10.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 42/49

—

by chcel v rámci svojej spoluzodpovednosti za uskutočňovanie občianstva EÚ, zásadu subsidiarity, viacúrovňové riadenie a uplatňovanie Charty základných práv prispieť k živej „kultúre základných práv“;

—

konštatuje, že miestne a regionálne orgány ako úroveň, ktorá je najbližšie k občanom, majú osobitnú povinnosť presadzovať zásady politickej participácie tak, ako sú zakotvené v Lisabonskej zmluve, v ústavách jednotlivých štátov a regiónov a navrhuje preto o. i. preskúmať rozsiahlejšie možnosti účasti na voľbách pre občanov EÚ v príslušnej krajine ich pobytu;

—

poukazuje na nutnosť vybudovať osobitné prostredie dôvery a rozsiahlych znalostí právnych systémov ostatných členských štátov pri implementácii Štokholmského programu, k čomu by miestne a regionálne orgány mohli prispieť aj v rámci partnerstiev medzi mestami a regiónmi;

—

poukazuje na dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri presadzovaní rozsiahlej ochrany údajov založenej na základných právach a na ich osobitnú spoluzodpovednosť v rámci predchádzania trestnej činnosti a koncepcie prevencie a potláčania korupcie a organizovanej trestnej činnosti administratívnym prístupom;

—

s ohľadom na sociálny rozmer neustále pribúdajúcej migrácie z dôvodu chudoby opätovne zdôrazňuje nutnosť európskej prisťahovaleckej a azylovej politiky, ktorú odsúhlasia regióny a miestne orgány a ktorá musí spočívať na dodržiavaní ľudských práv, solidarite a zodpovednosti. Preto by privítal vymenovanie európskeho splnomocnenca pre migráciu, utečencov a integráciu pri Európskom parlamente, ktorý by sa zaoberal predovšetkým špecifickými problémami príslušníkov tretích krajín.

Spravodajca

:

Holger Poppenhäger (DE/SES), minister spravodlivosti spolkovej krajiny Durínsko

Referenčný dokument

:

Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu

KOM(2010) 171 v konečnom znení

1.

víta, že Komisia prostredníctvom tohto akčného plánu pohotovo predložila ucelený program na implementáciu Štokholmského programu vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. To umožní premyslené a cielené spolupôsobenie všetkých zainteresovaných subjektov;

2.

víta cieľ akčného plánu priblížiť Európu ľuďom, aby občania mohli v plnej miere uplatňovať svoje práva;

3.

opakovane zdôrazňuje nutnosť zaručiť úplné dodržiavanie základných práv a slobôd aj pri vytváraní bezpečnej Európy;

4.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány už v súčasnosti nesú veľký diel zodpovednosti za uplatňovanie týchto práv v praxi, a preto vychádza z toho, že by v rámci viacúrovňového riadenia a pri dodržiavaní princípu subsidiarity mali byť v plnej miere zapojené už do predlegislatívneho procesu;

5.

preskúma vytvorenie vlastnej databázy Výboru regiónov zhromažďujúcej príklady osvedčených postupov z miestnych a regionálnych orgánov pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

6.

poukazuje na to, že Charta základných práv Európskej únie uznáva nedeliteľnosť základných práv a slobôd každého jednotlivca – bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť alebo právne postavenie vyplývajúce z druhu pobytu a zdôrazňuje, že bezvýhradné dodržiavanie, ochrana a podpora týchto práv je jednou z najdôležitejších úloh orgánov a inštitúcií Európskej únie (EÚ), členských štátov, regionálnych parlamentov a regionálnych výkonných orgánov, ako aj volených zástupcov a verejných činiteľov miestnej samosprávy;

7.

poukazuje na dôležitú úlohu iniciatív v oblasti boja proti vylúčeniu, rasizmu, antisemitizmu, xenofóbii a homofóbii, na ktorých sa podieľajú predovšetkým miestne a regionálne orgány a skupiny občianskej spoločnosti;

8.

požaduje zlepšenie ochrany menšín a ochrany skupín a osôb odkázaných na pomoc;

9.

navrhuje, aby regióny, mestá a obce postupne preskúmali svoje existujúce právne predpisy, vrátane svojich ústav a nových právnych aktov so zreteľom na chartu a európsky ústavný vývoj, predovšetkým vývoj európskych protidiskriminačných pravidiel;

10.

chcel by v rámci viacúrovňového riadenia a v úzkej spolupráci s Európskou agentúrou pre základné práva prispieť k živej „kultúre základných práv“, a žiada preto Komisiu, aby aj Výbor regiónov pravidelne informovala o tom, ako prispela k účinnému dodržiavaniu základných práv, pokiaľ ide o konania;

11.

víta trojstrannú spoluprácu medzi Komisiou, Európskou agentúrou pre základné práva a Výborom regiónov, ktorá sa začala v roku 2009 a navrhuje ju prehĺbiť a rozšíriť;

12.

vychádza z toho, že právo na čo najvoľnejší pohyb a aktívna politická angažovanosť občanov predstavujú hlavné aspekty občianstva EÚ;

13.

konštatuje, že miestne a regionálne orgány ako úroveň, ktorá je najbližšie k občanom, majú osobitnú povinnosť presadzovať zásady participácie zakotvené v ústavách jednotlivých štátov a regiónov, ako aj v Lisabonskej zmluve;

14.

navrhuje preto preskúmať rozšírenie volebného práva občanov EÚ z komunálnej a európskej úrovne aj na ďalšie úrovne;

15.

podporuje snahy priznať možnosť zúčastniť sa na komunálnych voľbách príslušníkom tretích krajín, ktorí sa legálne zdržujú v EÚ, a to v závislosti od dĺžky ich pobytu;

16.

stotožňuje sa s názorom Európskeho parlamentu, Komisie a Európskej rady, že európska iniciatíva občanov zakotvená v Lisabonskej zmluve taktiež upevní demokratickú legitímnosť EÚ;

17.

zdôrazňuje nutnosť širokej dostupnosti informácií pre občanov EÚ ako predpokladu ich aktívnej politickej účasti. Privítal by, keby boli informácie v rovnakej miere dostupné aj v členských štátoch a žiada svojich členov, aby sa za to zasadzovali;

18.

víta, že Lisabonská zmluva umožnila prostredníctvom podstatného pokroku v oblasti občianskeho a trestného práva skutočne zviditeľniť občanom európsky priestor spravodlivosti;

19.

zdôrazňuje, že v záujme presadzovania zásady vzájomného uznávania je potrebné zvýšiť vzájomnú dôveru – okrem iného aj zavedením minimálnych noriem;

20.

domnieva sa preto, že výmena sudcov, prokurátorov a ďalších justičných pracovníkov predovšetkým v rámci európskej justičnej siete, ale tiež na základe existujúcich partnerstiev medzi mestami a regiónmi, bude v tomto smere prínosná a mala by sa vo zvýšenej miere podporovať;

21.

nabáda na ďalší rozvoj európskej kultúry v oblasti práva a na intenzívnu výmenu skúseností v oblasti alternatívnych trestnoprávnych sankcií, už využívaných modelov, napr. alternatívneho riešenia sporov (Alternative Dispute Resolution – ADR) a rozličných systémov právnického odborného a ďalšieho vzdelávania;

22.

zastáva názor, že metóda „spoločného referenčného rámca“ by rozhodujúcim spôsobom prispela k europeizácii legislatívy a jej účinnejšiemu presadzovaniu;

23.

vyzýva, aby sa pri budúcich legislatívnych aktoch uskutočnilo hodnotenie vplyvu z hľadiska základných práv a okrem toho sa zohľadnil finančný, ekonomický a sociálny dosah na regióny;

24.

zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť miestnych a regionálnych samospráv za bezpečnosť obyvateľstva a za rozvoj európskej kultúry v oblasti práva založenej na ľudskej dôstojnosti, slobode, rovnosti a solidarite ako najdôležitejšieho kroku na predchádzanie rasizmu a xenofóbii;

25.

zdôrazňuje kľúčový význam slobody zhromažďovania uznanej v Charte základných práv pre demokratické spoločenstvo a súčasne vyjadruje znepokojenie nad inštrumentalizáciou tohto základného práva na xenofóbne, rasistické a extrémistické účely;

26.

považuje preto za naliehavo potrebné zintenzívniť a zlepšiť administratívnu spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi o úspešných postupoch, aby sa zabezpečilo právo slobodne sa zhromažďovať;

27.

víta ohlasovanú implementáciu akčného plánu pre oblasť násilných sklonov a radikalizácie a navrhuje, aby sa preskúmala možnosť zavedenia celoeurópskych minimálnych noriem trestnoprávnych postihov za politicky extrémistické činy;

28.

víta hodnotenie opatrení členských štátov na boj proti korupcii, ktoré sa navrhuje v akčnom pláne a poukazuje na to, že si to vyžaduje administratívnu kultúru zameranú na prevenciu a tiež veľkú transparentnosť administratívnych postupov;

29.

zdôrazňuje, rovnako ako Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, že v globálnej informačnej spoločnosti má ochrana súkromia prvoradý význam. Dôsledné uplatňovanie základného práva na ochranu údajov je preto nevyhnutné aj v oblasti trestného stíhania a predchádzania trestnej činnosti a v medzinárodných vzťahoch;

30.

zastáva názor, že miestne a regionálne orgány by na základe svojich skúseností mali byť sústavne a včas zapájané do ďalšieho rozvoja ochrany údajov;

31.

víta avizované preskúmanie smernice 2006/24/ES o uchovávaní údajov a vychádza z predpokladu, že toto preskúmanie prebehne aj s ohľadom na Chartu základných práv;

32.

súhlasí so zámerom „digitálnej agendy“, aby zaručenie ochrany údajov a bezpečnosti údajov, a to aj pri dohodách s tretími krajinami a pri posudzovaní nových obchodných modelov hospodárstva využívajúceho internet, upevnilo dôveru ľudí v moderné komunikačné technológie, a tým odstránilo významnú prekážku ich rozvoja;

33.

domnieva sa, že je potrebné kriticky prehodnotiť používanie bezpečnostných kamier verejnými a súkromnými prevádzkovateľmi;

34.

potvrdzuje svoje stanoviská týkajúce sa boja proti pohlavnému vykorisťovaniu maloletých, detskej pornografii a obchodovaniu s ľuďmi, ako aj ochrany maloletých bez sprievodu. Obzvlášť poukazuje na svoje stanovisko CdR 136/2006 fin a zdôrazňuje nevyhnutnosť vytvoriť v rámci uplatňovania akčného plánu Komisie pre maloletých bez sprievodu osobitné nástroje financovania, ktoré budú zodpovedať špecifickej situácii týchto maloletých a regiónov, ktoré sa ich ujímajú;

35.

zdôrazňuje, že účinnosť doterajších opatrení EÚ na ochranu obetí, resp. ich uplatňovanie je nutné vyhodnotiť v rámci pravidelného predkladania správ, ktoré požadujú právne predpisy EÚ;

36.

vzhľadom na súčasné klimaticky podmienené prírodné katastrofy presahujúce hranice, napr. povodne, ale tiež rozsiahle požiare opakuje, že miestne a regionálne orgány zohrávajú pri prevencii rizík rozhodujúcu úlohu;

37.

odkazuje na svoju požiadavku celkového vyváženého prístupu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany, ktorý poskytuje členským štátom priestor na stanovenie vlastných priorít;

38.

so záujmom očakáva hodnotenie nástrojov EÚ v politike civilnej ochrany a oznámenia o zvýšení kapacity EÚ v oblasti reakcie na katastrofy ohlásené v tomto akčnom pláne a výslovne víta ohlásené návrhy na predĺženie európskeho finančného nástroja civilnej ochrany;

39.

poukazuje na dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov aj pri predchádzaní trestnej činnosti a požaduje včasnú účasť na hodnotení fungovania Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti, a tiež na vytváraní pozorovacieho pracoviska na predchádzanie trestnej činnosti a koncepcie prevencie a potláčania organizovanej trestnej činnosti administratívnym prístupom;

40.

pripomína, že pri navrhovaných opatreniach týkajúcich sa štatistiky trestnej činnosti je nevyhnutné obzvlášť starostlivo zabezpečiť výpovednú hodnotu týchto číselných údajov;

41.

s ohľadom na sociálny rozmer neustále pribúdajúcej migrácie z dôvodu chudoby opätovne zdôrazňuje nutnosť európskej prisťahovaleckej a azylovej politiky, ktorú odsúhlasia regióny a miestne orgány a ktorá bude spočívať na dodržiavaní ľudských práv, solidarite a zodpovednosti;

42.

súhlasí s názorom Európskeho parlamentu, že súčasná podpora európskych pohraničných regiónov je nedostatočná, a vyzýva preto Komisiu, aby do plánovaného oznámenia o zvýšenej solidarite v rámci EÚ zapracovala aj návrhy riešení solidárneho rozdelenia utečencov, ako aj návrhy okamžitých opatrení na odbremenenie postihnutých regiónov;

43.

víta prisťahovaleckú politiku, ktorá začína pôsobiť už v krajinách pôvodu a ktorá navyše zohľadňuje aj požiadavky európskeho trhu práce a demografického vývoja;

44.

požaduje zosúladené rámcové právo týkajúce sa zlučovania rodín a považuje citlivé posudzovanie ďalšieho zjednodušovania pri vízových dohodách za nevyhnutné;

45.

v zásade víta opatrenia na trvalé zabránenie nelegálnemu prisťahovalectvu uvedené v tomto akčnom pláne;

46.

zdôrazňuje, že plánované opatrenia nesmú obchádzať európsku a medzinárodnú ochranu utečencov;

47.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v akčnom pláne v súvislosti s koordinovaným zaobchádzaním s ľuďmi bez povolenia na pobyt neuvádza žiadne návrhy alebo iniciatívy, ktoré by zodpovedali európskym základným právam a očakáva, že potreby tejto skupiny budú zohľadnené tak v ohlasovanej zmene a doplnení smernice o definícii pomoci pri nepovolenom vstupe, prechode a pobyte, ako aj v správe o smernici, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov;

48.

zastáva názor, že programy repatriácie by mali byť ustanovené len na základe dobrovoľnosti a v súlade s cieľmi rozvojovej spolupráce a že vyhostenie by malo viesť k trvalej sociálnej integrácii takto postihnutých ľudí;

49.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že akčný plán nepredpokladá žiadne zlepšenie práv a povinností ľudí z tretích štátov;

50.

zdôrazňuje, že aj v oblasti migračnej a azylovej politiky je nutné dodržiavať ustanovenia ochrany údajov v prípade opatrení na zabezpečenie a výmenu údajov resp. ich overovanie uvedených v akčnom pláne;

51.

víta avizované opatrenia na podporu integrácie a žiada, aby bol Výbor regiónov včas zapojený do vypracovania oznámenia o integračnom programe EÚ a do vývoja plánovaného koordinačného mechanizmu;

52.

vyzýva, aby bol pri oznámených štatistických opatreniach dodržaný primeraný pomer medzi získanými poznatkami a nákladmi vynaloženými na ich získavanie;

53.

privítal by vytvorenie funkcie európskeho splnomocnenca pre migráciu, utečencov a integráciu pri Európskom parlamente, ktorý by sa zaoberal predovšetkým špecifickými problémami príslušníkov tretích krajín;

54.

vyzýva Európsky parlament a Radu, aby urýchlene uskutočnili vytvorenie porovnateľných kritérií a podkladov na rozhodovanie o žiadostiach o azyl, ako sa uvádza v akčnom pláne;

55.

považuje dodržiavanie minimálnych noriem, ktoré zodpovedajú požiadavkám základných a ľudských práv, pri ubytovaní žiadateľov o azyl za rovnako potrebné, ako pri pravidlách slobody pohybu týchto žiadateľov;

56.

víta, že Lisabonská zmluva umožňuje účinnejšie vytváranie zahraničných vzťahov EÚ pri väčšom zohľadnení cieľov zameraných na ľudské práva a na rozvojovú politiku;

57.

víta ubezpečenie Komisie, že bude spolu s vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorá je podpredsedníčkou Komisie zabezpečovať súdržnosť medzi zahraničnými vzťahmi a vonkajším rozmerom justičných a vnútorných záležitostí, ako aj rozvojovou spoluprácou;

58.

víta, že sa akčný plán zaoberá spoločnými záujmami v súvislosti s legálnou a nelegálnou migráciou (prisťahovalectvo, azyl, spolupráca pri ochrane hraníc), ako aj to, že venuje pozornosť boju proti terorizmu a zločinu, stanoveniu geografických priorít pri jednotlivých témach, rámcovým podmienkam výmeny informácií, zárukám ochrany základných a ľudských práv, transparentnosti a voľnej dostupnosti informácií, ochrane údajov a s tým súvisiacim zárukám právnej ochrany občanov EÚ a tretích krajín;

59.

navrhuje, aby sa do diskusií o témach, ktoré sa týkajú zahraničného rozmeru priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, zapojil Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy, Európsko-stredomorské zhromaždenie regionálnych a miestnych samospráv, platformy Východného partnerstva a ostatné príslušné siete;

60.

považuje za dôležité využiť a zvýšiť veľký potenciál miestnych a regionálnych orgánov pri cezhraničnej spolupráci v záležitostiach priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, predovšetkým v otázkach integrácie migrantov a žiadateľov o azyl;

61.

považuje za nutné uskutočňovať aj v tejto oblasti pravidelné hodnotenie, aby sa zabezpečila účinnosť a jednotnosť uplatňovania opatrení tejto novej zahraničnej politiky EÚ.