2.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 259/19

—

opäť vyjadruje svoju podporu dosiahnutiu cieľov v oblasti konkurencieschopnosti a inovácií do roku 2020 a poznamenáva, že na ich splnenie je potrebné neustále investovať do vzdelávania a odbornej prípravy;

—

uznáva význam rovnováhy medzi technologickou inováciou, sociálnou inováciou a inováciou vo verejnom sektore;

—

pripomína, že je bezpodmienečne nutné zlepšovanie zručností pri všetkých druhoch práce a ich zosúladenie s požiadavkami trhu práce;

—

vyzdvihuje úlohu, ktorú musia zohrávať partnerstvá medzi vysokými školami pri uplatňovaní výsledkov výskumu na trhu, a to prostredníctvom prepojenia vysokoškolského vzdelávania, výskumu a podnikania. V tomto ohľade poukazuje na význam priaznivého prostredia v miestnych a regionálnych samosprávach;

—

uznáva kľúčovú úlohu výskumných infraštruktúr v inovačných sústavách založených na poznatkoch. V tejto súvislosti víta novú koncepciu regionálnych partnerských zariadení;

—

upriamuje pozornosť na potenciál cezhraničnej spolupráce, a to vrátane zahraničných investícií do EÚ a investícií smerujúcich z EÚ do zahraničia;

—

opätovne zdôrazňuje, že v záujme plného využitia pákového efektu štrukturálnych fondov by regióny a členské štáty mali byť dôsledné pri vytváraní primeraného súladu medzi miestnymi a regionálnymi stratégiami, národnými reformnými plánmi, národnými strategickými referenčnými rámcami a operatívnymi programami, ktoré sa realizujú v rámci európskej politiky súdržnosti v súlade s európskym spoločným strategickým rámcom pre výskum a stratégiami inteligentnej regionálnej špecializácie.

Spravodajca

Roger KNOX (UK/EA), zástupca starostu rady správnej oblasti East Lothian

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií

KOM(2010) 546 v konečnom znení

1.

víta zámer Európskej komisie, vyjadrený v oznámení na tému „Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií“, prijať strategickejší prístup k inováciám ako zastrešujúci politický cieľ zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, v rámci ktorého by politika EÚ bola úzko prepojená s politikou na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, pričom by sa vzájomne podporovali;

2.

v tejto súvislosti uznáva, že je dôležité nájsť oblasti, ktoré sú z hľadiska komparatívnych výhod najsľubnejšie a ktoré by boli základom pre definovanie stratégií inteligentnej regionálnej špecializácie. Zároveň pripúšťa, že niektoré regióny môžu vynikať vo viac ako jednej oblasti;

3.

víta, že Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. mája 2011 o Únii inovácií jasne zdôraznil, že regionálne a miestne orgány sú dôležitými partnermi pri realizácii priorít Únie inovácií. Sú najbližšie k občanom, podnikom, predovšetkým malým a stredným podnikom, a odborným inštitúciám, čo im umožňuje vytvoriť a koordinovať súbor politických nástrojov s cieľom zhodnotiť poznatky spôsobom, ktorý je čo najlepšie prispôsobený situácii na regionálnej a miestnej úrovni;

4.

požaduje jasnú a široko akceptovanú definíciu inovácie a excelentnosti;

5.

zdôrazňuje, že je potrebné lepšie chápať úlohu regiónov nielen pri vykonávaní politík EÚ, ale aj pri vypracúvaní stratégií a stanovovaní cieľov;

6.

oceňuje odkaz na sociálnu inováciu vrátane inovácie verejného sektora. Uznáva často výnimočné úsilie orgánov verejnej správy a odvetvia sociálneho hospodárstva (družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie) z celej EÚ, pokiaľ ide o inováciu ich postupov v dôsledku súčasných finančných obmedzení a uspokojovanie tých potrieb, ktoré neuspokojuje trh ani tradičné formy podnikania. Žiada, aby sa sociálna inovácia viac zohľadňovala v programoch financovania a podpory, ako je Európsky sociálny fond, rámcové programy a Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie;

7.

vyzýva na nájdenie možností, ako využiť územné dohody na dosiahnutie kľúčových priorít Únie inovácií, a zdôrazňuje význam úzkej spolupráce medzi subjektmi zodpovednými za iniciatívu Únia inovácií a Výborom regiónov;

8.

zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu ekologických inovácií a podporuje výzvu Európskeho parlamentu, aby sa prijal ambiciózny akčný plán ekologických inovácií, v ktorom sa navrhnú opatrenia na zavedenie ekologických inovácií vo všetkých článkoch hodnotového reťazca, vrátane konštruovania a dizajnu, a ktorý zvýši prostriedky na financovanie iniciatív v tejto oblasti prostredníctvom Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie;

9.

ľutuje, že predstavenie hlavnej iniciatívy Únia inovácií nebolo sprevádzané hodnotením vplyvu navrhovaných opatrení na rozpočet;

10.

víta oznámenie o príspevku regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 [KOM(2010) 553] a jeho sprievodný dokument [SEK(2010) 1183] zameraný na regionálny rozmer hlavnej iniciatívy Únia inovácií;

11.

domnieva sa, že vzhľadom na 34 navrhovaných záväzkov by sa mali určiť prioritné aktivity v rámci Únie inovácií, a to s cieľom podporiť implementáciu, dosiahnuť konkrétne výsledky a zdôrazniť naliehavosť opatrení. V tomto zmysle by navrhoval: a) synergiu medzi politikou súdržnosti a politikou inovácie, b) inovačné partnerstvá, v ktorých sa rešpektuje úloha regiónov, c) vedomostnú základňu a inteligentnú špecializáciu a d) prenos myšlienok na trh.

12.

chcel by upriamiť pozornosť Komisie predovšetkým na situáciu, ktorej čelia inovátori a jednotliví vynálezcovia, ktorí nepôsobia v sústave vysokých škôl, veľkých spoločností alebo orgánov verejnej moci, úradov či podnikov. Počas ďalšej práce v tejto oblasti by mali vzniknúť stratégie, ktoré poskytnú inovátorom a jednotlivým vynálezcom podporu a možnosti potrebné na to, aby využívali výhody spoločného európskeho financovania za rovnakých podmienok.

13.

Výbor regiónov súhlasí s Radou a Európskym parlamentom, pokiaľ ide o dôležitosť zväčšenia synergie politiky EÚ na podporu výskumu a inovácie s politikou súdržnosti;

14.

vyzýva na zvýšenie súladu, zlepšenie harmonizácie a komplementarity politických opatrení v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácie, pričom by sa venovala náležitá pozornosť regionálnym charakteristikám;

15.

opätovne zdôrazňuje, že v záujme plného využitia pákového efektu štrukturálnych fondov by regióny a členské štáty mali byť dôsledné pri vytváraní primeraného súladu medzi miestnymi a regionálnymi stratégiami, národnými plánmi reforiem, národnými strategickými referenčnými rámcami a operatívnymi programami, ktoré sa realizujú v rámci európskej politiky súdržnosti (1), a to v súlade s európskym spoločným strategickým rámcom pre výskum a stratégiami inteligentnej regionálnej špecializácie;

16.

pripomína, že politika súdržnosti zohráva osobitnú úlohu pri podpore inovačných činností v regiónoch. Z tohto dôvodu môže byť Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) tiež využitý na financovanie podnikateľských inkubátorov a vedeckých parkov (infraštruktúra a kontakty). Priemyselné zoskupenia sú obzvlášť užitočné pre malé a stredné podniky, pretože im poskytujú prostredie vhodné na nadväzovanie kontaktov s vysokými školami a veľkými podnikmi a umožňujú im prístup k medzinárodným obchodným sieťam (2);

17.

domnieva sa, že hlavná iniciatíva „Únia inovácií“ dáva priestor na lepšie rozdelenie práce a úloh medzi podporou základného a aplikovaného výskumu na európskej úrovni zameraného na špičkovú kvalitu na jednej strane a podporou inovácie na decentralizovanej úrovni na strane druhej, a to v snahe vytvoriť regionálne kompetencie a rozvíjať potrebný široký rozsah. Je tiež nutné uznať potenciál inštitúcií, ktoré sa na regionálnej a miestnej úrovni venujú výskumu v špecifických medzinárodne významných oblastiach, ako aj potenciál založený na uznaní v podnikaní okrem iného inovácií vychádzajúcich z praxe. Takto sa bude rozvíjať potrebný rozsah na podporu cieľov hlavnej iniciatívy na rôznych regionálnych úrovniach;

18.

podľa jeho názoru je výzvou určiť, ktoré aspekty inovácie sa dajú dosiahnuť pomocou integrovaných plánov rozvoja územia;

19.

opakuje svoj nesúhlas s vytvorením jediného monotematického inovačného fondu, ktorý by najmä vďaka prostriedkom v súčasnosti vyčleneným v štrukturálnych fondoch zoskupoval viacero finančných nástrojov EÚ používaných na financovanie inovácií. Takýto „prevod“ finančných prostriedkov by sa totiž mohol skončiť čistou stratou zdrojov vyčlenených na inovácie, ba čo viac, mohlo by to spochybniť začlenenie inovačných projektov do stratégií rozvoja zameraných na jednotlivé regióny;

20.

navrhuje, že ako kritérium na vymedzenie inovačnej politiky EÚ od politiky súdržnosti by mohla slúžiť skutočnosť, že politika súdržnosti môže podporovať tie aspekty inovácie, ktoré sú najviac späté so širším udržateľným rozvojom hospodárstva v danej oblasti, ako sú napr. zoskupenia, na rozdiel od aspektov inovačnej politiky, ktoré už z ich podstaty nemožno deliť podľa územia a ktoré by sa mali dosiahnuť skôr prostredníctvom tematických fondov EÚ, otvorených celoeurópskym výberovým konaniam, než prostredníctvom politiky súdržnosti, v rámci ktorej sa regiónom prideľujú blokové granty;

21.

uznáva, že výskumné a inovačné prostredie v Európe je veľmi rozdielne, a požaduje súbor rôznych politických opatrení, ktoré by účinne podporili špičkovú kvalitu i súdržnosť Európy. Uznáva, že inovácia sa môže rovnako týkať nových spôsobov práce a poskytovania služieb, ako aj nových výrobkov. Žiada, aby sa venovalo viac pozornosti preskúmaniu toho, čo už existuje, a spôsobu, akým by sa to dalo urobiť účinnejšie a efektívnejšie. Zdôrazňuje, že je potrebné viac otvoriť príležitosti na inováciu a jej uznávanie, najmä na základnej úrovni a v odľahlých regiónoch, a to uľahčením prístupu k vedomostiam a komunikácii prostredníctvom zlepšenia fyzických aj virtuálnych štruktúr;

22.

pripomína, že ďalšie programy v oblasti výskumu a inovácií by mohli zahŕňať väčšiu súčinnosť s programami zameranými na rozvoj regionálnych kapacít a uľahčenie účasti regiónov na aktivitách v oblasti výskumu a vývoja ako súčasť spoločného strategického rámca. Pri zachovaní princípu excelentnosti vo výskume a inovácii by sa to dalo dosiahnuť napríklad prostredníctvom systému, ktorého súčasťou by bolo vytváranie príležitostí na začlenenie účasti kompetentných partnerov z regiónov, v ktorých výskum zaostáva, do projektov a programov vedených ich známejšími kolegami na špičkovej úrovni, a to formou školiacich programov alebo iných prostriedkov. V tejto súvislosti upozorňuje na potenciál miestnych a regionálnych subjektov, ktoré môžu byť prínosom pre „kompetenčné centrá“ spojené s „centrami excelentnosti“. V tomto zmysle výbor podporuje šírenie a výmenu osvedčených postupov;

23.

opakovane vyjadruje svoju ochotu zabezpečiť koordinované využívanie siedmeho rámcového programu výskumu a vývoja (a po ňom nasledujúcich programov), štrukturálnych fondov, programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EARDF) a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, pretože to má zásadný význam pre konkurencieschopnosť EÚ a súčinnosť politiky súdržnosti s priemyselnou politikou, politikou v oblasti výskumu a vysokoškolského vzdelávania a s politikou inovácie na úrovni jednotlivých členských štátov a regiónov (3);

24.

víta snahy o zjednodušenie postupov, ako aj uverejnenie praktického sprievodcu možnosťami získania finančných prostriedkov z EÚ (4). Osobitne si cení aktuálne úsilie smerujúce k tomu, aby sa mohli rôzne štádiá projektu financovať z rôznych programov s ďalšou perspektívou. Výbor by privítal, ak by sa z tejto príručky vyvinula komplexná, no prístupná digitálna brána k informáciám a zdrojom týkajúcim sa relevantných výskumných a inovačných programov;

25.

súhlasí s návrhom Európskeho parlamentu, aby sa vytvorilo „kontaktné miesto“ či jedno pracovisko (poskytujúce služby), kde by malé a stredné podniky, výskumní pracovníci, vysoké školy, výskumné strediská, regióny, podniky atď. mohli požiadať o finančnú podporu výskumu a inovácií z európskych, štátnych, regionálnych alebo miestnych zdrojov. Podčiarkuje, že návrh na úrovni EÚ by sa musel skopírovať na regionálnej a miestnej úrovni.

26.

Výbor regiónov schvaľuje prístup zameraný na celý reťazec „od výskumu až po maloobchod“;

27.

zdôrazňuje, že európske partnerstvá v oblasti inovácie by mali prispieť k zjednodušenému prístupu bez toho, aby sa k nespočetnému množstvu existujúcich nástrojov pridal ešte ďalší. Výbor dáva do pozornosti názory, ktoré vyjadril v nedávnom stanovisku o zjednodušení v oblasti výskumu (5), najmä pokiaľ ide o potrebu konsolidácie nástrojov na financovanie výskumu okrem zapojenia regiónov zaostávajúcich vo výskume, budovania výskumných kapacít a absorpčného potenciálu na celom území EÚ a zabezpečenia toho, že nové nástroje budú uznávať spoločné znaky a odlišnosti medzi vedou, technologickým rozvojom a šírením na trhu;

28.

víta pilotné partnerstvo v oblasti aktívneho starnutia v zdraví, teší sa na ďalšie partnerstvá a vyzýva na zapojenie Výboru regiónov do otázok, ktoré sa týkajú miestnych a regionálnych samospráv. Výbor sa nazdáva, že v záujme dosiahnutia lepšej účinnosti tejto iniciatívy sa musí venovať väčšia pozornosť jej riadeniu, a to vzhľadom na veľký počet organizácií a tematických oblastí, ktoré sú so starnutím v dobrom zdravotnom stave spojené;

29.

vyzýva na spustenie inovačného partnerstva „Inteligentné mestá/Inteligentné regióny“, pretože rýchle a účinné opatrenia sú rozhodujúce pri nachádzaní nových a odvážnych riešení potrebných na prekonanie hospodárskej krízy a klimatických zmien a pri ich prispôsobovaní praxi na miestnej úrovni. Obzvlášť dôležité je zlepšiť spoluprácu medzi regiónmi a priekopníckymi podnikmi a inštitúciami a poskytnúť im zdroje na to, aby mohli účinne šíriť svoje poznatky v záujme ich implementácie v iných regiónoch;

30.

vyzýva na zapojenie zainteresovaných strán na miestnej a regionálnej úrovni do koncipovania, implementácie a riadenia európskych partnerstiev v oblasti inovácie. Upozorňuje však, že by to nemalo zahŕňať nárast už existujúceho a často mätúceho množstva poskytovateľov informácií a služieb (ako napr. Business Gateways, Interfaces, Knowledge Exchanges atď.). Pripomína, že prílišná nejednoznačnosť môže spôsobiť, že pre vysoké školy, podniky a dobrovoľnícky sektor bude čoraz zložitejšie nájsť najlepší spôsob postupu. Výbor sa takisto obáva, že vytvorenie dodatočných štruktúr by mohlo podnietiť ešte neľútostnejší boj o obmedzené a zmenšujúce sa zdroje;

31.

upriamuje pozornosť na: potenciál cezhraničnej spolupráce, a to vrátane zahraničných investícií do EÚ a investícií smerujúcich z EÚ do zahraničia, dôležitosť podporujúcich rámcových podmienok a skutočnosť, že uznanie globálneho charakteru inovácie by zdôraznilo cezhraničný rozmer inovácie;

32.

v tejto súvislosti zdôrazňuje možnú úlohu projektov, ako sú európske zoskupenia územnej spolupráce a územné dohody;

33.

poukazuje na skutočnosť, že na mnohých miestach existujú regionálne a miestne partnerstvá pre inovácie a prenos poznatkov, do ktorých sú často zapojené miestne alebo regionálne samosprávy a zainteresované strany z miestnej akademickej obce či podnikateľskej sféry. Výbor si uvedomuje dôležitosť prístupu založeného na spolupráci tiež medzi miestnymi a regionálnymi vysokými školami, napr. prostredníctvom spájania výskumu a iniciatív zameraných na účasť;

34.

pripomína, že takéto partnerstvá, odrážajúce zásady partnerstva a inteligentnej špecializácie, by mohli vytvárať a v prípade potreby riadiť regionálne inovačné programy podporované zo štrukturálnych fondov – pričom by sa zmenili pravidlá tak, aby riadiaci orgán mohol preniesť právomoc. Výbor zdôrazňuje, že takéto nové prístupy umožnia, aby sa prenos výsledkov výskumu do praxe na miestnej a regionálnej úrovni podstatne zrýchlil. Dôležité je adekvátne zapojenie relevantných zainteresovaných strán do tvorby, riadenia implementácie, ako aj vyhodnocovania takýchto programov, aby sa tak zohľadnili ich špecifické potreby, ak to bude možné.

35.

Výbor regiónov opäť vyjadruje svoju podporu dosiahnutiu cieľov v oblasti konkurencieschopnosti a inovácií do roku 2020 a poznamenáva, že na ich splnenie je potrebné neustále investovať do vzdelávania a odbornej prípravy, predovšetkým v časoch hospodárskej neistoty (6);

36.

zdôrazňuje, že pre Európu má strategický význam zaviesť koncepčnú inováciu do sústavy vzdelávania;

37.

pripomína, že kvôli pretrvávajúcej hospodárskej kríze stratili už tisíce pracovníkov v členských štátoch EÚ svoje pracovné miesta. V dôsledku vzniku nových trhov a presunu podnikov do krajín s lacnou výrobou sa tento účinok ešte zosilňuje. Zlepšovanie zručností pri všetkých druhoch práce a ich zosúladenie s požiadavkami trhu práce je bezpodmienečne nutné (7) preto, aby inovácia neviedla k čistej strate pracovných miest;

38.

zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné upraviť infraštruktúru podnikov a zamestnanosti, aby držali krok s inováciou výrobkov, služieb alebo dodávok a miestne spoločenstvá tak mohli mať prospech z miestnej inovácie;

39.

vyzdvihuje úlohu, ktorú musia zohrávať partnerstvá vysokých škôl pri uplatňovaní výsledkov výskumu na trhu, a to prostredníctvom prepojenia vysokoškolského vzdelávania, výskumu a podnikania. V tomto ohľade poukazuje na význam priaznivého prostredia v miestnych a regionálnych samosprávach, s ktorými budú vysoké školy rozvíjať partnerskú spoluprácu. Zdôrazňuje, že výskum by sa mal chápať v najširšom zmysle, t. j. nemal by sa považovať len za vývoj produktov. Podľa výboru je takisto dôležité, aby boli výskumní pracovníci podnecovaní k prepájaniu svojej práce so širšou verejnosťou, ako aj k zapojeniu verejnosti do tvorby a koncipovania projektov a predovšetkým do šírenia výsledkov;

40.

pripomína, že definovanie inteligentnej špecializácie v danej oblasti nezávisí len od zhodnotenia vlastných slabých a silných stránok regiónu, ale aj od posúdenia hrozieb a príležitostí v iných regiónoch a na iných svetadieloch, čo si zasa vyžaduje komplexný prehľad o celosvetovom vývoji v oblastiach možného záujmu. Zároveň uznáva, že by sa nemalo brániť možnému spontánnemu, trhom podmienenému vývoju v regióne len preto, že nepatrí medzi stanovené priority tohto regiónu;

41.

varuje pred každým úmyslom využiť inteligentnú špecializáciu ako spôsob uprednostňovania regionálnych alebo miestnych samospráv, ktoré už majú vedúce postavenie, kým iné oblasti by dostali len malú alebo žiadnu podporu. Protirečilo by to základnej zásade územnej súdržnosti EÚ. Z tohto dôvodu je potrebná európska mapa regiónov zobrazujúca úroveň ich inovácie tak, aby sa táto klasifikácia mohla využiť na vytvorenie osobitných nástrojov podpory pre najzaostalejšie regióny prostredníctvom fondov ad hoc, ktoré by prispeli k zblíženiu týchto regiónov s inovačne najrozvinutejšími regiónmi. Jedným zo spôsobov, ako zlepšiť spoluprácu medzi rôznymi regiónmi, je zaviesť také postupy, pri ktorých menej rozvinuté regióny môžu získať a využívať relevantné poznatky z výskumu a postupy ich uplatňovania z rôznych častí Európy, napr. s podporou štrukturálnych fondov;

42.

uznáva kľúčovú úlohu výskumných infraštruktúr v inovačných systémoch založených na poznatkoch. V tejto súvislosti víta novú koncepciu regionálnych partnerských zariadení (8) a partnerstiev medzi výskumnými infraštruktúrami a uvedomuje si ich potenciál, pokiaľ ide o podporu vyváženejšieho rozvoja Európskeho výskumného priestoru tým, že zapoja menšie či menej skúsené krajiny a regióny do konkurencieschopného výskumu a uplatňovania inovácií;

43.

pripomína, že ďalší rozvoj virtuálnych infraštruktúr založený na informačných a komunikačných technológiách je kľúčový pre celú Európu, a to predovšetkým na uľahčenie spojenia medzi geograficky vzdialenými oblasťami a mimoriadne odľahlými regiónmi, ako sú ostrovy a najvzdialenejšie regióny;

44.

vyzýva na zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do platformy inteligentnej špecializácie;

45.

žiada, aby boli miestne a regionálne samosprávy zapojené do preskúmania operačných programov, ktoré spolufinancujú štrukturálne fondy. Zároveň požaduje, aby sa miestnym a regionálnym záujmom venovala náležitá pozornosť v národných programoch reforiem;

46.

víta zámer Európskej komisie zosúladiť operačné programy s prioritami stanovenými v stratégii Európa 2020 a vyzýva na to, aby sa pozornosť sústredila na užší súbor priorít a praktickú realizáciu a zohľadňovali sa regionálne danosti;

47.

hoci sa z dlhodobého hľadiska usiluje o zavedenie jedného, medzinárodne kompatibilného ukazovateľa na meranie pokroku, podporuje vytvorenie integrovaného systému ukazovateľov (ako to požaduje Európsky parlament), ktorého súčasťou bude v ideálnom prípade využívanie Innobarometra pre verejnú správu a služby. Zdôrazňuje, že takéto ukazovatele by mali byť čo najjednoduchšie, no nemali by prehliadať veľkú rôznorodosť európskych regiónov. Výbor tiež žiada, aby bol informovaný o prípravných prácach súvisiacich s prípravou takéhoto systému a aby bol do nich zapojený.

48.

Výbor regiónov uznáva význam rovnováhy medzi technologickou inováciou, sociálnou inováciou a inováciou vo verejnom sektore. Obzvlášť dôležité je podporovať sociálnu inováciu, kde sa zamýšľané funkčné a štrukturálne zmeny dosahujú kombináciou rôznych oblastí inovačnej činnosti, napr. prepojením rozvoja technológie, umenia a dizajnu, kultúry a dedičstva, ako aj služieb s vlastnou činnosťou užívateľov;

49.

oceňuje, že v oznámení je zmienka o kultúrnom a kreatívnom priemysle, a to vzhľadom na ich možnú úlohu pri prepájaní kreativity a inovácie. V súvislosti s podnecovaním a podporovaním inovácie výbor zdôrazňuje dôležitosť kreatívneho myslenia v otázke, ako spojiť predtým nezlučiteľné disciplíny, a tak zistiť, či by mohli vzniknúť nové myšlienky;

50.

zdôrazňuje, že inovácie sú čoraz zložitejšie a systémovejšie. Inovácie nie sú založené len na výskume, ale čoraz častejšie vychádzajú z dopytu a príležitostí, pričom riešia skutočné svetové problémy a zaoberajú sa hlavnými spoločenskými výzvami. Pri uplatňovaní iniciatívy Únia inovácii by bolo potrebné aktívne povzbudzovať politikov a vedcov k tomu, aby vytvárali nové otvorené koncepcie inovácií, a tým aj situácie, ktoré sú skutočne prínosné pre všetky zainteresované strany, a mobilizovali existujúce zdroje bez ohľadu na ich pôvod;

51.

je si vedomý obrovskej kúpnej sily verejného obstarávania, ktorá dosahuje výšku 17 % HDP krajín EÚ 27, a uznáva rozhodujúcu úlohu verejného obstarávania ako hnacej sily inovácie a sprísňovania (sociálnych, environmentálnych a iných) noriem;

52.

je za aktívnu účasť podnikov a vlády na mechanizmoch podpory inovácií. Upozorňuje však na vplyv, ktorý by na miestne a regionálne samosprávy mohla mať skutočnosť, že by to bol výlučne verejný sektor, ktorý by na seba prevzal úlohu a riziko hlavného zákazníka pre neoverené výrobky a služby;

53.

víta iniciatívy zamerané na výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa plánov inovatívneho verejného obstarávania;

54.

obáva sa však toho, aký vplyv na miestne a regionálne samosprávy môžu mať požiadavky na členské štáty a regióny, aby vyčlenili rozpočty na obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a verejné obstarávanie inovatívnych produktov a služieb. Regióny, ktoré majú záujem, by mali byť povzbudzované k spusteniu pilotných projektov, napr. prostredníctvom financovania a dostatočne flexibilných pravidiel;

55.

požaduje úzke zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do prípravy právneho rámca a programov týkajúcich sa výskumu, demonštrovania a financovania inovatívnych verejných služieb a verejného obstarávania;

56.

domnieva sa, že pri koncipovaní územného rozmeru Únie inovácií by bolo užitočným kritériom to, ak by sa rozlišovalo na jednej strane medzi inováciou na vysokej úrovni a programami excelentnosti, ktoré si vzhľadom na svoj charakter vyžadujú podporu prostredníctvom inovačných programov, a na strane druhej praktickejšou, pre trh pripravenou časťou inovácie, ktorú by mohli podporovať miestne a regionálne inovačné partnerstvá so súkromným sektorom. Výbor by bol za to, aby sa začalo od tej „časti inovácie, ktorá je pripravená pre trh“, pretože má väčší potenciál priniesť výsledky v krátkodobom horizonte a zjednodušiť dohody medzi stranami na miestnej úrovni;

57.

pripomína, že smernice EÚ o verejnom obstarávaní už umožňujú príslušným úradníkom využívať výberové kritériá zvýhodňujúce nákup inovatívnych tovarov a služieb a že Komisia v uplynulých rokoch poskytla rôzne druhy usmernení vo vzťahu k tejto otázke, vrátane pokynov týkajúcich sa fázy pred komerčným využitím;

58.

všíma si, že Európska komisia je znepokojená vážnymi prekážkami pri využívaní výberových kritérií inovatívneho obstarávania a namiesto toho podporuje šírenie takých postupov verejného obstarávania, ktoré by boli priaznivo naklonené inovácii;

59.

upozorňuje však na to, že pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania sú nejednotné a zvyšujú administratívnu záťaž domácich programov, pričom často preverujú hranice právomocí ustanovených v Zmluve a zásady subsidiarity, keď stanovujú kritériá obstarávania pre vnútroštátne politiky a nezriedka spájajú takéto ustanovenia so zdanlivo nesúvisiacimi právnymi predpismi alebo predpismi navrhnutými inými útvarmi Komisie;

60.

kladie dôraz na požiadavku miestnych a regionálnych samospráv na právnu istotu, predvídateľnosť a centralizovanú definíciu v útvaroch Európskej komisie, pokiaľ ide o všetky pravidlá EÚ týkajúce sa verejného obstarávania ako predpokladu pre akýkoľvek ďalší návrh súvisiaci s Úniou inovácií;

61.

zdôrazňuje, že je potrebné zjednodušiť prístup malých a stredných podnikov k programom financovania, ktoré by mohli prispievať k ich účasti v hospodárstve, vzhľadom na to, že zložitosť a rôznorodosť pravidiel súčasných programov im často bráni zúčastniť sa, keďže nemajú ani chuť, ani čas vyskúšať a pochopiť možnosti, ktoré tieto programy ponúkajú, a dôrazne podporuje významnú úlohu malých a stredných podnikov pri podporovaní inovácie;

62.

víta návrh Európskej komisie na spoločný strategický rámec pre všetky fondy EÚ vyznačujúce sa územným rozmerom (Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond pre rybné hospodárstvo) a zároveň žiada o jeho koherentnosť s návrhom na nový spoločný strategický rámec v oblasti inovácií;

63.

jednoznačne podporuje, aby spoločný strategický rámec zahŕňal aj súčinnosť s „tematickými“ fondmi, pokiaľ tieto obsahujú územný prvok – napr. udržateľný rozvoj vidieka prostredníctvom širokopásmového pripojenia, fond dopravy TEN-T, výskum alebo nové „tematické“ miestne iniciatívy, ako sú „Inteligentné mestá“;

64.

pripomína, že pravidlá štátnej pomoci sú mnohokrát veľmi zložité, a požaduje, aby sa pri nasledujúcom preskúmaní, plánovanom v roku 2011, vnieslo svetlo do toho, aké formy inovácie sa môžu riadne podporovať. Poznamenáva, že takéto objasnenie môže viesť k otvoreniu príležitostí na podporu inovatívnych spoločností v danej oblasti;

65.

podporuje výzvu subjektov z praxe na zníženie byrokracie inovačného programu EÚ zvýšením počtu verejných výziev na predloženie návrhov a stanovením pevných dátumov ich zverejnenia, pretože tieto subjekty sa domnievajú, že uvedené opatrenia by z pohľadu žiadateľov o podporu prispeli k predvídateľnosti a znížili by výdavky na správu. V tejto súvislosti podčiarkuje význam administratívnej predvídateľnosti;

66.

žiada, aby v programoch EÚ existovala lepšia rovnováha medzi rizikom a nákladmi na kontrolu, pretože to inak často ústi do nadmernej kontroly. Požaduje primeraný mechanizmus auditu a podávania správ, napríklad pre tie subjekty, ktoré majú auditom preverené skúsenosti so solídnym riadením a postupmi podávania správ. Vyzýva skôr na uplatňovanie prístupu založeného na vede a technológii alebo vede a inovácii, ktorý by vychádzal zo serióznych vedeckých/technických kritérií kvality (9), a nie na zameranie sa na správnosť výdavkov, ako to je ešte stále v programoch EÚ.