14.12.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 339/41

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o nezáväzné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávkami určitého tovaru a služieb s vysokým rizikom podvodu“

KOM(2009) 511 v konečnom znení – 2009/0139 (CNS)

(2010/C 339/09)

Hlavný spravodajca: Edgardo IOZIA

Rada sa 6. októbra 2009 rozhodla podľa článku 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o nezáväzné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávkami určitého tovaru a služieb s vysokým rizikom podvodu“

KOM(2009) 511 v konečnom znení – 2009/0139 (CNS).

Grémium poverilo 3. novembra 2009 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán Iozia rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 21. januára 2010) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 91 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   EHSV súhlasí s návrhom smernice, ktorá umožňuje zavedenie mechanizmu prenášania daňovej povinnosti na niektoré tovary a služby, ale vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že znovu treba hľadať „konvenčné“ riešenia problému daňových podvodov a prekonania „prechodného“ režimu, ktorý stále umožňuje nerušene páchať podvody v rámci Spoločenstva.

1.2   EHSV chápe a podporuje úsilie Komisie vyvíjané bez ohľadu na problémy politickej povahy, ktorým musí čeliť, ale aj naďalej nalieha, aby sa prešlo na nový systém DPH, ktorý by obmedzil možnosti páchania podvodov a znížil administratívnu záťaž pre zdaniteľné osoby.

1.3   EHSV súhlasí s návrhmi obsiahnutými v uznesení Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o koordinovanej stratégii na zefektívnenie boja proti daňovým podvodom, hlavne so zdanením v krajine pôvodu jednotnou 15 % sadzbou pre obchodné transakcie v rámci Spoločenstva. Toto rozhodnutie by bolo v súlade s ustanovením článku 402 smernice 2006/112/ES.

Návrh smernice vnáša do systému DPH ďalšie sporné prvky. EHSV vyjadruje obavy v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré odsúvajú harmonizáciu DPH.

1.4.1   Zvolený právny nástroj sa javí ako vhodný, hoci by bolo želateľné prijatie nariadení.

1.5   Členské štáty budú musieť posilniť daňovú správu. Zvýši sa počet žiadostí o vrátenie DPH, pretože už nebude možné kompenzovať prijatú DPH zaplatenou daňou. Veľmi prísny kontrolný systém je nevyhnutný, aby členské štáty boli chránené pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohol so sebou priniesť systém prenesenia daňovej povinnosti.

1.6   EHSV pokladá rozhodnutie začleniť do smernice obchod s emisnými certifikátmi za veľmi významné.

1.7   EHSV nesúhlasí s obmedzením systému prenesenia len na dva produkty zo štyroch stanovených v smernici. Každý členský štát by mal rozhodnúť, či jeho colná správa dokáže vhodným spôsobom zaviesť mechanizmus prenesenia daňovej zodpovednosti pre všetky kategórie produktov. Zdá, že toto obmedzenie je v rozpore s článkom 395 smernice 2006/112/ES.

1.8   EHSV bude aj ďalej podporovať Komisiu v úsilí o posilnenie harmonizácie režimu DPH a bol by rád, keby boli prijaté „ďalekosiahlejšie štrukturálne“ reformy, ktoré by výrazne obmedzili možnosť daňových podvodov.

2.   Úvod

2.1   V boji proti daňovým podvodom, hlavne v rámci Spoločenstva, sa v posledných rokoch nedosiahol výrazný pokrok. Celkové straty na daniach spôsobené daňovými podvodmi predstavujú 200 až 250 miliárd EUR, čo sa rovná 2 % HDP EÚ.

2.2   Podvody v oblasti DPH predstavujú približne 40 miliárd EUR, teda 10 % príjmov z tejto dane.

2.3   Postupný nárast obchodnej výmeny viedol k rozšíreniu tzv. „kolotočových“ podvodov. Podľa platných predpisov sa môže tranzitný tovar voľne pohybovať po území EÚ, ale DPH z obchodných operácií s členskými krajinami Spoločenstva sa musí odviesť v krajine určenia.

2.4   Zapojením ďalšieho subjektu – komplica do obchodu v rámci Spoločenstva vznikne nezákonný obchodný trojuholník, ktorým sa predstiera dvojitá nadväzná dodávka toho istého tovaru. Kupujúci má právo na vrátenie DPH, ktorú sprostredkujúci subjekt nikdy nezaplatil, pretože tovar kúpil bez DPH od dodávateľa z iného členského štátu. Sprostredkujúci subjekt tým zmizne.

2.5   Výsledkom mechanizmu prenesenia daňovej zodpovednosti je, že domáci dodávateľ neúčtuje žiadnu DPH zdaniteľným zákazníkom, ktorí sa následne stávajú povinnými platcami DPH. Teoreticky by tento postup mal vylúčiť možnosť „kolotočového“ podvodu.

2.6   Rozpornosť systému založeného na uplatnení princípu krajiny určenia, ktorého správne fungovanie by vyžadovalo konsolidovaný a účinný systém výmeny informácií medzi členskými štátmi, vedie k daňovým podvodom, ktorým je veľmi ťažké zabrániť. Spoločenstvo sa definitívne rozhodlo pre princíp krajiny pôvodu, ktorý predpokladá istú formu vyrovnávania medzi členskými štátmi na základe prerozdelenia DPH. Smernica 2006/112/ES z 28. novembra 2006 v článku 402 stanovuje, že obchodné dodávky v rámci krajín Spoločenstva musia byť zdanené v krajine pôvodu.

2.7   Prerozdelenie je potrebné na neutralizovanie vplyvu vývozu a odpočtu dovoznej dane, ktorá už bola odvedená v krajine pôvodu, na príjmy z daní.

2.8   Zavedenie konečnej úpravy, ktorá by výrazne znížila daňové podvody v rámci Spoločenstva, vyžaduje ucelený systém administratívnej spolupráce, ktorý aj napriek úsiliu Komisie zatiaľ nevznikol (1). Rovnako ťažké je nevyhnutné vytvorenie zúčtovacieho strediska, ktoré Komisia požaduje od roku 1987, z dôvodu pretrvávania hlbokých rozdielov v zisťovaní a zaznamenávaní štatistických údajov medzi členskými štátmi.

2.9   V tomto naozaj skľučujúcom kontexte Komisia prináša návrh smernice Rady začleniť do národných právnych predpisov mechanizmus prenesenia daňovej zodpovednosti pre niektoré tovary a služby (2).

3.   Návrh Komisie

3.1   Táto iniciatíva vychádza z návrhov skupiny expertov pre stratégiu boja proti daňovým podvodom (ATFS): Komisia predložila oznámenie (3), v ktorom boli zahrnuté inovatívne návrhy boja proti daňovým podvodom, medzi ktorými bol aj návrh zaviesť všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti. Tieto návrhy Rada ECOFIN neschválila.

Na účel boja proti stále častejšie sa vyskytujúcemu javu podvodov v rámci Spoločenstva nazývaných podvody typu „chýbajúceho obchodníka“ (Missing Trader Intra-Community fraud – MTIC), ktoré sú známe skôr ako „kolotočové“ podvody, pretože často pri nich ide o dodávanie toho istého tovaru medzi subjektmi z rôznych členských štátov, niektoré členské krajiny požiadali Komisiu, aby im bola udelená výnimka podľa článku 395 smernice o DPH, ktorá umožňuje dočasné zavedenie mechanizmu prenesenia daňovej zodpovednosti pre niektoré tovary a služby.

3.2.1   Komisia však považovala za vhodnejšie vykonať zmenu a doplnenie smernice o DPH doplnením článku 199a a zavedením výnimky až do roku 2014.

V zozname tovaru, na ktorý sa vzťahuje fakultatívne zavedenie mechanizmu prenesenia daňovej zodpovednosti, sú bežné elektronické zariadenia ako mobilné telefóny a zariadenia s integrovanými obvodmi. Túto možnosť už uplatnilo Spojené kráľovstvo, ktoré dostalo od Rady výnimku.

3.3.1   Voňavky a vzácne kovy s výnimkou starožitností a zberateľských predmetov dopĺňajú štyri druhy tovaru spadajúceho pod túto smernicu. V oblasti služieb to je obchodovanie s emisnými certifikátmi.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Komisia vo svojom oznámení Rade a Európskemu parlamentu (4) zdôrazňovala na jednej strane pozitívne účinky boja proti daňovým podvodom, ktoré by teoreticky mohlo mať zavedenie mechanizmu prenesenia daňovej zodpovednosti, na druhej strane však upozorňovala na všetky možné riziká nových podvodov a na nutnosť posilniť kontrolu a predovšetkým administratívnu spoluprácu.

4.2   Komisia zdôraznila svoje pochybnosti v súvislosti s fakultatívnym zavedením mechanizmu všeobecného prenesenia daňovej zodpovednosti, čo by malo „výrazný vplyv na súlad a harmonizáciu systému DPH v EÚ a na rozsah jeho ďalšieho vývinu“.

4.3   EHSV chápe obavy Komisie a pokladá za potrebné vyvarovať sa každého opatrenia, ktoré by mohlo sťažiť neľahkú cestu k budúcej harmonizácii v oblasti DPH.

4.4   Európsky parlament už v roku 2008, keď žiadal od Rady účinnejšie opatrenia v oblasti boja proti daňovým podvodom (5), poukázal na riziká spojené s možnosťou nových daňových podvodov v súvislosti so zavedením všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Hlavne na úrovni maloobchodu a v súvislosti so zneužívaním identifikačného čísla pre DPH. Parlament v tomto uznesení ako najlepšie riešenie navrhoval zrušenie prechodného ustanovenia a zdanenie dodávok v rámci Spoločenstva sadzbou 15 %.

4.5   EHSV vo všetkých svojich najnovších, ale aj starších stanoviskách zdôrazňoval, že je potrebné zrušiť prechodnú úpravu (6), a zastával názor, že návrh Európskeho parlamentu o zavedení jednotného zdanenia dodávok v rámci Spoločenstva možno podporiť. Prechodná úprava okrem toho obsahuje veľa osobitných ustanovení pre poľnohospodárstvo, malé podniky, cestovné kancelárie, nakladateľstvá a iné, udeľujúce rôzne oslobodenia, úľavy a výnimky.

4.6   Rada ECOFIN sa ako zvyčajne na ničom nedohodla a EHSV opäť vyjadruje ľútosť nad jej neschopnosťou prijať rozhodnutie v daňovej oblasti, ktorá opäť zablokovala ďalší pokus o začatie procesu harmonizácie.

4.7   EHSV podporuje návrh Komisie, aj keď upozorňuje na niekoľko rozporov s deklarovanými cieľmi. Ide tu o fakultatívne ustanovenie, ktoré zaväzuje aktérov príslušných sektorov k ďalším administratívnym záväzkom, na základe ktorých by museli viesť dvojité účtovníctvo a zároveň niesť veľkú zodpovednosť za daňové subjekty, ktoré si musia zvoliť správny daňový režim.

4.8   Súdny dvor Európskej únie vo veci prenesenia daňovej zodpovednosti už konal (7). V rozsudku sa skúma prípad žiadosti daňového úradu o platbu v dôsledku nesprávneho výkladu mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Aby sa predišlo zbytočným a nákladným súdnym sporom, na základe doterajších skúseností bude potrebné vykonať kontrolu vnútroštátnych právnych predpisov, v ktorých sú rozdiely napríklad v lehotách podania žiadosti o vrátenie dane a lehotách odvodu dane.

4.9   Daňové správy členských štátov, ktoré systém uplatnia, budú vyzvané, aby preskúmali zvýšený počet žiadostí o vrátenie preplatku DPH daňových subjektov, ktoré si už nebudú môcť uplatniť odpočet DPH vybranej v inom článku reťazca.

4.10   Bremeno platenia dane sa presúva na stále menšie hospodárske subjekty, ktoré by mohli byť menej spoľahlivé než terajší platcovia DPH: stredné a veľké podniky, ktoré najväčšou časťou vytvárajú príjem z daní. Systém zvyšuje riziko strát príjmu odstránením fragmentárnych platieb.

4.11   Z celkovej analýzy vyplýva, že je nutné zaviesť veľmi prísny kontrolný systém, aby sa členské štáty chránili pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohli vyplynúť zo systému prenesenia daňovej povinnosti. Je nutné, aby s procesom posilňovania kontroly súčasne dochádzalo aj k posilňovaniu administratívnej spolupráce a využívaniu štandardizovaných systémov elektronickej výmeny informácií medzi správami.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   EHSV nesúhlasí s rozhodnutím Komisie nevykonať prieskum vplyvu. Keďže pokladá predchádzajúcu verejnú konzultáciu na tému „Možné zavedenie nepovinného mechanizmu prenesenia daňovej zodpovednosti v oblasti DPH – vplyv na podniky“ z 13. augusta 2007, ktorá však nebola zverejnená na internetovej stránke Komisie, za vyčerpávajúcu, neberie do úvahy vplyv navrhovanej smernice na hospodárske subjekty a daňové správy.

5.2   Argumentácia, na základe ktorej je povinnosťou príslušných členských štátov vykonať hodnotenie vplyvu, pretože nejde o povinné opatrenie, je veľmi diskutabilná. EHSV mnohokrát odporúčal venovať maximálnu pozornosť serióznej a dôkladnej analýze dôsledkov Európskych právnych predpisov.

5.3   Právny základ tohto návrhu sa javí vhodný a primeraný. EHSV zastáva názor, že nástroj tejto smernice však obsahuje zjavné nebezpečenstvo zväčšenia rozdielov medzi daňovými režimami. Bolo by bývalo lepšie prijať nariadenie.

5.4   EHSV rozhodne podporuje začlenenie obchodných transakcií s emisnými certifikátmi, ktoré predstavujú (za rok 2008) 73 % hodnoty svetového trhu s certifikátmi. Keďže výmena certifikátov medzi zdaniteľnými subjektmi je považovaná za poskytnutie služby, daň sa musí odviesť v krajine, v ktorej má kupujúci podnik sídlo. EHSV vyjadruje len ľútosť nad tým, že tieto obchodné transakcie nespadajú povinne do systému prenesenia daňovej povinnosti.

5.5   EHSV zastáva názor, že obmedzenie len na dva zo štyroch uvedených produktov nie je dostatočné odôvodnené. Bolo by bývalo oveľa vhodnejšie, keby bola každému členskému štátu ponechaná možnosť prijať v danej veci slobodné rozhodnutie na vlastnú zodpovednosť. Článok 395 smernice 2006/112/ES už túto možnosť členským štátom priznáva, je tu však potrebný súhlas Rady. Článok 199a v navrhovanej podobe by sa mohol dostať do rozporu s týmto článkom.

---

(1)  KOM(2009) 427 v konečnom znení – 2009/0118 (CNS). V súčasnosti sa skúma v rámci spisu ECO 265. Spravodajcom je pán Burani.

(2)  KOM(2009) 511 v konečnom znení.

(3)  KOM(2008) 109 v konečnom znení, z 22.2.2008 a SEK(2008) 249, z 22.2.2008.

(4)  Tamže.

(5)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom (2008/2033(INI)), Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 13.

(6)  Stanovisko EHSV na tému „DPH/Ustanovenia o výnimkách“ – Ú. v. EÚ C 32, 5.2.2004, s. 120.

Stanovisko EHSV na tému „Boj proti daňovým podvodom“ – Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 8.

Stanovisko EHSV na tému „Iné ako štandardné sadzby DPH“ – Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 67.

Stanovisko EHSV na tému „Daňové podvody súvisiace s dovozom“ – Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 112.

Stanovisko EHSV na tému „Boj proti podvodom a falšovaniu“ – Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 22.

Stanovisko EHSV na tému „Racionalizácia výnimiek a opatrení proti podvodom týkajúcich sa Šiestej smernice o DPH“ – Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 103.

(7)  Spojené veci C-95/07 a C 96/07 z 8. mája 2008

---