význam programu, a európskym programom modernizácie vyššieho vzdelávania, nebol program TEMPUS ani z iných hľadísk izolovaným programom spolupráce. Mal jasnú úlohu v iných politikách EÚ, hoci hodnotenie ukázalo, že bol otvorený zlepšovaniu, najmä pokiaľ ide o komplementárnu úlohu medzi TEMPUS a Erasmus Mundus, keď sa program Erasmus Mundus začal v roku 2004 a keď získal osobitný význam, keď sa z programu Tempus odstránili IMG. Z cieľov nástroja predvstupovej pomoci a nástroja európskeho susedstva a partnerstva bolo tiež jasné, že TEMPUS môže zohrávať odlišnú úlohu, napríklad, pokiaľ ide o posilnenie inštitúcií (vyššieho vzdelávania) a podporu porozumenia medzi kultúrami a obnovenie priateľských vzťahov v oblasti kultúry a rozvoja ľudských zdrojov, hoci sa zdalo, že jeho osobitná úloha je podexponovaná.

Možno tvrdiť, že program Tempus má okrem svojej úlohy v programoch EÚ v oblasti externej politiky doplňujúcu funkciu k šiestemu rámcovému programu na podporu európskeho výskumu a technologického rozvoja. Komplementárnosť možno nájsť, napríklad v akciách Marie Curie, ktoré sú prístupné pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú pracovať v Európe, a verejným a súkromným/obchodným organizáciám pôsobiacim v oblasti výskumu, ktoré chcú vstúpiť do medzinárodného konzorcia Marie Curie. Pokiaľ ide o vzťah medzi týmito dvoma programami, pri hodnotení sa dospelo k záveru, že ak univerzitné vzdelávanie a univerzitný výskum majú mať jeden z druhého maximálny prospech, komplementarite alebo očakávanej synergii medzi programami reformy vzdelávania by sa malo venovať viac pozornosti, ako sa jej dostávalo doteraz.

Účinnosť

Úrovne financovania programu TEMPUS III sa vo všeobecnosti považovali za príliš nízke vzhľadom na jeho ambiciózne ciele. Vzhľadom na veľké výzvy v oprávnených krajinách sa skutočnosť, že sa celkový rozpočet minul a že úrovne financovania neboli postačujúce na financovanie všetkých dôležitých a kvalitných návrhov, považovala za faktor nedostatočného financovania. Úrovne financovania projektov sa vo všeobecnosti javili ako dostatočné.

Program TEMPUS bol vnímaný ako nákladovo efektívny program v porovnaní s programami spolupráce (v oblasti technickej pomoci) a jeho viacstranný charakter spôsobil, že tento politický nástroj bol v podstate nákladovo efektívny, hoci sa táto miera medzi nástrojmi líšila.

Respondenti boli vo všeobecnosti spokojní s tým, že proces výberu bol prísny. Ako jediný hlavný problém vnímali silné technické zameranie, v prípade ktorého sa mohla zvýšiť závažnosť pripisovaná vnútroštátnym potrebám a prioritám na danom mieste.

Monitorovací proces sa od hodnotenia v polovici trvania výrazne zlepšil a jediné zostávajúce zistené slabé stránky sa týkali obmedzenej spätnej väzby (určenej všetkým členom konzorcia) týkajúcej sa monitorovania v teréne.

Národné kancelárie programu Tempus (NKT), národné kontaktné miesta (NKM) a delegácie EÚ plnili úlohy týkajúce sa podpory programu a jeho účastníkov. Hodnotenie však ukázalo, že spôsob, ktorým títo aktéri plnili svoje príslušné úlohy, sa medzi rôznymi krajinami značne líšil a ponechal priestor na zlepšenie.

Efektívnosť

Program TEMPUS III významným spôsobom prispel k rozvoju systémov vyššieho vzdelávania, vrátane piatich osobitných akčných línií „bolonského procesu“. Tento úspech zahŕňal „základné“ ciele vyššieho vzdelávania, medzi ktoré patrí rozvíjanie učebných osnov, vytvorenie porovnateľných a zlučiteľných akademických titulov organizovaných v štruktúre pozostávajúcej z troch cyklov, zabezpečenie kvality, uznávanie zahraničných akademických titulov, reforma štruktúr a inštitúcií vyššieho vzdelávania, ako aj rozvoj profilov zručností – hoci viac na úrovni jednotlivých inštitúcií, ako na úrovni vnútroštátnej politiky, keď trvanie a možnosti poskytované SCM a neprístupnosť aktérov na vyššej politickej úrovni niekedy viedli k nepriamejším účinkom.

V závislosti od skutočného obsahu projektov a charakteristík systémov vyššieho vzdelávania program TEMPUS prispel aj k väčšiemu spoločenskému významu vyššieho vzdelávania, napríklad vytvorením alebo zlepšením prepojení medzi vyšším vzdelávaním, podnikmi, výskumom a inováciami. Povaha programu TEMPUS III zdola nahor a vysoká úroveň medziľudských kontaktov nakoniec pomohla podporiť porozumenie medzi kultúrami a obnovenie priateľských vzťahov v oblasti kultúry, bude sa však musieť objasniť prínos k rozvoju „slobodných a prosperujúcich občianskych spoločností“ a úloha mimovládnych organizácií.

Najväčší prospech zo zapojenia do programu mali učitelia, najmä prostredníctvom kontaktov so zahraničnými kolegami, väčšej informovanosti o iných kultúrach a inštitúciách EÚ, zlepšeného vzdelávania a vplyvu rozvoja kariéry, ktorý povzbudzuje morálku, a možností mobility. Program mal prínos aj pre študentov – prostredníctvom prístupu k novým učebným materiálom/metódam, zlepšenej kvalifikácie a vyššej informovanosti o iných kultúrach – hoci v menšej miere, pokiaľ ide o zvýšenie ich zamestnateľnosti, keď boli účinky nepriamejšie.

Účasť bola geograficky vyvážená. Inštitúcie vyššieho vzdelávania v EÚ vnímali zvýšenú internacionalizáciu ako najväčší prínos zo zapojenia do programu TEMPUS III, pričom finančná stránka bola zriedkavo jediným dôvodom účasti a v niektorých prípadoch dôvodom, prečo sa zúčastnili v menšej miere a prečo účasť zostala pomerne koncentrovaná. Geografická pôsobnosť v rámci partnerských krajín bola vyvážená, pričom sa väčšinou zapojili inštitúcie vyššieho vzdelávania. Neuniverzitné orgány (napríklad ministerstvá alebo akreditačné/vzdelávacie orgány) sa obvykle zapojili, hoci úroveň zapojenia nebola vždy taká vysoká alebo taká výrazná, ako sa očakávalo.

Veľkosť, rozsah a jedinečná povaha programu TEMPUS III znamenali, že v partnerských krajinách sa objavila identifikovateľná „značka“ kvality TEMPUS – najmä medzi administratívnymi pracovníkmi univerzít, zúčastnenými pracovníkmi fakúlt a vnútroštátnymi účastníkmi vyššieho vzdelávania, ale možno menej medzi študentmi a ďalšími pracovníkmi. V členských štátoch EÚ bola „značka“ menej privilegovaná, pričom často konkurovala programom vnútroštátnej spolupráce alebo programom zameraným na podporu tretích krajín.

Vplyvy

Bez ohľadu na značné odchýlky na regionálnej úrovni, na úrovni krajiny a dokonca na úrovniach jednotlivých inštitúcií vyššieho vzdelávania program TEMPUS III významne prispel k modernizácii výučby a zabezpečil, aby výučba lepšie reagovala na spoločenské potreby a potreby trhu práce. Vypracovalo sa mnoho nových učebných osnov, pričom často reagovali na veľmi špecifické a predtým nesplnené potreby trhu práce. Na to, aby„kritické množstvo“ absolventov vyškolených prostredníctvom programu TEMPUS III mohlo jasným spôsobom ovplyvniť trh práce na vnútroštátnej úrovni, však bude potrebný určitý čas.

Mal tiež významný vplyv na jednotlivcov v tom zmysle, že prispel k zavedeniu kultúry výmeny a motivovaniu najmä mladých pracovníkov, aby podporili a uskutočnili potrebné reformy. Prispel k zmene spôsobu myslenia a k otvoreniu sa zmenám a inováciám, pričom zúčastneným osobám súčasne poskytol nové vyhliadky v oblasti pracovného postupu.

Vplyv v zmysle, že prijímatelia rozhodnutí v oblasti vyššieho vzdelávania využívajú zručnosti získané prostredníctvom programu TEMPUS III na ovplyvnenie ich príslušných inštitúcií, bol na úrovni inštitúcií vyššieho vzdelávania pozitívny. Mnohí prijímatelia rozhodnutí sa zúčastnili na projektoch a mnohí z nich budú v budúcnosti schopní zohrávať úlohu v reformách ich vlastných inštitúcií. Program TEMPUS III sa na vnútroštátnej úrovni nedokázal dostatočne aktívne spojiť s tvorcami politík, ktorí, ako skupina, tiež často zažívali vysoký pohyb pracovníkov. To znamenalo, že hoci program TEMPUS III dokázal dosiahnuť významné výsledky na úrovni jednotlivých inštitúcií v takých oblastiach, ako zabezpečenie kvality alebo všeobecné riadenie univerzít, ovplyvnenie vnútroštátnych právnych predpisov, okrem ovplyvnenia v kandidátskych krajinách, v ktorých sa zaznamenalo niekoľko viditeľných príkladov, bolo vo svojej povahe skôr nepriamejšie v prípade zaradenia programu do politických diskusií, ako by prinieslo priame zmeny.

Program TEMPUS III pomohol vytvoriť väčšmi medzinárodne orientované a flexibilnejšie inštitúcie vyššieho vzdelávania (IVV), ako platformu, na ktorej sa jednotlivé IVV môžu v budúcnosti ďalej profesionalizovať. Tieto inštitúcie spolu so súvisiaci vplyvmi na úrovni jednotlivých pracovníkov boli pravdepodobne jediným najväčším dosahom programu. Program významne prispel aj k dlhodobému procesu zbližovania noriem a postupov v oblasti vyššieho vzdelávania v partnerských krajinách s normami a postupmi v EÚ, ktorý je najmarkantnejšie zahrnutý do bolonského procesu a širšej agendy reformy vyššieho vzdelávania (VV). Napokon program TEMPUS III mal významný vplyv na vytvorenie alebo opätovné podnietenie regionálnej spolupráce medzi partnerskými krajinami vo všetkých regiónoch a mal významný vplyv, ktorý sa stále často prehliada, pokiaľ ide o posilnenie spolupráce v rámci jednotlivých partnerských krajín.

Trvalá udržateľnosť

Mnohé prínosy a výsledky programu boli trvalo udržateľné. Skúsenosti alebo vedomosti získané v projektoch, zvýšená informovanosť o študijnej oblasti, zlepšené pracovné postupy, zlepšené zručnosti v oblasti výučby a riadenia, väčšia informovanosť o iných kultúrach a inštitúciách EÚ, nové učebné osnovy spolu s inovačnejšou kultúrou v inštitúciách sa zachovali aj po skončení projektov. Výsledky SCM boli v dôsledku svojej povahy poskytovať podporu štrukturálnej reforme menej hmatateľné, ale v zúčastnených organizáciách sa stále využívala väčšina politických výstupov.

V mnohých prípadoch program podporil trvalo udržateľné partnerstvá v oblasti vyššieho vzdelávania, do ktorých sa v rôznej miere zapojili krajiny EÚ a partnerské krajiny, v závislosti od charakteru projektu, pričom spolupráca medzi univerzitami pokračovala aj po skončení projektu.

Zapojené univerzity významnou mierou prispeli k následnému financovaniu: polovica partnerov pokračovala vo svojich súvisiacich činnostiach prostredníctvom svojich vlastných finančných zdrojov, napríklad vnútroštátnych rozpočtov, iných viacstranných alebo bilaterálnych zdrojov a externého získavania finančných prostriedkov. Z tohto hľadiska sa zdalo, že rôzne zapojené zainteresované strany prijali značné finančné záväzky s cieľom pokračovať v zavedených činnostiach a vytvorených sieťach. Je potrebné, aby zainteresované strany cítili viac stimulov na aktívnejšiu spoluprácu pri šírení výsledkov a podpore dosiahnutých úspechov, ktoré sú obvykle obmedzené v dôsledku konkurencie medzi IVV.

Odporúčania hodnotiteľov a pripomienky Komisie

Hodnotiaca správa obsahuje súbor odporúčaní, ktoré sú uvedené ďalej v texte spolu s odporúčaniami Komisie.

Odporúčanie 1 – Posilniť strategickú orientáciu programu

Komisia súhlasí s tým, že politický dialóg sa môže určite posilniť. V programe Tempus IV sa vynaložilo značné úsilie na posilnenie dialógu s ministerstvami. Ministerstvá si stanovujú vnútroštátne priority prostredníctvom delegácií a po konzultácii so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej úrovni. S ministerstvami sa konajú aj konzultácie týkajúce sa užšieho zoznamu projektov, ktoré sa majú financovať. V partnerských krajinách sa zriadila skupina odborníkov na reformu vyššieho vzdelávania schválená ministerstvami a títo odborníci sú dôležitým spojovacím článkom medzi akademickým svetom a tvorbou politiky a v mnohých prípadoch poskytujú poradenstvo svojim ministrom. V neposlednom rade sa nedávno preskúmali ukazovatele výkonu, na základe ktorých sa musia predkladať správy z projektov a ktoré uľahčia spojenie monitorovania projektov s vnútroštátnymi strategickými rámcami.

Odporúčanie 2 – Zlepšiť účinnú synergiu s programom Erasmus Mundus a ďalšími akciami Spoločenstva a podporiť spojenie s výskumom

Komisia vyvinula značné úsilie na skoncipovanie programov TEMPUS IV a Erasmus Mundus z komplementárneho hľadiska (inštitucionálna spolupráca/reforma verzus podpora mobility). NKT majú teraz jednoznačný mandát a súvisiace úlohy na podporu programu Erasmus Mundus a ďalších iniciatív EÚ v oblasti vyššieho vzdelávania. Aktualizácie týkajúce sa programu Erasmus Mundus sú štandardnou témou stretnutí NKT/NKM a Erasmus Mundus investuje stále viac, aby systematicky informoval NKT o vývoji.

Jednou z priorít Spoločenstva je aj podpora prepojení s výskumnými politikami a programami a najmä s akciami Marie Curie, ktoré sú zamerané na medzinárodnú mobilitu výskumných pracovníkov a rozvoj ich profesijnej dráhy. Osobitnou témou činností v programe Tempus IV je podpora rozvoja vedomostného trojuholníka v partnerských krajinách a práve sa začala vykonávať štúdia zameraná na preskúmanie doktorandského štúdia v susedných krajinách, ktorá zahŕňa aj prvky spojené s politikami a programami v oblasti výskumu.

Odporúčanie týkajúce sa komplementarity by sa v skutočnosti nemalo obmedziť na Erasmus Mundus a výskum, ale malo by sa vzťahovať aj na ostatnú bilaterálnu podporu v oblasti vyššieho vzdelávania, ktorú Komisia sprístupňuje v mnohých partnerských krajinách, najmä prostredníctvom delegácií (podpora rozpočtu, sektorový program). Odporúčanie by sa rovnako malo vzťahovať na príslušné programy zamerané sa iné regióny, konkrétne program EDULINK, ktorý bol vytvorený s cieľom podporiť vytváranie regionálnych a viacstranných sietí medzi IVV v skupine afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) a EÚ, a program Nyerere, ktorý podporuje akademickú mobilitu v tom istom regióne. Súčasťou odporúčania by malo byť spojenie existujúcich regionálnych iniciatív s politickým dialógom na úrovni krajiny v oblasti vzdelávania.

Odporúčanie 3 – Znovu zvážiť úroveň financovania vzhľadom na ciele programu TEMPUS

Komisia súhlasí s tým, že existujú projekty s dostatočne vysokou kvalitou, ktorými by sa mohlo odôvodniť zvýšenie rozpočtu, najmä vzhľadom na veľmi vysoký dopyt po programe (prvá výzva v rámci programu Tempus IV: 530 doručených návrhov/76 vybraných projektov – druhá výzva: 610 doručených/69 vybraných). Podiel vybraných projektov je veľmi nízky, približne 12 %. Mnoho veľmi dobrých projektov sa nemohlo financovať z dôvodu obmedzenia rozpočtu. Absorpčná kapacita programu Tempus je veľmi vysoká.

V programe TEMPUS IV sa zvýšili rozpočty jednotlivých projektov. Obmedzený počet prvej generácie projektov programu TEMPUS IV sa dokončí koncom roka 2011. Pravdepodobne by bolo vhodné preskúmať, či sa použili všetky projektové finančné prostriedky, a prípadne prehodnotiť rozpočty jednotlivých projektov z hľadiska budúcich finančných vyhliadok programu. Bude tiež dôležité porozmýšľať o tom, či by sa zvýšené financovanie mohlo posúdiť aj na úrovni všetkých zapojených regiónov s cieľom zabrániť nerovnováhe medzi krajinami (napríklad Ruská federácia) a regiónmi (napríklad stredozemské krajiny).

Odporúčanie 4 – Zvýšiť kvalitu návrhov projektov

V posledných rokoch Komisia značne investuje do školení NKT a NKM zameraných na zručnosti v oblasti prípravy projektov. Informácie o minulých projektoch sa sprístupňujú čoraz systematickejšie (webová stránka, počas konferencií a pri ďalších príležitostiach – projektové príručky, štúdie s osvedčenými postupmi z projektov).

Odporúčanie 5 – Zlepšiť účinnosť monitorovania v teréne

Pre program Tempus IV sa vyvinul prístup týkajúci sa aktualizovaného monitorovania v teréne. Vymedzili sa tri ciele monitorovania: preventívny (počiatočné štádiá projektu), poradenský (v polovici trvania projektu) a kontrolný (ex-post). Kvantitatívne ciele sa stanovili so silným dôrazom na preventívnu funkciu, čo znamená, že počas prvých šiestich mesiacov by sa mali navštíviť všetky novo vybrané projekty. Organizujú sa brífingy na mieste a dodávateľom sa systematicky poskytuje spätná väzba, čo im umožňuje, aby zlepšili svoj projekt.

Okrem týchto nástrojov sa v mnohých krajinách vykonávajú aj monitorovacie návštevy orientované na výsledky.

Odporúčanie 6 – Vo väčšej miere podporovať NKM v nových členských štátoch

Najdôležitejšími aktérmi v nových členských štátoch, pokiaľ ide o spoločné využívanie skúseností bývalých príjemcov programu, sú univerzity. Univerzity z Poľska, Českej republiky a pobaltských štátov boli obzvlášť aktívne v programe TEMPUS III a naďalej sa výraznou mierou zapájajú do programu TEMPUS IV. Posúdenie možností financovania v prípade NKM, ktoré sú informačnými miestami v členských štátoch, nie je možné.

Odporúčanie 7 – Lepšie vymedziť zapojenie delegácií EÚ s cieľom zlepšiť (štrukturálny) dialóg s vnútroštátnymi orgánmi o vyššom vzdelávaní

Zapojenie delegácií EÚ je pravdepodobne oblasťou, v ktorej sa v posledných rokoch dosiahlo najväčšie zlepšenie. Delegácie sú spojené počas všetkých stupňov realizácie programu. Sú zapojené do konzultácií s ministerstvami pri stanovení priorít, uskutočňujú sa s nimi konzultácie o projektoch, ktoré sa dostali do užšieho výberu, sú pozývané na informačné dni a zapájajú sa do monitorovania projektov v teréne. Sú hlavnými partnermi, pokiaľ ide o kontakty s ministerstvami, a sú zapojené aj do skupiny odborníkov na reformu vyššieho vzdelávania a spolupracujú s nimi pri ich činnostiach.

Odporúčanie 8 – Pokračovanie projektov podobných programu TEMPUS po pristúpení k EÚ

Nástrojom spolupráce v oblasti vyššieho vzdelávania pre inštitúcie členských štátov EÚ je program celoživotného vzdelávania (Erasmus) a inštitúcie vyššieho vzdelávania v kandidátskych krajinách sa automaticky stávajú oprávnenými na účasť v programe Erasmus, keď sa stanú členskými štátmi. Komisia vynakladá značné úsilie pri príprave kandidátskych krajín na ich účasť v programe celoživotného vzdelávania a okrem toho navrhuje, aby sa do informačných dní o programe Tempus zaradila konferencia o projektoch po období skončenia programu Tempus (ako je to už v prípade Chorvátska).

Odporúčanie 9 – Klásť väčší dôraz na najlepšie postupy – informácie o spojeniach s trhom práce a občianskou spoločnosťou

Spolupráca medzi univerzitami a podnikmi je jednou z prioritných tém programu Tempus IV. V tejto oblasti sa realizuje stále viac projektov a zapojenie podnikov sa odporúča vo výzvach na predloženie návrhov (partnerstvá viacerých aktérov). Je to konkrétny výsledok vyplývajúci z konferencie v Ammáne v roku 2007 zameranej na spoluprácu univerzít s podnikmi (pozri aj správu „Spájanie sveta práce so svetom vzdelávania prostredníctvom programu Tempus[6]“).

Odporúčanie 10 – Viac uprednostňovať projekty zamerané na reformu riadenia

Reforma riadenia je jednou z jasných prioritných tém programu Tempus IV a stále viac projektov sa zaoberá touto problematikou. Štúdia o riadení univerzít sa dokončila v roku 2009 na základe osvedčených postupov programu Tempus v tejto oblasti a politického vývoja v EÚ aj v partnerských krajinách. V roku 2010 sa uskutočnia tri politické semináre: na Ukrajine, v Kazachstane a Maroku, v rámci ktorých sa do diskusie o tom, ako docieliť, aby riadenie univerzít bolo transparentnejšie a účinnejšie, zapoja odborníci a tvorcovia politík.

Odporúčanie 11 – Venovať viac pozornosti dostupnosti (rovnakým príležitostiam) projektov

Rovnaké príležitosti sa ako kvalitatívne kritérium výslovne uvádzajú vo výzvach na predkladanie návrhov týkajúcich sa programu Tempus IV a možno sa o nich zmieniť jasnejšie počas informačných dní o programe Tempus.

Odporúčanie 12 – Podporiť ďalšie ambície projektov, napríklad v prípade spoločných akademických titulov alebo dvojitých diplomov

Komisia preskúma druh ďalších ambícií a preskúma problémy, na ktoré by mohli projekty naraziť. Delegácia EK v Moskve nedávno začala štúdiu o dvojitých diplomoch v Ruskej federácii a táto štúdia nepochybne vyvolá otázky, ktoré sa môžu ďalej preskúmať.

Odporúčanie 13 – Zlepšiť šírenie a využívanie výsledkov projektov

Šírenie je kritériom kvality v prípade hodnotenia návrhov a je aj hlavným bodom posudzovania počas monitorovania projektu. V tejto oblasti sa v posledných rokoch urobilo mnoho. Uskutočnili sa tematické štúdie o spolupráci univerzít s podnikmi, o zabezpečení kvality a riadení, po ktorých nasledovali tematické semináre, na ktorých sa zúčastnilo široké spektrum zainteresovaných strán. Vypracovali sa projektové príručky, ktoré sa nepretržite aktualizujú, a účastníci mimoriadne úspešných projektov sa vyzývajú, aby sa podelili o svoje skúsenosti na rôznych fórach.

ZÁVER

Program TEMPUS zostáva veľmi významným programom, pokiaľ ide o jeho hlavný cieľ podporovať reformu a modernizáciu vyššieho vzdelávania na inštitucionálnej úrovni. Činnosti na rôznych úrovniach prispeli k reformám, ktoré by sa inak pravdepodobne neuskutočnili alebo by sa rozbehli oveľa pomalšie. Súčasne je jasné, že v mnohých krajinách je stále potrebný ďalší pokrok v oblasti reformy vyššieho vzdelávania a že pred nami stále stoja alebo sa práve začali dôležité výzvy v oblasti reformy štruktúr vyššieho vzdelávania. Program Tempus predstavuje pre dosť veľké množstvo partnerských krajín jediný priestor na spoluprácu s ďalšími inštitúciami v iných krajinách a je to jediný fungujúci program spolupráce, ktorý môže EÚ (a členské štáty) poskytnúť niektorým krajinám.

Intervenčná logika a základné mechanizmy riadenia na podporu tohto procesu sa v plnej miere potvrdili a v najnovšej fáze programu Tempus IV sa zaviedli významné podporné opatrenia.

Originalita a úspech programu spočíva v značnej miere v prístupe „zdola nahor, ktorý je stimulovaný dopytom, v prípade ktorého sa inštitúcie vyššieho vzdelávania chopia vlastnej iniciatívy v rámci výzvy na predkladanie návrhov s veľkým rámcom možností, ako aj silným zameraním na spoluprácu medzi inštitúciami. Vysoká úroveň medziľudských kontaktov pomohla podporiť porozumenie medzi kultúrami a obnovenie vzťahov medzi nimi. Tieto charakteristiky by sa mali zachovať. Program Tempus prostredníctvom svojej viacstrannej povahy, projektového prístupu a mechanizmu riadenia preukázal, že je veľmi nákladovo efektívnym politickým nástrojom, najmä v porovnaní s inými klasickými opatreniami technickej pomoci.

Je jasné, že projekty programu Tempus sú obvykle mimoriadne silnými v zmysle ich významu pre reformu a modernizáciu systémov vyššieho vzdelávania partnerských krajín, ich vplyvu na jednotlivcov, povolania, obsah, metódy, zlepšených kvalifikácií, internacionalizácie a organizáciu štúdia a zapojených inštitúcií. V rámci inštitúcií sú výsledky projektov trvalo udržateľné, uchovávané, ďalej sa rozvíjajú a využívajú. Tempus je nástroj, ktorý akademické spoločenstvo v partnerských krajinách môže vyskúšať, používať a využiť na podporu svojich potrieb a na začlenenie do rozvoja na vnútroštátnej úrovni a nad jej rámec, v rámci širšieho bolonského spoločenstva vyššieho vzdelávania. Program Tempus je identifikovateľná a kvalitná značka v rámci partnerských krajín. Je to tiež veľmi rešpektovaný program v rámci inštitúcií EÚ a členských štátov.

Program sa stále teší značnému záujmu a priťahuje mnoho veľmi kvalitných žiadostí, ktoré sa však nemôžu financovať v dôsledku obmedzení rozpočtu. Komisia by mohla zvážiť možnosť zvýšenia financovania v prípade všetkých regiónov, na ktoré sa vzťahuje program, pokiaľ to umožní finančný rámec a neovplyvnia sa tým ďalšie priority v oblasti spolupráce, s cieľom v plnej miere podporiť veľmi ambiciózne ciele a výzvy v oblasti vyššieho vzdelávania a práve prebiehajúci významný vývoj v medzinárodnom akademickom spoločenstve.

[1] Rozhodnutie Rady 90/233/EHS zo 7. mája 1990.

[2] Rozhodnutie Rady 1999/311/ES z 29. apríla 1999.

[3] Rozhodnutie Rady 2002/601/ES z 27. júna 2002.

[4] Rozhodnutím týkajúcim sa rozšírenia programu Tempus o krajiny MEDA sa upravilo trvanie programu tak, aby konečný dátum pre programy Tempus, Socrates a Leonardo da Vinci bol rovnaký.

[5] Účasť Izraela je možná iba na základe samofinancovania.

[6] http://eacea.ec.europa.eu/tempus/doc/linking.pdf