52009PC0610

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 29.10.2009

KOM(2009)610 v konečnom znení

2009/0169 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o účasti Spoločenstva na Spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS–169) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi

(Text s významom pre EHP)

SEK(2009)1476 SEK(2009)1475

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU

Ciele

Účelom tohto návrhu, ktorý sa zakladá na článku 169 Zmluvy o ES, je účasť Spoločenstva na Spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS-169) vykonávanom všetkými ôsmimi členskými štátmi EÚ v oblasti Baltského mora (Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko a Švédsko, ďalej len „zúčastnené štáty“) s cieľom podporiť udržateľný rozvoj regiónu Baltského mora. BONUS-169 poskytne vedecké výsledky na uľahčenie vykonávania manažmentu založeného na ekosystéme v oblasti Baltského mora a na podporu prípravy a vykonávania vhodných nariadení, politík a postupov riadenia založených na ekosystéme, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného používania tovarov a služieb ekosystému.

Táto iniciatíva pomôže aj pri zriadení Európskeho výskumného priestoru (ERA) v regióne Baltského mora a vytvorení jeho štruktúry. V minulosti financované programy BONUS ERA-NET a ERA-NET PLUS už významne prispeli k zlepšeniu koordinácie morského výskumu Baltského mora. BONUS-169 poskytne stimul na dosiahnutie kritickej masy alebo úrovne integrácie potrebnej na náležité riešenie veľmi zložitých vnútroštátnych výskumných systémov. Táto iniciatíva sa spojením všetkých 8 členských štátov EÚ v regióne Baltského mora zameriava na dosiahnutie trvalej koordinácie a spolupráce ich výskumných politík a vedeckých spoločenstiev pri riešení spoločných európskych problémov, a tým významne prispeje k vytvoreniu štruktúry európskeho výskumného priestoru v regióne Baltského mora odstránením prekážok medzi výskumnými programami financovanými na vnútroštátnej úrovni. Vytvorí sa priestor na zapojenie Ruskej federácie do spoločného výskumného programu za predpokladu splnenia potrebných právnych požiadaviek. Okrem toho sa očakáva, že BONUS-169 významne prispeje k vykonávaniu stratégie pre Baltské more a aktívne podporí námornú stratégiu a námornú politiku.

Zúčastnené štáty sa dohodli, že osobitnou štruktúrou vykonávania programu BONUS-169 bude sieť baltských organizácií na financovanie vedy BONUS EEIG so sídlom v Helsinkách vo Fínsku.

Dôvody návrhu

Ekosystém Baltského mora je vážne ovplyvnený mnohými prírodnými a ľuďmi vyvolanými tlakmi. More a pobrežia sú zvlášť ovplyvnené kombinovaným a rastúcim negatívnym vplyvom znečisťovania, eutrofizácie, zmeny klímy, okysličovania, invazívnych cudzích druhov, nadmernej ťažby životných zdrojov a straty biodiverzity. Tieto hrozby znižujú kapacitu Baltského mora udržateľným spôsobom poskytovať tovary a služby, od ktorých sú ľudia závislí. Toto má rozhodujúci vplyv na celý baltský región a širšie európske spoločenstvo. V nadchádzajúcich desaťročiach sa predpokladá, že globálna zmena (vrátane zmeny klímy) a dlhodobé a rozsiahle vplyvy sa zvýšia, pričom budú vytvárať dodatočné tlaky na systém Baltského mora.

Udržateľné riešenia environmentálnych problémov a zavádzanie prístupu založeného na ekosystéme v oblasti Baltského mora si vyžadujú nové vedecké poznatky s cieľom pochopiť správanie extrémne zložitého systému Baltského mora, jeho vzájomných akcií a väzieb s početnými prírodnými a antropogennými faktormi.

Hoci sa v regióne Baltského mora vykonáva mnoho výskumných činností, tieto úsilia zostávajú z veľkej časti nekoordinované a chýba spoločne dohodnutý regionálny akčný plán. V dôsledku toho je úsilie, tak súrne potrebné na to, aby sa vyriešili zložité vzniknuté problémy, veľmi roztrieštené.

Akcia na úrovni Spoločenstva v regióne Baltského mora je naliehavo potrebná vzhľadom na obmedzené výskumné možnosti dostupné na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni na samostatné riešenie zložitých environmentálnych problémov regiónu Baltského mora ako celku. Ak sa majú veľmi významné a naliehavé environmentálne problémy v regióne riešiť účinným spôsobom, naliehavo je potrebná integrovaná a koordinovaná akcia medzi štátmi v oblasť Baltského mora.

BONUS-169 predstavuje príležitosť na dosiahnutie kritickej masy a úrovne integrácie potrebnej na náležité riešenie veľmi zložitých vnútroštátnych výskumných systémov. Program sa usiluje o zlepšenie efektívnosti a účinnosti roztriešteného prístupu k environmentálnemu výskumu v regióne Baltského mora a jeho plánovania prostredníctvom integrácie výskumných činností v systéme Baltského mora do trvalého, kooperačného, interdisciplinárneho, dobre zacieleného medzinárodného programu na podporu udržateľného rozvoja regiónu.

Toto je v súlade s dlhodobou politickou podporou Rady a Európskeho parlamentu počas posledných 15 rokov, usilujúcou o lepšiu koordináciu výskumných činností v Európe a koordináciu národných a regionálnych výskumných politík a programov v rámci siedmeho rámcového programu (7. RP) s cieľom zabrániť roztrieštenosti a prekrývaniu právomocí.

Komisia v reakcii na situácia predkladá tento návrh týkajúci sa účasti Spoločenstva na Spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS-169) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi.

Existujúce iniciatívy v oblasti návrhu

Hoci má spoločenstvo environmentálneho výskumu pôsobiace v oblasti Baltského mora prístup k viacerým programom na základe rámcových programov EÚ v oblasti výskumu a technologického rozvoja, v súčasnosti neexistuje žiadna spoločne realizovaná schéma osobitne prispôsobená na riešenie environmentálnych problémov samotného regiónu Baltského mora.

Ako prvý krok na zlepšenie koordinácie v regióne sa v rámci šiesteho rámcového programu financoval projekt BONUS ERA-Net (2004 – 2006). Dosiahol dobrý pokrok v začatí komunikácie medzi inštitúciami, ktoré financujú výskum v regióne, krajinnej analýze a vytváraní predbežných podmienok pre ďalšiu integráciu, pričom v jeho rámci vzniklo množstvo analytických dokumentov, vedecký plán a právny základ decentralizovanej realizačnej štruktúry (DRS).

Európsky parlament v roku 2006, keď predkladal správu k návrhu siedmeho rámcového programu (7. RP) Komisie, uznal potrebu riešiť roztrieštenosť, pričom zdôraznil, že „...je absolútne nevyhnutné, aby siedmy rámcový program podporoval koordináciu národných a regionálnych výskumných politík a programov“ a že s cieľom „zabrániť roztrieštenosti a prekrývaniu kompetencií by mala existovať širšia spolupráca medzi vnútroštátnymi a európskymi výskumnými programami a medzi hospodárskymi subjektmi v dlhodobom výskumnom programe“. Program BONUS-169 bol jednou zo štyroch možných iniciatív podľa článku 169 zahrnutých do osobitného programu Spolupráca a osobitného programu Kapacity 7. RP[1] na podporu takejto koordinácie. Keďže nebol v tom čase dostatočne „zrelý“ a pripravený na realizáciu, nebol zahrnutý do „úvodnej série“ iniciatív podľa článku 169. Namiesto toho a pred prijatím plnohodnotnej iniciatívy BONUS-169 bol program ERA-Net Plus (2007 – 2011) financovaný v rámci 7. RP ako premosťujúce opatrenie s cieľom ďalej rozvinúť a testovať v praxi identifikované mechanizmy prostredníctvom spoločnej výzvy.

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Program BONUS-169 je v plnom rozsahu zosúladený s cieľmi a povahou Európskej stratégie pre morský a námorný výskum a stratégie EÚ pre región Baltského mora. Okrem toho program prispeje k dosiahnutiu cieľov revidovanej Lisabonskej stratégie tým, že viac a lepšie investuje do vedomostí pre rast a zamestnanosť, prispeje k realizácii ERA v baltskom regióne a pomôže Európe účinnejšie reagovať na základné spoločenské výzvy v regióne týkajúce sa ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja, cestovného ruchu, akvakultúry, potravinovej bezpečnosti a námornej dopravy.

ZHRNUTIE NAVRHOVANÉHO OPATRENIA

Program BONUS-169 zjednotí vnútroštátne výskumné programy a činnosti 8 štátov v oblasti Baltského mora do jedného spoločného výskumného programu a podporí najmä výskumné a environmentálne ciele Stratégie pre Baltské more, morskej a námornej stratégie a Rámcovej smernice o vode. Okrem toho spojenie finančných prostriedkov EÚ a vnútroštátnych finančných prostriedkov vytvorí kritickú masu z hľadiska kapacity, expertízy a zdrojov, ktorá bude stimulovať štrukturálne zmeny vo výskumných systémoch v oblasti Baltského mora a súvisiacich riečísk a pobrežných zón a podporovať rozvoj a vykonávanie trvalého, kooperačného, interdisciplinárneho, dobre integrovaného a zacieleného výskumného programu spoločne vykonávaného všetkými zúčastnenými členskými štátmi.

Aby sa dosiahli ciele program, BONUS-169 sa bude vykonávať v dvoch osobitných fázach: počiatočná strategická fáza, ktorá bude trvať dva roky a počas ktorej sa vytvoria primerané konzultačné platformy pre aktívne zapojenie zainteresovaných strán, pripraví sa strategický výskumný program a presné vykonávacie postupy sa ďalej rozšíria a zdokonalia; realizačná fáza v dĺžke minimálne 5 rokov, počas ktorej sa vydajú minimálne tri spoločné výzvy na financovanie strategicky cielených projektov BONUS-169, ktoré sa osobitne zamerajú na ciele iniciatívy.

Tento dvojfázový prístup umožní zapojiť širšiu škálu financujúcich inštitúcií a tak mobilizovať dodatočné prostriedky a vytvoriť jednotný, politicky orientovaný a dlhodobý výskumný program na podporu trvalo udržateľného rozvoja regiónu.

Keďže budúci úspech programu BONUS-169 bude závisieť do veľkej miery od dosiahnutia cieľov vymedzených v strategickej fáze, Komisia posúdi zrelosť a pripravenosť iniciatívy a za predpokladu, že výsledky hodnotenia iniciatívy budú pozitívne, Komisia a BONUS EEIG uzatvoria dohodu o vykonávaní.

Európske spoločenstvo dorovná oprávnené príspevky zúčastnených štátov až do výšky maximálne 50 miliónov EUR, čím sa dosiahne celkový očakávaný rozpočet na iniciatívu vo výške 100 miliónov EUR. Hotovostné príspevky zúčastnených štátov a Spoločenstva sa budú spravovať ako skutočný spoločný fond.

Strategická fáza sa bude vykonávať prostredníctvom grantu podľa pravidiel uvedených v tomto rozhodnutí a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013)[2].

Realizačná fáza sa bude vykonávať prostredníctvom nepriameho centralizovaného hospodárenia podľa ustanovení článku 54 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Podľa článku 56 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia najprv získa dôkazy o existencii a riadnom fungovaní, okrem iného, postupov na udeľovanie grantov, systému internej kontroly, vhodného účtovného systému v rámci subjektu, ktorému sa zverí realizácia, a nezávislého externého auditu.

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právny základ

Návrh programu BONUS-169 vychádza z článku 169 Zmluvy o ES, v ktorom sa upravuje účasť Spoločenstva na výskumných programoch vykonávaných spoločne niekoľkými členskými štátmi vrátane účasti v štruktúrach vytvorených na vykonávanie týchto programov.

Okrem toho v rozhodnutí Rady č. 971/2006/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Spolupráca, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013), sa výslovne spomína program BONUS-169 ako jeden z možných kandidátov v rámci koordinácie výskumných programov mimo Spoločenstva.

Zásada subsidiarity

Napriek všetkým úsiliam vynaloženým na riešenie roztrieštenosti a duplicity výskumu Baltského mora stále existuje potreba zvýšenej integrácie vnútroštátne financovaných výskumných úsilí s cieľom v plnom rozsahu riešiť environmentálne výzvy, ktorým čelí región Baltského mora, ktoré sú z veľkej časti nadnárodného charakteru. Strategické ciele tejto akcie, a to integrácia národných environmentálnych výskumných programov v oblasti Baltského mora s cieľom riešiť naliehavé environmentálne problémy v regióne Baltského mora a nedostatky, ktoré vedú k roztrieštenosti, nemôžu riešiť členské štáty konajúce samostatne a v rámci svojho vnútroštátneho ústavného systému vzhľadom na to, že čisto medzivládne akcie zamerané na koordináciu verejného financovania životného prostredia v oblasti Baltského mora sa v posledných rokoch nerozširovali a neboli doteraz schopné úspešne čeliť environmentálnym výzvam.

Dodatočné financovanie, ktoré sa má poskytnúť prostredníctvom článku 169, 1) podporí mnohotematické financovanie, ktoré je vysoko dôležité pre skutočné výskumné potreby, ale „nezapadá“ do tradičných schém financovania ako projekty spájajúce prírodné/spoločenské/humanitné vedy atď., 2) podporí vyrovnávanie rozdielov vo financovaní výskumu a vývoja medzi východom a západom, 3) podnieti organizácie, ktoré financujú vnútroštátny výskum, aby sa čiastočne vzdali svojej nezávislosti s cieľom implementovať účinnejšiu schému spoločného riadenia pre dohľad nad výskumom systému Baltského mora. Táto myšlienka sa tiež stretla s veľmi silnou politickou podporou a súhlasom národných vlád baltských štátov, viacerých Európskych rád a Európskeho parlamentu.

Iniciatíva okrem očakávanej regionálnej pridanej hodnoty pomôže aj pri rozvoji podobných modelov riadenia výskumu pre iné európske moria.

Zásada proporcionality

V článku 169 sa Spoločenstvo vyzýva, aby „prijalo po dohode s príslušnými členskými štátmi ustanovenie týkajúce sa účasti na programoch výskumu a vývoja vykonávaných niekoľkými členskými štátmi vrátane účasti v štruktúrach vytvorených na vykonávanie týchto programov“. V tomto kontexte majú členské štáty náskok a majú veľké pole pôsobnosti na prijímanie rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni.

Očakáva sa, že iniciatíva bude mať veľmi silný pákový efekt, pričom zmobilizuje až do 100 miliónov EUR na výskum Baltského mora – suma, ktoré by nebola vyčlenená bez existencie článku 169 a ktorá sa považuje za absolútne nevyhnutnú vzhľadom na povahu a naliehavosť vzniknutých problémov. Toto financovanie umožní programu BONUS-169 radikálne zmeniť súčasný základ z prevažne roztriešteného systému investovania do výskumu a technologického rozvoja v oblasti environmentálneho výskumu regiónu Baltského mora smerom k štruktúrovanému a vyváženému investovaniu, ktoré má schopnosť zamerať sa na zložité a cezhraničné aspekty celého systému Baltského mora a prispieť k vytvoreniu a zavedeniu zdravých udržateľných politík v regióne.

Výber nástrojov

Na splnenie všeobecných a osobitných cieľov iniciatívy sa do úvahy vzali tri možnosti politiky. Sú to:

- Možnosť politiky 1: Pokračovanie politík, ktoré sa doteraz navrhli v rámci 7. RP („postup podľa bežnej praxe“)

- Možnosť politiky 2: Použitie regionálne zameraných medzitematických výziev na základe rámcového programu

- Možnosť politiky 3: Uplatnenie článku 169 s tromi alternatívnymi prístupmi (A, B a C), ktoré sa líšia v rozsahu a hĺbke strategického zamerania a zapojenia zainteresovaných strán do racionalizácie a realizácie výziev na predkladanie návrhov

- Možnosť politiky 3 prostredníctvom prístupu A – uplatnenie článku 169 so zameraním obmedzeným na morský výskum a s okamžitým realizovaním vedecky orientovaných výziev na predkladanie návrhov

- Možnosť politiky 3 prostredníctvom prístupu B – uplatnenie článku 169 s rozšíreným zameraním s cieľom začleniť povodie Baltského mora a s vypracovaním strategickej vízie a plánu pred začatím iniciatívy a návrhom Komisie

- Možnosť politiky 3 prostredníctvom prístupu C – uplatnenie článku 169 s rozšíreným zameraním s cieľom začleniť povodie Baltského mora a s vypracovaním strategickej vízie a plánu v prvej fáze iniciatívy.

Možnosť politiky 3 prostredníctvom prístupu C je uprednostňovanou možnosťou, pretože účinným spôsobom odstraňuje nedostatky uvedené vyššie dosiahnutím dlhodobej a trvalej integrácie na úrovni členských štátov, inštitucionálnej úrovni a úrovni výskumného spoločenstva.

Príspevok Spoločenstva zabezpečí, aby sa skutočne európsky záujem odrazil v pracovnom programe iniciatívy, pričom sa bude zakladať na činnostiach vykonávaných výhradne na vnútroštátnej úrovni, no neobmedzí sa len na ne.

VPLYV NA ROZPOčET

Vplyv tohto horizontálneho návrhu na rozpočet sa uviedol už v právnom základe 7. RP[3], ako aj osobitnom programe „Spolupráca“ 7. RP[4]. Dohoda, ktorá sa uzatvorí medzi Komisiou a konkrétnou realizačnou štruktúrou, zabezpečí ochranu finančných záujmov Spoločenstva.

DODATOčNÉ INFORMÁCIE

Zjednodušenie

Návrh zabezpečuje zjednodušenie administratívnych postupov pre verejné orgány (EÚ alebo vnútroštátne) a pre súkromné strany.

EÚ bude jednať priamo s vymedzenou realizačnou štruktúrou programu BONUS-169 (BONUS EEIG so sídlom v Helsinkách), ktorá bude zodpovedná za prideľovanie, správu, monitorovanie a nahlasovanie využívania príspevku Spoločenstva a hotovostných príspevkov členských štátov. Príspevok Spoločenstva spolu s hotovostnými príspevkami členských štátov sa budú spravovať ako skutočný spoločný fond.

Preskúmania

Komisia pred začatím fázy realizácie posúdi zrelosť a pripravenosť iniciatívy. Priebežné preskúmanie sa vykoná v polovici fázy realizácie a záverečné preskúmanie sa uskutoční na konci spoločného výskumného programu.

Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný akt sa týka záležitostí EHP, a preto by sa mal rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

Metódy konzultácie, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov

S cieľom doplniť postup posúdenia vplyvu bol vyžiadaný posudok od piatich nezávislých expertov, ktorí tvoria expertnú skupinu na posúdenie vplyvu BONUS (IAEG). Skupina spojila v sebe široký rozsah expertízy na vysokej úrovni a pravidelne sa stretávala v Bruseli[5] počas roku 2008 a v prvej polovici roku 2009. Jej odporúčania tvorili základ na revidovanie programu BONUS-169 konzorciom BONUS za pomoci dvoch nezávislých expertov, ktorých si na tento účel najala Komisia.

Obidve expertné skupiny analyzovali širokú škálu podkladových dokumentov týkajúcich sa všeobecného stavu životného prostredia a environmentálneho výskumu v baltskej oblasti, ako aj celú dokumentáciu poskytnutú konzorciom BONUS-169, a radili konzorciu BONUS pri navrhnutí „Osnovy pre spoločný výskumný program pre systém Baltského mora BONUS-169“.

Konzultácia príslušných zainteresovaných strán, ktorú vykonala Komisia

Konzultácia v kontexte vypracovania, prijatia a vykonávania 7. RP EÚ pre výskum a technologický rozvoj

BONUS-169 tvoril neoddeliteľnú súčasť osobitného programu „Spolupráca“ a ťažil z veľmi širokého, v kontexte 7. RP organizovaného konzultačného procesu, ktorému podliehal. Okrem toho, keďže spadá do rozsahu pôsobnosti tematickej oblasti Životné prostredie (vrátane zmeny klímy), podlieha pravidelným konzultáciám s príslušným výborom programu a poradnou skupinou programu.

Konzultácia týkajúca sa Európskej stratégie pre morský a námorný výskum

BONUS-169 tvoril neoddeliteľnú súčasť Európskej stratégie pre morský a námorný výskum, a tak ťažil z konzultačného procesu vykonaného v rámci stratégie.

Konzultácia s ministrami baltských členských štátov EÚ týkajúca sa politickej angažovanosti v budúcom programe BONUS-169

Ministri pre výskum krajín zúčastňujúcich sa na programe BONUS v odpovedi na list komisára Potočnika, do kompetencie ktorého patrí GR pre výskum, z novembra 2008 opätovne potvrdili svoj politický a finančný záväzok podporiť iniciatívu a potvrdili potrebu zrevidovať pôvodnú verziu programu BONUS-169 v súlade s odporúčaniami IAEG.

Konzultácia zo zainteresovanými stranami v rámci Stratégie EÚ pre región Baltského mora [6]

V stratégii EÚ pre región Baltského mora (EUSBR), ktorá má veľmi široký rozsah pôsobnosti a pokrytie, sa výslovne odkazuje na iniciatívu BONUS-169 tak z hľadiska politicky orientovanej akcie, ako aj z hľadiska podrobného akčného plánu. V tejto súvislosti do značnej miery ťažila z konzultácií s verejnosťou a zainteresovanými stranami, ktoré sa uskutočnili v tomto rámci v rokoch 2008/2009[7].

Stanovisko výboru na posúdenie vplyvu

Návrh správy o posúdení vplyvu bol predložený 9. septembra 2009 výboru na posúdenie vplyvu – orgánu tvoreného úradníkmi Komisie na vysokej úrovni povereného skontrolovaním kvality správ o posúdení vplyvu najvýznamnejších iniciatív Komisie. Na základe stanoviska výboru z 11. septembra 2009 bola správa o posúdení vplyvu zrevidovaná, aby sa čo najviac zohľadnili odporúčania výboru. Tieto odporúčania väčšinou viedli k lepšiemu vysvetleniu pridanej hodnoty akcie EÚ a objasneniu cieľov iniciatívy BONUS. Revidovaná správa o posúdení vplyvu bola opätovne predložená výboru 21. septembra 2009. Aj keď výbor reagoval na túto novšiu verziu pozitívnym stanoviskom, podal niekoľko odporúčaní na ďalšie zváženie. Správa o posúdení vplyvu sa vo svojej konečnej verzii pokúša čo najlepšie zamerať na niektoré z posledných odporúčaní výboru a poskytuje odôvodnenia – najmä v dôsledku nedostatku dostupných údajov – prečo sa nezamerala na ostatné.

Konzultácia zainteresovaných strán, ktorú vykonalo konzorcium BONUS

Pri príprave pôvodného vedeckého plánu a stratégie vykonávania angažovalo konzorcium BONUS mnohé skupiny zainteresovaných strán v období od júna 2005 do novembra 2006. Proces zahŕňal rôzne konzultačné mechanizmy a postupy spätnej väzby vo všetkých deviatich krajinách ležiacich pri Baltskom mori (t. j. v 8 krajinách EÚ a Ruskej federácii). Okrem agentúr financujúcich konzorcium BONUS sa konzultovalo so širokým okruhom akademických a vládnych vedcov vo všetkých príslušných disciplínach a sférach morskej vedy, príslušnými ministerstvami a ich pridruženými špecializovanými inštitútmi, medzivládnymi a medzinárodnými organizáciami, ako aj orgánmi prijímajúcimi rozhodnutia v oblasti manažmentu a regulácie.

Okrem toho poradný výbor BONUS tvorený širokým spektrom zainteresovaných strán, ako sú HELCOM, ICES, GR MARE, WWF a Združenia fínskych poľnohospodárov, takisto zohrával kľúčovú úlohu pri príprave vedeckého plánu a stratégie realizácie programu BONUS-169.

Revidovaná osnova výskumného programu BONUS-169 predložená GR pre výskum a technologický rozvoj v júni 2009 sa vo veľkom rozsahu zakladá na práci a konzultáciách vykonaných pri pôvodnej iniciatíve BONUS-169.

Rozsiahly a strategicky orientovaný program konzultácií so zainteresovanými stranami sa vykoná počas strategickej fázy programu, pričom sa budú oslovovať zainteresované strany z ostatných príslušných sektorov, ako sú poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, akvakultúra, doprava a vodohospodárstvo.

2009/0169 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o účasti Spoločenstva v Spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS-169) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 169 a článok 172 druhý odsek,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[8],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[9],

keďže:

1. V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)[10] (ďalej len „siedmy rámcový program“) sa ustanovuje zapojenie Spoločenstva do programov v oblasti výskumu a vývoja prijatých viacerými členskými štátmi vrátane zapojenia sa do štruktúr vytvorených na vykonávanie týchto programov v zmysle článku 169 zmluvy.

2. V rozhodnutí Rady č. 971/2006/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Spolupráca, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)[11] sa podporuje medzitematický prístup k výskumným témam významných pre jednu alebo viaceré oblasti siedmeho rámcového programu a v tejto súvislosti sa iniciatíva podľa článku 169 v oblasti spoločného výskumu Baltského mora určila za jednu z oblastí vhodných na účasť Spoločenstva v spoločne vykonávaných vnútroštátnych výskumných programoch.

3. Ekosystém Baltského mora, z polovice uzatvorené vnútrozemské európske more, je jedným z najväčších brakických vodných útvarov na svete a v súčasnosti je vážne ovplyvnený mnohými prírodnými a ľuďmi vyvolanými tlakmi, ako sú znečistenie ťažkými kovmi, neodstrániteľnými organickými znečisťujúcimi látkami, rádioaktívnymi materiálmi, olejovými škvrnami a inými škodlivými a nebezpečnými látkami, nadmerné vstupy výživných látok a organických materiálov, ktoré vedú k vyššej eutrofizácii, zavádzanie škodlivých cudzích organizmov, neudržateľný výlov rýb, negatívny vplyv zmeny klímy, strata biodiverzity a zvýšené zasahovanie ľudských činností v pobrežných a prímorských oblastiach vrátane ekologicky neudržateľného cestovného ruchu. Tieto tlaky závažným spôsobom znížili schopnosť Baltského mora poskytovať tovary a služby, na ktorých sú ľudia priamo alebo nepriamo závislí v súvislosti so sociálnymi, kultúrnymi a hospodárskymi výhodami.

4. Európska rada zo 14. decembra 2007 zdôraznila obavy týkajúce sa stavu životného prostredia v Baltskom mori, ako sú vyjadrené v oznámení Komisie týkajúcom sa Stratégie Európskej únie pre Baltské more[12]. Okrem toho Rada vyzvala Komisiu, aby predložila návrh iniciatívy podľa článku 169 pre oblasť Baltského mora.

5. Veda môže prispieť k riešeniu týchto výziev a nájdeniu riešení environmentálnych problémov v Baltskom mori. Závažnosť súčasnej situácie si však vyžaduje kvalitatívnu a kvantitatívnu intenzifikáciu súčasného výskumu v baltskom regióne prostredníctvom prípravy a realizácie plne integrovaného prístupu, ktorým sa môžu príslušné výskumné programy všetkých hraničných štátov racionalizovať a zamerať na riešenie zložitých a naliehavých otázok koordinovaným, efektívnym a účinným spôsobom.

6. V súčasnosti nie sú mnohé výskumné a vývojové programy alebo činnosti, ktoré vykonávajú členské štáty samostatne na vnútroštátnej úrovni s cieľom podporiť výskum a vývoj v regióne Baltského mora, dostatočne koordinované na európskej úrovni na to, aby mohli dosiahnuť kritickú masu, ktorá sa požaduje v strategických oblastiach výskumu a vývoja.

7. Okrem toho existujúce štruktúry v oblasti výskumu špecifické pre dané sektory, ktoré sa vytvárali počas dlhej histórie národných politík, sú hlboko zakorenené vo vnútroštátnych riadiacich systémoch a bránia rozvoju a financovaniu multidisciplinárneho, interdisciplinárneho a transdisciplinárneho environmentálneho výskumu potrebného na riešenie problémov v oblasti Baltského mora.

8. Hoci existuje dlhá tradícia spolupráce v oblasti výskumu Baltského mora medzi krajinami z oblasti Baltského mora aj mimo nej, doterajším snahám o spoluprácu chýbali primerané finančné zdroje na optimálne využívanie výskumného potenciálu v dôsledku hospodárskych nerovností a rozdielneho vývoja v krajinách, ako aj veľmi rozmanitých národných výskumných programov, výskumných tém a priorít. Táto situácia brzdila potenciál pre dosiahnutie výstupov s významných využitím v oblasti tvorby politiky.

9. Komisia v rámci svojho pracovného programu na roky 2007 – 2008 z 11. júna 2007 pre vykonávanie osobitného programu „Spolupráca“[13], poskytla finančnú podporu na programy BONUS ERA-NET a ERA-NET PLUS v oblasti environmentálneho výskumu Baltského mora s cieľom posilniť spoluprácu agentúr, ktoré financujú environmentálny výskum v baltskom regióne, a uľahčiť prechod na spoločný výskumný a vývojový program v Baltskom mori, ktorý sa má realizovať na základe článku 169 zmluvy.

10. V súlade s prístupom siedmeho rámcového programu, a ako bolo potvrdené pri konzultáciách so zainteresovanými stranami, ktoré sa uskutočnili v priebehu programu BONUS ERA-NET, v baltskom regióne existuje potreba politicky orientovaných výskumných programov.

11. Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Fínsko a Švédsko (ďalej len „zúčastnené štáty“) sa dohodli na spoločnom vykonávaní Spoločného programu výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora BONUS-169 (ďalej len „BONUS-169“). BONUS-169 si kladie za cieľ podporovať vedecký vývoj a inovácie poskytovaním potrebného právneho a organizačného rámca pre nadnárodnú spoluprácu medzi štátmi v oblasti Baltského mora pri environmentálnom výskume v regióne Baltského mora.

12. Hoci sa iniciatíva BONUS-169 z veľkej časti sústreďuje na výskum v oblasti životného prostredia, prelína sa s množstvom súvisiacich výskumných programov Spoločenstva týkajúcich sa veľkého rozsahu ľudských činností, ktorých vplyv na ekosystém sa kumuloval, ako sú rybolov, akvakultúra, poľnohospodárstvo, infraštruktúra a doprava, odbornej prípravy a mobility výskumníkov, ako aj spoločensko-ekonomických záležitostí. Iniciatíva má značný význam pre množstvo politík a smerníc Spoločenstva vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)[14], Stratégie EÚ pre región Baltského mora, spoločnej politiky rybného hospodárstva, spoločnej poľnohospodárskej politiky, smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[15], a medzinárodných záväzkov EÚ, ako je akčný plán pre Baltské more HELCOM. V dôsledku toho bude znamenať BONUS-169 pozitívny prínos pre mnohé iné oblasti politiky Spoločenstva.

13. S cieľom zvýšiť vplyv programu BONUS-169 zúčastnené štáty súhlasili s tým, že sa na ňom bude zúčastňovať Spoločenstvo.

14. Program BONUS-169 by mal obsahovať strategickú fázu, po ktorej bude nasledovať realizačná fáza, s cieľom poskytnúť príležitosť na vykonanie širokej konzultácie zainteresovaných strán týkajúcej sa strategicky riadeného výskumného programu schopného riešiť aj vznikajúce potreby v oblasti výskumu. Počas strategickej fázy iniciatívy by sa mali zapojiť ďalšie sektorovo orientované financujúce agentúry s cieľom ďalej zvýšiť integráciu výskumu zameraného na medzisektorové potreby konečných používateľov a zabezpečiť účinné využitie a rozšírenie výsledkov pri tvorbe politík a riadení zdrojov naprieč širokou škálou hospodárskych odvetví.

15. Komisia by mala na konci strategickej fázy za pomoci nezávislého experta posúdiť zrelosť a pripravenosť iniciatívy na vstup do realizačnej fázy.

16. Zúčastnené štáty sa dohodli, že prispejú na program BONUS-169 sumou 50 miliónov EUR. Nepeňažné príspevky vo forme prístupu k infraštruktúram a ich využívania sú tiež možné za predpokladu, že nepredstavujú významnú časť celkového príspevku. Príspevky by mali podliehať oceneniu hodnoty a prospešnosti pre uskutočnenie projektov BONUS-169.

17. Účasť Spoločenstva v programe BONUS-169 by mala predstavovať sumu až 50 miliónov EUR počas celého trvania BONUS-169 a zhodovať sa v rámci tohto limitu s príspevkom zúčastnených štátov, aby sa zvýšil ich záujem o spoločné vykonávanie programu. Väčšina príspevku Spoločenstva by sa mala prideliť na realizačnú fázu. Pre každú fázu by sa mal stanoviť strop. Strop pre realizačnú fázu by sa mal zvýšiť o sumu zostávajúcu po realizácii strategickej fázy.

18. Spoločná realizácia programu BONUS-169 si vyžaduje vymedzenú realizačnú štruktúru, ako sa ustanovuje v rozhodnutí č. 971/2006/ES. Zúčastnené štáty sa dohodli na takejto vymedzenej realizačnej štruktúre (Sieť baltských organizácií na financovanie vedy BONUS EEIG, ďalej len „BONUS EEIG“) s cieľom vykonávania programu BONUS-169. BONUS EEIG by mala byť príjemcom príspevku Spoločenstva a príspevkov zúčastnených štátov. Tieto príspevky by mala BONUS EEIG spravovať podľa pravidiel a postupov financovania spoločných pre program. BONUS EEIG by takisto mala zabezpečiť, aby vykonávanie programu BONUS-169 spĺňalo zásady riadneho finančného hospodárenia.

19. Príspevok Spoločenstva by mal byť podmienený prísľubmi zdrojov zo strany zúčastnených štátov a vyplatením ich finančných príspevkov.

20. Vyplatenie príspevku Spoločenstva na strategickú fázu by malo podliehať uzatvoreniu dohody o grante medzi Komisiou v mene Spoločenstva a BONUS EEIG, ktorá by sa mala riadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013)[16], s cieľom uľahčiť a zjednodušiť jeho riadenie.

21. Vyplatenie príspevku Spoločenstva na realizačnú fázu by mala podliehať uzatvoreniu dohody o vykonávaní medzi Komisiou v mene Spoločenstva a BONUS EEIG obsahujúcej podrobné ustanovenia o použití príspevku Spoločenstva. Táto časť príspevku Spoločenstva by sa mala spravovať na základe nepriameho centralizovaného riadenia v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) a článkom 56 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[17] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), a článkom 35, článkom 38 ods. 2 a článkom 41 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách[18].

22. Všetky úroky získané z príspevkov vyplatených v prospech BONUS EEIG by sa mali považovať za jej príjem a vyčleniť na vykonávanie programu BONUS-169.

23. Spoločenstvo by malo mať na ochranu svojich finančných záujmov právo znížiť, zadržať alebo ukončiť svoj finančný príspevok v prípade, že sa program BONUS-169 realizuje neprimeraným spôsobom, čiastočne alebo oneskorene, alebo ak zúčastnené štáty neprispievajú alebo prispievajú čiastkovo alebo oneskorene na financovanie programu BONUS-169 podľa podmienok vymedzených v dohodách, ktoré sa uzatvoria medzi Spoločenstvom a BONUS EEIG.

24. S cieľom účinne vykonávať program BONUS-169 by sa mala počas fázy vykonávania účastníkom projektov programu BONUS-169 vybraných na ústrednej úrovni v rámci právomocí BONUS EEIG na základe výziev na predkladanie návrhov poskytnúť finančná podpora.

25. Hoci je Spoločné výskumné centrum oddelením Komisie, jeho ústavy napriek tomu majú výskumné kapacity, ktoré sú významné pre program BONUS-169 a mohli by prispieť k jeho realizácii. Je preto vhodné vymedziť úlohu Spoločného výskumného centra z hľadiska jeho oprávnenosti na financovanie.

26. Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie, hodnotenie by sa malo pridržiavať rovnakých zásad platných pre návrhy predložené v rámci siedmeho rámcového programu. Preto by sa toto hodnotenie návrhov malo vykonávať na ústrednej úrovni nezávislými expertmi, v rámci zodpovednosti BONUS EEIG. Zoradenie a poradie priorít by mala striktne schváliť BONUS EEIG na základe výsledku nezávislého hodnotenia, ktoré by malo byť záväzné.

27. Každý členský štát alebo ktorákoľvek krajina pridružená k siedmemu rámcovému programu by mali byť oprávnení pripojiť sa k programu BONUS-169.

28. V súlade s cieľmi siedmeho rámcového programu by mala byť účasť akýchkoľvek iných krajín v programe BONUS-169 umožnená vtedy, ak takúto účasť umožňuje príslušná medzinárodná dohoda a ak s ňou súhlasí Komisia aj zúčastnené členské štáty. Spoločenstvo by malo mať v súlade so siedmym rámcovým programom právo odsúhlasiť podmienky týkajúce sa jeho finančného príspevku na program BONUS-169 v súvislosti s účasťou iných krajín v súlade s pravidlami a podmienkami vymedzenými v tomto rozhodnutí.

29. Mali by sa prijať vhodné opatrenia, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a podvodom, a vykonať potrebné kroky na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré sa stratili, neoprávnene vyplatili alebo nesprávne použili v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev[19], nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi[20] a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)[21].

30. Je nevyhnutné, aby výskumné činnosti vykonávané v rámci programu BONUS-169 spĺňali základné etické zásady vrátane zásad, ktoré sú uvedené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a Charte základných práv Európskej únie, a dodržiavali zásady rodového hľadiska a rodovej rovnosti.

31. Komisia by mala vykonať priebežné hodnotenia, pri ktorých posúdia kvalitu a účinnosť vykonávania programu BONUS-169 a pokrok smerom k vytýčeným cieľom, ako aj konečné hodnotenie.

32. BONUS EEIG by mala podnecovať účastníkov vybraných projektov programu BONUS-169, aby komunikovali a vo veľkom rozsahu rozširovali svoje výsledky a sprístupnili tieto informácie verejnosti,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1 Príspevok Spoločenstva

1. Finančný príspevok Spoločenstva na Spoločný program výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora BONUS-169 (ďalej len „BONUS-169“), ku ktorému sa spoločne zaviazali Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Fínsko a Švédsko (ďalej len „zúčastnené štáty“), sa poskytne za podmienok vymedzených v tomto rozhodnutí.

2. Spoločenstvo poskytne finančný príspevok do výšky 50 miliónov EUR pre celé trvanie programu BONUS-169 v súlade s nariadením (ES) č. 1906/2006 počas strategickej fázy a v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách počas fázy realizácie. V rámci tohto stropu dosiahne príspevok Spoločenstva výšku príspevku zúčastnených štátov.

3. Finančný príspevok Spoločenstva sa vyplatí spoločne z rozpočtových prostriedkov pridelených na všetky príslušné oblasti osobitného programu „Spolupráca“.

Článok 2 Vykonávanie programu BONUS-169

1. Program BONUS-169 bude vykonávať Sieť baltských organizácií na financovanie vedy BONUS EEIG (ďalej len „BONUS EEIG“).

2. BONUS-169 sa bude vykonávať v dvoch fázach v súlade s prílohou I: strategickou fázou, po ktorej bude nasledovať fáza realizácie.

3. Strategická fáza programu bude trvať maximálne dva roky. Bude prípravou pre realizačnú fázu. Počas strategickej fázy BONUS EEIG vykoná tieto úlohy:

33. príprava strategického výskumného programu – vymedzenie časti týkajúcej sa vedeckého obsahu programu so zameraním na výzvy na predkladanie návrhov v súlade s cieľmi stanovenými v siedmom rámcovom programe;

34. zriadenie platforiem pre konzultácie so zainteresovanými stranami – s cieľom posilnenia a inštitucionalizácie zapojenia zainteresovaných strán zo všetkých príslušných sektorov;

35. príprava spôsobov vykonávania vrátane právnych a finančných pravidiel a postupov, ustanovení, ktoré upravujú práva duševného vlastníctva vyplývajúce z činností programu BONUS-169, ľudských zdrojov a komunikačných aspektov.

4. Realizačná fáza potrvá minimálne päť rokov. Počas fázy realizácie sa uverejnia najmenej tri výzvy na predkladanie návrhov týkajúce sa financovania projektov, ktoré sa zameriavajú na ciele programu BONUS-169. Tieto výzvy budú zamerané na multipartnerské a nadnárodné projekty a budú zahŕňať výskum, technologický vývoj, odbornú prípravu a činnosti v oblasti rozšírenia výsledkov. Projekty sa budú vyberať podľa zásady rovnakého zaobchádzania, transparentnosti, nezávislého hodnotenia, spolufinancovania, neziskovosti, financovania nekumulovaného s inými zdrojmi Spoločenstva, ako aj zásady spätnej účinnosti.

Článok 3 Podmienky poskytnutia príspevku Spoločenstva

1. Finančný príspevok Spoločenstva na strategickú fázu bude do výšky 1,25 milióna EUR a bude sa rovnať, v rámci tohto limitu, príspevku zúčastnených štátov. Záväzok Spoločenstva prispieť na strategickú fázu je podmienený rovnocenným záväzkom zúčastnených štátov.

2. Finančný príspevok Spoločenstva na realizačnú fázu bude do výšky 48,75 miliónov EUR a bude sa rovnať, v rámci tohto limitu, príspevku zúčastnených štátov. Tento strop môže byť zvýšený o akúkoľvek sumu zostávajúcu po realizácii strategickej fázy. Počas fázy realizácie môže až 25 % príspevku zúčastnených štátov pozostávať z poskytnutia prístupu do výskumnej infraštruktúry (ďalej len „príspevok v naturáliách vo forme infraštruktúry“).

3. Finančný príspevok Spoločenstva na realizačnú fázu sa poskytne za týchto podmienok:

36. pozitívne hodnotenie strategickej fázy vykonané Komisiou za pomoci nezávislých expertov; toto hodnotenie sa bude vzťahovať na pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov a výsledkov vymedzených v článku 2 ods. 3 a prílohe I;

37. preukázanie kapacity BONUS EEIG vykonávať BONUS-169 vrátane prijímania, prideľovania a monitorovania finančného príspevku Spoločenstva na základe nepriameho centralizovaného hospodárenia v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) a článkom 56 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a článkom 35, článkom 38 ods. 2 a článkom 41 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002 a v súlade s riadnym finančným hospodárením;

38. zachovanie a uplatňovanie vhodného a účinného riadiaceho modelu pre program BONUS-169 v súlade s prílohou II;

39. účinné vykonávanie činnosti súvisiacej s realizačnou fázou programu BONUS-169 uvedenou v prílohe I sieťou BONUS EEIG, čo znamená spustenie výziev na predkladanie návrhov na udelenie grantov;

40. záväzok každého zúčastneného štátu prispieť svojím podielom financovania na program BONUS-169 a platbou hotovosti a účinným poskytnutím príspevku v naturáliách vo forme infraštruktúry na požiadanie; tieto záväzky sa zahnú do plánu financovania odsúhlaseného príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom prispieť k spoločnému vykonávaniu fázy realizácie programu BONUS-169;

41. dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci Spoločenstva a najmä Rámca Spoločenstva pre štátnu pomoci na výskum, vývoj a inovácie[22];

42. zabezpečenie vysokej úrovne vedeckej dokonalosti, dodržiavanie etických zásad v súlade so všeobecnými zásadami uvedenými v rozhodnutí č. 1982/2006/ES (ďalej len „siedmy rámcový program“) a uplatňovanie zásad rodového hľadiska a rodovej rovnosti a zásady udržateľného rozvoja.

Článok 4 Účasť Spoločného výskumného centra

1. Spoločné výskumné centrum je oprávnené na financovanie v rámci programu BONUS-169 za rovnakých podmienok, ako sú podmienky pre oprávnené subjekty zo zúčastnených štátov.

2. Vlastné zdroje Spoločného výskumného centra, ktoré nie sú pokryté financovaním z programu BONUS-169, sa nepovažujú za súčasť príspevku Spoločenstva v zmysle článku 1.

Článok 5 Dohody medzi Spoločenstvom a BONUS EEIG

1. Podrobné ustanovenia týkajúce sa riadenia a kontroly finančných prostriedkov a ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev počas strategickej fázy sa vymedzia v dohode o grante, ktorá sa uzatvorí medzi Komisiou v mene Spoločenstva a BONUS EEIG podľa pravidiel ustanovených v tomto rozhodnutí a v nariadení (ES) č. 1906/2006.

2. Podrobné ustanovenia týkajúce sa riadenia a kontroly finančných prostriedkov a ochrany finančných záujmov Spoločenstiev počas fázy realizácie sa vymedzia v dohode o vykonávaní a v ročných finančných dohodách, ktoré sa uzatvoria medzi Komisiou v mene Spoločenstva a BONUS EEIG.

Dohoda o vykonávaní bude obsahovať najmä tieto ustanovenia:

43. vymedzenie delegovaných úloh;

44. zabezpečenie ochrany finančných prostriedkov Spoločenstva;

45. podmienky a podrobné ustanovenia o vykonávaní úloh vrátane pravidiel financovania a horných limitov financovania platných pre projekty programu BONUS-169, príslušné ustanovenia o vymedzení zodpovedností a vykonávaní kontrol;

46. pravidlá nahlasovania spôsobu vykonávania úloh Komisii;

47. podmienky, za ktorých sa vykonávanie úloh zastaví;

48. podrobné ustanovenia pre preskúmanie Komisie;

49. podmienky upravujúce používanie oddeleného bankového účtu a zaobchádzanie so získanými úrokmi;

50. ustanovenia, ktoré zaručujú viditeľnosť akcie Spoločenstva v súvislosti s inými aktivitami BONUS EEIG;

51. záväzok zdržať sa akéhokoľvek úkonu, ktorý by mohol viesť k konfliktu záujmov v zmysle článku 52 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

52. ustanovenia upravujúce práva duševného vlastníctva, ktoré vyplývajú z vykonávania programu BONUS-169, ako sa uvádzajú v článku 2.

53. kritériá, ktoré sa majú uplatniť pri priebežných a záverečných hodnoteniach vrátane tých, ktoré sa uvádzajú v článku 13.

3. Komisia vykoná ex-ante hodnotenie BONUS EEIG, aby získala dôkazy o existencii a riadnom fungovaní postupov a systémov uvedených v článku 56 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 6 Úroky získané z príspevkov

Úroky získané z finančných príspevkov pridelených na program BONUS-169 sa považujú za príjem BONUS EEIG a pridelia sa na program BONUS-169.

Článok 7 Zníženie, zadržanie alebo ukončenie finančného príspevku Spoločenstva

Ak sa program BONUS-169 nevykonáva alebo sa vykonáva neprimeraným spôsobom, čiastočne alebo oneskorene, Spoločenstvo môže znížiť, zadržať alebo zrušiť finančný príspevok, pričom zohľadní pokrok vo vykonávaní programu BONUS-169.

Ak zúčastnené štáty neprispievajú alebo prispievajú len čiastočne alebo oneskorene na financovanie programu BONUS-169, Spoločenstvo môže znížiť svoj finančný príspevok, pričom vezme do úvahy sumu verejných prostriedkov, ktoré vyčlenili zúčastnené štáty na základe podmienok dohody o grante uvedenej v článku 5 ods. 1.

Článok 8 Ochrana finančných záujmov Spoločenstva zúčastnenými štátmi

Zúčastnené štáty pri vykonávaní programu BONUS-169 prijmú legislatívne, regulačné, administratívne alebo iné opatrenia potrebné na ochranu finančných záujmov Spoločenstva. Zúčastnené štáty prijmú najmä opatrenia potrebné na zabezpečenie úplného vymoženia všetkých súm, ktoré sú dlhované Spoločenstvu v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a nariadením (ES, Euratom) č. 2342/2002.

Článok 9 Kontrola Komisie a Dvora audítorov

Komisia a Dvor audítorov sú oprávnení vykonávať všetky kontroly a prehliadky potrebné na zaistenie riadnej správy finančných prostriedkov Spoločenstva a ochranu finančných záujmov Spoločenstva proti podvodom alebo nezrovnalostiam. Zúčastnené štáty a BONUS EEIG na tento účel sprístupnia Komisii a Dvoru audítorov všetky príslušné dokumenty.

Článok 10 Vzájomné informácie

Komisia oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov všetky náležité informácie. Zúčastnené štáty predložia Komisii prostredníctvom BONUS EEIG všetky dodatočné informácie, o ktoré požiada Európsky parlament, Rada a Dvor audítorov, týkajúce sa finančného riadenia BONUS EEIG.

Článok 11 Účasť ostatných členských štátov a pridružených krajín

Ktorýkoľvek členský štát alebo krajina pridružená k siedmemu rámcovému programu sa môže zapojiť do programu BONUS-169 v súlade s kritériami uvedenými v článku 3 ods. 1 a článku 3 ods. 4 písm. e) a f). Členské štáty a krajiny, ktoré sa zapojili do programu BONUS-169 sa na účely tohto rozhodnutia považujú za zúčastnené štáty.

Článok 12 Účasť iných krajín

Zúčastnené štáty a Komisia sa môžu dohodnúť na účasti akejkoľvek inej krajiny na základe kritérií uvedených v článku 3 ods. 1 a článku 3 ods. 4 písm. e) a f) za predpokladu, že takáto účasť je ustanovená na základe príslušnej medzinárodnej dohody.

Zúčastnené štáty a Komisia vymedzia podmienky, za ktorých sú právnické osoby so sídlom alebo pobytom v takejto krajine oprávnené na financovanie v rámci programu BONUS-169.

Článok 13 Výročné správy a hodnotenie

Komisia zahrnie správu o činnostiach v rámci programu BONUS-169 do výročnej správy týkajúcej sa siedmeho rámcového programu predkladanej Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 173 zmluvy.

Komisia vykoná priebežné hodnotenie programu BONUS-169 najneskôr do 31. decembra 2014. Toto hodnotenie sa vzťahuje na pokrok smerom k cieľom uvedeným v článku 2 a prílohe I, ako aj odporúčania v rámci programu BONUS-169 týkajúce sa najvhodnejších spôsobov ďalšieho zvýšenia integrácie a kvality a účinnosti vykonávania vrátane vedeckej, riadiacej a finančnej integrácie a toho, či je úroveň finančných príspevkov zúčastnených štátov primeraná vzhľadom na možný dopyt zo strany ich vnútroštátnych vedeckých spoločenstiev.

Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade v nej uvedené závery a doplní ich o svoje pripomienky.

Na konci účasti Spoločenstva v programe BONUS-169, avšak najneskôr do 31. decembra 2017, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu BONUS-169. Komisia predloží výsledky tohto hodnotenia Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 14 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 15

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Ciele a vykonávanie programu BONUS-169

CIELE PROGRAMU BONUS-169

BONUS-169 zvýši výskumnú kapacitu regiónu Baltského mora, čím podporí prípravu a vykonávanie vhodných nariadení, politík a postupov riadenia s cieľom účinne reagovať na významné environmentálne a základné spoločenské problémy, ktorým región čelí a bude čeliť v nadchádzajúcich rokoch, a zlepšiť efektívnosť a účinnosť roztriešteného prístupu k environmentálnemu výskumu v regióne Baltského mora a jeho plánovania prostredníctvom integrácie výskumných činností v systéme Baltského mora do trvalého, kooperačného, interdisciplinárneho, dobre integrovaného a zacieleného medzinárodného programu.

Táto iniciatíva takisto prispeje k zriadeniu a vytvoreniu štruktúry ERA v regióne Baltského mora.

Aby sa dosiahli tieto ciele, je nevyhnutné zlepšiť efektívnosť a účinnosť roztriešteného plánovania environmentálneho výskumu integráciou výskumných aktivít na podporu udržateľného rozvoja regiónu do trvalého, kooperačného, interdisciplinárneho, dobre integrovaného a zacieleného medzinárodného programu na podporu trvalo udržateľného rozvoja regiónu. Iniciatíva BONUS-169 na tento účel:

a) vytvorí strategické výskumné programy riadené na základe politík

b) zvýši udržateľnú cezhraničnú a medzisektorovú koordináciu a integráciu verejného výskumného programu

c) zvýši úroveň výskumných kapacít nových baltských štátov EÚ

d) vytvorí vhodné konzultačné platformy pre zainteresované strany vrátane zastúpenia zo všetkých príslušných sektorov

e) mobilizuje dodatočné finančné zdroje zlepšením medzisektorovej spolupráce na výskume v systéme Baltského mora

f) vytvorí vhodné spôsoby vykonávania, ktoré umožnia účinnú realizáciu programu spoločného riadiaceho právneho subjektu a riadiacej štruktúry

g) uskutoční najmenej tri medzitematické, strategicky orientované spoločné výzvy viacerých partnerov na predkladanie návrhov

2. STRATEGICKÁ FÁZA

2.1 Cieľ

Strategická fáza pripraví pôdu pre realizačnú fázu. Bude sa zaoberať strategickým návrhom programu s cieľom zabezpečiť, aby sa mohla dosiahnuť optimálna integrácia výskumu Baltského mora. Bude sa snažiť o posilnenie zapojenia zainteresovaných subjektov a skupín užívateľov s cieľom zabezpečiť, aby výskum zodpovedal politike a riadeniu, aby stanovenie priorít výskumných tém vychádzalo z potrieb politiky a aby sa vyvíjalo aktívne úsilie o úplné zapojenie vedcov a ich príslušných výskumných inštitúcií ako aj širších spoločenstiev zainteresovaných subjektov.

2.2 Podklady

BONUS EEIG pošle Komisii podklady uvedené v nasledujúcich odsekoch najneskôr 18 mesiacov od začatia strategickej fázy.

Komisia počas príprav týchto podkladov poskytne poradenstvo a pomoc na základe požiadavky BONUS EEIG. BONUS EEIG predloží Komisii na požiadanie správu o pokroku.

2.2.1 Strategický výskumný program

Strategický výskumný program sa vypracuje a odsúhlasí na základe vzájomnej konzultácie zúčastnených štátov, širokého okruhu zainteresovaných subjektov a Komisie. Bude tvoriť základ pre politicky orientovaný program. Okrem zamerania sa na morský ekosystém sa bude orientovať aj na sústavu povodia, ktorá podstatne vplýva na kvalitu a produktivitu ekosystémov v regióne Baltského mora.

Program bude obsahovať opis základných aj najmodernejších poznatkov z výskumu Baltského mora, poskytne jasnú strategickú víziu a plán dosiahnutia uvedených cieľov a stanoví predbežné témy výziev vychádzajúce z politík, ich rozpočty, časový plán uverejnenia a predpokladané trvanie projektov. Okrem toho bude obsahovať opatrenia na uspokojenie vznikajúcich potrieb výskumu a na podporu jeho celobaltskej integrácie, ako aj spoločný plán zdieľaného vyžívania a možného plánovania budúcich investícií do regionálnych kapacít infraštruktúry.

2.2.2 Konzultačné platformy pre zainteresované strany

Na základe súhrnnej analýzy príslušných zainteresovaných subjektov zapojených do programu BONUS-169 v miestnom, štátnom, regionálnom a európskom kontexte sa vytvoria konzultačné platformy pre zainteresované subjekty a mechanizmy zamerané na vytváranie inštitúcií a posilňovanie zapojenia zainteresovaných subjektov zo všetkých príslušných sektorov za účelom odhaľovania kritických medzier, stanovenia priorít výskumných tém a zvýšenie využívania výstupov výskumu. Toto bude zahŕňať účasť prírodovedcov vrátane zástupcov iných ako morských odborov a spoločenských a ekonomických vedných disciplín s cieľom zabezpečiť požadovanú multidisciplinaritu pri príprave strategického výskumného programu, jeho strategickej vízie a priorít výskumu.

Fórum pre sektorový výskum (orgán pozostávajúci zo zástupcov ministerstiev a ostatných subjektov pôsobiacich vo výskume a riadení systému Baltského mora) sa zriadi ako stály orgán na podporu programu, zodpovedný za diskusiu o jeho plánovaní, výsledkoch a vznikajúcich výskumných potrebách z hľadiska rozhodovacieho procesu. Toto fórum bude uskutočňovať a presadzovať celobaltskú integráciu výskumu, spoločného používania a plánovania kapacít infraštruktúry, pomáhať pri zdôrazňovaní potrieb výskumu, podporovať využívanie výsledkov výskumu a uľahčovať integráciu financovania výskumu.

2.2.3 Postupy vykonávania

Postupy vykonávania zahŕňajú všetky aspekty zabezpečujúce úspešnú realizáciu strategického výskumného programu. V prípade potreby sa riadia pravidlami siedmeho rámcového programu. Okrem iného pozostávajú z týchto prvkov:

a) prijímanie opatrení (návrhy dokumentov, postupy zriadenia, prijímanie a školenie zamestnancov) požadovaných na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách pre nepriame centralizované hospodárenie;

b) získanie formálnych príspevkov od zúčastnených štátov v hodnote minimálne 48,75 miliónov EUR, z čoho môže byť maximálne 25% vo forme príspevku v naturáliách vo forme infraštruktúry;

c) poskytnutie realistického a preukázateľného odhadu hodnoty príspevku v naturáliách vo forme infraštruktúry od zúčastnených štátov spočívajúceho vo využití ich infraštruktúry príjemcami programu BONUS-169;

d) zostavenie vyčerpávajúceho zoznamu všetkých infraštruktúr vrátane kontaktných údajov na ich vlastníkov, prevádzkovateľov alebo iné zodpovedné orgány a jeho uverejnenie a aktualizácia jeho údajov, kedykoľvek to bude potrebné;

e) zabezpečenie odsúhlasenia a realizácie spoločných postupov vykonávania pre dohody o grante s príjemcami programu BONUS-169, ktoré má BONUS EEIG uzatvoriť na centrálnej úrovni, vrátane spoločných a odsúhlasených pravidiel účasti, vzorovej dohody o grante, usmernení pre žiadateľov, účastníkov a nezávislých hodnotiteľov a postupov pre audit príjemcov vrátane možnosti, aby takéto audity vykonávala Komisia a Dvor audítorov;

f) vytvorenie vhodnej riadiacej štruktúry na riadenie programu vo všetkých fázach životného cyklu projektu;

g) zabezpečenie dostatočného financovania na posilnenie BONUS EEIG z hľadiska ľudských zdrojov a multidisciplinárnej expertízy s cieľom podporiť strategické smerovanie, ako aj účinnú realizáciu programu;

h) navrhnutie finančnej štruktúry financovania projektu BONUS-169 na základe spoločných fondov tvorených hotovostnými príspevkami zúčastnených štátov a Spoločenstva;

i) vypracovanie stratégie komunikácie a rozšírenia výsledkov, ktorá podľa možností zabezpečí, aby výsledky a údaje súhlasili s normami Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete.

Pokiaľ ide o príspevky v naturáliách vo forme infraštruktúry, počas strategickej fázy sa navrhne osobitný prístup a pravidlá, na základe ktorých sa zúčastnené štáty zaviažu poskytnúť príjemcom programu BONUS-169 prístup k infraštruktúre (predovšetkým k výskumným lodiam) a jej bezplatné využívanie. Náklady na využívanie tejto infraštruktúry nie sú oprávnené projektové náklady. BONUS EEIG v tomto ohľade uzatvorí so zúčastnenými štátmi alebo vlastníkmi infraštruktúry príslušné dohody, v ktorých sa:

a) vymedzí metodika hodnotenia príspevkov v naturáliách vo forme infraštruktúry,

b) zabezpečí, aby BONUS EEIG, Komisia a Dvor audítorov mohli vykonať audit prístupu k infraštruktúre, jej využívania a s tým súvisiacich nákladov,

c) ustanoví, že zmluvné strany budú každoročne informovať o nákladoch súvisiacich s poskytovaním prístupu k infraštruktúre alebo s jej využívaním príjemcami programu BONUS-169.

2.2.4 Financovanie strategickej fázy Spoločenstvom

Oprávnené náklady sa uhradia až do výšky 50 % a sú nimi skutočné náklady, ktoré vznikli BONUS EEIG, boli zaznamenané v jej účtovníctve a sú potrebné na splnenie cieľa uvedeného v bode 1. Náklady môžu byť oprávnené od 1. januára 2010 a ďalej sa vymedzia v dohode o grante pre strategickú fázu.

3. Fáza realizácie

Za predpokladu, že výsledky hodnotenia a auditu ex-ante, ktoré vykoná BONUS EEIG, sú pozitívne, Komisia a BONUS EEIG uzatvoria dohodu o vykonávaní.

3.1. Ciele

Počas fázy realizácie sa uverejnia a vykonajú minimálne tri spoločné výzvy na predkladanie návrhov určených na financovanie strategicky orientovaných projektov BONUS-169, ktoré napĺňajú ciele iniciatívy. Témy vychádzajú zo strategického výskumného programu BONUS-169, v maximálnej možnej miere rešpektujú stanovený plán a zameriavajú sa na výskum, technologický vývoj, odbornú prípravu a/alebo činnosti zamerané na rozšírenie výsledkov.

3.2. Realizácia projektov BONUS-169

Výzvy v rámci programu BONUS- 169 sa uskutočnia prostredníctvom nadnárodných projektov viacerých partnerov, do ktorých sa zapoja aspoň tri nezávislé oprávnené právnické osoby z troch rôznych členských štátov alebo pridružených štátov, z ktorých aspoň dve budú zo zúčastnených štátov v programe BONUS-169.

Právnické osoby z členských štátov a pridružených štátov môžu získať financovanie v rámci programu BONUS-169. Členmi konzorcia, ktoré predloží návrh na projekt BONUS-169, môžu byť aj subjekty z nečlenského štátu za predpokladu reálneho zabezpečenia disponibility zdrojmi potrebnými na plné pokrytie nákladov na účasť. Takýto účastník môže byť oprávnený na financovanie z prostriedkov projektu BONUS na základe individuálneho posúdenia v prípade, ak jeho prínos je absolútne nevyhnutný pre úspešnú realizáciu projektu.

V každej výzve na predkladanie návrhov sa jasne uvedú vedecké témy. Tieto témy určí BONUS EEIG po konzultácii s Komisiou. Pri určovaní tém sa zohľadnia vznikajúce potreby, výsledky a závery predchádzajúcich realizovaných výziev a širších konzultácií so zainteresovanými subjektmi, ktoré sa uskutočnili počas strategickej fázy a počas celého programu.

BONUS EEIG uverejní výzvu na predkladanie návrhov čo najširším možným spôsobom, pričom použije osobitnú informačnú podporu, predovšetkým webové stránky siedmeho rámcového programu, a osloví všetky zainteresované subjekty aj prostredníctvom odbornej tlače a brožúr. Výzva zostane otvorená aspoň tri mesiace. Navrhované projekty predložia žiadatelia v reakcii na výzvy a v rámci jednofázového hodnotiaceho postupu centrálne sieti BONUS EEIG.

Navrhované projekty sa posúdia a vyberú na centrálnej úrovni na základe nezávislého posúdenia podľa definovanej oprávnenosti a kritérií týkajúcich sa výberu a udeľovania. Základnými hodnotiacimi kritériami sú vedecká excelencia, kvalita vykonávania a očakávaný vplyv projektu. Vo výzve na predkladanie návrhov sa uvedú konkrétne základné hodnotiace kritériá. Dodatočné kritériá sa môžu zaviesť za predpokladu, že sú uverejnené vo výzve na predkladanie návrhov, nie sú diskriminačné a neprevládajú nad základnými hodnotiacimi kritériami.

BONUS EEIG zabezpečí, aby sa každý prijatý návrh posúdil za pomoci aspoň troch nezávislých expertov, ktorých vymenuje na základe kritérií stanovených v nariadení (ES) č. 1906/2006. Každému návrhu projektu bude udelený rating. Nezávislí experti preskúmajú projekty podľa hodnotiacich kritérií a udelia príslušný počet bodov od 0 do 5 pre každé kritérium podľa pravidiel pre podávanie návrhov a súvisiacich hodnotiacich, výberových a prideľovacích postupov siedmeho rámcového programu.

BONUS EEIG vypracuje zoznam subjektov financovania striktne v súlade s výsledkami nezávislého hodnotenia. Zoznam s poradím stanoveným nezávislými expertmi sa považuje za záväzný pre pridelenie finančných prostriedkov v rámci programu BONUS-169.

BONUS EEIG zodpovedá na centrálnej úrovni za administratívne riadenie grantov udelených vybraným projektom v rámci programu BONUS-169.

3.3 Ďalšie činnosti

BONUS EEIG sa okrem riadenia programu BONUS-169 uvedeného v bodoch 3.1 a 3.2. zapája aj do týchto činností:

a) pravidelná aktualizácia strategického výskumného programu a stanovenie priorít výskumných tém s cieľom zohľadniť vznikajúce potreby a výsledky skôr uskutočnených výziev a na základe širokých konzultácií zainteresovaných subjektov uvedených v bode 2.2.2;

b) uľahčenie prístupu nadnárodných a multidisciplinárnych výskumných tímov z projektov financovaných v rámci programu BONUS-169 k špecifickým výskumným infraštruktúram a zariadeniam;

c) propagácia účinného vedecko-politického prepojenia s cieľom zabezpečiť optimálne využitie výsledkov výskumu;

d) zabezpečenie financovania zo strany zúčastnených štátov, ktoré by zabezpečilo udržateľnosť iniciatívy bez financovania Spoločenstva v čase po ukončení programu BONUS-169;

e) zvýšená spolupráca regionálnych programov výskumu životného prostredia s príslušnými vedeckými spoločenstvami v ostatných európskych morských povodiach;

f) činnosti zamerané na komunikáciu a rozšírenie výsledkov;

g) BONUS EEIG sa proaktívne zapája do zdieľania najlepších skúseností z praxe s ostatnými európskymi regionálnymi morskými povodiami, ako aj vhodného napojenia na celoeurópsku úroveň s cieľom zabezpečiť harmonizáciu a racionalizáciu.

3.4. Príspevky počas fázy realizácie

Fáza realizácie programu BONUS-169 je spolufinancovaná zúčastnenými štátmi a Spoločenstvom počas minimálne päťročného obdobia, kým sa plný životný cyklus všetkých projektov financovaných v rámci programu BONUS-169 neuzavrie, a to za predpokladu splnenia záväzkov zo strany Spoločenstva do roku 2013 a všetkých oznamovacích povinností voči Komisii. Príspevok Spoločenstva počas fázy realizácie sa bude rovnať hotovostným prostriedkom a príspevkom v naturáliách vo forme infraštruktúry štátov zúčastnených na projekte BONUS-169 poskytnutým prostredníctvom siete BONUS EEIG, ako aj prevádzkovým nákladom, ktoré vzniknú sieti BONUS EEIG v realizačnej fáze. Tieto prevádzkové náklady nemôžu prekročiť 5 miliónov EUR.

Finančný príspevok Spoločenstva a hotovostné príspevky zúčastnených štátov na program BONUS-169 sa zhromaždia do spoločného fondu a bude ich centrálne spravovať BONUS EEIG.

V súlade s podmienkami dohodnutými v ročných finančných dohodách uvedených v článku 5 ods. 2 finančný príspevok Spoločenstva sa uhradí na základe dôkazu o zaplatení hotovostného príspevku zúčastnených štátov sieti BONUS EEIG a po poskytnutí príspevkov v naturáliách vo forme infraštruktúry pre projekty BONUS-169.

Za správne využívanie finančných prostriedkov BONUS-169 príjemcami zodpovedá BONUS EEIG a potvrdzuje sa na základe nezávislého finančného auditu projektov vykonaného samotnou sieťou BONUS EEIG alebo vo jej mene.

3.5 Financovanie projektov BONUS-169

Podľa článku 3 ods. 3 písm. f) financovanie projektov BONUS-169 kryje až do 100 % oprávnených nákladov, ktoré sa vypočítajú podľa spoločných pravidiel financovania a spoločných mier financovania, ktoré ustanoví sieť BONUS EEIG v spôsoboch vykonávania a ktoré schváli Komisia v dohode o vykonávaní.

PRÍLOHA II

Riadenie programu BONUS-169

1. Program BONUS-169 je riadený sieťou BONUS EEIG prostredníctvom jej sekretariátu. BONUS EEIG zriadi na účely programu BONUS – 169 tieto štruktúry: riadiaci výbor, sekretariát, poradný výbor, fórum pre sektorový výskum a fórum koordinátorov projektu.

2. Riadiaci výbor je najvyšším orgánom BONUS EEIG, pričom predstavuje jej rozhodovací orgán a radu spravujúcu sekretariát. Riadiaci výbor sa skladá z vysokých úradníkov inštitúcií, ktoré financujú výskum, a riadiacich inštitúcií, vymenovaných členmi BONUS EEIG. Na jeho čele je predseda, pričom na tejto pozícii sa budú každoročne striedať členovia BONUS EEIG. Predchádzajúci, súčasný a nasledujúci predseda budú spolu tvoriť pracovnú skupinu pre stratégiu, ktorá bude podporovať sekretariát v prípade záležitostí strategického významu. Na základe návrhov sekretariátu bude riadiaci výbor rozhodovať o strategickej orientácii programu BONUS-169 vrátane rozhodnutí o definovaní a aktualizácii programu BONUS-169, o plánovaní výziev na predkladanie návrhov, o schéme rozpočtu, o kritériách oprávnenosti a výberových kritériách, o skupine hodnotiacich odborníkov, o schválení zoznamu poradia projektov BONUS-169, ktoré sa majú financovať, o monitorovaní pokroku projektov financovaných v rámci programu BONUS-169 a o dohľade nad zodpovedajúcou a systematickou prácou sekretariátu, ktorá sa týka programu BONUS-169.

3. Sekretariát vedie výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva rozhodnutia riadiaceho výboru a vystupuje ako najvyšší predstaviteľ programu BONUS-169 voči Komisii a rôznym národným financujúcim agentúram. Sekretariát je zodpovedný za celkovú koordináciu a monitorovanie činností programu BONUS-169, uverejňovanie, hodnotenie a uskutočnenie výziev a monitorovanie financovaných projektov, tak zo zmluvného, ako aj z vedeckého hľadiska, a za podávanie informácii o pokroku riadiacemu výboru. Zodpovedá aj za plánovanie a organizáciu konzultácií so zainteresovanými subjektmi a poradným výborom a následnú integráciu a racionalizáciu ich výsledkov v rámci strategického výskumného plánu a propagovanie účinných vedecko-politických prepojení.

4. Poradný výbor pomáha riadiacemu výboru a sekretariátu. Skladá sa z vedcov, ktorí majú vysokú medzinárodnú reputáciu, zástupcov príslušných zainteresovaných subjektov, vrátane napríklad subjektov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu, obnoviteľných energetických zdrojov, rybného hospodárstva a akvakultúry, námornej dopravy, biotechnológie a technológií vrátane priemyselných aj občianskych spoločenských organizácií, ktoré majú záujmy v týchto sektoroch, ostatných integrovaných programov výskumu v baltskej oblasti a ostatných európskych morských regiónov. Poskytuje nezávislé poradenstvo, usmernenia a odporúčania týkajúce sa záležitostí programu BONUS-169 súvisiacich s vedou a politikou. Patrí sem aj poradenstvo týkajúce sa cieľov, priorít a smerovania programu BONUS-169, spôsobov posilnenia výkonnosti programu BONUS-169 a odovzdávania a kvality výskumných výstupov, budovania kapacít, vytvárania sietí a dôležitosti práce pre dosiahnutie cieľov programu BONUS-169. Pomáha aj pri využívaní a rozšírení výsledkov programu BONUS-169.

5. Fórum pre sektorový výskum sa skladá zo zástupcov ministerstiev a iných predstaviteľov pôsobiacich v oblasti výskumu a riadenia systéme Baltského mora. Raz ročne zvolá konzultačnú poradu, na ktorej sa prediskutujú výsledky programu BONUS-169 a vznikajúce potreby výskumu z hľadiska rozhodovacieho procesu. Slúži ako fórum na podporu celobaltskej integrácie výskumu vrátane príslušného výskumu financovaného jednotlivými sektormi a využívania a plánovania spoločných infraštruktúr.

6. Fórum koordinátorov projektu sa skladá z koordinátorov projektov financovaných v rámci programu BONUS-169. Pomáha sekretariátu v záležitostiach týkajúcich sa vedeckej koordinácie programu BONUS-169 a integrácie a syntézy výsledkov výskumu.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. NÁZOV NÁVRHU:

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva v Spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora BONUS-169 vykonávanom niekoľkými členskými štátmi.

2. RÁMEC ABM/ABB

Príslušné oblasti politiky a súvisiace činnosti: Výskum a technologický rozvoj: Siedmy rámcový program, článok 169 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

3.1. Rozpočtové položky [prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky BA)] vrátane ich názvov:

Príspevok GR pre výskum a technologický rozvoj na strategickú fázu na rok 2010 je:

Názov | Položka | 2010 (%) | 2010 (€) |

RTD | Spolupráca – životné prostredie (vrátane zmeny klímy) | 08 06 01 | 100 % | 1 250 000,00 € |

RTD | Spolupráca – potraviny, poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo a biotechnológia | 08 03 01 | 0 % | 0,00 € |

RTD | Spolupráca – energetika | 08 05 01 | 0 % | 0,00 € |

RTD | Spolupráca – doprava (vrátane letectva) | 08 07 01 | 0 % | 0,00 € |

RTD | Spolupráca – sociálno-ekonomické vedy a humanitné odbory | 08 08 01 | 0 % | 0,00 € |

SPOLU | 100 % | 1 250 000,00 € |

Proporcionálny príspevok GR pre výskum a technologický rozvoj na realizačnú fázu od roku 2012 je:

Názov | Položka | 2012-2013 % |

RTD | Spolupráca – životné prostredie (vrátane zmeny klímy) | 08 06 01 | 35 % |

RTD | Spolupráca – „potraviny, poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo a biotechnológia“ | 08 03 01 | 20 % |

RTD | Spolupráca – energetika | 08 05 01 | 15 % |

RTD | Spolupráca – doprava (vrátane letectva) | 08 07 01 | 15 % |

RTD | Spolupráca – sociálno-ekonomické vedy a humanitné odbory | 08 08 01 | 15 % |

SPOLU | 100 % |

Položka | 2012-2013 % | 2012 (EUR) | 2013 (EUR) | Spolu 2012-2013(EUR) |

RTD | 08 06 01 | 35 % | 5 862 500,00 | 11 200 000,00 | 17 062 500,00 |

RTD | 08 03 01 | 20 % | 3 350 000,00 | 6 400 000,00 | 9 750 000,00 |

RTD | 08 05 01 | 15 % | 2 512 500,00 | 4 800 000,00 | 7 312 500,00 |

RTD | 08 07 01 | 15 % | 2 512 500,00 | 4 800 000,00 | 7 312 500,00 |

RTD | 08 08 01 | 15 % | 2 512 500,00 | 4 800 000,00 | 7 312 500,00 |

SPOLU | 100 % | 16 750 000,00 | 32 000 000,00 | 48 750 000,00 |

3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu:

Očakáva sa, že príspevok Spoločenstva na spoločný program BONUS-169 sa ustanoví na základe spoločného rozhodnutia Rady a Parlamentu v roku 2010 na začiatočné obdobie až do 31. decembra 2016.

3.3. Rozpočtové charakteristiky:

Viacpoložkové rozpočtové prostriedky v týchto položkách od roku 2010:

Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

08 06 01 | Nepovinné | Dif. | NIE | ÁNO | ÁNO | č. [1A] |

08 03 01 | Nepovinné | Dif. | NIE | ÁNO | ÁNO | č. [1A] |

08 05 01 | Nepovinné | Dif. | NIE | ÁNO | ÁNO | č. [1A] |

08 07 01 | Nepovinné | Dif. | NIE | ÁNO | ÁNO | č. [1A] |

08 08 01 | Nepovinné | Dif. | NIE | ÁNO | ÁNO | č. [1A] |

4. ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

Všetky údaje v tomto výkaze sú orientačné a predložené v stálych hodnotách.

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 a nasl. | Spolu |

Prevádzkové výdavky |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a | 1,250 | 0,000 | 16,750 | 32,000 | 0,000 | 50,000 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 1,000 | 0,250 | 5,584 | 12,874 | 30,292 | 50,000 |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | 1,250 | 0,000 | 16,750 | 32,000 | 0,000 | 50,000 |

Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | 1,000 | 0,250 | 5,584 | 12,874 | 30,292 | 50,000 |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[23] |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d | 0,122 | 0,183 | 0,183 | 0,183 | 0,000 | 0,671 |

Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6. | e | 0,008 | 0,040 | 0,015 | 0,045 | 0,000 | 0,108 |

Celkové orientačné finančné náklady na akciu |

VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje SPOLU | a+c+d+e | 1,380 | 0,223 | 16,948 | 32,228 | 0,000 | 50,779 |

PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje SPOLU | b+c+d+e | 1,130 | 0,473 | 5,782 | 13,102 | 30,292 | 50,779 |

Údaje o spolufinancovaní

(i) Úroveň programu

Podľa tohto rozhodnutia sa bude program BONUS-169 vykonávať v dvoch rozdielnych fázach: počiatočnej strategickej fáze s trvaním dva roky a realizačnej fáze s trvaním minimálne 5 rokov. Začatie realizačnej fázy by malo byť podmienené rozhodnutím Komisie na základe pozitívneho auditu ex ante a hodnotenia strategickej fázy, pokiaľ ide o zrelosť a pripravenosť iniciatívy po strategickej fáze.

Európske spoločenstvo dorovná oprávnené príspevky zúčastnených štátov až do výšky maximálne 50 miliónov EUR, čím sa dosiahne celkový očakávaný rozpočet na iniciatívu vo výške 100 miliónov EUR. Hotovostné príspevky zúčastnených štátov a Spoločenstva sa budú spravovať ako skutočný spoločný fond.

Strategická fáza sa bude vykonávať na základe grantu podľa pravidiel uvedených v tomto rozhodnutí. Príspevok Spoločenstva na strategickú fázu sa bude rovnať príspevku zúčastnených štátov až do výšky 1,25 milióna EUR.

Realizačná fáza sa bude vykonávať prostredníctvom nepriameho finančného hospodárenia podľa ustanovení článku 54 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách a podľa pravidiel vymedzených v tomto nariadení. Príspevok Spoločenstva na realizačnú fázu sa rovná príspevku zúčastnených štátov až do výšky 48,75 miliónov EUR. Tento strop sa môže zvýšiť o zostatky príspevku na strategickú fázu. Príspevok zúčastnených štátov na realizačnú fázu môže až do výšky 25 % spočívať v poskytnutí prístupu k výskumným infraštruktúram („príspevky v naturáliách vo forme infraštruktúry“). Príspevok ES sa vyčlení od roku 2010 do roku 2013 vrátane. Po roku 2013 Komisia nevykoná žiadny nový záväzok. Prevádzkové náklady DRS počas realizačnej fázy a po celý čas, keď je jej fungovanie potrebné na riadne monitorovanie a vykonávanie všetkých projektov financovaných v rámci programu BONUS-169 a splnenie všetkých zmluvných povinností spojených s nahlasovaním Komisii, predstavujú oprávnené náklady až do maximálnej výšky 5 miliónov EUR.

(ii) Úroveň projektu

Hotovostné financovanie programu BONUS-169 obsahuje záväzok týkajúci sa „skutočného spoločného fondu“ zúčastnených štátov s cieľom prispieť k financovaniu účastníkov vo vybraných projektoch BONUS-169.

Finančný príspevok pre účastníkov projektov BONUS-169 pokrýva až 100 % celkových oprávnených nákladov, ktoré sa vypočítajú v súlade s pravidlami štátnej pomoci Spoločenstva a podľa spoločných pravidiel financovania a spoločných mier financovania, ako ich ustanovila DRS vo vykonávacích postupoch, ktoré boli vypracované a posúdené na základe auditu ex-ante počas strategickej fázy a podľa stálych postupov, ktoré sa ustanovia v dohode o vykonávaní podľa zásad vyplývajúcich zo zásad siedmeho rámcového programu. Pri prideľovaní finančných prostriedkov z centrálne riadeného spoločného fondu na vybrané projekty BONUS-169 sa dodrží poradie podľa klasifikačného zoznamu.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Subjekt podieľajúci sa na spolufinancovaní | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 a nasl. | Spolu |

Zúčastnené členské štáty[24] | f | 1,250 | 0,000 | 16,750 | 32,000 | 0,000 | 50,000 |

Príspevok Spoločenstva | a+c | 1,250 | 0,000 | 16,750 | 32,000 | 0,000 | 50,000 |

Administratívne výdavky | d+e | 0,130 | 0,223 | 0,198 | 0,228 | 0,000 | 0,779 |

VRP vrátane spolufinancovania SPOLU | a+c+d+e+f | 2,630 | 0,223 | 33,698 | 64,228 | 0,000 | 100,779 |

Komisia plánuje príspevok v celkovej výške 50 miliónov EUR v hotovosti. Zúčastnené členské štáty vyčlenia spolu 50 miliónov EUR vrátane maximálne 25 % „príspevkov v naturáliách vo forme infraštruktúry“.

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

( Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním.

( Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade.

( Návrh si môže vyžadovať uplatnenie ustanovení medziinštitucionálnej dohody[25] (t. j. nástroj flexibility alebo revíziu finančného výhľadu).

4.1.3. Finančný vplyv na príjmy

( Návrh nemá finančný vplyv na príjmy.

( Návrh má finančný vplyv na príjmy, a to s týmto účinkom:

v mil. EUR (zaokrúhlené na jedno desatinné miesto)

Pred akciou [rok n-1] | Stav po akcii |

Počet ľudských zdrojov spolu |

5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Príspevok Spoločenstva je potrebný na ďalší rozvoj, vytvorenie a fungovanie programu BONUS-169, aby sa umožnilo spolufinancovanie činností so zúčastnenými štátmi.

5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

Súčasný výskumný systém v regióne Baltského mora je stále príliš roztrieštený na to, aby mohol riešiť zložité a naliehavé environmentálne problémy, ktorým región v súčasnosti čelí. Súčasný stav si vyžaduje navrhnutie a zavedenie úplne integrovaného prístupu, ktorým sa príslušné výskumné programy všetkých hraničiacich štátov môžu racionalizovať a zamerať s cieľom riešiť zložité a naliehavé záležitosti koordinovaným, efektívnym a účinným spôsobom.

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

BONUS-169 zjednotí vnútroštátne programy ôsmich zúčastnených štátov do jedného spoločného výskumného programu v oblasti Baltského mora a podporí predovšetkým ciele Európskeho výskumného priestoru, stratégie pre Baltské more, rámcovej smernice o vode a morskej a námornej stratégie.

5.4. Spôsob implementácie (orientačný)

( Centralizované hospodárenie

( priamo na úrovni Komisie

( nepriamo delegovaním právomocí na:

( výkonné agentúry

( subjekty zriadené Spoločenstvami podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách

( národné alebo medzinárodné verejné subjekty/subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme, za ktoré ručia členské štáty, Island, Izrael, Nórsko, Švajčiarsko a Turecko.

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Systém monitorovania

Program BONUS-169 bude po vytvorení monitorovaný prostredníctvom pravidelných správ, ktoré bude predkladať DRS:

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

Audit ex-ante vykonajú útvary Komisie s cieľom posúdiť pripravenosť na realizáciu programu v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a konkrétne s jeho ustanoveniami o nepriamom centralizovanom hospodárení. DRS následne vypracuje akčný plán, ktorý sa primeraným spôsobom zameria na odporúčania vyplývajúce z auditu ex-ante.

6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností)

Navrhovaný model riadenia sa vytvoril na základe skúseností získaných pri iniciatívach podľa článku 169 vykonávaných počas šiesteho rámcového programu, a to EDCTP a v rámci siedmeho rámcového programu – AAL, Eurostars a EMRP.

6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

Podľa tohto rozhodnutia Komisia za pomoci nezávislých expertov vykoná hodnotenie strategickej fázy na základe dôkazov.

Priebežné preskúmanie realizačnej fázy po uskutočnení druhej výzvy a pred uverejnením tretej výzvy, ako aj hodnotenie „ex-post“ vykoná Európska komisia.

7. Opatrenia proti podvodom

V článku 8 rozhodnutia o vytvorení programu BONUS-169 sa uvádza, že zúčastnené štáty pri vykonávaní spoločného programu prijmú legislatívne regulačné a administratívne alebo iné opatrenia potrebné na ochranu finančných záujmov Spoločenstva. Predovšetkým, zúčastnené štáty poskytnú primerané záruky, že DRS v plnej výške vráti všetky sumy dlžné Spoločenstvu.

V článku 9 rozhodnutia o vytvorení programu BONUS-169 sa uvádza, že Komisia a Dvor audítorov môžu prostredníctvom svojich úradníkov alebo sprostredkovateľov vykonať všetky kontroly a inšpekcie potrebné na zaručenie riadneho hospodárenia s finančnými prostriedkami Spoločenstva a ochranu finančných záujmov Spoločenstva proti podvodom a nezrovnalostiam. Zúčastnené štáty a/alebo DRS na tento účel sprístupnia náležitým spôsobom všetky príslušné dokumenty Komisii a Dvoru audítorov.

Ďalšie opatrenia proti podvodom sa vykonajú ako súčasť podrobnej dohody medzi Komisiou a DRS.

8. PODROBNÉ ÚDAJE O ZDROJOCH

8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci[29] (XX 01 01) | A*/AD |

B*, C*/AST |

Zamestnanci financovaní[30] podľa článku XX 01 02 |

Iní zamestnanci[31] financovaní podľa článku XX 01 04/05 |

SPOLU |

- 8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z akcie

8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny)

( Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť.

( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci plnenia RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok n.

( Pracovné miesta požadované v ďalšom postupe RPS/PNR.

( Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia).

( Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci RPS/PNR daného roku.

8.2.4. Ďalšie administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok 2010 | Rok 2011 | Rok 2012 | Rok 2013 | Rok 2014 a nasl. | SPOLU |

Iná technická a administratívna pomoc |

- intra muros |

- extra muros |

Technická a administratívna pomoc spolu | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Výpočet – Odhadované náklady na vymedzenú realizačnú štruktúru |

Odhad nákladov vychádza z odhadov, ktoré poskytol BONUS EEIG, na základe skúseností s programami BONUS ERA-NET a BONUS Plus. Celkové náklady na obdobie rokov 2010 – 2016 zahŕňajú: - riadenie programu BONUS: programový manažér a sekretárska/kancelárska podpora - náklady na rozšírenie poznatkov a komunikáciu: podujatia, materiály, tlač, webová lokalita - podpora IT, údržba a licencie - cestovanie - hodnotenie návrhu nezávislými expertmi: poplatky a cestovné expertov |

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume

Informácie týkajúce sa ľudských zdrojov a administratívnych výdavkov nezahrnutých v referenčnej sume sa musia považovať za internú reorganizáciu v rámci obálok administratívnych rozpočtových prostriedkov 7.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov[33] | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | Spolu |

Úradníci a dočasní zamestnanci Rozpočtová položka 08 01 05 | 0,122 | 0,183 | 0,183 | 0,183 | 0,671 |

Zamestnanci financovaní podľa článku XXXXXX (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) spolu | 0,122 | 0,183 | 0,183 | 0,183 | 0,671 |

Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci |

Priemerné náklady vo výške 122 000 EUR na miesto na plný pracovný úväzok. V roku 2010 sa vo fáze zmluvných rokovaní počíta s 1 miestom na plný pracovný úväzok a s 1,5 miesta na plný pracovný úväzok v roku 2011. Od roku 2012 do roku 2013 sa berie do úvahy 1,5 miesta na plný pracovný úväzok. |

Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku 08 01 02 |

1,5 miesta na plný pracovný úväzok/rok sa počíta v prípade pokračovania tejto iniciatívy útvarmi Komisie od roku 2012. Hlavné úlohy budú:

- účasť na zasadnutiach výboru BONUS-169 a zasadnutiach poradného výboru BONUS-169 ako člen, +/- 3 – 4 dvojdňové stretnutia ročne (úroveň riaditeľa/vedúceho útvaru),

- pozorovateľ pri hodnoteniach návrhov BONUS-169, 2 až 3 dni v roku (úroveň projektových úradníkov),

- účasť na seminároch a podujatiach zameraných na rozšírenie výsledkov, 2 až 3-krát ročne (úroveň projektových úradníkov),

- rokovania a príprava dohody s DRS (úroveň projektových úradníkov a úroveň asistentov),

- monitorovanie vykonávania na základe výročných správ a koordinácia priebežných a záverečných hodnotení (úroveň projektových úradníkov),

- finančný a právny audit vykonávania programu BONUS-169 (úroveň audítorov, administrátorov).

2010 | 2011 | 2012 | 2013 | SPOLU |

08 01 02 11 01 – Služobné cesty | 0,008 | 0,015 | 0,015 | 0,015 | 0,053 |

08 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie |

08 01 02 11 03 – Výbory[34] |

08 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie |

08 01 02 11 05 - Informačné systémy |

2 Ostatné výdavky na riadenie (08 01 02 11) spolu | 0,008 | 0,015 | 0,015 | 0,015 | 0,053 |

3 Ostatné výdavky administratívnej povahy Nezávislí experti na hodnotenie strategickej fázy, priebežné a záverečné preskúmania. | 0,025 | 0,030 | 0,055 |

Administratívne náklady (NEZAHRNUTÉ v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu[35] | 0,008 | 0,040 | 0,015 | 0,045 | 0,108 |

Informácie týkajúce sa ľudských zdrojov a administratívnych výdavkov nezahrnutých v referenčnej sume sa musia považovať za internú reorganizáciu v rámci obálok administratívnych rozpočtových prostriedkov 7.

Výpočet – Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume |

Služobné cesty: Vzhľadom na to, že okrem Bruselu by sa väčšina stretnutí, na ktorých sa zúčastnia zamestnanci ES, mala konať vo Fínsku, odhady nákladov vychádzajú z priemerných cestovných nákladov vo výške 700 EUR na služobnú cestu a 104 EUR na diéty a stropu 140 EUR na náklady na ubytovanie (ako sa uvádza v usmerneniach o pracovných cestách EK); priemerné trvanie služobnej cesty je 1,5 dňa; počet a charakter pracovných ciest: 4 pracovné cesty ročne pre 2 úradníkov na účasť na stretnutiach BONUS-169. Tri služobné cesty ročne pre jedného úradníka na účasť na seminároch a iných podujatiach. 4 pracovné cesty ročne pre jedného úradníka s cieľom zúčastniť sa na zasadnutí výboru BONUS-169 (ak sa koná inde ako v Bruseli). V roku 2010 sa predpokladá polovica ročných nákladov. Externá pomoc: Odhady nákladov na externú pomoc pri strategickej fáze a priebežných hodnoteniach 3 externých expertov. Hodnotenie strategickej fázy sa odhaduje na úrovni 25 000 EUR a priebežné hodnotenie na úrovni 30 000 EUR (vrátane nákladov na expertov, diéty a cestovné). |

[1] 2006/971/ES: Rozhodnutie Rady z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Spolupráca, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013);

2006/974/ES: Rozhodnutie Rady z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Kapacity, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013).

[2] Ú. v. EÚ L 391/1, 30.12.2006.

[3] Rozhodnutie č. 1982/2006/ES, Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

[4] Rozhodnutie č. 971/2006/ES, Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 86.

[5] 17. júla, 8. až 10. septembra, 6. a 7. a 20. a 21. novembra 2008, 26. a 27. februára 2009, 15. apríla, 3. a 4. júna a 11. a 12. júna 2009.

[6] KOM 2009, 248/3

[7] http://ec.europa.eu/regional_policy/consultation/baltic/consultation_en.htm.

[8] Ú. v. EÚ C , , s. .

[9] Ú. v. EÚ C , , s. .

[10] Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

[11] Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 86.

[12] KOM(2009) 248 v konečnom znení z 10. júna 2009.

[13] K(2007) 2460 z 11. júna 2007.

[14] Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

[15] Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s.1.

[16] Ú. v. EÚ L 391, 30.12.2006, s. 1.

[17] Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

[18] Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

[19] Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

[20] Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[21] Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

[22] Ú. v. EÚ C 323, 30.12.2006, s. 1.

[23] Referenčnou sumou je príspevok Spoločenstva na program BONUS-169.

[24] Očakávaný orientačný ročný príspevok zúčastnených štátov potvrdí BONUS EEIG.

[25] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[26] V prípade potreby, t. j. ak akcia trvá dlhšie ako 6 rokov, pridajte ďalšie stĺpce.

[27] Ako sa uvádza v oddiele 5.3.

[28] V rámci DRS nebudú na programe BONUS – 169 pracovať žiadni úradníci Komisie.

[29] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[30] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[31] Náklady, ktoré sú zahrnuté v referenčnej sume.

[32] Mal by sa vykonať odkaz na osobitný finančný výkaz pre príslušné výkonné agentúry.

[33] Dodatočné náklady na ľudské zdroje odhadované vo výške 0,528 miliónov EUR sa očakávajú v prípade pokračovania iniciatívy počas obdobia rokov 2014 – 2016, nebudú však hradné zo 7. rámcového programu.

[34] Uveďte druh výboru a skupinu, ku ktorej patrí.

[35] Dodatočné náklady odhadované vo výške 0,045 miliónov EUR na služobné cesty a vo výške 0,050 miliónov EUR na externú pomoc pri záverečnom hodnotení (t. j. celkovo 0,095 miliónov EUR) sa očakávajú po roku 2013, nebudú však hradné zo 7. rámcového programu.