7.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 166/3

—

uvedomuje si, že európske občianstvo je nielen prvkom, ktorý umožňuje spolunažívanie rôznych národných identít v rámci Európskej únie bez ohľadu na postupy priznávania štátneho občianstva, ale zároveň aj zapája občanov do procesu európskej integrácie, pomáha ďalej rozvíjať európsku demokraciu;

—

podporuje všetky iniciatívy, ktoré by dokázali rozšíriť zapojenie občanov do demokratického procesu v Únii, aj prostredníctvom činností na podporu priamej a participatívnej demokracie, a prispievať k odstráneniu demokratického deficitu v EÚ;

—

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť informovanosť občanov o ich postavení ako občanov EÚ, ich právach a povinnostiach ako aj význame týchto práv a povinností v ich bežnom živote;

—

zdôrazňuje, že ustanovenia týkajúce sa európskeho občianstva musia byť uplatňované spoločne so zásadou, podľa ktorej sa rozhodnutia musia prijímať čo najtransparentnejším spôsobom a čo najbližšie k občanom;

—

uvedomuje si, že miestne a regionálne orgány majú vďaka svojej blízkosti k občanom najlepšiu možnosť podporiť lepšie pochopenie občianstva EÚ a poukázať na jeho konkrétny prínos pre jednotlivcov;

—

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány už dlhšiu dobu skusmo zavádzajú úspešné opatrenia, ktoré im umožňujú podporovať a sprostredkovať občianstvo;

—

zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia, ktoré by dokázali zaručiť vzdelávanie a výchovu k občianstvu, prekonať rôzne prekážky a nerovnováhu a nedostatky v oblasti informovanosti, a zabezpečiť osvojenie si uvedomelého a slobodného uplatňovania svojich práv a povinností;

—

pripomína, že všetky úrovne správy sú povinné prispievať k vytváraniu „kultúry práv“.

Spravodajca

Roberto PELLA (IT/EĽS), člen mestskej rady, Valdengo

Referenčný dokument

Správa o občianstve EÚ za rok 2010 – Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ

KOM(2010) 603 v konečnom znení

1.

víta správu o dosiahnutom pokroku na ceste k skutočnému občianstvu EÚ v rokoch 2007 – 2010 (1), ktorá popisuje vývoj v jednotlivých oblastiach občianstva v tomto období a ktorá je prílohou k Správe o občianstve EÚ za rok 2010: Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ;

2.

schvaľuje prístup, ktorý bol použitý v správe, teda poukázať na hlavné prekážky, s ktorými sa občania v každodennom živote ešte stále stretávajú, keď chcú uplatniť svoje práva súvisiace s občianstvom EÚ v rôznych oblastiach života. Rovnako schvaľuje aj cieľ správy, ktorým je postupne odstraňovať prekážky, aby úplne zmizli, a občania tak mohli naplno a bez obmedzení využívať svoje práva, ako aj snahu Komisie konkrétnym a účinným spôsobom posilniť občianstvo EÚ;

3.

oceňuje oznámenie s názvom „Na ceste k aktu o jednotnom trhu: Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo“ (2), ktoré bolo zverejnené súčasne so správou o občianstve a ktoré sa zameriava na odstránenie prekážok, s ktorými sa európski občania stretávajú pri uplatňovaní úprav vyplývajúcich z acquis o jednotnom trhu, t. j. keď konajú ako hospodárske subjekty (podnikatelia, spotrebitelia alebo pracovníci) na jednotnom trhu;

4.

pripomína, že jedným zo základných medzníkov s obrovským symbolickým významom pre formovanie európskej identity a európskej demokracie bolo zavedenie „európskeho občianstva“, ktoré so sebou priniesla Maastrichtská zmluva. Toto občianstvo bolo priznané všetkým občanom niektorého z členských štátov Európskej únie a od prijatia Amsterdamskej zmluvy sa považuje za dodatok k štátnemu občianstvu;

5.

zdôrazňuje, že legislatívne novinky vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy posilnili občianstvo EÚ, ktoré dopĺňa štátne občianstvo (a nie je len jednoduchým dodatkom) a nenahrádza ho;

6.

uvedomuje si, že európske občianstvo je nielen prvkom, ktorý umožňuje spolunažívanie rôznych národných identít v rámci Európskej únie bez ohľadu na postupy priznávania štátneho občianstva, ale zároveň aj zapája občanov do procesu európskej integrácie, pomáha ďalej rozvíjať európsku demokraciu, ako to uvádza aj Zmluva o Európskej únii, ktorá začlenila občianstvo EÚ medzi demokratické zásady spolu so zásadou rovnosti európskych občanov;

7.

zdôrazňuje, že občania EÚ majú podľa Zmluvy o fungovaní EÚ práva a majú si plniť povinnosti stanovené zmluvou. K tomu treba pripočítať základné práva, ktoré im priznáva Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému sa Únia pripojila prijatím Lisabonskej zmluvy, ako aj práva a slobody, ktoré zaručuje Charta základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000, prijatá 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá Lisabonskou zmluvou získala rovnaké právne postavenie ako zmluvy;

8.

zdôrazňuje, že práva, ktoré sú uvedené v správe o občianstve sú na jednej strane práva platiace výlučne pre občanov Európskej únie a na druhej strane základné práva, ktoré platia aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín;

9.

uvedomuje si, že občianstvo EÚ dnes predstavuje základný štatút jednotlivca, politického subjektu v procese európskej integrácie, ktorý zabezpečuje všetkým osobám, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, rovnaké zaobchádzanie;

10.

uvedomuje si tiež, že poznanie a presadzovanie európskeho občianstva sú základným a strategickým prvkom, najmä v krajinách, ktoré sa členmi Európskej únie stali v nedávnych rokoch a v krajinách, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ;

11.

pripomína, že Zmluva o Európskej únii vyžaduje, aby členské krajiny, ako aj krajiny, ktoré sa chcú stať členmi EÚ, rešpektovali a podporovali hodnoty, na ktorých je Únia založená: úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi;

12.

zdôrazňuje, že už v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy členským štátom zo 16. októbra 2002 sa uznáva, že výchova k demokratickému občianstvu by mala byť súčasťou akejkoľvek formálnej, neformálnej alebo nonformálnej didaktickej činnosti, vrátane vzdelávania v rodine, aby každý jednotlivec mohol počas celého svojho života konať ako aktívny a uvedomelý občan v rámci svojich práv a povinností v demokratickej spoločnosti;

13.

pripomína, že v oznámení o „spoločnom programe pre zahrnutie“ z roku 2005 Komisia pri plánovaní rámca pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie vyzvala členské štáty, aby kládli „dôraz na občiansku orientáciu pri prípravných programoch a iných aktivitách pre nových štátnych príslušníkov tretích krajín tak, aby prisťahovalci chápali, rešpektovali a mali prospech zo spoločných európskych a národných hodnôt“;

14.

poukazuje na to, že Výbor regiónov sa už od začiatku diskusie o budúcnosti Európy usiluje podporovať všetky iniciatívy, ktoré by dokázali rozšíriť zapojenie občanov do demokratického procesu v Únii, a začleniť sa do opatrení na podporu priamej a participatívnej demokracie, ako aj výraznou mierou prispievať k odstráneniu demokratického deficitu v EÚ. Víta predovšetkým pokrok, ktorý sa v tomto ohľade dosiahol vďaka Lisabonskej zmluve;

15.

pripomína, že svojím stanoviskom o nových formách riadenia: Európa, rámec pre iniciatívu občanov Výbor regiónov vyzval EÚ, aby podnikla kroky zamerané na dosiahnutie väčšej transparentnosti a demokracie vo vlastných politických a rozhodovacích štruktúrach, a tak vybudovala vhodný rámec pre zapojenie a iniciatívu občanov na európskej úrovni. Okrem toho žiadal aj vytvoriť mechanizmy, ktoré by podporili interaktívny politický dialóg a zaviesť do praxe zásadu participatívnej demokracie;

16.

zdôrazňuje, že pri stanovovaní politických priorít na obdobie rokov 2010 – 2012 bola vyzdvihnutá skutočnosť, že na posilnenie inštitucionálnej úlohy VR musia byť prioritne zavedené do praxe tie zmeny ustanovení Lisabonskej zmluvy, ktoré sa vzťahujú na regióny alebo ktoré majú územný rozmer, ako napríklad iniciatíva občanov. Víta prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov, do ktorého boli zapracované mnohé z požiadaviek Výboru regiónov (CdR 167/2010 fin);

17.

zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť prekážky voľného pohybu, aby európski občania mohli v plnej miere využívať svoje práva, ktoré im dávajú zmluvy, a to bez ohľadu na to, kde sa rozhodli žiť alebo odkiaľ získali tovar alebo služby;

18.

poukazuje na to, že v členských krajinách ešte stále existuje rozdiel medzi normami, ktoré sa majú uplatňovať, a každodennou realitou, s ktorou sa stretávajú občania, najmä v cezhraničných situáciách;

19.

poukazuje aj na vážne problémy, s ktorými jednotlivé členské krajiny zápasia pri úsilí uplatňovať európske právne predpisy a prispôsobiť vnútroštátne predpisy novej legislatíve;

20.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť informovanosť občanov o ich postavení ako občanov EÚ, ich právach a význame týchto práv v ich bežnom živote;

21.

upozorňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať prisťahovalcom, ktorí sa usilujú získať občianstvo niektorej z členských krajín EÚ, a ktorí by sa tým stali tiež „európskymi občanmi“;

22.

zdôrazňuje, že všeobecné ustanovenia týkajúce sa európskeho občianstva, ktoré sú zakotvené v Zmluve o Európskej únii v hlave obsahujúcej ustanovenia o demokratických zásadách, musia byť uplatňované spoločne so zásadou, podľa ktorej sa rozhodnutia musia prijímať čo najtransparentnejším spôsobom a čo najbližšie k občanom, v súlade s modelom demokracie blízkej občanom, ktorá sa v praxi uplatňuje najmä prostredníctvom plného a účinného zapojenia miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sú „najbližšie k občanom“;

23.

konštatuje, že správa Komisie nevenuje dostatočnú pozornosť prínosu miestnych a regionálnych orgánov, ktorý by mohol obohatiť európske občianstvo, konkrétne jeho účinnosť a kvalitu;

24.

uvedomuje si, že miestne a regionálne orgány majú vďaka svojej blízkosti k občanom najlepšiu možnosť podporiť lepšie pochopenie občianstva EÚ, zviditeľniť občianstvo EÚ a jeho konkrétny prínos pre jednotlivcov, ako aj poukázať na hmatateľný vplyv politických opatrení EÚ na každodenný život občanov;

25.

uvedomuje si aj to, že regionálne a miestne orgány budú musieť zohrávať významnú úlohu v procesoch participatívnej demokracie, ktoré budú zavedené do praxe, aby sa dosiahol skutočný prístup „zdola nahor“ umožňujúci občanom výrazne sa podieľať na definovaní politických opatrení EÚ, ktoré sa konkrétne prejavia v oblasti ich práv;

26.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány môžu európskym inštitúciám pomôcť podchytiť predovšetkým tie skupiny, u ktorých sa často prejavuje menšie zapojenie, ako napríklad mladí ľudia a prisťahovalci;

27.

poukazuje tiež na to, že miestne a regionálne orgány nesú zodpovednosť za riešenie problémov spojených s právom európskych občanov na voľný pohyb a pobyt, ako aj v oblasti prijímania migrantov;

28.

konštatuje, že správa, hoci upozorňuje na prekážky, ktoré bránia uplatňovaniu práv spojených s európskym občianstvom, nevenuje dostatočnú pozornosť predbežným podmienkam, ktoré sú potrebné na to, aby mohla byť akákoľvek forma občianstva účinná a prekonať geografické, kultúrne a jazykové rozdiely, rozdiely v informovanosti a technológii, ktoré bránia uvedomelému a slobodnému uplatňovaniu práv a povinností;

29.

poukazuje na to, že správa o občianstve za rok 2010 nevenuje dostatočnú pozornosť ani nástrojom občianskej výchovy, ktoré predstavujú nové spôsoby, ako sprostredkovať demokraciu a občianstvo;

30.

zdôrazňuje, že správa nezohľadňuje v primeranej miere potrebu zavádzať na miestnej a regionálnej úrovni opatrenia na zamerané na zjednodušenie administratívnych postupov v záujme účinného presadzovania práv občanov EÚ;

31.

poukazuje na skutočnosť, že v nových multikultúrnych súvislostiach sa občianstvo už nechápe len ako obrana identity a vyjadrenie prináležitosti, ale stáva sa prvkom integrácie a sociálneho začlenenia;

32.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány už dlhšiu dobu skusmo zavádzajú, aj prostredníctvom procesov participatívnej a deliberatívnej demokracie, úspešné opatrenia, ktoré im umožňujú podporovať a sprostredkovať občianstvo;

33.

konštatuje, že štatistické údaje ukazujú, že väčšina občanov EÚ si neuvedomuje význam práv, ktoré im v rámci európskeho občianstva prináležia, najmä pokiaľ ide o slobodu pohybu a pobyt, a ani nevedia, že tieto práva majú. Vzhľadom na tieto štatistiky konštatuje, že miestne a regionálne orgány sú vďaka svojej blízkosti k občanom prirodzenými kanálmi (nástrojmi), ktoré by mohli v tejto oblasti podporiť šírenie informácií určených občanom EÚ;

34.

poukazuje na to, že miestne politické inštitúcie, ktoré sú stelesnením „európskej“ voličskej základne, a tým aj prvotnými ozajstnými orgánmi európskej verejnej správy, sú hlavným zdrojom informácií pre občanov EÚ, pokiaľ ide o ich voličské práva;

35.

vyzdvihuje prínos, ktorým môžu prispieť v oblasti podpory občianstva a osvety o ňom siete miest a partnerstvá medzi obcami, ktoré sú nástrojmi na podporu občianskej angažovanosti a integrácie, najmä vo vzťahu k novým členským krajinám;

36.

súhlasí so zámerom Komisie navrhovanými legislatívnymi opatreniami v roku 2011 a lepším informovaním občanov posilniť právo občanov EÚ na pomoc, ktorú im v tretích krajinách majú poskytovať diplomatické a konzulárne úrady všetkých členských štátov. Zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrať miestne a regionálne orgány pri šírení informácií o tomto práve a vyzýva Komisiu, aby vypracovanie návrhov v tejto oblasti konzultovala s Výborom regiónov;

37.

zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia, ktoré by dokázali zaručiť vzdelávanie a výchovu k občianstvu, prekonať kultúrne, jazykové a technologické prekážky, zabezpečiť osvojenie si uvedomelého a slobodného uplatňovania svojich práv a povinností a prekonať nerovnováhu a nedostatky v oblasti informovanosti;

38.

konštatuje, že proces posilňovania európskeho občianstva by mohol načerpať novú silu zo zvýšenia aktívnej účasti občanov na živote miestnej komunity a najmä účasti mladých ľudí, ktorí majú najväčší podiel na mobilite v rámci EÚ;

39.

odporúča Európskej komisii, aby zdôraznila aj aspekty súvisiace s občianstvom EÚ v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA), aby budúci občania EÚ boli náležite informovaní a poznali svoje práva a povinnosti;

40.

zdôrazňuje význam dobrovoľníckej činnosti pri podpore účasti občanov a aktívneho občianstva, ako aj potrebu naďalej vyvíjať úsilie v tejto oblasti;

41.

považuje za potrebné posilniť na európskej úrovni iniciatívy zamerané na sociálne občianstvo, keďže prístup k sociálnym právam je viazaný na kritériá a požiadavky, ktoré často vykazujú diskriminačné prvky, a to aj napriek zásade rovnoprávnosti a rovnosti zaobchádzania, ktorú stanovujú právne predpisy Spoločenstva, pokiaľ ide o občanov iných členských štátov Európskej únie, ktorí využili svoje právo slobody pohybu, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú tiež chránení právom Európskej únie;

42.

žiada Komisiu, aby do opatrení, ktoré chce prijať na uľahčenie prístupu k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a na začatie pilotných projektov v oblasti bezpečného on-line prístupu k niektorým zdravotným údajom európskych občanov, zapojila aj miestne a regionálne orgány, ktoré sú najbližšie k občanom;

43.

dúfa, že miestne a regionálne orgány budú zapojené aj do opatrení, ktoré chce Komisia prijať na zlepšenie informovania občanov tým, že vytvorí nový systém elektronickej výmeny informácií, ktorý zníži výskyt oneskorení a problémov spojených s výmenou informácií v oblasti sociálneho zabezpečenia;

44.

dúfa, že miestne a regionálne orgány budú zapojené aj do nových opatrení, ktoré sa budú zavádzať na uľahčenie slobody pohybu občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov, ktorí pochádzajú z tretích krajín. Medzi tieto opatrenia patrí nediskriminácia, podpora osvedčených postupov a znalosť noriem EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom lepšieho informovania občanov EÚ o ich právach v oblasti voľného pohybu osôb;

45.

uznáva, že rozdiely v transpozícii smernice 2004/38/ES by mohli spôsobovať problémy pri účinnom uplatňovaní základných práv občanov;

46.

konštatuje, že právo na úplnú slobodu pohybu a aktívna politická účasť občanov sú základnými aspektmi európskeho občianstva;

47.

podporuje úsilie zamerané na to, aby občania pochádzajúci z tretích krajín a zákonne pobývajúci na území EÚ mali možnosť zapojiť sa do života svojich komunít v závislosti od dĺžky pobytu. Právo štátnych príslušníkov tretích krajín zapojiť sa do politického života je zakotvené aj v dohovore o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni;

48.

vyzýva Komisiu, aby podnikla konkrétne kroky zamerané na podporu účinného vykonávania práva, ktoré bolo priznané občanom EÚ, zúčastniť sa na komunálnych voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu v tej krajine, v ktorej sa trvalo zdržiavajú;

49.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby občania EÚ mali v členských krajinách plný prístup k informáciám, ktoré sú predpokladom ich aktívneho zapojenia do politického života;

50.

zdôrazňuje, že na miestnej a regionálnej úrovni treba prijať opatrenia na zjednodušenie administratívnych postupov, ktoré by zefektívnili uplatňovanie práv európskeho občianstva, najmä slobody pohybu, ako aj odstrániť akékoľvek spôsoby odrádzania alebo iné existujúce formy diskriminácie, ktoré vedú k rozdielom v zaobchádzaní medzi európskymi občanmi v závislosti od členského štátu ich pôvodu, najmä pri udeľovaní práva na pobyt. Tieto opatrenia by mali byť schopné priniesť primerané riešenia problémov, ktorým čelia miestne a regionálne orgány;

51.

podčiarkuje skutočnosť, že na uľahčenie uplatňovania slobody pohybu a slobody pohybu občanov je potrebné zlepšiť výmenu elektronických údajov medzi orgánmi verejnej správy v jednotlivých krajinách Európskej únie, ako aj komunikáciu úradov s občanmi;

52.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť nástroje na zjednodušenie administratívnych postupov najmä v oblasti cezhraničnej spolupráce, kde sa občania v praxi stretávajú s najväčšími problémami pri uplatňovaní svojich práv;

53.

poukazuje na možnosti podporiť rôzne formy územnej spolupráce na realizáciu projektov a opatrení, ktoré sú zamerané na zefektívnenie európskeho občianstva a ktoré by mohli prispieť k zníženiu administratívnych a byrokratických prekážok a zaťaženia, a to aj prostredníctvom šírenia viacerých osvedčených postupov pokiaľ ide o cezhraničné poskytovanie služieb napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti a viacjazyčnosti;

54.

považuje za nevyhnutné čo najskôr zintenzívniť a zlepšiť administratívnu spoluprácu a výmenu informácií o osvedčených postupoch medzi príslušnými orgánmi s cieľom zaručiť slobodné uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z občianstva EÚ;

55.

pripomína, že všetky úrovne správy sú povinné prispievať k vytváraniu „kultúry práv“, a to prostredníctvom zvyšovania povedomia verejnosti o jej právach a povinnostiach;

56.

zdôrazňuje, že na podporu práv a povinností občanov je dôležité podnikať spoločné kroky. Táto podpora musí byť pritom neoddeliteľnou súčasťou informačnej a komunikačnej politiky Európskej komisie;

57.

zaväzuje sa, že bude podporovať miestne a regionálne orgány, aby v roku 2011, ktorý je európskym rokom dobrovoľníckej práce výraznou mierou prispeli a poskytli tak cenný prínos tým, že poskytnú široký priestor svojim opatreniam založeným na aktívnom občianstve;

58.

podporuje Európsku komisiu v jej zámere vyhlásiť rok 2013 za európsky rok občanov. Za jednu z možností, ako túto iniciatívu podporiť, považuje začlenenie tejto tematiky do podujatia Open Days;

59.

vyzdvihuje skutočnosť, že miestne a regionálne orgány predstavujú úroveň riadenia, na ktorej by sa mali zavádzať iniciatívy zamerané na „výchovu k európskemu občianstvu“ detí v školskom veku i dospelých, a najmä tých osôb, ktoré chcú získať občianstvo niektorého z členských štátov;

60.

konštatuje, že je potrebné podporovať kroky zamerané na informovanie a vzdelávanie migrantov, ktorí sa usilujú získať občianstvo niektorej z členských krajín EÚ a ktorí by sa tým stali tiež „európskymi občanmi“;

61.

považuje za potrebné zaviesť opatrenia zamerané na „výchovu k európskemu občianstvu“ aj pre zamestnancov vo verejnej správe na európskej, celoštátnej, miestnej a regionálnej úrovni;

62.

vyzýva Komisiu a členské krajiny, aby podporili začlenenie európskeho občianstva do vzdelávacích programov a školských osnov, a aby podporili aj opatrenia v oblasti výchovy k občianstvu pre dospelých, a to aj prostredníctvom médií a IKT;

63.

zdôrazňuje význam programu „európskych hlavných miest kultúry“ pre propagáciu európskej identity a európskeho občianstva;

64.

vyzýva Európsku komisiu, aby rozširovala a podporovala kroky a projekty zamerané na poznanie a propagáciu európskeho občianstva u občanov krajín, ktoré sa členmi Európskej únie stali v nedávnych rokoch a krajín, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ, a to najmä prostredníctvom spolupráce s územnými samosprávami, ktoré pôsobia v týchto krajinách;

65.

vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na odstránenie pretrvávajúcich prekážok v oblasti vzdelávania (administratívnych a legislatívnych, informačných, motivačných a jazykových) a vypracovala stratégie na ich prekonanie v záujme cezhraničnej mobility mladých ľudí, pričom by mala zaangažovať aj verejné inštitúcie a občiansku spoločnosť, podniky a ďalších zainteresovaných aktérov;

66.

vzhľadom na záujem, ktorý vyjadrila Európska komisia, zváži vytvorenie pružnej a neformálnej platformy na podporu spolupráce medzi Európskou komisiou, Výborom regiónov a vnútroštátnymi združeniami miestnych a regionálnych samospráv s cieľom uľahčiť a povzbudiť diskusiu o európskom občianstve, identifikovať prípady a ťažkosti, s ktorými sa stretávajú miestne orgány pri uplatňovaní práv občanov EÚ, a podnietiť výmenu skúseností a osvedčených postupov, čím prispeje k podpore efektívneho uplatňovania práv v rámci európskeho občianstva. Vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť poskytnúť primeranú podporu tejto činnosti v rámci preskúmania uskutočniteľnosti.